58. schôdza

Ďakujem pekne. Otázka stojí, čo povedať a ako povedať, aby si človek nepokazil piatok, lebo predsa len skončíme o voľačo skôr.
Vo mne sa v tento moment bijú dva také pohľady, že jeden pohľad je, aby, je naozaj pre potreby Slovenska dôležité, pán Číž, aby ste hovorili čo najviac. Vás by naozaj mali pozývať do televízií, mali by ste veľa vystupovať, je to podľa mňa pre potreby Slovenska mimoriadne dôležité. Potom ten druhý rozmer sa vo mne trochu bije, že zase keď celý čas budete hovoriť o mne, tak ma to trošku mierne, nehovorím, že vyrušuje, ja už znesiem, ale potom to môže aj nudiť. Viete, v určitý moment to už začne nudiť, hej. Takže neviem. Čiže toto v súčasnosti vyhodnocujem.
Čiže prípadne, ja vás sledujem z pohľadu takého teoretického, lebo mňa to zaujíma, hej, že kto ako rozpráva, ako si pripravuje. A ja som vás v zásade odhalil. Vy hovoríte dookola to isté, fakt. Vy, a čím viac tu budete hovoriť, tým viacej ľudí to zistí. Ja som to zistil možno o niečo skôr. Preto naozaj doporučujem, aby sme vám prípadne vytvorili nejaký priestor, že si tak samostatne budete vystupovať.
A rozmýšľam, že ako vám pomôcť terapeuticky, ale ako aj pomôcť ľuďom, že by zistili, že vy ste sa tu 25 rokov, alebo koľko, schovávali v tomto parlamente, ste tu zamrznutý mastodont, teraz, prepáčte, som mierne osobný, a to vaše rozmŕzanie z ľadu, hej, bude dôležité pre spoločnosť. Lebo keď rozmrznete z toho ľadu, tak zistia tí ľudia, že vlastne v čom je váš prínos, v čom je váš prínos pre spoločnosť. A potom nech si každý spraví svoj obraz o tom, že v čom ten prínos je.

Ďakujem pekne. Chcem upozorniť taktiež pána Figeľa, že porušil rokovací poriadok, lebo komentoval vystupujúceho ako predsedajúci.
Pán poslanec, pán podpredseda Číž, ja plne súhlasím s tvojím vystúpením. Je fakt zaujímavé, keď podpredsedovia parlamentu z opozície vypínajú nás poslancov SMER-u, ako mňa vypla pani Jurinová už viackrát. A keď vy ich slušne upozorníte, tak sa pomaly trhajú, že ako im škodíte, že nemôžu hovoriť svoje názory.
Taktiež to pred chvíľkou farizejskosť opozície preukázal pán Figeľ, ktorý vás komentoval na jednej strane a na druhej strane predtým jeho kolegovia sa bili do pŕs, že proste prečo ich vy komentujete.
Čo sa týka komentovania rozhodnutí súdu, pán podpredseda, plne s vami súhlasím. Je to, zo strany opozície je to pokus o ovplyvňovanie nezávislosti súdu ešte v nerozhodnutej veci. Keď som ja už právoplatné rozhodnutie prokurátora komentoval, že to, čo ma pán Hlina napadol, že mi prišlo z prokuratúry, že útok na verejného činiteľa môže spáchať iba neverejný činiteľ, preto pán Hlina sa nedopustil trestného činu, lebo je verejný činiteľ, čiže mu urobili akože nejakú imunitu, tak vtedy ma pani Jurinová vypla. Čiže na jednej strane, keď ja komentujem rozhodnutia prokuratúry, že útok na verejného činiteľa, mi napíšu v odôvodnení, môže spáchať iba neverejný činiteľ, tak vtedy mňa vypínajú, ale keď náš podpredseda parlamentu, teda vy ich upozorníte na to, že komentujú rozhodnutia, ktoré ešte nie sú právoplatné, tak vtedy sa proste ako tvária, že v čom je problém. Čiže tak mňa vypnú a vás kritizujú.
Pán podpredseda, nenechajte sa znechutiť. Opozícia týmito svojimi vystúpeniami dokázala svoju farizejskosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Číž, už som vás viackrát na to upozornil, že vaše slová korektnosť, slušnosť, etika vyznievajú z vašich úst ako výsmech. Skutočne ako výsmech, pretože vy tuná niečo hovoríte o korektnosti, o slušnosti, o etike, a povedzte mi, čo je etické, korektné a slušné na rozkrádaní tohto štátu a okrádaní občanov? Vy ste súčasťou tejto mašinérie, ktorá toto umožňuje. Ixkrát na to upozorňujeme. A to sú všetky kauzy, ktoré by sme vám vedeli vymenovať. Však sme vám ich aj vymenovali viackrát. A pribúdajú ďalšie, kompa, a prichádzajú ďalšie, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy, poradca za 17 mil. bez DPH. To nie je rozkrádanie? Čo je na tom etické, povedzte mi?! Čo je na tom korektné voči ľuďom?! A ešte v tomto zákone si ide Fico kúpiť prokurátorov za 170 eur mesačne do dôchodku. A chudákom dôchodcom dá 2 eurá. Čo je na tom korektné? Čo je na tom etické? Čo je na tom slušné? Skúsite mi to zdôvodniť? No neskúsite, pretože je to neobhájiteľné!
A, viete, vždy hovoríme, vy používate dvojaký meter. Vy tuná niečo rozprávate, ale robíte niečo úplne iné. Keď si porovnáme štatistiky toho, kto koľkokrát porušil rokovací poriadok pri vystúpeniach, tak vám garantujem, že vaši poslanci ho porušujú omnoho častejšie ako opoziční. Ale to vy nevidíte. Nie, to vy nechcete vidieť. V tom je ten problém.
Takže stále narážate aj na našu rétoriku, ale hovorím ešte raz, vaši ľudia sa správajú neeticky, nemorálne, nekorektne. Prinášajú tu pozmeňováky tesne pred zavŕšením diskusie, prinášajú ich veľa, aby to v tichosti a v rýchlosti prešlo. Čo je na tom korektné? Čo je na tom etické? Čo je na tom slušné? Vstúpte si najskôr do vlastného svedomia!

Ďakujem za slovo. Nebudem konkrétny, ale... (Ruch v sále.)
Poprosím trošku kľud, lebo keď mám tuná taký hluk zboku, tak nemôžem rozprávať. A to patrí tiež v podstate k tomu rokovaciemu poriadku. Vypnú mi mikrofón a ako sa správam v tej rokovacej sále, aj to veľakrát vytvára celkový ten obraz.
Ja poviem aj za seba. Aj ho mám veľakrát problém dodržať, tento rokovací poriadok. Aj toto je chvíľa, kedy viac tie emócie, viac sú vybičované, aj ja som jeden z tých, ktorý vykríknem z tej lavice. Ja tu sedím v tej šoférskej rade, tak je to aj problém veľakrát sa takto udržať.
Ale v jednej chvíli, v jednej rozprave aj faktickými poznámkami každý sám nech si vstúpi do vlastného svedomia, či sme dodržali ten rokovací poriadok, či ho nezneužívame. Ale tá férovosť, ktorá tu možno bola spomenutá, alebo tá slušnosť, tá sa naozaj vytráca.
Prepáčte mi teraz za výraz, ja také výrazy nepoužívam, ale poviem ho tentokrát. Poslanci sami sebe, s prepáčením, kopeme do zadku. Sami sebe. Toto sa nenosí. To je čosi nekorektné, nekolegiálne aj voči svojmu kolegovi, ktorý sedí tuná v tomto parlamente alebo tu aj sedel či pred rokom, či pred desiatimi rokmi. Nerobí sa to!
Advokátska komora, ja si neviem predstaviť, že by advokáti sa tak voči sebe správali. Alebo stavovské organizácie, ktoré sú tuná. My sa správame veľmi veľakrát veľmi arogantne a neslušne. Vytvárame celkove zlý obraz potom o tejto spoločnosti, pretože my veľakrát sme zlým príkladom pre túto našu krajinu.
Pán predseda to tu prišiel a povedal aj ten banner, aby išiel preč spred toho rečníckeho pultu. Aj mne to vadilo, lebo, Dano Lipšic, tebe by som videl už len možno len ruky z boku, už aj hlavu by ti zakrylo... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. No tak predstavenie je dokonané. Počuli sme aj v reakciách, že jak teda vyzerá pohľad na parlamentarizmus u nás.
Problém je, kolegyne, kolegovia, hovorím to nie všetkým pánom poslancom, že voľakedy riadiť parlament bola česť. To bola česť. Človek sa stretával s džentlmenmi a nepochybne častokrát aj v ľútych politických bojoch sa hľadala povedzme že pravda, ale bolo tam veľa aj beťárskej cti, bolo tam veľa ľudskosti a veľa normálnej ľudskej komunikácie a boli isté bloky, isté zábrany, že sú predsa len isté hranice, ktoré je nevyhnutne dodržať. Aspoň ten elementárny rešpekt voči predsedajúcemu a jeho právu riadiť schôdzu, a aj povinnosti. Elementárny.
Ja, páni poslanci, o uznanie pána Hrašku, Lipšica a Hlinu ale absolútne sa neusilujem. Nepotrebujem ho. Naopak, urážalo by ma vaše uznanie, pán Hlina, aj ostatní páni poslanci.
O nič iné mi nejde a takéto situácie v normálnom živote riešim tým, že odídem a nevyhľadávam takých ľudí, ja nechcem v ich prítomnosti byť. Problém je, že som v parlamente a mám nejaké povinnosti a mojou úlohou je zabezpečiť postup podľa rokovacieho poriadku, jediná moja ambícia, páni poslanci. Jediná.
A budem kvôli vám, budem veľmi rád, keď sa aj tejto povinnosti zbavím.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, vážené pani poslankyne, poslanci, aby som sa krátko vyjadril k pomerne dlhej rozprave.
Pán poslanec Lipšic, vy ste ma vyzývali, aby som vystúpil ešte v rozprave, chceli ste reagovať. Ako vy dobre viete, že omieľať dokola stále to isté je absolútne zbytočné, pretože to nič neprinesie nového. Pokiaľ by to malo prísť niečo nového, tak by som sa veľmi tešil, ale myslím si, že takýto druh debaty, ktorý tu vedieme, tak neprináša nič nového okrem politických vyhlásení a nejakého sa predvedenia, čo, samozrejme, je súčasťou tohto parlamentu, ale nič odborného, nového to neprinesie.
Takže ja som zástancom praktických a pragmatických riešení a to chcem dodržať aj teraz, takže nemá to naozaj nič spoločné s mojím strachom, nebodaj, pred vami alebo niečo podobné. To vás naozaj môžem ubezpečiť.
Ale ak teda by som chcel vystúpiť, tak veľmi vecne k niektorým veciam, ktoré tu zazneli, pretože nie, samozrejme, ja to chápem, je kampaň, chápem aj ten plagát tuná, ktorý je vyvesený, ale možno treba dať niektoré veci do súvisu, tak možno niektorých poteším, keď aj uvediem niekoľko čísiel k tejto téme.
Vy určite viete, že základný mechanizmus sudcovských príplatkov sme nezaviedli my. V podstate to bola druhá Dzurindova vláda, ktorá zaviedla tento systém fungovania príplatkov a, samozrejme, aj trináste a štrnáste platy sudcov. Takže tu, a prokurátorov takisto, samozrejme.
No, čiže ja vám môžem len povedať, že my sme siahli na tieto platy, a veľmi efektívne, pretože po prvé sme zmrazili na viac rokov tieto záležitosti, či už spôsobom zmrazenia valorizácie, alebo sprísnením kvalifikácie tých, ktorí majú nárok na trináste a štrnáste platy, pokiaľ si pamätáte, minulý rok zákonnou úpravou. Taktiež sme upravili aj regresnú zodpovednosť sudcov a prokurátorov.
Keby som mal hovoriť o číslach, tak v dôsledku zmrazenia valorizácie išlo na platy sudcov za posledné tri roky cca o 17 mil. eur menej, čo je fakt, že tento aktuálny návrh úpravy príplatkov, keď hovoríme v číslach, má dosah na budúci rok vo výške 640-tisíc eur, pričom celkovo finančné dosahy tejto novely zákona o sudcoch a, samozrejme, aj prokurátoroch je 1,5 mil. eur.
Tak to je obrovský nepomer, čo vám dávam do pozornosti všetkým, ktorí ste tu, aby ste si toto uvedomili, pretože to, čo som tu začul v tej debate, tak malo ďaleko od reality. Čiže aktuálne benefity naozaj tvoria iba zlomok toho, čo je predmetom dnešného návrhu.
Navyše treba povedať, že keď hovoríme o sudcoch, musia vybaviť omnoho viac vecí, ako to bolo v minulosti. Tým reagujem aj na pani poslankyňu Žitňanskú, ktorá v debate hovorila o tom, že ako sa predlžujú časy jednotlivých vybavených vecí v rôznych agendách. Tak pre porovnanie v roku 2007 až 2008 napadlo na súdy cirka milión vecí ročne. Teraz v roku 2013, povedzme, je to 1,6 mil. vecí. No to je obrovská zmena, obrovský nepomer, ale, samozrejme, vybavovanie vecí prebieha podstatne efektívnejšie, tak to treba niekde aj zohľadniť.
Čiže keď to poviem teraz takto nahrubo, tak, alebo v skratke nahrubo, tak táto vláda naozaj významným spôsobom siahla na benefity, ktoré boli v podstate zákonom nastavené. Účet za to je najmenej mínus 17 mil. eur v neprospech sudcov a prokurátorov za posledné tri roky a tie dôchodky, o ktorých hovoríte, majú hodnotu teda 640-tisíc eur.
Plusy a ďalšie benefity, na ktoré sa im siahlo, majú 17 mil. eur, pán poslanec. To je naozaj veľa. Takže to by ste si mali uvedomiť. Ak by si chcela totižto vláda kupovať sudcov a prokurátorov, ako ste to vyjadrili, tak by im tých 17 mil. určite nebrala. To asi pochopí každý. Možno vy nie.
Ešte inak. Ak by sme posledné štyri roky nechali zákon tak, ako ste ho nastavovali aj vy, aj vy, tak sudcovia sú na tom o 17 mil. eur lepšie, pán poslanec. No, žiaľ, musím povedať, a ťažko s tým budete polemizovať. (Reakcia z pléna.)
Ak hovoríme ešte teda o tom, že pre porovnanie, ako som hovoril, v roku 2007 a 2008 to bolo na súdoch cirka 1 milión nových vecí a ten vysoký nápad (ruch v sále), ten vysoký nápad na súdoch, ktorý máme posledných pár rokov, je naozaj obrovský. To znamená, že ak sa predĺžila doba vybavenia o niekoľko týždňov, znamená to, že sudcovia pracujú efektívnejšie. To nemôže nikto spochybniť. A potom kritika tohto je len populizmom, pretože ak nie je schopný niekto vidieť tento rozmer, tak to svedčí o tom, že tu niekto vie dlho rozprávať o justícii, ale asi tomu nerozumie. To musím povedať natvrdo.
Ja v podstate ďalej nechcem reagovať, ale možno by som ešte sa krátko pristavil pri pánovi poslancovi Hlinovi, ktorý vyjadril sa teda, že ide o zavádzanie novej imunity alebo väčšieho rozsahu imunity, alebo niečo v tom zmysle, tak chcem povedať v prvom rade, že naozaj čl. 78 ods. 3 ústavy platí bezo zmeny. Ten nikto nemenil. A ten hovorí jasne, že "poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky". To nemeníme.
Takisto platí, že poslanci naozaj majú imunitu iba vo vzťahu k hlasovaniu. Všetko ostatné bolo zrušené, ak si pamätáte (reakcia z pléna), a za výroky, pardon, aby som bol presný, ďakujem pekne, ale len v rokovacej sále.
No a za všetky ostatné trestné činy budú musieť naďalej byť trestne stíhaní ako ktoríkoľvek iní občania.
Ak ste spomínali, že Trestný zákon hovorí niečo iné, ja som presvedčený o tom, že možno to je len nedorozumenie, pretože Trestný zákon hovorí o, tak, pardon, poriadok, ospravedlňujem sa, tak som presvedčený o tom, že tam nie je žiaden rozpor, pretože generálny prokurátor je takisto prokurátor a ide len o zosúladenie, iba zosúladenie zmeny ústavy, ktorá bola zavedená minulý rok, keď sme zrušili trestnoprávnu imunitu poslancov, teda, pardon, sudcov, pán poslanec. A ide len o zmenu procesného postupu v súvislosti so zrušením sudcovskej imunity v roku 2014. Takže v tom nevidím žiaden, žiaden problém.
A pokiaľ tam vidíte vy rozpor, tak, samozrejme, je to váš názor, ktorý vám nikto nemôže zobrať a môžete si ho slobodne zastávať naďalej.
Ďakujem pekne, toľko som chcel povedať záverom.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predstavil na rokovaní pléna návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28. februára 2014 boli prijaté nové smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernica Európskeho parlamentu Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií.
Prvé dve uvedené smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice 2004/17 a 2004/18/ES a tretia uvedená smernica je úplne novou samostatnou právnou úpravou.
Predmetné smernice boli uverejnené v Úradom vestníku Európskej únie, pričom transpozičná lehota na zosúladenie vnútroštátnych právnych poriadkov uplynie 17. apríla budúceho roka.
Predpokladaný návrh predstavuje nový kódex v oblasti pravidiel verejného obstarávania, ktorým sa novokreované smernice v oblasti verejného obstarávania preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom predkladaného návrhu sú zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže vo verejnom obstarávaní, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.
Za týmto účelom bolo v predkladanom návrhu upravených niekoľko nových inštitútov, ako napríklad kompletná elektronizácia procesu verejného obstarávania alebo zavedenie nového postupu zadávania zákazky inovatívneho partnerstva.
Ďalej môžme spomenúť napríklad aj úpravu konfliktu záujmov priamych platieb subdodávateľom, tzv. in-house, zákaziek spoločného obstarávania verejných obstarávateľov z viacerých krajín, zavedenie zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy a novej koncepcie uzatvárania dodatkov, revíziu úpravy kritérií na vyhodnotenie ponúk, v rámci ktorých sa priorizujú iné kritériá ako najnižšia cena či predbežného preukazovania podmienok účasti prostredníctvom jednotného európskeho dokumentu.
Účinnosť predkladaného právneho predpisu sa navrhuje stanoviť na 18. apríla. Stanovený dátum účinnosti je plne koherentný s transpozičnou lehotou.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731a) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. septembra 2015 č. 1980 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 697 z 3. novembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 485 z 3. novembra 2015, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 504 z 5. novembra 2015 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 268 z 3. novembra 2015 a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 232 z 3. novembra 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 23 spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 24 samostatne s odporúčaním neschváliť a o bodoch 25 až 68 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 10. novembra 2015 č. 525. Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť na schôdzi Národnej rady návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vážená predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie pani Táborská, ktorá je na balkóne, som presvedčený, že teda rokovací poriadok, ak by to umožňoval, a on vlastne umožňuje, ak by sme to boli odhlasovali, tak mohla tento návrh zákona možno prednášať pani Táborská, ktorá by pravdepodobne, pri všetkej úcte, myslím si, že na ich úrade sa tento zákon pripravoval a by bola určite kompetentnejšia aj na otázky poslancov Národnej rady ako pán minister. Tým pádom nechcem povedať, pán minister, že nemáte alebo neviete odpovedať, ale predsa len si myslím, že tento zákon patrí Úradu pre verejné obstarávanie.
Dámy a páni, je piatok poobede, komorná atmosféra a niektorí kolegovia z vládnej strany si myslia, že máme rýchle aj tento zákon prebehnúť, aby sme tu opoziční poslanci nejakými vystúpeniami nezdržiavali. Nuž, ak by to nebol tak dôležitý zákon, tak by som určite nezdržiaval, ale na základe tohto zákona, na základe tohto zákona, zákona o verejnom obstarávaní, sa ročne rozdeľuje alebo riadi niekoľko miliárd eur ročne, treba si to tu uvedomiť zo štátneho rozpočtu, samospráv obcí, VÚC-iek, eurofondy. Takže len keď si predstavíte, že ročne sa na Slovensku obstaráva eurofondov za 3 mld. a predstavíte si ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, toto všetko sa deje na základe zákona o verejnom obstarávaní. Preto on je taký dôležitý.
Niektorí kolegovia si pamätajú na to, ako tu zákon o verejnom obstarávaní predkladal pán minister Kaliňák, áno, pán minister vnútra Kaliňák, bolo to tuším že v roku 2013. Vtedy to vehementne tu predkladal a tvrdil, že ak teda bude takto prijatý návrh zákona, ako ho predkladal on, takže už v našom verejnom obstarávaní bude poriadok, nebudú kauzy, bude sa postupovať transparentne, efektívne, vo verejnom záujme, tak ako by sme si to všetci priali. Naozaj tieto verejné financie by sa mali rozdeľovať transparentne, efektívne, malo by sa súťažiť. Súťaž by mala byť naozaj súťažou, aby vygenerovala čo najefektívnejšiu cenu či pre štát, či pre obec, pre naše verejné financie, lebo sú to naše spoločné peniaze. Ak ich míňame neefektívne, to znamená, nakupujeme, obstarávame draho, tak naše spoločné peniaze zbytočne mrháme, minieme na niečo, čo by sme možno v rodine, v súkromí takto nekonali. Určite doma, vo firme, v rodinnom rozpočte takto nepostupujeme. A to je jedno, či si ideme kupovať práčku, auto alebo dovolenku. Každý sa snažíme za svoje požiadavky, kritériá, podmienky dostať čo najlepšiu, najnižšiu cenu. A takto by sme mali postupovať aj pri verejnom obstarávaní, keď obstarávame za naše spoločné peniaze, štátne alebo obecné, alebo samosprávne.
Nuž, ale aj po prijatí toho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, s ktorým prišiel pán minister Kaliňák v roku 2013, toto nenastalo. Toto nenastalo. A mohol by som veľmi dlho rozprávať o tom, koľko súťaží, aké súťaže ako dopadli.
Jednu súťaž predsa len. Súťaž, pre ktorú sme odvolávali ministra dopravy Jána Počiatka, a to bola súťaž na kontrolu platieb palivovými kartami. Podľa tohto návrhu zákona sa riadil proces a na základe neho vyhrala firma, ktorá vznikla jeden deň, jeden deň pred možnosťou prihlásiť sa do súťaže. A táto firma mala tri roky dozadu spĺňať kritériá, podmienky, prísne kritériá a podmienky, ekonomické, odborné. Táto firma ich splnila na základe toho, že dostala tieto referencie od ďalšej firmy a, čuduj sa svete, táto firma túto zákazku vyhrala. Zákazka je v objeme cca na 13 rokov za 130 mil. eur. V súťaži boli iba dve firmy, tak ako to je veľakrát pri verejnom obstarávaní pri veľkých zákazkách.
Pri veľkých zákazkách v posledných rokoch sa nám začína objavovať takýto fenomén, že sú iba dvaja účastníci súťaže a výsledná cena je podľa odborníkov, alebo podľa názoru napríklad opozičných poslancov, mňa, veľakrát nadhodnotená oproti tomu, keby sa v súťaži objavilo tých účastníkov viacej. Je transparentne dokázané, že čím viac účastníkov v súťaži, tým lepšia cena pre obstarávateľa.
Ak to funguje v súkromí, tak to funguje aj pri obstarávaní pre štát. A zvlášť keď sa jedná o stomiliónové objemy zákazok, o to viac by sme potrebovali férové súťaže, na základe ktorých by sa prihlásilo čo najviac uchádzačov, ktorí by vygenerovali čo najlepšiu cenu.
Dámy a páni, ak hovorím o verejnom obstarávaní a hovorím o tom, aké objemy sa cez to obstarávajú, tak musím spomenúť, lebo som spomínal eurofondy, musím spomenúť korekcie, ktoré sme dostali od Európskej komisie. Objem týchto korekcií je k dnešnému dňu v tomto programovom období 520 mil. eur; 520 mil. eur nám nepreplatí Brusel z eurofondov, ale musíme nájsť v štátnom rozpočte na to zdroje. V štátnom rozpočte znamená, z peňazí slovenských občanov musíme vynaložiť 520 mil. a mohli sme ich mať z eurofondov.
Nie všetky tieto korekcie boli na základe zákona o verejnom obstarávaní, aby som bol objektívny, ale veľa z týchto korekcií je na základe, Brusel to vyhodnocuje, na základe porušenia princípov európskych smerníc a veľakrát sa to dotýka samotného verejného obstarávania.
Dovolím si tvrdiť, že nielen samotný zákon o verejnom obstarávaní spôsobuje to, že naše verejné financie sa míňajú neefektívne. To by som mal veľmi klapky na očiach, aby som tvrdil, že len samotný zákon o verejnom obstarávaní môže, spôsobuje tento neduh, ktorý máme v spoločnosti. Naozaj som presvedčený o tom, že problémy v súdnictve, prieťahy v súdnom konaní, nefungujúca kontrola, len si spomeňte, ako sme tri roky mali presluhujúceho predsedu NKÚ, nefungujúce audity, aj ten vládny audit, ktorý bol pod ministerstvom financií. Všetky tieto kontroly a audity mali jednotlivé súťaže pri eurofondoch, jednotlivé obstarávania, aby som bol presnejší, skontrolovať tak, že na určité pochybenia sa malo prísť už na slovenskej pôde a nie až v Bruseli. Je až trápne, že bruselskí úradníci musia prísť na to jednoduchým kliknutím si na internet, že príslušný sústruh alebo NC stroj, ktorý sa na Slovensku obstaral, sa obstaral za dvojnásobok toho, ako sa bežne dá kúpiť na trhu.
Preto hovorím, že nefungujúca aj kontrola nielen verejného obstarávania, ale aj NKÚ a audity. Preto toľko novelizácií zákona o verejnom obstarávaní. Všetky tieto problémy vedú k tomu, že alebo vláda príde, alebo aj opoziční poslanci veľakrát poukazovali na to a navrhovali riešenia v zákone o verejnom obstarávaní. Preto toľko novelizácií. V poslednom období na každej jednej schôdzi máme novelizáciu zákona o verejnom obstarávaní novelizovaný o problematiku schránkových firiem a musel sa zaviesť register konečných užívateľov firiem, pretože nie je možné, aby na Slovensku sme z verejných zdrojov platili firmám, o ktorých vlastníkov ani vlastne nevieme, kto sú nimi, ale podstatné je to, že takéto firmy vyhrávajú predražené verejné obstarávania, predražené kšefty, ako bolo to v prípade piešťanského cétečka. Ale piešťanské cétečko bol len nejaký vrchol ľadovca pri veľkoobjemových zákazkách, kde sa obstaráva stámiliónov, je tých cétečok, korupčných cétečok na úrovni niekoľko stonásobku oproti tomu, čo sa objavilo pri piešťanskom cétečku. Preto neustále novelizácie a sprísňujúce podmienky vo verejnom obstarávaní.
A, samozrejme, ak by obstarávatelia obstarávali transparentne, efektívne, vo verejnom záujme, férovými súťažami, tak by sme toto nepotrebovali. Ale nepotrebovali by sme ani to, ak by fungovali nám súdy, aby ten, kto nedostane zaplatené z verejného obstarávania, aby svoju pohľadávku si vymáhal na súde, aby tento súd v príslušnej, pomerne rýchlej lehote rozhodol v prospech toho, kto nedostal zaplatené, a ak by firma, ktorá mu nezaplatila, bola následne exekvovaná, tak by sme mali problém vyriešený. Ale na Slovensku je všetko, všetko inak.
Na Slovensku sa veľakrát naplní formálne litera zákona, aj toho zákona o verejnom obstarávaní, naplnia sa príslušné paragrafové znenia, ale duch zákona je kdesi úplne mimo. Duchom zákona má byť transparentné, efektívne, férové súťaže, ktoré nám pomôžu k tomu, aby sme z verejných zdrojov ušetrili čo najviac na iné oblasti, ktoré štát potrebuje.
Takže nielen samotné naplnenie litery zákona, ale potrebovali by sme aj ten duch zákona napĺňať. Samozrejme, na to by sme potrebovali, aby jednotliví obstarávatelia, ale aj účastníci konaní, tí, ktorí ako sa snažia o tieto verejné zákazky, aby mali určité morálne a aby spĺňali nejaké morálne a etické kritériá, ale to na Slovensku by som už chcel asi príliš, príliš veľa.
Takže naozaj veľakrát vidíme to, že podmienky, kritériá vo verejnom obstarávaní sa naplnia tak prísne, aby sa súťaže mohli zúčastniť iba vybrané firmy, dopredu vybrané firmy, veľakrát dve firmy, ktoré v súťaži, samozrejme, vedia sa aj určite dohodnúť na cene a tá výsledná cena je neefektívna.
Preto aj ja s kolegom Hudackým tu štyri roky predkladám návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Ten sme predkladali asi štyrikrát, dvakrát ako pozmeňujúci návrh, za chvíľu sa vrátim k subdodávateľom, budem sa venovať podrobne len subdodávateľom.
Ale musím spomenúť, keď som spomínal aj to, že veľakrát sa v súťažiach objavujú len dve firmy, že mali sme aj spolu s kolegom Hudackým aj pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu, kde sme požadovali, aby keď sa v súťaži objavia len dvaja uchádzači, aby sa to muselo na profile ÚVA, na profile obstarávateľa zdôvodniť, aby obstarávateľ musel zdôvodniť, prečo len dvaja súťažiaci, keď máme desaťtisíce firiem na Slovensku, v Európskej únii státisíce firiem, a na príslušnú súťaž sa prihlásia iba dvaja zúčastnení.
Čo, firmy nechcú prácu, firmy nechcú štátne zákazky? Myslíte si, že je to tak? Nie! Kritériá a podmienky sa nastavia tak, aby sa väčšina firiem nemohla alebo nemala záujem zúčastniť takého verejného obstarávania. Preto sme mali pozmeňujúci návrh, aby keď dvaja uchádzači, aby sa to muselo zdôvodniť. Lebo ak je dneska jeden uchádzač, musí sa to zdôvodňovať. Tak by som si predstavoval, aby keď boli dvaja uchádzači, aby sa to muselo, aby ten obstarávateľ mal aspoň problém, ja viem, že by sa to možno nevyriešil tento závažný problém, ale aby ten obstarávateľ aspoň mal problém a musel aspoň napísať, prečo len dvaja uchádzači.
Ale idem k tým subdodávateľom, lebo štyri roky sme sa tu o to snažili a snažili sme sa nie preto, žeby sme nemali čo robiť, ale snažili sme sa preto, lebo signály z prostredia a hlavne zo stavebného biznisu už dlhodobo hlásili to, že veľké stavebné firmy dlhodobo, ktoré dlhodobo vyhrávajú obrovské štátne zákazky, veľakrát na diaľniciach, ale aj na ďalších zákazkách pri eurofondoch, pravidelne týmto subdodávateľom nevyplácali im faktúry za ich spravodlivo odvedenú prácu. A toto sa tu dialo dlhodobo a niekoľko z tých firiem, veľkých stavebných firiem, ktoré vyhrávali tieto štátne zákazky, toto riešili následne tým, že poslali firmu do reštrukturalizácie a týchto subdodávateľov živnostníkov, podnikateľov vyplatili 15, 30 %. Nehorázna drzosť od týchto firiem, že najprv vyhrajú štátnu zákazku, živnostníkov nevyplácajú za ich spravodlivú odvedenú mzdu a následne firmu pošle do reštrukturalizácie, aby takto týchto živnostníkov a podnikateľov mohol ogabať a vyplatiť im postupne 15 alebo 30 %.
Dlhodobo sme tu na to upozorňovali. Aj konkrétne firmy sme hovorili, aj konkrétne zákazky. Ako sa to vyriešilo? V jednom prípade firmy Váhostav sa to vyriešilo tak, keď už spoločenská atmosféra bola neudržateľná, že vládny SMER to vyriešil tým, že zo štátnych peňazí zaplatíme firme Váhostav 50 % za jej dlhy. Teda tým živnostníkom za dlhy Váhostavu štát zaplatí 50 % zo štátnych peňazí.
A čo ďalšie firmy? Veď som tu tri roky hovoril o firme TSZ Grade, ktorá vyhrala súťaž na rekonštrukciu železničnej trate medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou. Vyhrala tú súťaž tak, že bola druhá v poradí a mala ponuku o 43 mil. vyššiu ako víťazná firma, ale na Slovensku je to tak, že vyhrala druhá v poradí, ktorá bola drahšia. Nevyplácala svojich subdodávateľov a následne išla do reštrukturalizácie a v reštrukturalizačnom pláne vyplatila týmto subdodávateľom 30 %.
Som rád, že aj títo živnostníci sa zobudili aj minulý víkend a boli štrajkovať v Trenčíne. Pretože keď som tu o tom niekoľko rokov hovoril, tak boli ticho, škoda, že boli ticho. Pretože keby sa boli ozvali ako tí, ktorí boli poškodení Váhostavom, možnože mohli ku svojim peniazom prísť skôr.
Ale ak by bol v roku 2012 prijatý náš návrh o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, k tým situáciám vôbec nemuselo dôjsť. K tým situáciám vôbec nemuselo dôjsť. Ale vládna strana SMER nemala záujem riešiť subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, pretože oligarchovia, mecenáši SMER-u, ktorí vlastnia tieto veľké, veľakrát stavebné giganty, nemali záujem, oni to mali v pláne, že týchto živnostníkov podnikateľov nevyplatia. Oni s tým počítali, že následne pošlú firmu do reštrukturalizácie.
Preto je obrovskou politickou chybou, ale aj zodpovednosťou SMER-u za to, čo sa udialo v tomto stavebnom biznise. To, že živnostníci subdodávatelia nie sú vyplácaní, na štátnych zákazkách, podotýkam. Veľakrát pri eurofondoch, ktoré dostaneme z európskych fondov z Bruselu, my za to investujeme, stavebná firma má zákazku a ona ani len nevyplatí tým, čo na tom robia!
K novému zákonu o verejnom obstarávaní, ktorý mimochodom, a to kvitujem, že v novom návrhu, v novele, na konci volebného obdobia, podotýkam, teraz na konci volebného obdobia je určitý náznak na riešenie problematiky subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Je, ale nie je dostatočný. Nie je dostatočný, to je aj moje presvedčenie, aj mojich kolegov v klube KDH, kolegu Hudackého, s ktorým sa venujeme tejto problematike už dlhodobo, a budem sa snažiť poukázať, prečo si myslíme, že nie je dostatočný.
V prvom rade nie je dostatočný preto, a to je vlastne základné meritórne v zákone o verejnom obstarávaní, v § 2 ods. 5 bod e) sa píše: "subdodávateľom je hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie". Čiže "úspešným uchádzačom". V jednoduchosti povedané, prví subdodávatelia, ktorí robia pre toho, kto vyhral zákazku, tí sú označení ako subdodávatelia a o nich sú potom následne ďalšie paragrafy, ktoré ešte spomeniem.
Problém je v tom, že veľakrát tí, čo pracujú na týchto verejných zákazkách, nie sú prvými subdodávateľmi. Sú subdodávateľmi v treťom, v štvrtom, v piatom rade, ale paradoxne veľakrát sú tí, ktorí realizujú väčšinu tej zákazky. Veľakrát som sa stretol aj s prípadom, že subdodávateľ v štvrtom rade riešil skoro celú zákazku. A on podľa nového zákona nie je, nie je v návrhu zákona riešený nijakým spôsobom. Lebo ten prvý subdodávateľ, ktorý je zadefinovaný v zákone, je následne, keď v § 41, kde sa hovorí o využívaní subdodávateľov, je v § 7 riešený to, čo v úvodnom slove povedal pán minister, že je možnosť zakomponovať do zmluvy to, aby tovary, stavebné práce alebo služby hlavný dodávateľ, teda obstarávateľ, pardon, uhradí priamo subdodávateľovi, ktorý dodal ten tovar alebo uskutočnil stavebné práce. To znamená, v novom návrhu zákona, a to je to, čo ako som povedal, že vítam, že konečne na konci volebného obdobia problematika subdodávateľov aspoň čiastočne je riešená. Rieši sa aj to, že umožňuje obstarávateľovi zaplatiť, nie hlavnému dodávateľovi, ale subdodávateľovi, ak si to zapracuje do zmluvy. Dáva sa to ako možnosť, ak by to bolo na mne, tak by som to dal ako povinnosť.
Ale zase podotýkam, rieši sa problém iba tých prvých subdodávateľov. Veľmi sa obávam toho, že v praxi to bude vyzerať tak, že prvým subdodávateľom bude dcérska spoločnosť hlavného dodávateľa, tým pádom si to vyrieši hlavný dodávateľ so subdodávateľom cez svoju dcérsku spoločnosť a ďalší v poradí znova budú mimo tohto zákona.
V zákone je riešené aj to, že všetci títo subdodávatelia musia byť zakomponovaní v zmluve, a keď následne hlavný dodávateľ zistí, že mu pribudli nejakí subdodávatelia, podotýkam, vždycky len v prvom rade v zákone je riešené, musí túto zmenu zmluvy nahlásiť na profile ÚVO, čiže obstarávateľ to musí nahlásiť na profile ÚVO, čiže musí nahlásiť všetkých subdodávateľov a následne aj tých, ktorí pribudnú v priebehu prác.
Znova, je to v poriadku, je to dobré, súhlasím, zavádza to transparentnosť subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, aby verejnosť vedela, kto sú tí subdodávateľmi pri verejnom obstarávaní, a na druhej strane, aby tí subdodávatelia mali aspoň minimálne takú malú istotu v tom, že, áno, verejne sa o nás vie, že na tej štátnej zákazke robíme. A už vzniká určitý aspoň, nazval by som, taký morálny záväzok aj toho hlavného dodávateľa, že teda ak im nezaplatí, tak je to minimálne zverejnené.
Ale znova sa to dotýka len subdodávateľov v prvom rade, preto naše riešenie, naším riešením je, aby subdodávateľmi pri verejnom obstarávaní boli všetci tí, čo sa podieľajú na zákazke z verejného obstarávania a majú podpísanú zmluvu, že sa podieľajú na časti tejto zákazky.
A preto sme pripravili takýto pozmeňujúci návrh. Dopredu hovorím, že pozmeňujúci návrh sme mali pripravený oveľa širší a po rokovaniach, konzultáciách na Úrade pre verejné obstarávanie, za čo ďakujem pani predsedníčke a jej kolektívu, že boli ochotní rokovať s opozičnými poslancami, to je skoro vec nevídaná pri súčasnej vláde jednej strany. V minulosti sme sa pokúšali niekoľkokrát pri iných návrhoch zákona, musím priznať, nikdy sme neboli úspešní. Chcel by som, aby to bolo teraz inak, hoci viem výhrady aj voči nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ale preto sme zúžili náš širší pozmeňujúci návrh, ktorý sa mal dotýkať aj platieb, sme od toho upustili a sústredili sme náš pozmeňujúci návrh na to, aby všetci subdodávatelia, jedno, v akom rade robia na verejnej zákazke, aby boli označení ako subdodávatelia a boli takto povinne zverejňovaní na profile obstarávatelia, ktorý je na portáli Úradu pre verejné obstarávanie. Minimálne minimum transparentnosti požadujeme, aby všetci títo subdodávatelia tam boli zverejňovaní.
Ak je problém v tom, že aj subdodávatelia musia spĺňať určité kritériá, ktoré sú pomerne dosť prísne a byrokratické, tak som presvedčený o tom, že ak by bola politická vôľa, tak títo subdodávatelia v druhom a v ďalšom rade od tejto byrokracie mohli byť oslobodení. Preto mi dovoľte, aby som prečítal náš pozmeňujúci návrh, ktorý je v tomto duchu, ako som hovoril, a následne ho odovzdám spravodajcovi.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731).
Po prvé. V čl. I § 2 odsek 5 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: "f) ďalšími subdodávateľmi hospodárske subjekty, ktoré uzavrú alebo uzavreli písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie s priamym subdodávateľom alebo iným ďalším subdodávateľom,".
Doterajšie písmená f) až o) sa označujú písmená g) až p).
Odôvodnenie som povedal. Predmetom predloženého pozmeňujúceho návrhu je definovať pojem ďalší subdodávateľ, resp. podsubdodávateľ vo verejnom obstarávaní.
Páni a dámy, toto je minimálne minimum, ktoré musíme urobiť pri tom, ak chceme určitým spôsobom riešiť túto problematiku subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. A určite by sme ju nemuseli riešiť, keby takéto problémy s tým, že tí, ktorí naozaj robia na verejných zákazkách a nedostanú zaplatené, možno by sme to zložito a niekedy aj komplikovane možno nemuseli riešiť v zákone o verejnom obstarávaní. Ale tento problém tu na Slovensku reálne máme a má obrovské rozmery.
Preto toto je prvý krok, aby všetci, ktorí robia na zákazkách z verejného obstarávania, boli transparentne zverejňovaní na profile ÚVO. Toto je prvý krok, ak by sme prejavili politickú vôľu na toto, potom sa dá riešiť aj problematika samotných platieb, ktorá je znova v zákone riešená len pre tých v prvom poradí, po určitej overenej praxi, ktorá nastane, by sme vedeli následne zakomponovať aj tých subdodávateľov v ďalšom rade, v druhom až vyššom, tak, aby tí, ktorí poctivo pracujú na štátnych zákazkách, sa dostali aj ku svojej spravodlivej mzde.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Zajac, ja vám chcem poďakovať za vaše vecné a pomerne podrobné analytické vystúpenie. Dáva obraz o tom, akým procesom prebiehal zákon o verejnom obstarávaní doteraz a čo možno očakávať teda od nového zákona.
Ja ak sa dobre pamätám, tak aj pani riaditeľka Úradu pre verejné obstarávanie uviedla, že na zákon o verejnom obstarávaní sa doteraz vzťahovalo 26 noviel, čo je z môjho pohľadu nenáležité. Myslím si, že toľké obmeny v zákone, a v tak vážnom zákone, ktorý určuje využívanie verejných prostriedkov, nie sú dôkazom komplexného prístupu k tvorbe a zmene zákona.
Priznám sa, že ja ľutujem tých, ktorí majú podľa tohto zákona o verejnom obstarávaní, v jeho stálom obmieňaní, uskutočňovať jednotlivé obstarávacie procesy. Zdá sa mi, že čím viac sa zákon o verejnom obstarávaní obmieňa, upravuje, teraz máme teda pripravený nový zákon, namiesto sprecizovania a spresňovania noriem verejných súťaží a využívania verejných prostriedkov dosahujeme skôr opačný efekt.