58. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom na ambíciu ušetriť čas, som sa pripravil do rozpravy už skôr. Chcel by som povedať jeden moment, ktorý mňa aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie a následne na dokument, o ktorom sa budeme baviť v prvom čítaní, vyrušil asi najviac, a to aj z ambície, že nechcem rozprávať to, čo už bolo povedané.

Myslím, že za náš klub Daniel Lipšic rozobral z troch kategórií možné výhrady, ale aj to, čo stojí za podporu, pretože tvárou v tvár možnej kríze a možnému ohrozeniu z hľadiska terorizmu, by sme, ak vládna strana to nemá na mysli celkom a neotvorila rokovania, tak do debaty chceli prispieť tým, že tu nie je všetko čierno-biele a v návrhoch sú veci hodné podpory a v návrhoch sú veci, ktoré sú minimálne diskutabilné a ak by bolo fórum otvorené, mohli sme si ich prediskutovať mimo tohto pléna a baviť sa už len o tom, či konkrétne návrhy získajú alebo nezískajú podporu.
Je pre mňa celkom prekvapivé, keďže návrh na skrátené legislatívne konanie má takých deväť rozvitých viet, keď to dobre rátam, a celkom slušnú a vyčerpávajúcu a dlhú debatu mal iba samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, ak z neho vyjdem, v jednej časti sa spomínajú teda príčiny, prečo pristupuje vláda k tomuto kroku, hlavne tie externé dopady, keďže zatiaľ teroristické ohrozenie priamo sa nedotýka územia Slovenska a stupeň teroristickej hrozby je skôr, ako sa spomína v samotnom názve, vo Francúzsku, Holandsku, Spojenom kráľovstve, Austrálii a Belgicku, a zároveň spomína ešte aj krajiny ako Sýria a Irak kriticky, hovorí o operácii v Afrike v rokoch 2013 až 2015, s týmto by sme mohli polemizovať, ale vzhľadom na to, že pre skrátené legislatívne konanie to vláda pripravila takto, môžeme s tým súhlasiť.
S čím však nemôžem súhlasiť, a je to pre mňa najväčšia výhrada, príčina možnej nepodpory, je, že vláda podmieňuje úspešnosť boja proti terorizmu väčšou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, s tým by sa dalo súhlasiť, terorizmus úzko súvisí s radikalizáciou, najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum spoločnosti a inštitúcií, ak by sme teda s touto podmienkou súhlasili, ale skutočne si myslím z hľadiska oblasti, ktorej sa ja venujem, a to je oblasť internetu, IT, hlavne keďže sme sa tu všeobecne bavili o tom, na úkor bezpečnosti by nemali ísť slobody, tak nemôžem súhlasiť s čl. III predmetného návrhu, o ktorom sa budeme baviť, § 16a, kde sa tajným službám, resp. menovite civilnej tajnej službe, informačnej službe dáva nasledujúca právomoc: „Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje webové sídlo alebo poskytuje doménové meno, je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti informačnej služby zamedziť prevádzku takéhoto sídla alebo obmedziť prístup na doménové meno, ak prevádzkou takéhoto webového sídla alebo doménového mena dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus...“ Ak by tu bola bodka, môžeme sa o tom baviť, či je to správne, a otvoriť tú obrovskú debatu, ktorá ide cez celú Európsku úniu, dokonca globálne cez celý svet, akým spôsobom sa má uchovať tzv. slobodný internet, resp. sloboda informácií na internete, kde možno nastaviť tú tenkú červenú čiaru. Lenže v tom § 16a sa ide ďalej. A je tam uvedené, že sa to vzťahuje okrem myšlienok podporujúcich a propagujúcich terorizmus aj na politický a náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.

V samotnom návrhu na skrátené legislatívne konanie, ak si pamätáte, ako som ho zacitoval, nie je o ambícii sledovať webové sídla politických alebo náboženských extrémistov, extrémistov prejavujúcich sa násilným spôsobom alebo škodlivých sektárskych zoskupení uvedené ani slovo, ale následne, to sa teda stáva, my pod rúškom zavádzania protiteroristického boja zavádzame svojím spôsobom cenzúru teraz, a to je ďalší paradox, na z môjho pohľadu domény, ktoré voláme .sk, alebo domény druhej úrovne slovenského významu. Ja by som teda odporučil, a tuto vidím obrovské riziko, aby sa naše tajné služby zaoberali tým. Ja som si len voľne pre túto debatu našiel vysokú paľbu tzv. stránok alebo aj organizácií a inštitúcií, ktoré sa dlhodobo venujú otázkam terorizmu na internete, je to napríklad Peace Worldwide Organization (peaceworldwide.org) alebo terroristwebsites.info, alebo netsofterror.com, alebo infotoday updatované na dennej báze, s tým, aké stránky sa venujú či z blogovej sféry, z webového zobrazovania alebo priamo informované o dianí v krajinách, ktoré sa aj spomínajú v predmetnom návrhu na skrátené legislatívne konanie. A preto, keď si voľne pozrieme len terroristwebsites.info, tak sa môžeme dozvedieť, že organizácia typu CIA alebo niektoré iné zahraničné tajné služby k dátumu 25. 9. Evidujú 729 teroristických webových stránok, chcem upozorniť, že z nich ani jedna nie je s doménou .sk, 3 289 terroristsubfileshare stránok, tam, kde si môžu sťahovať nejaké informácie, pričom bude to pravdepodobne šírené medzi nimi sociálnymi sieťami (teroristické blogové stránky 8 890 a viac, 16 023 stránok zaoberajúcich sa terorizmom v nejakých svojich podskupinách a podobne), kde chcem upozorniť, že napríklad táto stránka neeviduje ani jednu jedinú doménu .sk.

Prečo sa teda pýtam na to vlády, keď sú to stránky ako .com, .info .tv, všetko mimo ingerenciu našej tajnej služby, ktorá by naozaj mohla vykonať alebo minimálne sledovať, i keď troška spochybňujem túto možnosť či už personálnej alebo vôbec inštitucionálnej kapacity, aby takto mohutný webový priestor dokázala naša tajná služba monitorovať, prečo sa teda zameriavame v návrhu § 16a na to, že budeme zavádzať pre doménu .sk riešenie tohto problému takým spôsobom, že na návrh informačnej služby budeme zaväzovať súdy k tomu, aby nemohli zobrazovať nielen content, ktorý podporuje alebo propaguje terorizmus, čomu by som rozumel, lebo tu predstavuje veľké riziko politický alebo náboženský extrémizmus. Snažil som sa dopátrať toho, možno pán minister alebo odborníci na trestné právo to budú vedieť lepšie, či existuje terminus technicus na to, akým spôsobom sa dá politicky alebo náboženský extrémizmus zobrazený na webových stránkach presne definovať, pretože tu už sme podľa mňa za tou povestnou červenou linkou a predpokladám, že sa to môže veľmi dobre zneužiť aj pre účely politického boja.
Čiže ak teda máme za to, že skrátené legislatívne konanie vedie k tomu, že ideme prijať legislatívnu smršť alebo balík zákonov, ktoré majú vyriešiť boj proti terorizmu, pre účely druhého čítania následne by som pravdepodobne plánoval predložiť aj pozmeňujúci návrh, aby sme podľa mňa inštitúciám, ktoré u nás pôsobia v oblasti tajných služieb a nepožívajú veľkú dôveru, a skôr sme boli aj tu pre účely politického boja atakovaní ich nemohúcnosťou, resp. rozohrávaním spravodajských hier, nedávali právomoc, aby mohli žiadať súdy, aby tieto zakázali niektoré stránky z môjho pohľadu, ak ten návrh zákona dobre čítam, pri obmedzovaní domén druhej úrovne alebo národných domén, ľudovo nazvaných v miere .sk. Ak by sa ale naše súdy vydali tou ťažšou cestou a chceli by pre IP pools na Slovensku zobraziteľných webových domén a webových sídiel zakazovať zobrazenie akýchkoľvek stránok, možno aj tých 16 023, čo tam bolo spomínané, neviem si to celkom technicky predstaviť, či následne sa prijme legislatíva alebo bude ambícia prijať legislatívu takú, že to budeme niekde v PR centrách montovať. Čiže mám pocit, že internet môžeme prirovnať voľne k prúdu nejakému, ak to zo zemepisu si požičiam príklad. Ak by sme chceli zamedziť prúdu Golfského prúdu, tak veľmi ťažko nám pomôže, ak si v ňom vyárendujeme sto krát sto metrov a tam povieme, že tam ten Golfský prúd prúdiť nebude. Čiže nielenže je to podľa mňa veľmi účelovo navrhnutý zákon s možným zneužitím pre politický boj, má to aj v samotných ustanoveniach, i keď sa zakrýva nejakým extrémizmom, často aj v rámci tohto politického boja navzájom sa tu obviňujeme z nejakého druhu extrémizmu.Čiže ja by som zišiel minimálne v tejto miere okrem toho, čo spomínali moji predrečníci, z kratšej cesty dolu a nehovoril, že ideme bojovať proti terorizmu, ak túto právomoc z hľadiska mohutnej debaty v rámci celého sveta o slobode internetu u nás ideme riešiť skráteným legislatívnym konaním s ambíciou prijať podľa mňa ustanovenia, ktoré narušia slobodný internet domény, a môže toto ustanovenie byť zneužité, ak existuje reálna politická vôľa na to, aby sme síce v parametroch skráteného legislatívneho konania niektorým neblahým účinkom možnej bezpečnostnej ambície zabránili, resp. predišli im a neustanovovali niečo, čo by potrebovalo širšiu debatu, a myslím si, že pre účely protiteroristického balíčka toto nie je tá absolútne najpodstatnejšia vec, tak by to mohlo vypadnúť odtiaľ. Ak sa tak nestane, potom mám za to, že si myslím, že je úplne iná ambícia nastaviť niektoré parametre webových sídiel alebo internetu pre účely politického boja. A tomuto by som ja teda nechcel napomáhať. Ak príde pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ktorý sa bude snažiť upraviť aj toto predmetné ustanovenie okrem iných ustanovení, ktoré som ja počul hlavne vo vystúpení Daniela Lipšica ohľadom trestného konania a podobne, takisto spochybnenie, resp. s vysokými otáznikmi ústavnú zmenu, nie som za to, aby sme posúvali ambíciu rokovať o týchto parametroch v skrátenom legislatívnom konaní a prihováram sa za to, čo hovorilo viacero kolegov, aby sme otvorili aj rokovanie v januári alebo vo februári a vyčistili predmetné návrhy do tej podoby, že naozaj legislatívnou zmenou chceme bojovať proti terorizmu, a nie iným javom v spoločnosti. Ďakujem.

Ďakujem. Jozef, ja som hrozne chcel počuť, čo povieš, ale som spravil osudovú chybu a ako si začal rozprávať, som si otvoril internet a prečítal som si nový článok pre bývalého predsedu parlamentu pána Pašku. A teda akože to je také mäso, že som vôbec nepočul, čo si hovoril, tak sa ti ospravedlňujem, ale dávam do pozornosti aj ostatným kolegom perfektný článok, prečítajte si ho. A ja si potom zo záznamu prečítam to, čo si povedal. Ďakujem veľmi pekne.

Nebudem na to reagovať, pán poslanec, dávam len do pozornosti hlavným sledovačom spravodlivosti predsedajúceho, keď nabudúce upozorním, či poslanec bude alebo nebude mať na to právo.

Dobre, ďakujem pekne.Nech sa páči, s reakciou na faktickú, ak teda je na čo, pán poslanec Viskupič, reagovať.

Asi je na čo reagovať, pán kolega, lebo si nespomenul, že to bolo aktuálne. A to, že tebe zo Slobody a Solidarity nie je svätá sloboda internetu, mi je síce divné, ale prečítam si ten článok a uvidíme to potom. A ja som hovoril o ambícii zachovať slobodu internetu. Takže nabudúce buď viac solidárny a možno si budeš potom čítať, naopak, články a počúvať to, čo sa deje v pléne.

Ďakujem. Ja budem veľmi stručný, pani poslankyne, poslanci. Žiaľ, nevypočuli ste výzvu pána poslanca Lipšica, že ide o mimoriadne vážnu tému a že treba byť vecnými. Ale chápem, že sa zvolebnieva a že teda všetci potrebujú povedať niečo, čo má viac politické ako vecné účinky. Ale to nevadí.

Keďže sme stále v skrátenom konaní alebo debatujeme o skrátenom konaní, tak k tým vecným výhradám asi nemá zmysel teraz hovoriť, lebo o tom budeme hovoriť znova o chvíľu, ale veľmi stručne aspoň k niektorým veciam sa vyjadrím, čo tu zazneli.

Ja chápem, že teda tá téma hodín navyše a podobne je mimoriadne dôležitá, nespochybňujem to, len chcem upozorniť, keďže aj viacerí poslanci, poslankyne, aj pani podpredsedníčka Jurinová a pán poslanec Hlina, pán poslanec Osuský, myslím, spomínali, ako je to teda vlastne v zahraničí, ako je to v Nemecku, vo Veľkej Británii a tak ďalej, chcem upozorniť na jednu vážnu vec, teda keď sa pýtate, ako je to v týchto krajinách. Čiže v týchto krajinách, ktoré som menoval, je možnosť policajného zadržania bez ingerencie súdu 30 dní, vážené panie poslankyne a páni poslanci, 30 dní bez súdu, áno, len pre účely policajného vyšetrovania podozrivého, ktorý je zadržaný. My nie sme v tejto situácii, nenavrhujeme takéto niečo, aj keď musím povedať, že v rámci debaty pri príprave zazneli aj tieto návrhy, pretože sú relevantné a je to prax v iných krajinách, áno. Takže to je, myslím si, dosť dôležité povedať a tu by to malo zaznieť. Preto vás chcem poprosiť, aby ste naozaj vecne zvažovali návrh, ktorý máte pred sebou na skrátené konanie, pretože tie hrozby, ktoré sú tu, ak niekto hovorí, že tu niekto vyvoláva hystériu, dobre, je to jeho názor, myslím si, všetci vidia, čo sa tu deje. Sme v Schengene? Áno, sme tam. To znamená, dnes tu nie je možno žiadny terorista, možno tu niekto je a zajtra tu možno bude sto takých ľudí. Vy to neviete, vy viete, pán poslanec, kde sa nachádza 14-tisíc azylantov, ktorým bol vo Švédsku odmietnutý azyl, kde zmizli, pretože Švédi to nevedia. A neviem to ani ja a asi ani vy to neviete v tejto chvíli. Takže to je len na okraj.A okrem toho dneska Spojené štáty oznámili, že Slovenská republika sa dostáva do skupiny tridsiatich ôsmich štátov, kde bude sprísnené konanie o vstupe do Spojených štátov. Áno, je na to tzv. Visa Waiver Program. A otázka je, že prečo je? A tu by ste si mohli sami odpovedať, pretože vy to viete lepšie, asi ako to vieme my. Takže to je toľko k tomu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, na rokovanie v prvom čítaní predkladám návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Čiže v tomto prípade, keďže je zlúčená rozprava, tak zároveň predkladám aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Samozrejme, sú aj ďalšie zákony, ktorým sa dopĺňa tento návrh.

Návrh bol vypracovaný na základe legislatívneho zámeru opatrení v oblasti boja proti terorizmu, ktorý Bezpečnostná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie na svojom rokovaní dňa 25. novembra tohto roku.

Návrh ústavného zákona spoločne s návrhom Trestného zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 27. novembra 2015.

Účelom návrhu je vytvorenie ústavných predpokladov, ako aj zákonných predpokladov na účinnejší boj proti terorizmu, a to predĺžením lehôt na zaistenie osoby, ako i predĺžením lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných osobách alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu.

Návrh teda zasahuje do druhého oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje dotknuté základné práva a slobody, a to osobnú slobodu jednotlivca a nedotknuteľnosť obydlia.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu vytvorením legislatívnych predpokladov v oblasti získavania informácií, rozšírením možností využívať opatrenia preventívnej povahy a neposlednom rade aj úpravou vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu vrátane s tým súvisiaceho trestného konania.

Čo sa týka ústavy, mieru zásahu štátu do práv a slobôd jedinca treba vždy posudzovať v súvislosti s ostatnými chránenými záujmami, ktoré vymenúva Ústava Slovenskej republiky na viacerých miestach. Sú nimi napríklad verejný záujem, ochrana života, alebo zdravia, alebo majetku osôb, ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, udržanie, respektíve ochrana verejného poriadku a predchádzanie trestným činom. Predložený návrh sa preto snaží nájsť v prípade stretu správnu vyváženosť medzi jednotlivými označenými chránenými záujmami spoločnosti a osobnú slobodu jedinca majúc pri tom na zreteli tú skutočnosť, že trestné činy terorizmu, respektíve terorizmus ako taký predstavujú jednu z najzávažnejších bezpečnostných hrozieb, ktorým v súčasnosti čelí celý civilizovaný svet, Slovensko nevynímajúc. Je preto žiaduce, aby právny poriadok vytváral účinné nástroje pri odhaľovaní, potieraní alebo stíhaní trestných činov terorizmu a poskytoval tak účinnú ochranu ústavou chránených záujmov, a to aj zmenou ústavného textu.

Vzhľadom na úzku previazanosť dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky s normami Trestného práva je potrebné vykonať aj súvisiace zmeny a doplnenie trestných kódexov, respektíve tých zákonov, ktoré „vykonávajú“ čl. 17 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.Toľko by som úvodom povedal, ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona.

Návrh ústavného zákona, pokiaľ ide o novelu ústavy, spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. A ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

Dámy a páni, ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem zároveň, aby uvedený návrh ústavného zákona prerokovali výbory a gestorský výbor s termínom prerokovania ihneď.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, dovoľte mi ešte, aby som vám v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní aj ako spravodajca vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1860).

Rovnako aj tento návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. A ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor. Zo znenia návrhu zákona je rovnako zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Navrhujem zároveň, aby uvedený návrh zákona prerokovali výbory a gestorský výbor v lehote s termínom ihneď.Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k obom spojeným návrhom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne tí, ktorí vystupovali v predchádzajúcom vystúpení k skrátenému legislatívnemu návrhu vlády, všetci sa vyjadrili už k meritu veci, ja to spravím teraz, keď dovolíte.

Sme v koalícií diablov, ako to nazval Islamský štát na tom svojom videu, sme členským štátom NATO aj Európskej únie, máme vojakov v Afganistane, teraz už po novom ich budeme mať aj v Mali, preto je namieste, aby sme nepodcenili možnú hrozbu, ale zároveň ani neprecenili túto situáciu, aby sme občanov zbytočne nestrašili, nezneužili túto tému, hlavne aby sme robili to, čo robiť máme. Výsledným efektom neustáleho strašenia vlády touto hrozbou a migráciou je, že naša spoločnosť nie je schopná prijať už ani na živote ohrozených kresťanov z Iraku. Ja súhlasím s ministrom vnútra, ktorý hovoril: „Keď to neurobíme, spreneveríme sa všetkým tradíciám, ktoré máme.“ Preto ešte raz prízvukujem, že nie strašiť treba ľudí, hlavne vzhľadom na blížiace sa voľby, ale treba robiť potrebné opatrenia, ale, podčiarkujem, len potrebné opatrenia, a nie šíriť strach. Ak nie sme schopní, vláda nie je schopná spraviť tie opatrenia, ktoré potrebujeme, tak nech sa vzdá s tým, že nech to zabezpečí niekto iný. Aby bolo jasné, ja tiež chcem, aby moje deti vyrastali v bezpečnom štáte, boli zdravé, šťastné, ale zároveň chcem, aby boli aj slobodné a vyrastali v právnom štáte, kde štát garantuje tak osobnú slobodu, ako aj právo na súkromie pre každého občana. Čiže chcem bezpečný, ale právny štát.

Máme tu dve základné práva, ktoré idú do nejakej konfrontácie. A to je právo na osobnú slobodu a na ochranu súkromia a právo na bezpečný život. Musíme nájsť riešenie, aby sme ani jedno z týchto práv nepovzniesli nad to druhé, aby sme spolu s vodou nevyliali z vaničky aj dieťa.

Premiér Robert Fico povedal, že pokiaľ ide o bezpečnosť slovenských občanov, nebude poznať hranice. Ale my by sme, tak premiér, ako i pán minister, tie hranice mali mať. A práve osobná sloboda občanov a právo na ochranu súkromia, tak ako je to ustanovené v našej ústave v článku 16, ako aj v článku 19, by malo byť tou hranicou. A niektoré vaše návrhy veruže idú za túto hranicu a sú absolútne neodôvodnené.
Teraz som čítal v médiách citáciu Benjamina Franklina o tom, že národ, čo sa vzdá slobody, aby získal bezpečnosť, ten si nezaslúži ani slobodu, ani bezpečnosť. S týmto výrokom do bodky nesúhlasím, nakoľko sa nazdávam, že tu nejde o to, či si zaslúžime niečo alebo si nezaslúžime niečo, ale o to, že keď stratíme slobodu, tak nám je bezpečnosť nanič, budeme síce žiť v bezpečí, ale budeme vo vlastnom väzení, do ktorého sme sa my sami dostali, a v tomto väzení asi budeme žiť do konca života.
Tu terorizmus nemáme prvý rok ani brutalita nie je nová, bohužiaľ. Počet obetí pri niektorých takých útokoch z minulosti bol už aj vyšší, takže prečo až teraz a tak narýchlo ideme zmeniť náš právny poriadok s takou vehemenciou. Stalo sa okrem tých útokov v Paríži aj niečo iné? Je tu zvýšené riziko teroristických útokov? Keď to tak je, tak fakt treba konať. Ale vláda má vtedy vyhlásiť výnimočný stav, zakázať verejné zhromaždenia vrátane volebných mítingov. Taká zvýšená... (Reakcie z pléna.) Pán spravodajca, poprosím vás, zdržte sa svojich komentárov. Taká zvýšená hrozba tu nie je.

Sú tu iné dve veci oproti minulosti, z ktorých prvá je, že tu je migračná kríza. Ale aj predstavitelia tých štátov, čo sú najviac ohrozené, hovoria, aby sme tieto dve veci nespájali. Tu máme hromadnú migráciu len pár mesiacov, ale terorizmus už viac desaťročí. A to, že teroristi využijú tento chaos, áno, tak to je, ale uvedomme si, že veľká časť teroristov má európsky pas, mnohí z nich sú príslušníkmi európskych štátov. Preto by som chcel túto migračnú krízu takto uzavrieť. Musíme urýchliť vybavenie azylu, pán minister, podľa mňa, ako to urobili Nemci, tou zmenou zákona. A toto musíme v tomto parlamente urobiť. V tomto návrhu to nie je.

A to druhé, čo sa zmenilo oproti minulosti, to je, že Islamský štát ovláda určité územie, má dostatočné finančné aj materiálne, aj personálne zdroje, aby tie útoky v Európe opakoval. My vlastne vyriešime tento problém na Slovensku, ale na to, aby sme riešili ten Islamský štát ako to zlo, tak už potrebujeme spoluprácu v rámci Európskej únie. My takto chytíme len týmito zákonmi nejakých vojakov vykonávajúcich tieto brutálne teroristické útoky. Ale to sú len chápadlá chobotnice, hlava tak zostane nedotknutá. Preto by sme sa mali zamerať aj na užšiu spoluprácu v rámci Európskej únie, aj v rámci NATO, aby sme to zlo, pred ktorým tí niektorí migranti sem utekajú, vedeli odstrániť. A netreba hlavne teraz bojovať kvôli nezmyselným veciam a klásť opozícii alebo časti Európskej únie za vinu niečo, za čo nemôže. Sme za to, aby sme posilnili právomoci bezpečnostných zložiek, rozšírili ich možnosti tak zadržania podozrivých osôb a ich monitorovania, ale nechcem, aby sme monitorovali každého predavača kebabu, aby sme pod rúškom boja proti terorizmu zatkli svadobného podvodníka alebo ako v Maďarsku hľadačov vojenských relikvií, nesúhlasíme tiež s tým, aby polícia mala možnosť bezdôvodne šikanovať občanov, zasahovať do ich súkromia, aby pod rúškom boja proti terorizmu sme mali do istej miery náznaky policajného štátu.

Máme už teraz x dobrých zákonov, ale ich efektivita je veľmi nízka. Tu zlyhal ľudský faktor, máme vysokú mieru korupcie. A kým tento neduh neodstránime, tak každý taký nový zákon síce formálnoprávne vylepší to naše postavenie, ale tá aplikácia bude zlá. Pozrite sa na to, aj v Egypte ako prepašovali na základe toho, že niekoho podplatili, výbušninu do lietadla. Kým neodstránime korupciu aj v našich bezpečnostných zložkách, tak budeme mať stále problém, môžeme mať stále problém aj my s tým.

Ani to nám nevadí, že máme vzdušný priestor z ukrajinskej strany veľmi deravý, čo sa týka malých dopravných leteckých prostriedkov. Môžu sa k nám týmto spôsobom prepašovať stovky džihádistov aj s výbušninami. zbrane im netreba na to. Tie si kúpia legálne u nás. Nesledujeme a nesledovali sme predaj expanzných zbraní, bohužiaľ, neskoro sme na to zareagovali. A nesledujeme tu, ako rýchlo sa dajú tieto znefunkčnené zbrane znova sfunkčniť, aj v tom balíku sme to stále neriešili. Čiže tie zbrane stále, aj keď niekto ich kúpi legálne, môže niekto sfunkčniť, takže musíme dávať veľký pozor, ako to povedala pani poslankyňa Vášáryová, lebo ideme posilniť výrazne tie inštitúcie, ktorým ľudia na Slovensku najmenej dôverujú. Všetko je zneužiteľné, ale treba to riziko znížiť na maximálne možnú mieru. Chcem dať návrh, aby parlament bol informovaný o tom, ako sa využívali tieto nové opatrenia, aká je ich efektivita, aby jednak sme videli, ako sme na tom s bojom proti terorizmu a ktoré inštitúcie sa osvedčili a ktoré inštitúcie sa neosvedčili. Vieme si predstaviť aj to, že vláda vyhlási zvýšený stupeň ohrozenia, vyhlási výnimočný stav na určité obdobie, na určité územie a niektoré z týchto opatrení by platili len v tom prípade.

Vláda bude musieť nájsť aj financie, lebo pri schvaľovaní rozpočtu na to ešte nemyslela. Kvôli tomu stále hovoríme a prízvukujeme, že je to predsa len marketingový ťah. SMER išiel s tým do volieb, vymenil kvôli tomu aj volebné slogany na bilbordoch. Čiže SMER nechce túto situáciu vyriešiť, chce ju len riešiť. Preto by som privítal, keď už SMER chce chrániť Slovensko, aby s takou vehemenciou chránil Slovensko aj pred zdravotníckou mafiou, korupciou, nezamestnanosťou a ďalšími neduhmi, o ktorých my tu skoro každý deň rozprávame. Tie zákony, bohužiaľ, sem nejdú, a to vonkoncom nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale by som uviedol aj to, že ten zákon, ten balíček prináša aj určité pozitíva. Som za to, aby sme tam zahrnuli ochranu svedkov úpravou skutkovej podstaty trestného činu terorizmu, príslušníkov Špecializovaného súdu, aby SIS mohla dať vypnúť web so súhlasom súdu. Ale tam je problematické, že je naširoko skoncipovaná zámena vecí, predstieraný prevod. To sú všetko pozitívne veci. Mali by sme prijať tieto veci, pri Policajnom zbore uzavrieť verejné priestranstvo, keď hrozí teroristický útok, možnosť nasadenia agenta pri trestnom čine teroristu, prestrojenie, prezbrojenie a zmenu výcviku policajtov, určite, hej.

Je tam ešte veľa pozitívnych vecí, ale problém je, že sú tak naformulované, že použitie týchto právomocí sa neviaže na trestný čin terorizmu, ale sú tieto právomoci všeobecné, čiže je tieto veci možné použiť na všetky prípady.

Nevidím tu posilnenie a sprísnenie zákona o zbraniach a strelive. Stále hovorím, že tie expanzné zbrane sa dajú sfunkčniť. My by sme mali dať úpravu, ako tieto zbrane inak znehodnocovať, aby neboli znova sfunkčniteľné.

Aj problematickým vidím právomoci pre Policajný zbor, napríklad že možno zaistiť osobu pred zistením jej totožnosti. To je možno aj na 48 hodín, keď sa nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok, alebo na mieste, kde došlo k teroristickému útoku. Je to problematické. Nehovorím, že je to zlé, ale problematické tam to by sme mali vyjasniť.

Problematické vidím použitie zásahovej výbušky proti nebezpečnému páchateľovi, čiže nie proti teroristom, ale aj na verejnosti, doteraz to mohlo byť len v uzavretom priestore, po novom aj na verejnom priestranstve a nielen pri trestnom čine terorizmu, voľný prístup do komunikačnej siete pri pátraní po hľadanej osobe, a nie teroristoch. To tam je tiež zoširoka koncipované.

Pri SIS-ke to sú všetky videozáznamy, ktoré z verejných prístupných miest musíme odovzdať SIS-ke, a to nielen pri teroristických útokoch alebo v súvislosti s terorizmom, že takisto SIS-ka sa dostane k všetkým dokladom, tlačivám s bianko podpismi vrátane úradnej pečiatky, a to nielen v prípadoch, keď sa to bude týkať terorizmu, ale je to ja pri prehliadke auta, batožiny, nákladu, ak je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, čiže trestný čin všeobecne, nie trestný čin terorizmu. Pri prehliadke hromadnej dopravy, batožiny, nákladu, osoby pri hromadnom dopravnom prostriedku to už je viazané na terorizmus. Ale pri dopravnom priestupku to nie je viazané na nič. Čiže vráti sa tým stará komunistická éra. Zastavia vás a môžu vás kontrolovať hlava-nehlava. Je to tak.

Vydanie cestovného dokladu. Tiež možno to odmietnuť, zas to predlžovať. Je to príliš vágne. Nie je tam vôbec zmienka o terorizme.A hlavne to, čo mi tam vadí, to je veľa tých ustanovení v tom balíčku, ktoré nemajú nič spoločné s bojom proti terorizmu. Napríklad také vojenské spravodajstvo už nebude riadiť minister obrany a on nebude priamo zo zákona za to zodpovedný, ako je to teraz, ale za to už bude zodpovedný riaditeľ. Čo s tým má súvis? To vidím tak, že proste určitá loby zabojovala, zapracovala a my pod rúškom boja proti terorizmu ideme meniť aj také úpravy v zákone, ktoré nemáme vydiskutované, nesúvisia s terorizmom, ale pod rúškom boja proti terorizmu sa prepašujú do nášho právneho poriadku.
Budem mať pozmeňujúce návrhy, hlavne čo sa týka ústavy. To už ale povedala pani podpredsedníčka našej strany, a to predovšetkým pri predĺžení možnosti súdu rozhodnúť o tom zo 72 hodín na 144 hodín, číže z troch dní na šesť dní, čo je absolútne neodôvodnené, lebo súdu naše orgány buď predložia dôkazy, o ktorých vie súd rozhodnúť aj v lehote troch dní, alebo tie dôkazy nemáme a potom nemá súd o čom rozhodovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, ja som vystúpil rozsiahlejšie pri skrátenom legislatívnom konaní a predpokladal som, že sa do rozpravy zapoja buď poslanci vládnej strany SMER, alebo detailnejšie aj minister spravodlivosti.
Celkom som v tom závere nepochopil tú súvislosť so zámerom Spojených štátov amerických obmedziť Visa Waiver Program, lebo ten sa týka našich občanov. Ten sa netýka ani migrantov, ani nikoho iného. Ten sa týka len našich občanov vo vzťahu k Slovensku. Čiže to s migračnou krízou ako takou až tak nesúvisí úplne priamo. S bezpečnosťou to súvisí, ale tie návrhy, o ktorých rokujeme teraz, sú trošku iného charakteru.
Vy ste spomínali inak úpravy, ktoré boli v pôvodnom návrhu na Bezpečnostnej rade ohľadne tridsiatich dní zadržania. Obávam sa, že to sú prípady akoby administratívneho zadržania, administratívnej väzby, ktorá ale vyžaduje, samozrejme, súhlas súdu. Ale je to vlastne akoby zadržanie mimo trestného konania tak, ale so súhlasom súdu. Vy v žiadnej krajine v Európe nemôžete obmedziť osobnú slobodu na 30 dní bez súdu, proste to by bol inak nonsens, samozrejme, lebo... (Reakcia navrhovateľa.) No ale však so súdom u nás to môže byť aj päť rokov, tak nie je akože problém, ale to je obmedzenie osobnej slobody akokoľvek. U nás súd nezadržiava nikoho, u nás zadržiava polícia, ale v princípe ide o obmedzenie osobnej slobody. A v čl. 5 ods. 1 Európskeho dohovoru sa uvádza konkrétnych niekoľko dôvodov, kde je možné osobu pozbaviť slobody. A len jedným z tých dôvodov je, keď je podozrivá z trestného činu. Je tam viacero ďalších dôvodov (písmená a) až e) alebo a) až f) myslím), však my to predsa poznáme.
Ale čo sa týka zadržania alebo obmedzenia osobnej slobody, lebo je v princípe sekundárne, ako sa ten inštitút nazýva, tak tam, sa mi zdá, zatiaľ je rozhodnutie, ktorým by lehota až po predvedenie pred sudcu bola dlhšia ako 3,5 dňa a akceptovaná Štrasburgom, kde ja také rozhodnutie nepoznám, a to dokonca ani v kontexte teroristických trestných činov, ktorými sa Štrasburg už dávnejšie zaoberal, a najmä ani v kontexte Írskej republikánskej armády, teda najmä ani v kontexte sťažností smerujúcich proti Veľkej Británii. Čiže už tie štyri dni, na ktoré v súčasnosti ideme, sú tak na hranici, ale, ako som povedal, pripúšťam, že v tejto situácii to môže aj prejsť testom Štrasburgu, keďže sa bezpečnostná situácia mení. A tam, si myslím, je tá zmena dôvodná, pretože umožní polícii získať počas dlhšej lehoty viac dôkazov na ďalší postup na vznesenie obvinenia a preukázanie toho, že väzba je dôvodná.
Znovu sa vrátim k tomu základnému a budem ešte potom o tom pokračovať, že nie som si istý, že viacerými návrhmi v týchto predložených novelách riešime problém, ale myslím si, že ho skôr nevytvárame. Je pravdou, že nemali by sme čakať na spáchanie teroristického útoku, aby sme menili legislatívu. S tým súhlasím. Ale ak chceme zavádzať mechanizmy, pri ktorých sa všetci zhodneme, že sú v princípe nepotrebné a spôsobia skôr problém, ako ho vyriešia, znova mám pocit, že ide o marketing. A ja dúfam, že sa k tomu vyjadríte v rámci rozpravy teraz v prvom čítaní a potom na výboroch.
Ja si naozaj, po prvé, nemyslím, že by pri teroristických trestných činoch akéhokoľvek charakteru, aj spáchaných vo forme účastníctva, nebol daný dôvod väzby. Neviem si predstaviť takú situáciu už minimálne tej preventívnej väzby podľa uvedeného písmena c). A neviem si predstaviť ani reálnu situáciu, že by obvinený z takéhoto trestného činu nebol vzatý do väzby, a to najmä v súvislosti aj s tým spojením, že dávame tieto trestné činy do jurisdikcie Špecializovaného trestného súdu.
Ak by som tu mal pochybnosti, ale aj tak minimálne, tak by boli skôr v tom garde, že môže hroziť riziko nejakého kreatívneho výkladu niektorých senátov Najvyššieho súdu, ako sme toho boli svedkami v nedávnej minulosti. (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, ale čiže ak by som chcel mať väčšiu istotu, že osoby obvinené z trestných činov terorizmu budú vo väzbe, tak by som naozaj skôr zaviedol jednostupňové konanie a nechal to na Špecializovanom trestnom súde. Koniec koncov ani naša ústava, ani Európsky dohovor nevyžaduje dvojstupňové konanie o väzbe, je to vec zákonnej úpravy.
A tak potom to urobme takto a neriešme problém spôsobom, že ho neriešime, ale ho vytvárame. To je taká moja najzákladnejšia pripomienka k tomu súboru noviel.
A ja by som potom ešte zajtra chcel prejsť tie konkrétnejšie výhrady a určitý sumár a budem rád, keď sa aj potom aj pán minister zapojí do diskusie.