58. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som vlastne druhá v rade aj za sebou, ale aj za pánom poslancom Madejom, ktorá sa ide vyjadrovať nie k tomu, čo je primárne predmetom návrhu zákona, ale práve k otvorenému Trestnému zákonu a k ustanoveniam, ktoré sa pochopiteľne týkajú problematiky – musím povedať – takzvanej transpozície smernice, ktorou sa ustanovujú minimálne normy na ochranu práv obetí trestných činov.
Pretože, pán minister, nehnevajte sa, ja som to aj na výbore povedala, mne to príde tak trošku ako podfuk. Toto fakt nie je transpozícia a vy ste spomenu... (reakcia ministra), veľmi čiastočná, skoro žiadna, a najmä sa netýka tých vecí, ktoré pri tej transpozícii sme najviac očakávali. To znamená, nie to, čo sa týka trestného práva, ale to, čo sa týka iných prostriedkov na ochranu a podporu obetí. To sme čakali.
A, žiaľ, musím povedať, vy ste povedali pri tom predchádzajúcom vystúpení, že ja som členkou pracovnej skupiny, ibaže ona sa tento rok vôbec nezišla! Viete dobre, že ja som veľmi často dobiedzala a myslela som si a verila som vám, že naozaj tú transpozíciu urobíme, ale ešte v máji ste mi povedali tu verejne v pléne, že bude. Ale už v máji vaši kolegovia vedeli, že nebude, takže som z toho veľmi, veľmi smutná, pretože naozaj to, čo sme očakávali a prečo sme vlastne, prečo som strávila posledných pár rokov v nádeji, sa neudeje, a obávam sa, že keď sa to neudeje v tomto volebnom období, či vôbec ešte bude niekedy. (Reakcia ministra.) V tomto volebnom sa to udeje? No to sa nemôže a za budúce nemôžme ručiť.
Takže vy ste povedali pri tom, myslím, úvodnom slove alebo ešte predtým, že ste sa nikdy nezaoberali bližšie trestným právom. Ale práve sme chceli od transpozície, aby to nebolo trestné právo, ktorým sa budeme primárne zaoberať. A ja mám teraz poznámky k tomu, čo sa v trestnom práve, prípadne v súvisiacich ďalších predpisoch navrhuje zmeniť alebo zaviesť a čo si myslím, že nielenže obetiam nepomôže, ale naopak, že im uškodí aktuálne a uškodí im aj v tom, že v budúcnosti sa zavedie, resp. nezavedie, ako máme aj z iných oblastí príklady, aplikačná prax, ktorá naozaj by obetiam pomáhala.
Jedná sa mi hlavne o ustanovenie, ktoré je síce až na konci aj pozmeňovacieho návrhu uvedené, ale pretože mi veľmi leží na srdci a pretože si myslím, že mnoho ľudí ani poslancov nerozumie tomu, o čo mi ide, ide o inštitút vykázania, ktorý my máme veľmi nezmyselne upravený v zákone o Policajnom zbore, máme inštitút vykázania upravený na 48 hodín. To znamená, že násilník, násilná osoba môže byť opatrením, rozhodnutím policajta vykázaná so spoločného obydlia na 48 hodín a za ten čas si majú obete, majú teda ohrozené osoby sa postarať o svoju bezpečnosť, postarať sa prípadne o podanie rôznych podaní, žiadostí o predbežné opatrenia a tak ďalej a tak ďalej. Nedá sa to veľmi jednoducho urobiť, ale keď sme v roku 2008 tento inštitút prijímali, ja som vtedy veľmi veľa diskutovala (rečníčka sa obzrela dozadu), pani podpredsedníčka Laššáková tu teraz nie je, o tom, že radšej neprijmeme vôbec tento inštitút, ak má byť len na 48 hodín, pretože tí ľudia si to nebudú vedieť zariadiť a nebudú si to vedieť zariadiť preto, lebo nemáme garantované, neexistujú žiadne služby, žiadna pomoc pre ohrozené osoby, ktoré im pomôžu zariadiť to, aby bolo postarané o deti, aby násilník sa nepribližoval, aby bolo to vykázanie súdom potvrdené alebo predĺžené na nejaké obdobie, aby mohli podať príslušné návrhy, aby mohlo prebehnúť mnoho procesných úkonov a najmä, čo sme nedokázali zariadiť, aby na to boli pripravení policajti. Tak sa stalo, že tých vykázaní je minimum, že sa dá spočítať možno ani nie na štyroch rukách do roka, koľko máme vykázaní zo spoločného obydlia, pretože sú neúčinné, pretože sú nepraktické, Pretože ešte okrem iného policajti dostávajú protichodné alebo neskoordinované metodiky, ktoré ich mýlia v tom, ako to majú robiť, a preto sme oslabili účinnosť tohto inštitútu.
V Českej republike zaviedli vykázanie v roku 2006. Súčasne s inštitútom vykázania zaviedli v zákone o sociálnych službách, ustanovili intervenčné centrá. Vo všetkých krajoch fungujú intervenčné centrá. V jednom, ostravskom kraji dokonca dve, ktoré povinne musia osloviť ohrozené osoby, musia ponúknuť im pomoc a pomáhajú im riešiť situáciu, ale nie s tým, nečakajú na to, že obete prídu za nimi – a ani nevedia kam koniec koncov, ale polícia je povinná oznámiť intervenčným centrám, bol takýto zákrok, bol takýto zásah, je vykázaná osoba tam a tam a už to beží. A už to beží takmer 10 rokov a beží to úspešne a tie prípady vykázaní sa nedajú ani zďaleka porovnať s tými, ktoré sú na Slovensku.
Mimochodom, podobný pomer je to aj v prípadoch odškodňovania obetí trestných činov štátom. Tiež to na Slovensku máme v minimálnej miere napriek tomu, že tento zákon o odškodňovaní, ktorý v roku 1999, myslím, predkladal poslanec Fico a bol vtedy prijatý. Už ho máme tak dlho, ale tiež je neúčinný preto, lebo nemá funkčné žiadne možnosti, ktoré by ho podporili a ktoré by ľuďom pomohli uplatniť si svoje právo napríklad na odškodnenie od štátu a ešte k tomu je aj určený vlastne len pre určité vybrané skupiny obetí, teda skupiny obetí vybraných skupín trestných činov.
Takže my navrhujeme, aby sme, teraz paradoxne, vtedy sa nám to zdalo málo 48 hodín, ale práve z toho istého dôvodu, že tie služby stále nemáme, nemôžme si myslieť, že tie služby, ktoré poskytujú mimovládne organizácie, sú dostatočné. Nie sú, pretože nie sú vôbec zabezpečené, nie sú akreditované, nie sú, nikto nevie, či budú ešte fungovať o rok, o týždeň alebo ako, čiže nemôžme od nikoho žiadať, od mimovládnych organizácií, aby poskytovali služby len tak samy z vlastnej iniciatívy a z vlastných peňazí často.
Takže ja by som veľmi pekne prosila, kolegyne, kolegovia, keby ste zvážili, či tento inštitút budeme, či toto vykázanie budeme naozaj predlžovať na ďalších 10 dní. Bude to vyzerať ako veľké gesto, obete sa možno potešia, ľudia sa potešia, že majú dobrý nástroj v rukách, ale nebudeme ho vedieť aplikovať. Verte mi.
Ja preto poprosím, pán spravodajca, keby sme tento bod vyňali na samostatné hlasovanie. To je posledný v tom pozmeňováku.
No a tak ja teraz prečítam, pretože už aj tak nemám veľa času, prečítam o chvíľočku ten celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ako pán poslanec Madej hovorí, tak ako sa patrí. Ale ešte chcem upozorniť aj na to, že jeden z tých návrhov sa týka informovania obetí o tom, resp. poškodených. To je zase jedna vec, ktorú sme očakávali, že nám transpozícia smernice zmení, že nebudeme už stále hovoriť "poškodení", ale budeme hovoriť "obeť", tak ako je to zvykom, myslím, že skoro vo všetkých európskych krajinách, ak nie úplne vo všetkých. Takže vlastne je to ustanovenie, ktorým sa zavádza povinnosť informovať obete, poškodených o tom, že páchateľ trestného činu na nich spáchaného bol alebo bude prepustený – či z vyšetrovacej väzby, alebo z výkonu trestu – predčasne, aby sa mohla chrániť. A my už pri tejto úprave hneď vzápätí zavádzame, že ale vlastne to nebude úplne povinné. Takže ja by som chcela poprosiť, aby sme aj toto zvážili, aby sme to aspoň trochu sprísnili, aby to bolo naozaj preverené, kedy ktorého páchateľa budeme takto chrániť vlastne pred myslenou agresiou zo strany obetí. To je až konštrukcia, mi to pripadá, že sa to tam vôbec dalo. Ja to poviem presnejšie, už keď budem čítať ten návrh.
Takže čítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Janky Šípošovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré látky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. III bode 1 § 28 ods. 6 druhej vete sa vypúšťajú slová "na jeho žiadosť" a slová "sa mu písomne preloží" sa nahrádzajú slovami "písomne sa mu preloží".
Odôvodnenie: Ide naozaj len o zlepšenie a väčšiu zrozumiteľnosť toho textu. V zmysle vládnej novely zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného zákona sa potvrdenie o podaní trestného oznámenia vydá len na výslovnú žiadosť poškodeného, pričom o tejto možnosti poškodeného nik neupovedomí. O možnosti vyžiadania si potvrdenia o podaní trestného oznámenia drvivá väčšina poškodených ani nevie. Ak aj náhodou o takejto možnosti poškodený vie, je veľmi nepravdepodobné, aby v takej vypätej situácii, akou podanie trestného oznámenia nepochybne je, túto možnosť aj využil.
Poškodený spravidla podáva trestné oznámenie bezodkladne po spáchaní trestného činu, resp. po tom, čo zistí, že mu bola spôsobená ujma. Pri podávaní trestného oznámenia sa poškodený v prvom rade sústredí na čo najpodrobnejší popis skutku, prípadne okolností, ktoré mu predchádzali. Poškodený si v tomto momente spravidla neuvedomuje, že je vhodné, aby mu už v momente podania trestného oznámenia bolo odovzdané aj potvrdenie o podaní trestného oznámenia. O to viac to platí v prípade, keď je poškodeným osoba, ktorej takúto písomnosť treba preložiť, pretože nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, resp. v ktorom bola poučená o svojich právach. Na základe vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby bolo poškodenému preložené potvrdenie o podaní trestného oznámenia automaticky, bez nutnosti jeho výslovného vyžiadania.
2. V čl. III bode 1 v § 28 ods. 7 znie:
"(7) Orgán, pred ktorým sa konanie vedie, predloží poškodenému okrem rozhodnutí podľa odseku 6 aj inú písomnosť nevyhnutnú k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom konaní, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť, alebo len jej časť a ktorá časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už boli písomnosť alebo jej podstatný obsah poškodenému pretlmočené alebo ak poškodený po poučení vyhlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje."
Odôvodnenie: V zmysle vládnej novely zákona 301/2005 Z. z. Trestného zákona sa písomnosť, informácia o možnostiach riadneho uplatnenia práv poškodeného v trestnom konaní poskytuje primárne na žiadosť poškodeného. Psychické rozpoloženie poškodeného je však trestným činom neraz tak negatívne ovplyvnené, že aj banálne úkony sú pre neho často nadmieru zložité. Orgány činné v trestnom konaní by preto aspoň v rámci svojich možností mali byť v čo najväčšej možnej miere nápomocné. Jednou z možností, kde môžu byť orgány činné v trestnom konaní poškodeným nápomocné, je práve poskytovanie písomností, informácií o možnostiach uplatnenia si práv poškodeného v trestnom konaní, a to aj bez výslovnej žiadosti poškodeného.
Keby sme boli dôkladne transponovali smernicu o obetiach a boli by sme zabezpečili existenciu, fungovanie nadväzných služieb pre obete alebo nápomocných služieb pre obete, takúto službu vykoná, vlastne takýto úkon alebo takúto pomoc vykoná už tá služba, tá pomoc obetiam, pretože by od začiatku bola v kontakte s obeťami a mohla by ich informovať o tom, na čo majú právo, ako si ho majú uplatniť, dnes to nevedia. Takže v budúcnosti zrejme bude potrebné uvažovať o zmene spôsobu informovania. Informovanie tak, ako to dnes robí polícia, písomnými informáciami neprehľadnými, často komplikovanými a aj protichodnými, je kontraproduktívne.
3. V čl. III bode 3 v § 46 ods. 9 sa za slová "neposkytne, ak" vkladajú slová "je dôvodné podozrenie, že".
A to je to, o čom som hovorila pred chvíľou.
Odôvodnenie: Upretie práva poškodeného na informáciu o pobyte obvineného, no najmä odsúdeného na slobode môže mať pre poškodeného veľmi vážne následky. Nie sú, nie sú výnimočné prípady, že dôjde naozaj k stratám na životoch. Uznávajúc istú opodstatnenosť vládou navrhovaného riešenia, je predložené znenie vládnej novely zákona v tomto smere voči poškodenému veľmi nezodpovedné až ľahostajné. Takáto formulácia len umocňuje tie nálady v spoločnosti, podľa ktorých sa väčšmi hľadí na ochranu práv obvineného a odsúdeného ako na práva poškodeného. Možnosť odmietnutia poskytnutia informácie o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode nemôže byť odôvodnená prostou hypotetickou možnosťou ohrozenia obvineného alebo odsúdeného.
Odmietnutie poskytnutia vyššie uvedenej informácie preto musí byť vyargumentované dôvodnosťou hrozby pre obvineného alebo odsúdeného zo strany poškodeného. Na základe uvedeného preto navrhujeme sprísniť možnosť odmietnutia poskytnutia informácie o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode, a to na základe dôvodného podozrenia.
4. V čl. V sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Toto sa práve týka toho inštitútu vykázania, o ktorom som už dosť zoširoka hovorila. Inštitút vykázania zo spoločného obydlia bol zavedený a využíva sa spravidla pri prípadoch domáceho násilia, skoro výlučne. Hoci vykázanie zo spoločného obydlia nepochybne má svoje pozitívne stránky, nesie zo sebou aj isté negatíva. Negatíva spočívajú najmä v dvoch rovinách. V tej prvej jednak v tom, že vykázaná osoba je nútená na istý čas si zabezpečiť náhradné ubytovanie, častokrát hradené zo spoločných financií s ohrozenými osobami a často sa stane aj to, že vykázaná osoba už nemá možnosť vziať si so sebou zo spoločného obydlia nejaké osobné veci. Ak takýto stav trvá dlhšiu dobu, môže viesť k ešte väčšej averzii a agresii vykázanej osoby voči ohrozeným osobám.
Druhá rovina práve spočíva vo faktickej neexistencii podporných služieb pre ohrozené osoby. Inými slovami, ohrozená osoba nevyrieši svoje potreby v zmysle poskytnutia ubytovania, právnej, psychologickej či inej pomoci do 48 hodín. Nie preto, že to nestihne, ale pre neexistenciu tých služieb. Ona nevie ani potom, kam sa obrátiť. Predĺženie vykázania zo spoločného obydlia preto v princípe naozaj nič nevyrieši, ale len predĺži obdobie akejsi falošnej istoty. Mám naozaj mnoho osobných skúseností z tejto praxe.
Potreba všeobecnej právnej úpravy podporných služieb pre obete trestných činov spolu s podkategóriou osobitných podporných služieb pre obete domáceho násilia sa čoraz častejšie a výraznejšie ukazuje ako absolútne nevyhnutná. Na základe uvedeného preto navrhujeme v súčasnosti, dokiaľ sa neprijmú komplexnejšie úpravy, celé balíčky alebo – ako ste to povedali, pán minister? – ponechať dobu vykázania v tom trvaní, v akom je. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa,...

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Už mám len dva, štyri riadky maximálne.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Áno, dobre, nech sa páči.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
5. V čl. V bode 2 v § 27a nový odsek 2 znie:
"(2) Počas vykázania zo spoločného obydlia sa vykázaná osoba môže k ohrozenej osobe priblížiť najviac na vzdialenosť 10 metrov."
To je iba forma, iba slovosled upravený.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava spočíva v preformulovaní navrhovaného znenia s cieľom vyhnúť sa dvojitej negácii v jednej vete.
To je všetko, ďalšie veci možno budeme riešiť v budúcnosti. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne.
Rada by som podporila tento pozmeňovací návrh, ktorý bol prečítaný, s takým odôvodnením, že mne je veľmi, nesmierne mi je ľúto, že naozaj snaha, ktorá bola vyvinutá zo strany pani Šípošovej aj mňa samej, ktorá sa týkala najmä úpravy práv obetí formou samostatného zákonu, vyšla podľa mňa v tomto volebnom období takmer nazmar. Skupina, ktorá bola zvolaná, pracovná skupina, ktorá začala pracovať, pripravila základ zákona, mala som pocit, že aj naozaj aj s podporou ministerstva spravodlivosti, začali sme to vidieť možno v reálnych kontúrach, nakoniec skončila tak, že cez zákon o anabolikách upravujeme práva poškodených alebo práva obetí. Je mi to nesmierne ľúto a je mi ľúto najmä toho, že tie obete, o ktorých sa vlastne cez anaboliká bavíme, svoje práva opäť nebudú mať šancu uplatniť tak, ako by si na európskej úrovni ako v členskom, v iných členských štátoch mohli mať, že si to nebudú môcť uplatniť aj na Slovensku.
Pani Šípošová hovorila o službách potrebných pre obete a opäť len pripomeniem, že aj ten inštitút vykázania, ktorý na jednej strane sme sa tešili, že bude predĺžený, aj sme o to úpenlivo bojovali, vzhľadom k tomu, že neexistuje reálna šanca pre to, aby v krátkej dobe pribudli aj služby pre obete, sa nám zdá v tejto chvíli rozumnejšie nechať ten inštitút vykázania v takej podobe, ako bol.
Takže prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu kvôli obetiam.

Ja by som len chcela povedať, že hovorili sme pred chvíľou o tom európskom ochrannom príkaze a hovorili ste, pán minister, ako vlastne je to výborné, že budú rovnaké možnosti uplatnenia si tej ochrany vo všetkých členských štátoch, ale už sme sa tu raz o tom rozprávali v tejto sieni, že len to nám chýba, aby my sme tie opatrenia mali u nás vlastne najprv uplatnené. To, že ich potom budú môcť uplatňovať v iných členských štátoch, je fajn, lenže ich nemajú. Tak toľko, ďakujem pekne.

S dovolením, ja navrhujem, aby bod č. 72, vládny návrh zákona o rozvojovej spolupráci, tlač 1649, sa prerokoval za prítomnosti ministra Lajčáka.
Je to celkom nový zákon, mení veľa vecí, všetky kompetencie sa ním vlastne dávajú ministrovi zahraničia a na poslednom našom výbore pre ľudské práva legislatívne oddelenie malo viacero zásadných pripomienok k zákonu, ktoré sa nezohľadnili v tomto návrhu, lebo ten tam je už od začiatku našej schôdze. Čiže nič sa nedeje, len doporučujem, aby bol vtedy prerokovaný, keď tu bude pán minister.

Ja som ho už dal na začiatku a prosil som, aby sme zákon pod bodom 72 o rozvojovej pomoci prejednávali za prítomnosti ministra. To bol tiež procedurálny návrh. Vy ste povedali, že bude pán minister Borec, len ten zákon má chyby, a on nám neakceptoval zmeny z legislatívneho oddelenia NR SR. Čiže za dva týždne ešte pán minister príde.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, ako som už zmienil vo svojej faktickej poznámke, rokujeme o zákone, ktorý ustanovuje látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, čiže v princípe o veciach, ktoré sa týkajú drogovej kriminality. Preto považujem za trochu zvláštne, aby sme na poslednú chvíľu v druhom čítaní novelizovali Trestný zákon ešte aj o novú skutkovú podstatu trestného činu úžery, moc to nesvedčí o nejakej konzistentnosti legislatívy vládnej, skôr naopak, svedčí to o tom, že je tu pomerne veľký legislatívny chaos, keď na poslednú chvíľu sa vyťahujú pozmeňovacie návrhy.
Mne nevadí dopĺňanie Trestného zákona, pretože Trestný zákon musí reagovať na realitu, a to reagujem na pána poslanca Madeja, najmä v osobitnej časti koniec koncov a je úplne v poriadku, keď sa Trestný zákon v osobitnej časti novelizuje aj párkrát za rok. To nie je, v tom nie je problém, v tom nie je problém. Problém je prísť pred hlasovaním s pozmeňovákom, ktorý sa týka niečoho úplne iného, ako je matéria predloženého vládneho návrhu a v pléne. A potom podľa mňa vyvstávajú niekoľké otázky, ktoré sa týkajú formulácie toho zámeru. A myslím si, že ten zámer akokoľvek je správny, tak je podľa mňa nie celkom rozumne sformulovaný a poviem aj prečo, a to môže viesť k tomu, že jeho aplikácia bude slabá, ak vôbec nejaká.
V princípe objektívna stránka je pomerne komplikovane napísaná, ale v zásade vyžaduje dve veci. Z toho to prvé konanie, prvá zložka toho konania je uvedená alternatívne a tá druhá sa týka toho, že hodnota vzájomného plnenia je v hrubom nepomere. Ale tá prvá zložka objektívnej stránky toho konania sa týka "kto poskytne plnenie bez povolenia, v rozpore s daným povolením alebo poruší zákonom chránené práva spotrebiteľa".
V prípadoch, kedy odkazujú skutkové podstaty trestných činov na osobitné právne úpravy, či je to konkurzný zákon, alebo zdravotnícke zákony, alebo kedysi to boli devízové zákony, tak to formulujú úplne inak. No v rozpore s právnou úpravou na konkurzy, hej, pri trestnom čine machinácií konkurzného vyrovnávacieho konania. Je to v rozpore s právnou úpravou alebo so zákonom upravujúcim umelé prerušenie tehotenstva, keď ide o nedovolené prerušenie tehotenstva. Všeobecná formulácia "bez povolenia, v rozpore s vydaným povolením"; akým povolením? Podľa akej právnej úpravy? A čo keď tam nie je povolenie vôbec vyžadované? Tak automaticky proste dôvodová správa v tomto nie je nijakým spôsobom záväzná a dôležitý je text samotného návrhu, lebo o ňom hlasujeme a ním sú potom viazané aj orgány činné v trestnom konaní a súdy.
Ja už som tu raz mal polemiku aj s ministrom spravodlivosti o tom, že aký zmysel má dôvodová správa. Dôvodová správa nedopĺňa zákon a nikto ňou nie je viazaný, lebo o nej nehlasujeme. To je, dôvodová správa je väčšinou predstava ministerského úradníka osvetľujúca zákonný text. Pre nikoho nie je záväzná, ani nemôže byť v právnom štáte záväzná. Ani sa nepublikuje v Zbierke zákonov.
Čiže kľúčom je text a ten text sa mi zdá, že je mimoriadne, že nie je dobre napísaný, aby som to povedal tak mierne. A myslím si, že by bolo dobré zvážiť, aby sa ten text napísal presnejšie, lebo ak niekto poskytne pôžičku alebo nielen pôžičku, to sa netýka len pôžičiek, ak niekto poskytne nejaké plnenie bez povolenia, keď to povolenie ani nie je potrebné, ale je v hrubom nepomere k protiplneniu, tak bude potenciálne možné, že zmluvný partner v budúcnosti dá trestné oznámenie a budú sa tým zaoberať a zabávať orgány činné v trestnom konaní.
Čiže ja chápem, čo chce dosiahnuť pán poslanec Madej, a dokonca jeho úmysel aj podporujem. Aj podporujem. Ale my tu neschvaľujeme úmysly navrhovateľov, ale texty zákonov. A úmysel môže byť akokoľvek pekný a zaujímavý, pokiaľ nie je pretavený v texte a nie je tam pretavený presne, tak podľa mojej mienky má limitovanú účinnosť. Čiže ja som to mal možnosť pred pár minútami len dostať písomne rozdané, si myslím, že to nie je dobre napísané a že je potrebné tú časť, ktorá sa týka objektívnej stránky skutkovej podstaty, tej časti "kto poskytne plnenie bez povolenia, v rozpore s vydaným povolením", tú treba proste preformulovať. Jediné, čo tam je zrejmé a presné, je "alebo poruší zákonom chránené práva spotrebiteľa". To je zrejmé, aké sú zákonom chránené práva spotrebiteľa. To je proste a proste klasické blanketné ustanovenie a vieme, čo je v tom zákone. Ale plnenie bez povolenia?
Ešte raz, mnohé plnenia nevyžadujú žiadne povolenie a myslím, že Trestný zákon by mal byť pomerne presný v tomto, aby sme sa nezabávali, orgány činné v trestnom konaní, aj vecami, ktoré nechceme vôbec v rámci tejto skutkovej podstaty riešiť. Takže si myslím, že návrh pána poslanca Poliačika bol správny, aby sa vytvoril priestor do stredy potenciálne prísť s vylepšeným návrhom, ak sa to chce riešiť, myslím, že účinnosť nakedy je ustanovená, ale nie ohrozená, tromi dňami zákona, zdá sa mi to byť pri Trestnom zákone rozumnejšie riešenie, ako narýchlo schváliť návrh, ktorý nikto nikdy nevidel a teraz sa objavil na stoloch pred nami. Aj keď – ešte raz – nespochybňujem jeho úmysel, ale skoncipovanie tej skutkovej podstaty a najmä tej prvej časti, tej prvej alternatívy objektívnej stránky skutkovej podstaty, podľa mňa tá formulácia je nepresná a potenciálne kriminalizuje ďaleko širší rozsah konaní, ako si možno pán poslanec Madej a ďalší kolegovia, ktorí ten zámer podporujú, predstavujú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja poviem v zásade viac v mojom vystúpení a len dve skutočnosti, a teda budem sa im venovať.
Procesne mne by nevadilo, keby tu bolo skrátené legislatívne konanie. Mne by to nevadilo absolútne, ani by som, ani by som nepípol. A to, že je to tu pri nejakých anabolikách, otvára sa zákon, ten Trestný zákon rieši anaboliká, rieši aj znásilnenie, rieši milión päťsto ďalších trestných činov a možno uhol pohľadu, mne to nevadí ani trochu a práve na, by som povedal, spoločenskú nebezpečnosť a aktuálnu situáciu v tejto krajine nerozporujem ani trochu.
K tej formulácii. Mne to teda tak nepríde a prečo si to myslím, skúsim povedať v rozprave. Keď sme sa zhodli na tom, že úmysel je dobrý a že ho podporujeme, ak by sme mali len problém s formuláciou, ja sa pokúsim povedať, prečo si myslím, že je v poriadku, a tým pádom by to malo byť vybavené.
Ďakujem.

Ja síce nie som odborník na trestné právo, ale veľmi sa teším, že čoraz viac v parlamente rezonuje problematika a otázky spotrebiteľského práva, obzvlášť viac sa teším z toho, že tu rezonujú aj otázky spojené s hľadaním a schvaľovaním mechanizmov na posilnenie pozície finančného spotrebiteľa, hlavne spotrebiteľa, ktorý potrebuje dnes čeliť finančnej úžere. Som rada, že pán poslanec Madej predložil tento pozmeňujúci návrh, ale hlásim sa a podporujem aj tú myšlienku alebo ten návrh pána poslanca Lipšica prešetriť a prehodnotiť, nakoľko bude tento návrh vykonateľný, nakoľko poskytne skutočnú právnu ochranu poškodeným spotrebiteľom, aby naozaj v praxi nevyznel len ako, tento návrh, ako formálny a ako marketingový ťah. Takže prihováram sa za to, aby bola preskúmaná a prehodnotená praktická prínosnosť a prospešnosť tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Ja by som rád reagoval na svojich predrečníkov a uviedol, že opäť trvám na tom, je otvorený Trestný zákon a je to legitímna možnosť na to, aby sme hovorili o skutkových podstatách a riešili spoločenské problémy tam a tie, ktoré sú najzávažnejšie.
Myslím si, že tá skutková podstata trestného činu, nová skutková podstata úžery, je naformulovaná dobre. Pokiaľ ide o prvú skupinu znakov, prvého znaku alternatívneho, tej objektívnej stránky trestného činu, kde pán poslanec uvádza, že nevie a nerozumie pojmu "bez povolenia" alebo "v rozpore s povolením", no tak v prvom rade nemôže tým zákonodarca myslieť, že pôjde o činnosti, kde sa povolenie nevyžaduje. Lebo to zo samotnej povahy skutkovej podstaty vyplýva, že trestné bude tam, kde sa povolenie vyžaduje, ak bude poskytované bez povolenia alebo v rozpore.
Ja by som chcel pánovi poslancovi Lipšicovi napríklad pripomenúť, ako je formulovaná skutková podstata trestného činu nepovolenej výroby liehu: Kto bez povolenia vo väčšom množstve vyrába lieh. Pán poslanec Lipšic, kde tam máte akého povolenia? Že je to colný úrad? To sme tam mali dať, že bez povolenia Národnej banky? A kde pri nedovolenej výrobe liehu máte bez povolenia colného úradu?
Inými slovami, tá skutková podstata je pochopiteľná aj orgánmi činnými v trestnom konaní, aj adresátmi právnej normy. Pevne verím, že ju pochopia dostatočne na to, aby bola preventívnou, aby nemusela nastúpiť represia, pokiaľ vyriešime úžeru už prevenciou, budem rád.

Pán poslanec Madej, ten príklad, ktorý uvádzate, nesedí, pretože výroba liehu ako taká je zakázaná. Za akýchkoľvek okolností je zakázaná, pokiaľ nemáte na to povolenie. Nemôžte si doma, nemôžte si urobiť, teda neviem, či si robievate, ale nemôžte si vypáliť tvrdý alkohol, lebo to je nelegálne. Dobre.
Samozrejme, že rôzne formy plnení bez povolenia sú v princípe bežnou súčasťou absolútnej väčšiny obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov. Čiže na väčšinu zmluvných vzťahov sa žiadne povolenie nevyžaduje. Čiže porovnať to s právnou úpravou, ktorá sa týka nedovolenej výroby liehu, ktorého výroba je zakázaná, je a priori zakázaná, pokiaľ nemáte povolenie, mne nedáva žiadnu logiku. Je to formulované podľa mojej mienky ako blanketné ustanovenie, je to formulované zle.
Ešte raz. Keď niekto; a to sa netýkalo len finančných plnení; keď niekto v klasickom obchodnoprávnom vzťahu sa dohodne na nejakom plnení, ktoré bude k protiplneniu v hrubom nepomere a, samozrejme, to plnenie poskytne bez povolenia, bude možné v takom prípade zvažovať jeho trestnoprávnu zodpovednosť? Podľa vášho znenia, podľa vášho znenia asi áno.
A teraz ešte raz. Podľa mojej mienky, áno, kontext je dôležitý, ale pri interpretácii právnych noriem nie je – ešte raz – dôležitý náš úmysel, zámer, ani nejaká všeobecná povaha toho, čo si my tu myslíme a povieme v rámci rozpravy. Kľúčový je text. A podľa mňa ten text je naformulovaný nesprávne a nerád by som sa mýlil ako pri, čo som hovoril, pri mnohých iných vašich návrhoch a úpravách, že to potom bude neaplikovateľné. Nerád by som sa mýlil.