58. schôdza

Prepáčte za malé držanie, ale ja som si od pána Jurzycu len chcel poprosiť a poprosil som ho teda, aby mi požičal jeho grafy, on určite robí lepšie grafy ako ja, to viete historicky. Ale chcem sa k dvom veciam vyjadriť, aj keď ja absolútne zdvorilo komentujem jeho príspevok z pohľadu vízie toho, kam máme kráčať. Ja si vážim aj takú tú malú partikulárnu pochvalu, ak to mám tak nazvať a vnímam to ako kolega kolegu, keď ako po, keď starší kolega (povedané so smiechom) poklepe toho mladšieho po pleci, lebo tiež už máte všeličo za sebou, ale v dobrom, teraz to myslím v dobrom.
Ak ste hovorili, toto vlastne pán Jurzyca hovoril o náraste príjmov verejných financií za súčasnej vlády. Jednak chcem kolegom, ktorí nie sú úplne odborne zorientovaní, povedať, že ak hovoríme o náraste verejných financií, tak hovoríme aj o samosprávach, hovoríme o všetkých druhoch. To znamená nielen o okruhu štátu, ale aj miest, obcí a vyšších územných celkov. A to zelené, to veľké, to je Slovensko, takže z tohto pohľadu ale pán Jurzyca veľmi šikovne využíva iba dynamiku, hej, to znamená iba medziročný alebo rozdiel v nejakých obdobiach. Do veľkej miery, do veľkej miery, pán Jurzyca, je to dané zvyšovaním efektívnosti výberu.
My sme sa tu už handrkovali s pánom Švejnom o tom, či je to dosť, či je to málo, myslím si, že je to povinnosť každej vlády teraz, bola včera, je teraz a bude aj zajtra a pevne verím, že ten trend sa nezmení a že sme si všetci už konečne uvedomili, že potrebujeme odpolitizovať inštitúcie, ktoré sa zaoberajú výberom, to je finančná správa a je to aj Sociálna poisťovňa, žiadne politické vzorce, žiadne koaličné dvojky, trojky, štvorky, profesionáli, dobre platení profesionáli s víziou a s budúcnosťou preto, aby boli schopní vymáhať zákon, lebo efektivita výberu nie je nič iné, len vymáhanie zákonnosti.
Takisto chcem edukovať, kľúčové príjmy štát v každom kúte sveta vyberá na základe dobrovoľného princípu. To znamená, stanovia sa pravidlá, podľa možnosti čo najjednoduchšie, najzrozumiteľnejšie a každý sám seba zdaňuje. Proste neexistuje krajina vo svete, kde by pod dohľadom samopalov alebo nejakých úradníckych bodákov sa vyberali dane. To všetko ostatné je represia, kontrola, pozrite si proste príjmy z dodatočného dodanenia, sú úplne marginálne. Kľúčové je, atmosféra spoločnosti, tá kultúra. Kultúra platenia daní, ktorá je, samozrejme, oveľa zložitejšia, lebo je za sebou, nesie za sebou, samozrejme, aj ten pocit z toho, čo za to občan, podnikateľ má, ako sa k nemu štát správa. Ale to nie je len otázka jednej, jednej vládnej garnitúry, to je proste dané vždycky nejakou, nejakým historickým obdobím. A to obdobie, ktoré máme za sebou, tých dvadsať rokov, to teda bolo aj hore aj dole. To všetci asi uznáme.
No ale pán Jurzcyca vynechal level alebo úroveň, pretože ak by sme tu dali porovnanie aj krajín V4 aj Nemecka, všade sme stále najnižší. To znamená podiel príjmov na HDP a podiel výdavkov na HDP, a to sa ľudovo hovorí o veľkosti štátu, to znamená, do akej veľkej miery štát intervenuje do ekonomiky, tak tam sme stále na základe hegemónie, pán Jurzyca, ktorú ste presadzovali so svojimi kolegami pred skoro desať rokov, čomu ste aj verili, na čo ste mali aj mnoho odborných povedzme argumentov z hľadiska toho, čo bol mainstream a čo prevažovalo, tak Slovensko sa dostalo do tej úrovne, že tuto je síce dynamický nárast, ktorý je opäť podľa mňa nepolitický a neideologicky daný kľúčovo poriadnym vyberaním. Hej, môžeme hovoriť o sadzbách, ale aj sadzby sú popritom marginálne.
Dámy a páni, ak si pamätáte výber, pôvodne bol stanovený výber, dodatočný výber zo zvýšenia dane z príjmov právnických osôb na, možno si to pamätáte, ja si to pamätám určite, lebo som tu trpel pred vami, pôvodne na nejakých 400 mil., a potom to cez, to bol statický prepočet a cez tzv. dynamický, to znamená s každým percentom by malo prísť trošku menej, to vyšlo na 260 mil. eur.
A na základe lepšej efektivity vyberáme 500, 600 mil. eur viac každý rok, čiže nie hra so sadzbami, ale hra s tým, že zákon platí pre každého. A to nie je ideológia, to nie ani ľavé ani pravé, ani ľudácke, ani hnedé, ani neviem aké. Proste také, ako to má byť, ako to je v civilizovaných krajinách. Po tom všetkom, aj po tomto zelenom pre mňa sympatickom stĺpci, niekomu sa to nemusí páčiť, niekto to populisticky vydá za zdieranie, lebo ja som to tu počul aj od našej pani podpredsedkyne parlamentu, o tom, jak zdierame ľudí. No vyberáme dane, priatelia, na základe zákonov, ktoré sú schválené. Tam sa na vás dívam. Hovorili ste, lebo vás citovali aj médiá. Tak, aby ste vedeli. Kľúčový ten nárast je v efektivite, v tom, že sa dodržujú zákony aj na Orave, aj na Zemplíne a dá Boh, aj raz aj v Bratislave sa budú dodržiavať.
Takže ak to všetko ale, sa pozrieme na ten graf z hľadiska úrovne, tak stále sme najmenší oproti tým ďalším krajinám, a preto máme aj tie problémy, lebo niektoré, ak stále platí, ja teraz trošku nahrádzam aj záverečné slovo a sľubujem, že to nebudem opakovať, ale stále platí, viete, ak máte podiel výdavkov na ekonomike podobný Bulharsku, tak sa nečudujte, že máme aj cesty ako v Bulharsku. Nechcem urážať proste krajinu, ktorá naozaj patrí k najzložitejším z pohľadu životnej úrovne, ale to tak proste je. Veď len si, urobte si, premietnite si film za posledných 48 hodín, absolútna väčšina príspevkov smerovala k tomu, že chýbajú peniaze v jednotlivých oblastiach. No tak ale to je o tom, dámy a páni, je to proste o tom a je to o štruktúre ekonomiky, je to oveľa zložitejšie. Je to o tom, že tu máme veľa exportných firiem, ktoré kľúčovo nie sú dodávateľmi dane z pridanej hodnoty, pretože exportujeme, je to proste, je to dané spôsobom transformácie, ktoré už, to je za nami, nič s tým neurobíme, ale môžeme urobiť niečo do budúcnosti, hej, s tým absolútne súhlasím a tento spôsob intelektuálneho súboja, tento tu potrebujeme, lebo nikto z nás nepadol z neba, viete, ako posvätený, ako na veky.
Takže prvá vec, fajn, ale je tu ešte otázka hladiny. Ak hovoríme o dlhu a o tom, ako narastal alebo klesal a ako sme na tom na Slovensku a ak chcete sa porovnávať s V4, čo je také príjemné, lebo tomu rozumieme, tak musíme, musíme, pán Jurzyca, boli ste pri eure, musíme pripomínať, že sme jediní z V4 v eurozóne, a tým pádom máme aj nejaké náklady, jediní. To znamená, obávam sa, že tu, Nemecko je iná kategória. Ak hovoríme o V4, tak tu zabúdate na 3,5 %, ktorý je len daný účtovným zápisom o tom, že garantujeme asi piatim krajinám záchranné programy, a nie je to len to pre nás často problematické Grécko, ale je to Írsko, ktoré, proste úspešný príbeh záchrany. Je to Portugalsko, ktoré uvidíme, ako sa vyvinie. Je to Španielsko a ďalšie a Cyprus. Takže zabúdate na túto jednu vec. Tu proste nemôžeme tieto dve veci porovnávať, lebo minimálne je úroveň, na úrovni 3,5 %, sa krajín, ktoré sú mimo eurozóny, netýka. Toľko pre vysvetlenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvý je pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. No ešte som málo v parlamente. Myslel som, že pôjdem posledný a zareagujem na faktické. Jaj, to boli faktické vlastne. Dobre, pardon, ospravedlňujem sa. Oba postrehy dobré a naozaj to je trend v tých príjmoch a nebola tam tá základná úroveň, ale ja som o tom hovoril, že uznávam, že to bolo nízke, povedal som to v rozprave a tiež ale ja som meral vstupy a výstupy, keď rátam efektívnosť verejnej správy. Vstupy bol ten trend, ale aj na výstupoch som hovoril o trendoch, o zmene vnímania v eurobarometrii pätnásty versus dvanásty. O zmenách som hovoril v jednom, aj v čitateli aj v menovateli, tak myslím, že tam som veľa beťárstva v tom prvom bode nepredviedol a ešte s rezervou, ktorú mi umožňuje politika, som preliezol prekážku, podľa mňa z hľadiska korektnosti.
A teraz tá V4, tam je to, tam je to tiež dobrý postreh a je to, uznávam, že silnejší argument, podľa mňa. Naozaj, ostatné krajiny V4 nie sú v eurovale a naozaj časť toho nášho nárastu dlhu je daná tým, že sme v eurovale. Ale preto som tam dával to Nemecko, aj preto, aby bolo vidno, že tá krajina, ktorá v eurovale je, tak si dokázala znížiť dokonca dlh a dával som tam aj priemer Európskej únie, tam ten nárast bol, ale bol nižší než na Slovensku. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som chcela reagovať len na jednu parciálnu vec, o ktorej ste hovorili, pán minister, a to bola tá efektivita. A vy dávate za následok nejakému zvýšenému výberu daní. Efektivitu prisudzujete, teda efektivitu výberu daní. Jedna taká časť z toho výberu daní a efektívneho výberu daní je podľa vás aj zavedená daňová licencia a na to by som teda chcela reagovať, že zrovna táto vec, si myslím, že až taká efektívna nie je, pretože postihuje aj firmy, ktoré naozaj v dôvodných prípadoch tieto dane neplatia. A sú to nie všetko podvodníci, nie všetko firmy, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní. Skôr sú to firmy, ktoré x-rokov vykazovali zisky, v nejakom roku sa buď nedarí alebo ich postihla kríza, alebo rekonštruujú, alebo investujú. Jednoducho, tie príbehy sú rôzne a vy ste ich všetky hodili do jedného vreca a uvalili ste na nich daňové licencie. Zrejme aj o tom ste hovorili ako reakciu na pani Jurinovú.
Ja si myslím, že ak by sa malo hovoriť o efektívnom výbere daní, tak by sa dali použiť aj iné metódy, iné prvky, napríklad zavedenie rôznych analýz, rizikových analýz, podľa ktorých sa budú kontrolovať firmy, na nejaké zefektívnenie kontrol a podobne. A nie na prezumpciu viny na všetky firmy.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka Jurinová.

Ďakujem pekne. No tak dovolím si aj ja zareagovať, keďže pán minister oslovil priamo mňa od mikrofónu. No ja si celkom stojím za tým, pán minister, že naozaj žmýkate z ľudí peniaze. Pretože je nutné povedať, že nielen vyberáte, alebo viac vyberáte, ale dôležité je, že zvyšujete tie sadzby. Proste viac peňazí beriete od ľudí, ako za normálnym okolností, alebo ako by sa patrilo. A potom možno ešte taká, taká krátka odbočka k tomu, čo ste tunak hovorili o krajinách, alebo aké krajiny ste nám dávali za vzor. Tak podľa mňa naším cieľom nie je podobať sa Bulharsku, ale naozaj krajinám, ktoré boli spomenuté tunak pánom Jurzycom.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Ja si tiež len dovolím takú úvahu, lebo ma to tak naviedlo, pán minister jak tu hovoril. Ono to súvisí, ja to tu zvyknem povedať, že s takou firemnou kultúrou alebo nejakou doktrínou štátu. A ja som za komunistov vykupoval dobytok pre mäsozávod a tam kradli všetci, naozaj, tam všetci kradli. Tam stáli, keď skončila šichta, tak na zastávke stálo 40 mäsiarov a každý mal kufre, jak keby bol riaditeľ nejakého (povedané so smiechom) okresného úradu, lebo do kufríka vošlo 24 kg mäsa. Ten systém sa zrútil preto, lebo kradli všetci, hej? A teraz naozaj v tých, ľudia majú taký pocit, že teraz kradnú iba niektorí a kradnú strašne veľa a ešte tým ostatným vykrikujú: "Nekradnite!" Otázka stojí, že či sa to dá udržať, alebo počkáme, kým sa to zrúti.
Podľa mňa tá firemná kultúra by sa mala predstaviť, že teda robme tak, aby, lebo ono sa vždycky niečo cestou stratí aj v Nemecku, aj v Dánsku, ale u nás je to besné, u nás je to desné, hej? A to je podľa mňa neudržateľné, hej, ten systém je neudržateľný.
Prečo chlapci na kompe si nepomohli nejakým eurom navyše? Prečo si chlapci na kompe potrebovali urobiť teda ako dynastiu? Viete, to je presne o tom, že si povedali, že môžme. Môžme, ale potom tie peniaze niekde chýbajú. Ste spomínali cesty. Ja som len zvedavý, že jak vy budete voziť tie delegácie pri tom našom európskom predsedníctve po týchto Palisádach. To je tankodrom. Viete, a to nás dobehlo. Ono nás to fakt dobehlo. Tá Bratislava a cesty, to je Mogadišo, to je Mogadišo, to je naozaj tak. Ja som len zvedavý, jak ich tu budete voziť. To ja by som také, že upozornenie, že pozor na tlmiče. Viete, a na tých cestách tí ľudia zistia, že proste tak ste sa tu všetci, alebo niekto sa tu tak strašne rozbehol, že aj ja, aj ja, aj ja chcem dom, aj ja chcem vilu, aj ja chcem, neviem čo, že zabudol na to, že sem-tam tie cesty sa zídu aj pri iných príležitostiach. A to je potom aj témou dňa, že proste neudržateľné, tento stav je neudržateľný.

Pán poslanec Viskupič.