58. schôdza

Myslím si, že sa to nedá, aj keď nespochybňujem dobrý úmysel, pretože potom je to otázka tej nezávislosti. Jednoducho musí zostať v kompetencii verejnoprávneho vysielateľa, ako distribuuje tie prostriedky, ktoré má, či už sú z úhrad, alebo sú zo zmluvy so štátom.
Ďakujem, skončil som.

Nie vždycky sa to podarí takto, že (povedané so smiechom) môžete diskutovať s ministrom a hneď po hodine otázok pokračovať v diskusii o štátnom rozpočte.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, po tej diskusii o štátnom rozpočte, ktorá prebieha odvčera, tak som mal pocit, že môj príspevok sa stenčuje. Akože nemám už čo povedať, lebo bolo tu viacero hodnotných vystúpení a príspevkov a nemá význam to možno opakovať. A keďže ale mám jeden pozmeňovací návrh, ktorý je spoločný aj s ostatnými kolegami z opozície, tak som predsa len, teda musel sa prihlásiť ústne do rozpravy a vystúpiť. A to som ešte netušil, že predsa len ten svoj príspevok nemôžem úplne zrušiť práve preto, že téma, ktorú som otvoril pri hodine otázok, zjavne rozrušila pána ministra financií, že sa nechal uniesť vo svojej odpovedi a myslím si, že to ako minister nezvládol, že sa to nepatrí na ministra. A o to viacej teda, že na adresu poslanca Národnej rady, pán minister, poprosím vás, keby ste ma teraz chvíľočku počúvali, lebo teraz hovorím ku vám.
Pán minister, bola to neuveriteľná drzosť od vás, ak ste vy ako minister vlády mňa dovolili vykázať z tejto miestnosti. Pán minister, vy skladáte účty nám, poslancom, nie my, poslanci vám. To je prvá základná vec, ktorú som vám chcel pripomenúť z ústavy. A teraz tá druhá.
Pán minister, sedím tu v parlamente naozaj dlhšie. Dlhšie ako vy. Nikdy som neobhajoval korupciu. Nikdy v minulosti, ani teraz.
Pán minister, ja som čakal aj od vás, vy ste mali príležitosť urobiť to isté. Ja som vám chcel položiť doplňujúcu otázku, či vás neznepokojuje miera korupcie v tejto krajine takmer vo všetkých oblastiach. A som si myslel, že ak odpoviete, že áno, znepokojuje, tak som si myslel, že sme na jednej lodi, že spoločne bojujeme proti rakovine v tejto krajine. Ale ak to vaše vystúpenie a vaša reakcia na moju otázku, aj keď akokoľvek pre vás nepríjemnú, ak mala byť obhajobou konania vášho bývalého nominanta alebo kolegu straníckeho pána Jánoša, tak je to neuveriteľne smutné. A ja si myslím, že tým ste diskvalifikovali, že jednoducho je to na odstúpenie, pán minister. (Reakcie z pléna.)
A teraz, a teraz k rozpočtu. Nezdieľam ten optimizmus, pán minister, ktorým ste uvádzali návrh rozpočtu na budúci rok a nie som sám. Nezdieľa ho rovnako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a dokonca ani predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Karol Mitrík. A on hovoril o tom, že aké sú tu veľké riziká. On nehovoril o tých vonkajších, hovoril skôr o tých vnútorných. Spomínal eurofondy, hospodárenie zdravotných zariadení, zdravotníckych zariadení a hovoril aj o konsolidácii, a to je ten problém, ktorý je otázkou aj ostatných opozičných poslancov, ak vy nepovažujete za problém konsolidovať na rok verejné financie 400 mil. eur, na ten ďalší 1,4 mld. eur, tak myslím si, že ten optimizmus váš je prehnaný. A z toho tak usudzujem, že v podstate ono je jedno, čo je v tom rozpočte napísané, to, čo tam úradníci dali, pretože vás tento rozpočet nezaväzoval ani doteraz. Ako ste uvažovali o deficite verejných financií, ako ste schválili rozpočet na tento rok, ako ste to, by som povedal, dobrovoľne, bez donútenia tu, v parlamente zvýšili o ďalšie milióny, nakoniec skutočnosť ukazuje, že to bude oveľa horšie, ako vás to zaväzovalo.
Čiže aj tie na pohľad pekné čísla v tom rozpočte na nasledujúci rok z hľadiska konsolidácie sú naozaj len možno takou diplomovou prácou, ktorá sa niekomu môže aj páčiť, lebo ja som trošku polemizoval s kolegom Kollárom, keď on nazval tento rozpočet, že je najlepším od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Čiže je to rozpočet, ktorý je skôr nevyužitou príležitosťou. Nevyužitou preto, lebo vy máte na viac. Vy, SMER, keďže tu máte väčšinu, s ktorou ľahko môžete ktorýkoľvek potrebný zákon z hľadiska aj ozdravovania verejných financií, z hľadiska ozdravovania alebo reformovania jednotlivých sektorov, ktoré evidentne štátny rozpočet nedokáže dostatočne zabezpečiť. Veď z rokovaní výborov ľudia, ktorí sú v podriadených organizáciách rezortov, hovoria, že tak, ako sú tam tie čísla navrhnuté, tak oni nie sú schopní plniť úlohy, ktoré im zo zákona vyplývajú.
Takže v podstate to nie je také dôležité, veď budú voľby a ak náhodou po voľbách tu SMER nebude, tak ich to trápiť nebude. A keby aj po voľbách pokračovali, nedajbože, tak aj tak ich to trápiť nebude, lebo aj tak si budú pokračovať vo svojej politike zadlžovania, zadlžovania, zadlžovania.
Reformy, ktoré mohli urobiť, hádžu na plecia tých, čo prípadne prídu po nich. A budem aj konkrétnejší, ale predsa len by som mal spomenúť pri tých deficitoch aj konkrétne čísla. Veď posúďte sami. Ak v roku 2016 zvýšenie deficitu verejných financií je vyššie o 0,5 % HDP na úroveň 1,93 HDP a v roku 2017 o 0,80, pardon. Ak na rok 2016 na úrovni 1,2 naplánovanie konsolidačných opatrení vlády, na rok 2017 vo výške 2,6 % a v roku 2018 vo výške 2,9 %, čo predstavuje 2,32 mld. eur. No najoptimistickejšia predstava, pravdepodobne by to mal byť nejaký iný SMER, ktorý je schopný prijímať toľko opatrení, aj nepopulárnych, ktoré doteraz za osem rokov nebol schopný prijať. Ale z tých čísiel vyplýva, že v nasledujúcich dvoch rokoch to budú schopní.
Príklad a prístup k znižovaniu verejného dlhu je typická charakteristická črta pre SMER, že oni problémy skôr tlačia pred sebou ako snehovú guľu. A keď som hovoril o príkladoch iných, tak typickým príkladom sú napríklad sociálne služby. My tu sme minulý týždeň rokovali a poslanci SMER-u schválili novelu zákona o sociálnych službách, ktorej vlastne podstatou je to, že účinnosť opatrení, resp. nevyhnutné veci, ktoré mali byť do konca tohto roka, tak termíny sa odsúvajú o dva roky, na koniec roku 2017. Čiže neskôr, neskôr. A lakonicky ešte v dôvodovej správe píšu, že tento návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet tento rok, že naopak, bude to znižovať rozpočty obcí a VÚC. No veď to dúfam, že je jasné každému, že to je o zvyšovaní výdavkov neskôr, ale mali to urobiť teraz, mali to spraviť v tomto rozpočte. Neurobili.
Dnes učitelia štrajkujú takým originálnym spôsobom. Išli k lekárovi darovať krv. Je to veľmi inteligentná forma. Školstvo je Popoluškou, resp. určite nie je prioritou tejto vlády. Učitelia v Bratislave, palcové titulky v novinách hovoria, že z platu učiteľa sa v Bratislave a na západe nedá vyžiť. Preto alebo odísť na východ, alebo odísť zo školstva. A ja aj tomu rozumiem, prečo školstvo nie je pre SMER priorita. Lebo vraj vzdelaní ľudia SMER aj tak nevolia. To nie je vtip. To je, to je smutná pravda.
Prioritou nie sú ani ťažko zdravotne postihnutí ľudia. Hovoril som o tom pánu ministrovi Richterovi, ako 1. 7. na Slovensku tisíce ľudí, ktorí opatrujú svojich blízkych, najbližších príbuzných, rodičov alebo deti, tak prišli od 1. júla o výraznú časť príspevku na opatrovanie, alebo niektorým bol odobratý úplne. A ja som apeloval na ministra, keďže som navrhoval poslaneckým návrhom, aby sme novelizovali zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, že v rámci tých tzv. sociálnych balíčkov, aby pamätali na túto ohrozenú skupinu ľudí, pretože si to zaslúžia. Lebo ak oni sa starajú o svojho rodiča doma, tak je to o 300, 400, možno 500 eur na jedného ťažko chorého človeka nižší výdavok zo strany štátneho rozpočtu. Ak sú tí ľudia opatrovaní v zariadeniach sociálnych služieb, tak tie náklady sú oveľa, oveľa vyššie. A poprosil som pána ministra, aby využil tú novelu toho zákona a sociálne balíčky a aby pomohol tým ľuďom, ktorí takto dotujú, by som povedal, nedostatočné sociálne služby štátu alebo rovno štát.
Reakciou bolo, že SMER niečo pripravuje a predstaví to v treťom balíčku - sociálnom - práve pre túto skupinu. No, ale keď ste si to pozreli v rozpočte, tak v rozpočte na budúci rok sú zdroje pre kompenzovanie toho postihnutia a formou peňažných príspevkov je tam takmer o 9 mil. eur menej. To znamená zníženie tejto čiastky ako výdavku kapitoly ministerstva sociálnych vecí o mínus 3,5 %. Takže oni rátajú s tým, že keď príde 1. júl budúci rok, tak opäť budú znižovať ten príspevok tým, ktorí ho dnes ešte dostávajú. Ten mechanizmus poznáte. Dvestodvadsať eur mesačne je maximálny možný príspevok. Ale akonáhle ten opatrovaný človek je sám príjemcom nejakej štátnej dávky a dôchodku napríklad a tá je vyššia ako 1,4-násobok životného minima, tak ten rozdiel odpočítavajú z tej odmeny 220 eur. Takže u nás je veľa ľudí, ktorí dostávajú 10, 20 eur za mesiac za to, že dospelé deti zostali doma opatrovať svojho rodiča na dôchodku. No a keďže tí dôchodcovia predsa len dostávajú aj vianočný príspevok, aj príplatok dostanú, aj sa ako tak valorizujú dôchodky, tak 1. júla sa stane, že zasa ten príjem toho opatrovaného sa o niečo zvýši a o tú sumu ten príspevok na opatrovanie znížia, čiže odoberú. No, čiže na budúci rok tí, čo opatrujú ťažko zdravotne postihnutých, podľa čísiel v rozpočte môžu čakať, že o 9 mil. tam bude menej. Tak sú títo ľudia prioritou tejto vlády alebo nie? Ja si myslím, že nie.
No rodiny s deťmi sú prioritou tejto vlády? Začal som to už vo faktickej poznámke, lebo tých 50 eur, čo sa pridáva na starostlivosť o dieťa, sa bude týkať 2 500 rodín. Dvetisíc päťsto rodín a výdavok v štátnom rozpočte 1,2 mil. eur.
Preto som pánu ministrovi povedal, že len jeden, jedno 15-minútové frčanie tej čítačky peňazí, ak by počítala päťdesiateurové bankovky, tak je 1,2 mil. eur a môžu dostať tie rodiny buď dvakrát toľko, alebo ich môže byť, tých rodín, dvakrát toľko. A preto si myslím, že tak, ako ten rozpočet celkovo, aj tie politiky jednotlivé, to už je, to je stále politický marketing. Lebo príspevok na lyžovačku alebo na školu v prírode určite poteší, ale tie rodiny, ktoré nemajú teda ešte koho poslať na lyžovačku, lebo majú tie deti menšie a mladšie, tak týmto rodinám ani cez priamu podporu, ani cez nepriamu podporu sa nepridal ani cent. Ani prídavky na deti, ani rodičovský príspevok, ani daňový bonus, ani nezdaniteľné minimum.
Naopak, pán minister tu prišiel svojho času s návrhom zrušiť nezdaniteľné minimum na manželku a už len toto opatrenie keby prešlo tak, ako to navrhovali, tak rodine, ktorá to môže využiť v plnej miere, tak to znamená znížiť výdavok, respektíve znížiť príjmy v tej rodine takmer o 60 eur mesačne. Samozrejme, po kritike opozície potom minister súhlasil s obmedzením toho rušenia, že túto úľavu nezobrali všetkým matkám. Tým, ktoré sa o niekoho starajú, napríklad popri svojich deťoch, ako tie sendvičové mamičky a potom ešte aj o svoju chorú starú mamu, tak takýmto tá daňová úľava zostáva, ak ten manžel toľko zarobí alebo, keď sa eviduje na úrade práce, tak môže túto úľavu manžel a rodina využívať.
Keď tento návrh prišiel do parlamentu, zdalo sa, že prioritou budú asi prokurátori, pretože tým sme mali prostredníctvom ich zákona pridať k dôchodku 170 eur. Ráno ma potešila správa, že generálny prokurátor už netrvá na tejto zmene a že to nebude. Tak som sa potešil, lebo to je príkladom, že má to význam kritizovať vládu. Má to veľký význam, keď kontrolujeme vládu, lebo niektoré veci jednoducho neurobia, pretože možno chceli rýchlo, že to verejnosť nezaregistruje, preto mnohé nepopulárne veci robili cez prázdniny, keď boli ľudia na dovolenke v súvislosti s II. pilierom. Teraz jednoducho to ľudia zaregistrovali v kontexte valorizácie ostatných starobných dôchodkov a SMER tento zámer stiahol. Ja dúfam, že od generálneho prokurátora sa nám to nevráti v zlom.
Na Bratislavský hrad som zaregistroval, že v súvislosti s objavením vzácnych historických pamiatok sa zvyšujú náklady o 3 mil. eur a túto položku mám preto poznačenú, lebo k nej mám pozmeňovací návrh a by som ho chcel potom v závere prečítať. Tie riziká a mnohé výdavky budúce a záväzky si uvedomujeme len tak, by som povedal, sporadicky, lebo aj tie Hornonitrianske bane a tá ich dotácia, by som povedal, garancia dotovania rok čo rok štrnásť rokov, v podstate to je také bremeno pre tých, čo tu prídu neskôr. Ale to nie je len Hornonitrianske bane, to je aj tá kompa cez Dunaj za náklady, niekto povedal, že by sa za to most dal postaviť. Ale všetko, dokonca aj ten futbalový, krásny futbalový štadión u nás v Trnave. Ja neviem, či už oni dostali tú sedminu, ktorú im sľúbil štát. V podstate to bude až v nasledujúcich rokoch. Čiže iná vláda bude platiť to, čo slávu ako žali iní, tí, ktorí sú teraz pri moci.
Dámy a páni, prečítam pozmeňovací návrh, ktorý som ohlásil, respektíve už môj kolega Pavol Zajac včera o ňom hovoril aj s pani poslankyňou Pfundtnerovou a ďalšími, ktorí tento návrh podpísali: Pavol Abrhan, Jozef Mikloško, Martin Fronc, Marián Kvasnička, Jozef Viskupič, Péter Vörös, Zsolt Simon, Eugen Jurzyca, Jozef Bobík, Ján Mičovský, Alojz Přidal, Alojz Hlina. Myslím, že som prečítal všetkých. Predkladajú títo páni poslanci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016.
V prílohe č. 4 k návrhu o štátnom rozpočte na rok 2016 sa v kapitole 26 Ministerstvo hospodárstva SR z programu 07K - "Rozvoj priemyslu a podpora podnikania" prvok 07K011A - "Príspevok pre domácnosti za spotrebovaný plyn" znižuje celková suma o 438 000 eur. Suma výdavkov na prvok 07K011A "48 000 000" sa nahrádza sumou "47 562 000". Použitie tejto sumy sa účelovo presunie do kapitoly 02 Kancelária prezidenta SR program 06N reprezentácia štátu a obyvateľov SR kategória 640. Bežné transfery suma výdavkov na program 06N "4 004 472" sa nahrádza sumou "4 442 472". To je návrh.
Krátke zdôvodnenie. V druhej polovici roku 2016 bude Slovenská republika prvýkrát predsedajúcou krajinou v Rade Európskej únie. Tento titul kladie zvýšené nároky aj na úrad prezidenta Slovenskej republiky a z toho dôvodu poslanci Národnej rady navrhujú zvýšiť rozpočet Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky o uvedenú sumu. Dôvodom sú potrebné opravy a rekonštrukcie od nádvoria prezidentského paláca, cez obnovu vonkajšej fasády, sanáciu vlhnutí a vstupného vchodu do prezidentského paláca a ďalšie. Nech sa páči, pán spravodajca.
To by aj bolo možno všetko, aj keď by som určite mohol hovoriť ešte dlhšie. Na záver chcem povedať, že návrh rozpočtu podľa môjho názoru je preto zlý, lebo berie ľuďom veľa a dáva im málo. Ľudia za vysoké dane očakávali iné služby: praktickejšie školstvo, kvalitnejšie zdravotníctvo, lepšie cesty. A kam idú naše peniaze? Niektoré končia v igelitkách zabalených v alobale, iné unikajú cez predražené cétečká, cez firmy tety Anky, cez oddlžovanie Váhostavu, cez predražené IT systémy či nezmyselné konferencie. Preto, ak aj hovoríte často a veľa o sociálnych balíčkoch, ktoré by mali byť čerešničkou na torte, tak pýtam sa s mojím kolegom podpredsedom KDH Milošom Moravčíkom, že a kto je čerešnička? Kde zmizla torta? Ak bude to takto ďalej pokračovať, tak ľuďom zmizne nielen torta, ale aj tanier.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán kolega Brocka, vy sám dobre viete, že je to jeden z najlepších rozpočtov, aké kedy Slovensko malo. Vy sám dobre viete, že je to jeden z najlepších rozpočtov v Európe alebo v Európskej únii. Kritika pána ministra od vás na jeho odpoveď v hodine otázok nie je adekvátna, tak ako aj otázka na pána ministra, ktorá bola ponižujúca a urážajúca, pán kolega Brocka. Pán minister vám odpovedal veľmi inteligentne, ale vám to nestačilo. Opäť v doplňujúcej otázke ste ho urazili. Skúste sa zamyslieť, či to bolo po kresťansky od vás.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec, prepáčte, ale splietali ste tu piate cez deviate. Ja sa dotknem iba jednej oblasti, ktorej rozumiem, pretože celý profesijný život pôsobím v školstve, aj pôsobila som v školstve, takže dotknem sa toho, tých štrajkujúcich učiteľov, ako ste hovorili, ktorí zaujímavou formou dnes protestujú. Vy máte asi krátku pamäť, keď vôbec otvárate učiteľov. Rok, tesne pred voľbami, rok 2002, čo ste prijali? Vtedy ste boli predseda výboru pre sociálne veci a bývanie. Prijali ste vtedy zákon o verejnej službe, kde ste učiteľom sľúbili trinásty a štrnásty plat. To bol krásny ťah pred voľbami nalákať týchto voličov. V roku 2006 už mali mať komplexne trinásty a štrnásty plat. Bolo to premyslené, všetci tomu uverili. Rok 2013 mali mať polovicu trinásteho, potom mali mať ďalšieho polovicu štrnásteho, potom, proste tak veľmi ste oklamali učiteľov.
Po voľbách ste zistili, teda, keď ste vyhrali, teda v podstate nevyhrali ste, ale sa vám podarilo zložiť tú vládu, tak ste zistili, že to bolo tak populistické, že a ešte poviem takúto vec. Vtedy ešte sme mali strategické podniky mnohé. Čiže bolo z čoho tie platy zvyšovať. A vy ste tento zákon zrušili, vy ste ho rozbili. Zákon o verejnej službe ste úplne nelogicky rozložili na dva zákony, na zákon 553, 554, pardon 552, 553.
Pán kolega, skutočne vy máte vôbec tú drzosť, poviem, otvárať túto otázku ohľadom učiteľov? Vyčerpali ste peniaze, čo boli z privatizácie strategických podnikov a učiteľom ostal len oči pre plač. Skutočne. Ten status učiteľa nie je zlý kvôli tomu, že momentálne, teda potom, v 2008 bola kríza, ale to, ako ste vy rozhajdákali peniaze. A potom, prepáčte, to je totálne úbohé hovoriť o tom, že nám nejde o školstvo, lebo naši voliči nie sú inteligentní. Takto urážať našich voličov, kádehák?

Ďakujem pekne. Ja by som, pán kolega, zareagoval na tú prvú časť z toho vášho vystúpenia. Bohužiaľ, korupcia sprevádza politiku a ľudstvo pravdepodobne od nepamäti, čo samozrejme, bohužiaľ, je potrebné neustále proti nej bojovať, rozprávať o nej, aj vyslovovať podozrenia. Len, pán kolega, vy ako vzor bojovníka proti korupcii? Tam už je problém, tam už naozaj mi vlasy sa dupkom stavajú.
Pamätám si na tie roky 2002 až 2006. Boli sme novici v tejto sále. Predali ste ale absolútne všetko, čo sa tu predať dalo. Sprivatizovali ste dôchodky, sprivatizovali ste zdravotníctvo, predali ste za babku banky, predali ste poisťovne, predali ste komplet celý energetický potenciál s obrovskými podozreniami z korupcie, aj s praktickými a preukázanými formami korupcie. A pamätám si, v parlamente vy ste boli ten hlavný rečník, ktorý teda, kde oproti vám dokonca pán Mikloš vyzerá ako ťažký socialista.
Máme za sebou vaše pôsobenie vašej strany, ktorú vždy obyvatelia obujnili tak, že prakticky po každej tej vašej politickej eskapáde ste dramaticky stratili na volebnom výsledku a podobne. Netreba o tom hovoriť, o vašich politických úspechoch. Nech sa páči. Ale to, že používate teraz urážlivú agresivitu ako základný prostriedok, bezočivo, bezohľadne voči tomu, že nikdy sa nestalo, nepamätám si, že by z KDH niekto odstúpil z politickej funkcie pre prípad podozrenia. Pán Jánoš, pri všetkej úcte, odstúpil okamžite. Vzdal sa a je k dispozícii vyšetrovateľom, aj ho vyšetrujú. Aj pravdivosť videa. Dokonca aj tie noviny, ktoré si nikdy nedávajú servítku, ani sú neni seriózne, napísali, že sú veci nepreukázané, že ten advokát je, že ten advokát je trestne stíhaný a podobne. Šetrí to polícia. Vy tu ale úplne bezočive hovoríte ako o faktoch podobne a urážate.
Pán kolega, nech sa páči, možno ani táto konfrontácia s vami nemá význam. Len kontaminujete a zasviňujete priestor... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne, vážení kolegovia, aj za tie upozornenia, aby som teda sa zamyslel nad tým, či moje vystupovania sú v súlade s kresťanskou morálkou a etikou. No ja si myslím, že bojovať proti korupcii je v súlade s kresťanskou morálkou a etikou. Mňa neprekvapuje vaša reakcia, pána Číža, že je mu to nepríjemné alebo pána ministra, že je mu to nepríjemné, ale ste, no veď, na to sa dá reagovať aj inak, vy nemusíte urážať, že vám to ja pripomínam veci, ktoré sa dejú teraz. Ale vy argumentovať tým, čo bolo v roku 2002 alebo v 2004 a hovoríte o tom, ako ja som niesol najväčšiu zodpovednosť, dokonca aj pani Nachtmannová, že ako predseda sociálneho výboru za zrušenie zákona a za iné podobné veci, tak to, prepáčte, pani kolegyňa, to by ma ani vo sne nenapadlo, aby som ja vás vinil, vás jedinú poslankyňu, z toho, že vy nesiete všetku zodpovednosť za všetky tie lumpárne, ktoré sa teraz v čase vládnutia SMER-u na Slovensku páchajú. To by som si naozaj nedovolil.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s tým, že v rezorte zdravotníctva medziročne dochádza k nárastu zdrojov, ktoré plynú jednak z zvýšeného odvodu poistenia a ekonomicky aktívnych obyvateľov, ako aj zvýšeného odvodu za poistencov štátu, zvýšenej platby za poistencov štátu a nie všetky tieto zdroje boli použité v roku 2015. Teda dochádza k ich presunu do roku 2016 a v nadväznosti aj na diskusiu na zdravotníckom výbore, kde boli vznesené požiadavky na nárast platov pre zdravotníckych pracovníkov a zdravotných sestier.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa a Richarda Rašiho k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016. V návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 2 k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 (tlač 1700) žiadame v časti B, žiada vládu Slovenskej republiky doplniť ďalší bod:
"b) garantovať, že financovanie výdavkov súvisiacich s aplikáciou navrhovanej novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na rok 2016, vrátane odhadovaných výdavkov na úpravy platov ostatných zdravotníckych pracovníkov vrátane zdravotných sestier na úrovni 55 mil. eur ročne."
Odôvodnenie: Predložením tohto návrhu je žiadosť smerovaná vláde Slovenskej republiky, aby bola pripravená garantovať dostatočný finančný priestor na realizáciu legislatívy, ktorá je predmetom rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za zásluhu. Ja by som si dovolil reagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku. Samozrejme, v úvode neprejdem, ani nechcem prejsť mlčaním ani náš verbálny konflikt z hodiny otázok. Z hodiny otázok. Dobre. Ale veď, to je jedno. Asi je to jedno. (Povedané so smiechom.) Asi je to jedno.
Chcem snáď len povedať toľko, že pán poslanec Brocka, platí, celé stáročia platí, že kto čo seje, to aj žne. Zároveň platí asi aj to, že hnev je zlý radca. Zároveň pre mňa osobne platí to, že neviem, či si to vy uvedomujete, nemusíte si to uvedomovať, lebo nemusíte mať na pamäti svojich kolegov z parlamentu, ale ja sám som už bol, je to neuveriteľné, trikrát zvolený do tejto Národnej rady ako poslanec Národnej rady a z tohto pohľadu úplne logicky, kolegiálne rešpektujem, samozrejme, úlohy Národnej rady, aj poslancov Národnej rady a ich kontrolnú funkciu vo vzťahu k vláde, to je úplne na mieste a tak to má byť a tak to aj bude. Keď si vymeníme pozície, tak my tú príležitosť tak isto určite využijeme.
Chcem povedať aj to, že snáď ma už poznáte za tie roky, že nepatrím k politikom, ktorí rozdávajú politické buchnáty len tak, lebo sa im proste zachce a chcem tak isto povedať, že mám veľmi korektné vzťahy naprieč politického spektra a mám veľa kamarátov a dokonca aj priateľov aj v opozičných stranách, aj si ich vážim a považujem za úplne legitímne, že majú úplne iné pohľady na svet a na riešenie problémov, ktorým je Slovenská republika, naša krajina vystavená. Toľko k tomuto nášmu sporu.
Ak sa mám vyjadriť k vášmu komentáru k návrhu rozpočtu, tak naozaj niekoľko, niekoľko bodov. V podstate jednak spochybňujete výsledok rozpočtového hospodárenia tohto roku. Ja musím povedať, že štvrtýkrát veľmi trpezlivo počúvam pri predkladaní štátneho rozpočtu náreky, resp. obavy o tom, ako dopadne výsledok hospodárenia toho nasledujúceho roku a minimálne trikrát, si myslím, že sme jasne na číslach dokázali, že sme schopní zvládnuť hospodárenie krajiny v období, ktoré naozaj sa nedá vyjadriť slovom "stabilné". Myslím, že tie podmienky nie sú stabilné. Ani externé, ani domáce. To znamená, sme v nejakom rozbúrenom mori, nie je to žiadne, žiadna pokojná hladina jazera, kde si môžete plánovať, odkiaľ vyjdete a za aký čas kam dôjdete. Je to veľmi, veľmi zložité, je to oveľa zložitejšie, ako pred rokom 2008. Nehovorím to preto, že by som nariekal, je to proste realita. S takouto realitou sa bude musieť vysporadúvať každý ďalší minister financií ešte nejaké to obdobie. Tak sú rozdané karty v Európe, aj vo svete.
Ak poukazujete na konkrétny výsledok hospodárenia v roku 2015, to znamená odchýlku, zatiaľ kalkulovanú odchýlku asi 0,2 % od cieľa, tak tá je kľúčovo spôsobená napriek lepším príjmom štátneho rozpočtu, ktorý tiež sa tu nezjavil len tak, ale sú aj výsledkom nejakého prostredia a klímy v tejto krajine, čo je určite pozitívna správa a to negatívne sú napríklad korekcie, s ktorými sme nerátali, ale ktoré sú účtovnou pripočítateľnou položkou. To znamená, deformujú výsledok tzv. akruálneho deficitu, ale dovolím si vás upozorniť na vývoj tzv. hotovostného deficitu, ktorý vláda alebo ministerstvo financií, Štátna pokladnica zverejňujú k ultimu každého mesiaca a ono, jak to sa hovorí v jednom filme, že "Cash je King", vyjadrenie hotovostného deficitu, je to, to je proste to skutočné hospodárenie z hľadiska hotovostného stavu v našej Štátnej pokladnici, tak výsledok tohto hospodárenia je najlepší od roku 2008. Naozaj, môžete si to pozrieť. To znamená, už len vyčerpanie deficitu, plánovaného deficitu hotovostného na tento rok ďaleko zaostáva za tou pomernou čiastkou, ktorá napríklad ku koncu októbra by našej krajine patrila. My máme proste svoju trajektóriu, môžete si to zmerať cez niekoľko vlád dozadu, je to veľmi, veľmi podobné. Skoro každý mesiac v roku je to veľmi podobný, ten vývojový diagram a teraz máme najlepšie výsledky od roku 2008.
Takže všetko ostatné je nejaká optika, ktorá sa na konci dňa počíta. Ja vám len chcem povedať, že nie je pravdou vaše vyjadrenie, že zadlžujeme, zadlžujeme, zadlžujeme, pretože aj v tomto roku klesne verejný dlh skoro o 1 %. To je tiež náš odhad. Skutočný výsledok budeme poznať jednak v apríli a úplne definitívne v októbri budúceho roku a pravdou aj je, že tak, ako prvýkrát od krízy začal klesať dlh v roku 2014, bude pokračovanie v tomto trende v roku 2015, to dnes už s istotou vieme a plán, lebo každý rozpočet je plán, ráta s poklesom dlhu aj v roku 2016 a samozrejme, pri dosiahnutí cieľov a v momente, ak sa budú materializovať ciele, ktoré sú na roky 2017 a 2018 napísané v tomto rozpočte, oni sú naozaj len napísané. Ja to proste nezakrývam. To je plán, ktorý je ale z hľadiska tých chýbajúcich zdrojov, ktoré vieme dnes kvantifikovať, dneska na úrovni asi 400 mil. eur v roku 2017 a 2018 je realizovateľný. Dokázali ste to aj vy a dokázali sme to aj my v tých objemoch urobiť.
To znamená, dá sa to urobiť, samozrejme, ak vláda, ktorá vzíde z ďalších volieb, si dá takéto priority, takéto tempo a neuprednostní iné videnie sveta. A tie odchýlky tam môžu byť a môžu byť aj legitímne a tak, ako hovoril pán poslanec Kollár z hľadiska riešení niektorých modernizačných dlhov alebo reformných dlhov možno sa cieľ vyrovnaného hospodárenia oddiali preto, že budeme, uprednostníme náklady na reformy. Pretože reformy stoja peniaze. Každá reforma stojí peniaze. To viete aj vy a to vieme aj my, pretože aj my sme zrealizovali niektoré reformy, ktoré stáli z roka na rok peniaze a ich efekty sa zväčša naozaj dostavujú oveľa, oveľa neskôr.
Ak hovoríte o sociálnej politike, v ktorej ste naozaj historicky a určite sa cítite lepšie v tejto problematike ako ja, ale ja si už tiež niečo pamätám a vyhadzujete nám na oči napríklad zákon o sociálnych službách. Áno, je to téma, ktorá no ale takých šesť rokov je neriešená, resp. riešená ako salámovou metódou, že sa zareže, vyskúša sa a nefunguje to. Nerád vám, ale musím vám pripomenúť riešenie tohto problému zákonom, ktorý ste prijali na sklonku vlády Ivety Radičovej. Myslím si, že to podstatné riešenie bolo vlastne zrovnoprávnenie aj súkromných, aj verejných poskytovateľov týchto služieb, ale na princípe kofinancovania rodín. Ak si dobre pamätám, do úrovne 50 % nákladov. Také bolo riešenie, ktoré vzišlo z dielne vtedajšej vlády.
No len toto riešenie opäť na konci dňa, ak malo prísť k realizácii, sa stalo predmetom obrovskej kritiky verejnosti a ja si tu zase pamätám v roku 2012, ako tí, ktorí takýto zákon schválili, odrazu s ním nesúhlasili. Robili tlačové konferencie a nechceli pripustiť, aby do života takýto plán išiel. Tak sa proste všetko vrátilo zase naspäť a máme tu stále tieto nerovnosti, ktoré myslím si, že ten plán, ktorý rezort práce má a ktorý nebol schopný kvôli odporu samospráv presadiť zatiaľ, ten plán, že financovaní budú všetci, to znamená, aj súkromní aj verejní poskytovatelia, ale na základe konkrétnych diagnóz, to znamená ten, kto je v horšom stave, dostane viac, kto v lepšom stave, dostane menej. Tento plán má svoju logiku. Nie som na to odborník, môžeme sa sporiť, naozaj nie som pripravený v tejto veci odborne argumentovať, ale tú logiku má a súhlasím s tým, že to riešenie musí prísť, musí uzrieť svetlo sveta, pretože potom sme svedkami napríklad demonštrácií súkromných poskytovateľov a samozrejme aj zlého pocitu ľudí, ktorí sú klientmi týchto služieb.
Ak hovoríme o školstve, a to už hovoril aj pán poslanec Fronc, ja nebudem politicky atakovať, ale viete veľmi dobre, že sme sa dohodli, vlastne trikrát sme sa dohodli, raz nedohodli aj s odborovým zväzom školstva na valorizácii platov a za celé toto obdobie sa navyšujú platy v priemere o 24 % v celom rezorte školstva a my sme prvýkrát v histórii si, sme nezabudli aj na nepedagogických pracovníkov. To znamená na tých ľudí, ktorí sú pevnou súčasťou školstva ako takého, ale samozrejme sú menej, sú odmeňovaní nižšími mzdami a často sa nich zabúda. To je napríklad tá téma kombinácie zvyšovania, zásadného zvýšenia minimálnej mzdy na tento rok a zavedenie odpočítateľnej položky, čo pri ľuďoch v tejto príjmovej kategórii v tomto roku v januári znamenalo navýšenie platov o 32 eur z decembra na január. To snáď pri plate okolo 400 eur, ak hovoríme o týchto ľuďoch, hovoríme o školníkoch, o upratovačkách, o pomocných silách v kuchyniach - školských. Pre týchto ľudí to znamená vlastne ďalší trinásty plat za rok. Takže chcem len pre férovosť tej debaty, samozrejme, poukázať aj na to.
Ak hovoríte o opatrovateľských službách, a to sa týka viacerých položiek kapitoly rezortu práce, pán poslanec, vy ste boli ministrom práce, takže veľmi dobre viete, že rozpočtovanie týchto obligatórnych výdavkov, ktoré sú spojené so zákonmi, kde je tam jasný nárok, je spojené, samozrejme, s plánom počtov, ktoré odhadujú odborníci v danom rezorte. To znamená, ak je tam nejaký medziročný pokles v oblasti, ja neviem, detských prídavkov, alebo, alebo opatrovateľských služieb, ak je na ne zákonný nárok, tak to je jednoznačne reakcia na plánovaný počet prijímateľov tej alebo v tej oblasti. Takže, prosím, toto by nemalo byť predmetom nejakého politického súperenia. Môžeme, samozrejme, môžete atakovať valorizáciu tých dávok alebo zvyšovanie týchto dávok v jednotlivosti, ale nie plánovanie rozpočtových výdavkov na základe platnej legislatívy. Toľko moja odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, ja nezvyknem teda k ekonomickým témam veľmi vystupovať, keď tak k rozpočtu školstva, ale aj k tomu už tu bolo v zásade povedané dosť a čo som potreboval, tak som si povedal s kolegom Petrákom dneska v rozhlase. Ale mňa tak ľudsky zaujíma jedna vec. Ja viem, že vy chodíte aj na tie rokovania pri predaji dlhopisov slovenských, viem, že v krvi a v pote tam sa snažíte to naozaj zjednať za čo najlepšie percento a chvála vám za to. A vy viete, že každé to jedno, tá desatinka percenta sú milióny, ktoré potom môžte použiť. Ale vy tiež musíte vedieť, čo sa deje na tých ministerstvách. Jak sa cítite pri tom, keď viete, že ste dokázali štátu napríklad na dobrom predaji dlhopisov ušetriť milióny eur a potom to niekto prihrá tam nejakému svojmu kamarátovi na nejaký tendrík, alebo sa teraz švihne? To je do neba volajúce, čo sa napríklad spravilo s tými baňami teraz, na 14 rokov miliarda a pol eur do baní, o ktorých všetci vieme, že keby sme ich zajtra zavreli a tým baníkom vyplácali ďalej ďalších 14 rokov mzdu, tak nás to vyjde lacnejšie a ešte aj ekologické záťaže, ktoré produkuje ťažba toho uhlia, by sme mali nižšie, ako ich máme. Ako sa cítite pri tomto? Prosím vás, povedzte mi.

Ďalšou rečníčkou prihlásenou do rozpravy je pani Magda Vášáryová. Nech sa páči, máte slovo.