58. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Pán minister, ak toto zvýšenie dôchodkov je pravda a len pre skupinu sudcov a prokurátorov, tak je to škandál, ktorý nemá obdobu. Dnes, keď mnohí občania nemajú dôchodok ani 300 eur, keď minister a ministrov, a vláda pozostáva zo 16 členov, má po plnom odslúženom funkčnom období dôchodok polovičný, i keď toto nie je podľa mňa v tejto chvíli pre mňa problém, keď donedávna prezident, a máme troch dôchodcov prezidentov, mal dôchodok 1 000 eur, tak to je naozaj škandál.
Ale čo vnímam ako škandál vo vzťahu k tomu, že učiteľom, ktorí majú také platy nízke, aké majú, idete zvýšiť plat ani nie o 30 eur, a tuná sa takýmto spôsobom zvýšia dôchodky, tak to, pán minister, musím povedať, že ste stratili cit. To je normálne politický cynizmus!

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ten pozmeňujúci návrh podporím aj všetky tie jednotlivé body, dával som pozor, ako si to odprezentoval.
A myslím si, že je aj správne, že generálny prokurátor je volený na tých 7 rokov, ale aj veľmi dobré je to aj v tom pozmeňujúcom návrhu, že sa vypúšťa automatické predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokurátora. V prípade skončenia funkčného obdobia môže v súlade so zákonom a rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky vykonávať všetky kompetencie generálneho prokurátora jeho prvý námestník.
Tak ako si to v rozprave spomenul, mali sme ten prípad NKÚ, kedy sa donekonečna predlžovalo funkčné obdobie jeho predsedu. A tak nech je to zo zákona, že jednoducho generálnemu prokurátorovi, keď uplynie sedemročná lehota, musí skončiť a, veľmi správne, ani nemôže opätovne sa uchádzať o tento post naďalej.
Bod 2. Tak k niektorým veciam, všetko nestihnem, samozrejme, a tu v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov generálny prokurátor vydáva záväzné stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov. Áno, je to správne. Ale tak ja som si dal takú poznámku, predovšetkým ten prokurátor, nechcem spochybňovať generálneho prokurátora súčasného, ale aby bol predovšetkým morálnou autoritou, hej, pretože tie jeho stanoviská naozaj zaväzujú tých ďalších prokurátorov na tých nižších článkoch.
Samozrejme, aj ten rozmer tých blízkych osôb, ktorý si tu spomínal, či už u prokurátorov, alebo právnych čakateľov, aby deklarovali v celej justícii, aké majú tie príbuzenské vzťahy.
K tým dôchodkom sa nestihnem nejak vyjadriť. No nestihnem už.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Lipšic, len zopár poznámok k vášmu vystúpeniu. Chcem sa spýtať k tomu bodu 15 písomné vyhlásenie kandidátov, v ktorom sa uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú prokurátormi, sudcami atď. Čo tým máte na mysli, aké máte na mysli, aby malo takéto vyhlásenie účinky? Má to byť automaticky diskvalifikačné ustanovenie na účasť vo výberovom konaní? Alebo aké to má mať účinky? Lebo podľa môjho názoru, ak sa tým má naozaj niekto seriózne zaoberať, tak je to vo vzťahu k tomu uchádzačovi určitým spôsobom diskriminácia, a ak to má mať len deklaratórny charakter pre verejnosť, aby vedeli, že kto má s kým aké vzťahy, tak povedzme, ale nemyslím, že to má mať nejaký alebo že to má nejaký efekt.
Pokiaľ ide o otázku ďalšiu, a to je účasť na legislatívnom procese, ja si myslím, že je to normálne, že jednotlivé odborné organizácie, či už je to prokuratúra, alebo sú to aj iné orgány štátnej správy, alebo ústredné orgány štátnej správy, ktoré majú takúto v zákonoch jednotlivých, ktoré majú takúto kompetenciu, napríklad Úrad pre ochranu osobných údajov má takúto kompetenciu, podieľať sa na príprave všeobecne záväzných právnych predpisov, a to je jedno, či ide o zákony, alebo vyhlášky, nariadenia atď., čiže nie je to nič nové v právnom poriadku Slovenskej republiky, je to úplne bežné a myslím si, že je to aj pochopiteľné a aj logické a efektívne, aby tieto odborné organizácie mali k tomu čo povedať.
No a tretia vec, ktorú stihnem v tejto faktickej poznámke, je otázka výberových konaní a to, čo ste povedali alebo chceli navodiť taký dojem, že generálny prokurátor nie je vôbec viazaný pri výbere úspešných uchádzačov či na prokurátorov, alebo na volené funkčné miesta atď., to nie je pravda, on je viazaný úspešným uchádzačom. A máme to dnes aj pri notároch, kde je presne takisto a je historické a nezaviedli sme to my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Začnem tým posledným. Bude desať uchádzačov, z toho budú piati úspešní. Prečo by mal byť vybratý piaty? Len akože tak, no lebo však nech je. To podľa mňa nie je správna vec. Tak potom dajme výberové konanie preč! A že je to u notárov? To je ešte horšie! Akože máme už nejaké blbé veci v zákonoch, ešte to blbšie urobíme aj v ďalších zákonoch. To mi príde ako argument, ktorý svedčí o čom? Že akože budeme teraz robiť akože beh blbostí: jeden zákon je blbý, tak teraz všetky ostatné urobíme takisto. Ako pri NKÚ že teraz budeme predlžovať funkčné obdobie.
Teraz tá legislatíva. Čo, pán poslanec, mi povedzte, potom budete možno vystupovať, ak poslanec neprizve Generálnu prokuratúru k tvorbe svojej novely zákona, čo to bude znamenať? Nebude môcť sa prerokovať zákon v parlamente? Bude jeho iniciatíva obmedzená? Asi nie. To by bolo protiústavné. Tak načo tam potom je?! No ako taká deklarácia, že, joj, bolo by to pekné, keby to tak pekne fungovalo. To je prvá poznámka.
A druhá k tej transparentnosti. Veď v tom návrhu už pri prokurátoroch je deklarácia blízkych osôb, vo vládnom návrhu, ale len na prokuratúre. Tak dajme tam, že len na tej okresnej, kam sa hlási. To znamená, že keď sa hlási do Kubína, tak len v Kubíne, a keď v Námestove má otca, mamu, bratranca, nevadí.
Myslím si, že je tam presne napísané, aké to má následky, sa to zverejní, je to transparentné, nikoho to nediskriminuje, vo výberovom konaní je, a keď je proste úspešný, môže byť vymenovaný, to nie je diskriminácia. Ale keď vieme, aký je problém, a teda extrémny problém s rodinkárstvom v justícii, tak sa tváriť, že neexistuje a že by to nemalo byť aspoň pod dohľadom verejnosti, je podľa mňa nesprávny argument.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, ctení kolegovia, začnem trošku tak zo širšia, lebo musím, ale pomerne rýchlo sa vrátim k pointe, pretože sú to veci, ktoré spolu súvisia.
Približne pred týždňom bola zverejnená výpoveď, nahrávka, exmanželky bývalého poslanca strany SMER pána Vladimíra Jánoša o tom, ako jej bývalý manžel nosil domov veľké zväzky peňazí, ktoré až 15 minút počítal na čítačke peňazí, ktoré mali pochádzať z peňazí pôvodne určených baníkom. Zrejme na základe vážneho nátlaku táto pani sa neskôr dištancovala od tejto nahrávky, ale to nič nemení na jej obsahu a na tom, že obsah tejto nahrávky nepoprela.
Zároveň sa stala druhá vec, 2. septembra tohto roku minister hospodárstva pán Vazil Hudák podpísal absolútne bezprecedentné rozhodnutie, údajne vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorým garantoval dotácie pre Hornonitrianske bane a pre bane vo výške až 2 mld. eur na 15 rokov dopredu, do roku 2030. Takéto rozhodnutie nikdy predtým nebolo na Slovensku podpísané. Rozhodnutia vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vždy podpisovali na jeden, maximálne na dva roky. A čo je dôležité, už dlho sa hovorí o pláne, ktorému sa nebráni žiadna vláda, že tieto neefektívne dotácie, ktoré, keď bol ministrom Juraj Miškov, tak boli polovičné oproti dnešku, hoci baníci dostávali rovnako peňazí, že tieto dotácie sa zrušia a že miesto nich sa nájde udržateľné a lepšie riešenie pre baníkov a ich rodiny vo forme vytvorenia alternatívnych pracovných príležitostí v prievidzskom regióne. Stačilo by dva roky investovať tú istú sumu peňazí, ktorá dnes ide uhľobarónom na dotáciách do prievidzského regiónu, a všetci baníci by mohli mať zabezpečenú prácu za rovnaký plat a bez takého riziká, aké dnes musia dnes každý deň podstupovať vo svojom ťažkom a náročnom povolaní.
Prečo o tom hovorím? Slovensko zaplavili bilbordy a slogany rôznych politikov, ktorí tvrdia, že idú bojovať proti korupcii. Jedni na svojich bilbordoch hovoria, že sa na Slovensku ročne rozkradnú až 3 mld. eur. Ďalší hovoria, že ak chceme bojovať proti korupcii, majú jednoduché riešenie, že na ministerstve spravodlivosti by musel sedieť iný "borec", aby s tým zatočil. To asi hovoria o vás, pán minister.
Žiaden z nich ale neponúka riešenie, nikto z nich dokáže účinne povedať to B, ako naozaj zatočiť s korupciou, s rozkrádaním Slovenska a klientelizmom. To riešenie sa nachádza pravdepodobne práve v tom zákone, ktorý dnes prerokúvame.
Približne pred štyrmi týždňami navštívila na pozvanie SKOK-u a na moje pozvanie Slovensko pani Laura Stefan, autorka najúspešnejších protikorupčných reforiem v Európe, z Rumunska. Možno si poviete, v čom môže byť také Rumunsko príkladom? No v tom, že za ostatné roky tam pozatvárali niekoľko ministrov, niekoľko poslancov, niekoľko sudcov, niekoľko prokurátorov a trestne stíhali dokonca aj úradujúceho premiéra, pretože dokázali implementovať účinné reformy v boji proti korupcii.
A keď sme sa s pani Stefan rozprávali, pomáhala mi aj pri tvorbe nášho volebného programu, tak základná vec, ktorú povedala, a povedala to aj verejne na verejnej prednáške, bola, že ak chceme účinne bojovať proti korupcii, musíme začať od hlavy. Ak chceme účinne bojovať proti korupcii, musíme odpolitizovať funkciu a voľbu generálneho prokurátora, musíme prokuratúru vymaniť spod vplyvu politikov. Prečo? Pretože myši si nikdy samé a dobrovoľne kocúra nezvolia. Myši si nikdy nezvolia niekoho, kto ich bude naháňať, kto ich bude vyšetrovať a kto ich bude trestne stíhať. Bez toho, aby sa nezmenil systém nominácie generálneho prokurátora, nikdy systém u nás nevyčistíme. Tak ako sa aj schody čistia vždy zhora, musí sa aj boj proti korupcii na Slovensku začať od hlavy.
Bohužiaľ, nepredkladám pozmeňujúci návrh, ktorý by zmenil spôsob voľby prokuratúra, pretože tento spôsob nie je upravený v tomto zákone, na to by sme museli zmeniť ústavu. A takto pred voľbami, sa obávam, že dostatočná politická vôľa by sa na Slovensku nenašla.
Avšak aj tento zákon o prokuratúre, alebo aj napriek tomu, je tento zákon o prokuratúre pravdepodobne najdôležitejším zo všetkých zákonov, ktoré prerokúvame na tejto schôdzi Národnej rady. Pretože sa v ňom dá upraviť veľa dobrých vecí, ktoré by prácu prokuratúry mohli odpolitizovať, otvoriť verejnej kontrole. Nakoniec tak, ako si aj samotná vládna strana SMER píše vo svojom programovom vyhlásení.
Bohužiaľ, nestalo sa tak, a preto som presvedčený, a aj to zdôvodním, že predložený návrh zákona o prokuratúre je v príkrom rozpore so samotným programovým vyhlásením vlády Roberta Fica, a presne ukážem v čom.
Hlavným cieľom tejto novely je posilnenie postavenia generálneho prokurátora, a to je aj jej hlavnou náplňou. Úlohou tohto zákona je doslova zabezpečiť, aby podriadení generálneho prokurátora tancovali tak, ako on píska. Jej predkladateľom chýba čo i len za mak chuti otvoriť prokuratúru verejnosti. Obsah tejto doslova tajomnej inštitúcie, tejto čiernej skrinky, nechcú nikomu ukázať, pretože to by znemožnilo jej ľahké ovládanie.
Bohužiaľ, predkladateľov tohto návrhu nezaujímajú ani medzinárodné dokumenty, ktoré hovoria, akým spôsobom má prokuratúra fungovať. Ani tá správa Benátskej komisie, ku ktorej sa vládna strana hlási vo svojom programe. A Benátska komisia vo svojej správe z roku 2011 považuje za najdôležitejšiu úlohu prokuratúry práve jej otvorenie voči spoločnosti.
A čo vidíme, ani len do Rady prokurátorov nevpustí novela nikoho iného ako prokurátora. Takisto aj do disciplinárnej, výberovej a etickej komisie zostali dvere neprokurátorom zavreté. Zdá sa, že nikto nemá záujem o odborníkov právnikov z praxe, ktorí by vo všetkých týchto komisiách mohli mať zastúpenie a mohli by zabezpečiť aspoň akú-takú kontrolu verejnosti nad tým, čo sa v tej čiernej skrinke, v tej tajomnej inštitúcii, Generálnej prokuratúry deje. Nebude sa im môcť pozerať na prsty.
Generálny prokurátor, nech je ním ktokoľvek, pretože toto vôbec nie je osobné vystúpenie voči niekomu, si bude môcť sám so svojimi ľuďmi vyberať prokurátorov a vedúcich pracovníkov tak, ako mu to vyhovuje. Jednoducho povedané, bude si na prokuratúru dosadzovať svojich ľudí. Reči o posilnení právomoci Rady prokurátorov zívajú prázdnotou. Na druhej strane však napríklad do komisie pre stanoviská generálny prokurátor s ľahkosťou navrhuje zástupcov vlády, parlamentu a Súdnej rady. To sa mení z pozmeňováku prijatom na ústavnoprávnom výbore.
Prečo do tejto komisie je ochotná prokuratúra vpustiť iných ľudí a do ostatných komisií nie? No preto, lebo táto komisia na prokuratúre v skutočnosti nefunguje a ani fungovať nebude. A keby aj náhodou fungovala, nemôže zasiahnuť do práce prokurátorov a ani do personálnej zostavy prokuratúry.
Korunou všetkého je absolútne nebezpečný návrh, že keď sa generálny prokurátor rozhodne, môže po dvoch upozorneniach na akýkoľvek nedostatok preložiť prokurátora svojvoľne na nižšiu prokuratúru. Na takýto závažný zásah nepotrebuje získať ani súhlas Rady prokurátorov, ani žiadneho iného orgánu. Načo potom existujú disciplinárne komisie, keď môže generálny prokurátor takto svojvoľne prekladať prokurátorov na nižšie prokuratúry? Je jasné, že si týmto oprávnením zabezpečí, aby všetky komisie a rada prokurátorov pracovali, ako on potrebuje.
Benátska komisia vo svojej správe, k implementácii ktorej sa hlási súčasná vláda premiéra Roberta Fica, tak Benátska komisia jasne odmieta takýto nátlak na podriadených prokurátorov. Podľa správy Benátskej komisie z roku 2011 je "preloženie prokurátora na inú prokuratúru bez jeho súhlasu mimo disciplinárneho konania prostriedkom na jeho ovplyvňovanie. Hrozba preložením sa môže využívať ako nástoj nátlaku na prokurátora, ktorý nie je poslušný." A toto som, prosím pekne, citoval, môžete si to nájsť v časti F bodu 60 Správy Benátskej komisie o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti v justičnom systéme, časť II Prokuratúra, zo 17. a 18. decembra 2010.
Čo píše vláda Roberta Fica vo svojom Programovom vyhlásení? V zmysle odporúčaní a záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva Benátskou komisiou v Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému odvoláva sa na túto správu, ktorú sama v tomto návrhu popiera a ide priamo proti nej. Tento návrh je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Roberta Fica.
Takéto široké oprávnenia, aké táto novela zavádza generálnemu prokurátorovi, nemá žiaden iný generálny prokurátor široko-ďaleko. Dokonca ani v Rusku nemá generálny prokurátor takéto silné postavenie. Generálny prokurátor sa na základe tejto novely stáva doslova feudálnym panovníkom. Je to neobmedzený vládca, ktorého dokonca nie je možné bez jeho vlastného súhlasu ani potrestať. Predkladatelia totiž v novele zabudli na to, ako disciplinárne potrestať generálneho prokurátora, ak sa náhodou niečoho dopustil. S jedinou výnimkou, ak dá návrh na začatie disciplinárneho konania on sám proti sebe. V minulosti sme boli toho svedkom, keď predchádzajúci generálny prokurátor pán Trnka tak raz spravil. Ale dá sa veriť, že ktokoľvek, kedykoľvek v budúcnosti, keď príde na Generálnu prokuratúru, že bude dostatočne osvieteným feudálom na to, aby začal disciplinárne stíhať sám seba? Aká je toto poistka? Aká je toto brzda v systéme?
Mám pocit, že táto novela zákona o prokuratúre prinesie len ďalšie problémy. Mám pocit a mám vážnu obavu, že takto napísaná novela zákona o prokuratúre spôsobí harabinizáciu prokuratúry na Slovensku.
Aj Najvyšší súd dospel k problémom, k terajším stálym problémom novelami ústavy a sudcovských zákonov, na základe ktorých tam začal vládnuť jeden silný predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady v jednej osobe. Toto isté sa zavádza dnes v tejto novele zákona na prokuratúre.
Preto predkladám a predložím návrh novely, teda pozmeňujúci návrh k novele zákona, v ktorom sa zameriavam na tri základné veci:
1. Navrhujem oslabiť niektoré navrhované právomoci generálneho prokurátora do vnútra systému, ktoré nemajú opodstatnenie. Nemajú obdobu široko-ďaleko a vytvárajú priestor pre prípadné zneužívanie týchto právomocí.
2. Navrhujem zaviesť reálnu možnosť disciplinárneho konania aj proti samotnému generálnemu prokurátorovi, čo v navrhovanom zákone absentuje, ak generálny prokurátor nepodá návrh na začatie disciplinárneho konania sám proti sebe, čo nie je dostatočná brzda.
3. V zmysle schváleného Programového vyhlásenia vlády Roberta Fica, ktoré sa k tomu explicitne hlási, navrhujem čiastočne otvoriť prokuratúru verejnosti a umožniť jej cez funkciu prezidenta nominovať do výberových, etických a ďalších komisií aj právnikov iných než prokurátorov a umožniť tak do určitej miery verejnú kontrolu pri niektorých vnútorných procesoch v systéme prokuratúry.
Predložený návrh odo mňa opozičného poslanca SKOK-u teda paradoxne napĺňa Programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, ktoré by som v tejto časti bez problémov podpísal. Napĺňa odporúčania Benátskej komisie, ku ktorým sa vláda Roberta Fica, vláda, v ktorej je ministrom spravodlivosti pán predkladateľ Borec, prihlásila.
Dovoľte mi odôvodniť ešte o trošku podrobnejšie jednotlivé tri zásadné zmeny, ktoré vo svojich pozmeňujúcich návrhoch prekladám.
V bode 3 pozmeňujúceho návrhu, nie je tu pán spravodajca, ale o tomto bode 3 prosím hlasovať samostatne. Ide najmä o zrušenie navrhovaného oprávnenia generálneho prokurátora preložiť prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa v prípade dvoch akýchkoľvek upozornení. Faktom je, že toto oprávnenie je ľahko zneužiteľné. Pričom spätné skúmania a náprava v zásade nie sú možné. Toto možné zneužitie nie je vyvážené ani súhlasom prokurátorskej rady. Upozornenie generálneho prokurátora nemá nijaké zvláštne náležitosti. Navrhované ustanovenie nehovorí nič o tom, kedy je možné tento inštitút použiť, za akých podmienok. Či vždy, alebo kedykoľvek. V praxi sa môže stať, že generálny prokurátor príde 8.01 do práce, príde do kancelárie ktoréhokoľvek prokurátora, ktorý sa mu znepáči, a povie mu: "Máš neporiadok na stole, upozorňujem ťa." O dve minúty sa tam vráti, povie: "Stále máš neporiadok na stole, upozorňujem ťa druhýkrát a prekladám ťa na Okresnú prokuratúru v Dolnom Kubíne." Nepotrebuje na to súhlas nikoho a takto úplne svojvoľne sa môže zbaviť akéhokoľvek nepohodlného vedúceho prokurátora. Toto neexistuje ani v Rusku. Toto je explicitne Benátskou komisiou označované ako spôsob nátlaku na vymáhanie poslušnosti od prokurátorov.
Prosím, aby sme tento bod vyhodili z novely. Jednoduchým hlasovaním a bude to v súlade s Programovým vyhlásením vlády Roberta Fica.
Ja, hoci nie som právnik, prišiel som na posledné rokovanie ústavnoprávneho výboru a tam padli argumenty o tom, že ale takýto nástroj generálny prokurátor potrebuje, pretože čo ak má nejakého prokurátora, ktorý je jednoducho lenivý, neurobí dobre svoju prácu, ale nedopustí sa disciplinárnych previnení, nevie sa ho iným spôsobom zbaviť. Ak by ste mysleli úprimne takúto snahu, tak by ste si dali s týmto návrhom zákona lepšiu prácu a upravili by ste tieto možnosti tak, aby neboli zneužiteľné. V celom zákone nie je definovaný pojem "služobné povinnosti", ktorého porušenie je dôvodom na svojvoľné preloženie prokurátora na nižšiu prokuratúru. Toto slovné ustanovenie sa iba v niektorých ustanoveniach zákona používa napríklad v § 8, ale nie je nijako definované. Problém však nie je v tom, či tu ide o nedostatočné plnenie služobných povinností, ale problém je v tom, že v § 189 navrhovanej novely je možné preložiť prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa iba za závažné disciplinárne previnenie a na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie. Pojem "závažné disciplinárne previnenie" pritom je upravený v § 188 ods. 2 ako závažné vzhľadom na povahu nesplnenej alebo porušenej povinnosti, spôsob vykonania, mieru zavinenia, prípadne iné priťažujúce okolnosti skutku.
Tu je vidieť kvalitatívny rozdiel medzi nedostatočným plnením služobných povinností, za ktoré môže generálny prokurátor preložiť ktoréhokoľvek prokurátora na nižšiu prokuratúru úplne svojvoľne, nie je nikde definované, a medzi závažným disciplinárnym previnením, za ktoré sa vedie disciplinárne konanie a preloženie prokurátora môže byť prijaté ako trest. Po normálnom transparentnom procese.
Opäť, rozdiel kvalitatívny je v tom, že pri disciplinárnom konaní ide o to, že ak nejaký prokurátor nevykonáva kvalitne svoju prácu a dôjde napríklad k premlčaniu trestného stíhania z dôvodu jeho nečinnosti, môže ho disciplinárna komisia preložiť na prokuratúru nižšieho stupňa. Disciplinárna komisia. Generálny prokurátor ho však bude môcť preložiť na prokuratúru nižšieho stupňa, aj ak príde dva dni po sebe o 15 minút neskôr do práce. Absolútny kvalitatívny rozdiel a musí to zo zákona vypadnúť.
Toto opatrenie, tak ako je navrhnuté, môže napomôcť iba k zavedeniu teroru, strachu a hrôzy medzi prokurátormi s cieľom ich zastrašiť a pôsobiť na nich, aby boli poslušní a ochotní rozhodovať "žiaducim" spôsobom. Žiaducim v úvodzovkách.
K druhej časti môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorá je upravená v bode 7, aj o bode 7 prosím hlasovať samostatne a vyčleniť ho na samostatné hlasovanie.
Podľa predloženého návrhu zákona je na generálneho prokurátora oprávnený podať podnet na návrh na začatie disciplinárneho konania len generálny prokurátor samotný. Ak generálny prokurátor poruší zákon, nikto iný ho nemôže stíhať, iba on sám seba. Tým pádom v zákone absentuje akákoľvek forma kontroly nad konaním generálneho prokurátora s výnimkou spoliehania sa na jeho osvietenosť. Že ak poruší zákon, sám to prizná a nechá sám seba disciplinárne trestať. Pritom stále platí, že všetci prokurátori v disciplinárnej komisii sú mu de facto podriadení. Čiže ešte aj tí, ktorí majú rozhodnúť o jeho treste, sú tí, ktorých on môže svojvoľne preradiť na nižšiu prokuratúru, a teda ich úplne ovláda.
Počas rokovania ústavnoprávneho výboru sa opäť objavil právny názor, že návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať v podstate ktokoľvek, kto je oprávnený obracať sa na Ústavný súd. Tento názor je však nesprávny, dá sa považovať za humorný, ale je úplne bez opory v aktuálnej právnej úprave. Tvrdiť, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi môžu podať všetky subjekty, ktoré sú uvedené v článku 130 ods. 1 ústavy, prinajmenšom teda pätina poslancov Národnej rady, prezident, vláda, súd, generálny prokurátor, to je scestné. Pretože touto logikou môžu podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi Najvyššieho súdu tie isté subjekty, z článku 130 ods. 1 ústavy. Ústavný súd však toto dávno vyriešil vo svojej judikatúre, a to najmä v kauzách Harabin, týkajúcich sa vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu. Z nich v súlade s § 74e zákona č. 38/93 o organizácii Ústavného súdu a konanie pred ním rozhodoval o návrhoch ministerky spravodlivosti ako osoby oprávnenej na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Čiže keď nemôžu na predsedu Najvyššieho súdu podať návrh na začatie disciplinárneho konania všetky subjekty, ktoré sú oprávnené podávať návrh na konanie pred Ústavným súdom, tak sa to nedá jednoducho ani v prípade generálneho prokurátora. Pri generálnom prokurátorovi je situácia ešte trochu iná v tom, že v zákone č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa ani neuvádza iná osoba oprávnená podať návrh na disciplinárne konania, ako sú vedúci prokurátori, pričom najvyššie postaveným z vedúcich prokurátorov je generálny prokurátor. A preto aj sa už stalo v minulosti, že bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka musel vzhľadom na citované znenie § 74e podať návrh na disciplinárne konanie voči sebe samému, PL. ÚS 8105, keby ste si chceli nájsť spisové číslo.
Tento problém nebol do dnešného dňa odstránený a v ostatnej novele zákona č. 154/2001 Z. z. v § 197 ods. 1 písm. f) bol schválený len odkaz, že návrh na začatie disciplinárneho konaní voči generálnemu prokurátorovi je oprávnený podať subjekt ustanovený osobitným predpisom. No, toto ustanovenie je kolosálna hlúposť, pretože nevyriešilo nič vzhľadom na to, že ten oprávnený subjekt mal byť ustanovený práve v zákone č. 154/2001 a týmto nedošlo ku konkretizovaniu § 74e ods. 1 zákona č. 38/1993, keďže nebola ustanovená konkrétna osoba, ktorej by zákon priznal právo na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi.
To znamená, že za súčasnej právnej úpravy, za tejto novely je stále oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi len on sám a nikto iný.
V akom štáte to žijeme, keď je niekto tak všemocný, že rozhodnúť o svojom vlastnom potrestaní môže len on sám? A ešte zároveň drží v rukách vyšetrovacie orgány, drží v rukách celý proces prípadnej nejakej sankcie v trestnom práve ako prokurátor, ktorý je feudálnym panovníkom nad všetkými ostatnými prokurátormi, ktorí rozhodujú o postupe vyšetrovania a o tom, či sa nejaký čin dostane pred súd, alebo nie.
Pritom toto sa dá napraviť veľmi jednoduchým spôsobom. Preto v tom bode 7, ktorý teda tiež žiadam vyňať na samostatne hlasovanie, navrhujem znenie § 197 ods. 1 písm. f) zmeniť tak, že "návrh na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi je oprávnený podať prezident republiky".
Pán kolega Lipšic ponúkol podobný pozmeňujúci návrh, kde navrhuje, aby táto kompetencia patrila ministrovi spravodlivosti. Musím povedať, že aj po debate na ústavnoprávnom výbore som dospel s mojimi kolegami, odborníkmi v tejto oblasti, k záveru, že možno predsa len prezident republiky by bol lepšou a vhodnejšou osobou v tomto prípade, nakoľko aj sám menuje generálneho prokurátora do funkcie.
Posledná časť. Všetky ostatné body toho môjho pozmeňovacieho návrhu navrhujú, aby sa stal systém prokuratúry otvorenejší verejnosti v prípade niektorých vnútorných procesov a aby sa tým stal prehľadnejším a kontrolovateľnejším. V zmysle vyhlásenia, Programového vyhlásenia vlády Roberta Fica, ktoré sa k tomuto záväzku jednoznačne hlási. Ide o disciplinárnu komisiu, o odvolaciu disciplinárnu komisiu, o výberovú komisiu, o etickú komisiu a Radu prokurátorov. Do všetkých týchto orgánov navrhujem, aby jej členov nemenovali, resp. nevolili len prokurátori samotní, resp. aby ich členmi neboli len prokurátori, ale aby nominačné právo mal aj prezident republiky, ktorý môže kandidátov hľadať aj medzi inými právnikmi, než sú len prokurátori. Navyše prezidenta republiky navrhujem preto, aby došlo k určitému vyváženiu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá volí generálneho prokurátora, a teda v zásade rozhoduje o tom, kto bude na čele prokuratúry stáť.
Týmito návrhmi sa snažím docieliť stav, kedy budú pomery v prokuratúre, ako v časti justičného systému, otvorenejšie, verejnejšie, prehľadnejšie a do budúcnosti aj lepšie a kvalitnejšie.
Dovoľte mi preto prečítať a predniesť v súlade s pravidlami tvorby legislatívy pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1728).
Bod 1. V čl. III v bode 6 v § 7a odseky 1 a 2 znejú nasledovne:
"(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorá má päť členov. Členom výberovej komisie môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Databázu kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada prokurátorov a prezident Slovenskej republiky (ďalej len "prezident"). Troch členov výberovej komisie určí žrebom ad hoc pred výberovým konaním rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov. Dvoch členov výberovej komisie určí žrebom ad hoc pred výberovým konaním rada prokurátorov z kandidátov vymenovaných prezidentom.
(2) Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie prezident menuje a rada prokurátorov volí na obdobie piatich rokov po desať kandidátov na členov výberovej komisie. Databáza kandidátov sa zverejňuje na webovom sídle prezidenta a generálnej prokuratúry."
Bod 2. V čl. III v bode 6 v § 7a sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Vysokoškolské právnické vzdelanie člena výberovej komisie sa na účely tohto zákona preukazuje
a) diplomom vydaným vysokou školou podľa osobitného zákona po skončení magisterského štúdia na Právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike,
b) dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný Právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike alebo
c) dokladom o štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní."
Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako 4 až 9.
Bod 3, ktorý teda prosím vyňať na samostatné hlasovanie. V čl. III sa vypúšťa bod 14. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Bod 4. V čl. III v bode 26 § 19 ods. 1 znie nasledovne:
"(1) Vedúceho prokurátora (§ 4 ods. 3) vymenúva do funkcie generálny prokurátor na základe výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení Rady prokurátorov."
Bod 5. V čl. III v bode 29 § 21a znejú odseky 1a 2 nasledovne:
"(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorá má päť členov. Členom výberovej komisie môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Databázu kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada prokurátorov a prezident. Troch členov výberovej komisie určí žrebom ad hoc pred výberovým konaním rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov. Dvoch členov výberovej komisie určí žrebom ad hoc pred výberovým konaním rada prokurátorov z kandidátov vymenovaných prezidentom.
(2) Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie prezident menuje a rada prokurátorov volí na obdobie piatich rokov po desať kandidátov na členov výberovej komisie. Databáza kandidátov sa zverejňuje na webovom sídle prezidenta a generálnej prokuratúry. Na posúdenie vzdelania člena výberovej komisie sa primerane použije § 7a ods. 3."
Bod 6. V čl. III v bode 84 § 197 odseky 2 až 7 znejú nasledovne:
"(2) Disciplinárna komisia je zložená z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov a prezidentom z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Dvaja členovia disciplinárnej komisie sú vymenúvaní z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov a jeden člen z kandidátov navrhnutých prezidentom; pri vymenúvaní náhradníkov sa postupuje rovnako.
(3) V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov generálny prokurátor určí počet členov disciplinárnej komisie, ktorých bude vymenúvať na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov, a lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Rada prokurátorov a prezident predložia dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnej komisie a náhradníkov, ktorých bude generálny prokurátor vymenúvať. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi, generálny prokurátor si od navrhovateľa, ktorého návrh bol doručený neskôr, vyžiada bez zbytočného odkladu nový návrh kandidáta.
(4) Za člena disciplinárnej komisie alebo náhradníka môže byť vymenovaný len prokurátor,
a) ktorý vo funkcii pôsobí najmenej 10 rokov,
b) proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie,
c) ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
d) ktorý nie je generálnym prokurátorom, námestníkom generálneho prokurátora, špeciálnym prokurátorom, zástupcom špeciálneho prokurátora, krajským prokurátorom, námestníkom krajského prokurátora, okresným prokurátorom, námestníkom okresného prokurátora alebo členom rady prokurátorov.
(5) Prokurátor môže byť vymenovaný za člena disciplinárnej komisie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Prokurátor sa tejto funkcie môže vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Funkcia predsedu alebo člena disciplinárnej komisie mu zanikne uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku funkcie.
(6) Za predsedu a člena disciplinárnej komisie môže byť vymenovaná aj iná osoba ako prokurátor, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 10 rokov odbornej praxe. Na posúdenie vzdelania člena disciplinárnej komisie sa primerane použije § 7a ods. 3.
(7) Predsedovi a členovi disciplinárnej komisie zanikne funkcia
a) zánikom služobného pomeru prokurátora,
b) vymenovaním prokurátora za generálneho prokurátora alebo vymenovaním prokurátora za námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora alebo námestníka okresného prokurátora,
c) vznikom členstva v rade prokurátorov,
d) dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia,
e) u inej osoby ako prokurátor, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 6 alebo
f) smrťou."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
Bod 7, ktorý poprosím vyňať na samostatné hlasovanie. V čl. III bod 87 znie: 87. V § 197 ods. 1 písmeno f) znie: "f) prezident Slovenskej republiky, pokiaľ ide o generálneho prokurátora.".
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Bod 8. V čl. III sa vypúšťa bod 92. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Bod 9. V čl. III v bode 105 § 212 odsek 1 znie:
"(1) Odvolacia disciplinárna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých Radou prokurátorov a prezidentom z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Traja členovia disciplinárnej komisie sú vymenúvaní z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov a dvaja členovia z kandidátov navrhnutých prezidentom; pri vymenúvaní náhradníkov sa postupuje rovnako."
Bod 10. V čl. III v bode 106 v § 212 sa za odsek 2 vkladajú odseky 3 až 7, ktoré znejú:
"(3) V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov generálny prokurátor určí počet členov disciplinárnej komisie, ktorých bude vymenúvať na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov, a lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Rada prokurátorov a prezident predložia dvojnásobný počet kandidátov na členov odvolacej disciplinárnej komisie a náhradníkov, ktorých bude generálny prokurátor vymenúvať. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi, generálny prokurátor si od navrhovateľa, ktorého návrh bol doručený neskôr, vyžiada bez zbytočného odkladu nový návrh kandidáta.
(4) Za člena odvolacej disciplinárnej komisie alebo náhradníka môže byť vymenovaný len prokurátor,
a) ktorý vo funkcii pôsobí najmenej 15 rokov,
b) proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie,
c) ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
d) ktorý nie je generálnym prokurátorom, námestníkom generálneho prokurátora, špeciálnym prokurátorom, námestníkom špeciálneho prokurátora, krajským prokurátorom, námestníkom krajského prokurátora, okresným prokurátorom, námestníkom okresného prokurátora alebo členom rady prokurátorov.
(5) Prokurátor môže byť vymenovaný za člena odvolacej disciplinárnej komisie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Prokurátor sa tejto funkcie môže vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Predsedovi alebo členovi disciplinárnej komisie zanikne funkcia uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku funkcie.
(6) Za predsedu a člena disciplinárnej komisie môže byť vymenovaná aj iná osoba ako prokurátor, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Na posúdenie vzdelania člena disciplinárnej komisie sa primerane použije § 7a ods. 3. Iná osoba ako prokurátor môže byť vymenovaná za predsedu alebo člena odvolacej disciplinárnej komisie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(7) Funkcia predsedu alebo člena odvolacej disciplinárnej komisie zanikne
a) zánikom služobného pomeru prokurátora,
b) vymenovaním prokurátora za generálneho prokurátora alebo vymenovaním prokurátora za námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora alebo námestníka okresného prokurátora,
c) vznikom členstva v rade prokurátorov,
d) dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia,
e) u inej osoby ako prokurátor, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 6,
f) smrťou."
Doterajšie odseky sa takisto primerane prečíslujú.
Bod 11. V čl. III sa v bode 107 v § 212 "odsek 7" označuje ako "odsek 8".
Bod 12. V čl. III sa v bode 108 v § 212 "odsek 8" označuje ako "odsek 9".
Bod 13. V čl. III v bode 114 znie § 217c nasledovne:
"(1) Etická komisia má trinásť členov. Deväť členov etickej komisie je volených v priamych voľbách tajným hlasovaním jednotlivými zhromaždeniami prokurátorov. Štyroch členov etickej komisie menuje prezident. Členom etickej komisie môže byť prokurátor alebo iná osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Členovia etickej komisie si zvolia spomedzi seba predsedu etickej komisie a podpredsedu etickej komisie. Predseda etickej komisie zvoláva a vedie zasadnutia etickej komisie a zastupuje etickú komisiu navonok. Podpredseda etickej komisie zastupuje predsedu tejto komisie v čase jeho neprítomnosti alebo ak ho svojím zastupovaním poverí predseda etickej komisie.
(2) Každé zo zhromaždení prokurátorov má právo zvoliť jedného člena etickej komisie; tohto člena môže aj odvolať a nahradiť iným členom. Člen etickej komisie má právo vzdať sa svojho členstva v etickej komisii. Oprávnenie plniť úlohy spojené s členstvom v etickej komisii zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k odvolaniu člena etickej komisie alebo k vzdaniu sa členstva v etickej komisii.
(3) Podrobnosti o voľbách a odvolaní deviatich členov etickej komisie volených zhromaždeniami prokurátorov upravuje volebný poriadok schválený radou prokurátorov.
(4) Zoznam členov etickej komisie zverejní generálna prokuratúra na svojom webovom sídle."
Bod 14. V čl. III v bode 120 znie § 223 ods. 1 nasledovne:
"(1) Radu prokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád a štyria ďalší členovia menovaní prezidentom. Členovia prokurátorskej rady menovaní prezidentom musia byť bezúhonní, mať vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Na posúdenie vzdelania členov sa primerane použije § 7a ods. 3. Predsedu prokurátorskej rady v prípade jeho neprítomnosti zastupuje príslušný podpredseda prokurátorskej rady."
Bod 15. V čl. III sa v bode 124 v § 224 ods. 2 písm. f) na konci vety bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno g), ktoré znie: "g) podáva písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrhy na kandidátov na generálneho prokurátora, a to odôvodnené a v termíne, ktorý určí predseda Národnej rady Slovenskej republiky.".
Bod 16. V čl. III v bode 130 v § 238 znie odsek 1 a 2 nasledovne:
"(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorá má päť členov. Členom výberovej komisie môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Databázu kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada prokurátorov a prezident. Troch členov výberovej komisie určí žrebom ad hoc pred výberovým konaním rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov. Dvoch členov výberovej komisie určí žrebom ad hoc pred výberovým konaním rada prokurátorov z kandidátov vymenovaných prezidentom.
(2) Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie prezident menuje a rada prokurátorov volí na obdobie piatich rokov po desať kandidátov na členov výberovej komisie. Databáza kandidátov sa zverejňuje na webovom sídle prezidenta a generálnej prokuratúry. Na posúdenie vzdelania člena výberovej komisie sa primerane použije § 7a ods. 3."
Vážené dámy a páni, tým som skončil prednes svojho pozmeňujúceho návrhu. Odôvodnenie všetkých bodov som uviedol už vo svojom predchádzajúcom prejave. Viem, že nie všetko je zrejme politicky priechodné, ale pri tých dvoch bodoch, ktoré som dal vyňať na samostatné hlasovanie, bod 3, ktorý hovorí o zrušení kompetencie generálneho prokurátora svojvoľne prekladať prokurátorov na nižšiu prokuratúru, a v bode 7, ktorý hovorí o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi môže podať aj niekto iný ako generálny prokurátor sám, a to prezident, tak verím a dovoľujem si vás všetkých požiadať aspoň pri týchto dvoch bodoch o všeobecnú podporu, keďže ide o body, ktoré napĺňajú programové vyhlásenie samotnej vlády strany SMER.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť rýchly.
Prosím vás, dneska je piatok trinásteho. Ono to naozaj sedí. Dneska je čierny deň slovenského súdnictva, justície. Dneska som bol na bratislavskom súde Bratislava II, kde sudca posvätil podvod. Kolosálny, obrovský, najväčší, najdrzejší podvod, aký možno kedy bol urobený v tejto krajine. Pod oknami parlamentu 24 ha niekto podvodne zamenil za cenu, za ktorú si nekúpite rožok. Keď meter štvorcový bol ohodnotený, myslím, na 7 centov. Zamieňala to firma, ktorá zamieňané pozemky ešte ani nevlastnila. Ak bol niekde urobený podvod, tak bol urobený v Pečianskom lese. Ak bol niekde urobený drzý podvod, tak bol urobený v Pečianskom lese. Dneska súd, tá pani sa postavila, tá sudkyňa sa postavila, za ňou bol slovenský dvojkríž, a povedala, že v mene republiky ruší to podanie štátnych lesov. Dneska je čierny deň slovenského súdnictva, prosím vás. Ak je toto v tejto krajine možné, my sme niekde urobili obrovské, ale obrovskú chybu. Toto je nepredstaviteľné! Je nepredstaviteľné, čoho som bol ja dneska svedkom na súde. Bolo tam dvanásť poslancov. Dvanásť poslancov, podľa mňa, majú asi rovnaký dojem z toho, že to bolo nepredstaviteľné, čo sa tam dialo.
Proste to bola, niečo, ťažko ma už napadajú slová, ešte sme neprehrali. Ja mám pri Pečianskom lese stožiar s vlajkou. Som povedal, že keď ho Slovensko prehrá, zápas, dáme na pol žrď alebo opačne otočím. Ešte sme neprehrali. Ešte bude krajský súd. A ja chcem apelovať na všetkých. Na všetkých právnikov, na všetkých, čo môžu pomôcť - pomôžte! Lebo to už neni len právny problém, to je sociologický problém, prosím vás. To je sociologický problém pre spoločnosť, že ak chceme z tejto krajiny niečo urobiť a chceme z tejto krajiny vychovať nejakú mladú generáciu, tak im nemôžte vraziť medzi oči päsťou! Nemôžte im vraziť medzi oči päsťou a povedať im: "Pozri, pozri, pod okná parlamentu 24 ha ušupeme len tak a súd to posvätí."
Apelujem, naozaj, na všetkých, kto môžte, pomôžte. To je, toto zanechá, tento rozsudok to, že sa budeme pozerať na tých 24 ha takýmto spôsobom. Tých 24 ha, prosím vás, to sú pľúca Bratislavy, to sú zelené pľúca Bratislavy! Dneska dostali rakovinu. Dneska dostali rakovinu! Ak ten stav zostane, tak tá rakovina ich zničí. Miesto zelených pľúc Bratislavy budete mať nejaké developerské projekty. Dneska síce dostala rakovinu, pľúca dostali rakovinu, ale ešte vhodnou liečbou ich môžeme zachrániť.
Apelujem, naozaj, na každého, kto môžte, pomôžte. Na politikov, na sudcov, na prokurátorov, na všetkých apelujem, prosím vás, nedovoľte to! Dneska je čierny deň slovenskej justície! Je trinásteho piatok a dneska sudkyňa vyriekla ortieľ, ktorý by nikto nepovedal. Ja by som nepovedal, že si to dovolí povedať, že posvätí takýto podvod!
Prosím vás, urobme, čo sa dá, pán minister, a preto to hovorím.
Ospravedlňujem sa pánovi predsedajúcemu, som si dovolil, že môže namietať, že nie všetko s tým súvisí. Súvisí to aj s tým, o čom budem hovoriť teraz.
Prosím vás, ja som to namietal už aj v prvom čítaní, pán minister, myslím, že kolegovia sa venovali tomu hlbšie a zodpovedne. Mňa irituje § 13. Znova, vidíte, ja, neviem, začnem byť poverčivý, v § 13 máte medzi kompetencie generálneho prokurátora, mu rozširujete. A ja to skúsim povedať pre ľudí, lebo tu znova tie hry slovíčok a formulácií, spojka, predložka, neviem čoho, zjednodušene vám to poviem.
Paragraf 13 v tomto zákone zavádza poslaneckú imunitu. Paragraf 13, opakujem, pri plnom vedomí to opakujem, zavádza poslaneckú imunitu. Prosím vás pekne... (Reakcia z pléna.) § 13 tohto zákona v tých bodoch, myslím, 3 a 4. Som rád, že sa s týmto stotožnili aj ľudia, ktorí sa právu venujú zodpovedne a dlhodobo, pani Žitňanská. Pani Žitňanská predložila pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhuje vypustiť tieto ustanovenia. Hej, práve preto, že ho predložila ona, nebudem ho predkladať ja, nemá to význam, aby sme dvakrát predkladali ten istý. Možno by som zvládol inú dôvodovú správu k tomu, ale vecne sa stotožňujem s pozmeňujúcim návrhom pani Žitňanskej. Pani Žitňanská, áno, logicky navrhla tie ustanovenia vypustiť. Ustanovenia o tom, vážení, že iba generálny prokurátor môže požiadať výbor pri návrhu na vydanie súhlasu na zadržanie, resp. môže požiadať Národnú radu o vydanie súhlasu so vzatím do väzby. Iba generálny prokurátor. Doteraz to mohol poverený orgán. Doteraz to mohol urobiť prokurátor zo Svidníka.
Trošku ma zaráža, pán minister, vaša formulácia, ktorú ste v záverečnom slove pri prvom čítaní povedali. Nemôže predsa hociktorý prokurátor dať návrh na zadržanie poslanca. A ja hovorím, môže. To vás citujem, to je prepis, to si môžete pozrieť. Ja hovorím, môže. Je rovnosť pred zákonom. Ak hociktorý prokurátor zo Svidníka môže zadržať nejakého človeka z jeho okresu alebo neviem koho, tak prečo by hociktorý prokurátor nemohol požiadať Národnú radu, resp. výbor o zadržanie, resp. o vzatie do väzby? Porušujete princíp rovnosti pred zákonom. Čiže v prípade poslanca iba generálny prokurátor vie náležite posúdiť? To sme čo? Čo sme tu nadľudia alebo čo sme tu, že iba on?!
Je to mimoriadne nebezpečné ustanovenie. Mimoriadne nebezpečné ustanovenie. Upozorňujem naň. Je to určitá forma poslaneckej imunity. Naozaj. Ak aj vyšetrovateľ, aj prokurátor, všetci budú musieť vedieť, že iba generálny to môže podať. To znamená, že tam bude fungovať autocenzúra alebo autoremedúra, či jak sa to všetko volá, že kedy ten návrh dá tomu generálnemu a generálny to, samozrejme, môže využiť svoje kompetencie, ktoré má, vráti na dopracovanie, neviem čo.
My dávame jednu hradbu medzi výkon nejakej spravodlivosti a nejakým zbojníkom poslancom. Vkladáme tam jednu hradu.
A ja som to povedal aj v prvom čítaní. Ja nepersonalizujem tú skutočnosť, že dneska je generálnym prokurátorom niekto. To je úplne jedno. To môže byť aj generálnym prokurátorom aj Matka Tereza. Ja len hovorím ako princíp. Ten princíp je zlý! Lebo ak raz čakáme, a ja verím, že sa raz dočkáme nejakého prokurátora, ktorý proste sa nerozpakuje, sústredí, zistí náležite situáciu tak, že ho bude odôvodňovať k tomu, aby vypracoval návrh na vzatie do väzby alebo na zadržanie, tak ho dá a predloží ho Národnej rade. Ja raz verím, že raz sa taký nájde.
Teraz kladiete tomu prekážku. Vkladáte medzi toho generálneho prokurátora. Čiže generálny prokurátor posúdi, že či ten návrh je náležitý, či je zodpovedný, či ho dá, či ho dá vtedy, alebo ho dá neskôr, či ho dá pred voľbami, alebo po voľbách?
Viete, mimoriadne nebezpečné ustanovenie § 13, pán minister, upozorňujem vás na to. Upozorňoval som na to v prvom čítaní, upozorňujem v druhom čítaní, je to určitá forma poslanecké imunity. Vážení občania, upozorňujem vás na to, že poslanci si zavádzajú znova imunitu. Zavádzajú si ju takýmto skrytým spôsobom. Nikto to nenazve pravým slovom. Ja to nazývam pravým slovom.
A keď chcem byť, tak ako som sľúbil, že skončím, čiže ja sa budem venovať len § 13, som sa venoval. Ja viem, že tam máte tých problémov viac, že aj tu tie všelijaké vizuály, ktoré sú tu, k tomu sa ja nebudem. To už bolo asi povedané k tomu naozaj veľa.
Ja skončím s takou výzvou a upozornením, lebo neznalosť zákona neospravedlňuje. A preto chcem povedať pre všetkých tých, ktorí sa chystajú s nejakou výhodnou pôžičkou navštíviť nejakého dôchodcu, že od 1. 1., vážení, pokiaľ niekomu ponúknete pôžičku a plnenie, ktoré bude v hrubom nepomere a budete to konať bez povolenia, v rozpore s povolením alebo v rozpore so zákonom o spotrebiteľských zmluvách, čo sú v zásade všetky aj Pohotovosti, tak sa vystavujete tomu, že budete obvinení z trestného činu úžery. Bol by som rád, vážení díleri, sprostredkovatelia, pracovníci v tých pobočkách, uvedomte si jednu základnú vec, pokiaľ budete ponúkať pôžičky občanom v hrubom nepomere a v rozpore, tak sa vystavujete tomu, že budete stíhaní. A verím, že sa v tejto krajine nájdu policajti, konečne, že ich nikto nebude držať za, a prídu ku vám, zoberú vás, normálne pôjdete v putách a budete, to je dosť hanba byť obvinený u úžery. Upozorňujem, aby niekto nepovedal, že sa to nepovedalo. Čiže ja si plním aj takýmto spôsobom svoju povinnosť.
Dneska sme schválili ten zákon, od 1. 1. platí. Prosím vás, takže ak sa niekto po 1. 1. chystá navštíviť nejakého dôchodcu s nejakou výhodnou pôžičkou od nejakej nebankovky, tak vám garantujem, že sa vystavujete riziku trestného stíhania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Keďže platí, že "exempla trahunt" alebo príklady priťahujú, tak ja sa v tej prvej časti tvojho príhovoru chcem aj poďakovať za upozornenie na konanie súdu. Prebehlo naozaj za účasti 12 poslancov Národnej rady nie so snahou zasahovať, ale možno so snahou byť dopodrobna informovaní o tom, akým spôsobom krváca naša justícia a akým spôsobom, áno, v piatok trinásteho prišlo k rozhodnutiu ohľadom 22 ha Pečnianskeho lesa, ktoré máme tuná pod oknami.
Sú situácie, kedy by mohla ísť politika bokom a kedy nebudem súhlasiť s pánom podpredsedom parlamentu, že existujú ako keby nejaké protistrany. Tuná je absolútne jasné, že súdnym rozhodnutím bol posvätený maximálny podvod, ktorý zabezpečí nejakému developerovi to, že sa dostal k štátnemu majetku, a napriek všetkej snahe, či okresnej prokurátorky, alebo ľudí, ktorí sa snažili argumentovať v tomto spore, nakoniec bolo rozsudkom v prvom konaní potvrdené a tento rozsudok je donebavolajúca nehoráznosť.
Čiže dúfam, pre zápis, možnože tento symbol bude vyriešený či už v odvolacom konaní a nebude tento podvod dokonaný do konca. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, celkom nerozumiem vášmu napomenutiu, že by sa nemohla verejnosť, a teda poslanci vyjadrovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ja som nevystupoval, pán poslanec, prosím, keby ste reagovali na predrečníka.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Vy ste porušovali rokovací poriadok, keď ste nevystupovali, ale ste vlastne vystupovali, hej? Verejnosť má právo komentovať akékoľvek rozhodnutia súdov, aj neprávoplatné, nevidím v tom nič, sloboda prejavu existuje aj pre poslancov parlamentu, čiže neviem, z čoho ste vychádzali, že by to ohrozovalo nezávislosť súdnej moci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Porušujete rokovací poriadok, pán poslanec, reagujte na predrečníka, to je prvá základná vec.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja reagujem na vaše porušovanie... (Hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
(Hovorené súbežne s rečníkom.) Poprosím vás, lebo vám odoberiem slovo.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
... na vaše porušovanie rokovacieho poriadku a poprosím vás, aby ste mi dali normálny čas, lebo to je čas pre moju faktickú poznámku, nie pre vaše komentovanie.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina, musím povedať, že to, aby dával generálny prokurátor návrh na vzatie do väzby alebo súhlas, na súhlas so vzatím do väzby, parlamentu, obávam sa, pán minister, ak môžem teraz vás na to upriamiť, je v rozpore s platným znením Trestného poriadku. Aj pána spravodajcu na to upriamujem.
Ak si dobre pozriete § 231 úkony prokurátora v prípravnom konaní, tak pod písmenom j) je tam "vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky". Čiže Trestný poriadok dáva tú kompetenciu každému prokurátorovi, ktorý v danej veci koná, ktorý v danej veci má potom návrhové oprávnenie ísť na súd s návrhom na vzatie do väzby.
Čiže v tomto bode sa váš návrh dostáva do rozporu s Trestným poriadkom. To len potvrdzuje proste akože chaos, ktorý takýmto spôsobom do právneho poriadku vnášate. A Trestný poriadok podľa mňa by mal prevážiť v tomto, lebo to je proste všeobecný kódex trestného konania. A kvôli čomu idete do rozporu s týmto všeobecným kódexom v zákone o prokuratúre? Nemá žiadnu logiku, právne to nedáva logiku žiadnu. A by ma veľmi zaujímala konkrétna odpoveď. Asi sa nedočkám, lebo žiadna neexistuje, zrejme.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, ja naozaj ako nevidím, alebo skúste vysvetliť, v čom je to zavedenie nejakej novej imunity poslaneckej, lebo ja v tom nevidím žiadne zavedenie novej imunity. A dôsledne treba čítať v kontexte s rokovacím poriadkom, ktoré ustanovuje, kde je jednoznačne napísané, že "ak príslušný orgán oznámi predsedovi Národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri čine, predseda mandátového a imunitného výboru neodkladne zvolá mandátový výbor a ten rozhodne o žiadosti na vydanie súhlasu na zadržanie poslanca", pričom aj to ustanovenie navrhovaného zákona hovorí, tejto novely, že oznamuje generálny prokurátor predsedovi Národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý a bol zadržaný a žiada súhlas o jeho ďalšie zadržanie.
Pričom v nadväznosti na rokovací poriadok ide len o určenie príslušného orgánu, nič viac a nič menej. Takže ja naozaj neviem, v čom má spočívať tá vaša imunita, ktorú ste prezentovali.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby vás predseda Národnej rady vymenil z predsedania tejto schôdze, pokiaľ ju nezvládate nejak citovo alebo nervovo, lebo § 23 určuje riadenie schôdzí a odsek 2 hovorí: "Ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave," teda k meritu veci, o ktorom hovoria iní poslanci, "odovzdá vedenie schôdze inému predsedajúcemu." To znamená, nekomentuje a nereaguje na vystúpenie rečníkov v rozprave spoza mikrofónu, ktorým predsedá schôdzi.
A je absurdné, že vy, ktorý ste, vy porušujete rokovací poriadok permanentne a sústavne, nám čítate z rokovacieho poriadku?! Tak som vám, odporúčam ho prečítať celý, aj § 23, ktorý sa týka riadenia schôdzí.