58. schôdza

Ďakujem pekne. No ešte som málo v parlamente. Myslel som, že pôjdem posledný a zareagujem na faktické. Jaj, to boli faktické vlastne. Dobre, pardon, ospravedlňujem sa. Oba postrehy dobré a naozaj to je trend v tých príjmoch a nebola tam tá základná úroveň, ale ja som o tom hovoril, že uznávam, že to bolo nízke, povedal som to v rozprave a tiež ale ja som meral vstupy a výstupy, keď rátam efektívnosť verejnej správy. Vstupy bol ten trend, ale aj na výstupoch som hovoril o trendoch, o zmene vnímania v eurobarometrii pätnásty versus dvanásty. O zmenách som hovoril v jednom, aj v čitateli aj v menovateli, tak myslím, že tam som veľa beťárstva v tom prvom bode nepredviedol a ešte s rezervou, ktorú mi umožňuje politika, som preliezol prekážku, podľa mňa z hľadiska korektnosti.
A teraz tá V4, tam je to, tam je to tiež dobrý postreh a je to, uznávam, že silnejší argument, podľa mňa. Naozaj, ostatné krajiny V4 nie sú v eurovale a naozaj časť toho nášho nárastu dlhu je daná tým, že sme v eurovale. Ale preto som tam dával to Nemecko, aj preto, aby bolo vidno, že tá krajina, ktorá v eurovale je, tak si dokázala znížiť dokonca dlh a dával som tam aj priemer Európskej únie, tam ten nárast bol, ale bol nižší než na Slovensku. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja som chcela reagovať len na jednu parciálnu vec, o ktorej ste hovorili, pán minister, a to bola tá efektivita. A vy dávate za následok nejakému zvýšenému výberu daní. Efektivitu prisudzujete, teda efektivitu výberu daní. Jedna taká časť z toho výberu daní a efektívneho výberu daní je podľa vás aj zavedená daňová licencia a na to by som teda chcela reagovať, že zrovna táto vec, si myslím, že až taká efektívna nie je, pretože postihuje aj firmy, ktoré naozaj v dôvodných prípadoch tieto dane neplatia. A sú to nie všetko podvodníci, nie všetko firmy, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní. Skôr sú to firmy, ktoré x-rokov vykazovali zisky, v nejakom roku sa buď nedarí alebo ich postihla kríza, alebo rekonštruujú, alebo investujú. Jednoducho, tie príbehy sú rôzne a vy ste ich všetky hodili do jedného vreca a uvalili ste na nich daňové licencie. Zrejme aj o tom ste hovorili ako reakciu na pani Jurinovú.
Ja si myslím, že ak by sa malo hovoriť o efektívnom výbere daní, tak by sa dali použiť aj iné metódy, iné prvky, napríklad zavedenie rôznych analýz, rizikových analýz, podľa ktorých sa budú kontrolovať firmy, na nejaké zefektívnenie kontrol a podobne. A nie na prezumpciu viny na všetky firmy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No tak dovolím si aj ja zareagovať, keďže pán minister oslovil priamo mňa od mikrofónu. No ja si celkom stojím za tým, pán minister, že naozaj žmýkate z ľudí peniaze. Pretože je nutné povedať, že nielen vyberáte, alebo viac vyberáte, ale dôležité je, že zvyšujete tie sadzby. Proste viac peňazí beriete od ľudí, ako za normálnym okolností, alebo ako by sa patrilo. A potom možno ešte taká, taká krátka odbočka k tomu, čo ste tunak hovorili o krajinách, alebo aké krajiny ste nám dávali za vzor. Tak podľa mňa naším cieľom nie je podobať sa Bulharsku, ale naozaj krajinám, ktoré boli spomenuté tunak pánom Jurzycom.

Ďakujem pekne. Ja si tiež len dovolím takú úvahu, lebo ma to tak naviedlo, pán minister jak tu hovoril. Ono to súvisí, ja to tu zvyknem povedať, že s takou firemnou kultúrou alebo nejakou doktrínou štátu. A ja som za komunistov vykupoval dobytok pre mäsozávod a tam kradli všetci, naozaj, tam všetci kradli. Tam stáli, keď skončila šichta, tak na zastávke stálo 40 mäsiarov a každý mal kufre, jak keby bol riaditeľ nejakého (povedané so smiechom) okresného úradu, lebo do kufríka vošlo 24 kg mäsa. Ten systém sa zrútil preto, lebo kradli všetci, hej? A teraz naozaj v tých, ľudia majú taký pocit, že teraz kradnú iba niektorí a kradnú strašne veľa a ešte tým ostatným vykrikujú: "Nekradnite!" Otázka stojí, že či sa to dá udržať, alebo počkáme, kým sa to zrúti.
Podľa mňa tá firemná kultúra by sa mala predstaviť, že teda robme tak, aby, lebo ono sa vždycky niečo cestou stratí aj v Nemecku, aj v Dánsku, ale u nás je to besné, u nás je to desné, hej? A to je podľa mňa neudržateľné, hej, ten systém je neudržateľný.
Prečo chlapci na kompe si nepomohli nejakým eurom navyše? Prečo si chlapci na kompe potrebovali urobiť teda ako dynastiu? Viete, to je presne o tom, že si povedali, že môžme. Môžme, ale potom tie peniaze niekde chýbajú. Ste spomínali cesty. Ja som len zvedavý, že jak vy budete voziť tie delegácie pri tom našom európskom predsedníctve po týchto Palisádach. To je tankodrom. Viete, a to nás dobehlo. Ono nás to fakt dobehlo. Tá Bratislava a cesty, to je Mogadišo, to je Mogadišo, to je naozaj tak. Ja som len zvedavý, jak ich tu budete voziť. To ja by som také, že upozornenie, že pozor na tlmiče. Viete, a na tých cestách tí ľudia zistia, že proste tak ste sa tu všetci, alebo niekto sa tu tak strašne rozbehol, že aj ja, aj ja, aj ja chcem dom, aj ja chcem vilu, aj ja chcem, neviem čo, že zabudol na to, že sem-tam tie cesty sa zídu aj pri iných príležitostiach. A to je potom aj témou dňa, že proste neudržateľné, tento stav je neudržateľný.

Ďakujem, pán predseda. Myslím, že tá reakcia pána ministra alebo vás, pán minister, smerovala k predchádzajúcemu prejavu pána poslanca Jurzycu. A z tohto uhla pohľadu by som si dovolil možno malú poznámku o tom, že rozumiem tomu, ako sa vláda chcela a postavila k parametrom rozpočtu aj z hľadiska výberu, aj z hľadiska prerozdelenia. Čo ma zarazilo, že ak sme sa, ak som pozorne počúval pána poslanca Jurzycu, snažil sa určiť nejaký benchmark alebo referenčnú hranicu a z hľadiska toho porovnávať. Boli tam zapracované parametre Nemecka, bola tam celková úroveň krajín Európskej únie. No a vy ste si vybrali v poznámke alebo k príspevku porovnávanie, dokonca niekoľkokrát s Bulharskom. Chcel by som možno, ak bude reakcia, že prečo by sme sa mali zaoberať mierou ad jedna prerozdelenia a mierou efektivity vybraných daní a stavom ciest, ako ste spomínali, Bulharskom a nie práve tam, kde by sme chceli smerovať. Možno príklad, možno sa dá dlh zmenšovať podobne, ako v krajinách, ako je Nemecko, respektíve viac a viac sa blížiť k priemeru Európskej únie. Čiže, podľa mňa tá argumentácia z iného uhľa pohľadu, ktorý by ste mali vy hlavne zmeniť, by mala viac prieraznosť, ak by sme použili minimálne to, že sa budeme zaoberať krajinami, ku ktorým chceme smerovať a nie porovnávať sa s krajinami, ktoré sú ako keby horšie na tom, ako my samotní. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslel som, že ani nevystúpim už v rozprave, že nevydržím, ale predsa len by som pár poznámok k rozpočtu. Vyprovokovalo ma aj vystúpenie prvého rečníka dnes, pána poslanca Kollára, ktorého som si vypočul. Nezvyknem prelúskať celý rozpočet, okrem kapitol, ktoré sa ma bezprostredne týkajú, ako životného prostredia a pôdohospodárstva. Ale pozrel som si. Nechcem rozpočet ani haniť, ani nejakým spôsobom chváliť, ale je určitou pravdou, že je toto dobrý rozpočet a nemožno mu upierať snahu o vyrovnanosť, aj o nastavenie také, aby to viedlo ku konsolidácii verejných financií. To určite nie, aj keď možná, že nie je najlepším rozpočtom zo všetkých rozpočtov, ako to povedal pán poslanec Kollár a oponoval mu môj kolega pán poslanec Brocka, ale určite je najlepším rozpočtom, ktorý za vlády SMER-u je predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Vidno, že sa tu nejakým spôsobom v SMER-e spája nejaký ten stredopravý aj, teda stredoľavý aj stredopravý prvok. Takže je to stredová strana.
Len chcem povedať, že prečo zase kapitola rezortu ministerstva životného prostredia nie je na tom, samozrejme, tak dobre. Nehovorím, že je čierna, ale určite je bledá. Ja keď vidím tú kampaň, ktorá sa robí v rámci všetkých možných médií v reklame, že ako ministerstvo, pomocou ministerstva životného prostredia a európskych fondov všetko sa urobilo v oblasti ovzdušia, vôd a tak ďalej. Je to pekné, no nemyslím si, že čerpanie prostriedkov Európskej únie na propagáciu projektov, ktoré už boli podporené, je tým najlepším spôsobom vyčerpania, vyčerpávania prostriedkov z európskych zdrojov. A taktiež, tak ako som v minulosti viacejkrát na tejto pôde hovoril, mám obavy, že teda po ukončení a vyčerpaní programovacích období jednotlivých operačných programov zdochne takzvane pes aj s peniazmi pre rezort ministerstva životného prostredia, pretože toto zníženie napríklad oproti minulému roku, samozrejme tým, že sa končí tento finančný, tieto projekty v rámci tohto operačného programu Životného prostredia 2007 - 2013, nám klesá celková kapitola o 79,7 %, samozrejme, a tie výdavky sú dneska tých 137 mil. a príjmy 76 mil., len tá spomínaná kompa, ktorá tu bola spomenutá, tak je napríklad 25 mil. Je to veľký nepomer prostriedkov, ktoré sa vydávajú na rezort ministerstva životného prostredia.
Keď sa pozriem na kľúčové kapitoly rezortu, že ktoré sú pre roky 2016 - 2018, ako aj vyčerpanie všetkých disponibilných prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu, zabezpečenie predovšetkým ochrany pred povodňami, čo som tu vždy tak isto hovoril, že toto je veľká, veľký problém, pretože tá, práve táto časť rozpočtu životného prostredia je dlhodobo podkapitalizovaná, podfinancovaná či už z hľadiska prevádzky alebo kapitálových investícií a že sú tu potrebné ako kľúčové ciele zabezpečenia obslužných činností a tak ďalej, tak samotný návrh, ktorý tu je, rozpočtu kapitoly, tak ako je písaný, tak vlastne vyvracia, že sa tieto kľúčové ciele tejto kapitoly podaria splniť. Pretože už aj rozpočtové zdroje, ktoré sú len na samotnú kapitolu vo výške 40, necelých 45 mil. eur, hovoria v tejto predlohe, že nízky objem výdavkov spôsobuje rezortu problémy z hľadiska zabezpečenia plnenia obligatórnych úloh rezortu udržateľnosti projektov, ako aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv.
Keď ešte spomeniem niekoľko vecí, ktoré sú v tomto návrhu spomenuté, tak sa zamýšľam, že či netreba, aby takýto návrh prešiel určitou kontrolou a revíziou, aby sa to tam aspoň nepísalo, pretože je tu niekoľko takých vecí, ktoré jednoznačne hovoria, že tie kľúčové ciele kapitoly, ktoré som teraz prečítal, alebo spomenul pre roky 2016 - 2018, sú veľmi bledé, bledo splniteľné z hľadiska rozpočtovaných zdrojov, čo hovorí aj to, že napríklad len na bežné transfery samotní navrhovatelia kapitoly, ale tí, ktorí ju zostavovali a ktorí k nej aj dôvodovú správu písali, hovorí, že stanovený objem výdavkov neumožní v potrebnej miere vykonávať základnú starostlivosť o majetok štátu. V oblasti koncepčnej činnosti sú vyčlenené finančné prostriedky na prípravu statických dokumentov len vo veľmi obmedzenej výške.
Problematickým bude zabezpečenie právnych služieb. Podrobné členenie výdavkových titulov, ktoré nie sú v návrhu rozpočtu, je uvedené v závere potom materiálu a tie hovoria jednoznačne, že rozpočet je značne pre túto kapitolu opätovne poddimenzovaný. Čo je záslužné, je, že stúpajú prostriedky pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia. A to tak isto som na to tu už viacejkrát upozorňoval, že táto naša inšpekcia nie je schopná plniť základné úlohy. Zbytočne potom ide po malých rybách a veľké ryby, na ktoré sú potrebné rozpočtové prostriedky, nám ostávajú na živote a prevádzkujú činnosť napríklad s nebezpečnými odpadmi vo veľkom.
Tu by bola potrebná aj súčinnosť rezortu ministerstva životného prostredia, napríklad s ministerstvom vnútra s oddelením takzvanej ekologickej polície, ktorú viedol a dúfam, že ešte vedie aj pán Kern.
Tak isto, keď sa pozrieme na Vodohospodársky podnik a priority, ktoré sú uvedené v tých cieľoch ako prvoradé, a to je protipovodňová ochrana, tak takisto jednoducho tá požiadavka 40 mil. neviem, či bude, eur, pre Vodohospodársky podnik teda v tejto oblasti splnená, čo sa jednoznačne aj uvádza v závere tejto kapitoly, a to takisto by som rád prečítal, že v rámci návrhu rozpočtu nie sú vôbec zabezpečené. Prosím, už slovo vôbec, vôbec zabezpečené výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest, napríklad. Neplnenie povinnosti štátu a tak ďalej.
Proste je tu mnoho a na každej strane a v každom bode prakticky slová "vôbec nie je zabezpečené", je, "budú problémy" a tak ďalej a tak ďalej. Zonácia Tatranského národného parku a Národného parku Slovenský raj vôbec nepredpokladá napríklad pre roky 2016 pre rok 2017, pre rok 2018 žiadny výkup pozemkov ani v zóne A, čo je veľmi, veľmi proste zlé, pretože sme, hovoríme o tom, že jednoducho musíme ísť minimálne v svojom najväčšom a najznámejšom národnom parku smerom teda k výkupu týchto pozemkov, aby sme sa vyhli nakoniec postaveniu obyvateľstvu voči Štátnej ochrane prírody.
Takže, aby som to zhrnul. Nevidím rozpočet čierno, ale minimálne pre rezort ministerstva životného prostredia v tejto kapitole ho vidím dosť bledo.
Ďakujem pekne.

Ja len jedna krátka poznámka k tomu, čo hovoril kolega Muránsky. Rozpočet dobrý, zlý, dobrý, zlý a stále sa to tu tak omieľa dokola. No jasné, že dobrý. A viete, prečo je dobrý, pán kolega? Kedysi ohľadne rozpočtu v tejto sieni bola rozprava, ktorá trvala 3-4 dni, bolo tuná niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov do rozpočtu, teraz nič. Proste ako vykypený čaj, všetci. Čaj, zlý čaj, niekoľkodňový. Žiadne návrhy, nič. Preto je ten rozpočet dobrý, preto, lebo opozícia asi nemá čo povedať. A to bolo vidieť aj z vášho príspevku. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak som hovoril ráno, že ja by som nebol vystúpil, ale k úcty, z úcty k tým ľuďom, lebo ja, mňa fascinuje, keď niekto vie zdvihnúť misku, teda oči od svojej misky alebo pohľad do zeme, lebo všetci tu chodíme, jak také teliatka, oči v zemi. Ale hej, ale hej, ale hej. Takže mňa to fascinuje aj z úcty k tým ľuďom, ktorí dneska spôsobili, že moja dcéra nešla do školy, lebo ráno sa pýtam, čo tu robíš? (Povedané so smiechom.) Nejde do školy, lebo že učitelia protestujú.
Oceňujem aj tú kreatívnu formu, oceňujem všetko. Fantasticky, konečno, možno raz, možno raz, možno raz sa to podarí, že ľudia budú tak hrdí, že potom sa budú sem báť chodiť ministri s hlúposťami, lebo budú vedieť, že sú pod veľkým drobnohľadom jednak poslancov, ktorí tu budú mimoriadne kritickí k hlúpostiam a tí budú mať tylové zabezpečenie občanov, ktorí budú ešte kritickejší, hej. A vtedy sa budú ministri sem báť chodiť s hlúposťami.
Takže ja z úcty k tým ľuďom len kratučko poviem.
Ja som sa včera venoval, tak jak si myslím, že by som, teda by to malo mať nejakú hlavu a pätu, že všeobecne potom vecne z pohľadu môjho výboru, v ktorom som, teda z pohľadu bezpečnosti a dneska len tie poznámky a to ocenenie toho vzopätia učiteľov mimoriadne kreatívneho a tvorivého. Fantázia. Tak na ich podporu, dobre? Že na ich podporu, lebo ja by som nebol vystúpil, tiež som teda hovoril, že ráno som avizoval, že nevystúpim, pokiaľ by ste, pán spravodajca, predložili pozmeňovák, hej? Pokiaľ by ste predložili pozmeňovák, nepredložili ste pozmeňovák, no tak vidíte, tak ma tu máte. A ten pozmeňovák v zásade mohol byť a ja pokúsim sa v krátkosti, lebo ja tu nechcem byť také, také tie populistické reči, ale vecne ako trebárs vyškriabať, z takého len ľahkého pohľadu na rozpočet vyškriabať nejaké peniaze, hej, a dať ich učiteľom.
Všetko je záležitosť a otázka priorít, samozrejme, že kto má akú prioritu, ale to chcem aj povedať, že tí učitelia nie sú ďaleko od pravdy v tom, že tie peniaze v rozpočte sú, len je to všetko otázka, otázka priorít. Ťažko sa však robí vo vláde, keď aj minister, žiaľ, príde a povie, že aké je to fantastické, keď mu požičajú za málo. Myslím, že niekto mi raz vravel, že na Harvarde učia, že dobre si požičať, to je ako zarobiť. Ale ja som možno iná škola, ekonomická, lebo ono je špeciálne, táto smerácka ekonomická škola je zvláštna, lebo aj premiér Fico má také zvláštne ekonomické teórie, ktorý povie, to, že si ľudia požičiavajú alebo, že nárast spotrebiteľských úverov je taký enormný, svedčí o stabilite a dôvere v túto krajinu. To tiež by som, teda to tu zaznelo, to som si nevymyslel, hej.
Čiže viete, ja si myslím, že by bolo fantastické trebárs, a to je úplne ideál, ako Nóri, že my ideme niekomu požičať, hej? Nieže fantastické, že nám chcú požičať. I keď, samozrejme, v tej mizérii, v ktorej sme, sa javí toto ako dobrá správa. Čiže toto je také trošku pomýlené, ale nevadí.
Prosím vás, ja len, keď by som povedal, že pán minister, neprišiel ten pozmeňovák, ktorý som čakal, že by sme uspokojili tých učiteľov, ktorí sa domáhajú, že nejakého toho eura navyše, keď už toľko peňazí ide do, neviem, čoho všetkého, tak som si vybral pri zbežnom pohľade na ten váš rozpočet, ja som tu včera hovoril len to MV, nešťastné ministerstvo vnútra má na vysávanie počítačov infraštruktúru, čo to tam majú? (Povedané so smiechom.) Sanácia a to, ja neviem. To sú fantastické, fakt že, to už len zneje to dobré. Ono je to nič, hej? To je nič, len stojí to 32 mil. eur. Je to nič, hej, to je nič. To je vysávanie vysávačov, či počítačov. Tridsaťdva miliónov by som kľudne a Kali by to ani nezistil, že mu odišli, len niekto by bol nervózny, hej? Niekto by znervóznel, že však rátal s toľkými peniazmi. Tam by som zobral. Ale na školstve, keby sme hľadali a tu možno niekto so mnou nebude súhlasiť, ale ja si tiež myslím, že keď teda, ak je otázkou priorít, že čo je pre nás dôležité, či vzdelanie alebo, že niekto vie dať jedenástku. Viete, ja som si dal tú robotu, som si dneska pozrel ten rozpočet a pri tej mizérii, ak vieme teda, že moja druhá dcéra sa učí furt z nejakých prefotených materiálov, ale máte tam 4,5 mil. na štadióny stále a 5 mil. na národnú.
Viete, mňa až fascinujú tie príbehy, podľa mňa vždycky tí vlastníci futbalových klubov, ale veď to sú všetko bohatí ľudia. To sú bohatí ľudia, altruisti alebo takí, že dajú späť, keď sa im v tej krajine podarilo zbohatnúť. U nás tí bohatí ľudia sú, že ešte viac vypýtajú od toho štátu. Jak Široký, nie? Že Široký ešte teda si nechal postaviť štadión a popri ňom mu vznikol ešte jeden hotel. Čiže mne to filozoficky nesedí, hej? Ak sú niekde bohatí ľudia, ktorí sa chcú venovať športu a chcú postaviť futbalový štadión a v Trnave taký, ako nikde inde, no tak nech si ho postavia. Ale prečo by malo ísť z rozpočtu školstva 4,5 mil. eur? Viete, to mi príde trošku, trošku zvláštne. Na národný štadión, tak dobre, už tak ho postavme, ale nech je potom národný. Nech je to skutočne náš. Lenže ja mám zase pocit, že my ideme stavať za štátne peniaze niekomu štadión. Keď tam budete si chcieť zahrať futbal, tak zistíte, že pozor, chlapče, nieže vy, tam nebude si môcť nik zahrať futbal, ale. No, čiže tam by som tiež hľadal určité rezervy. To je uhol ako priorít. Dobre?
Čiže ja viem, že váš premiér rád hrá futbal, to je všetko v poriadku, ale teraz si predstavte, že keby sme mali, ja neviem, prezidenta alebo premiéra golfistu. Tak čo teraz by sme mali, že by sme podporovali golfové ihriská alebo curling by hral, čo by sme robili curlingové haly? Viete, to tak nemôže celkom sedieť, hej. Ale priznám, že niekde to otočí, že športuje tá mládež, aj športuje, len môžete sa prebehnúť na kopec a z kopca, ale škola je škola. A keď vyzerá, že to v tých školách vyzerá zle, tak ja by som tú prioritu smeroval tam.
A prosím vás, tam potom ešte ste dali 2,5 mil. na tie startupy pri skúsenostiach, ako bola tá konferencia slávna, tak to kľudne by sme oželeli a to môžete dať tým učiteľom. A posledná, tu možno sa dostanem do rozporu s niekým, to malo byť údajne, že nejaké fantastické riešenie tie lyžiarske kurzy, hej, že proste akože tie budú, tie deti chodiť na tie lyžiarske kurzy. Ja teda nehovorím, že, že nie, len znova ma, a to sú možno politický, ale však som politik ešte stále chvíľu, keby chlapci z J&T robili curling, tak by to boli nejaké curlingové kurzy, by som si to normálne tipol, hej, lebo to by sa pri vašich, pri vašej ústretovosti by sa v zásade nedalo vylúčiť, že by ste proste to vedeli tu nadhodiť aj pre socializáciu tých detí, že majú chodiť hrať ten curling.
Takže ja napríklad si nemyslím, že lyžiarske kurzy, obzvlášť v tej mizérii, obzvlášť, ak hovoríte, že to je pre sociálne slabých. Ja si to ako decko pamätám, že nikde sa viac neporovnávalo, len na lyžiarskom kurze, že kto má súľovky, kto má rossignoly, hej. Viete, darmo dáte niekomu, že môže sa ísť lyžovať, keď chudáčisko má tepláky a nemá lyžiarsku súpravu, nemá helmu, nemá rukavice gorotexové, nemá, no nemá. A to ak niekto v puberte trpí, tak trpí tým, že nemá. No tak viete, to je znova potom, radšej by som už zostal pri tých letných kurzoch, lebo tam tie, tričko a trenky už má dneska každý, hej. Čiže to by som ako, ak ste chceli pomôcť, podľa mňa týmto nepomáhate. A tento program podľa mňa nebude úspešný a podľa mňa sociologicky tým ľuďom, ako vravíte, že socializácia nič z toho platné nebude. Ešte by som trošku veril tým školám v prírode, tam to ten význam môže mať.
Čiže tam, keď už sme toto zozbierali, vážení, mne len toto, tento letmý pohľad na váš rozpočet dal niekde na úrovni 90 mil. eur. To by ste, pán Duchoň, vyhádzali z toho rozpočtu jedným pozmeňovákom raz-dva. Tam, tam, tam a máte 90 mil. eur. A jak ich je, ja neviem koľko je tých učiteľov, ale to pomaly vychádza 1 000 eur na hlavu, hej, ak ich je, rátajme, že ich je niekde možno okolo 100-tisíc alebo 90-tisíc, no, zjednodušený výpočet, 80, 90 euro mesačne. To by boli podľa mňa vcelku spokojní. Viete, nie tou žobračenkou, že teraz im dáte, že jak dôchodcom, že 100 euro, vianočný príspevok. To je dehonestujúce. Toto by bolo. Predstavte si, že by ste vyhádzali len, by ste vyhádzali štadióny pre boháčov, hej, by ste vyhádzali tých, čo chodia vysávať počítače ku Kaliňákovi, hej. To proste by neboli žiadne, že bolesti, že tu tento štát by bol ochromený. Vôbec by nebol ochromený tento štát, pán minister. Ešte by som, jaj, pardon, ešte tam bolo 25. To bolo od vás, to by ste aj vy prispeli z NSK a to máte tú informatizáciu a s tým skončím.
To je naozaj to, čo tých ľudí irituje a dúfam, že ich to bude iritovať a budú sa pýtať. Znova tam je, na budúci rok máte 25, za štyri roky ste, len spolufinancovanie bolo 100 mil. eur. A kde je niečo? Kde je nejaké www? Kde sa dá kliknúť? Na čo? Na nejaké www super projekt, aspoň niečo. (Povedané so smiechom.) Za tých 100 mil. len spolufinancovanie, pozor. Len spolufinancovanie informácií. Mne chalani z Košíc spravili www.ctpristroj.sk a tá stránka bude zachraňovať životy. Po večeroch to spravili, pán minister. Po večeroch to spravili, pro bono, sme to dali ministerstvu zdravotníctva. Pro bono.
Vy ste za volebné obdobie, u vás sa stopilo len spolufinancovanie 100 mil. eur. Povedzte mi, prosím vás, dajte mi niečo, na čo si mám kliknúť. Čo si mám kliknúť? Kde si mám kliknúť? Dajte mi nejaké www, čo mám urobiť, aby som zistil, že aký užívateľský komfort som dostal, že čo môžem, ako sa môžem zblázniť od radosti, že jak je to výborné, že tento štát zainvestoval. Kalmus, chudák, toho, čo idú súdiť za to, že namaľoval Biľaka, si išiel vybrať opis rodného listu v Košiciach. Býva tam 50 rokov a povedali mu, že sa to nedá, že musí ísť do Piešťan, lebo tam sa narodil. Vidíte, 100 mil. v čudu, len spolufinancovanie, čiže celkový balík, koľko to bolo 400, 500 mil. eur? Kde je iGoverment, iHealth? Kde sú tie anglicky znejúce projekty? Dajte to radšej tým učiteľom. Dajte, tam viete, tam tí vaši chlapci, fešáci skupujú latifundisti na kopci, dajte radšej, dajte radšej tým učiteľom. Nech si kúpia niečo domov, niečo v IKEA-i, nejakú kuchyňu. Viete, to je lepšie. Lepšie je to tak, fakt. Má to väčší význam pre spoločnosť, tie deti v tých školách budú spokojnejšie, tí učitelia budú spokojnejší a bude to o niečo funkčnejšie v tejto krajine. Na šupu. Jedným pozmeňovákom, pán spravodajca, vidíte, ani vás to nenapadlo. Som letmým, bežným pohľadom vám našiel 90 mil. euro v rozpočte, ktoré by nikdy nikomu nechýbalo. Vôbec by nebol paralizovaný štát, fungoval by takisto, jak by fungoval aj zajtra, aj pozajtra. A učitelia by dostali skoro 100 euro mesačne navyše.
Skončím. Teším sa, že sa ľudia zobúdzajú. Teším sa, že sa ľudia začínajú viacej pýtať. Miera kritičnosti sa zvyšuje. Ak sa nám to bude dariť, tak naozaj bude platiť to, čo som povedal na začiatku. Budú sa báť sem ministri chodiť s hlúposťami a budú veľmi opatrní, hej. A teraz nie, pán minister, na vás, nie ku vám, fakt, že lebo vám tiež, či to dostanete ako kapitolu nejakého ministerstva, ale už aj tí vaši si budú musieť dávať pozor, že kto tam čo napchá, hej? Ten jednotlivý rezort, že čo zistí, že či Draxler si naozaj myslí, že je nevyhnutné dať, ja už ani neviem, kto ten národný štadión stavia, hej? No, však keď už sú takí bohatí, tak nech ho stavajú. Nie? Ja neviem ináč. Bude to štadión, čo patrí štátu, alebo je to, ja tomu nerozumiem, že čo to je? Tak sú boháč? Alebo nejsú boháč? Viete, že tak postavte ten štadión a hotovo. Ale nieže nechajte si postaviť ten štadión a hovorte, že je to môj štadión a ešte, že som ho postavil. Tomu ja fakt nerozumiem. A myslím, že nielen ja.
Debata o rozpočte podľa mňa je poznačená predvolebnou, takým útlmom. Mrzí ma to trošku. Dneska tu zazneli až vesmírne príspevky zrána niektorých našich kolegýň, čo ale trebalo veľké aj pochopenie. Ale z môjho laického pohľadu boli tu aj hodnotné príspevky a tomu sa teším. A teším sa a dúfam teda, že bude vám mať kto sekundovať po ďalších voľbách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Alojz, vieš, ty často máš dobré myšlienky, len potom tak utečieš zo záhonu, kde je sto kvetov pekných, vytiahneš ten jeden a ten jeden kvet potom úplne, že všecko je takto. A ja ti poviem napríklad. Vyťahuješ štadióny. No aj mestá a obce stavajú štadióny, aj mesto Humenné stavia štadión. A my pre akých boháčov, Lojzo? Ja tam mám len jedného, proti ktorému permanentne bojujem, lebo dáva najdrahšie teplo. A permanentne ma dáva na súdy. O akých boháčoch ty rozprávaš? Veď tie deti, ktoré naozaj chcú športovať, máme dvesto alebo tristo detí vo futbale, teraz presne neviem.
Potom zase povieš, že učitelia. Áno, ja si myslím, že pre mužov je toto povolanie neatraktívne, lebo tie platy sú nižšie. Ale keď som sa pozrela, tak od roku 2013 každý rok, a to je za našej vlády, lebo predtým bola pravicová vláda, zvyšujeme im o 5 % mzdy. Potom zase povieš o lyžiarsky výcvik. No ja si pamätám ako dieťa, že sme všetci chodili na lyžiarske výcviky. Povieš, že keď je premiér futbalista, tak futbal. No tak je aj lyžiar, všetko je? Boli lyžiarske výcviky. Veď tie deti sedia permanentne za počítačmi, priberajú. Nechcú chodiť na telesnú výchovu. Tak kvôli tomu sa to snažíme zatraktívniť.
No a nakoniec už poviem iba toľko, že vieš, preto sme tu, že musíme tie dane pomerne rozdeliť. Najjednoduchšie je povedať, že toto zoberme, dajme dôchodcom, tú istú kôpku povieš, dajme učiteľom. Ja to vždycky hovorím aj v mestskom zastupiteľstve, je to menšie ako parlament. Keby stačilo, tak počítač všetko rozdelí. Ale vždycky je tam nejaký subjekt a ten je človek, ktorý vie, že tu treba pridať, tu. A my musíme prideliť aj na šport, aj proste do školstva, aj na zdravotníctvo, aj na kultúru. A ten balík je len jeden. Ako ja chápem, ako hovorím, že aj medzi záhonom tulipánov sa jeden nájde, ten, ktorý je zlý, ale teda nemusíme zahodiť ten celý zákon. Takže ja si myslím, že naozaj tie dane musíme pomerne rozdeliť. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predseda si zachoval z minulosti, keď sme boli kolegovia na ministerstve financií, zdvorilosť rezortu financií (povedané so smiechom) z hľadiska časovania. Ja ho, samozrejme, budem rešpektovať ako pána predsedu a jeho odporúčanie. A naozaj, aj ťažko sa mi bude končiť z hľadiska (povedané so smiechom) toho, lebo viete veľmi dobre, že myslím si, že Peter Pellegrini, Alojz Hlina a Peter Kažimír a Dušan a Dano Duchoň tu boli 15 hodín, tuším, a sedeli si na zadku a počúvali všeličo, to nazveme.
Dámy a páni, ja, samozrejme, mám aj pripravené záverečné slovo. Ja sa to pokúsim tak popretkávať, ale 15 hodín. Samozrejme, že tá debata do veľkej miery je poznamenaná tým, že hovoríme, a ja som, myslím, že veľmi dobre som odhadol, keď som hneď v úvode, jak som začal hovoriť o rozpočte, hovoril, že je volebný, aj táto debata je volebná, aj všetko v najbližšie dni a týždne bude proste poznamenané optikou volieb, aj v tom dobrom, aj v tom zlom. A ja si len môžem priať do najbližších týždňov, aby sme si zachovali zdravý rozum, aspoň zbytky zdravého rozumu, (potlesk) lebo väčšina z nás, ono to tak už proste chodí v tomto systéme, sa tu asi stretneme. Väčšina z nás sa tu stretne takto na ustanovujúcej schôdzi niekedy, čo ja viem, v apríli alebo koncom marca budúceho roku. A bude to taká akože uvoľnenejšia atmosféra, lebo tlak zrejme sa vypustí z hrnca, rozdajú sa karty a niekto bude na tej strane a niekto na tej. A bude to fér. Lebo myslím si, že všetko si môžeme vyčítať, ale jedna vec v tejto krajine funguje, a to je proste výmena stráží. Zatiaľ to vždy išlo a nevidím žiadne dôvody na to, aby to bolo inak po marci budúceho roku. A myslím si, že všetci sme na to pripravení, aby nám vystavili, (potlesk) aj nám, aj vám občania, ktorí žijú v tejto krajine, hodnotenie a vysvedčenie, čo u politických strán sa meria, samozrejme, počtom hlasov, preferenčných hlasov a na konci dňa v tom usporiadaní, v tom, kto sedí vľavo a kto vpravo a kto dole a hore.
Trvám na tom, aj na tom, že tento rozpočet je dokumentom, je to plánom, je to plán zodpovedného hospodárenia, ktorý sa snaží zlepšiť dlhodobú udržateľnosť, tak ako sa ju snažil aj v minulých rokoch, kľúčovo v roku 2013, tak ako ste tu s uznaním poznamenali. A veľmi dobre viete, že je aj v súlade so všetkými pravidlami, ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. A samozrejme, tú volebnosť podčiarkuje aj to, že je svojím spôsobom aj odpočtom posledných štyroch rokov aj v tom dobrom a samozrejme, aj v tom zlom, lebo to všetko patrí k životu.
Žiaľ, tej predvolebnosti naozaj zodpovedali aj mnohé vystúpenia a kritika z úst niektorých opozičných poslancov, ktorí sa snažia niekoľko mesiacov pred voľbami podľa mňa zaujať, aj za cenu vytvárania nezmyselných konštrukcií a často aj nezodpovedných a krátkozrakých sľubov. Ja sa nebudem vyjadrovať k volebných sľubom, lebo z tejto pozície z úst mnohých opozičných poslancov de facto zaznela, zazneli už aj volebné sľuby, akési volebné programy definované v sľuboch, urobíme to alebo urobíme ono, zrušíme to alebo zrušíme ono. V zásade, ak by som to zhrnul, a ja už som to hovoril v úvode, on to schytal asi úplne neprávom, Ivan Švejna, odo mňa v mojej reakcii. Ale ono sa to vinulo ako zlatá niť počas všetkých príspevkov, väčšiny príspevkov, s výnimkou, naozaj s výnimkou niektorých. Všetci sa skoro hlásime k vyrovnanému hospodáreniu, lebo o tom hovorí zdravý rozum. Aj keď treba pripomenúť, v tejto krajine to nikdy tak nebolo. Takže, dá Boh, že sa toho dožijeme. Všetci sa hlásime k nižšiemu dlhu, lebo to tiež, myslím si, že dáva zdravý rozum. No a potom to prichádza. Všetci chceme aj nižšie dane, nie chceme, všetci, vy chcete nižšie dane, hlavne tí kritici. To znamená, počul som o tom, ako sa zruší to alebo hento, zavedú sa sadzby, už som tu počul 15% z tábora, tuším, SaS, takže návrat k rovnej dani a znížime sadzby, znížime nejaké odvody, odpočítateľné položky, sieťari.
Tu ste mnoho, mnoho sľubov, ktoré neznamenajú nič iné na konci dňa, ako v tom mojom pohľade nižšie príjmy pre štát a pre verejnú správu. Samozrejme, všetci sa hlásime k neobťažovaniu podnikateľov. To znamená, neodpustili ste si, kolegovia, trošku pokrytecky, na jednej strane, samozrejme, bojíte sa nesúhlasiť s bojom s daňovými únikmi, ale využijete každú možnosť kritizovať nepopulárne opatrenia, ktoré sú s týmto bojom spojené. No samozrejme, všetci chceme viac bojovať za daňové, za boj s daňovými únikmi. Platí to, čo som povedal pred chvíľou. Potom tu, samozrejme, sa oslovujú skupiny dôchodcov, chcú vyššie sa dôchodky, chcú, chce sa ale, samozrejme, aj silnejší II. pilier. Aj to som zachytil. A samozrejme sa chce menší deficit Sociálnej poisťovne, ktorý tu každý rok máme z princípu, lebo máme demografický problém a to je hlavne, to je vlastne hlavná súčasť, hlavná časť toho parametru udržateľnosti alebo negatívnej časti udržateľnosti verejných financií.
Pravdou ale je, že ak hovoríme o tej dlhej udržateľnosti, ktorá naozaj hovorí, alebo pracuje s číslami v obrovskej, ďalekej budúcnosti, to znamená, hovoríme o päťdesiatich, šesťdesiatich rokov od dnes, tak aj v tomto parametre, ktorý sa netýka každodenného života, sa našej vláde podarilo to zlepšiť o 40 %. To znamená, to, čo sme dostali do vienka, to sme zlepšili o 40 %. A to platí aj pri kritike nižšieho konsolidačného tempa v rokoch 2014 a 2015. A tu sa len pristavím snáď pri, tuším, to bol pán poslanec Jurzyca, ktorý hovoril o tom a hovorí o tom aj Rozpočtová rada a mnohí odborníci hovoria o tom, že treba využívať dobré časy na to, aby sa čím rýchlejšie došlo vlastne k cieľu vyrovnaného rozpočtu.
Tu ako človek, ktorý je síce ministrom financií, ale odmieta byť účtovníkom, musím povedať, že mám na to trochu iný pohľad a ten pohľad je len nie v cieli, ale v taktovaní toho cieľa, v krokoch, ako k nemu dôjsť. A to je presne, to má byť kľúčovým obsahom debát, s ktorými by sme mali oslovovať aj verejnosť, pretože ono to nie je také jednoduché, ak hovoríme napríklad o dobrých časoch. Áno, my z pohľadu toho, čo sme zažívali v rokoch 2009 a 2010 a následne malé oživenie v 2011, 2012, 2013, ťažko sa mi to pripúšťa, ale to boli veľmi ťažké roky tak isto, lebo mali sme vlastne obdobie takého dvojitého "w". To znamená malá recesia, zase prišla taká doba, malá doba ľadová. Tak z tohto pohľadu je to lepšie. To, že je to lepšie a samozrejme, že sa k tomu hlásim, že je to lepšie, lebo je to kľúčový, vidieť na trhu práce, je to vidieť na tých príjmoch, o ktorých myslím si, že niet pochýb. Je to vidieť aj na tých cieľoch deficitu, ktoré snáď aj vnímate z pohľadu tejto debaty, už nie sú proste takou krvavou témou. Veď už aj to, že o tom hovoríme len dva dni, druhý rok po sebe o tom hovoríme dva dni a nielen vyčerpanosťou elít ekonomických v tejto váženej sále, ale je to dané aj tým faktom, že tá téma nie je už tak krvavá. Nie je tak krvavá a tých spôsobov, ako dosiahnuť ten cieľ, je naozaj, to sú už finesy, ktorými sa realizáciou sa dostať k tomu cieľu dá.
A tu musím povedať jeden odborný fakt. V tomto roku a ešte trolinku v budúcom roku naša ekonomika z hľadiska takého merania toho, je to také, zase veľmi odborný pohľad nášho potenciálu. To znamená, či sme podchladení, či máme, v tej miestnosti pomyselnej máme pod nulou alebo nad nulou? Tak my sme pod nulou. Napriek tomu, že máme vyše dvojnásobný rast, ako je priemer eurozóny a Európskej únie, máme výkon našej ekonomiky pod potenciálom, ktorý máme. A to nám ten potenciál dokonca jednorazovo padol po tej kríze, lebo to je ten kľúčový problém a to je ten charakter a tá hrozivosť krízy, ktorú sme prežili, že sme prišli o časť potenciálu. A nielen my, ale všetky krajiny, ktoré sa tešili zo svetovej konjunktúry do roku 2008. Prišli sme o časť potenciálu a ešte ho stále vlastne nemáme na sto percent vyťažený.
Takže ja si dovolím polemizovať aj s pánom Jurzycom a s niektorými ďalšími odborníkmi, ktorí hovoria, že toto sú z hľadiska ekonomickej teórie dobré časy. Dobré časy nastávajú podľa odhadov koncom budúceho roku a v roku 2017, keď už nám, podľa rôznych metodológií sa nám vlastne ráta, že sa začíname prehrievať. To znamená, že náš vývoj, našej ekonomiky bude nad náš potenciál.
A preto, preto aj z tohto pohľadu a dovoľte mi tento veľmi akademický, veľký akademický výlet do tejto oblasti. Z tohto pohľadu je podľa nás správne z hľadiska celkovej hospodárskej politiky uvoľniť alebo nebyť tak prísny v konsolidácii a v cieľoch. Dokonca nás k tým cieľom ani naše regulátory, ani v Bruseli, ani tí veľmi prísni páni, ktorí majú prejdených 180 krajín sveta, z Medzinárodného menového fondu nevyzývajú. Opak, upozorňujú nás, buďte opatrní a nepodväzujte si ekonomiku. Takže toto sú dôvody, a to ešte, samozrejme, pomíňam fakty, o ktorých hovoril Jozef Kollár, o tých mnohých dlhoch, ktoré tu máme, ktoré sú implicitné, veľmi schované niekde hlboko a nechceme ich ani vidieť, ale také, ktoré sú aj viditeľné a mnohí ich inštinktívne pomenúvate. Či je to oblasť kultúry, školstva, zdravotníctva, mnoho, mnoho tých oblastí, alebo aj fungovania kvality tak nenávidenej štátnej správy, ktorá nie je dobre platená z tohto pohľadu a stále je samozrejme každý, každé rozhodnutie o nejakej valorizácii je predmetom v podstate hlavne mediálnych atakov o tom, že by sme, mali by chodiť v podstate za menej a menej peňazí do práce. Môžeme o tom hovoriť, či tých ľudí nie je veľa a či nie sú zle platení.
Je množstvo tých výčitiek a tých štuchancov, akceptujem, prijímam so sklonenou hlavou, ale jednu vec nám nemôžte po štyroch rokoch tejto malej veľkej drámy a z pohľadu toho, čo sa deje v Európe a vo svete, je tu len taká malá búrka v malom pohári vody. Nemôžte nám proste ako uprieť, že sa veci zlepšili z pohľadu verejných financií, z pohľadu kredibility, z pohľadu toho, ako sme videní zvonku a tu aj Alojzovi Hlinovi musím povedať, že ten, tá tónina, ktorú neustále vnáša do politiky, má i tú sympatickú časť, to je tá posadnutosť niektorými vecami, ktoré sú nespravodlivé a ktoré vytvárajú kritickú hranicu možno až konfliktu, ale na druhej strane tu proste zanáša neustály negativizmus z pohľadu toho, ako je všetko naprd, ak mi dovolíte (potlesk) ako v tejto, v tejto atmosfére skoro predvianočnej to pomenovať. (Smiech v sále.)
Takže a toto je úplne v rozpore, lebo to je veľmi nebezpečné a tu sa aj pristavím a vidím, že mi na rovnakú vec sú aj tieto papiere, ktoré tu mám a tu vám musím povedať, že to je aj možno pohľad, ktorý by ste mohli, ak len trochu sa doma postavíte pred zrkadlo a budete chcieť hovoriť o sociálnych balíčkoch, ktorých pomenovanie má, samozrejme, je súčasťou politického marketingu, to je legitímne. Ale ak o ňom chceme hovoriť z hľadiska odborného, tak ja ho buď nazvem cudzími slovami, že je to typ prorastovej hospodárskej politiky, ktorý je nasmerovaný na posilňovanie domáceho dopytu. A v absolútnej väčšine prípadov, a stojím si za tým, pretože všetky tieto opatrenia prechádzali aj cez dom hrôzy, ktorý sa volá rezort financií, a to je, túto úlohu má v každej vláde, proste stojím si za tým, že to tak je. Môžete mať na to rôzny, rôzny pohľad, ale výčitky na zvyšovanie kapacity materských škôl, zvyšovanie, neviem, o starostlivosti o matky alebo, ak hovoríme napríklad o podpore cestovného ruchu mimo sezóny cez návštevy našich žiakov a študentov, ak hovoríme o mnohých opatrení, ktoré aj nestoja tak veľa peňazí, alebo stoja, ale nie tzv. tých akruálnych, ako je nový systém platenia DPH v stavebníctve, platenie DPH po zaplatení faktúry.
Ak hovoríme o mnohých, mnohých ďalších veciach, tak sú, proste oni sú nasmerované a sú vykonštruované tak, aby mali nejaký synergický efekt. Ak hovoríme o zatepľovacom programe, ja sa opäť pristavím pri pani podpredsedníčke, ktorá včera hovorila o tom, hovorila o tom, ako za tie peniaze by sa dalo postaviť 36 km metra v Bratislave podľa cien jednotkových v Kodani. (Zaznievanie gongu.) No tak neviem, pani podpredsedníčka, treba si sadnúť do svojho podpredsedníckeho bavoráku a ísť na Oravu a čo vám ľudia na takýto návrh povedia. Či nie radšej si zateplia proste svoje domy, lebo ja som bol na Orave zhodou okolností minulý týždeň, v hale, v ktorej boli 4 °C a tí ľudia určite viac vnímajú a chápu, že ak si zateplia dom, štát ich k tomu bude motivovať. Ak zamestnajú remeselníkov, ktorým legálne zaplatia, nie kešovicu, ale budú musieť mať faktúru z DPH alebo bez DPH, kto nie je platca DPH, tak to pomáha príjmu štátu, teším sa z toho. Pomáha to zamestnanosti v malých stavebných firmách, nie žiadnym veľkým tu zahraničným a kadejakým stavom, ale kľúčovo malým, lebo hovoríme o zatepľovaní rodinných domov a tí ľudia potom budú mať nižšie účty proste za energie. Čo je na tom zle? (Potlesk.) Ale skúste si zasúťažiť s nápadom postavenia 36 km, za ktoré by som už skoro ako Bratislavčan, skúste si zasúťažiť vo svojom volebnom programe s týmto nápadom. Lebo ono sa to o tom ľahko hovorí, ale ja vám chcem len povedať jednu vec. Až už si to, ak tú možnosť budete mať a tá šanca je stále fifty-fifty, aby ste tu takto o pár mesiacov stáli na mojom mieste niekto z vás z opozície.
Skúste si uvedomiť jednu vec, že atmosféra politických systémov v Európe sa naozaj pomalinky, nenápadne mení k oveľa horšiemu, že pod vplyvom rôznych kríz, sociálnych, my máme stále vyše 18 mil. ľudí na ulici, ktorých vyvrhla kríza na ulicu, oni nie sú schopní, strácajú kontakt s trhom práce. Zhoršujú sa vzdelávacie systémy. To je problém nielen Slovenska, mnohých ďalších krajín. Áno, za jeden z najvážnejších problémov, ktorý ja považujem, je to, že každý štvrtý, každý piaty vysokoškolák, stredoškolák alebo absolvent základnej školy nie je schopný sa zamestnať. A dnes už nie preto, že by nebola robota. Máme vyše 30-tisíc voľných pracovných miest. To už nie je len tento problém. Máme toľko voľných pracovných miest, ako sme ich mali v roku 2008. Veľmi, veľmi zaujímavý fakt, ale aj veľmi nebezpečný z pohľadu toho, o čom tento fakt ako hovorí.
Takže ak hovoríme o tom, čo sa deje pomalinky v Európe, ako je demokracia krehká, ako sa na vaše stoličky môžu dostať ľudia s veľmi, veľmi jednoduchými riešeniami a že možno nie sme ďaleko, o jedno alebo dve volebné obdobia, kde takýto typ ľudí v nejakej farbe svojich košieľ, ktoré budú preferovať a ktorým ľudia môžu tlieskať, tu môžu proste získať väčšinu. Proste sme stabilná krajina, môžeme sa hrdiť naozaj stabilným politickým systémom, s malými výnimkami, keď ste hodili vlastnú premiérku z útesu v roku 2011, ale to je váš problém a ponesiete si tento hriech do svojich politických hrobov niektorí, ale problémom je, že problém je ten, že musíte si uvedomiť, ale dokonca aj ten Miki Dzurinda to pochopil v tej druhej vláde.
Pamätáte si ten program - poľudšťovanie reforiem? Pamätáte si to? Podľa mňa si to veľmi dobre pamätáte a musíte chápať, že či ľavé, pravé, technokratické vlády, alebo neviem aké, na konci dňa musia ľuďom niečo doniesť. Pretože ja by som tu mohol byť obrovský geroj s jednopercentným deficitom a pán Juzryca by ma pochválil, aj Ľudo Ódor by ma pochválil, že už včera som urobil to, čo som mal urobiť zajtra, ale z hľadiska oslovenia ľudí, aby pochopili, na čo sa robí verejná politika, to je ukrutne málo. Pretože tie mnohé efekty, proste všetci musíme ľuďom byť schopní predať veci, v tom dobrom to myslím, čo pre nich robím. Tá súťaž musí byť na konci dňa materializovaná, musí sa z nej vedieť vystrihnúť prasiatko alebo ovečka. Hej a tí ľudia si to musia vedieť chytiť do rúk a musia to pochopiť, ovoňať a musia povedať, áno, to chcem. A to nestačí napísať do tabuliek, ktorými sa zaoberajú ľudia z ministerstva financií alebo úradníkov alebo analytikov, ktorých mám tiež tak rád hlavne vo veku do 30 rokov.
Ale to proste ten život je o úplne inom a všetci podľa mňa (potlesk) chápeme, že musíme robiť kroky a musíme aj dokonca pri tom mále a pri cieli, keď máme vlastne míňať menej a možno vyberať trošku viac, ale aby sme zase neudusili plameň, aby sme mali mať proste schopnosť robiť veci, aby ľudia pochopili, že to má význam. Že to má význam. (Potlesk.)
Ak tu boli výtky k dlhu, k deficitu, ja, keďže už som mal dneska jeden emotívny výstup, ktorý mi, ako mne, to tak býva, je mi hneď ľúto, tak musím povedať, že sa nebudem zaoberať niektorými lžami, pol lžami a omylmi a možno by som prosil niektorých poslancov a vôbec, verejných činiteľov, aby buď si zlepšili kvalitu svojich asistentov, ktorí im pripravujú prejavy a ich tu len čítajú alebo, aby vyznávali takú tú zásadu rozprávkovú, že mlčeti je zlato niekedy. Pretože zazneli, samozrejme, aj dezinterpretácie a dokonca aj také malé alebo aj veľké lži.
Pravdou je, že existuje široká zhoda a politická zhoda, ktorá hovorí o tom, že Slovensko má v budúcom volebnom období mať takú perinu a má sa zakrývať takou perinou, na akú má. To je také plastické vyjadrenie o tom, čo znamená asi minimálne štrukturálny deficit, to sa inak asi vysvetliť ani nedá. Počul som iných teda, iných frajerov v svetovej ekonomike, ktorí hovorili, že ani vlastnej mame nevedia vysvetliť, čo je štrukturálny deficit, ale toto je asi to príznačné.
Takže tá zhoda o tom, že by sme mali smerovať k vyrovnanému hospodáreniu, tu je, taktovanie si zvolí na konci dňa vláda, ktorá vzíde z budúcich volieb a naším cieľom, ktorému sa chceme priblížiť aj týmto návrhom rozpočtu, je, a zopakujem to, čo som povedal v úvodnom slove, podporovať domácu ekonomiku, znižovať deficit verejných financií, zvyšovať zamestnanosť a vytvoriť týmto aj predpoklady na dosiahnutie cieľa, na ktorom sa všetci zhodneme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)