58. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 13.30 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem pripomenúť poslancom, členom výboru na kontrolu činnosti SIS, že zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.15 v obvyklých priestoroch. Ďakujem pekne.

Ctené kolegyne, kolegovia, máte všetci pozvanie na zajtrajšiu recepciu Ruskej federácie. Chcem vás poprosiť, tí, ktorí máte záujem sa zúčastniť tejto recepcie, aby ste, prosím, oznámili svoj záujem, aby sme logisticky vedeli zvládnuť odvoz a prívoz späť.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Pokračujem vo svojom príspevku. Hovoril som teda o podpore pozmeňovacích návrhov pána predsedu parlamentu, pokiaľ ide o garanciu minimálnej čiastky v rozpočte, pokiaľ ide o úpravy pri dobrovoľníkoch. Hovorím ďalej o podpore, pokiaľ ide o sponzorské, a odôvodňujem to tým, že všetky tie peniažky budú zaevidované v informačnom systéme, ktorý si ktorýkoľvek občan môže otvoriť, pozrieť, kto sponzoroval, koho sponzoroval a na aký účel boli tie peniaze použité. Takisto tie drobné náhrady za stratu času pri dobrovoľníkoch budú všetky zaevidované v informačnom systéme. Čiže obava o nejaké zneužívanie nie je na mieste. A zdôrazňujem ešte raz, ak v iných sférach spoločenského života voláme tiež po takejto úprave, pokiaľ ide o sponzorov, dobrovoľníkov, veľmi rád to podporím, ale treba príslušné zákony upraviť tak, aby to bolo tak transparentné, ako sa navrhuje v zákone o športe.
Pokiaľ ide ešte o sponzorské, treba si uvedomiť, že dnes nemá podnikateľ, ktorý chce nejakým spôsobom dať peniaze do športového klubu, do športu, použiť nástroj reklama. To znamená, cez reklamu a následný uznaný daňový výdavok do športu peniaze idú už aj teraz. Ale aký rozdiel je medzi použitím reklamy a sponzorským?
Prvý rozdiel je ten, vecná podstata. Reklama, účelom reklamy je zviditeľniť obchodnú značku toho, kto tú reklamu poskytuje, tú firmu, toho podnikateľa a podobne. Čiže prvým cieľom je urobiť reklamu tomu podnikateľovi, ale nie podporiť šport. To je prvá vec.
Druhá vec, výroba reklamy niečo stojí a, žiaľ, v praxi sa stretávame s takzvanými vratkami, to znamená, dám ti 100 eur, ale ty mi vrátiš polovičku do vačku naspäť. Bohužiaľ, tie javy sa dejú. Pri sponzoringu takéto niečo byť nemôže, pretože keď dám 100 eur ako sponzor, tak 100 eur svieti v informačnom systéme a je vidno, akým spôsobom ten klub tie sponzorské peniaze použil. Ak to niekomu vadí, že je to transparentné, tak nech sponzoring nevyužíva a robí si možno nejaké iné operácie, ale určite fandím forme sponzoringu.
Sponzoring nie je dar. To je ďalší rozdiel. Ak niekto povie, že to je vlastne dar a dar predsa nemôže byť daňovo uznaný výdavok, sponzorské peniaze nie sú dar. Prečo? Preto, lebo sponzor zrejme podľa nejakej sponzorskej zmluvy bude si nárokovať, aby to jeho meno predsa len viditeľné bolo, či vo forme nejakej jednoduchej nášivky na drese a podobne, alebo nejaká zmienka niekde bude v tlači, v médiách a tak ďalej, sponzor bol ten a ten, to znamená, že nie je to zase porovnateľné ani s čistou formou darovania nejakých finančných prostriedkov.
Škoda, že tamtamy bubnujú, že nebude možný takzvaný superodpočet pri sponzorských peniazoch. Prihováral by som sa za to, aby sme ešte skúsili presadiť aj takzvaný superodpočet. To znamená, ak sponzor zasponzoruje povedzme 100 eur, tak aby do daňových výdavkov si mohol uviesť nie 100 eur, ale 125. To znamená, aby si od daňového základu odpočítal vlastne ešte o 25 % viac, ako sponzorsky dá.
Prečo to podporujem? Aj keď je to daňová výnimka, takže som v tomto trošku schizofrenický, ale podporujem to preto, lebo šport mi je bližšie ako negatívny vzťah k daňovým výnimkám možno, ale podporujem to preto, lebo tým sa budú sponzori viac motivovať, aby tie peniažky do toho športu dali. Ak chceme, aby peniaze do športu tiekli a neboli to len zo štátneho rozpočtu, tak podporme návrh na tzv. superodpočet, pretože bude to viac motivovať sponzorov, aby to využili.
Pripomínam znova a znova, všetky sponzorské peniaze, či už bude superodpočet alebo nebude, sú zaevidované v informačnom systéme. Čiže z tohto pohľadu, z toho pohľadu transparentnosti sa netreba obávať o nejaké zneužívanie, že by to bol nejaký daňový únik alebo niečo podobné.
Čo sa, bohužiaľ, zrejme nepodarí presadiť a po čom športovci volajú, takzvaný mimorozpočtový účet. Jedna vec sú financie, garancie, Tipos, fajn, ale druhá vec je, škoda, že sa nepodarilo presadiť, a zrejme sa to nepodarí, presadiť mimorozpočtový účet, niečo ako fond na podporu športu, porovnateľný, keď zase ideme do sféry kultúry, s existujúcim Fondom na podporu umenia. Športovci po tomto volajú, žiaľ, ministerstvo financií si v tomto nedalo povedať. Je mi to ľúto, je mi to ľúto.
Športové poukazy. Ďalšia vec, ktorá je v zákone, ale, žiaľ, bez garancie, tu v tomto prípade bez garancie, že športový poukaz nebude prázdne slovo, ale bude to reálne naplnené aspoň nejakou symbolickou čiastkou. Čiže sú tie dvere otvorené, ale za nimi je prázdno. Za nimi je prázdna miestnosť. Či niekedy športové poukazy prinesú reálny progres pre financovanie športu, ale pozor! Tu nejde len o to, že financovanie športu. Tu ide o to, že tí rodičia mládeže, detí, ktoré športujú, tí rodičia slobodne rozhodnú o tom, kam pôjdu peniaze. Jedna vec je systém, aký sa zavádza. Informačný systém, pravidlá, vzorec, to všetko je fajn, ale ešte lepšie by bolo, keby samotní ľudia mohli rozhodnúť o časti prostriedkov, ktoré idú do športu cez ich dane, cez štátny rozpočet, cez financovanie formou športových poukazov.
Ja sa veľmi prihováram za to, aby, no už to neurobíme, je mi to jasné, ale veľmi sa prihováram za to, že ak bude v budúcnosti diskusia o zmenách v tomto zákone, aby sa do zákona presadila nejaká minimálna suma, ktorú bude musieť do športu dať ministerstvo formou športových poukazov. Zdôrazňujem prečo. Nejde o to, že tých peňazí bude viac. Ide o to, že povedzme z tých 46 miliónov istú časť o nej rozhodnú samotní rodičia detí, ktoré sú v športových kluboch. Veď máme kultúrne poukazy, takže zas na druhej strane, tam to máme, tuto to nemáme. Tuto to reálne zatiaľ nemáme.
To, že tam bol navrhovaný ten odvod z príjmov zdravotných poisťovní, tak to je výsmech postoja, aké zaujalo ministerstvo zdravotníctva ku športu, pretože šlo o symbolickú, skutočne symbolickú čiastku, ktorá sa navrhovala. O žiadne ťažké milióny alebo stámilióny. Šlo o symbolických 10 miliónov eur, ktoré nebolo ministerstvo zdravotníctva po dohode so zdravotnými poisťovňami pustiť na športové poukazy, a to je veľká hanba znova pre ministerstvo zdravotníctva.
Ďalej nie som spokojný s tým, že sa nepodarilo presadiť návrh, podľa ktorého by sa odpisy pri stavbách športových, pri infraštruktúre presunuli z odpisovej sadzby 40 rokov na sadzbu 20 rokov. Je to negatívna vec, pretože ak niekto bude uvažovať nejaký, tu zaznelo z úst pána podpredsedu Figeľa, investície do infraštruktúry a tak ďalej, no tak si zoberte, že podnikateľ chce postaviť nejaké športovisko, ale bude ho odpisovať 40 rokov, hej, čiže ten návrh na zmenu odpisovania na 20 rokov by bol určite z pohľadu takýchto investícií a takýchto plánov, viac by povzbudil tých, ktorí takto investovať chcú. Dnes, keď si niekto povie, no 40 rokov odpisovať, tak do toho jednoducho nepôjde. To je veľmi zlé.
Ďalej, navrhovalo sa zníženie dépeháčky na vstupné na športové podujatie, nepresadilo sa to, bohužiaľ. Bolo by to v súlade so smernicou o DPH, s európskou smernicou, ktorú teda musíme rešpektovať, nič by sme v tomto z pohľadu európskej legislatívy neporušili a bolo by to na podporu zase účasti na športových podujatiach. Žiaľ, dépeháčka na vstupenky na športové podujatia zostáva 20 percent. Niežeby som bol teda fanúšik znižovania DPH, ale keď už sú tu dvere otvorené v podobe 10 %, tak pomohlo by to športu.
Pozitívne zmeny, naopak, ešte zakončím svoje vystúpenie, boli, pokiaľ ide o vzdelávanie športových odborníkov, pokiaľ ide o systém stredných športových škôl, pokiaľ ide o riešenie situácie pri tých malých zväzoch, ktoré si vzájomne možno aj tak trošku konkurujú v tom istom športe, taekwondo napríklad alebo box, takže to sú takisto možno drobné, ale pre týchto ľudí veľmi podstatné zmeny.
Chcem zároveň ešte, aby som nezabudol, podporiť pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, je ich veľmi veľa a kto to nesledoval, tak si povie, že čo je to za habaďúru, zákon bol zle pripravený, keď je veľa bodov v spoločnej správe. Pozor, práve naopak, to množstvo bodov v spoločnej správe svedčí o tom, že do poslednej chvíle tí, ktorí zákon pripravovali, boli ochotní debatovať o možno o maličkých zmenách, ale pre niekoho podstatných, respektíve o nejakých technických zmenách. Výčitka znovu na ministerstvo financií, ktoré ignorovalo tento proces a zobudilo sa, až keď bol vlastne zákon v parlamente, aj preto je množstvo zmien v spoločnej správe, pretože tí, ktorí mali konať skôr, sa zobudili, až keď bol zákon v parlamente.
A chcem ešte podporiť aj pozmeňovacie návrhy, ktoré ešte len prídu po mojom vystúpení, ktoré avizuje pán spravodajca kolega Petrák, respektíve myslím, že aj pán Goga bude mať pozmeňovacie návrhy, ktoré sú podľa môjho názoru dobré a podporil by som ich. Chcem podporiť aj pozmeňovací návrh kolegu Poliačika a ak ho predloží aj kolegynka Kiššová, ten sa týka napríklad masérov.
Pokiaľ ide a dea-flo-olympionikov, prepáčte, neviem to jednoducho to slovo vysloviť, tak ich pozícia je podľa môjho názoru dobre v súčasnosti ukotvená s tým, že sú fakticky pod krídlami paraolympionického výboru a ak sa dodržia dohody, ktoré boli povedané pri rokovaniach, tak si myslím, že nepočujúci, prepáčte, že to takto poviem, nepotrebujú nejakú vlastnú štruktúru, réžiu, ktorá je jednoducho drahá na to, aby plnili povinnosti, ktoré zákon potrebuje, aby plnili, tá réžia, právnici, štábna kultúra je relatívne vysoká na ten počet športujúcich a na to množstvo peňazí, ktoré tam potečie. Čiže tým, že budú zastrešení cez paraolympijský výbor, si myslím, že to postavenie je korektné a pri predpokladaných dobrých vzťahoch, verím, že ich majú, myslím si, že to netreba nejako špecificky upravovať.
Ďakujem, ja si myslím, že majú, ďakujem za pozornosť a poprosím ešte raz, podporte návrh zákona o športe. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Mihál, čože o to, ja podporím každý dobrý návrh a toto vyzerá, že je. A prepáčte mi, vsuniem také do tejto takej príjemnej atmosféry selankovitej, že jak nám to všetko ide, jeden taký postreh, ktorý tiež podľa mňa bude mať silný vplyv. Zaznelo Tipos sem, Tipos tam a som včera zachytil, že si predstavte, že aká nezmieriteľná drzosť v tejto krajine funguje. Čiže ľudia, ktorí sú namotaní v nejakom podvode o Lemikon, o náhradu nejakých autorských práv, Počiatek, ktorý im poslal pol miliardy, hej, na nič, za nič, tak teraz podali ústavnú sťažnosť a budú sa domáhať ďalších 100 miliónov eur. Motajú sa tam ľudia, teda vy ste ich nakŕmili, od Počiatka ľudia, motajú sa tam ľudia od Pohotovosti, úžernícka nebankovka, stará dobrá partia. Ono to nakoniec môže všetko skončiť tak, že tu bude jeden super zákon o športe, hej, ale nebudú peniaze, lebo Tipos bude musieť platiť schránke, už ani neviem, kde to je, či na Paname, to sa furt sťahuje, to sú nomádi jak, to by jeden neveril, že kde to všade chodí po celom svete, ale súdi sa to s nami, súdi sa to s nami, má to hviezdneho právnika, hej, jeden by žasol, koľká ohromná nezmieriteľná drzosť je v nejakých ľuďoch. To je; čiže ten šport môže nakoniec dopadnúť tak, že Tipos nebude platiť našich športovcov, ale bude platiť panamské schránky, na to som si len dovolil upozorniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja zopakujem a rozviniem to, čo som povedal pri prvom čítaní.
Vzorec, veľmi dobrá vec, má potenciál znižovať klientelizmus, zvyšuje predvídateľnosť systému, to znamená, oplatí sa investovať do mládeže, pretože pokiaľ vzorec bude platiť dlhodobo a nebudeme naňho siahať, tak sa tie výhody z týchto investícií zväzu alebo klubu vrátia, veľmi dobre.
Oceňujem zvýšenú transparentnosť, súčasne ale upozorňujem, musím upozorniť, že tie zmeny vo financovaní, ktoré ešte boli alebo budú doplnené pozmeňujúcimi návrhmi, majú v sebe svoje riziká smerom k verejným financiám a pokiaľ by sa realizovali aj niektoré tie návrhy, ktoré hovoria, že podobne ako šport by sa mali riešiť aj ostatné oblasti, tak zodpovedne hovorím, že pri tom, že budeme mať z verejných zdrojov dôchodky, starobné dôchodky v budúcnosti minimálne na úrovni 32, 33 % z priemernej mzdy, takto máme udržateľné verejné financie, tak dávajme vážne, vážne pozor, aby sa nám nerozsypali.
A tým ale nechcem povedať, že budem hlasovať proti, budem hlasovať za, ale za tie body, ktoré som uviedol na začiatku faktickej poznámky, a za to, ako je tam dobre urobený ten Zákonník práce, minizákonník. Ale nemal by som čisté svedomie, keby som neupozornil na riziká, ktoré sa týkajú verejných financií.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja chcem poďakovať, že konečne tu máme zákon o športe, ktorý bol skutočne veľmi, veľmi potrebný u nás na Slovensku. A myslím si, že jedným z tých najdôležitejších bodov tohto zákona je informačný systém, tak ako to tuná povedal pán kolega, pretože konečne budú peniaze trošku pod dohľadom, štátne peniaze budeme vedieť, aj športovci sa budú môcť pozrieť do toho, akou cestou sa ten-ktorý šport financuje, takže z tohto pohľadu som absolútne ako veľmi spokojný.
A na čo by som chcel ako apelovať, je to financovanie mládeže. V tomto si myslím, že máme a mali sme veľké nedostatky, pretože financovať svoje dieťa v športe, financovať mladých ľudí je veľmi náročné a hlavne pre rodičov. Takže bol by som rád, keby aj zväzy mysleli viac na mládež, pretože ak stále tvrdíme o tom, že chceme mať zdravú mládež, mladých zdravých ľudí, tak nepochybne šport je ten fenomén, ktorý si myslím, že má veľké predpoklady na to, aby tí mladí ľudia, ktorým sa budeme viacej venovať a hlavne im vytvárať podmienky, si myslím, že budú potom určite v lepšom aj takom stave aj psychickom. Takže budem rád, keď mládež nevynecháme, a bol by som rád, keby sme do budúcna určite tých 20 až 40 %, ktoré budú naviac v rozpočte, aby sme ich využívali správne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán poslanec Mihál, ja som bol sám sponzorom niekoľko rokov futbalového družstva a ako advokát som robil aj neskutočne veľa zmlúv. A práve rozdiel medzi sponzoringom a reklamou tkvie v tom, že reklamu podnikatelia vedia oveľa ľahšie zaradiť medzi výdavky, medzi daňové odpísateľné výdavky a sponzoring tam zvykol byť veľký problém, keď prišla daňová kontrola, čiže každý sa to snažil riešiť cez reklamu. Aj keď pri sponzoringu, máte pravdu, ten sponzor očakáva, že jeho meno sa objaví, čiže do istej miery aj to je reklama, ale keďže reklamy nebolo, že priamy sponzor, takže bolo to ako náklady na vyvesenie a proste a výrobu reklamy, tak to bolo jednoduchšie.
Bohužiaľ, tento štát stále núti podnikateľov a ľudí, ktorí by chceli pomôcť, nejako obchádzať zákon alebo proste nieže obchádzať zákon, ale proste vyjsť v ústrety niektorým úradníkom, ktorí majú takú širšiu fantáziu. Ale stačilo by, kebyže vláda nechá žiť, dýchať, rozvíjať podnikateľov, nech ich nedusí veľkými daňami, vysokými odvodmi, administratívnymi záťažami a na to sa viažucimi vysokými pokutami, a oveľa elegantnejšie by sme vedeli riešiť šport. Viete, keď podnikateľ si musí rozmyslieť, že na čo dá peniaze, aby si rozvíjal svoju firmu, lebo štát mu viac ako polovicu jeho príjmov zoberie, tak ťažko potom nachádzate sponzorov medzi podnikateľmi. A v štátnom rozpočte by sa tiež našli peniaze. Stačilo by, aby sa tie cétečká kupovali lacnejšie.

Ja chcem v prvom rade povedať, že oceňujem proces, ktorý prebiehal v súvislosti s týmto novým zákonom o športe, a ja ho tiež vítam, že tento zákon existuje. A asi prvýkrát som mal pocit, že sa dokážem vyjadriť aj k vládnemu návrhu zákona a že dokonca ma aj niekto vypočuje a zamýšľa sa nad tým, čo hovorím, a zvažuje moje pripomienky.
Takže, pán minister, za toto máte pochvalu od opozičného poslanca a je to vaša politická zásluha a je to zároveň aj zásluha ľudí, ktorých máte pod sebou a ktorí boli natoľko osvietení, že boli ochotní diskutovať a počúvať. Takže klobúk dolu.
No a súhlasím so vzorcom, myslím si, že je to matematicky dobré a správne, som rád, že boli vyslyšané niektoré špecifické potreby napríklad menších športov, úkolových športov, konkrétne karate, tam sa dospelo k riešeniu, ktoré nakoniec bude uspokojovať čo najširšiu základňu karatistov bez ohľadu na to, či sú zo zväzu alebo z federácie, takže opäť pochvala.
No a pán kolega Mihál hovoril o nepočujúcich športovcoch, ja chcem upozorniť na to, paralympijský šport nie je deaflympijský šport, paralympijský šport nie je strechou pre deaflympijský šport, sú to dve rôzne oblasti, a to ako je to teraz nastavené, tak v podstate dáva paralympijský výbor do pozície distribútora peňazí, kde vo veľkej miere na základe dobrej vôle predstaviteľov paralympijského výboru budú alebo nebudú prideľovať peniaze na deaflympijský šport. Je to model, ktorý môže fungovať v dobrom počasí a za predpokladu, že všetci zúčastnení sú osvietení a ide im o jednu dobrú vec. Ja si myslím, že tá momentálna situácia nie je úplne dobrým počasím, a preto sa budem snažiť vo svojom vystúpení presvedčiť všetkých, že deaflympijský šport treba z toho vyčleniť.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ale hlavne chcem na záver poďakovať všetkým, ktorí tento zákon pripravili. Bola to veľmi veľká skupina ľudí z praxe, v prvom rade športových právnikov, ale ďalej samotných aktívnych alebo bývalých športovcov, spomeniem napríklad pani Bartekovú, pána Gönciho, ktorí veľmi aktívne vstupovali do rokovaní a ktorí tento zákon spoločne pripravovali. Bolo tam, aj kolega Droba to spomenul, vo vlastnom osobnom príklade, bola tam veľká ochota baviť sa s každým, kto sa baviť chcel, kto prinášal konštruktívne návrhy. A na záver teda poďakujem aj pánovi predsedovi parlamentu za to, že tento proces celý politicky zastrešil.
Ďakujem.