58. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pardon, sa ospravedlňujem, dlhšie to trvalo, ide to rýchlo. K tomuto návrhu dovoľte, nebudem ho komentovať moc, len trochu a prečítam aj pozmeňovací návrh a poviem aj, čo ma viedlo k tomu, aby sme ho predložili.
Tak ako všetko, aj toto je rizikom, ale podľa tohto ustanovenia budeme tam, kde je civilizovaná Európa, a tomu sa ja teším. Ja som vždycky priateľ toho, že skúsme tak, ako to robia na západ od nás, nie na východ od nás. Tak toto filozoficky beriem a akceptujem, rozsah toho, možno o ňom rozprávať, či je dostatočný, či nie, to možno iní kolegovia sa budú venovať. Ja si myslím, že rozsah tých trestných činov, za ktoré bude možné postihovať právnické osoby, nie je dostatočný a mne tam chýbali dva trestné činy minimálne.
Som rád, že sa jeden z nich dostane, trestný čin úžery sa dostane medzi tie trestné činy, za ktoré bude možné postihovať právnické osoby, tomu sa teším a je to dobré. A ja si myslím, že v zásade možno až organicky prepojený s úžerou, žiaľ, sa stal aj druhý trestný čin, a to je neoprávnené podnikanie, a ten ja navrhujem, aby sa stal.
V zásade to poviem možno aj na príklade, že čo je sa možné dožiť v tejto krajine. Vieme sa dožiť toho v tejto krajine, že ak licencie; to je zákon, to boli, zákon určil, že majú byť licencie, to nie Fero Mrkvička si zmyslel, to bol zákon, tu sme hlasovali, všetko jak má byť. A jasne stanovoval, že od 1. 9. majú byť licencované nebankovky, keď chcú požičiavať úvery. 1. 9., ako vieme, bol sviatok, čiže prvý pracovný deň po bol 2. 9. A by ste neverili, tú povinnosť, ktorá vyplývala zo zákona, medzi tým zreferovalo aj ministerstvo financií, sa pridalo, že áno, samozrejme, že musí byť, musia mať licenciu, NBS-ka potvrdila, že áno, že musí mať. Napriek tomu firma Pohotovosť sa nerozpakovala a poskytovala úvery ďalej. Dokonca, dokonca, vážení, do kamery pánovi Kordovi, toho určite poznáte, keď robil taký šot, lebo my sme pred tou Pohotovosťou stáli a avizovali sme, že koná protiprávne, tak predstaviteľ Pohotovosti, boli tam dvaja, na videu boli dvaja. Jeden z nich hovoril, áno, my poskytujeme úvery, lebo máme pocit, teda ich právna analýza hovorí, že môžu. To povedal do kamery, to som si ja nevymyslel, to som nezostrihal, to video nebolo vyhotovené ilegálne, hej, že nejak nedovolene, nepoužiteľné pre konanie, to normálne si teraz môžete ťuknúť, dáte si to tam, takéto video existuje.
Ja som ináč v ten deň podal, ja to nerád robím, ja týmto športom neholdujem, ale fakt pre potreby veci som uznal, dobre, že je nevyhnutné to urobiť, tak som podal vtedy trestné oznámenie, že mám podozrenie, že sa v určitej spoločnosti páchajú dva, podľa môjho názoru minimálne dva trestné činy, a to boli úžera a nedovolené podnikanie. Myslím, že úžeru ešte polícia akože rieši a nedovolené podnikanie mne prišla odpoveď, že nie že nepodnikali, lebo, a teraz počúvajte dobre, že čoho sa dá dožiť v tejto krajine, lebo predstaviteľ tej spoločnosti povedal, že oni 2. 9. neposkytovali úvery. O mesiac neskôr vyšetrovateľovi do zápisnice uviedol, neposkytovali sme úvery. Ale mesiac predtým stál vedľa iného predstaviteľa tej spoločnosti a do kamery hovoril novinárovi, že poskytujú úvery. Tam bol pri tom, ako to ten druhý hovoril. Čo urobil policajt? Policajt sa s výpoveďou predstaviteľa Pohotovosti stotožnil, vyhodnotil ju ako dostačujúcu a moje oznámenie zamietol, či zrušil, ja neviem, jak sa to procesne volá, nechytajte ma za slovíčka. Čiže proste sa v tej veci nekonalo, hej? A to je proste to, ako my k týmto problémom pristupujeme.
Čiže ja by som sa chcel dožiť, aby sme sa odvolali, ja by som sa chcel dožiť otázky; teraz to hovorím len takto pre záznam; ktorá je logická v tejto veci a ktorú by sa vyšetrovateľ predstaviteľa Pohotovosti mal spýtať. Poskytli ste 2. 9. nejaký spotrebiteľský úver?
Tá otázka je na mieste. To neni kapciózna, či jaké to je, ja keď skončím v tomto parlamente, budem taký poloamatérsky právnik, že, ale nebola to. To nebude ten typ, to bude logický typ otázky, ktorý by mal zaznieť predstaviteľovi: Poskytli ste 2. 9. nejaký spotrebiteľský úver? A predstaviteľ Pohotovosti by mal jednoznačne odpovedať: "Neposkytli." Keď povie "neposkytli", ešte uvidíme, čo sa bude diať. Alebo čo povie, mňa v túto chvíľu naozaj bude zaujímať, prečo táto otázka nezaznela vyšetrovateľa. Prečo vyšetrovateľa nezaujíma meritórne, poskytol alebo neposkytol? On sa stotožnil s tým, že on povedal, že spoločnosť neposkytovala. A nejaké vyhlásenie tam motali, to vás s tým nejdem zaťažovať.
Proste vec sa má tak, že napriek tomu, že od 1. 9. u nás môžu spotrebiteľské úvery poskytovať iba licencované subjekty, otvorte si hociktoré schránkové noviny, hej, máte tam toho plno. Dajte si do internetu, si zadajte pôžičky a vyhodí vám to neviem koľko odkazov. Je to tu, je to tu a stále a pracujú. Teraz sa tešia na žne, jak sa povie, žatva, hej? Úžerníci majú teraz žatvu, pred Vianocami budú zneužívať tú situáciu, že ľudia chcú do hrnca viac, aj údené, aj kačku, aj pod stromček. Budú s tým pracovať, budú vám hovoriť, jak vám zmenia život, jako vám uľahčia život. Proste je to nechutné. Budú aj tí, ktorí nemajú na to právo, nemajú na to licenciu, nemajú na to oprávnenie. Aj preto, mimochodom, budeme mať pravdepodobne budúci týždeň, znova dávam do pozornosti ľuďom, mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť, kde príde pán Kaliňák a príde aj pán Gašpar, prezident Policajného zboru, a príde nám vysvetľovať, poslancom, ako polícia koná vo veci vyšetrovania podozrení z nekalej činnosti nebankových spoločností. Dávam to do pozornosti, sám som zvedavý na ten riport. Sám som zvedavý na ten riport, že čo sa ľudia dozvedia.
Po Novom roku sa, vyzerá, že veľa vecí zmení, čomu sa teším, bude to musieť nejak vydržať do konca tohto roku a naozaj, ľudia, prosím vás, ak môžete, nepožičiavajte si! Ale viem, že táto, toto odporúčanie môže vyznieť aj nemiestne, ale ja s tým naozaj nič nemám, že niektorí z vás nemáte. Fakt, čestné slovo, ja robím, čo môžem, aby to v tejto krajine ako-tak fungovalo, čiže mne za vinu neklaďte, že ja môžem za to, že vy si musíte požičiavať od úžerníkov. Ja by som vám tu vedel zopár ľudí povedať, ktorí za to môžu, ale to teraz v tejto chvíli nie je podstatné. Podstatné je, že to v tom návrhu rozširujeme aj na tento trestný čin, neoprávnené podnikanie.
A druhá veľmi dôležitá vec je, a to ma ináč zaujíma aj z teórie práva, lebo ja sa mu ako amatérsky právnik venujem, že ako budete postupovať v tomto prípade. Lebo ak máte v trestnom práve, ak fyzická osoba pácha, spáchala nejaký trestný čin a teraz je podozrenie, že v ňom bude pokračovať, tak štát môže tú silu štátu prejaviť tým, že ho zadrží, hej, že proste uvalí naňho väzbu, hej, aby nepokračoval prípadne v tom konaní. A to bude zaujímavé, že zistiť pri tých právnických firmách, že ako bude štát pokračovať, keď bude podozrenie u niekoho, že pácha nejaký trestný čin. A všetci dobre vieme, ako tu veci trvajú, hej, všetci dobre vieme, že od spáchania trestného činu k rozsudku právoplatnému je dlhá cesta, na Slovensku strašne dlhá cesta.
Hej, čiže to bude zaujímavé zistiť, že ako štát ochráni tých ľudí, ak je, dajme tomu u niekoho bude podozrenie, že pácha trestný čin úžery. Vznesie obvinenie policajt na základe už aj nových ustanovení, ale aj keby šiel neviem ako rýchlo ten súd, stále hovoríme o nie o dňoch, nie o mesiacoch, hej, dobre, tak keď bude to veľmi rýchlo, tak budeme hovoriť o mesiacoch, hovorme možno o roku, dvoch, troch, kým dôjde právoplatný rozsudok, že dajme tomu, že tá firma spáchala trestný čin úžery. A čo v tom medziobdobí? Čo v tom medziobdobí, keď ona bude pokračovať v tej činnosti? To znamená, pri fyzických osobách máme možnosť, keby pokračovala, tak ju máme možnosť dať do väzby. Čo urobíme s tou právnickou osobou? To ma z teórie zaujíma.
A ja teda sa vecne venujem tejto téme a vytrvalo a dlhodobo, čiže aj z tohto pohľadu si dovolím navrhnúť v mojom pozmeňujúcom návrhu, že v prípade, že u spoločnosti tej právnickej, ktorá sa dostane do štádia a už sa tu nájde nejaký hrdinský policajt, ktorému nezavolá nejaký, neviem kto, aby sa na to pozrel tak zhovievavo a vznesie obvinenie, tak pre trestný čin úžery, to teda podotýkam, tak v ten daný moment NBS-ka ako dohliadajúci orgán, je to soft verzia, keby bol prísny, podľa mňa, tak to dám v hard verzii, že pozastaví tú licenciu. Soft verzia, tú predkladám, že NBS-ka môže pozastaviť tú licenciu. A ja si myslím, že by teda ju mala, hej, teda keď vyhodnotí, že sú dôvodné tie vznesené obvinenia, skutočnosti sú dôvodné. NBS-ka je dohliadací orgán, proste chráni spotrebiteľa a vidí, že tam je riziko obrovské, tak povie, chlapci, kým to právoplatne nebude rozhodnuté, tak vaša licencia je pozastavená.
Ja si myslím, že to má úplne brutálnu logiku v sebe, hej? A ja viem, že vy právnici poviete 350 neviem čoho všetkého možného, ale ja hovorím o jednej základnej, bazálnej logike, ktorá hovorí, ak niekto pácha trestný čin, nemôžte dať právnickú osobu do väzby, hej, tak musíte teda ochrániť tých ľudí ten daný moment, aby prípadne nepokračovala tá firma. A pre tieto potreby pri tomto trestnom čine a v tom, v akom sme teraz právnom stave, tak navrhujem, aby bola pozastavená licencia do právoplatného rozhodnutia v tejto veci. Takže to je to, čo predkladám, teraz to len prečítam, ak dovolíte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1715) predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I § 3 sa za slová "hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d", vkladajú slová "neoprávnené podnikanie podľa § 251,".
Odôvodnenie som povedal a teraz ho v krátkosti aj prečítam, to je veľmi rýchle: Navrhuje sa rozšírenie katalógu trestných činov pri trestnej zodpovednosti právnických osôb o trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona, a to najmä z dôvodu, že v praxi doteraz preukázateľne dochádzalo zo strany niektorých nebankových obchodných spoločností k podnikaniu bez príslušného povolenia Národnej banky Slovenska.
Žiadam hlasovať, pani spravodajkyňa, o bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu samostatne, prípadne ak by bol, niečo z toho by ste mohli pustiť, keby bol náhodou problém, že v celosti sa vám to nepáči, tak dávam možnosť dávať hlasovať aj samostatne.
2. V čl. LXIX sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. Za § 23 sa vkladá § 23a, ktorý znie:
"§ 23a
Národná banka je príslušná na dobu, počas ktorej je veriteľ ako právnická osoba trestne stíhaná za trestný čin úžery podľa osobitných predpisov, za poznámku 33d), pozastaviť veriteľovi výkon činnosti poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, v odrážkach 33e)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 33d) a 33e) znejú:
"33d) Zákon č." ... ten ešte nevieme, aké má číslo, to sa tam doplní, "2015 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 235 Trestného zákona v znení neskorších predpisov, Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
33e) Zákon .../2015 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Ak by aj náhodou nebola politická vôľa, ak je vecná výhrada, rád si ju vypočujem. Ak by nebola politická vôľa, čo mám pocit, že sa atmosféra v parlamente zmenila, mám pocit, že by tu aj mohla aj byť. Ak je vecná výhrada, všetko sa dá riešiť. Viete, ja, bol jeden, čo chrám, zborený chrám, za tri dni postavil, to už tam bolo ďaleko a doteraz si to pamätáme, ale my vieme veci aj zmeniť, keď chceme. Čiže ak by bola len nejaká technická alebo nejaká odborná, neviem čo, tak ak chceme, tak povedzme. Ak neni obsahová výhrada, teda že filozoficky vám to nesedí, že poviete, že to nie je správne.
Čiže myslím, že som pomenoval všetky faktory, ktoré vplývajú na to, či niečo prejde. Politicky neviem. Vecne podľa mňa je to správne. Ak máte pocit, že tam niečo v drobnostiach nesedí, dá sa to zmeniť vždycky, aj tu ešte v tomto štádiu, ako sme, sa to dá zmeniť a podľa mňa je aj dobré to zmeniť.
Ten signál musí zaznieť z tejto, aj z tohto parlamentu, že odtiaľ potiaľ, vážení, a dobré časy skončili. Dobré časy skončili, ak chcete zarábať, zarábajte si tak, ako sa má, a pokiaľ si myslíte, že budete pokračovať v tom, že si budete z ľudí, občanov Slovenskej republiky, robiť finančných otrokov, tak táto doba, verím, že raz budeme vedieť povedať, že táto doba na Slovensku skončila.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som veľmi rád, a to v krátkosti zareagoval na pána poslanca Hlinu jedným doplnením.
Ja na jednej strane som rád, že pán poslanec Hlina formuloval dve požiadavky, s ktorými už bol na 50 % spokojný. Chcel by som pripomenúť, že na rokovaní ústavnoprávneho výboru sa nám podarilo doplniť do katalógu trestných činov trestný čin úžery a súvisiacich trestných činov. No ale pokiaľ zostane skutková podstata trestného činu úžery formulovaná tak, ako je v dnešnom Trestnom zákone, nebude to dostatočné, pretože za taký trestný čin neodstíhate nikoho, možno len v marginalizovaných osadách. Ale tí, ktorí zneužívajú veľmi sofistikovane, v bielych golieroch úžeru, na tých súčasný trestný čin úžery neplatí. Preto som veľmi rád, že aj vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu programu sa nám podarilo predložiť a verím, že sa nám podarí schváliť novú formuláciu a doplnenie novej skutkovej podstaty trestného činu úžery, lebo to má potom, pán poslanec Hlina, vzťah aj na trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.
A verím, že keď poviem ešte jeden argument, pán poslanec Hlina, budete spokojný na 100 percent. Pretože presne tak, ako sme sa bavili o formulácii, poskytuje plnenia bez povolenia, v rozpore s povolením atď., sčasti sa tam pokrýva aj ten príklad, ktorý ste uvádzali, a nie je potrebné, aby tam bol samostatný trestný čin neoprávneného podnikania. Inými slovami, týmto sme urobili naozaj veľa a v spoločnej správe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega, ja len chcem potvrdiť toto, čo si spomínal, že predovšetkým v takých reklamných časopisoch, v novinách, ktoré dostávame teda tucty do schránok, máme aj napriek tomu, že už teraz nebankové spoločnosti podliehajú licencii zo strany Národnej banky, máme stále ohromné množstvo ponúk v podstate nejakých nebankových spoločností. Ja neverím, že tieto všetky majú tie patričné licencie, takže je tu na mieste v podstate rozprávať sa o tom, aby sme postihovali neoprávnené podnikanie v tejto oblasti. Jednak, samozrejme, tieto subjekty porušujú zákon a ako spomínal aj pán Madej, jak je to už niekde uplatnené a dá sa to postihovať, tak jednoznačne teda nedodržujú zákony. A na druhej strane toto, čo je ešte horšie, skutočne v praktickom živote ožobračujú mnohé naše domácnosti, a tak ako si spomínal, pán kolega, že momentálne pred Vianocami opäť zrejme budú hľadať tie obete, takže mali by sme urobiť všetko preto, aby sme ochránili tieto domácnosti pred zhoršovaním ich postavenia a predovšetkým ich sociálneho postavenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Ja som chcel zareagovať na poslanca Hlinu. Len chcel som ešte predtým, aby aj on mohol ešte potom odpovedať, ale tak nie je to také nevyhnutné asi, keď mu poviem, čo mám úmysle.
Tak určite pochopíte, pán poslanec, ak by ste si pozreli, a teraz to myslím v dobrom, § 26 predmetného návrhu, tak by ste zistili, že všetky tieto opatrenia, ktoré vy navrhujete, sú podstatne komplexnejšie a v súlade s Trestným poriadkom upravené v § 26. Tam sa hovorí, tak nechcem to teraz čítať, ale keď si to pozriete, v princípe ide o to, že ak súd zistí, že bude pokračovať v činnosti a tak ďalej a tak ďalej, ktorá je v rozpore so zákonom, tak voči obvinenej právnickej osobe môže uložiť obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia, ktorými sú okrem iného povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. A tie sú vyjadrené potom v ods. 4, kde sa hovorí jasne, že "rozhodnutie o uložení opatrenia podľa ods. 2, ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt" a tak ďalej a tak ďalej "a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby", pán poslanec.
Čiže váš návrh v postate ide ako keby duplicitne, ale iným spôsobom. Čiže vám odporúčam, zoberte ten návrh späť a máte to tam vyriešené v podstate už teraz.
Takže toľko, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr povedal pár slov k navrhnutému zákonu.
Budem mať aj pozmeňovací návrh. A musím povedať úplne na úvod, že je zvláštne, že ľavicová vláda, ktorá je veľmi obozretná k podnikaniu, prišla do parlamentu s návrhom zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý vynecháva takmer všetky ekonomické trestné činy z tohto návrhu. A práve postih ekonomických trestných činov z povahy veci bol hlavným dôvodom, pre ktoré bol tento inštitút postupne v krajinách kontinentálneho práva zavádzaný, pretože právnické osoby páchajú najmä ekonomické trestné činy, menej často páchajú iný druh trestnej činnosti. A celá tá škála ekonomických trestných činov, s výnimkou daňových, sa v princípe odtiaľ dostala preč. Prečo je to tak? Boli odborári proti?
Neboli odborári proti, boli proti veľké zamestnávateľské asociácie. A SMER – SD podľahol lobingu Klubu 500 a ďalších zamestnávateľských asociácií, aby zaviedol do zákona len skutkové podstaty, ktoré sú prísne viazané na európsku legislatívu, ktorá samozrejme že vyjadruje len nevyhnutné minimum, nevyhnutné minimum. A je zaujímavé, že ste do sociálneho balíčka, že ste do sociálneho balíčka nedali aj opatrenie, že chcete vyhovieť Klubu 500 a podnikateľským asociáciám, aby náhodou právnické osoby páchajúce ekonomickú trestnú činnosť nemohli byť postavené pred súd.
A ja budem hovoriť, aj kvôli čomu to je problém reálny, lebo my sme na jar tu mali veľký škandál a veľa sa rokovalo o kauze Váhostav. Podľa vášho návrhu nového zákona by Váhostav nebolo možné trestne postihnúť, lebo trestné činy, ktoré boli spáchané v kauze Váhostav, poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, marenie konkurzného konania a tak ďalej, sa vôbec nevzťahujú tie trestné činy na navrhovanú trestnú zodpovednosť právnických osôb. Čiže podľa vašej mienky právnické osoby páchajúce najbežnejšie trestné činy ekonomickej povahy by mali zostať beztrestné. Akú to dáva logiku, akú to dáva logiku? Okrem toho, že ste podľahli lobingu asociácií, ku ktorým sa verejne veľmi nehlásite ako ľavicová vláda. Práve naopak, práve naopak.
Tým, že sa zaviedla alebo sa navrhuje zaviesť vo vládnom návrhu trestná zodpovednosť len na to nevyhnutné minimum, tak to bolo utiahnuté do takého absurdna, ja som pár príkladov spomenul, budem o tom hovoriť aj teraz, že porovnateľné trestné činy, úplne porovnateľné, jeden trestne stíhaný bude pri právnických osobách a druhý nie. Som spomínal aj na výbore, že vládna predloha navrhuje, aby trestnú zodpovednosť niesli právnické osoby pri trestnom čine sexuálneho násilia podľa § 200, ale nie pri trestnom čine znásilnenia podľa § 199. Aký je tam dôvod? Lebo jediný rozdiel v skutkových podstatách je forma pohlavného styku. Ale aký je tam racionálny dôvod? To znamená, že, ja to teda prečítam, aby to bolo zrozumiteľné, z Trestného zákona, že k akým absurdnostiam vedie, keď Klub 500 povie, len to, čo je v európskej legislatíve, ani o milimeter ďalej, aby možnože kolegom, ktorým nie je trestné právo známe, bolo zrejmé, že o čo ide.
Znásilnenie je "kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej  bezbrannosť". Či však právnická osoba bude organizovať v nejakej konkrétnej situácii, navádzať v nejakej forme účastenstva, samozrejme, na trestný čin znásilnenia, tak to nebude trestné. Ale pri sexuálnom násilí, čo je v princípe, "kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo na taký čin zneužije jeho bezbrannosť", tak to už bude postihnuté len pri právnických osobách, ak v nejakej forme účastenstva takýto trestný čin bude teda právnická osoba páchať.
Pán minister, aká je tam logika? Akože typ pohlavného styku je ten, to je ten rozdiel? Veď to je nezmysel, to je sranda, nad tým ste ani neuvažovali podľa mojej mienky, lebo povedal, neviem kto, možno pán Soták alebo niekto iný, ani o milimeter. A tak ste doslovne zobrali európske právo, európske smernice a rámcové rozhodnutia. Ste povedali, tak tieto tam trestné činy sú, iné tam nie je.
A na týchto príkladoch, ja som spomínal jeden príklad na výbore, nepresne, teraz sa opravím, je tam, že bude trestné obchodovanie s ľuďmi, ktoré, áno, zahŕňa aj obchodovanie s deťmi v ods. 2, ale nezahŕňa § 180 zverenie dieťaťa do moci iného. Čiže kto bude vykonávať, a to môžu byť právnické osoby, nelegálne adopcie, lebo to je § 180 a to sa môže týkať právnických osôb, ten už bude beztrestný ako právnická osoba. Z akého dôvodu? Lebo to proste nebolo presne zadefinované v nejakej smernici alebo v nejakom rámcovom rozhodnutí? Prečo nie je § 180 zahrnutý vo výpočte trestných činov, za ktoré nesú zodpovednosť právnické osoby? To nemá žiadnu logiku, absolútne žiadnu okrem toho, že bola snaha len otrocky do vnútroštátneho práva preniesť európske smernice a nepohnúť sa ani o milimeter ďalej. A je to premárnenie podľa mojej mienky veľkej šance a budem ešte hovoriť pri ekonomických trestných činoch, aké ekonomické trestné činy tam chýbajú. Tie najkľúčovejšie, od podvodov, sprenevier, proste absolútne všetko. Porušovanie autorských práv. Typické trestné činy, ktoré potenciálne môžu páchať právnické osoby.
Tá vaša nevôľa vôbec prijať tento inštitút koniec koncov nie je nič nové. Prichádzate s návrhom, ktorý na ministerstve spravodlivosti je 10 rokov a ja vám potom aj vysvetlím, prečo nebol prijatý, lebo určite o tom budete hovoriť. No tak vám to dopredu poviem. A prichádzate s tým návrhom na poslednej schôdzi Národnej rady. Keď som sa ešte pri kauze Váhostav na jar pýtal na výbore pani štátnej tajomníčky, kedy s tým návrhom prídete, tak nevedela povedať nič. Povedala, že á, tak pripravený je, jasné, že však na ministerstve je už roky rokúce, ale ktovie, kedy nám dajú veľkopodnikatelia zelenú, že v nejakom obmedzenom rozsahu s tým sem môžeme prísť. A teraz dali veľkopodnikatelia zelenú, že v obmedzenom rozsahu, ale hlavne žiadne ekonomické trestné činy, no proste. A to vytvára potom práve tieto absurdity.
Tá nevôľa sa prejavovala už za vašej prvej vlády. Pán poslanec Madej je tu a on teda pri predchádzajúcej predlohe navrhol novú skutkovú podstatu. Ja som vyjadril veľkú opatrnosť, do akej miery bude aplikovateľná v podobe, ako ju navrhol. A podobnú obavu, ak nie takú istú, som vyjadril pri návrhu, ktorý tu bol v roku 2008 alebo ´9, keď vaša prvá vláda prišla s geniálnym nápadom zaviesť takzvanú nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, ktorá spočívala v tom, že právnické osoby nebude možné trestne stíhať a odsúdiť, len im bude možné uložiť ochranné opatrenia. Neviem, ktorý génius prišiel na také idiotské riešenie, ale ja som už vtedy v parlamente tvrdil, že toto riešenie nebude nikdy aplikované, nikdy nebude aplikované. Je bezzubé, nefunkčné.
Prešlo šesť rokov a nie som tomu veľmi rád, ale nebolo aplikované ani raz, ani raz. A prokuratúra konštatovala rok po roku, že to je nefunkčné, hlúpe, nezmyselné ustanovenie. Nepravá trestná zodpovednosť. Tak buď právnické osoby zodpovednosť trestnoprávnu majú, alebo nemajú. Ale nie je možné, že to tak len akože urobíme také nejaké zahmlenie fiktívne. Každý podľa mojej mienky rozumne zmýšľajúci človek vedel v roku 2009, alebo kedy ste to predložili, teda vaša predchodkyňa, že to je gaťafalš, že to je hlúposť a po šiestich rokoch to sa potvrdilo, lebo vedeli sme to všetci normálne rozmýšľajúci už vtedy. A na to ste boli upozornení dopredu, tak ako ste boli upozornení dopredu na to, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku v podobe, v akej ste ho navrhli, je nefunkčný. A boli podávané pozmeňujúce návrhy a novely a ste ich odmietali a odmietali a odmietali. Potom sa pýtam, že aký je reálny účel toho celého. Asi naozaj prijať nefunkčnú právnu úpravu.
A táto právna úprava tým, že; len tak naoko povedať, však sme niečo prijali, odfajkneme si to; a táto právna úprava tým, že neobsahuje skoro žiadne ekonomické trestné činy, bude tiež mať veľmi, veľmi limitovaný účinok. Pretože, ja skúsim povedať najskôr, že v kontinentálnom práve, v trestnom práve dlho prevažoval názor alebo presvedčenie, že trestnú zodpovednosť môžu mať len fyzické osoby, lebo len tie môžu konať zavinene, keďže právnická osoba nemá proste žiadne, žiadne mozgové pochody, nemôže konať zavinene, a preto nie je ju možné trestne stíhať. To sa začalo prekonávať, možnože budete vedieť presnejšie kedy, pred pár desiatkami rokov, kedy práve pomerne komplikované štruktúry obchodných spoločností neumožnili v mnohých prípadoch páchania trestnej činnosti ustáliť jedného vinníka. Lebo tie spoločnosti boli tak štruktúrované, nie úplne hierarchicky, niekto niečo navrhol, potom odporučil, podpísal, rozhodol, že nebolo možné ustáliť vinu jednému páchateľovi. A kvôli tomu sa zaviedol okrem iného, kvôli tomu sa zaviedol tento nový inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb, to bol hlavný dôvod.
Druhý hlavný dôvod bol ten, že častokrát je trestná činnosť páchaná v prospech právnickej osoby, že síce sa dopustí trestného činu fyzická osoba, ten nejaký vykonávateľ, ale prospech z toho má právnická osoba. To je aj pri ekonomických trestných činoch, aj pri ekologických trestných činoch, aj pri korupčných trestných činoch. Keď ide nejaký zamestnanec firmy, ktorá súťaží v tendri, odniesť kufrík peňazí, aby vyhral tender, my ho chytíme, ak ho chytíme teda, vy ich moc nechytáte, ale dajme tomu, že ho chytíme. Ale trestný čin je páchaný v prospech tej právnickej osoby, a preto je nevyhnutné postihnúť, samozrejme, že aj ju a nie toho zamestnanca, vrátnika posledného, ktorý, nakoniec naňho to hodíme, tú zodpovednosť. Samozrejme, že ani vládny návrh, to je absolútne v poriadnu, ani žiadna iná úprava v zahraničí nevylučuje súbežné trestné stíhanie právnickej a fyzickej osoby, to je jasné. To znamená, treba postihnúť aj fyzickú osobu, aj právnickú osobu. Čiže to boli tie hlavné dôvody. A preto je absurdné, že vy sa snažíte, aby v princípe veľkopodnikatelia a veľké firmy neniesli trestnú zodpovednosť za ekonomické trestné činy.
A teraz ten hlavný argument, ktorý uvádzajú mnohé podnikateľské asociácie, ktoré vás podporujú v tomto vašom snažení, argumentujú tým, že ak budú trestne zodpovedné právnické osoby, tak to ohrozí zamestnanosť, lebo budú trestne stíhané, môžu byť zrušené, aj keď zrušenie, samozrejme, je len ten najprísnejší trest, ale ohrozí to zamestnanosť. Ja som si myslel, že našu zamestnanosť ohrozujú práve spoločnosti, ktoré páchajú trestnú činnosť a ktoré vytvárajú, ktoré vytvárajú proste nepoctivé, neférové, skreslené konkurenčné prostredie práve preto, že páchajú trestnú činnosť. Povedať, že my chceme tu mať firmy, ktoré páchajú trestnú činnosť, len aby sa neobmedzila zamestnanosť, teraz to preženiem, že budeme mať spoločnosť, ktorá bude vyrábať detskú pornografiu, ale nestíhajme ju, lebo náhodou by sme ohrozili zamestnanosť, to je blbý argument. To je blbý argument.
Podľa mňa slobodná ekonomika, závisí jej sloboda na tom, že sa rešpektujú nejaké pravidlá hry. A kto ich prekročí, kto ich porušuje a robí to sústavne, musí niesť zodpovednosť. Nech sedí v akomkoľvek proste honosnom paláci a nech to je akékoľvek predstavenstvo akejkoľvek obchodnej spoločnosti. Ak porušuje zákon, Trestný zákon, musí niesť zodpovednosť. Akokoľvek bohatý, akokoľvek vplyvný. Ak si, samozrejme, ten bohatý a vplyvný nevylobuje legislatívu, aby zodpovednosť neniesol, teda aby ekonomické trestné činy boli mimo obliga. A to si aj vylobovali tí bohatí a vplyvní.
Lebo by ma naozaj zaujímalo, ak by ste mali, asi nemáte, ale by to bolo zaujímavé povedať, že ktoré krajiny, a my sme, si myslím, že posledná krajina Európskej únie, ktorá zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb. Posledná. A áno, a prejdem potom aj k návrhu, ktorý predložím, a áno, tá diskusia o tejto predlohe v parlamente nie je prvýkrát. Je tu niekoľkokrát už v pléne prítomná.
Prvý raz bola predložená, bol predložený návrh trestnej zodpovednosti právnických osôb v novej kodifikácii v roku 2005, v 2004 možno ešte. Vtedy tu bola väčšinová zhoda, že by to v nových kodifikáciách byť nemalo. A áno, vtedy bola vláda, ktorej som bol členom, v menšine. Žiaľ, bola v menšine, ale všetci poslanci SMER-u, ktorí inak tú trestnú kodifikáciu podporovali, aj ju podporili nakoniec, čo je fajn, hlasovali proti tomu, aby sa z kodifikácie vypustil. Potom som navrhol trestnú zodpovednosť právnických osôb v osobitnom zákone, ako je to navrhované teraz, ktorý má aj hmotnoprávnu časť, aj procesnoprávnu časť. Ani to neprešlo. Potom som navrhoval ako opozičný poslanec, to, samozrejme, tiež neprešlo.
A vtedy ste prišli s tým geniálnym nápadom nepravej trestnej zodpovednosti, to ste vtedy bola vy na ministerstve spravodlivosti! (Obrátenie sa na spravodajkyňu.) Dúfam, že to nebol váš nápad, pani kolegyňa. Dúfam, že to bol nápad nejakého, nejakého génia na ministerstve spravodlivosti. (Reakcia z pléna.)
No ja teraz rozprávam, takže procedurálny asi mať nemôžete. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Zatiaľ, pán poslanec, vystupujte, nech sa páči.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja mám ešte pozmeňujúci návrh, čiže ja by som skončil ten môj úvod a potom by som zajtra dal pozmeňovací návrh. Lebo on je dosť rozsiahly, takže (reakcia z pléna), vy možno áno, ale ja mám dve deti, ktoré by som ešte rád dneska videl. A vy máte tri, pán minister má tri. Takže (reakcia z pléna), no, vidíte. (Obrátenie sa na spravodajkyňu.) Blahoželám. Vás nechcú vidieť? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, teda aby sme boli korektní, ešte dve minúty máte. Takže buď...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Nebudem, budem pokračovať. Len mal pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Teda platí, že o siedmej skončíme. Áno?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Áno, áno, myslím, že to platí.
Čiže potom prišiel návrh, ktorý som spomínal, od ministerstva spravodlivosti, ktorý sa týkal nepravej trestnej zodpovednosti, a tým sa vlastne kruh uzavrel. Za našej vlády v roku 2010 – 2012 ten návrh bol pripravený. Vieme, ako vláda skončila.
A ja by som rád od pána ministra počul, lebo na výbore to veľmi všeobecne povedal, že aký je reálny dôvod, prečo v návrhu vládneho zákona nie sú zahrnuté ekonomické trestné činy. Vy ste povedali, však začneme nejakými takými ako inými, uvidíme, čo to urobí. Ale my nezačíname tým hlavným, prečo je tento celý inštitút zavádzaný, a to sú ekonomické trestné činy, a nie je, neexistuje žiaden logický argument, prečo by právnické osoby, ktoré vo veľkej miere páchajú ekonomické trestné činy, neboli za tieto zodpovedné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, nerada vám vstupujem. Je devätnásta hodina, to znamená, že prerušujete svoju rozpravu. Áno?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Rozpravu, asi vystúpenie, áno.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Vystúpenie na dnes, takže ráno budete pokračovať vo svojom vystúpení.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Áno, budem pokračovať, áno.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Dobré ráno. Ja by som najskôr prečítal pozmeňovací návrh a potom by som sa ešte vrátil k niektorým kľúčovým bodom toho, prečo považujem tento návrh za nedostatočný a prečo si myslím, že nie vždy platí, že urobiť aj malinký 10-percentný krok je lepšie ako žiaden krok. Obávam sa toho preto, že potom sa vždy vyhovoríme na to, že už máme to za sebou a netreba robiť nič, nič ďalej a tá skúsenosť napríklad z právnej úpravy preukazovania pôvodu majetku je presne taká. Je presne taká. Čiže tam by som si nemyslel, že aspoň niečo a veď v budúcnosti sa to rozšíri. To nemusí vždy platiť. Ale k tomu sa ešte dostanem a poviem aj moju osobnú skúsenosť, prečo si myslím, že by v tomto prípade mal byť minister spravodlivosti odvážnejší, ak má názor, že by tam mali trestné činy ekonomickej povahy patriť.
Takže najskôr ten návrh prečítam, sú to dva body. A potom požiadam pani spravodajkyňu, aby o tom dala hlasovať osobitne, o každom bode.
Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
Bod 1. § 3 vrátane nadpisu znie:
"§ 3
Trestné činy právnických osôb
Právnické osoby sú trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v osobitnej časti Trestného zákona v
a) I. hlave - nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173, šírenie toxikománie podľa § 174,
b) II. hlave - obchodovanie s ľuďmi podľa § 179, zverenie dieťaťa do moci iného podľa § 180 a 181, znásilnenie podľa § 199, sexuálne násilie podľa § 200, sexuálne zneužívanie podľa § 201 a 202, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211,
c) IV. hlave - nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219, podvod podľa § 221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, neoprávnené obohatenie podľa § 226, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok podľa § 228, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230, podielnictvo podľa § 231 a 232, legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234, úžera podľa § 235, poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240, machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním podľa § 241, marenie konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 a 243, poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d,
d) V. hlave - zneužite účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250, neoprávnené podnikanie podľa § 251, neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a, porušovanie predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 255 až 257, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263, zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až 268, poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270, uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271, výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272, skrátenie dane a poistného podľa § 276, neodvedenie dane a poistného podľa § 277, daňový podvod podľa § 277a, nezaplatenie dane a poistného podľa § 278, marenie výkonu správy daní podľa § 278a, porušovanie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279, porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281, porušovanie priemyselných práv podľa § 282, porušovanie autorského práva podľa § 283,
e) VI. hlave - všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295, založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok a vysokorizikových chemických látok podľa § 298 a 299, ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301, neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303, porušovanie ochrany rastlín a živočíchoch podľa § 305, porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306, únik organizmov podľa § 309,
f) VIII. hlave - teror podľa § 313 a 314, prijímanie úplatku podľa § 328 až 331, podplácanie podľa § 332 až 335, nepriama korupcia podľa § 336, marenie spravodlivosti podľa § 344, prevádzačstvo podľa § 355 a 356,
g) IX. hlave - kupliarstvo podľa § 367, výroba detskej pornografie podľa § 368, rozširovanie detskej pornografie podľa § 369, prechovávanie detskej pornografie podľa § 370,
h ) XII. hlave - terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419, podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroba extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c, popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 a podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a."
Zdôvodnil som to včera a ešte k tomu budem potom pokračovať v závere môjho vystúpenia.
Bod 2. § 15 vrátane nadpisu znie:
"§ 15
Peňažný trest
(1) Právnickej osobe môže súd uložiť peňažný trest za trestný čin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody
a) do 3 rokov od 2 000 € do 400 000 €,
b) do 5 rokov od 20 000 € do 2 000 000 €,
c) do 10 rokov od 400 000 € do 4 000 000 €,
d) do 15 rokov od 800 000 € do 8 000 000 €,
e) nad 15 rokov od 1 000 000 € do 20 000 000 €.
(2) Ak právnická osoba opätovne spácha trestný čin, ak už bola pre taký alebo iný závažnejší trestný čin v posledných troch rokoch potrestaná, zvyšujú sa dolné hranice a horné hranice sadzieb uvedených v odseku 1 o jednu tretinu.
(3) Ak bol na majetok právnickej osoby vyhlásený konkurz, môžu byť jej veritelia uspokojení z výťažku peňažitého trestu."
Začal by som zdôvodnením tej druhej časti. Ak si všimnite vládny návrh zákona, tak peňažný trest, ktorý nie je jediným trestom, ale bude pravdepodobne najčastejšie ukladaným trestom, ukladá len jednu trestnú sadzbu od 1 500 do 1 600 000 eur. To znamená, nech je právnická osoba stíhaná pri akejkoľvek právnej kvalifikácii, kde v osobitnej časti Trestný zákon ukladá fyzickej osobe od 0 po doživotie, vždy to bude jedna trestná sadzba peňažného trestu. To je dosť absurdné.
Minister na výbore hovoril, že však sú to také všeobecné ustanovenia o ukladaní trestov, že čo sa bere do úvahy. Ale veď to v Trestnom zákone je aj dnes. Napriek tomu v osobitnej časti sú konkrétne trestné sadzby. Nie je tam v osobitnej časti, že môže za ktorýkoľvek trestný čin súd uložiť 0 až doživotie, či za bagateľnú krádež, alebo úkladnú vraždu viazaný len všeobecnými zásadami ukladania trestov. To je blbosť, nič také v Trestnom zákone nie je. A kvôli čomu chceme vlastne to isté urobiť, takúto istú, takýto istý nezmysel pri právnických osobách? Že v princípe nie sú určené žiadne sadzby peňažného trestu podľa závažnosti spáchaného trestného činu. Žiadne! Od 1 600 do 1 600 000 bez toho, bez ohľadu na to, za aký trestný čin bude právnická osoba odsudzovaná. Či za trestný čin, ktorý v osobitnej časti pri fyzických osobách ukladá doživotný trest, alebo za trestný čin, kde je sadzba od 0 do 2 rokov. To nemá žiadnu logiku podľa mojej mienky, Žiadnu logiku. Naviac Trestný zákon, teda návrh zákona nemyslí ani na recidívu. Bude recidíva obligatórne znamenať vyššiu trestnú sadzbu? Nie? Nie. Bude to na konkrétnom súde. Ale kvôli čomu? Veď pri fyzickej osobe recidíva v rôznych formách zvyšuje trestnú sadzbu pomerne výrazne - odjakživa. Prečo nie pri právnických osobách?
Už len, už len tá výška trestu 1 600 000, maximálna, je v zásade smiešna v tom, že dokazuje, že v princípe ide len o zákon, aby sme náhodou neboli na Európskom súdnom dvore pre infringement žalovaní Európskou komisiou. Lebo 1 600 000 pri najzávažnejších trestných činoch je i pomerne smiešna suma. Aby som to len dal do porovnania. Pre mnohé správne delikty, pre mnohé správne delikty môžu byť právnické osoby, môže byť uložená oveľa vyššia sankcia ako v trestnom konaní.
Keď som s kolegom dnes ráno, zo SMER-u, hovoril, že prečo tento inštitút vznikol, tak vznikol kvôli tomu, aby sa mohli ukladať za závažné zločiny právnickým osobám výrazne prísne tresty, ale zároveň aby boli chránené viac, ako sú v správnom konaní, keďže v správnom konaní rozhodujú orgány administratívne a až následne potom preskúmava súd. A tu rozhoduje súd už v prvom stupni! To znamená, že sú viacej chránené, lebo ide o vážne sankcie. A tuná nejde o vážne sankcie, lebo tá sankcia je smiešna.
Aký má zmysel prijímať trestnú zodpovednosť právnických osôb, keď im navrhujeme peňažný trest nižší ako v správnom práve, ako pri správnych deliktoch? Čiže neplatí celkom to, čo hovorí minister spravodlivosti, že ale hlavneže niečo bude, hlavneže niečo bude. Ak to bude takéto čajové, tak neviem, či hlavneže niečo bude, lebo obávam sa, že práve tá reakcia v budúcnosti bude, že však už niečo máme, už do toho nechoďme, je to kontroverzné. A poviem ešte aj moju skúsenosť osobnú, prečo si to myslím, že je to tak.
A, pán minister, bol by som rád, keby, keďže ide o pomerne, pomerne dôležitú úpravu spolu s návrhom zákona o prokuratúre, keby ste sa ešte mohli v rámci rozpravy vyjadriť, pán minister, aby sa dalo ešte reagovať. Ja som to zvykol urobiť vždy pri závažnejších návrhoch, lebo to považujem v parlamente za korektné a slušné. Budete mať aj záverečné slovo, jasné, ale chcel by som ešte reagovať na vaše, na vaše argumenty a tie by som teda zhrnul a potom by som povedal jednu moju osobnú skúsenosť.
Skutočnosť, že sa vláda rozhodla na nátlak lobistov zahrnúť do zodpovednosti právnických osôb výlučne trestné činy, ktoré sú v smernici, ani o milimeter ďalej, ide o také absurdnosti, ktoré som včera spomenul, že je tam zahrnuté sexuálne násilie, ale znásilnenie už nie. Čiže vlastne budeme postihovať právnické osoby, ktoré budú vo forme účastenstva páchať sexuálne zločiny, ale len podľa typu, podľa typu pohlavného styku, aký sa bude páchať. Čo to je za nezmysel? Čo to je za nezmysel? To je úplná blbosť! Tá sa nedá zdôvodniť nijako.
A keď si porovnáte skutkové podstaty, ja som ich tuná aj citoval, trestných činov, trestných činov znásilnenia, sexuálneho násilia, tak mi povedzte, že prečo tam jeden patrí a druhý tam nepatrí? To sa nedá racionálne zdôvodniť, nijako rozumne, nijako. Je to až trošku také groteskné z tohoto pohľadu.
Rovnako trestný čin zverenia dieťaťa do moci iného, to vám prečítam, o čo ide: "Kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom zverí do moci iného dieťa na účel adopcie alebo kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom získa do svojej moci dieťa na účel adopcie", to sú práve tie prípady organizovaných adopcií, nelegálnych, s deťmi, ktoré môžu organizovať aj právnické osoby. To nechceme sankcionovať v trestnom, v trestnom práve? Kvôli čomu?! Aký je jeden dôvod, kvôli čomu to nechceme sankcionovať?
A teraz vám prečítam tie skutkové podstaty, ktoré vypadli ako ekonomické trestné činy a ktoré považujem za dôležité. Teda už som povedal, nie je tam znásilnenie, je tam sexuálne násilie. A absurdné! Absurdné, hej? Je tam obchodovanie s ľuďmi, ale nie je tam zverenie dieťaťa do moci iného.
A teraz pri ekonomických trestných činoch:
Nevyplatenie mzdy a odstupného. To je trestný čin, ktorým by sa mala ľavicová vláda chváliť, lebo chráni zamestnancov, za to firmy nebudú zodpovedné podľa vášho návrhu, ľavicovej vlády.
Neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku. Chýba podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, kapitálový podvod, subvenčný podvod, neoprávnené obohatenie, podvodný úpadok, zavinený úpadok, nepovolená prevádzka lotérijných a podobných hier. Čiže kto bude prevádzkovať nelegálne hazard, a to robia právnické osoby, nebude zodpovedný. Nech sa páči, držíme palce hazardu.
Úžera, to som spomínal, teraz to už je v pozmeňovacom návrhu, že už sa ústavnoprávny výbor aspoň v tomto v rámci boja proti úžere prebudil.
Poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním, marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania. Všetky trestné činy, ktoré, keď sme tuná riešili Váhostav a sme tu spomínali z rôznych strán, ako sa zneužíva konkurzné právo, ako fungujú rôzne zločinecké skupiny v konkurznom práve, ako poškodzujú drobných veriteľov, živnostníkov. Prečo nechceme stíhať tie firmy v trestnom práve za konkurzné trestné činy? Aspoň za konkurzné trestné činy! Ani to nechceme, aby náhodou Klub 500 nebol znervóznený.
Ďalej, čo tam chýba vo vládnom návrhu. Zneužite účasti na hospodárskej súťaži, neoprávnené podnikanie, porušovanie predpisov nakladania s kontrolovaným tovarom a technológiami, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, machinácie pri verejnom obstarávaní a dražbe. Čiže trestné činy spáchané v tendroch, ktoré z povahy veci páchajú najmä právnické osoby, za ne právnické osoby nebudú niesť zodpovednosť.
Dôvod: Kto pácha trestný čin, pravidelne, machinácií pri verejnom obstarávaní? Kto manipuluje s tendrami? Kto sa uchádza o tie tendre nezákonným spôsobom niekedy? Právnické osoby! Väčšinou právnické osoby! Ale nechceme, aby náhodou niekto bol trestne stíhaný za to, keď bude náhodou proste nezákonne pôsobiť v tendri, nech sa páči, nech to robí aj ďalej.
Poškodzovanie spotrebiteľa, porušovanie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru, porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku, obchodnému menu, porušovanie priemyselných práv, porušovanie autorského práva. Celá oblasť práv duševného vlastníctva, ktoré sú porušované tiež častokrát právnickými osobami, absolútne, absolútne tam chýba.
A zdôvodnenie je, že však, áno, bolo by fajn, keby to tam bolo, ale nie je zatiaľ vôľa a - vy máte väčšinu v parlamente! Áno, ja som nepresadil, aj keď som to navrhol opakovane, v parlamente túto úpravu, lebo sme nemali väčšinu, ale navrhoval som to ako minister spravodlivosti! Bil som sa zato, aj keď som neuspel! Vy máte pohodlnú väčšinu, máte absolútnu šancu to schváliť, nemôžte, ste v oveľa väčšej pozícii, v akej som bol ja pred 10 rokmi, a aj vtedy som to navrhoval. Neprišiel som s tým, že, á, zdá sa mi, že je to kontroverzné a tak radšej poďme opatrnejšie.
A čo by som ešte chcel úplne na záver povedať. Pán minister, je koniec volebného obdobia. Viem, že vy ste v tomto parlamente už a aj vo svojej činnosti, a nehorím to s iróniou, presadzovali a navrhovali aj veci, s ktorými ste osobne nesúhlasili. Či to bola situácia, kedy sa retroaktívne odnímal účinok rozhodnutia o námietke zaujatosti na Ústavnom súde, čo Ústavný súd, samozrejme, hneď zrušil. To bolo zrejmé, že to je protiústavné, len bolo treba vyriešiť situáciu okolo generálneho prokurátora. Či v kauze Olejník, kedy vám asi vaši spolupracovníci navrhli ísť do dovolania, ktoré bolo, ktoré sa nedalo zdôvodniť nijako, a povedal to vám aj Najvyšší súd, že ste neuviedli žiaden argument v prospech poslanca za SMER z Košíc.
A chápem, že počas volebného obdobia je to, je to komplikované sa niekedy vzoprieť vyššej moci, vyššej akoby politickej moci, aj keď podľa mňa v kauze Olejník ste mohli to dovolanie vziať späť. A ak by ste ho vzali späť, každý sa môže pomýliť, prehliadnuť, človek veľa podpisuje v exekutíve za deň, okej. Ale, ale, ale obhajovať nezmyselné dovolanie, ktoré sa obhájiť, samozrejme, že nedalo nijako racionálne, nijako, bola podľa mojej mienky chyba.
No a teraz je koniec volebného obdobia a teraz si myslím, že, že, že by bolo fajn, keby, keď to poslanci SMER-u vypustia, fajn, tak nech to vypustia, alebo teda neschvália teda v tomto okamihu, ale sa postaviť za dobrú vec. Za dobrú vec! A hovorím vám to z mojej osobnej skúsenosti aj preto, že si nemyslím, že platí to, čo ste včera spomínali, že lepšie urobiť malý prvý krok, ako neurobiť nič.
Ja si pamätám, keď v roku 2003 som do parlamentu predložil dva pomerne závažné návrhy, jeden bol návrh zákona, ústavného zákona o konflikte záujmov a druhý bol návrh zákona o preukázaní pôvodu majetku. A povedal som dopredu, že pokiaľ budú schválené konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré tie zákony oslabia tak, že nebude mať zmysel ich prijať, alebo bude ten zmysel veľmi malinký, veľmi malý, že ich vezmem späť, lebo nemá zmysel prijímať zákony, ktoré majú 10-percentnú účinnosť, lepšie ako nič, to neplatí. A tie pozmeňovacie návrhy prešli v tomto pléne v roku 2003 a vtedy som išiel návrhy stiahnuť, sa schôdza prerušila a všetci poslanci, vtedajší koaliční, ma presviedčali, nie, nesťahuj to, nech tu aspoň niečo je, neblbni, nesťahuj to. To proste radšej niečo ako nič. Mal som aj kolegov z ministerstva na balkóne a bol to veľký tlak. Povedal som, nie, ja ich stiahnem, aj som ich stiahol. Aj som ich stiahol. Lebo nemá zmysel prijímať úplné zákony, ktoré sú akýmsi len odvarom toho, čo by mohlo byť.
A preto si myslím, že vy dnes máte skvelú pozíciu, máte väčšinu v parlamentu, nikto iný nemal, môžte robiť aj dobré veci! A ja vás v tom podporím, ako som podporil civilné kódexy procesné, nevidím v tom problém. Ale to vyžaduje, samozrejme, že určitú mieru odvahy a nepodľahnutiu lobingu alebo kolegov na ministerstve, a budem ešte o tom hovoriť pri zákone o prokuratúre, lebo si myslím, že tam došlo tiež k tak závažným chybám, ktoré išli mimo vás, že to už nie je sa pekné až tak pozerať.
Tak toľko z mojej strany. Chcem vás požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu. A to je všetko.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán podpredseda Číž sa hlási. Neberie vám zariadenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán podpredseda Číž, poprosím vás, zapnite ho. Už ťa zapli, Mirko.

Ďakujem pekne. Pán Lipšic, venoval som sa vášmu vystúpeniu aj včera, aj dnes hlavne z toho dôvodu teda, že ide konečne o tému, ktorá je výsostne vaša, ste špecialista na možno aj trestné právo viac, ako povedzme, že ja len pozorne som vás počúval. Či to bol vecný prístup k veci, ktorý má pomôcť tomu statusu a objektívne popíšete stav, ktorý tu je, alebo to bude číro politický prejav, ktorého úlohou bude zase tak alebo onak diskreditovať protivníka, aj keď na vaše pomery ste boli nezvyčajne mierny.
No, tento zákon, je fakt, že právnické osoby majú prakticky všetky krajiny Európskej únie, v Anglicku od roku 1840. Ale rovnako som sledoval veľmi podrobne priebeh prijímania tohto zákona v Čechách. Iste si pamätáte, že zákon, ktorý sa predkladal tuším v roku 2004, alebo 2011, už si nepamätám tie roky, vetoval vtedajší premiér Klaus. A iste ste zaregistrovali aj dôvody, prečo vetoval tento zákon. A bolo by zaujímavé sa s nimi vysporiadať. Nedotkli ste sa ich, a ony sú vážne. On namietal hlavne teda to, že úlohou takéhoto zákona je predovšetkým zametať situáciu po tom, že sa dôsledne neurčia skutoční vinníci a podobne.
Viete, nemám jeho, nezdieľam jeho názor, ale naozaj som presvedčený, že aspoň tam, kde nie je možné určiť konkrétneho vinníka, a pritom dochádza k závažným spoločenským škodám, alebo aj je možné, ale v každom prípade je tam prospech pre spoločnosť, ale nie potrestanie iba aktéra samo od seba celý problém nevyrieši. No tak v takom prípade takýto zákon treba.
Pamätám si, že v Čechách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som tuná hovoril aj o konkrétnych situáciách, kde nám chýbala možnosť trestne stíhať právnické osoby.
Po prvé, celá tá koncepcia je založená na tom, že stíhanie prebieha súbežne aj voči právnickým, aj fyzickým osobám, ak sa nájde vinník, samozrejme. Poviem to na príklade, ale ktorý bol v minulosti, keď krachli nebankové subjekty. Viete, kvôli čomu nebolo možné zablokovať ich majetok? Lebo to boli obchodné spoločnosti, ony neboli trestne stíhané. Bolo možné zablokovať majetok Frunimu a Majskému, ktorí boli, ale nie právnickej osobe, lebo nebola trestne stíhaná! Strašný problém, strašný problém. (Reakcia z pléna.)
Ale za čo?! Za tie trestné činy, ktoré, za podvod nie je možné! Veď vy vylučujete z toho zákona všetky ekonomické trestné činy, no, žiaľ, je mi to ľúto. Aj vašimi hlasmi, žiaľ, v minulosti neprešla zodpovednosť právnických osôb v celom rozsahu. Ja som ju opakovane navrhoval v pléne. A, áno, neprešlo mi to, je mi to ľúto. Ale vy dnes máte šancu, máte väčšinu, to je vaša výhoda!
Pred desiatimi rokmi pritom ešte sme neboli viazaní toľkými smernicami prijať tento inštitút. Dokonca v čase, keď sme ho my navrhovali, Rakúšania ešte boli za nami a sa od našej predlohy inšpirovali pred desiatimi rokmi. Dneska už sme v inej situácii, dneska ho už musíme zaviesť, musíme zaviesť kvôli tomu, aby nebolo konanie iniciované Európskou komisiou na Súdnom dvore.
Čiže to nie je žiadna cnosť, že sa zavádza v takomto obmedzenom rozsahu, to je nevyhnutnosť. A ja hovorím, nezavádzajme to kvôli Európskej únii, ale kvôli nám, kvôli podnikateľskému prostrediu, aby bolo čestnejšie, čistejšie, to je dôležité. Nie či Európska únia má nejaké smernice, alebo nie, lebo to robíme len kvôli nim. Kašlať na nich v zásade, teraz to trošku preženiem. Robme to kvôli nám a našim ľuďom a našim podnikateľom.