58. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Budem celkom stručný. Spomínali ste, pani poslankyňa, v závere svojho vystúpenia prostriedky do rozvoja cyklodopravy. Vedeli by ste konkrétnejšie uviesť, koľko eur do rozvoja cyklodopravy alebo podpory cyklodopravy, nemusí to byť za každú cenu rozvoj, môže to byť aj podpora v nejakej strategickej alebo informačnej rovine, že koľko tých prostriedkov pôjde? Aspoň celkom orientačne alebo radovo, pretože ja mám také informácie, že žiadne prostriedky do rozvoja a podpory cyklodopravy nepôjdu. Preto by ma naozaj veľmi zaujímalo, koľko tých prostriedkov bude, keďže vy ste tu explicitne tú podporu spomínali v rámci jedného z programov. Ďakujem. (Potlesk.)

S reakciou pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

Ja som povedala, že je to na programovacie obdobie 2014 - 2020 a týka sa to týchto, týchto oblastí, do ktorých budú investované, takže neviem vám odpovedať.

Nech sa páči, pán poslanec Vörös, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi využiť príležitosť, aby som pri prerokovaní štátneho rozpočtu upozornil na problémy v rezorte školstva. Na začiatku mi dovoľte citovať z programového vyhlásenia vlády:
"Vláda sa sústredí na rast úrovne a kvality vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu, na rozvoj a využívanie vedomostného a tvorivého potenciálu so zvýšením požiadaviek na adaptabilitu a odbornú znalosť ľudí. Uvedomuje si, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú vzdelaní, zruční, tvoriví a adaptabilní. V rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a ich efektivity." Koniec citátu.
Pri preštudovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte som zistil, že v rozpočtovej kapitole pre rezort školstva sa počíta s objemom finančných prostriedkov na rok 2016 o 220 mil. eur nižším, ako tomu bolo v roku 2015. Asi sa všetci zhodneme na tom, že je to obrovský pokles.
Dámy a páni z vládnej koalície, naozaj takýmto hrubým spôsobom idete proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády? Naozaj si myslíte, že takýmto oklieštením školstva prispejete k rastu úrovne a kvality vzdelávania a podporíte konkurencieschopnosť tejto republiky? Môžem vám vymenovať viacero oblastí v rámci školstva, na čo by bolo potrebné minúť tieto peniaze. Učitelia bratislavských, aj mimobratislavských škôl ohlásili na dnes protest proti podfinancovaniu školstva. Najviac vláde vyčítajú, že už dlhodobo ignoruje požiadavku komory učiteľov o zvýšenie platov učiteľov a zamestnancov školstva. Žiadajú o navýšenie učiteľských platov o 140 eur mesačne.
Vážení kolegovia, s akým svedomím sa budete pozerať do očí týchto učiteľov po schválení štátneho rozpočtu, a to pred konaním parlamentných volieb, keď Slovenská komora učiteľov svoje požiadavky predložila ministrovi školstva, minister im odpovedal, že so svojou požiadavkou vraj prišli neskoro? Prežíval som akýsi pocit "déja vu", to isté totiž odpovedal minister predstaviteľom Zväzu maďarských učiteľov na Slovensku, keď ho vyhľadali s požiadavkou o riešenie problémov malotriednych škôl, že vraj prišli neskoro. Nakoniec vysvitlo, že ministerstvo s týmito odbornými organizáciami plánované zmeny v školstve vôbec nekonzultuje. Zdá sa mi, že pán minister chce dať akúsi príručku učiteľom, zdá sa, že hľadá iba výhovorky pre prípad, ako nevyhovieť ich požiadavkám.
Slovenská komora učiteľov ďalej žiada vyčleniť 400 mil. eur na vyrovnanie rozdielov vo vybavenosti škôl. Čo im odpoviete na túto požiadavku? Že sme na to nemali? Pán minister financií vo svojom úvodnom prejave sa pýšil úspešným znižovaním deficitu verejných financií, hovoril o úspešnej konsolidácii rozpočtu a naozaj, to je dobré. Ale keď sme už na tom tak dobre, nechápem, prečo vám viac nezáleží na ďalšom fungovaní školstva, na budúcnosti našich detí, na dlhodobom osude Slovenska?
Kolegyne, kolegovia, 220 mil. eur je v školstve obrovský objem peňazí. Z tejto sumy by sme mohli bez problémov financovať všetky malotriedne školy, ktoré sa v dôsledku vládnych opatrení dostali na okraj ich zániku. Za to, že sa to teraz nestane, môžeme vďačiť iba triezvemu postoju poslancov, ktorí podporili pozmeňovací návrh môjho kolegu Árpáda Érseka, aby bola posunutá platnosť ustanovenia o zavedení minimálneho počtu žiakov v jednej triede na budúci rok. A teraz tu máme obrovskú sekeru v rozpočte rezortu školstva.
Musím povedať, že som absolútne sklamaný aj z toho, že súčasný minister školstva nie je schopný hájiť záujmy svojho rezortu vo vláde. Som sklamaný o to viac, že ide o mladého pragmatického človeka, ktorý má bohaté medzinárodné skúsenosti. Napriek tomu nedokázal obhájiť záujmy učiteľov, žiakov a napokon aj záujmy celého Slovenska.
Dámy a páni, v plnej miere podporujem požiadavku učiteľov o zvýšenie ich platov. Myslím si, že musíme urobiť všetko pre to, aby sa naše malotriedne školy, či už ide o školy s vyučovacím jazykom slovenským alebo maďarským, zachovali aj do budúcnosti. Našou spoločnou úlohou musí byť, aby sme vytvorili podmienky kvalitného, konkurencieschopného vzdelávania našich detí a budúcich generácií. Je nutné si však uvedomiť, že bez peňazí, bez investovania do nášho školstva to nepôjde.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Pán kolega Vörös, ono, ak uvádzate čísla, je dobré vedieť, aká je ich štruktúra. Ak dochádza k poklesu rozpočtu kapitoly školstva, tak dochádza preto, že v roku 2016 oproti roku 2015 bude menšie čerpanie z druhého programovacieho obdobia z eurofondov o 282 mil. euro. Toto je tá podstata.
Ak hovoríte o tom, že tejto vláde nezáleží na školstve, tak musím vás poopraviť, záleží, aj preto je podiel štátu, teda to znamená peňazí, ktoré venuje štát zo svojich vlastných príjmov, o 45,8 mil. väčší, ako v minulom kalendárnom roku. Ak sa spýtate, ako budeme odpovedať učiteľom, ktorí vyslovili dnes nespokojnosť, aj s ohľadom na ich platové požiadavky, tak vám musím povedať, že záväzky, ktoré sme dali, budú takmer naplnené. V roku 2015, pravdepodobne ku koncu roku bude priemerný plat učiteľa v školstve 1,15-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a po valorizácii a zvýšení o 4 % v celom okruhu verejnej správy sa dostaneme takmer na 1,2-násobok priemernej mzdy a odhadujeme, že priemerný plat učiteľa, kde sa zatiaľ líšia sumy, ale tá najnižšia hovorí, že minimálny priemerný plat alebo najnižší priemerný plat učiteľa bude v roku 2016 zhruba na úrovni 1 050 euro.
Takže toto sú naše odpovede a myslím, že sú úplne korektné a vidieť, že nám na školstve záleží... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vörös nechce reagovať.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca, máte slovo.

Dobrý podvečer. Vážená predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca a kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dúfam, že v primeranom čase, vyjadriť sa nielen k rozpočtu, ale k problematike verejných financií. Pokúsim sa minimalizovať svoje vyjadrenia k, povedal by som, k tým desatinným číslam alebo k číslam na desatinných miestach. Preto tu už niekoľkokrát odzneli a pretože evidentne to veľmi nezaujíma verejnosť. Tí, ktorí, ktorých to zaujíma, tak tí tie čísla aj tak vedia. Pre poriadok len uvediem, že sa skôr prikláňam k stanoviskám Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Európskej komisie, ktoré sú troška pesimistickejšie pri pohľade na dnešnú situáciu vo verejných financiách a na výhľad na niekoľko budúcich rokov, než k stanovisku vládnemu.
Moje poznámky sa budú týkať dvoch oblastí, ktoré boli doteraz menej diskutované, jedna konsolidácie a tá druhá efektívnosti nakladania s verejnými financiami. Pokiaľ ide o konsolidáciu, tak ostal vo vzduchu už niekoľkokrát argument, že v priebehu fungovania tejto vlády sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií znížil zo 7 na 2,4 a teda, že vláda konsolidovala dostatočne. Chcem k tomu uviesť nasledujúcu myšlienku.
Áno, do veľkej miery, nehovorím, že úplne, ale do veľkej miery ten pokles bol zaznamenaný reformou penzijného systému. Takou, že ak dnes je priemerný dôchodok asi 47 % z priemernej mzdy, tak približne od roku 2030 do roku 2060, veľmi približne, to bude 32 až 33 %, čo je dnes minimálny dôchodok. Čiže za takýchto tvrdých podmienok sme zvýšili udržateľnosť verejných financií. Nechcem kritizovať, že to bolo zle, ani nebojte sa, nechystám pozmeňujúci návrh nejaký, ktorý by mal systém valorizácie meniť. Ale hovorím, že to, ako sa narába dnes, tento rok, minulý rok s verejnými financiami a dlhodobý výhľad verejných financií sú spojité nádoby. A mám dosť veľkú obavu, že súčasný premiér bude človek, ktorý v budúcnosti vysvetlí ľuďom, prečo majú také nízke dôchodky oproti priemerným mzdám, keď sa tie nožnice roztvoria. Myslím si, že mu to práveže nebude a že sa pridá k tým, ktorí budú navrhovať zvýšenie dôchodkov. Teda hovorím, že síce excelovsky a účtovne tá konsolidácia vychádza, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií vychádza, ale politicky to bude strašne ťažko ustáť.
A preto sa treba starať o tento rok a budúci rok veľmi, veľmi pozorne a nemíňať len tak peniaze na vratky za plyn a na vlaky zadarmo, lebo sa to prejaví presne v tých dôchodkoch a my už nemáme kam cúvať, nemáme kam ustupovať, už nemôžeme ísť pod minimálny dôchodok, tak ako sa to dalo ešte v dvanástom, trinástom vymyslieť takúto reformu, tak teraz už ju nevymyslíme, a teda myslím si, že hoci to tak ešte aj časť odborníkov berie, že no nevadí, tento rok sme vynechali konsolidáciu, aj minulý, ale pridáme v šestnástom, sedemnástom, no, no, pokiaľ nebudeme konsolidovať teraz každý rôčik, tak nám to bude chýbať napríklad, napríklad v tých dôchodkoch aj politicky, aj sociálne, aj ekonomicky, ako chcete.
Čiže myslím si, raz nám to tu pán minister vnútra, opozícii, tak až, až troška s úsmevom povedal, že však zrušte balíčky, zrušte ich, no jasné, je to ťažké zrušiť, lebo to uznám, lebo väčšina verejnosti s tým súhlasí, kto by už nechcel vlaky zadarmo, aj autobusy zadarmo, ktokoľvek, kto by to nechcel a lacné mäso a ja neviem, čo všetko a vratky, ale hovorím, že tá verejnosť to odsúhlasila vo forme neinformovaného súhlasu, že iba malými písmenkami dostala informáciu o tom, aké to bude mať dôsledky, keď teraz dávame zadarmo, aké to pre nich bude mať dôsledky. Čiže to, čo tu hovoril Jožo Mihál, že pri vyšších odvodoch, mierne vyšších odvodoch človeku nenarastie dôchodok, no tak hovorím, že aj pri veľmi vysokých odvodoch dostane minimálny dôchodok.
No dobre. Ku konsolidácii ešte jedna poznámka, ktorá tu až tak neodznievala, aby som tak troška možno priblížil. My sme mali, teraz máme celkom dobré časy z hľadiska konsolidácie. Pamätáme si, ako pomohlo v kríze, že Slovensko malo nízky dlh verejných financií, ako nám to pomohlo, že to až tak strašne nebolelo. S tým, samozrejme, a hovoril to aj súčasný premiér mnohokrát, že bude konsolidovať. No ale teraz sme sa nevrátili k tomu dlhu, ktorý sme mali vtedy, k nejakému 30-percentnému, ale stále sme na trestnej lavici s vysokým dlhom. Ak príde, a príde nejaká ďalšia kríza, tak teda budeme plakať, že sme sa nevrátili a budeme spomínať na to, ako sa to dalo urobiť, keď sme mali vysoký hospodársky rast, keď naši obchodní partneri mali vysoký hospodársky rast, keď bolo kvantitatívne uvoľňovanie, keď platili Dragiho šamanské slová o tom, že urobí všetko pre to, aby zachránil euro a tým znížil, pomohol znížiť úroky na dlhy aj nám, keď budeme spomínať na nízke ceny ropy, na poplatky za tranzit ropy a ďalšie a ďalšie faktory, pri ktorých sa dalo teraz konsolidovať menej bolestne, než to bude v budúcnosti.
Pokiaľ by sme od roku 2018 držali nulový deficit verejných financií a mali 5-percentný hospodársky rast približne, tak sa dostaneme na úroveň dlhu z predkrízového obdobia v roku 2031. Len pre priblíženie, aké je to ťažké vrátiť sa tam, museli by sme mať 5-percentný rast a samozrejme s tým, že nulový deficit, tak mierme k nemu čo najrýchlejšie.
Dobre, toľko k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Čiže taký hlavný odkaz k tomuto bodu je, držme tú konsolidáciu, nezaváhajme ani rok, aby to nebolo len kritické, tak pozitívnu informáciu vyšlem, že ten 2013 naozaj bol veľmi dobrý a ukázal, že tento minister financií to vie, keď, tri bodky, keď, neviem, či sa dá, alebo to už nebudem komentovať.
Teraz k efektívnosti. Tu už mám takú sériu grafov. Nárast príjmov verejných financií za súčasnej vlády približne od II. kvartálu 2012 do II. kvartálu 2015. Pozrite sa, (rečník predstavuje plénu grafy znázornené na papieri) porovnal som krajiny V4, V4 a Nemecka, ten zelený stĺpec je Slovensko. Takýto neuveriteľný nárast príjmov verejných financií oproti ostatným krajinám. Chcem k tomu povedať, že absolvoval som množstvo debát pred 5, 10, 15 rokmi s ľuďmi, ktorí aj teraz sú v nejakých funkciách a teda zaoberali sa verejnými financiami a takmer konsenzus bol, že pokiaľ sa toto niekedy stane a je legitímne, že ľavicová alebo stredoľavá vláda to takto chce naozaj, aj ja ešte uznám, že sme mali nízky podiel verejných financií na HDP, dobre, legitímne, ale hlavne, čo sa nám nesmie stať, aby nám klesala efektívnosť, aby sme teda za 1 euro stále dostávali z tej verejnej správy približne rovnako veľa. Nieže len sa pridajú peniaze a výsledky nebudú.
No a teraz pozrime sa približne, alebo pozrime sa presne na približné výsledky. Toto, ukazoval som, zapamätajme si, ako veľmi nám tie príjmy narástli. Teraz, ako sa nám hýbal dlh verejných financií? Tiež oproti krajinám V4, už sa to tu hovorilo v rámci tejto rozpravy včera, že má význam celkom sa porovnávať s V4, nielen so skupinou krajín, kde je aj Grécko a aj to má význam, nehovorím, že nie, ale tá V4 má svoje čaro. A nielen to, že sa dá kritizovať cez ňu.
Takže s dlhom sme sa popasovali najhoršie z tých krajín, o ktorých som hovoril aj pri tom raste verejných financií a hovorím teraz aj v prípade dlhu, jednoznačne najhoršie v Nemecku, v Poľsku, dokonca aj v Česku klesal dlh za tie ostatné roky od 2012 do 2015, u nás narástol. Hovorilo sa tu o nezamestnanosti, tak som si urobil graf aj v nezamestnanosti, tu to vyzerá tak, že (rečník predstavuje plénu ďalšie grafy znázornené na papieri) najslabšie sme sa s nezamestnanosťou popasovali my za tie ostatné 3 roky, o niečo lepšie Česko, potom Poľsko, pardon, naopak, najlepšie Maďarsko, potom Česko, Poľsko, Slovinsko, horšie Nemecko, aj priemer Európskej únie je horší, ale v tej V4 sme dopadli najhoršie.
Pán minister hovoril o tom, že treba sledovať nezamestnanosť, urobil som si graf aj pre nezamestnanosť. Fakt, že tie rozdiely sú o niečo nižšie, ale tiež z nich vychádzame aj tak (rečník predstavuje plénu ďalšie grafy znázornené na papieri) najhoršie vo V4.
Potom ešte spomeniem, že porovnal som si výsledky prieskumu Eurobarometra za rok 2012 a 2015. Vychádza to tak, že tie sektory, ktoré sú platené, ktoré sú financované z verejných financií, tak s tými sektormi sú ľudia nespokojní, sú viac nespokojní, než boli v roku 2012. Čiže veľký nárast príjmov, ale sú nespokojní so súdnictvom, viac než boli, so zdravotníctvom, so školstvom. Len takú ako keby poznámku na okraj, pretože hovorilo sa tu tiež o tej rovnej dani a s tým to súvisí, ale aj všeobecne s verejnými financiami táto poznámka, v roku 2014 najviac narástla nerovnosť, príjmová nerovnosť meraná cez Gini-koeficient podľa Eurostatu práve na Slovensku a to s vysokým náskokom o 8 %, druhé Španielsko o 3 %. Nehovorím to preto, že znova ako pri tom, pri tých dôchodkoch, nehovorím to preto, že by som sníval o tom, že všetci ľudia budú mať rovnaký príjem a budú rovnako chudobní, ale hovorím to preto, že to určite nebol cieľ stredoľavej vlády a teda zrejme nie celkom efektívne tým možno aj zrušením rovnej dane dosahovala svoje ciele, na tom som to chcel ilustrovať.
No teraz, kde sú tie peniaze, čo si myslím, že kde sú tie peniaze? Myslím si, že sa stratili v neefektívnosti deltovitého ústia verejných financií. A teda, že máme nízku efektívnosť a toto je hlavný bod tohto, hlavný podbod tohto bodu o efektívnosti, a síce, že vláda nezvyšovala efektívnosť verejnej správy toľko, ako si myslím, že je treba, hoci narástol by mi nos až po mikrofón, ak nie ďalej, keby som povedal, že ministerstvo financií sa nesnažilo, to vidím aj z formálnych aj z neformálnych krokov. Neformálne nebudem popisovať. Formálne poviem, že snažili sme sa tu aj my, napríklad s Jankou Kiššovou, predložiť pozmeňujúci návrh. Prišli sme s nejakou iniciatívou, aby sa lepšie merala efektívnosť reštrukturalizácie. Našli sme si, že Svetová banka ju meria napríklad dĺžkou reštrukturalizácie, napr. odmenou, ktorú si zoberie ten, čo reštrukturalizáciu robí, alebo tiež pomerom toho, aká je vysoká pohľadávka a koľko vymôže ten, čo reštrukturalizáciu robí pre veriteľov. Neprešlo nám to, neprešlo nám to. Tiež som bol súčasťou iniciatívy, legislatívnej, ktorá mala za cieľ s Jožom Mikušom, s Vilom Novotným mala za cieľ lepšie merať výsledky v školstve, a teda vytvoriť možnosť pre zefektívnenie fungovania v školstve. Neprešlo. Ale prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý sme podávali s Mirom Beblavým, cez ministra financií a asi aj IFP, neviem presne, ako to tam funguje, ale, ale, áno, dobre, ktorý sme dávali k super odpočítateľnej položke, o ktorej si myslím, že cez ňu príde k neefektívnym stratám vo verejných financiách, a tak sme my prišli s tým, že treba tie projekty, na ktoré bude super odpočítateľná položka, že tie projekty treba zverejniť a prešlo.
Takže vôbec nemôžem povedať, že by minfin bol proti efektívnosti, naopak, je podľa mňa celkom za, ale nestačí to. Nestačí to, vidíme to na každom kroku. Dnes som pozeral, že Brusel kritizuje ministra pôdohospodárstva, že robí tie rebríčky podľa podielu slovenských potravín v obchodoch. No, to je presne o tom, že neurobí rebríčky o tom, aké sú kvalitné tie potraviny, ale podľa toho, koľko tam je dodávateľov zo Slovenska. No takto môžeme chodiť rad-radom. A ešte jednu poznámku k tomu, že v tej verejnej politike, ja som tak dosť blízko už roky-roky. A teraz nehovorím, že to je len táto vláda, to je systém na Slovensku, že väčšina tých ministrov, nechcem povedať, že koľko percent, ale väčšina sú vlastne bojovníci za ten svoj sektor. To ani neviem, či to až takto otvorene môžem povedať, ale tak by som to povedal.
Minister financií je minister Slovenskej republiky, naozaj, sleduje systém a tie aj v tejto vláde urobené kroky smerom k efektívnosti, hovorím, že boli nedostatočné, že tam boli ale, a že tá vláda smerom k efektívnosti nefungovala. A teraz chcem ešte troška motivovať aj tých, ktorí si, ktorí nie sú dostatočne idealisticky alebo romanticky orientovaní. Pozrite sa, keď sa to nebude robiť cez excel, tá efektívnosť, tak raz Slovensko bude mať fakt zlé výsledky a v zdravotníctve je to merateľné. Budeme zomierať na rôzne manažovateľné choroby, v školstve je to tiež už merateľné, tak potom sa nemôžeme čudovať, že tú krajinu bude chcieť riadiť ulica. Nemôžeme sa potom čudovať. Takže držme si to, kým to je, (potlesk) kým to je ešte v excelovských tabuľkách a snažme sa tú efektívnosť zvyšovať. Ďakujem pekne za potlesk.
No k rozpočtu som sa vyjadril, povedal som, kam sa kloním o niečo viac. K tej efektívnosti chcem povedať, že verím, že nech už to bude akokoľvek po marci, že sa budú zverejňovať kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy a bude sa, samozrejme, predtým merať, aby sa mohli zverejňovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca faktická poznámka, nie. Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pán minister sa prihlásil o slovo.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.