58. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, no, keďže ste sám priznal, že ste sa rozpočtu poriadne nevenoval, tak nebudem reagovať na tie časti, čo ste akože teda hovorili o tom rozpočte, keď ste sám povedali, že ste sa mu nevenoval.
Zareagujem na to, čo ste povedali, že RTVS zbiera kadekoho z ulice. To neviem, ja mám pocit, že naposledy v relácii RTVS bol Figeľ, Bugár, tak ja neviem, či ich zozbierali z ulice alebo či váš predseda KDH je teda z nejakej ulice, ja neviem, ale predpokladám, že všetci sme kedysi začínali na ulici ako radoví lokálni politici, a potom sme sa prepracovali. No, ale, pán poslanec Hlina, ja som pochopil, že vám vadí, že vás tie televízie nevolajú ako, aby ste išli do tých diskusných relácií, ale to nie je celkom pravda. Ja pokiaľ viem, vás TA3 volala na jednu diskusnú reláciu v nedeľu, dokonca vám povedali, že si môžte vybrať tému, akú len chcete, len tam bola jedna podmienka, ktorú ste nechceli ani za pána akceptovať, a to, že vaša protistrana mal byť Martvoň.
Čiže tak na jednej strane vám dajú priestor...
a ešte si môžete vybrať aj tému, čo ja som takú možnosť nemal, vy to odmietnete a tu sa nám idete sťažovať pol hodinu vo vašom vystúpení, že RTVS zbiera kadekoho z ulice a iné televízie taktiež. A naposledy tam bol, mám pocit, že Figeľ, Bugár. No tak keď ich považujete z ulice, no tak nech sa páči.

Výnimočne kolega Martvoň neklamal a hovoril pravdu s tou TA3. Áno, je to pravda. Pán kolega, ja nikdy s vami do žiadnej relácie nepôjdem, vám garantujem. Nikdy do žiadnej ani za neviem aké peniaze tohto sveta, s vami nepôjdem, lebo nie som na to odkázaný. Nie som na tom tak zle, aby som ja s vami musel diskutovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, asi vás neprekvapím, ak poviem na úvod, že vo svojom vystúpení k štátnemu rozpočtu sa budem venovať téme zdravotníctva. Budem sa venovať tej téme alebo tej časti štátneho rozpočtu, ktorá bude výrazným spôsobom, rozhodujúcim spôsobom determinovať fungovanie zdravotníctva v budúcom roku 2016.
Dávam som veľký pozor na vystúpenie pána ministra financií v jeho úvodnom slove, kde hovoril o tom, že peňazí v zdravotníctve bude budúci rok dosť na to, aby bolo možné zabezpečiť starostlivosť pre občanov. Hneď na úvod by som chce povedať pánovi ministrovi financií, on to podľa mňa aj vie, ale pre poriadok sa to patrí, že nie je tam dosť peňazí a z návrhu štátneho rozpočtu vyplývajú dve vážne riziká pre fungovanie zdravotníctva v budúcom roku. Pre mňa osobne je rozpočet pre zdravotníctvo sklamaním, pretože ho považujem za vysoko rizikový rozpočet.
Ak dovolíte, aby som vysvetlil, v čom je rozpočet rizikový a prečo je pre mňa sklamaním, trošku sa vrátim v čase, ale nie veľmi ďaleko, iba do septembra tohto roku, keď sme najprv na výbore pre zdravotníctvo a potom tu v pléne Národnej rady v spoločnej správe k jednému návrhu zákona schvaľovali pozmeňujúci návrh, ktorým sa navýšila platba za poistencov štátu na mesiace november a december tohto kalendárneho roku o 86 mil. eur.
Tieto peniaze boli určené pre nemocnice alebo sú určené pre nemocnice a majú slúžiť na krytie nákladov, ktoré im vznikli v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy. Podotýkam, že zvýšenia minimálnej mzdy od 1. januára 2005, teda tej, ktorá je už zvýšená v priebehu celého tohto kalendárneho roka, teda nie tej, ktorá sa má zvýšiť v budúcom kalendárnom roku a ktorá mala slúžiť a má slúžiť na kompenzáciu zvýšením mzdových nákladov nemocníc v dôsledku tretej etapy zvýšenia miezd nemocničných lekárov. No na prvý pohľad to, samozrejme, vyzerá veľmi dobre, keď do zdravotníctva prichádzajú ďalšie peniaze.
Chcem hneď na úvod povedať, že nemajte, dámy a páni, predstavu, že pán minister Kažimír sa v septembri buchol po vrecku a našiel 86 mil. eur, ktoré poskytol zdravotníctvu na nejakú kompenzáciu alebo na lepšiu starostlivosť. Nie je tomu tak, 50 mil. euro totižto bolo odložených v rozpočte zdravotníctva na oddlžovanie nemocníc. Vláda počítala s tým, že v priebehu roku 2015 oddlžiť také štátne nemocnice, podotýkam štátne nemocnice, ktoré už nebudú vytvárať nové dlhy. No zjavne k tomuto projektu nedošlo. Asi bol problém nájsť takéto štátne nemocnice, ktoré by tak zlepšili svoje hospodárenie v priebehu roku 2015, že by si trúfol minister Kažimír im dať nejaké peniaze na oddlženie. Čiže zostalo 50 mil. eur v rezerve, ktoré sa takýmto elegantným spôsobom presunuli ako platba za poistencov štátu ešte za rok 2015 na jej navýšenie v novembri a decembri.
Čo sa týka zvyšných 36 mil. eur, vyplývajú jednoducho z toho, že sa znížil počet poistencov štátu v tomto roku pre optimistický nárast zamestnanosti, ale ten objem peňazí, s ktorým vláda počítala na počet nezamestnaných prostredníctvom ročného zúčtovania zdravotného poistenia, sa zhruba pohybuje v tejto výške, takže mohli to urobiť potichu, ale takto je to omnoho výpravnejšie, keď teda príde dramatický pozmeňovací návrh na výbore pre zdravotníctvo, pán kolega Raši ho predložil, pridávajú 86 mil. eur do zdravotníctva. Nič nepridali, iba popresúvali medzi položkami peniaze, ktoré na to boli určené.
Ale prečo to spomínam? Spomínam, prečo vlastne hovorím o roku 2015, keď sme pri rozpočte 2016, lebo je to veľmi dôležité číslo. Totižto zvýšenie platby za poistencov štátu, teda za ekonomicky neaktívnych, dôchodcov, deti, nezamestnaných, mamičky na materskej alebo rodičovskej, táto sadzba sa v novembri a decembri zvýšila na 5,85 priemernej mzdy predminulého roka. Faktom ale je, že v predchádzajúcich 10 mesiacoch sa táto sadzba pohybovala iba na úrovni 4,16 % z priemernej mzdy. Takže keď to sčítate a podelíte 12 mesiacmi, vyjde vám sadzba za poistencov štátu, ktorú reálne zaplatila vláda Roberta Fica v roku 2015 do zdravotníctva na úrovni 4,44 %.
Dnes už vieme, že tieto finančné prostriedky, teda platba štátu na úrovni 4,44 % priemernej mzdy za poistencov štátu, je potrebná na krytie zvýšených miezd v nemocniciach v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy a na krytie tretej etapy zvýšenia miezd lekárov. To pokračuje aj v roku 2016 plynule, tieto potreby sa nebudú meniť. Dokonca minimálna mzda bude ešte stúpať, čiže nárok bude dokonca vyšší, ako je toto krytie. Na a teraz sa pozrime, dámy a páni, a už som v roku 2016, do návrhu štátneho rozpočtu a zistíte, že za ekonomicky neaktívnych sa vláda chystá v roku 2016 zaplatiť iba 4,3 % z priemernej mzdy. Ešte raz, po zvýšení za november a december priemer 4,44, návrh na rok 2016 4,3 % priemernej mzdy. Tak toľko o sľuboch, že zdravotníctvo je prioritou vlády Roberta Fica, to počúvame každý rok. Vždy nejak nás pri štátnom rozpočte o tom presvedčia nejakým pozmeňovákom na pár desiatok alebo niekedy aj stoviek miliónov eur, ale toto je realita, toto je návrh rozpočtu. A ide volebný rok, čiže ako najdôležitejší rok z pohľadu záujmu vlády. Vláda Roberta Fica na zdravotníctvo kašle. Toto je krásny dôkaz toho, že prídu s takouto sadzbou v návrhu rozpočtu, nižšou ako dosiahli v roku 2015, dámy a páni, ako vláda dosiahla v roku 2015.
Keď sa pozrieme aj na absolútne čísla, budem veľmi korektný, dal som si tú námahu, pozrime sa na absolútne čísla, lebo pán minister mi povie, že viete, to, percentá nie sú dôležité, dôležité sú absolútne čísla. Áno, je iná priemerná mzda v národnom hospodárstve, bola iná v roku 2013, z ktorej sa počítala sadzba v roku 2015 a iná bola v 2014., z ktorého sa počíta sadzba v roku 2016. Toto je korektné. Čiže poďme na absolútne čísla. Na jedného poistenca štátu zaplatil štát v roku 2015 mesačne 36 euro 62 centov. Na jedného poistenca štátu zaplatí štát podľa tohto návrhu štátneho rozpočtu v roku 2016 36,89 eura. Čiže áno, pridávajú 27 centov na jedného poistenca štátu. V absolútnych číslach to vychádza tak, že kým v roku 2015 zaplatí štát za svojich poistencov 1 367 mil. eur, v roku 2016 to bude 1 377 mil. eur. Štát teda pridáva za poistencov štátu 10 mil. eur. Keď sa ale pozriete, ako vyzerá odhad, sú to čísla, ktoré som vybral zo štátneho rozpočtu, žiadne som si nevymyslel, ako vyzerá odhad príjmov od ekonomicky aktívnych, teda pracujúcich ľudí, pracujúcich ľudí, tak zistíte, že štát dokonca počíta, že pracujúci zaplatia na svojich odvodoch do zdravotného poistenia o 9 mil. eur menej ako v tomto roku. Zhrnuté a podčiarknuté, realita roku 2015, návrh rozpočtu 2016, disponibilné zdroje, s ktorými poisťovňami platia za zdravotnú starostlivosť, plus 1 mil. eur, nič, nepridávajú nič.
Pán minister Kažimír v úvodnom slove hovoril, že teda medziročný nárast je tam 270 mil. eur. No akokoľvek pozerám do tých čísel, ktoré máme k dispozícii, vychádza mi to na 239 mil. eur, ale nie nárast voči realite roku 2015, lebo reálnymi peniazmi platíme, ale voči poddimenzovanému a schváleného rozpočtu v roku 2015. Aj tam vláda voči schválenému rozpočtu pridala za ekonomiky neaktívnych, teda poistencov štátu, 86 mil., nie viac. Ale to, že to číslo nakoniec narástlo, spôsobilo, že ekonomicky aktívni pracujúci ľudia zaplatia o 150 mil. euro viac, než koľko odhadoval minister Kažimír v návrhu štátneho rozpočtu na tento kalendárny rok.
Čiže, dámy a páni, reálnymi peniazmi platíme, lebo keď to teraz porovnám s rozpočtom na rok 2013, teda tu vám, tu vytiahnem bombastické číslo. Držme sa reality. Realita na konci tohto roka je nejaký objem peňazí, ktoré minuli zdravotné poisťovne na zdravotnú starostlivosť a následne poskytovatelia na nákup služieb na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na platy pre svojich zamestnancov. Nárast objemu peňazí voči realite roku 2015, návrh 2016 plus 1 mil. euro, nič nepridávajú. Taká priorita je zdravotníctvo pre vládu Roberta Fica vo volebnom roku.
Ak dovolíte, keď chceme vypočítať, koľko peňazí by mala ešte vláda dať v roku 2016, aby splnila náklady poskytovateľov a náklady zdravotných poisťovní, ktoré sama spôsobila svojimi sľubmi o istotách a sľubmi, ktoré dávala, tak sa znovu musíme vrátiť do roku 2015. Totižto čo sa stalo? Určite sa pamätáte, že v roku 2015 zaviedla vláda Roberta Fica tzv. odvodovú odpočítateľnú položku. To znamená, že znížila odvody pre nízkopríjmových pracujúcich s príjmom do 570 eur v hrubom do zdravotného poistenia. Čiže tí, ktorí zarábajú tesne, blízko minimálnej mzdy, neplatili skoro žiadne odvody do zdravotného poistenia a potom sa to postupne zvyšovalo na tú riadnu 14 % sadzbu. A teraz výpadok odhadovaný a vypočítaný bol 150 mil. eur. Samozrejme, znovu schvaľoval sa štátny rozpočet, prišiel bombastický pozmeňovací návrh, vláda veľkodušne dala tých 150 mil. ako kompenzáciu za zníženie odvodov do zdravotného poistenia pre nízkopríjmových. No len moment, návrh štátneho rozpočtu, s ktorým vláda prišla, nebol na úrovni 4,44 % platby za poistencov štátu. Platba za poistencov štátu dokonca nebola na úrovni ani 4,16 %, v ktorej nakoniec žilo zdravotníctvo, ale iba na úrovni 3,67 %. S tým prišla vláda minulý rok do parlamentu. Čiže hra to bola krásna. Najprv minister Kažimír zobral 100 mil., presne 100 mil. voči 4 %, ktoré sú napísané v zákone o zdravotnom poistení. Tam je napísané, že platba za poistencov štátu v Slovenskej republike sú 4 % z priemernej mzdy predminulého roka. Čiže zobral 100 mil., znížil ju na 3,67, zaviedli odpočítateľnú odvodovú položku a dali tých 150 mil. No ale jak počítam, tak počítam, tých 100 mil. vždy chýbalo. Oni nekompenzovali 150 mil. zníženia odvodov pre nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia, oni kompenzovali len 50 miliónmi.
No tak teraz idem k realite tohto kalendárneho roku. Minister zdravotníctva nás už dlhšie zabáva tým, že teda pripravuje novelizáciu zákona o poskytovateľoch, v ktorej sa chystá od 1. januára zvýšiť platy zdravotníkov v nemocniciach, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov vo všetkých nemocniciach zvýšiť, chystá sa zvýšiť ich platy. Odhad ministerstva zdravotníctva je 55 mil. eur. A moja otázka je, že kde sú. Oni tam nie sú. Voči tomuto roku je tam nárast 1 mil. eur v disponibilných zdrojoch zdravotných poisťovní. A oni majú poslať nejakých plus 55 mil. eur do nemocníc, k 1. januáru to majú začať platiť. Z čoho? Na úkor čoho to majú zaplatiť? To nie je v rozpočte. Tých 55 mil. eur tam nie je.
A moja druhá otázka je, kde je tých 150 mil. eur. Keď chcete, budem veľmi, veľmi korektný, že 50 mil. dali budúci rok, a to akože už tam je, keďže neznižujú. Dobre, tak 100 mil. Kde je tých 100 mil.? Kompenzácia za zníženie odvodov nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia. Čiže chýba tam 55 mil. eur na zvýšenie platov zdravotníkov v nemocniciach v budúcom kalendárnom roku a 100 až 150 mil. eur kompenzácia za zníženie odvodov nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia. Toľko tam treba priložiť. 150 až 200 mil.
Čiže, dámy a páni, sadzba poistného za poistencov štátu nemá byť v budúcom roku ani 4,3 %, ako navrhuje vláda na rok 2016, ani 4,44 %, ako bola valorizáciách v roku 2015, ale rovných 5 %, aby sa vykryli len tie náklady, ktoré vláda sama spôsobila. To nie sú náklady, ktoré niekto spôsobuje v zdravotníctve. To sú náklady, ktoré vláda sľubuje. Vláda sľubuje vyššie platy pre nízkopríjmových pracujúcich tým, že zníži odvody do zdravotného poistenia. A kompenzácia je kde? Tak dajú 50 mil. miesto 150 minulý rok, tento rok už s tým ani nepočítajú. Vláda sľubuje vyššie platy sestričkám a zdravotníkom a kompenzácia nie je v rozpočte.
Takže rozpočet je z tohto hľadiska veľmi rizikový. Je rizikový z hľadiska toho, že platy zdravotníkov môžu byť v budúcom roku znovu ohrozené Ústavným súdom, a to je prvá rizikovosť tohto rozpočtu. Znovu sa nám môže zopakovať príbeh, ktorý sme tu zažili v roku 2012, keď Ústavný súd najprv dočasne pozastavil, a v roku 2013, keď nakoniec vyhlásil za protiústavný zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. A vtedy Ústavný súd povedal, že nemožno zvyšovať platy, keď na nich nie je dostatočný objem peňazí, ktoré včas prídu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Kde sú tie peniaze? Kde je tých 55 mil. eur na platy sestier a zdravotníkov, ktoré tu Čislák sľubuje vehementne od augusta. Kde sú? Toto je prvé vážne riziko, a preto hovorím, že tento rozpočet je vysoko rizikový.
Druhé riziko tohto rozpočtu je dlh nemocníc. Znovu to pán minister Kažimír vo svojom úvodnom slove tak veľmi elegantne, ľahko prešiel. Niečo hovoril o dlhu, niečo hovoril možno o nejakej rezerve, a tak sme prebehli cez to. Minulý rok sme o tom diskutovali pomerne veľa, o dlhu a mám tu zase jednu tabuľku pripravenú. Minulý rok som vo svojom vystúpení k štátneho rozpočtu hovoril o tom, že dlh nemocníc na konci roku 2014 prekročí 400 mil. eur, z čoho dlh štátnych nemocníc je viac ako 300 mil. eur. Realita k 31. 12. 2014 predbehla aj moje najčernejšie očakávania, štátne nemocnice na konci roku 2014 vykazovali dlh po lehote splatnosti vo výške 334 mil. eur, celkové záväzky po lehote splatnosti boli 430 mil. eur v zdravotníctve. A dnes sme v situácii, že keď sa tempo zadlžovania nezmenilo – a nemá sa prečo zmeniť, lebo nič sa neudialo v zdravotníctve –, tak dlh štátnych nemocníc poľahky prekročí na konci roku 2015 hranicu 400 mil. eur. Celkový dlh v zdravotníctve 500 mil. eur. Ako na to reaguje štátny rozpočet? Nijak. Nijak. Tvári sa, že to neexistuje. Pritom pán minister Kažimír je ekonóm, ja som lekár, takže tomu až tak nerozumiem, ale dával som veľký pozor na tú časť jeho vystúpenia, keď vysvetľoval, že keď bolo Slovensko viac zadlžené, tak si požičiavalo s väčším úrokom, keď je menej zadlžené, tak nám požičiavajú s menším úrokom.
No a rovnako je to s nemocnicou. Dodávateľ niekomu, kto je veľmi zadlžený a vie, že nebude vedieť platiť, dodáva s veľmi veľkým úrokom. Veľmi vysoké príslušenstvo sa nabaľuje, pretože veľmi dobre dodávateľ vie, že dlhová služba je problematická v tej nemocnici. Čím sú nemocnice zadlženejšie, tým majú väčší problém zohnať špeciálny zdravotný materiál, tým majú väčší problém kúpiť dobré lieky, vedia ich kúpiť, ale buď len hneď za hotové, čiže platia keš na drevo. Prídu vám opraviť röntgenovú lampu v cétečku, keď hneď zaplatíte, ináč neprídu. Alebo im niekto požičiava ďalej, ale stále za vyššie a vyššie príslušenstvo, za vyšší a vyšší úrok, lebo dobre vie, dobre vie, že keď už k tým peniazom raz pri nejakom oddlžení príde, tak aspoň nech to stojí za to, keď treba toľko čakať. Toto je druhé vážne riziko štátneho rozpočtu, že minister Kažimír, tak ako to vie robiť každý rok, šarmantným spôsobom sa tvári, že zadlžovanie štátnych nemocníc neexistuje. Ale ono existuje.
Keď si pozriete od roku 2012, ’13, ’14, ’15, a predpokladám, že tak to bude aj v ’16., tempo zadlžovania štátnych nemocníc počas súčasnej vlády prebieha v nerušenom móde 80 až 100 mil. eur ročne. Ako keby sa nechumelilo. Zvolenská nás síce zabávala rôznymi opatreniami, že už teda akože niekde sa spomalilo a niekde to už nie je také vážne, ale nič. Počúvate makro čísla, nič. Pozriete si pekne koniec roka k 31. 12. 2012, k 31. 12. 2011 po oddlžení mali nemocnice dlh 70 mil. eur, k 31. 12. 2012 štátne nemocnice 141 mil. eur, k 31. 12. 2013 246 mil. eur, k 31. 12. 2014 334 mil. eur, k 31. 12. 2015 odhad 420 mil. eur. Nemenné tempo, 80 až 100 mil. v priemere ročne. A toto je druhé vážne riziko štátneho rozpočtu.
No keďže si uvedomujem, že sme vo vážnom predvolebnom čase, a vláda Roberta Fica i napriek tomu, že deklarovala vo svojom programovom vyhlásení, že zdravotníctvo je veľkou prioritou, naňho systematicky štyri roky kašlala, očakávam, ale že tak ako pri každom štátnom rozpočte, aj teraz nastane nejaký dramatický zvrat a prídu pozmeňovacie návrhy. Tak hneď využijem, že pán minister je už tu tak blízko pri mne. Tak keď som dobre rozumel, ministerstvo financií počíta s nejakou rezervou vo výške 50 mil. eur na dlh budúci rok? Dobre som rozumel v úvodnom slove? Nenašiel som ho síce v rozpočte, ale možno to príde pozmeňujúcim návrhom. A keď som dobre rozumel ministrovi Čislákovi, keď som sa s ním naposledy rozprával na výbore pre zdravotníctvo, tak vraj tých 55 mil. eur má byť na platy zdravotníkov v nemocniciach v budúcom roku, má byť tiež fixovaných akýmsi uznesením.
Čiže, dámy a páni, očakávam, že teda možno tu ešte zažijeme nejaký dramatický záujem strany SMER o zdravotníctvo, ak budú prichádzať nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, veľmi výpravne budú hovoriť o tom, že teda je to veľká priorita, strašne im záleží na tom, ako to bude budúci rok fungovať. Ale realita je taká, že na budúci rok 2016 v návrhu štátneho rozpočtu počítajú s presne rovnakým objemom peňazí, aký minulo zdravotníctvo v roku 2015. Bez toho, aby tam bola kompenzácia na zvýšenie, plánované zvýšenie miezd sestier a zdravotníkov v nemocniciach, bez toho, aby tam bolo kompenzované zníženie odvodov pre nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia vo výške 150 mil. eur.
Takže záverom, dámy a páni, zdravotníctvo, keďže je to posledný štátny rozpočet súčasnej vlády, dovolím si zhodnotiť možno veľmi krátko tie štyri roky, keď predkladali návrhy rozpočtov. Chcem povedať, že na základe toho, čo sme tu videli a čo tu bolo predložené môžem konštatovať, že zdravotníctvo nebolo prioritou vlády Roberta Fica. Ak chcete dôkaz, tak stačí výpadok peňazí kvôli odvodovej odpočítateľnej položke v minulom roku a jeho pozabudnutie v roku budúcom, nekryté zvyšovanie miezd. Stačia milióny na nezmyselné čipové kartičky, ktoré platia zdravotné poisťovne z tých peňazí, ktoré by mohli zaplatiť za zdravotnú starostlivosť na neexistujúci e-Health, na ktorý sa minulo 50 mil. z eurofondov, každý rok zaplaťte 10 mil., zdravotné poisťovne, a nič, e-Health nefunguje. Alebo mohli by sme hovoriť o dlhoch nemocníc, ktorý začína, tento dlh nemocníc začína atakovať hranicu pol miliardy eur.
A to už nechcem hovoriť v tejto chvíli pri štátnom rozpočte po toľkých číslach o kauzách vládnych nominantov v rôznych zdravotníckych funkciách, o organizovanom tunelovaní verejných zdrojov, o cétečkách, ktoré sú dva-trikrát drahšie ako v Českej republike. Ale keď hovorím o číslach, tak za to by sme nejaký sumár po roku po prevalení kauzy piešťanského cétečka v číslach mohli povedať, zatiaľ padlo deväť verejných funkcionárov a padlo osem obvinení zo strany polície. To je zatiaľ nejaký sumár k dnešnému dňu, že deväť plus osem aktuálne.
Na kompenzáciu nákladov, ktoré druhá Ficova vláda uvalila na zdravotníctvo, zopakujem, to by sadzba poistencov štátu mala byť najmenej 5 % z priemernej mzdy. Ak to bude menej, a nech to už upravia akokoľvek nejakým pozmeňujúcim návrhom, vláda nás zase oklamala aj s platmi zdravotníkov, aj s oddlžením nemocníc, aj so zavedením poriadku v rezorte.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, veľmi dobre si zhrnul, že ako vyzerá budúcoročný rozpočet z hľadiska SMER-u - SD, lebo fakt je to jednoznačné, že nie je tam dosť peňazí. Nestačí to ani na vykrytie sľubov, čo SMER - SD sľuboval občanom, takže to nie sú istoty, to je úplne jednoznačné. Je to zlá správa pre zdravotníkov, lebo tak, ako to bolo aj tento rok, isteže akákoľvek vláda príde, musí zvyšovať platby za poistencov štátu, lebo ináč, keby tento rok SMER to nezvýšil, samozrejme, aj my sme v tom pomohli, tak Všeobecná zdravotná poisťovňa pravdepodobne vo februári alebo v marci budúci rok by skolabovala, a tak, samozrejme, skolabovali aj nemocnice jednotlivé.
Takže pán minister bol ináč šikovný, lebo v absolútnych číslach to vyzerá lepšie, plus 270 mil., ale iste to vyzerá ako dobrý čarodejník kvôli tomu, lebo niet tam viac peňazí, alebo čo tam je, to nestačí na tie sľuby. A čo je najhoršia správa pre zdravotníctvo, to, že vôbec sa z týchto peňazí nedá riešiť tie problémy, ktoré sa nahromadili za tie posledné 10-15 alebo za posledné štyri roky kvôli tomu, lebo, samozrejme, z týchto peňazí vôbec nevyriešime historický dlh štátnych nemocníc. A na to nemusíme zabudnúť, že budúcoročný rozpočet tak či onak to veľmi zaťaží. A zatiaľ nevidím nikde tie peniaze, čím by sa to, aspoň čiastočne by sa to dalo riešiť.
Takže je to zlá správa pre zdravotníctvo a je to zlý rozpočet pre zdravotníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakciu kolegovi Bastrnákovi. Ja len, naozaj možno len podčiarknem takú jednu myšlienku zo svojho vystúpenia, o ktorej hovoril aj pán kolega Bastrnák.
Ak vláda niečo sľubuje a chce niečo urobiť v zdravotnej politike, či už je to plošné zvyšovanie miezd zdravotníkov v nemocniciach, či už je to zníženie odvodov pre nízkopríjmových do zdravotného poistenia, musí to okamžite kompenzovať. V okamihu, keď to neurobia, a teraz je úplne jedno, ktorá vláda to robí, keď to neurobí a nechá to nejak tak do stratena, že nejak to zdravotné poisťovne vykryjú, čierny Peter zostane znovu v rukách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Vo svojom vystúpení som to nepovedal, ale poviem to dnes. Keď ja odhadujem tú potrebu, ktorá by ešte mala ísť do zdravotníctva na 150, možno 200 mil. eur, tak Asociácia nemocníc Slovenska povedala veľmi jasne, že len na to, aby vykryla potrebu zvýšených miezd plánovanou ministrom Čislákom týkajúcu sa sestier a zdravotníkov v nemocniciach v budúcom roku, týkajúcu sa valorizácie platov v dôsledku ďalšieho zvyšovania minimálnej mzdy, potrebujú k tomu, čo je teraz navrhnuté v štátnom rozpočte, plus 95 mil. eur. A hovoria, jasne hovorí Asociácia nemocníc vo svojom vyhlásení, že ak to nedostanú, môže nastať reálny problém, ktorý sme zažili v roku 2012, resp. 2013, že nebudú vedieť dostať to, čo predpisuje zákon, a teda môže Ústavný súd takýto zákon o poskytovateľoch, ktorý určuje platy lekárov, sestier a zdravotníkov jednoducho vyhlásiť za protiústavný. Oni na to upozorňujú, oni jasne hovoria, že potrebujú minimálne plus 95 mil. eur.
Napriek tomu sa vláda tvári, že to sa nejak vyrieši, hlavne aby to vydržalo do marcových parlamentných volieb.

Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, milý Štefan, určite máte dobrú tému.
Zaznelo tu dnes veľmi veľa čísiel. Boli to také ťažké milióny, zrejme keby sa nejak zhmotnili tu v tejto sieni, tak asi by sa tu ani všetky číslice nepopratali. Naozaj niekedy ťažko udržať až niť s tými obrovskými financiami, ktoré sú zákonitou súčasťou štátneho rozpočtu. Sľubujem, že ja vo svojom vystúpení, ktoré bude skôr takou rozšírenou faktickou poznámkou, nezaťažím túto sieň zákonnosti nejakým ďalším obrovským množstvom čísiel. Skôr sa vyjadrím k jednému jedinému paragrafu, ktorý mi je najbližší, aj keď zároveň musím povedať jedným dychom, že ma neteší.
Ráno, bol som tu načas, pán minister tiež, o 9.03 hod. zákon roka začal prednášať a naozaj povedal niekoľko vecí, ktoré určite, verím, že obsahovali veľa pravdivého. Museli ho aj potešiť. Ja osobne som nebol z toho smutný, že, že viacero superlatívov, ktoré zrejme povedal s najlepším úmyslom, boli potešiteľné pre občanov štátu. Nechcem sa pridať ku kritike za každú cenu a len tak mi utkvelo v pamäti, že pán minister ráno povedal, že sa jedná o rozpočet štátu, ktorému sa mimoriadne darí. Tiež povedal, že sa jedná o rozpočet krajiny, ktorá patrí do elitnej skupiny krajín Európskej únie, ktoré majú - dokonca dva roky za sebou - veľmi dobré parametre, ktoré sú bruselským ústredím sledované a vyhodnocované. Ďalšia z takých vecí, ktorú povedal, bola otázka schodku, že teda sa dostávame k historicky k jednému z najnižších schodkov v rámci obdobia Slovenskej republiky a je to schodok, ktorý je menší ako 2% HDP, a že možnože všetko sú to veci, ktoré, a ja to hovorím s dobrým úmyslom a s dobrou vierou, že naozaj k tomu nám treba smerovať bez ohľadu na konkrétnu a aktuálnu vládu, smerujeme k tomu, k čomu smeruje asi každý dobrý hospodár, aby sa nám podarilo ten rozpočet v tej vízii možno v roku 2018 – možno o niečo neskôr – vyrovnať.
Pán minister ale povedal aj jednu vec v tej rannej úvodnej reči, s ktorou sa mi už súhlasí ťažšie, pretože medzi tými superlatívmi, ktorými uvádzal štátny rozpočet na rok 2016 Slovenskej republiky, povedal, že je to aj rozpočet dobrého hospodára. A to je veľmi zrozumiteľná kombinácia dvoch slov, dobrý hospodár je človek, je štát, je rodina, ktorá má na mysli, nielen momentálne čo je na stole a čo možno zajtra na ňom nebude, ale isté, keď už nie dlhodobé, tak aspoň nie úplne krátkodobé ciele.
A teraz idem k tomu § 7. Tam sa mi zdá, vážený pán minister, že pochybil, lebo znenie § 7 podľa mňa nie je v súlade s úmyslami dobrého hospodára, ktorým teda každá vláda, a verím, že aj vláda, ktorá momentálne vládne, chce určite byť. Ja nepochybujem o tom, bolo by to čosi veľmi patologické, keby vláda, nech je to už akokoľvek predmetom kritiky opozície, mala ako základný cieľ zle hospodáriť. V takej krajine sme nežili, nežijeme a verím, že ani žiť nebudeme. A preto celkom vážne si myslím, že v tomto prípade, aj keď pán minister nemôže ovládať tiež všetky detaily, a toto možno bola skôr otázka kolegov z ministerstva pôdohospodárstva. Tento paragraf, ktorý sa opakovane zjavuje v zákone o štátnom rozpočte, tam už naozaj nemal byť. Čo je to za paragraf? Paragraf č. 7, inak zákon o štátnom rozpočte je z toho pohľadu stručný, má len osem paragrafov, hovorí o tom, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky sú povinné, je povinný odviesť v roku 2016 mimoriadny odpočet, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške 5,3 mil. eur. Tá čiastka sama osebe nie je nejaká zdrvujúca, lebo keby sme to pozreli z hľadiska celkových príjmov, s ktorými ministerstvo počíta v štátnom rozpočte, tak sa dostávame k tomu, že je to len zlomok promile.
Prečo teda minister financií, ktorý hovorí o dobrom hospodárovi, dáva takúto relatívne zanedbateľnú čiastku do rozpočtu, tobôž keď sme sa dostali k historicky dobrému rozpočtu, kde možno nebolo treba za každú cenu vyžmýkať z každej možnosti, ktorá tu je, posledný cent? Som presvedčený, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky opäť tento odvod zaplatí. Nie je to čiastka malá, ale on ju zaplatí a zaplatí ju kvôli tomu, že si ju nemôže ani dovoliť nezaplatiť. V rámci politického riadenia štátnych podnikov predsa nikto logicky neočakáva, že by bolo rozhodnutím vedenia tohto podniku hľadať riešenie, ako presvedčiť, vlastne sa to ani nedá, zákon je zákon, ak bude schválený, presvedčiť, že by sa táto čiastka nemala zaplatiť. Keby bola dokonca vyššia, ako je 5,3 mil. eur, aj takáto čiastka by sa pravdepodobne dokázala zaplatiť.
Ale, vážení občania, táto čiastka nie je zaujímavá svojou výškou, ale svojím deštrukčným účinkom na pohľad na lesné hospodárstvo ako také. Pretože ak by bol aj ten odvod vyšší, je veľmi pravdepodobné, že by sa tá čiastka získala práve tým spôsobom, že by podnik nevykonal všetky opatrenia tak, ako káže povinnosť dobrého hospodára štátu, ale aj lesníctva. A tu sme pri tej podstate. Ak by sme hovorili o štátnom podniku, ktorý sa naozaj topí v nadbytku a ktorý je len nevyhnutné teraz o ten nadbytok nejakým kvalifikovaným spôsobom odrať, získať tie peniaze, nuž dobre. Už zabezpečil všetko, čo bolo treba, ostáva len nájsť spôsob, ako tento mimoriadny odvod urobiť. Ale pri všetkej úcte, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky nie je podnikom, o ktorom by sme mohli dnes vyhlásiť, že všetky svoje povinnosti, a teraz nemám na mysli povinnosti daného roku daného Pánom, ale všetky povinnosti ku krajine, ktorej zabezpečuje základné životodarné ingrediencie, zabezpečil tak, aby sme už nenachádzali žiadny dôvod na to, že máme tú povinnosť ešte na niečo si priplatiť.
Uvediem dva príklady. Pán poslanec Huba spomínal vo svojom vystúpení otázku protipovodňových opatrení, na ktoré on, v súlade, žiaľ, s realitou, nenašiel v štátnom rozpočte žiadnu čiastku na rok 2016. Ja sa k tomu pridávam pohľadom veľmi logickým, že štátny podnik má vo svojom portfóliu povinností aj zabezpečovať hradenie bystrín. Je to úloha, je to povinnosť, je to klasická lesnícka disciplína, ktorá sa vykonáva už celé desaťročia, len, žiaľbohu, práve v tom poslednom sa vykonávať prestala. A je to úloha, ktorá vyslovene smeruje k tomu, aby sa krajina ochránila pred povodňami. Vždy patrilo k úlohám lesníctva zabezpečovať hradenie bystrín a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky by mal byť základným nositeľom tejto úlohy, pretože moja pamäť siaha niekoľko desaťročí dozadu, vždy sa hradenie bystrín vykonávalo tak, aby sa povodniam bránilo tam, kde oni vznikajú. Nie dole, kde už sa vyleje voda z korýt, ale povodniam sa zabraňuje na horných tokoch v lesných porastoch. A tam tento podnik, ktorý ide odviesť 5,3 mil. eur, nenachádza žiadnu možnosť, ako tie peniaze nejakým spôsobom do toho vložiť, pretože je nútený relatívny prebytok, ktorý nie je prebytkom, odviesť do štátneho rozpočtu.
Ja som presvedčený, že keby pán minister ako Košičan sa posadil so svojím kolegom pánom ministrom životného prostredia Žigom a zároveň Košičanom tiež a navštívili by starého pána Žigu, bývalého podnikového riaditeľa a povedali mu, teda Východoslovenských lesov, ktorý mi bol dlhé roky šéfom, a povedali by mu niečo o tejto čiastke, tak v tej intímnej debate medzi troma osobami, neverím, že by pán Žiga, otec dnešného ministra, pochválil týchto dvoch mladých ministrov, že to vymysleli dobre. Lebo podnik, ktorý voľakedy sám riadil, odvádzal len do hradenia oveľa väčšiu čiastku, ako dnes platí celé Slovensko do tejto oblasti. A keď hovoríme vážne o protipovodňových opatreniach ako o niečom, čo je životne dôležité a čo sa dosť často zjavuje v tejto sieni, nuž potom je namieste otázka, že ako to môže ten podnik zabezpečiť, pokiaľ, ak si dobre pamätám, aj vlaňajší odpočet, čiastka, ktorá sa na tento účel zjaví, je, v reálne vykonaných prácach sa blíži k nule. Niežeby tam nebolo úplne nič, ale je to zlomok z toho, nie, čo bolo v minulosti, ale čo je potrebné v prítomnosti.
Druhá vec, možno ešte dôležitejšia, ak lesné hospodárstvo má plniť svoje funkcie a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je vlajkovou loďou týchto funkcií a musí byť vzorom, napokon veď spravuje viac ako polovicu lesov Slovenska, nuž tak má povinnosť spravovať to čo najkvalitnejšie v súlade s potrebami 21. storočia. Lesníctvo má sedemstoročnú históriu. Vyvíja sa, narobilo kopu chýb, ale vie, kam treba smerovať, a jeden z tých základných cieľov je prírode blízke hospodárenie. To nie je výmysel súčasnej garnitúry, to nie sú nejaké, nejaký zhluk populárnych slov, to je proste povinnosť voči krajine, ktorá nám má zabezpečiť všetky dôležité funkcie na to, aby sme mohli takto v istej pohode schvaľovať rozpočty, budovať krajinu, hovoriť o lepších zajtrajškoch. My nebudeme ani budovať, ani nebudú tie zajtrajšky také ružové, pokiaľ dopustíme to, aby lesy neboli spravované s najvyššou možnou kvalitou v hospodárení.
A tá kvalita, a tu je ten môj druhý základný argument, ktorým dávam do ostrého kritického svetla odvod, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške 5,3 mil. eur, je otázka sprístupňovania lesných porastov. Zdá sa teda, že je toto akože úzka špecifická téma, ale nie je. Lesná dopravná sieť je tým najzákladnejším predpokladom toho, aby sa v lesoch mohlo hospodáriť prírode blízkym spôsobom, aby sa mohlo hospodáriť veľmi jemne. A pán minister ráno povedal, že teda patríme do tej elitnej skupiny krajín, ktoré sa môžu pochváliť svojím rozpočtom. Ale ja musím pánovi ministrovi v tejto súvislosti povedať, že rozhodne nepatríme do elitnej skupiny krajín, ktorá by mohla byť nieže hrdá, to je príliš s pátosom, ale ktorá by mohla byť spokojná s rozsahom lesnej dopravnej siete na Slovensku. Je to veľmi náročná a veľmi drahá záležitosť a práve na ňu treba veľmi veľa peňazí, ktoré, žiaľ, aj v tejto súvislosti, že treba urobiť mimoriadny odvod, sa nedostanú na povinnosť sprístupniť porasty, čo je, ako som už zdôraznil, a chcem to zopakovať, čo je základným predpokladom možnosti prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Ja som hrdý na to, že my v tejto sieni zákonnosti sme schválili pred dvomi rokmi § 18 lesného zákona, kde sme povedali, že výberkový hospodársky spôsob ako najvyšší stupeň lesníckej pilotáže je povinné vykonávať všade tam, kde sú na to vytvorené podmienky alebo kde takéto podmienky je možné vytvoriť. Táto veta, ktorá sa zdala v tej chvíli tak trocha akoby utópiou, vznikla pred dvomi rokmi v Uhornej za prítomnosti za prítomnosti viacerých poslancov opozície. A ja som vďačný aj tým poslancom, tu dokonca dvaja sedia, pani Mezenská a pán Huba, že sme to vtedy s takou istou až nevierou, že sa to podarí presadiť, naformulovali uplynulý rok, a zákon táto vláda v tejto úprave v § 18, ktorý hovorí o hospodárskych spôsoboch, prijala. Ale tu je málo mať upravený zákon, keď hovorím, že je sprístupňovanie porastov tým najzákladnejším predpokladom toho, aby takéto hospodárenie bolo možné. Preto mi je veľmi ľúto, že sa opäť opakuje to, čo som už podrobil kritike. Nezmyselný odvod, ktorý nemôže chýbať štátnemu rozpočtu, lebo predstavuje zlomok promile, prečo, z akého dôvodu sa tam dostáva? Chce vláda trestať svoj štátny podnik? Neverím. Potrebuje ministerstvo financií tých 5,3 mil. tak nevyhnutne? Neverím, tobôž keď je to postavené do kontextu toho, že pán minister sa potešil z viacerých parametrov, ktoré ho netlačia úplne do minimálnych hodnôt. Takže prečo? Zotrvačnosť? Musím oceniť v tejto súvislosti, že už druhý rok nemáme tam v tomto paragrafe zmienku o Lesopoľnohospodárskom majetku Ulič. Bol to obrovský paradox, že podnik, jediný zamestnávateľ v najchudobnejšej časti Slovenska, bol nútený platiť odvod 300-tisíc, mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu. Ja viem, že pán minister vypočuje tisíce poznámok a určite tie moje nepatria medzi tie, ktoré by ho osobitne zaujali, ale napriek tomu tak trocha verím, že práve kritika toho, že obrali Ulič o túto čiastku, ten chudobný Ulič, jediného zamestnávateľa, že spôsobila to, že sa to už v štátnom rozpočte v zákone nezjavuje.
Takže možno ten opozičný tlak môže mať nejaký význam, že aj keď nám to nikdy nepriznajú, ale spôsobí to istú úvahu odborníkov na ministerstve a povedia si, zmeňme to. Nuž veľmi by som si vážil, keby odborníci na ministerstve financií poradili, asi to už je teraz neskoro pre tento rok, lebo viem, že ten ústupok by bol až priam neuveriteľný, keby to sa rozhodli zmeniť, ale keby aspoň pre ten budúci rok sa už konečne pochopilo, že štátny podnik tu nie je na to, aby poskytoval nejaké drobné do štátneho rozpočtu, ale na to, aby zabezpečil zdravú budúcnosť tejto krajiny. To nie je žiadna eufória, to nie sú žiadne krásne reči, to je životná nevyhnutnosť, lebo môžeme byť sprava, zľava, zo stredu, čistú vodu, čistý vzduch a neodviatu pôdu budeme tu navždy potrebovať a je to základný predpoklad našej existencie. A štátny podnik ako taký a najmä Lesy, vážený pán minister, nie sú bankou pre sanovanie štátneho rozpočtu. Nikdy nemôžu byť. A siahnuť do takejto banky takýmto spôsobom, ako ste opäť siahli, považujem za nenáležité.
Viete, vážení občania, čím sú štátne lesy? Sú poisťovňou. Sú poisťovňou pre to, aby sme v tejto krajine mali istotu, že budeme tú pitnú vodu mať, že budeme ten dýchateľný vzduch dýchať a že pôda nebude odviata a kopu ďalších iných mimoprodukčných funkcií, o ktorých sme tu už neraz rozprávali v tomto volebnom období, a kde sme navrhovali, že dozrel čas, aby sa konečne spoločnosť pozrela na svoje veci nie cez drevo, nie cez odberateľov, nie cez revíry, ale cez oveľa dôležitejšie produkty lesníctva, ktoré by bolo treba oceniť a ktoré by bolo treba do tej poisťovne zakomponovať. A všetci dobre vieme, že poisťovňa je tu najmä na to, aby sme do nej, ak chceme mať nejakú istotu pre budúcnosť, čosi zaplatili. A preto by sme mali možno zvrtnúť toto garde a povedať si, že v štátnom rozpočte v návrhu zákona o štátnom rozpočte by nemala byť čiastka, ktorá hovorí o povinnom odvode, ale ktorá hovorí o povinnom prídele, ktorá hovorí o tom, že ak chceme, aby plnohodnotne lesy zabezpečovali všetky svoje funkcie, tak ich nesmieme nútiť, aby za každú cenu predali každý kus dreva, ktorý sa dá vyrúbať, lebo ono je to pravda, ono to v tom lese tak skoro nezbadať. Ono to len, zráta len budúcnosť, ale aby sme si povedali, že je potrebné na tú kvalitnú vodu, kvalitný vzduch a kvalitnú pôdu čosi si aj priplatiť, a ja verím, že toto nie je žiadna fantazmagória ani utópia. To je realita, ktorá stojí pred nami. To je realita, ktorá, raz tu bude stáť minister financií, ktorý bude hovoriť o tom, že do štátnych lesov alebo do lesov ako takých dávame príspevok, pretože je nevyhnutné zabezpečiť zdravú budúcnosť tejto krajiny.
A viete, nie je to celkom nereálne, nie je to až taká vzdialená budúcnosť, lebo sme na území hlavného mesta Bratislavy, ktoré má svoje mestské lesy. Ja ich tak trocha poznám aj vďaka kolegovi pánovi poslancovi Hubovi, ktorý mi poukazoval nie jedno zákutie behom nejakých voľných chvíľ v týchto lesoch. Sú to skutočne krásne lesy, ktoré plnia veľa funkcií pre mesto Bratislava, a je radosť, že tak blízko sa dá vyraziť do takého prostredia. Viete, aký je rozpočet alebo aká je úvaha mesta Bratislava v súvislosti so svojimi mestskými lesmi? Že nebudú využívať ani celý potenciál ťažby, ktorý je spojený s týmito lesmi, pretože sú si vedomí, a tu chcem oceniť prístup mesta, tak ako som sa o ňom dozvedel. Sú si vedomí toho, že ich lesy plnia ďaleko významnejšie funkcie, a preto sa rozhodli nepoužiť celý potenciál, ktorý umožňuje plán starostlivosti o lesy alebo po starom lesný hospodársky plán vyťažiť decénium z tohto majetku, čo teda považujem možno za krok, ktorý celkom presne nepopisujem, ale ktorý je krokom dobrého hospodára. Dobrý hospodár sa na svoj lesný majetok, z ktorého sa dajú vytrieskať milióny, to je veľmi ľahké, ale ktorý tu vôbec nie je na to, pozerajú práve takýmto spôsobom dobrí hospodári. Snažia sa vidieť tie funkcie, z ktorých žijeme dlhodobo, a nie ktoré nám prinesú istú bilanciu príjmov a výdajov v konkrétnom roku, kde možno môžu sanovať isté výpadky, ale nie je to určite ich hlavným cieľom a ja som bol síce pripravený hovoriť o lesníctve v súvislosti aj so zákonom o verejnom obstarávaní, kde boli isté nádejné symptómy, ale nestalo sa tak, tak nebudem tú tému otvárať.
Možno len záverom sa zmienim o tom, že keď už pán minister hovoril o dobrom hospodárení, tak predsi len poviem niečo o štáte ako dobrom hospodárovi v súvislosti s tým, že som mal možnosť s viacerými kolegami byť na súde obvodnom tu v Bratislave v piatok. Ani som neveril vlastným očiam ani ušiam, že naozaj, keď som sa opäť bližšie zoznámil s tým prípadom, že je to možné, že ten kolega poslanec Hlina, ktorý niekedy vzbudzuje rôzne reakcie má takú veľkú pravdu v tej jednej veci, že keď tú zástavu Slovenskej republiky vyvesil tu na druhej strane pod hradným kopcom v tom Pečnianskom lese, že mal na to ozaj dobrý dôvod, že to dobre urobil a že napriek tomu tá zástava podľa všetkého veje na nesprávnom mieste, pretože tá neuveriteľná drzosť, že v roku 2009 niekto vymenil tento Pečniansky les za podobných 24 hektárov kdesi pri Šiatorskej Bukovine. Malebný to kút, ale, ale toto nemôže obstáť. Ak sme sa tu odrazili od slova dobrý hospodár a štát, tak štát, ktorý je dobrým hospodárom, a teraz vôbec nebudem zisťovať, kto v novembri 2009 riadil ten rezort, to sa dá pozrieť na to aj takým spôsobom, že by som chcel byť veľmi kritický, nie. Dobrý hospodár nemôže pripustiť, aby sa les, ktorý je doslova na posvätnom území hlavného mesta pod parlamentom Slovenskej republiky, vymenil za les, ktorý je v malebnom, ale zabudnutom kúte Slovenska, ktorý rozhodne nemá v sebe zahrnutú takú hodnotu. Je to taký nenáležitý záver tohto vstupu, ale inšpirovala ma k tomu práve tá piatková skúsenosť a to, že pán minister hovoril o dobrom hospodárovi, ja verím, že má tú ambíciu, ale som presvedčený, že v súvislosti práve s § 7 aj s tým Pečnianskym lesom, aj s tým protikladom, že je to možné inak, ako o tom svedčí rozpočet, resp. snaha vedenia mesta Bratislava, že to tak jednoducho celkom v tejto chvíli nie je.
Pán minister, veľmi prosím, pokiaľ budete ministrom aj v budúcom období, skúste toto znenie vypustiť. Určite štátny rozpočet na to nebol odkázaný v minulosti a v súvislosti s tými pozitívnymi efektmi, ktoré ste spomínali, neverím, že rok 2016 tých 5,3 mil. potreboval, ale ono tá čiastka má iný dopad, ona je devastačná nie na rozpočet podniku, je devastačná na lesnícke myslenie. Tí ľudia si uvedomia, že ich tlačíte týmto číslom k veciam, ktoré nie sú v súlade s lesníckym poslaním, ktoré možno otvorene nikto nepovie, určite nepríde nikto z vedenia podniku, aby vám to takto povedal, ale ktoré si tých pár sto lesníkov myslí, že to je nezmysel, keď vidia veci, ktoré sú nedotiahnuté a ktoré by bolo treba robiť a ktoré vy aj tým, že dáte schváliť tento nezmyselný odvod, urobiť neumožníte.
Berte to, že nehovorím o štátnom podniku, ale hovoríme o pitnej vode, ktorú pijete rovnako vy ako ja, ako všetci my, a preto mi je to ľúto, lebo tomu nerozumiem, tej tvrdohlavosti

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Janko, inšpiroval si ma k úvahe o tom, že týchto 5,3 milióna, keby sme ten odvod teda odmietli, čo ešte stále sa môžeme pokúsiť, by mohlo slúžiť na sanovanie mimoprodukčných alebo tzv. celospoločenských funkcií lesa, ty si sa o tom zmienil, ale ja to chcem podčiarknuť, lebo ide o fenomén, na ktorý sme tu viacnásobne spoločne poukazovali. Dokonca sme prišli aj s istou legislatívnou iniciatívou. Žiaľ, ako obyčajne neúspešne na to, aby sa naozaj týmto tzv. mimoprodukčným, alebo keď berieme ich v inkluzíve s produkčnými funkciami lesa, a komplexných funkcií lesa, aby sa aj v rozpočte vôbec v ekonomickom uvažovaní učinilo zadosť tomu, že vlastne nikto tu reálne nespochybňuje existenciu a veľkú dôležitosť mimoprodukčných alebo celospoločenských, alebo komplexných funkcií lesa, a napriek tomu v reáli sa pozeráme naozaj len striktne na tú produkciu drevnej hmoty.
Čiže aby som sa vrátil k podstate veci, týchto 5,3 mil. by mohla byť taká prvá lastovička, prvý stimul, ktorým by sme naozaj aj do života zaviedli to reálne uplatňovanie, ochranu a manažovanie týchto tzv. mimoprodukčných funkcií lesa, pretože je to presne tá oblasť, o ktorej som hovoril vo svojom vystúpení. Všetci o tom hovoríme, každý sa s tým stotožní, nikto to nespochybňuje, len keď príde na lámanie chleba, teda na schvaľovanie štátneho rozpočtu na nasledujúci rok alebo roky, zrazu sa tam žiadna takáto položka neobjavuje.
V tomto prípade priam perverzne sa objaví položka, ktorá by na toto mohla slúžiť, a tú ešte majú Lesy Slovenskej republiky odviesť do štátneho rozpočtu. Čiže je to podobné ako tá cyklodoprava... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, keby si sa vyjadril k tej tvojej vete: "Reálne vykonané práce na regulácii sa blížia k nule." Ako si to myslel?
Lebo ja by som chcel povedať tuná za náš región a zároveň aj vysloviť aj slová vďaky ministrovi životného prostredia aj národnej obrany, kde v našom regióne bolo preinvestovaných, nie prešustrovaných, ale reálne naozaj rozumne preinvestovaných 5 mil. eur, za ktoré sa vybudovalo, kolega Jano, 11 veľkých poldrov, 230 malých poldrov. Ty si lesník, ty budeš tomu rozumieť, čo ti teraz poviem. Tých 230 malých, to sú tie pstruháre, to sú tie gabióny, to sú tie eko koše, ktoré zachytávajú na horných úsekoch, potokoch, zachytávajú jednak aj tú prvú návalovú vlnu, ale takisto aj konáre a podobne, a tie pstruháre, tie slúžia na to, aby sa zachytili, keď splavuje tá prívalová vlna vodu, tak splavuje aj konáre, nečistoty a zároveň aj v čase, by som povedal, normálneho stavu vody vytvára zátišie pre..., u nás, v našich podmienkach horských naozaj aj pre pstruhy. Ja chcem aj vysloviť aj vďaku v podstate aj ministrom. Trvalo to dlhšie, ja som tiež mal na tom osobne záujem, aby čosi také sa vybudovalo, lebo v roku 2010 my sme naozaj mali obrovské problémy so záplavami. Obec Ľubica, Kežmarok, my sme boli utopení, my sme plávali a myslím si, že tie poldre, ktoré sú teraz tam vybudované, podstatne budú eliminovať túto prívalovú vlnu. Jeden z tých najväčších poldrov má kapacitu 105-tisíc kubíkov vody. Je to na Ľubickom potoku, zhruba tak stredne, stredne v hornom toku. Krásne sú tie poldre zabudované do reliéfu krajiny, nepôsobia rušivo.
Čo sa týka ciest. Samozrejme, nestihnem tu na všetko reagovať. Tak Fínsko, Nórsko sú tým príkladom.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No najprv, teda ďakujem za obidve poznámky.
Pán poslanec Huba povedal veľmi múdru vetu, že teda je možné už v tomto prípade nájsť doslova kompenzáciu a čiastku, ktorá má byť odvodom, použiť práve konečne prvýkrát historicky na úhradu mimoprodukčných funkcií lesa, alebo ja skôr poviem, na úhradu tých najdôležitejších funkcií lesa, ktoré nemá nič spoločné s drevom.
A poznámka pána poslanca Kuffu. No keby si si bol pozrel Zelenú správu, žiaľbohu, tá sa už podľa rozhodnutia strany SMER nedostala tohto roku do pléna Národnej rady, lebo je to vraj údajne zbytočné, tak by si zistil, že je tam čiastka, ktorá bola vynaložená za minulý rok na oblasť hradenia bystrín, 100-tisíc eur. Takže áno, nie je to nula, ale je to zlomok toho, čo je potrebné a čo sa vynakladalo v minulosti.
To, čo hovoríš ty, to práve len dosvedčuje obrovský význam toho, čo lesníci majú robiť a čo, žiaľbohu, nemôžu robiť aj kvôli týmto nezmyselným odvodom, pretože poldre, to je otázka údolí, to je otázka dolných tokov. Ak hovoríme o povinnosti lesníkov brániť povodniam, tak to sú práve opatrenia na horných tokoch, lesných porastoch, kde nás to toľko nestojí a kde je možné účinne zabrániť práve povodňovým vlnám, pretože povodeň už polder nezachráni. Ten ju len môže svojím spôsobom zachytiť, eliminovať, ale ona už vznikla. Povodniam brániť môžeme vďaka lesníckym hradeniam bystrín, ktoré majú viac ako 100-ročnú tradíciu a na ktoré niet peňazí práve na tých horných tokoch.
Takže možno aj z tohto pohľadu je škoda, že tá Zelená správa, ktorá hovorí o množstve lesníckych povinností, sa takým nezmysleným spôsobom stratila z pléna s argumentáciou, že vraj o to nie je záujem. Bol by si sa Štefan, o tom dozvedel viacej, keby tu bolo o nej rokovanie. Takže asi toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne vás chcem poprosiť, pán predseda, na základe žiadosti kolegu poslanca Beblavého by som poprosil, keby sme si mohli vymeniť poradie, keďže on má zajtra nejaký neodkladaný program.
Ďakujem veľmi pekne, ak vyhoviete tejto žiadosti.