58. schôdza

Ďakujem pekne. Veľmi stručne.
Pán poslanec, vy ste si sám aj odpovedali počas vášho vystúpenia, takže myslím si, že viesť donekonečna a dokola stále to isté v rámci rozpravy je úplne zbytočné a je to len naťahovanie času, pretože nič nového sa nedozvieme ani od vás, ani odo mňa.
Ja chápem, že potrebujete prezentovať určitým spôsobom svoje názory vzhľadom na to, že včera začala kampaň už naostro, čiže úplne tomu rozumiem, ale musíte si uvedomiť naozaj, že tá šanca na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb tu bola veľakrát.
Vy ste včera tuná tvrdili vo vystúpení, že ste mali nachystaný ten zákon v podstate a že, žiaľ, teda v 2011 skončila vaša vláda. No keď ste to mali nachystané od roku 2004, pán poslanec, prečo to nebola prvá vec, ktorá tuná pristála na stole tohto parlamentu, a prečo ste to neschváli ihneď, keď ste to tak mali dobre nachystané? Hovoríte, že ten čas, koľko ste vládli, že to ako bolo niekde v poradí? Lebo teraz nás všetkých presviedčate, že ako je to mimoriadne dôležité. Ja s vami súhlasím. Ale potom vzniká otázka, prečo ste to hneď ako prvú vec na prvej schôdzi, kde sa hlasovalo, ja hovorím o vašej vláde, ktorú ste spomínali, v ktorej ste boli ministrom vnútra, no tak keď ste to mali nachystané na ministerstve spravodlivosti, tuná pani poslankyňa Žitňanská to určite mala na stole akú prvú vec zaradenú, nechápem, ako je možné, že ste to nepresadili? Ani ste to nepredložili. Takže to je trošku také, by som povedal, zavádzajúce tvrdenie, asi ste tak nemali dobre nachystané, ako tvrdíte. (Reakcia z pléna.) Len toľko z mojej strany.
Tá prax, o ktorej hovoríte, že teda mali sme tu zaviesť všetko hneď teraz atď. V Českej republike to je príklad, ktorý sme si my zobrali, pretože hodnotenie OECD k tomuto zákonu, ktorý sme my predkladali, v podstate sme sa inšpirovali Českou republikou. OECD vysoko hodnotilo návrh zákona, resp. schválený zákon, keďže aj je to záväzok voči OECD, prijať takúto právnu normu, tak sme sa inšpirovali v Českej republike a tam tiež išli tým spôsobom, že začali na minimálnom štandarde alebo rozsahu, ten rozsah, katalóg trestných činov, ktorý vlastne zavádzame aj my, a začali pridávať po dvojročnej praxi, keď sa ukázalo, že naozaj neprichádza k zneužívaniu tohto inštitútu v konkurenčnom boji medzi právnickými osobami, medzi podnikateľmi, ktorý je mimoriadne tvrdý. A iste viete, že aj dnes sa zneužíva trestné právo mnohokrát na boj konkurenčný, samozrejme, medzi fyzickými osobami. No tohto sa, samozrejme, podnikatelia obávali takisto aj v Českej republike. No ale po dvoch rokoch uplatňovania tohto zákona sa presvedčili, že naozaj to nie je problém a že teda je možné aj ďalej pokračovať a rozšírili alebo rozširujú katalóg trestných činov o podstatne väčší rozsah trestnej činnosti aj právnických osôb a už tam nevzniká ten strach, pretože podnikatelia sa s tým oboznámili.
Ja si myslím, že táto istá situácia nastane aj tu, a som presvedčený o tom, že nech už ktokoľvek bude na mojom mieste po vytvorení novej vlády a po parlamentných voľbách, takže touto cestou sa pôjde tiež.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Národný bezpečnostný úrad spoločne s Úradom vlády Slovenskej republiky vypracoval návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, pričom predstavuje plnenie opatrenia č. 1 vyplývajúceho z Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 až 2020, schválenej vládou Slovenskej republiky, a jeho cieľom je úprava a vymedzenie kompetencií na úseku kybernetickej bezpečnosti.
Uvedený návrh vo svojom obsahu vymedzuje generálnu kompetenciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zveruje do pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ako ústredného orgánu štátnej správy, a to, samozrejme, pre kybernetickú bezpečnosť.
Úlohy Národného bezpečnostného úradu budú najmä koncepčného, legislatívneho a metodického charakteru vrátane tvorby, koordinácie a uskutočňovania štátnej politiky pre kybernetickú bezpečnosť. Národnostný bezpečnostný úrad bude zároveň riešiť aj medzinárodné aspekty kybernetickej bezpečnosti.
Toľko, vážené pani poslankyne, poslanci, úvodom.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1977 z 25. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o Národnej rade Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 742 zo 4. novembra 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republike vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 260 z 3. novembra 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 227 z 3. novembra 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii Ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Mariána Kovačócyho vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní predniesť spoločnú správu výboru a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 244 na svojej 82. schôdzi.
To je všetko, skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás teraz podrobnejšie oboznámil s jednotlivými článkami predkladaného návrhu zákona.
Cieľom novelizácie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznejšej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomoci prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry.
V nadväznosti na legislatívne zmeny v Ústave Slovenskej republiky a v osobitných zákonoch sa aktualizuje pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Upravujú sa predpoklady na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora vo vzťahu k dĺžke justičnej praxe a precizuje sa problematika zastupovania generálneho prokurátora. Z poukazu na nedávnu minulosť, kedy Slovenská republika nemala vymenovaného generálneho prokurátora a túto funkciu vykonával prvý námestník generálneho prokurátora, pričom viaceré jeho úkony predovšetkým vo vzťahu k Ústavnému súdu boli spochybňované ako nelegitímne, sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia generálneho prokurátora až do času, kedy novozvolený generálny prokurátor nezloží sľub. Funkčné obdobie generálneho prokurátora však všeobecne zostáva 7-ročné.
Na legislatívne zmeny v osobitných zákonoch reaguje aj právna úprava, ktorá vymedzuje pôsobnosť prokurátorov v trestnom konaní a pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v zariadeniach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.
Precíznejšie sú vymedzené právomoci asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
Novým spôsobom sa upravuje aj problematika vybavovania podnetov. Podnet sa definuje ako podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Vymedzujú sa náležitosti podnetov a spôsob ich vybavenia.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie činnosti prokuratúry v tejto oblasti a zjednodušene je možné povedať, že zákon o prokuratúre bude v tejto časti návodom pre občana, ako svoje podanie napísať tak, aby prokurátor mohol bez zbytočnej administratívnej záťaže a opakovanej komunikácie s podávateľom pristúpiť k urýchlenému vybaveniu podnetu.
V čl. II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona o sudcoch a prísediacich v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú niektorých platových náležitostí sudcov, ktoré reflektujú navrhovanú právnu úpravu v čl. III návrh novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Uvedená právna úprava zavádza viaceré motivačné a zásluhové prvky odmeňovania sudcov a prokurátorov. Vznik nároku na odmenu sa bude odvíjať od aktivít sudcov a prokurátorov nad rámec ich služobných a funkčných povinností smerujúcich k zlepšeniu postavenia a vnímania justície, napríklad prostredníctvom odovzdávania vedomostí a skúseností funkčne mladším kolegom, ich vzdelávaním na základe ich činnosti v disciplinárnych a výberových komisiách, za bezodplatnú prednášateľskú alebo publikačnú činnosť a tiež za výkon funkcie na súde alebo prokuratúre, kde sú dočasne neobsadené funkčné miesta, prípadne za zastupovanie počas dlhodobej práceneschopnosti alebo materskej dovolenky.
Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu zákona a z priloženej doložky vplyvov, odmeny sudcov a prokurátorov nebudú zakladať zvýšený nárok na štátny rozpočet.
Predložená novelizácia obsahuje aj ďalšie motivačné opatrenia: zvýšenie funkčných príplatkov za výkon riadiacich funkcií, predĺženie preventívnej rehabilitácie na dva týždne po dovŕšený 45. roku veku v prípade, ak ide o sudcu alebo prokurátora, ktorý vykonáva svoju funkciu najmenej 20 rokov, ako aj o zvýšenie doterajších príplatkov k dôchodkom sudcov a prokurátorov, a to z doterajších 0,8 na 1 %, to je o 0,2 %.
Tieto motivačné opatrenia považujem za ocenenie náročnej práce väčšiny sudcov a prokurátorov a za kompenzáciu ich obmedzení v pracovnom i v súkromnom živote. Nemôžem predsa len na základe niekoľkých mediálnych káuz znehodnocovať náročnosť, zodpovednosť a špecifickosť povolania sudcu a prokurátora a nevidieť státisíce vecí, o ktorých musia sudcovia a prokurátori konať a rozhodnúť v primeranom čase pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Okrem uvedeného článok III obsahuje nové pravidlá týkajúce sa výberových konaní na prokuratúre. Nie je pravda, že výberové konania na prokuratúre budú uzavreté pred kontrolou verejnosti. Na webovom sídle Generálnej prokuratúry sa budú zverejňovať najneskôr do 10 dní od skončenia ústnej časti výberového konania životopisy všetkých úspešných uchádzačov, ako aj vyhlásenia obsahujúce zoznam ich príbuzných, ktorí sú prokurátormi alebo zamestnancami prokuratúry. To znamená, že verejnosť bude riadne a včas oboznámená so všetkými potenciálnymi uchádzačmi o vymenovanie do funkcie prokurátora. Nevidím totiž žiaden rozumný dôvod na to, aby sa na internete zverejňovali životopisy tých záujemcov o funkciu prokurátora, ktorí sa síce prihlásili do výberového konania, ale nespĺňajú zákonné predpoklady pre vymenovanie do funkcie prokurátora alebo ktorí neboli úspešní vo výberovom konaní, prípadne ktorí sa ani len nezúčastnili samotného výberového konania.
Predložená právna úprava obsahuje aj novú, podstatne prísnejšiu právnu úpravu týkajúcu sa disciplinárnych konaní na prokuratúre. Sprísňujú sa nielen samotné sankcie, ale aj priebeh disciplinárneho konania tak, aby sa účinne eliminovali prieťahy v disciplinárnom konaní.
Posunie sa postavenie samosprávnych orgánov prokurátorov, najmä Rady prokurátorov Slovenskej republiky.
V súvislosti s prijatými odporúčaniami skupiny štátov proti korupcii, tzv. GRECO, na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní.
Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky, upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora a zavádza sa právna úprava etickej komisie.
Toto všetko sú skutočnosti, ktoré v doterajšej právnej úprave vo vzťahu k prokuratúre a k prokurátorom absentovali.
A článok IV obsahuje novelizáciu Trestného poriadku, pričom po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú inštitútu sťažností pre porušenie zákona, súhlasím s tým, aby bola táto časť vypustená. Novelizácia Trestného poriadku v časti týkajúca sa inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní a zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom vyplýva z poznatkov získaných v aplikačnej praxi.
Aj z tohto stručného predstavenia obsahu predloženej novely je zrejmé, že úmyslom predkladateľa je predovšetkým zefektívnenie činnosti prokuratúry a zvýšenie zodpovednosti prokurátorov pri výkone ich funkcie pri súčasnom zabezpečení účinnej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Verím, že schválením predloženého návrhu zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča schváliť gestorský výbor, dôjde k vytvoreniu takých podmienok, ktoré umožnia efektívny a kvalitný výkon pôsobnosti prokuratúry a právomoci prokurátorov, čím sa prispeje k naplneniu uvedených cieľov tak, aby prokuratúra mohla účinne a dôstojne napĺňať svoje ústavné poslanie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú vedené v IV. časti ich spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 29 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 30 a 31 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1728a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 748 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, svoje zásadné výhrady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre a ďalšie právne predpisy týkajúce sa prokuratúry, prokurátorov, ale aj súdov a sudcov, som vyslovila v prvom čítaní. Zhrniem ich veľmi krátko a dovolím si predložiť pozmeňovacie návrhy.
Som presvedčená o tom, že týmto vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre, posilňujete to, že z prokuratúry sa stáva štát v štáte, posilňujete pozíciu generálneho prokurátora do pozície, ktorá je pod malou kontrolou na to, aby existovali reálne zábrany, aby táto pozícia nemohla byť zneužitá, a v tomto smere budú aj moje pozmeňovacie návrhy k tejto časti.
Zároveň sa dotýkate alebo novelizujete aj zákony, ktoré sa týkajú súdov a sudcov. Musím povedať, že na konci volebného obdobia po tom, čo podmienky na súdoch sú také, že neumožňujú efektívny výkon súdnictva, o čom hovoria tvrdé dáta, čo sa vo výsledku prejavuje aj na dôveryhodnosti justície, vychádzate v ústrety síce sudcom, ale nerobíte systémové opatrenia.
Keď hovorím o tom, že všetky tvrdé dáta hovoria o tom, že situácia na súdoch sa za posledné štyri roky zhoršila, hovorím o tom, že 74 % ľudí nedôveruje dnes justícii, a to napriek tomu, že už rok nie je v svojej pozícii Štefan Harabin, čiže už sa nedá vyhovárať na to, že tá nedôvera v justícii bola viazaná len na osobu bývalého predsedu Najvyššieho súdu. Ale zároveň hovorím aj o tom, že aj štatistické dáta sú horšie, horšie v tom zmysle, že posledné štatistiky, ktoré sú zverejnené na webe, hovoria, že v roku 2014 sa po skoro desiatich rokoch po prvýkrát predĺžila priemerná dĺžka súdneho konania vo všetkých hlavných agendách. A to je problém. Je to problém pre spravodlivosť, je to problém pre podnikateľské prostredie. Zo sudcovského prostredia vieme, že podmienky na súdoch nie sú dobré, a hovorím, lepíte teraz oči tým, že zvyšujete výhody. Ja som posledná z tých, ktorá by hovorila, že každý sudca je zlý, naopak, treba rozlišovať medzi tými, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
A v tomto smere predkladám aj svoj prvý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. II a má zabezpečiť to, čo aj vy máte medzi svojimi úlohami, ktoré vám boli schválené uznesením vlády, a síce zverejniť hodnotenie sudcov. Zverejňovaním hodnotenia sudcov môžme zabezpečiť to, že sa naozaj začne rozlišovať medzi tými sudcami, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
Pán minister, opakovane predkladám tento návrh. Vy to máte ako úlohu z akčného plánu právny štát, máte to ako úlohu predložiť takýto návrh na vládu do konca decembra, predloženie akéhokoľvek návrhu zákona do konca decembra je úloha, ktorá predstavuje zdrap papiera, pretože všetci dobre vedia, že v januári už nebude riadna schôdza parlamentu, čiže parlament ju nebude môcť prerokovať, a všetci dobre vedia, že v novom volebnom období je potrebné návrhy zákonov predložiť opakovane, čiže je to úloha pre úlohu, aby ste si ju odfajkli, ale nezrealizovali. Ja si myslím, že justícia potrebuje začať rozlišovať medzi tými, ktorí naozaj robia kvalitnú robotu aj v náročných podmienkach, a tými, pre ktorých toto neplatí.
Preto predkladám môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. Za § 27g sa vkladá § 27h, ktorý znie:
㤠27h
Ten, kto vykonal hodnotenie sudcu, zabezpečí zverejnenie hodnotenia sudcu na webovom sídle ministerstva, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa hodnotenie sudcu stalo konečným; spolu s hodnotením sudcu zverejní aj námietky sudcu, ak boli uplatnené, vrátane stanoviska Sudcovskej rady, ako aj hodnotenie sudcu zmenené podľa § 27e ods. 5."
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. II bod 7 znie: 7. Za § 151za sa vkladá § 151zb, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 151zb
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1) Hodnotenie sudcu vykonané podľa § 151w ods. 2 až 4 je ten, kto ho vykonal, povinný zverejniť v rozsahu a spôsobom podľa § 27h najneskôr do 30. marca 2016.
(2) Ustanovenie § 95 ods. 4 sa vzťahuje aj na sudcu, ktorému bol priznaný príplatok za výkon funkcie sudcu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak jeho právo na príplatok k 1. januáru 2016 trvá. Rovnako sa postupuje aj v prípade príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku."
Návrh zákona som odôvodnila na začiatku.
Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka aj sudcov a prokurátorov a reaguje na tú časť návrhu, vládneho návrhu, ktorý nanovo zavádza možnosť udeľovania odmien sudcom, ako aj prokurátorom, čo považujem za nesystémový krok. Máme skúsenosti z minulosti, akým spôsobom v našom prostredí sa udeľovanie odmien zneužívalo na odmeňovanie za rozhodovanie, čo neprospieva nestrannosti a nezávislosti justície. Je tu priestor na to, aby sa tieto odmeny používali ako páka na motivovanie k určitému spôsobu rozhodnutia. Ja viem, že mnohí sudcovia sú dnes preťažení, zároveň platí, že garantovaná výška platu plus všetkých náležitostí pri takejto funkcii jednoducho inkluduje v sebe aj činnosti, ako je zastupovanie kolegu, prípadne činnosti v samospráve a podobne. A pokiaľ sú sudcovia preťažení, tak to treba riešiť systémovým spôsobom manažérskymi opatreniami na súdoch a nie znovu zavádzaním odmien, ktoré keď už raz boli zrušené ako nesystémový krok, tak by sme sa k tomuto nemali opätovne vracať. Platí to rovnako pre sudcov a platí to rovnako pre prokurátorov.
V tomto duchu predkladám svoj druhý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vypúšťajú body 2 a 5. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. III sa vypúšťajú body 59 a 72. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 ods. 4 za slovom "úrad" vypúšťa čiarka a slová "ak v odseku 5 nie je ustanovené inak".
Bod 4. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 vypúšťa odsek 5.
Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka výberových konaní na prokurátorov. Ja som spomínala v prvom čítaní, že máme tu takú potemkinovskú dedinu, pretože zavádzajú sa výberové konania na prokurátorov alebo posilňuje sa a argumentuje sa zvýšením transparentnosti výberových konaní na prokurátorov. Pravda je ale taká, že ten návrh je postavený tak, že nielenže výberových konaním generálny prokurátor nie je viazaný, ale navyše tým, že sa v plnej miere znovu zavádza inštitút prokurátorského čakateľa. A tá právna úprava je nastavená tak, že nie je potrebné vypísať výberové konanie, pokiaľ možno miesto obsadiť teda čakateľom prokuratúry, tak sa celé výberové konania stanú prakticky bezpredmetnými, pretože skúsenosť hovorí, že jednoducho sú preferovaní prokurátorskí čakatelia. Čiže hráme sa tu na transparentné výberové konania, ktoré prakticky nebudú existovať, pretože prokurátorské miesta budú obsadzované inak. To je hra, s ktorou jednoducho nemôžem súhlasiť, a myslím si, že výberové konanie by malo byť pravidlo a, samozrejme, čakatelia prokuratúry už samotným faktom, že pôsobia na prokuratúre, tak či tak majú komparatívnu výhodu v týchto výberových konaniach, nech budú akokoľvek férovo nastavené.
V tomto duchu predkladám môj tretí pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z o prokuratúre, a síce v znení:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a ods. 5 sa vypúšťajú slová "na rozhodnutie".
Bod 2. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a odsek 8 znie: „(8) Výsledkom výberového konania je generálny prokurátor viazaný.".
Bod 3. V čl. III bod 7 znie: 7. V § 8 odsek 1 znie: "Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú okresnú prokuratúru generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania."
Bod 4. V čl. III sa za bod 139 vkladá nový bod 140, ktorý znie: 140. V § 251 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
A keď už teda transparentné výberové konania, tak potom naozaj transparentné výberové konania, tak ako sa patrí, a k tomu smeruje môj štvrtý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 1 písmeno b) znie: "b) životopis a motivačný list,".
Bod 2. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7 za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
"(8) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, životopisov uchádzačov, motivačných listov a písomných vyhlásení podľa odseku 6 písm. k) na webovom sídle Generálnej prokuratúry, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom; generálny prokurátor ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Generálny prokurátor ďalej na webovom sídle Generálnej prokuratúry zabezpečí zverejnenie dátumu a miesta konania výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním."
Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 9.
Bod 3. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 8 druhá veta znie: "Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku; takto vyhotovený záznam sa zverejňuje spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania."
Bod 4. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7a vypúšťa odsek 7. Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 7.
Môj ďalší pozmeňovací návrh sa týka zverejňovania záväzných stanovísk, tak ako to bolo doteraz, nevidím dôvod, prečo by, prečo by záväzné stanoviská, ktoré vydáva generálny prokurátor, nemali byť proste verejne prístupné online, prečo len v správe, ktorú predkladá Generálna prokuratúra, naozaj na tom nevidím nejaký racionálny dôvod. Pretože myslím, že právnej istote svedčí, keď takéto informácie sú k dispozícii hneď, ako boli jednoducho vydané.
Takže v tomto duchu aj môj piaty pozmeňujúci návrh:
Bod 1. V čl. I bod 12 sa navrhovaný § 11 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť bezodkladné zverejnenie záväzného stanoviska na webovom sídle Generálnej prokuratúry."
V čl. I sa vypúšťa bod 30.
V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217a sa v celom texte druhej vety za slovo "prokurátora" vkladajú slová "a jeho zmeny".
Bod 4. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217d ods. 3 sa slová "na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská a odporúčania" nahrádzajú slovami "na ktorom bezodkladne zverejňuje svoje stanoviská a odporúčania vrátane ich odôvodnení, ako aj návrhov a podnetov, na základe ktorých boli vydané".
Bod 5. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217b ods. 3 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: "najmä na základe podnetu ktoréhokoľvek prokurátora alebo fyzických osôb a právnických osôb".
Tieto posledné body môjho piateho pozmeňovacieho návrhu sa týkajú etickej komisie, ktorej zriadenie vítam, akurát nevidím dôvod, aby aj táto komisia svoje stanoviská nielen zovšeobecňujúceho charakteru, ale svoje konkrétne stanoviská na podnety konkrétnych prokurátorov alebo fyzických osôb nezverejňovala, aby teda otázka etiky bola naozaj funkčná a dynamická, a teda vedeli sme, ako sa s jednotlivými podnetmi komisia vysporiadala.
A potom je tu môj posledný pozmeňovací návrh, ktorý, priznám sa, že som vypracovala aj na podnet alebo na základe vystúpenia pána poslanca Hlinu v prvom čítaní, pretože som presvedčená, že v tomto prípade má pravdu, a síce nevidím dôvod, aby oznamovanie zadržania poslanca a vyžiadanie si súhlasu na vzatie poslanca do väzby bolo zverené len do pôsobnosti generálneho prokurátora.
Preto navrhujem vo svojom šiestom pozmeňujúcom návrhu, aby v čl. I bod 12 sa v navrhovanom § 13 vypustili, teda sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Doterajšie odseky 5 a 6 sa označia ako odseky 3 a 4.
To sú moje pozmeňujúce návrhy.
K textu mám viaceré výhrady, ktoré presahujú rámec týchto pozmeňujúcich návrhov. Preto som podporila aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lipšica svojím podpisom. Čiže stotožňujem sa aj s nimi.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložila, tých podpisov je viac. Dovolím si povedať, že tieto pozmeňujúce návrhy podporuje aj klub KDH, pán poslanec Hrušovský a ďalší kolegovia z klubu KDH ich podpísali. A v tomto zmysle som sľúbila, že to aj poviem, že klub KDH tieto pozmeňovacie návrhy podporuje.
Ďakujem veľmi pekne.

(Rečník pred rečnícky pult doniesol veľký názorný materiál.)
Milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem tým, čo som priniesol a považujem to za výsmech sociálnych balíčkov tejto vlády. Pán minister chvíľku o tom pohovoril v úvodnom slove. Zaujímavé, že to nehovoril v prvom čítaní. Nik o tom nehovoril ani v prvom čítaní, ani na výboroch, kým som to neotvoril. Pretože sa niekedy nevšimne, že sa mení jeden koeficient 0,8 na 1 % v novele, ktorá má stovky novelizačných bodov. Ja som si to našťastie prečítal, vašu novelu poctivo. Neviem, či ste ju aj vy teda čítali celú, pán minister, inak by ste s týmto podľa mňa neprišli, ale v poriadku. Ale v poriadku.
Tento návrh navrhuje, tým začnem a budem hovoriť rozsiahlejšie potom o ďalších veciach, ktoré sú v tom návrhu málo prijateľné, pretože tak zošnúrovávajú prokuratúru, ako dnes nie je zošnurovaná ani ruská prokuratúra. A to hovorím úplne úprimne. A budem hovoriť aj, čo v tom zákone je také, čo je za hranicou, podľa mňa, alebo v rozpore s nejakou demokratickou koncepciou prokuratúry ako takej.
Ale najskôr sa vyjadrím k tým dôchodkom.
V tomto návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšil koeficient príplatku k dôchodkom, ktorý je dnes 0,8 % na 1 % za každý odpracovaný rok. To znamená, za 35 rokov pri sudcoch a prokurátoroch, je to kariérna funkcia, to robí približne 170 eur zvýšenie. Teraz ešte raz. Platy sa sudcom a prokurátorom valorizujú. Normálne sa im valorizujú. Dnes je dôchodok sudcu a prokurátora na úrovni 1 600 euro. Dôchodok a príplatok k dôchodku. My im to ideme ešte o 200 eur zvýšiť. Robíte si srandu? Robíte si srandu?!
Tak bežným ľuďom dáte 1,90 a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600 platy, dáte ešte o 200 eur, pardon, dôchodok? To čo má znamenať? To je odmena za to, že veľké ryby nie sú v base? Lebo ak by boli v base, tak by sme mohli možnože všetkým ľuďom pridať 200 eur na dôchodok. A ja som prekvapený, že táto skvelá sociálna politika nebola na sociálnom balíčku na Úrade vlády. To tam chýbalo. K tomu sa nepriznávate, ak vás pri tom niekto nechytí v parlamente. Ako v kauze PPC pred tromi rokmi tiež zašmodrchané dotácie pre Pentu za 30 mil. Zaplať pánboh, že nemôžte zvyšovať platy a dôchodky rakúskym prokurátorom, lebo pri kauze Výboh, sa mi zdá, že by ste sa aj o to pokúsili. To sa, samozrejme, že nedá v tomto parlamente.
Pán minister to zdôvodňoval, keď teda tá téma prišla, sa na to prišlo, možno aj keď on na to prišiel, tým, že sudcovia majú zakázané podnikať, aj prokurátori. Veď kvôli tomu ten príplatok už majú 0,8 %! Kvôli čomu sa im ten príplatok zvyšuje?! Stanovili ste im nejaký nový zákaz v zákone? Nestanovuje. Dôchodky sa im valorizujú. Ešte raz, tým, že sa im valorizujú platy, na rozdiel od nás, sa im valorizujú dôchodky. Aj samotný dôchodok, aj príplatok, lebo ten ide z funkčného platu. Valorizovaného funkčného platu! Tuná sa mení systém, tuná sa mení koeficient.
A ešte raz, ten príplatok nikto nespochybňuje, lebo to je dôležitá práca sudcu a prokurátora. Preto ho majú, že majú zakázané podnikať. Ale kvôli čomu sa teraz zvyšuje, keď žiaden nový zákaz v zákone nie je? To je absurdné! To je úplne absurdné. Je to podľa mojej mienky naozaj akože úplne výsmech všetkým ľuďom s dôchodkom 300, 400 eur. Blahoželám sociálnej vláde SMER-u! To ste naozaj už na tom tak zle, že si musíte kupovať sudcov a prokurátorov, aby sa niektorým vašim ľuďom nič nestalo? Lebo to nie je ničím rozumne, zrozumiteľne, dôstojne vyargumentovateľné.
A ja dám pozmeňovák, ktorý to z toho vypúšťa, a budem veľmi pozorne sledovať, a myslím, že nielen ja, ako budú poslanci sociálneho SMER-u hlasovať. A ako budete zdôvodňovať ľuďom pred voľbami, že im pridávate 2 eurá na dôchodku, a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600-eurové dôchodky, pridávate 200 euro.
A teraz už som počul kritiku, že však to je akože populizmus. Veď ste s tým sem prišli do parlamentu vy! Máme byť ticho? To nie je téma, s ktorou som ja prišiel, poďme znižovať dôchodky vysoké. Nie. Vy ste s tým prišli do parlamentu! To je vaša iniciatíva, vaša aktivita. Nie opozície. Opozícia to zneužíva? A čo zneužíva? Že prídete s takouto škandalóznou vecou do parlamentu? Máme byť ticho? To je akože správne v rámci dobrých vzťahov? To si nemyslíte vážne!
A ja by som pána ministra chcel požiadať, lebo pri predchádzajúcom zákone nemal odvahu v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) No, mrzí ma to. Som vás vyzval k tomu a nerobil som to... Ešte raz, keď som bol na vašom mieste, vždy, keď bol závažnejší zákon, som vystúpil v rozprave, aby mali poslanci možnosť reagovať. Lebo obávam sa, že potom nemáte argumenty alebo sa ich bojíte, lebo sa bojíte konfrontácie s argumentami, ktoré sú rozumné. Inak by ste v rozprave vystúpili. A vyzvem vás aj teraz. Budem mať pomerne veľa pozmeňovákov, aby ste vystúpili v rozprave. Lebo na výbore našom bola vaša pani štátna tajomníčka. Ta nereagovala v princípe na nič. V pléne budete reagovať v záverečnom slove, neviem akým spôsobom, ale nebudete mať odvahu ani v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) Tak, pardon, tak to sa mi nezdá, že je nejak zvlášť, že ste si istý svojimi argumentami. Asi nie ste si istý s tými argumentami. A naozaj si myslím, že toto ustanovenie ste si, ste o ňom nevedeli. A zrejme teda ani vláda nie, lebo, no. A ak áno, ešte horšie. Ešte horšie. Lebo potom čo to znamená, že naozaj si idete kupovať sudcov a prokurátorov? Alebo ich idete odmeňovať za to, že oligarchovia sú na slobode? Akú to má logiku?
Chcem sa vyjadriť najskôr k veci, ktorú sťahujete z návrhu, čo teraz oceňujem. A to je tiež, ale venujem sa tomu kvôli tomu, že na našom výbore námestník generálneho prokurátora Šufliarsky povedal, že my sťahujeme novelu Trestného poriadku v mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale zatiaľ, uvidíme, možno o pol roka, aby sme s tým prišli znovu. Tak kvôli tomu sa k tomu vyjadrím, lebo, pán minister, ja som vás hneď kontaktoval, keď som to našiel v zákone o prokuratúre, a sme sa aj stretli, lebo som to považoval za veľmi, veľmi nebezpečné, a som rád, že idete z kratšej cesty, a viem, že vy ste nesúhlasili s tým návrhom. Len teda sa tam objavil.
Je to návrh v Trestnom poriadku, aby sa vlastne zmenila celá koncepcia, aj keď už výbor teda navrhuje to vypustiť po tej polemike, ktorá bola, aby sa zmenila koncepcia mimoriadnych opravných prostriedkov, aby sa zrušilo dovolanie a zaviedla sa predchádzajúca, ešte z čias socializmu, sťažnosť pre porušenie zákona, tzv. SPZ, ktorú dáva generálny prokurátor a minister spravodlivosti.
Tento návrh nebol predmetom pripomienkového konania ani rokovania Legislatívnej rady a dostal sa do návrhu na rokovaní vlády, ale nenavrhol ani minister spravodlivosti na rokovaní vlády, neviem, kto ho skoncipoval. Viem, kto ho navrhol, ale nebudem to pre korektnosť vzťahov tuná rozprávať, že kto ho navrhol. Naozaj geniálne riešenie. To riešenie totižto je úplne zjavne protiústavné. Ak niečo znamená rovnosť strán v našej ústave, tak to znamená, že strany v trestnom konaní, v súdnom konaní sú si rovné. Nemôže mať jedna strana ešte jeden náboj, ešte jednu možnosť spochybniť právoplatné rozhodnutie a druhá strana nie. Na to nemusíte byť ani právnikom, ani ústavným právnikom, aby ste to vedeli. To je úplne zjavne protiústavný inštitút.
Český Ústavný súd ho v minulosti zrušil. Bol napadnutý aj v našom Trestnom poriadku v roku 2002. A Ústavný súd by ho tiež zrušil, len našťastie ho poslanci, ktorí ho navrhli, vzali späť ten návrh. A poviem vám aj príbeh, ako sa to stalo. Keďže by to Ústavný súd, samozrejme, že zrušil, tak ja som ako minister spravodlivosti navrhol obmedziť tento inštitút, aby sa mohla podávať SPZ-ka len na návrh, na podnet, a potom som požiadal navrhovateľov, aby kvôli tejto zmene vzali návrh na Ústavný súd späť s tým, že ide nová kodifikácia trestná, kde sú tie úpravy úplne nanovo. A našťastie mojej prosbe vyhoveli, vzali to späť a po kodifikácii už, samozrejme, že úplne iný systém mimoriadnych opravných prostriedkov.
A moja žiadosť sa týkala vtedy situácie, keď sme dávali SPZ-ky, ja som dával SPZ-ky v takých veciach, ako bol Černák, ako boli nebankové subjekty, ako bol Reichel. Proste v závažných prípadoch organizovaného zločinu. Tak sme ešte chvíľu potrebovali pár rokov, kým bude nová kodifikácia, aby mal minister spravodlivosti k dispozícii tento mimoriadny opravný prostriedok.
A nová kodifikácia išla tým smerom, ktorým musela ísť, že z dôvodov vážnych procesných vád umožnila dovolanie obidvom stranám, teda aj prokurátorovi, aj obvinenému, a nad rámec toho, uvedomujúc si, že sú aj nezákonné súdne rozhodnutia, umožnila ministrovi spravodlivosti, ktorý nie je stranou v trestnom konaní, aby podával aj širšie koncipované dovolanie do otázok väzby, podmienečného prepustenia alebo aj skutkového stavu. Ale dať takéto oprávnenie len jednej strane v konaní a druhej nie, je proste... Ešte raz, to je, asi nie je flagrantnejšie porušenie princípu rovnosti strán, a jednoznačnejšie. A problém je ten, že samozrejme, že by to Ústavný súd zrušil. Podľa mňa ešte v podateľni by to zrušil. Problém je, že by Ústavný súd, obávam sa, mohol ísť minimálne v odôvodnení trošku ďalej ešte a povedať: No dobre, ale je to dovolanie do skutkových vecí ministra spravodlivosti, je aj to úplne celkom štandardné? No ktovie, ktovie. Čiže by sme ešte vyliali s vaničkou aj to dieťa. Ešte by sme zhoršili právny stav, aký je, pri náprave nezákonných rozhodnutí v trestných veciach. Koho taká blbosť mohla napadnúť?
Dnes je problém už v civilných dovolaniach generálneho prokurátora, po prvé, preto, že nedávno prijalo stanovisko občianskoprávne a obchodné kolégium, že pred tým, ako generálny prokurátor využije právo podať mimoriadne dovolanie, musí účastník konania podať riadne dovolanie, aj keď nie sú naňho splnené podmienky, čo podľa mňa je zlé rozhodnutie kolégia Najvyššieho súdu, ale je platné. A potom tu máme ix rozhodnutí zo Štrasburgu, ja ich tu aj mám, sú to 4 rozhodnutia nedávne, z tohto roku, vo veci Draftová, a. s., proti Slovenskej republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike, Kompcare proti Slovenskej republike, takže sú len 3, kde Štrasburg povedal, že civilné dovolania podané generálnym prokurátorom sú v rozpore s čl. 6 v tých prípadoch, ktoré pojednával. Samozrejme, že Štrasburg nepojednáva o actio popularis, ale v konkrétnej veci. Ale to zdôvodnenie je také, že sa obávam, do akej miery budú v Štrasburgu priechodné akékoľvek rozhodnutia vydané na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. To je, samozrejme, že civilné konanie. Niekto nemôže povedať, no ale v trestnom konaní to je iné, lebo v trestnom konaní má štát, je tam verejný záujem. To je všetko pekná pravda, ale v civilnom konaní generálny prokurátor nie je stranou v konaní, čiže akoby nad stranami. Ale v trestnom konaní je prokurátor stranou v konaní. To je ešte horšie!
A ako povedal Štrasburg veľmi jednoznačne, a to bola asi premisa, ktorú zhotoviteľ tohto skvelého návrhu nejak nepostrehol, že princíp rovnosti strán sa, samozrejme, že aplikuje aj v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Bez akejkoľvek diskusie! Aj podľa našej ústavy, našej ústavy sú strany v konaní rovné. V súdnom konaní. Nie je tam napísané okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, nič také v ústave napísané nie je.
Čiže som rád, že ten návrh vypadol odtiaľ, ale chcel som o tom hovoriť dnes práve kvôli tomu, že aby nikto nemal nápad o pol roka s tým prísť znovu, lebo tým podľa mňa poškodí, poškodí aj záujmu alebo možnosti zrušiť právoplatné rozhodnutia v trestnom konaní na základe dovolania ministra spravodlivosti. Poškodí v tom, že ak tá vec pôjde na Ústavný súd, tak Ústavný súd vo svojom zdôvodnení môže ísť ešte ďalej ako len (kýchnutie v sále), na zdravie, pri SPZ-ke. Toto našťastie vypustili, takže...
A je mi ľúto, pán minister, že sa táto vec dostala do návrhu bez vášho súhlasu a zrejme bez súhlasu kohokoľvek. Kohokoľvek. Keď sa to dozvedel Najvyšší súd, boli proti, lebo tá argumentácia v dôvodovej správe bola, že strašne veľa dovolaní podaných obvinenými je, samozrejme, že odmietaných a nespĺňajú podmienky dovolania a to ako Najvyšší súd zaťažuje. Toto nie je pravda. Jeden senát má v dovolaní 80 vecí, ktoré vyrieši, jednu vec za jednu hodinu, lebo to tam skúma len dovolacie dôvody. Dokonca len tie, ktoré sú uvedené v dovolaní. Len ten dôvod skúma! Povie príslušný súd, bolo porušené právo na obhajobu. Jedna hodina, nikoho nezaťažuje Najvyšší súd, to nie je problém, to je výmysel, čiže bol proti, bolo ministerstvo spravodlivosti, proti bol Najvyšší súd a proti bola podľa mňa aj veľká časť Generálnej prokuratúry, a napriek tomu to je vo vládnom návrhu zákona.
Ešte raz oceňujem aspoň to, že to z návrhu zákona vypadlo, a hovoril som o tom preto obšírnejšie, aby neprišlo k pokusu o recidívu. Tak.
Čo by som ale navrhol, a mám tu aj pozmeňovací návrh, by som navrhol, aby sa vypustil celý IV. článok. Tam síce je jedno ustanovenie, ktoré spomínal minister spravodlivosti, a ja ho nájdem, § 95a, áno, a § 95b, ktoré sa týka rozhodnutí v prípravnom konaní o zaistení peňažných prostriedkov a voči nemu nemám ja žiadne námietky, ale predosielam, že v predchádzajúcom návrhu sa otváral Trestný poriadok. Tak ho dajme tam. Myslím si, že je, nikto nemusí byť nejaký legislatívny purista, aby vedel zvládnuť a pochopiť, že v jeden deň prijímať dve novely Trestného poriadku nie je celkom s kostolným poriadkom. Čiže tá vecná rovina je správna, dať ju do Trestného poriadku, ktorý otvárate v predchádzajúcom zákone, a fajn, a článok IV vypustíme z toho, z osnovy, aká je. To len, to len ako legislatívna pripomienka.
Čiže dávam pozmeňovací návrh prvý.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení takto: Čl. IV. sa vypúšťa. Ostatné články sa náležite prečíslujú. Vlastne sa ani nemusia prečíslovať, pretože to je posledný článok.
Takže tak. Nech sa páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
A teraz prejdem k samotnej novele zákona o prokuratúre a potom prečítam pozmeňovací návrh, ktorý má 16 bodov, a budem navrhovať, aby sa o ňom hlasovalo, pán spravodajca, osobitne o každom bode. O každom.
Ešte nad rámec dôchodkov by som vás upozornil na to, že okrem dôchodkov sudcov a prokurátorov sa navrhuje zvýšiť aj počet týždňov rehabilitácie pre sudcov a prokurátorov z dnešného jedného na dva týždne. Nechcem ísť do veľkej polemiky, či to je ďalšia dovolenka, alebo nie je, v každom prípade majú sudcovia a prokurátori päťtýždňovú dovolenku, plus ďalší týždeň voľna, teraz navrhujeme päťtýždňovú dovolenku plus ďalšie dva týždne voľna. Čím to je zdôvodnené? Čím to je zdôvodnené? Lebo dá sa, ako ťažkú prácu určite majú sudcovia a prokurátori, o tom nepochybujem. Ale mnohí ďalší ľudia majú ťažkú prácu na Slovensku, mnohí ďalší a tým nedávame ďalšie týždne rehabilitácie.
A vždy ma v justícii jedna vec fascinovala, ako bola justícia, a ja si veľmi vážim prácu poctivých sudcov a prokurátorov, lebo to je náročná práca. Veľmi náročná. Poviem to na príklade, keď rieši človek nejaké spory vo svojom prostredí pracovnom alebo rodinnom, je to vyčerpávajúce. Je to ťažké. Keď celý deň riešite spory iných, to nie je psychicky ľahká záležitosť. Ale čo ma fascinovalo, je, že vždy v justícii bola justícia schopná si vždy vybrať z každého zákona, ktorý im vyhovoval, nejaké hrozienka. Tak páčia sa nám vyššie dôchodky policajtov? Tak berme policajtov. Páčia sa nám platy poslancov? Tak berme poslancov. Z každého nejaké to hrozienko. Je to správne a v zásade nejaké spravodlivé? Podľa mňa nie. V niečom sa porovnávame s poslancami, lebo sme ústavní činitelia, a sudcovia sú ústavní činitelia, fajn, a v niečom inom zase s väzenskou strážou, lebo tam sa nám zdá, že tam to je tiež niečo dobre upravené. Ja neviem, či to je najrozumnejší a najprincipiálnejší prístup.
Čiže čo tu považujem za také zašité a za málo akceptovateľné, sú práve tie návrhy týkajúce sa výrazného zvyšovania dôchodkov. Možno ma opravia kolegovia, ktorí sa venujú sociálnym veciam, ale možnože sú na Slovensku aj ľudia, ktorí majú dôchodok 200 euro. A my ideme týmto ľuďom pridať 2 eurá na budúci rok. A tým, čo majú 1 600 euro, pridáme ešte 200 euro. To si myslím, že rozumný človek, ktorý má minimálny cit pre spravodlivosť alebo, ak chcete, sociálnu spravodlivosť, by ťažko vedel vyargumentovať.
Teraz prejdem k tomu samotnému návrhu.
V bode 8 sa navrhuje, aby funkčné obdobie generálneho prokurátora, pokiaľ nebude zvolený nový generálny prokurátor, plynulo aj ďalej. Máme precedens pri NKÚ a je to zlý precedens. Demokracia podľa mojej mienky znamená, že väčšina verejných funkcií, dajme tomu s výnimkou sudcov, väčšina verejných funkcií je volená na obmedzené funkčné obdobie. A to funkčné obdobie sa nepredlžuje automaticky za nejakých okolností. Moja otázka pri tomto návrhu je, čo vlastne riešime? Čo vlastne riešime? V minulosti bola funkcia generálneho prokurátora voľná možno rok a pol a vtedy váš premiér rozprával, že nie je problém, veď je prvý námestník, prokuratúra funguje perfektne, nie je problém, čo, nie je problém nevymenovať Čentéša, veď nie je problém. Tak aký problém riešime?! Keď Ústavný súd priznal aktívnu legitimáciu aj prvému námestníkovi na podanie návrhu na Ústavný súd, keď zákon priznáva v prípade uvoľnenia funkcie generálneho prokurátora plné kompetencie prvému námestníkovi - aký problém riešime? Koho chceme zabetónovať? Čiže pred štyrmi rokmi Robert Fico hovoril: Nemusíme zvoliť generálneho prokurátora, veď prvý námestník riadi prokuratúru absolútne bez problémov, všetko je v poriadku. Načo by prezident menoval Čentéša? Nie, nech nie je v strese, nech sa ukľudní. A teraz to robíte týmto spôsobom, že zrazu to problém je. Ale aký problém riešite? Pretože máte to aj v tej novele napísané v § 9 ods. 3, že ho zastupuje prvý námestník generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností!
Na výbore jediný argument bol, že generálny prokurátor má legitimitu odvodenú priamo od parlamentu a prezidenta a prvý námestník nie. Ale má tú legitimitu stanovenú na 7 rokov! Nie na neobmedzené obdobie, to nie je demokracia, teda podľa mňa to nie je demokracia, len preto, že raz bol zvolený, tak už to môže v princípe donekonečna. Ja si nemyslím, že keby bola voľba kráľa a zvolíme kráľa na doživotie, že je demokracia, lebo sme ho zvolili, to nie je demokracia! Demokracia podľa mojej mienky je pravidelné voľby a pravidelné volebné obdobia. Nie že raz zvolíme a potom už je navždy, toto nie je demokracia, teda aspoň v mojom ponímaní nie.
V § 11 sa navrhuje iné členstvo v komisii pre vydávanie záväzných stanovísk a navrhuje sa, aby bola zložená z troch členov vymenovaných generálnym prokurátorom, po jednom z Národnej rady, z vlády a zo Súdnej rady. To je podľa mojej mienky zase trošku nepochopenie toho, aké postavenie má prokuratúra, lebo prokuratúra bez debaty vykonáva zákony v prvom rade. Vykonáva zákony. Najvyšším orgánom výkonnej moci je vláda, ktorá je zodpovedná za vykonávanie zákonov. Podľa ústavy. Prokuratúra vykonáva zákony len podľa konkrétnych zákonov, ktoré jej tú kompetenciu dávajú. Ale z ústavy, čo zdôraznil aj Ústavný súd viackrát, je vrcholným orgánom výkonnej moci vláda. A preto tá pôvodná komisia mala troch členov menovaných generálnym prokurátorom a troch členov menovaných ministrom spravodlivosti. Lebo on je zodpovedný, minister spravodlivosti, alebo spoluzodpovedný v rámci vlády za výkon trestnej politiky. Teraz je tu taký trend, že každá inštitúcia niekoho volí. Národná rada volí tam, Súdna rada, ale to replikovať do zákona o prokuratúre je nepochopenie zmyslu tej komisie. To je orgán, ktorý bude dávať návrhy na záväzné stanoviská, ktorými budú viazaní prokurátori pri vykonávaní zákonov. To je vec výkonnej moci! A preto by tam mali byť zástupcovia ministra spravodlivosti. Nie, lebo, pretože nám sa zdá, že Národná rada, Súdna rada, to sú také pekné ústavné orgány, tak dajme tam aj - to podľa mňa je nepochopenie zmyslu toho, čo robí prokuratúra a aký zmysel tá komisia má mať.
Ďalší návrh, a tam by som sa len zastavil krátko, bude k tomu pozmeňovací návrh. V § 15 ods. 1 písm. f), a tu sa môžem mýliť, tak ma opravte, ak sa mýlim, sa navrhuje zaviesť novú kompetenciu generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu, a to je dávať návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta. Že aký typ konania to vlastne je? Môžem sa mýliť, že došlo k nejakej novelizácii zákona o Ústavnom súde, ale nie som si celkom istý, resp. ústavy, že by Ústavný súd konal o uvoľnení funkcie prezidenta.
Ja som sa na to pýtal aj na výbore, pán minister, vás, ste mi na to neodpovedali. Ak mi to vysvetlíte, tak ja ten pozmeňovací návrh v tejto časti stiahnem, ale ja zatiaľ, zatiaľ som nenašiel dôvod tohto nového konania.
V bode 20, v bode 20 sa navrhuje, aby Generálna prokuratúra mala právo zúčastňovať sa na príprave zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry. Musím povedať, mám tu aj stanovisko Benátskej komisie z roku 2005 (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré podobnú kompetenciu ruskej prokuratúry, ruskej prokuratúry, oni ju nenazvali ani Prosecution Office, nazvali ju že prokuratúra, aj keď to je v angličtine, považovali za rozpornú s odporúčaniami Rady ministrov. Totižto prokuratúra by sa nemala miešať do legislatívy. Jasné, je fajn, keď sú dobrí prokurátori, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe legislatívy, ja navrhnem, aby sa, to aj pán minister povedal, že to podporí, tak uvidíme, či dnes to podporí, aj mohli ísť na stáž aj prokurátori na ministerstvo spravodlivosti. Ale takto všeobecne koncipovaná kompetencia Generálnej prokuratúry znamená čo? Že ak poslanci budú navrhovať zmenu zákona o prokuratúre, tak musia pri príprave toho návrhu prizvať Generálnu prokuratúru? A naozaj je v ústave zákonodarná iniciatíva poslancov a pre ten účel aj vlády a výborov, limitovaná, že zákon môže tu určiť nejaké limity a obmedzenia? Inými slovami, čo sa stane, ak predloží poslanec návrh novely zákona o prokuratúre, o prokurátoroch, to je jedno, bez toho, aby prizval na prípravu návrhu Generálnu prokuratúru? Bude to v parlamente odmietnuté, bude to nezaradené, lebo to aj v rozpore so zákonom bolo pripravené, keďže ich neprizval, čo sa vlastne udeje, aká bude sankcia? Alebo čo sa vlastne udeje? A je naozaj napísané v ústave, že právo zákonodarnej iniciatívy majú, má vláda, výbory a poslanci, ale z času na čas môže zákon povedať, že čím je to právo podmienené? Nič také v ústave napísané, samozrejme, že nie je. Aj to je dokumentácia toho, aký presah chce mať prokuratúra, ktorý by už nemala mať v demokratickom, právnom štáte.
Len na zváženie dám aj bod 24, ktorý umožňuje zmenu príslušnosti prokuratúry, doteraz to bolo možné len výnimočne a len v jednotlivej veci, teraz to už bude možné paušálne. Otázka potom znie, načo je vôbec určená príslušnosť prokuratúry, keď sa kedykoľvek bude môcť meniť rozhodnutím generálneho prokurátora?
Čo oceňujem, je bod 28, 29, aby osobitnú správu prednášal v pléne špeciálny prokurátor, správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.
V čl. II, tam sú tri veci, štyri veci. Prvú vec som už zmienil a k tomu budú smerovať aj pozmeňovacie návrhy, tie sa týkajú zvyšovania dôchodkov a preventívnej rehabilitácie.
Ďalšie sa týkajú toho, čo spomínala pani poslankyňa Žitňanská, odmeny, ktorá sa znovu zavádza. A zdôvodnená je tým, že to bude odmena za vykonávanie úloh nad rámec činnosti sudcov a prokurátorov, prednášanie na Justičnej akadémii, členstva v skúšobnej komisii Justičnej akadémie. Ale veď za to by mali byť normálne zaplatení. Keď prednáša, skúša, normálne má nejakú formu pracovnoprávneho vzťahu. To nie je zakázané. Keď prednáša sudca na Právnickej fakulte alebo kdekoľvek inde, tak môže mať z toho príjem ďalší, tam nie je limitovaný príjmom. To znamená, ak robí v Justičnej akadémii alebo niekde inde, nech má z toho riadny príjem ďalší podľa, neviem, nejakej hodinovej sadzby. Ale kvôli čomu to dávať vo forme odmeny?
A, áno, vieme a nie je celkom pravdou, že to bolo len kvôli tomu, čo robil v minulosti pán Harabin, ako sa systém odmien brutálne zneužíval. A vracať sa k nemu späť, k tomu systému, aj keď trošku v inej podobe, si myslím, že nie je dobrý nápad.
Zároveň sa tu navrhuje aj v bode 3, a potom pri zákone o prokurátoroch, aby funkčné príplatky funkcionárov súdov a prokuratúr sa zvýšili a neboli dané pevnou čiastkou, ale percentom. To znamená, aby sa zvyšovali, tak ako sa budú zvyšovať platy. A zdôvodnené to je tým, že aj v iných, pri iných funkciách sú dané funkčné príplatky percentuálnou sadzbou. Naozaj? Ja si myslím, že nie. Že aj v parlamente, funkcionári parlamentu, vy, ktorí ste funkcionári, pani podpredsedníčka, ale aj vy ostatní, sú dané funkčné príplatky pevnou sumou, pevnou sumou v zákone.
Jasné, že by bolo lepšie, keby boli dané percentom, lebo sa potom automaticky zvyšujú. Ale prečo chceme zvyšovať platy súdnym funkcionárom a prokurátorom a vedúcim prokurátorom? Podľa mňa zvlášť v justícii sú funkcionári súdov, funkcionári prokuratúr, sú prví medzi rovnými. To znamená, že by, áno, mali mať nejaký funkčný príplatok, ale nie že o tretinu vyšší plat, ako sa tu navrhuje, ako ostatní sudcovia a prokurátori. To sa mi zdá, že nie je ničím zdôvodniteľné. A už vôbec nie tým, že takto je aj pri iných funkciách, lebo tak to nie je ani pri výkonných funkciách vo vláde, ani pri parlamentných funkciách v parlamente. Je to zaujímavý nápad zvýšiť platy, len tá argumentácia nie je moc poctivá.
V čl. III zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Už tu spomínala pani kolegyňa Žitňanská, že výberové konanie sa nastavuje tu spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku môže byť úplne zbytočný, lebo výberové konanie a jeho výsledky nebudú pre vymenovanie do funkcie záväzné. Načo je potom výberové konanie, načo je to dobré? To je aj pri výberovom konaní na prokurátorov, na vedúcich prokurátorov, na funkčný postup na prokuratúre a na právnych čakateľov prokuratúry. K tomu budem mať pozmeňovacie návrhy.
Spomeniem to pri návrhu, ktorý je v bode 6 § 7a ods. 8: "Generálny prokurátor na základe výberového konania s prihliadnutím na záujem riadneho plnenia úloh prokuratúry", čo môže byť čokoľvek, "rozhodne, ktorého úspešného uchádzača vymenuje do funkcie prokurátora." Čiže budete mať desať uchádzačov, z toho bude päť úspešných, zoberú piateho, lebo sa mu zdá, že - potom na čo je to výberové konanie dobré?! Výberové konanie, ktoré sa navrhuje, že bude v princípe v plnej gescii prokuratúry, bude výberovú komisiu menovať len generálny prokurátor z databázy určenej Radou prokurátorov a generálnym prokurátorom. Nikto iný tam nebude, len prokurátori. Dobre, poďme ďalej. A napriek tomu nebude záväzné, jeho výsledok. Tak aký to má zmysel? Tak potom povedzme, že generálny prokurátor môže kohokoľvek kedykoľvek vymenovať, odvolať, preložiť, preradiť - vybavená vec, jeden paragraf. Nerobme tam litánie, lebo to je potom Potemkinova dedina. A zákony nerobíme pre konkrétneho generálneho prokurátora, ale preto, aby jeden systém nejako fungoval. Čiže argumentovať, že možno sa to ešte dva roky nezneužije a potom, však držíme palce, aby to tak zostalo.
Takisto je tu výrazne skresané písomné vyhlásenie, a u čakateľov nie je vôbec, ktoré zaviedla bývalá vláda, aby uchádzači o výberové konania v justícii museli deklarovať, aké blízke osoby v justícii pôsobia. Lebo všetci dobre vieme, všetci dobre viete, aké neuveriteľné rodinkárstvo v justícii funguje, a preto musia deklarovať, nebola to žiadna zábrana na výber deklarovať zoznam blízkych osôb pôsobiacich v celej justícii: na súdoch, na prokuratúre, na ministerstve spravodlivosti. To sa u čakateľov dá úplne preč a u výberového konania na prokurátorov, ktoré bude inak veľmi zriedkavé, lebo čakatelia budú menovaní za prokurátorov hneď, tak tam sa to obmedzuje len na prokuratúru.
Možno poznáte jeden krajský súd na východe Slovenska, kde je dotiahnutá táto situácia do dokonalosti. Tam má predseda súdu na súde celú svoju rodinu: syna, dcéru, nevestu, zaťa - úplne všetkých. A už to bolo také blbé, tak myslím, že zať alebo syn išiel na prokuratúru, aby to nebolo úplne také, že sú úplne všetci na tom súde.
Preto malo zmysel, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Slovensko je malá krajina. Koľko máme sudcov na Slovensku? 1 200, 1 300. Koľko prokurátorov? 700? To je malá krajina a neviem, koľko je to rodín, ale to naozaj chceme tento systém zabetónovať, neriešiť ho? A ja počúvam stále alebo častokrát, že, no ale veď to je všetko v poriadku, lebo však sú aj lekárske rodiny a stolárske rodiny. Toto je tretia štátna moc! Môže byť právnická rodina, kľudne aj lekárska, ale to je tretia štátna moc. A ja som nevidel v ústave napísané nič také, že moc výkonná a zákonodarná sú slobodne volené a moc súdna je dedičná. Nič také v ústave napísané nie je. Nič také napísané nie je v ústave a možno by sme chceli, aby dedičné boli aj iné moci, by sa možno naše deti potešili, že by dedili naše mandáty poslanecké. Ale to by nebola demokracia! Aj súdna moc pochádza zo zdroja moci, a tým sú občania, nie sudcovia, že reprodukujú sami seba na sudcovských funkciách, to nie je demokracia, žiadna.
A preto budem navrhovať, aby sa to znovu rozšírilo pri výberových konaniach pri čakateľoch aj prokurátoroch, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Nič im to nezabraňuje ani ich to neznevýhodňuje, ale robí to výberové konanie transparentnejším, čo je strašne dôležité.
Tiež tu navrhujem, a to je vec, ktorú pán minister avizoval, že bude s ňou súhlasiť na výbore. V bode 10 § 9a, aby bolo možné dočasné pridelenie prokurátora aj na ministerstvo spravodlivosti. Ak prokuratúra argumentovala, alebo časť prokuratúry, aby som bol presný, tým, že je potrebné zaviesť opätovne v trestnom konaní SPZ-ku pre generálneho prokurátora, tým, že ministerstvo spravodlivosti nemá kvalifikovaný aparát na podávanie dovolaní, čo inak nie je celkom pravda, lebo aj minister spravodlivosti podával SPZ-ky, odkedy vzniklo ministerstvo spravodlivosti, pred štyridsiatimi rokmi, tak navrhujem, aby mohli byť prokurátori na stáži na ministerstve spravodlivosti, či na účely tvorby legislatívy, ak je to potrebné, alebo na účely spracovaní dovolaní v trestnom konaní.
V bode 14 je, tam by som možno na to upozornil, lebo to je návrh, ktorý prokurátori odmietajú. A opravte ma, ak sa mýlim, ale aj samosprávne orgány prokuratúry sa postavili k tomuto návrhu veľmi kriticky, a to je možnosť preradiť na nižšiu prokuratúru prokurátora bez jeho súhlasu a mimo disciplinárneho konania. To je vážny precedens pre nezávislosť prokurátorov. A napriek tomu, že to je viazané na, alebo teda možné je tam odvolanie, o ktorom rozhoduje krajský súd, tak preradiť na nižšiu prokuratúru mimo disciplinárneho konania je precedens, ktorý tu podľa mojej mienky od roku 1989 nebol. A veľmi výrazne pred ním varujem.
Totižto už vôbec ten systém prokuratúry, a nehovorím to s radosťou, máme s nejakými zmenami od 50. rokov, kedy sme prebrali sovietsky model prokuratúry. Je paradoxné, keď si len tak uvedomíte v trestnom práve, že policajný vyšetrovateľ je procesne oveľa nezávislejší ako prokurátor, ktorý je vzdelanejší, kvalifikovanejší. A prečo je to tak? Bežný vyšetrovateľ nemôže dostať, okrem prokurátora, pokyny od svojich nadriadených, žiadne v trestnom konaní. Prokurátor? Kedykoľvek, akokoľvek. To nemá logiku žiadnu. A už, už len to, že sa zakázali negatívne pokyny, bol krok správnym smerom za našej vlády. Už túto vec dokonca prokuratúra vtedy na Ústavnom súde spochybnila, že to je protiústavné a generálny prokurátor nemôže dať v akejkoľvek veci vo Svidníku a v Bardejove pokyn, že takto to riešte a zastavte tam stíhanie, lebo to "porušuje" ústavu. To porušuje ústavu? Čo tam ústava píše? A samozrejme, že to Ústavný súd zamietol v tejto časti ten návrh. A to len preukazuje, že v akej atmosfére možnože aj dobrí prokurátori fungujú v tom systéme.
A bod 14 považujem za veľmi ľahko zneužiteľný. Viete si prestaviť, možnože niektorí áno, že by kompetenciu preradiť prokurátora bez jeho súhlasu na nižšiu prokuratúru mal bývalý generálny prokurátor? Viete si predstaviť, čo by s tým mohol urobiť? Z generálnej na krajskú, z krajskej na okresnú. A aby sme sa nemýlili, aj keď to rozhodnutie je preskúmateľné v odvolaní krajským súdom, tak to vytvára nebezpečnú atmosféru. Aj keby to nebolo použité ani v jednom prípade, tak to podľa mňa vytvára atmosféru strachu, lebo tá možnosť tam je. Tá možnosť tam je. A preto to považujem za ťažko akceptovateľné.
Ďalšie návrhy sa budú týkať výberových konaní, kde znovu pri bode 29 výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora, znovu sa navrhuje, aby generálny prokurátor nebol viazaný výsledkami výberového konania. Napriek tomu, že znovu výberová komisia je v plnej kompetencii prokuratúry, má päť členov, generálny prokurátor vymenuje všetkých päť členov, dvoch čisto svojich takpovediac a troch z databázy Rady prokurátorov. Ale nikto iný tam nemá žiadnu ingerenciu. To tiež o niečom svedčí, ale v poriadku. Ale aby potom nebol ani viazaný generálny prokurátor výberovým konaním, tak ho zrušme, to výberové konanie. Ja si myslím, že zákony naoko sú horšie ako žiadne zákony, lebo len predstierajú niečo.
V bode 53 sa navrhujeme to isté čo pri sudcoch, to znamená, aby mali prokurátori predĺženú preventívnu rehabilitáciu z týždňa na dva týždne, čiže budú mať v princípe nie šesť týždňov voľna, ale sedem týždňov voľna.
V bode 62 sa navrhujú znovu funkčné príplatky za funkcie vedúcich prokurátorov až do výšky 30 %, čo nemá obdobu v žiadnej inej moci. A ešte raz, aj v moci zákonodarnej, aj výkonnej sú určované funkčné príplatky pevnou čiastkou, nie percentuálnou čiastkou. To kľúčové.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, iba by som vás upozornila, že prichádza 11. hodina, kedy je čas na hlasovanie, ak máte dlhšie vystúpenie, tak možnože aj prerušte. Nech sa páči.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja len na minútu by som ten, ešte dokončil tú jednu myšlienku a potom mám pozmeňovací návrh, ten prečítam po hlasovaní.
To kľúčové, čo je v bode 76, čo som spomínal, je zvyšovanie príplatku za výkon funkcie prokurátora z 0,8 na 1 %. To je to zvyšovanie dôchodkov, o ktorom som hovoril, a považujem ho za, v dnešnej situácii, nespravodlivé, extrémne, ničím nezdôvodnené. A budem ešte potom o tom hovoriť ďalej po hlasovaní.
Takže ďakujem, pani predsedajúca.

Pán predseda, pri hlasovaní č. 172 ma vykázalo zariadenie, že som nehlasoval, ale chcel som hlasovať za.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dovoľte mi predniesť informáciu, upozorňujem, že nedám procedurálny návrh, len chcem vás poprosiť, že či ju môžem predniesť.
Dnes sa 12 poslancov zúčastnilo súdneho pojednávania o Pečniansky les. Žiaľ, musím informovať ostávajúcich kolegov, že dnes štát prehral svoj zápas o Pečniansky les, to je ten les tuná oproti; 22 hektárov lesnej pôdy bolo podvodne zamenených a dnešným dňom dokonaných. Zostáva jediná šanca, ešte odvolanie na krajský súd. Len podávam túto informáciu, kam až sme dospeli.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som ešte dokončil jednotlivé body zákona o prokuratúre a potom by som predniesol pozmeňovací návrh.
Skončil som pri tom, čo vám tak prekážalo a čo je na tej tabuli uvedené, že z dôvodov, ktoré sa nedajú racionálne vysvetliť, zvyšujete 1 600-eurové dôchodky sudcom a prokurátorom o ďalších 200 euro, napriek tomu, že ich majú pravidelne valorizované, a meníte systém výpočtu dôchodkov. Tam som skončil.
A ešte by som možnože povedal jednu vec, ale k tomu nenavrhujem pozmeňovací návrh. V bode 79 zákona o prokurátoroch navrhujete riešenie škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím prokurátora. Rozmohol sa tu taký nešvár na Slovensku, že je žalovaný štát osobami, ktoré boli oslobodené spod obžaloby, alebo kde bolo trestné stíhanie zastavené, na nemajetkovú ujmu, ktorá im bola spôsobená trestným stíhaním. Celkom chápem, že pokiaľ bolo trestné stíhanie vedené nezákonne, tak majú nárok, ak sú splnené ďalšie podmienky, na nemajetkovú ujmu. Ale ak bolo trestné stíhanie vedené lege artis, tak nepoznám krajinu, kde by oslobodzujúci rozsudok bol sám osebe dôvodom na priznávanie nemajetkovej ujmy. To je proste absurdná súdna prax, ktorá znamená, že sa budú prokurátori obávať ísť do zložitejších, komplikovanejších vecí, kde sú dobrí obhajcovia, lebo potom bude štát, prokuratúra a možno aj oni osobne niesť zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, nemajetkovú ujmu spôsobenú legálnym, zákonným stíhaním.
A ja som to spomínal už pri správach o činnosti prokuratúry opakovane, že by bolo správne do zákona, v zákone aj, keď nie v tomto, zamedziť takýmto žalobám, v zákone zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, a to bola dobrá šanca to sem dať. Žiaľ, to sa neudialo. Pričom viem, že prokuratúra s tým súhlasí. Ministerstvo spravodlivosti, teda neviem, či s tým súhlasí, ale myslím, že by malo.
Posledná vec sa týka ešte výberových konaní, ktoré som spomínal, na funkciu právneho čakateľa prokuratúry, to je bod 130, kde opätovne sa vôbec neuvádza, teda nevyžaduje sa, aby uchádzač uviedol blízke osoby v justícii. To navrhujem tam doplniť. Na to nevidím dôvod, najmä v situácii, ako sa teraz rieši postavenie právnych čakateľov, že v princípe budú menovaní za prokurátorov automaticky a neprebehne už ďalšie výberové konanie. Čiže to je jediné výberové konanie, ktorého budú účastní, a tam budem aj deklarovať bez akýchkoľvek pochybností, a znovu sa navrhuje, aby ani v tomto type výberového konania, veľmi dôležitého, nebol generálny prokurátor viazaný jeho výsledkami, čo považujem za absurdné. A potom sa nehrajme na výberové konania a zrušme ich a povedzme, že generálny prokurátor môže z času na čas urobiť čokoľvek, čo uváži, že je dobré a spásonosné. Čiže toľko.
Ešte k poslednej veci, ktorú navrhujem nad rámec novely, a to je zakotviť návrhové oprávnenie ministra spravodlivosti podávať návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi. Tuná vznikla taká polemika, neviem, z čoho vznikla, ale že minister spravodlivosti nemôže podávať návrh, lebo ústava mu v tom zabraňuje. A odvolávka tam je a budem potom konkrétne prípady spomínať, ktoré preukazujú absurdnosť tohto nápadu.
Ústava v čl. 130 ods. 1 menuje, alebo teda uvádza aktívnu legitimáciu na konanie pred Ústavným súdom. Na konanie, ktoré sa týka predchádzajúcich článkov ústavy, to znamená konanie o súlade právnych predpisov a kompetenčných sporov a výkladov atď. Nie následných článkov ústavy, ktoré, a to je následný článok ústavy, čl. 146 ods. 3, ktorý dáva do kompetencie Ústavného súdu disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi. Voči tým prvým dvom menovaným má návrhové oprávnenie minister spravodlivosti, lebo je zodpovedný za justíciu vo vláde. A vláda vedie disciplinárne konanie, výkonná moc ho vedie v zásade. A takisto by to malo byť pri generálnom prokurátorovi. Ak je naozaj pravdou to, že minister spravodlivosti nemôže mať aktívnu legitimáciu, tak ju potom nemôže mať ani pri sudcoch, lebo je to rovnaký ústavný článok. Ale to vyriešil Ústavný súd, keď povedal, že samozrejme, že môže mať návrhové oprávnenie, to vyriešil vo svojom rozhodnutí záväznom. Čiže názory sú zaujímavé, môžme o nich popolemizovať, pobaviť sa, ale Ústavný súd rozhodol.
Naviac chcem ešte poukázať na jednu vec, ktorá ušla zrejme pozornosti tých, ktorí tento názor presadzujú, a to je, že teraz pozerám, kde je ten, kde mám ten text, ale nie je problém si ho pozrieť. Po poslednej novele ústavy sa umožnilo, aby Súdna rada robila previerky sudcov. Odvolanie voči rozhodnutiu Súdnej rady rieši Ústavný súd. Kto ten návrh môže podať na Ústavný súd? Len kvalifikované subjekty podľa čl. 130? No samozrejme, že nie! Buď ten sudca, alebo minister spravodlivosti. Čiže ten argument, že návrhy na Ústavný súd všetky sú viazané len na čl. 130, je proste úplne mylný. Vyvrátil ho aj Ústavný súd! Čiže opakovať ho stále dokola, sa mi zdá, že sa moc nikam nepohýname, pokiaľ nechceme diskutovať len kvôli tomu, aby sme sa trošku zabavili. A to si myslím, že je zbytočná diskusia.
Teraz by som rád predniesol pozmeňovací návrh, tuná mám tie články, ktoré sa týkajú čl. 154d ústavy, kde rozhoduje definitívne o previerke Ústavný súd, a zákon o Ústavnom súde, ktorý dáva aktívnu legitimáciu buď sudcovi, alebo ministrovi spravodlivosti podľa § 74a. Niet o čom diskutovať. Teda relevantne diskutovať, samozrejme, že sa dá o hocičom.
A teraz by som vám rád predniesol ten pozmeňovací návrh, bude sa týkať najmä vecí, o ktorých som hovoril vo svojom úvode. Takže bude to 16 návrhov a by som chcel pána spravodajcu požiadať, aby sme hlasovali o každom osobitne.
1. V čl. I bod 8 znie: 8. V § 7 odseky 2, 3 a 6 znejú:
"(2) Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada"). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.
(3) Za generálneho prokurátora môže byt' vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.
(6) Ak je za generálneho prokurátora vymenovaný prokurátor, ktorý v čase vymenovania nie je prokurátorom generálnej prokuratúry, stáva sa dňom zloženia sľubu prokurátorom generálnej prokuratúry."
Zdôvodnenie je, že sa vypúšťa to automatické predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokurátora. Spomínal som kvôli čomu, demokracia je založená na pravidelných funkčných obdobiach, ktoré majú začiatok a koniec. A tu sa navrhuje, že majú začiatok, ale koniec nemajú v zásade, alebo nemusia mať, čo sa mi zdá, že je absurdné.
2. V čl. I v bode 12 § 11 znie:
"§ 11
(1) V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov generálny prokurátor vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov (ďalej len "záväzné stanoviská"), a to na návrh Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk (ďalej len "komisia") alebo bez takého návrhu.
(2) Komisia sa skladá zo šiestich členov, z ktorých
a) troch členov vymenúva a odvoláva generálny prokurátor,
b) troch členov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Za člena komisie možno vymenovať len toho, kto má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon tejto funkcie a kto vykonáva právnické povolanie najmenej aspoň desať rokov. Funkcia člena komisie je nezastupiteľná.
(4) Zasadnutie komisie zvoláva generálny prokurátor. Podrobnosti o rokovaní komisie upravuje rokovací poriadok schválený komisiou.
(5) Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Návrh na vydanie záväzného stanoviska je schválený, ak zaň hlasovali aspoň štyria jej členovia."
Už som zdôvodnil, že prokuratúra je orgán, ktorý z hľadiska zákonných splnomocnení vykonáva zákony, a preto, aby v komisii mala účasť moc zákonodarná a súdna, nemá žiadnu logiku. Okrem toho len čo pozrieme si ústavu a aké sú moci, zákonodarná, výkonná, tak to skombinujme. Nemá to byť kombinované. A naviac povedal Ústavný súd, že je úplne v poriadku, keď je, má tam zástupcov minister spravodlivosti, lebo je zodpovedný za výkon trestnej politiky vlády, len bol problém v tom, že generálny prokurátor nemohol vydať záväzné stanovisko aj bez návrhu komisie. To bol jediný problém, ktorý Ústavný súd vo svojom rozhodnutí uviedol.
3. V čl. I v bode 12 sa v § 15 ods. 1 vypúšťa písmeno f). Doterajšie písmená g) až i) sa označujú ako písmená f) až h).
Ja som to už spomenul, že tento typ konania pred Ústavným súdom je teda mne neznámy a neviem, akým dôvodom sa dostal potom do zákona o prokuratúre.
4. V čl. I sa bod 20 vypúšťa. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
To je ten návrh, aby bola obmedzená zákonodarná iniciatíva akéhokoľvek subjektu, ktorá je v zmysle ústavy neobmedzená, na prerokovanie a prizvanie zástupcov Generálnej prokuratúry na tvorbu legislatívnych textov. Ja som prekvapený tým, ako je prokuratúra častokrát na svoje prerogatíva citlivá, podľa mňa až precitlivelá, ale nemá problém vstúpiť do prerogatív iných subjektov nášho ústavného systému a v tomto prípade ísť do obmedzovania zákonodarnej iniciatívy vlády, poslancov a výborov Národnej rady.
5. V čl. II sa vypúšťajú bod 1, 6 a 7. Ostatné novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
Tuná sa vypúšťa predĺženie nároku na preventívnu rehabilitáciu sudcov, ako aj neúmerné zvyšovanie ich príplatkov k dôchodkom. To je ten návrh, o ktorom som obšírnejšie hovoril.
6. V čl. II sa vypúšťajú body 3 a 4. Ostatné novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
Zdôvodnenie: Súdni funkcionári sú prví medzi rovnými a nie je opodstatnené také extrémne zvyšovanie ich funkčných príplatkov. A naviac tá zmena na percentuálne príplatky, ktorá nemá porovnanie pri ostatných dvoch mociach.
7. V čl. III v bode 6 § 7 ods. 6 písmeno k) znie: "k) písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú prokurátormi, sudcami, zamestnancami prokuratúr, súdov, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v ich pôsobnosti, alebo kandidátmi na členov výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania."
To je tá deklarácia blízkych osôb v celej justícii pre uchádzačov o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry.
8. V čl. III v bode 6 § 7a odsek 8 znie:
"(8) Generálny prokurátor vymenuje na základe výsledku výberového konania úspešného uchádzača na určenú okresnú prokuratúru do funkcie prokurátora. Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového konania. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do desiatich pracovných dní od skončenia výberového konania."
Tu sa navrhuje, aby bol generálny prokurátor viazaný výsledkami výberového konania, inak ono nemá žiaden zmysel.
9. V čl. III v bode 10 § 9a ods. 1 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie: "f) na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,".
Čiže tuná sa navrhuje, aby bolo možné pridelenie prokurátora aj na ministerstvo spravodlivosti, čo môže mať zmysel najmä pri podávaní mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Bod 10, a to bol, myslím, aj návrh, s ktorým ste vy vyjadrili na rokovaní výboru súhlas. Mýlim sa, nemýlim sa? Čiže o tom, samozrejme, on si to ešte...
10. V čl. III sa vypúšťa bod 14. Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú.
To je ustanovenie, ktoré umožňuje generálnemu prokurátorovi mimo disciplinárneho konania preradiť prokurátora na nižšiu prokuratúru. A to je podľa mojej mienky neprípustný zásah do nezávislosti prokurátorskej funkcie.
11. V čl. III v bode 29 § 21a odsek 7 znie:
"(7) Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového konania. Konečným poradím úspešných uchádzačov výberového konania je generálny prokurátor viazaný. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do 30 dní od skončenia výberového konania."
To je výberové konanie na funkčný postup, kde by znovu mal byť generálny prokurátor viazaný jeho výsledkami, inak nemá to výberové konanie zmysel. V novele sa ruší výberové konanie na námestníkov, lebo si každý má právo vytvoriť ten najužší tím, v poriadku. Ale pri ich výberových konaniach je absurdné, aby jeho výsledky neboli pre generálneho prokurátora záväzné.
12. V čl. III sa vypúšťajú body 53 a 76, v bode 141 sa vypúšťa § 265y. Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú.
To je znovu vypustenie nároku na dlhšiu preventívnu rehabilitáciu a neúmerné zvyšovanie dôchodkov pre prokurátorov.
Posledné štyri body.
13. V čl. III sa vypúšťa bod 62. Ostatné novelizačné body sa v čl. III primerane prečíslujú.
Znovu je tu, sa navrhuje zachovať funkčné príplatky, aby neboli viazané na percento a neúmerne sa nezvyšovali, lebo to podľa mojej mienky nemá opodstatnenie a nie je porovnateľné ani s funkčnými príplatkami v moci zákonodarnej a výkonnej. Ani pán predseda nemá percentuálne určený funkčný príplatok, ak sa nemýlim, ale pevnou sumou.
14. V čl. III sa za bod 86 vkladá nový bod 87, ktorý znie: 87. V § 197 ods. 1 písmeno f) znie: "f) minister spravodlivosti proti generálnemu prokurátorovi.".
Ostatné body sa v čl. III primerane prečíslujú.
V súlade s rozhodnutím Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 105/2011 sa priznáva oprávnenie iniciovať disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, ministrovi spravodlivosti. Ide o obdobnú právnu úpravu ako pri predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu, voči ktorým vykonáva rovnako disciplinárne konanie Ústavný súd podľa toho istého ústavného článku.
Naozaj je absurdný stav, že, teraz dám nabok trestné stíhanie, ale že dnes nie je oprávnený subjekt iniciovať disciplinárne konanie, ktoré ústava predpokladá voči generálnemu prokurátorovi. Však to je absurdný stav! Absurdný stav, že môže podať akurát tak sám na seba disciplinárne konanie, čo uzná každý rozumne premýšľajúci človek, že reflektuje nejaký stav, ktorý je zlý, ktorý je evidentne zlý.
Návrh tu je, myslím, že aby to urobil prezident, ale prezident nemá ani, ani, ani administratívny personál, ktorý by vedel riešiť disciplinárne konanie. Minister spravodlivosti ho má, tam vyplýva z Trestného poriadku, čiže to ako formálne dať prezidentovi je podľa mňa zbytočná vec. A naviac, prečo by mal byť iný subjekt oprávnený iniciovať disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu a iný voči generálnemu prokurátorovi? To nemá žiadnu logiku, absolútne žiadnu.
Neviem, či sa teraz hráme, že to je väčší honor, alebo? Absurdné podľa mojej mienky.
Ešte raz, Ústavný súd povedal veľmi jednoznačne, že minister spravodlivosti by nemal mať právo iniciovať disciplinárne konanie voči všetkým prokurátorom, ale voči generálnemu prokurátorovi práveže áno.
Takže vyriešené to ústavne je, myslím si, záväzným spôsobom.
15. V čl. III v bode 130 sa v § 237 odsek 6 dopĺňa písmenom k), ktoré znie: "k) písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú prokurátormi, sudcami, zamestnancami prokuratúr, súdov, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v ich pôsobnosti, alebo kandidátmi na členov výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania."
Znovu tuná je záujem pri právnych čakateľoch, aby deklarovali blízke osoby v justícii. Ak sa budeme tváriť, že neexistuje tento problém v justícii, tak klameme samých seba. Vieme, že existuje, a toto je jedno možno z malých, ale riešenie, ako tomu, ako to aspoň urobiť transparentne, aby to bolo pod dohľadom verejnosti.
A posledný je bod 16.
16. V čl. III v bode 130 § 238 odsek 7 znie:
"(7) Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového konania. Konečným poradím úspešných uchádzačov výberového konania je generálny prokurátor viazaný. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do 30 dní od skončenia výberového konania."
Znovu sa navrhuje, aby aj v tomto prípade pri právnych čakateľoch bol generálny prokurátor viazaný výberovým konaním a jeho výsledkami, inak stráca svoj zmysel.
Čiže, pán spravodajca, poprosím vás hlasovať o každom návrhu zvlášť.
Chcem vás poprosiť, pán minister, keby ste sa mohli k tým návrhom vyjadriť, pokiaľ sa dá, v rozprave. Je to tak závažná novela, že, a schváľte si to, ako chcete, však máte väčšinu, ale tak závažná novela, že vyžaduje podľa mňa diskusiu a aj argumentáciu. A dúfam, že budete mať, neviem už, ako to nazvať, ak nie odvahou, aspoň sa vyjadriť v rozprave pri tomto zákone, a nielen pri záverečnom slove, kde už reakcia, samozrejme, možná nie je. Opakujem, nevyzývam vás na nič iné než to, čo som v exekutíve robil ja. Na nič iné. Lebo sa mi zdá, že v parlamente to je vec, ktorá by mala byť normálna. A to, že som to robil, môže pani poslankyňa Laššáková potvrdiť tiež.
Takže, áno, toľko z mojej strany a len by ma teda potom zaujímali tie reakcie a pripomienky k tým návrhom.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ.