58. schôdza

Pani predsedajúca, ja mám návrh, keby sme mohli dať prestávku 15 minút, jednak kvôli tomu, že je tu dosť veľa poslancov SMER-u, študujú materiály na chodbách. Obávam sa, že neštudujú protiteroristické zákony, o ktorých budeme rokovať, tak aby sme im dali priestor okrem štúdia, štúdia zoznamov "som tam - nie som tam", aby si mohli aj preštudovať protiteroristické zákony. Pätnásť minút by možno stačilo.

Vážená pani podpredsedníčka, dokonca aj vážený pán minister je tuná, vítam vás, vážení kolegovia niektorí, ktorí ste tu, ja, pravdu povediac, som sa keď chcel prihlásiť, tak v ústnej časti, ktorá sem možná by bola veľmi rýchlo. A viem, že sa chcel prihlásiť pán poslanec Hrušovský, len ten telefonoval, že je niekde zacvaknutý v Triblavine a že bude troška meškať, no.
Čiže, samozrejme, k tejto problematike som blízko, ale teda mám k tomu čo povedať, na druhej strane je tam jasný konflikt záujmov, lebo jeden kandidát podobného mena je medzi kandidátmi, takže určite sa nebudem vyjadrovať menovite, ale niekoľko zásad poviem, ktoré sa mi zdá, že je tu treba povedať.
Najprv komisára pre zdravotne postihnutých, s tým by som začal. Je to problematika veľmi dôležitá. Zdravotne postihnutí majú dojem, že od revolúcie sa s nimi zle jedná, že mnohé veci, ktoré sa medzinárodne schvália, sa u nás nerealizujú a tak ďalej. Poznáme to. Bolo by treba preto, naozaj aby bol za nimi človek, ktorý sa im bude venovať, behať, vybavovať, s veľkou energiou, invenciou a so skutočným záujmom o to, o túto problematiku. Na druhej strane ten záujem o problematiku, sa nedá povedať, že začnem sa zajtra tomu venovať, musí to byť záujem, ktorý ukazuje jeho celoživotné nasmerovanie, a to je pre mňa dôveryhodné, že nezačnem sa o to zaujímať až vtedy, keď je tuná nejaký dobrý flek.
Toto isté platí presne aj pre komisára pre deti, že je to zaujímavá vec, deti sú najzraniteľnejšie, najbezradnejšie ľudské bytosti, často sú obeťami aj bezohľadnosti a egoizmu v našej spoločnosti, bohužiaľ. Sú našou budúcnosťou, často to hovoríme, a teda tam je dôležitosť komisára pre deti veľmi, veľmi významná a takisto tam by som posudzoval ľudí aj podľa toho, ako sa celý život chovali k tejto skupine ľudí, či chodili medzi nich, či im pomáhali, či proste je to ich životný údel už dlhé, dlhé roky, alebo je to len teraz, keď naraz sa niečo deje.
Čo sa týka komisárov pre zdravotne postihnutých, tam môžem vlastne povedať, že som sa s pani Stavrovskou stretol vlastne iba prvýkrát na výbore. Tam mojím kandidátom je pani Lýdia Brichtová, tú dlhé roky poznám aj ako z práce na ministerstve práce a sociálnych vecí, ale aj dlhodobý záujem o zdravotne postihnutých, vidno, že bola proste riaditeľka odborov, dlho sa tomu, dá sa povedať, veľa rokov už a všade vystupuje, je to výborná právnička. Je to osoba, ktorá by sa naozaj na toto hodila, pretože celá jej, jej vzdelanie, príprava a orientácia bola na zdravotne postihnutých.
U pani Stavrovskej som obdivoval akurát to, že má určitú energiu, ktorá by chcela túto prácu robiť, ale v jej životopise vidno, že to bola vlastne právnička a je právnička, ktorá sa rôznym veciam venuje, ale, ale nie zdravotne postihnutým, tak má tam niekde na konci napísané, že niečo robila v súvislosti s mentálne postihnutými, ale proste je to advokátka telom a dušou, právnik, ktorý je v rôznych súdnych sporoch zamontovaný, obhajuje a tak ďalej. No čiže okrem troch riadkov, ktoré, sa tam hovorí o tom mentálnom postihu, tak tam vlastne na tú tému žiadna kvalifikácia, žiadna skúsenosť nie je, no. Tak ja preto horlím za pani Mgr. Lýdiu Brichtovú, PhD.
Na druhej strane, a teraz by som ešte pár povedal, u komisára pre deti, kde, som už hovoril, je jasný konflikt záujmov, no. Ak to chce ten komisár robiť naozaj vážne, tak potrebuje veľa skúseností s touto témou, veľa energie, iniciatívy aj zdravia, dobrých nervov, nápadov. Slovensko má veľa dohovorov na tému práva dieťaťa, tak najlepší je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol ratifikovaný v ’91. ešte vo federáli, náhodou ja som ho predkladal vo Federálnom zhromaždení, ale aj veľa iných zmlúv a dohovorov, na ktoré sa dá odvolať, ktoré platia, ktoré majú platnosť nad našimi zákonmi, ale nie vždycky sú u nás dodržiavané, a teda je v tom smere čo zlepšovať.
Mojou kľúčovou vetou ku komisárovi pre deti je to, že by to mal byť nadstranícky kandidát. Nadstranícky. Aj v zákone to máme napísané. Nechcem hovoriť, že apolitický, no, dneska je všetko politika, ale, ale nadstranícky, no. Mne sa zdá, že pani vládna kandidátka nie je nadstraníčka, ešte včera tu bola, vystupovala, je silné roky orientovaná stranícky. Bola predtým aj v rôznych iných stranách, čiže aj svätý Pavol padol z koňa a sa zmenil úplne, ale teda nie som celkom presvedčený, že to bude, nastane aj v tomto prípade. (Reakcia z pléna.)
SMER v tomto smere silne polarizuje spoločnosť, to ste si iste všimli, že, ja tvrdím, že Slovensku pomôže ten, kto ho zjednotí, kto ho zblíži, tie názory. V čase krízy a v čase veľkých problémov proste nemôžeme si dovoliť na každej téme sa rozvadiť a byť polarizovaní, rozštiepení. SMER stále delí spoločnosť na my, ktorí máme dosť, a oni, to sme my, ktorí majú málo, a teda buďme ticho. A to vlastne za tieto štyri roky bolo, bohužiaľ, vidieť. Čiže problém detí musí byť jasne, jasne nadstranícky. Ten, kto to rieši. Ja mám len tú skúsenosť pri volení, keď, samozrejme, rozhodovala väčšina za tieto štyri temer roky, že vždy si kandidát SMER-u vybral svojich, svojich volil. Nechcem hovoriť, že, aj, aj to poviem, nešlo im tak o odbornosť, ako o príslušných k našim blízkym ľuďom. Išlo o toto.
Čiže to sme videli napríklad, a to som teda videl prvý raz tak jadrno, že išlo o ÚPN, ktorý sa tuná, sme sa na tom, teda na tej téme vadili roky, sme tam opakovane chceli ísť na kontrolu poslaneckú, aj sa to odsunulo, potom sa to vždy odsunulo, odsunulo, odsunulo a odsunulo. Dneska máme ÚPN znova v našom výbore, uvidíme, jak to tam dopadne. Isteže vina je na obidvoch stranách, ale tam bola šanca pri posledných voľbách niečo zmeniť, dať tam nejakých ľudí, ktorí sú nie ani kádehácki, ani smerácki, ale sú rozumní, historici, ktorí chcú pomôcť tomuto ústavu, a nie aby išiel dole vodou tak, jak ide teraz. Ale tu sa to nestalo, zvolili sme presne tých istých, hoci sme mali o nich zoznamy veličajzné materiálov, ktoré hovorili, že čo za tieto tri-štyri roky, čo tam boli, porobili, a jak rozštiepovali, jak to konfliktovali, ale napriek tomu, sme si proste urobili svoje a zvolili týchto ľudí, pretože to vyhovovalo, že tie konflikty sú tam, a že sa to bude aj ďalej takto vo vlastnej šťave škvariť.
Ďalej ten komisár aj pre deti, ale aj pre zdravotne postihnutých by mal byť mostom medzi rezortmi, je to nadrezortné, deti patria, ale aj zdravotne postihnutí do mnohých rezortov, naozaj čiže tam to musí byť človek akceptovateľný všetkými, ktorý bude chodiť po týchto rezortoch, zjednocovať to, prosíkať a vyhrážať sa, keď nebudú robiť tak, jak by mali, podľa našich zákonov a smerníc. Musí byť nad národnosťami, musí všetky národnosti, ktoré tu žijú, ich naozaj akceptovať a musí mať k nim blízko. Tu je rómskych detí možno aj viac jako bielych, nad rasami aj nad náboženstvami. Aj tam sa táto problematika ľudí neraz štiepi. Čiže stranícky kandidát týmto nemôže byť, to poviem a hovorím, z dňa na deň, keď sa niekto stane nestraníkom, tak tomu, samozrejme, neverím.
Ďalej musí mať akčný kolektív odborníkov, nielen z jednej strany, to musia byť ľudia zo všelijakých strán a v prvom rade to musia byť odborníci. Keď raz som bol v Taliansku, videl som, keď si vyberali ľudí, tak naozaj tam dávali ľudí odborníkov, ktorí tam ostávali počas mnohých vlád, počas mnohých vlád, a teda boli to odborníci, a nie stranícki funkcionári, ktorí ďalšou výmenou vlády sa zase zmenili a tak ďalej, a tak každý začína znova, a preto tak aj stojíme v mnohých rezortoch našej spoločnosti.
Musí mať skúsenosť s deťmi dennodennú, mnohoročnú, musí mať veľa energie, s deckami je treba veľa energie, veľa zdravia, veľa síl, veľa výdrží, veľa nápadov. Nebyť sklamaný, keď stokrát vás okašlú rôzni ľudia aj deti (povedané so smiechom), najmä také už väčšie deti, tie majú svoje tieto, im pripravíte, prácu, byt a všetko možné, čo s tým súvisí, a za chvíľu zistíte, že môžete to znova robiť a desaťkrát za sebou. Čiže tie deti treba poznať, počúvať ich, bývať s nimi, chodiť s nimi a tak ďalej a tak ďalej. Toto je komisár pre deti, takto som si ho predstavoval.
Ďalej musí to byť známy odborník v zahraničí, ktorý vie dobre jazyky, najmä angličtinu, že vie rozprávať s týmito, všade je to problém v okolitých krajinách, tie detské domovy, najmä postsocialistických, vo V4 je to rovnaké, ale sú krajiny, ktoré domovy detské nemajú a od ktorých by sme sa mohli učiť, ale to sa väčšinou ázijské, africké krajiny, ale fakt, že tam domovy nemajú a postará sa rodina o tieto deti.
Musí taký človek spolupracovať s každou vládou, tak jeden z tých kandidátov spolupracoval už s ôsmimi vládami tak, aby to stále fungovalo, ale toho nechcem dávať za vzor, ale tak to musí byť. Keď nabudúce vláda bude celkom iná, tak tento odborník musí byť akceptovateľný aj novou vládou, pretože je odborník, ktorému ide o deti, a nie o nič inšie.
Čiže keď je straník alebo včera bol straník, dneska neni alebo zajtra nebude, čiže jeho náplňou celoživotnou by mali byť deti, a teda z toho by sme mali vedieť, že ten človek je naozaj dobre pripravený na túto funkciu, ktorá je veľmi dôležitá. Darmo ju kritizovali aj naši ju kritizovali, že načo nových ľudí, načo nové peniaze, ale deti sú budúcnosť človeka, Slovenska, a keď do nich neinvestujeme, keď sa im nevieme podstatne ináč venovať, keď ich nenaučíme prosociálnosti od malička, keď ich nenaučíme pracovať a zapierať sa a tvrdo pracovať, a venovať sa im od začiatku a vzdelať ich a presvedčiť ich o tom, že vzdelanie je dôležité, že to neni len niečo, čo môžem z internetu párkrát, teda byť povrchný vo všetkom, treba ísť do hĺbky, tak Slovensko dopadne zle, to všetci dobre vieme.
Takže nateraz ďakujem, ja dúfam, že ešte Paľo Hrušovský príde, ktorý má k tomu ešte niečo aj ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela zareagovať na vystúpenie pána kolegu Mikloška, ktorý tu hovoril predovšetkým o nestrannosti kandidátov.
Ja si myslím, že o žiadnom možno z kandidátov, ktorí sú práve na komisára pre deti, nemôžeme hovoriť, že sú nestranní. Každého navrhuje nejaká politická strana a už tým je zrejmé, že majú nejaké stranícke krytie. Ešte sa dotknem kandidátky pani JUDr. Stavrovskej, ktorej spochybňoval činnosť alebo prácu, aj keď povedal, že je právnička, ale že nemá skúsenosti so zdravotne postihnutými ľuďmi.
Chcem povedať, naozaj že pani JUDr. Stavrovská osobne zastupuje na súdoch zdravotne postihnutých, hendikepovaných ľudí v rôznych konaniach, sama im píše odvolania, reprezentuje v rôznych organizáciách pre zdravotne postihnutých ich potreby a záujmy a ja osobne sa s ňou stretávam na odborných fórach, prednáša pre riaditeľov a zamestnancov domovov sociálnych služieb, participuje na projekte, národnom projekte deinštitucionalizácie, vzdelávanie odborných zamestnancov, takisto ako aj pani doktorka Brichtová, čiže ani u jednej, ani u druhej sa nemôže spochybňovať to, že by nepracovali alebo nepoznali problematiku zdravotne postihnutých občanov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, veľmi dobre ste pomenovali niektoré veci a ja by som povedal, že niektorí kandidáti, ja viem, o kom konkrétne ste hovorili, to je priamo politický nominant, ktorý robí poslanca Národnej rady. V tomto kontexte bolo treba vnímať, a nie ako vám kolegyňa hovorila na váš prejav, že sú všetci politickí, no však áno, keď môže tuná nominovať len politická strana, tak potom o čom si tuná ideme rozprávať.
Ale tuná by som skôr apeloval na iné hľadisko a to je morálne hľadisko. Nemyslím si, že niektorá kandidátka, ktorá je tu priamo navrhnutá vládnou stranou SMER, má morálne právo vykonávať takúto prácu. A to je stále to, čo hovorí aj poslanec Číž, že morálka, etika, spravodlivosť, tak by som si trošku dovolil apelovať na svedomie, ak ešte nejaké majú vládni poslanci.
A okrem toho ja vidím tuná druhý cieľ, a to je vlastne upratať pani Tomanovú niekde na teplé miestečko, lebo už v parlamente asi nebude robiť dobrú robotu v ďalšom období prípadnom, ak sa tuná dostane. Takže treba jej zabezpečiť nejaký teplý flek a toto je asi vhodné miesto. Ale nemyslím si, že to je vhodné miesto práve pre tých, ktorých by mala chrániť.

Ja ďakujem za príspevky, samozrejme, viete, že podľa zákona...
Funguje to?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Áno.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
... že niekto musí každého kandidáta navrhnúť, a to musí byť poslanec, aspoň jeden, no. Čiže v tomto smere sa nedalo vyhnúť tomu, aby každý kandidát si nehľadať niekoho, ktorý ho tam navrhol, no.
Pokiaľ ja viem, tak kandidát môjho mena bol štyri roky poradcom pána Hrušovského, ešte keď bol predseda vlády, na tému práva detí a tak ďalej, no. Čiže to, že sú ľudia navrhnutí niekým, vyplýva zo zákona a nesúvisí to s ich politickou príslušnosťou.
Naozaj otázka detí, otázka aj organizácie, ktorá sa volá Úsmev ako dar, je absolútne apolitická a proste z tých Rómov, zo Smižian a z východu, ktorých je strašne veľa, a ktorí sú stále v dennodenných prúšvihoch, tak ťažko povedať, že za tým je nejaká politika. A ja chcem len zdôrazniť, že tri z mojich detí sa venujú tejto problematike a sú to platy okolo 550... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem hovoriť veľmi krátko a na úvod chcem povedať, že máme za sebou teda schválenie príslušnej legislatívy k tomu, aby sa vytvorili komisári pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, ale to je tá ľahšia vec. To je tá ľahšia stránka celého tohto procesu.
Teraz stojíme pred voľbou a je skutočne na nás, či úrady komisárov budú o ničom alebo či budú o niečom. Pretože v plnej miere je to závislé od toho, kto bude vykonávať funkciu komisára pre deti a funkciu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. SaS-ka dala dve veľmi kvalitné kandidátky. Veľmi sa teším tomu, že pani Lýdia Brichtová našla podporu v takmer celej opozícii. Množstvo ľudí, množstvo poslancov s ňou prišlo do kontaktu za tých ostatných 20 rokov, čo sa tejto problematike venuje. Viete, aký to je človek, viete, aké má ľudské vlastnosti, viete, ako veľmi sa bila a bije za funkčný model sociálnych služieb. Ja viem o tom, akú obrovskú podporu má u profesijných organizácii, ktoré zastrešujú osoby so zdravotným postihnutím. Viem dokonca o tom, že množstvo z týchto organizácií so zdravotným postihnutím po tom, ako vyjadrili podporu pani Stavrovskej, keď sa dozvedeli, že bude kandidovať aj pani Brichtová, hovorili o tom, že by najradšej stiahli svoj podpis a podporili pani Brichtovú.
Komisár pre zdravotne postihnutých bude mať naozaj množstvo práce, pretože osoby so zdravotným postihnutím sa v tejto krajine v úvodzovkách tešia pomerne silnej a rozvláčnej ignorancii zo strany všetkých, ktorí by mali túto problematiku zastrešovať. Za komunizmu sme ich 40 rokov úspešne skrývali niekde za stenami alebo múrmi Mokrohájskej a ďalších inštitúcií. Ja sama si spomínam na to, že keď som sa presťahovala do Kanady, takmer som mala pocit, že všetci Kanaďania sú telesne postihnutí, pretože každý pred sebou tlačil nejakého pavúka alebo sedel na vozíku. A dieťa som dala do škôlky, kde sa integrovali zdravotnej postihnuté deti. Ten, to bol veľmi pekný systém vymyslený, že dve zdravé deti sa starali vždy o jedno postihnuté dieťa. Tam som vlastne prvýkrát, prvýkrát videla, že čo to znamená integrácia ľudí so zdravotným postihnutím. Ľudia so zdravotným postihnutím boli proste všade. Boli na úradoch, boli v obchodoch, boli, boli všade. To je skutočná, to je skutočná integrácia týchto ľudí, nie to, na čo sa tu hráme my a na čo čerpáme eurofondy a podobne, lebo to je naozaj jedna obrovská hanba.
Takže toto bude tiež jedna z úloh komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa veľmi výraznou mierou zaoberal všetkými prípadmi jednak diskriminácie týchto ľudí, ku ktorej dochádza, a jednak tým, aby sa spolupodieľal na vytvorení systému, modelu, kde sa naozaj nebudeme iba hrať na integráciu týchto ľudí, ale kde sa naozaj nebude iba hrať na integráciu týchto ľudí, ale kde to budeme skutočne aj robiť.
Osobitnou kategóriou, keď hovoríme o osobách so zdravotným postihnutím, sú matky detí so zdravotným postihnutím, to je jedna obrovská podmnožina, ktorá čelí neustálej diskriminácii. Ja som veľmi rada, že na svete je súdny verdikt o tom, ako by mala vyzerať integrácia detí so zdravotným postihnutím, čo sa týka vzdelávania. Veľmi dúfam, že to zasa nebude proste visieť niekde na internete alebo v papierovej podobe u niekoho v kancelárii, ale že sa budeme snažiť urobiť všetko pre to, aby aj deti so zdravotným postihnutím mohli byť vzdelávané na klasických školách, aby sa im tak mohlo dostať kvalitného vzdelania. To sú všetko veľmi neľahké úlohy a ja už to vidím, ako to bude vyzerať, že pokiaľ sa nám podarí mať takého kvalitného ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím, ako je naša ochrankyňa verejných práv pani Dubovcová, tak sme na takej polceste k úspechu. Len už vidím, pokiaľ budú ministerstvá pokračovať tak, ako pokračujú teraz, že jej budú vytvárať celkom slušnú takú vnútornú opozíciu, pretože tu sa asi neustále každý bude hrabať len na tom svojom vlastnom pieskovisku a každý zvonka, kto bude upozorňovať na systémové nedostatky a proste biť sa za práva tých slabších, ktorí to naozaj potrebujú, tak bude braný ako triedny nepriateľ.
Preto si myslím, že by sme mali mať veľmi silného, veľmi silného ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím, a my sme mali, na výbore pre ľudské práva sme mali možnosť si teda vypočuť obidve kandidátky, ja si myslím, že obidve majú niečo do seba, obidve sú kvalitné, ale pri pani Brichtovej v mojom prípade zaváži to, že to je, to je žena, ktorá sa vie naozaj pobiť, naozaj pobiť. To nie je proste nejaký umiernený človek, ktorý by si dokázal zatvoriť oči pred skrivodlivosťami a neprávom, to je človek, ktorý urobí všetko pre to, aby ich odstránil. A bude sa za každého jedného človeka so zdravotným postihnutím biť ako za "vlastného".
Čo sa týka komisára pre deti. My sme postavili Natáliu Blahovú, áno, viem, že čo tu zaznieva, že je členkou strany Sloboda a Solidarita. Ale viete, to je, to vyznieva veľmi smiešne, pretože každý jeden kandidát, ktorý by mal byť komisárom pre deti, vzišiel od nejakého politika. Každý jeden má na čele tú politickú pečiatku. Či to je pán Mikloško, či to je pani Blahová, o pani Tomanovej ani nehovoriac. A v konečnom dôsledku aj pán Galo. Takže nehrajme sa tu na to, že tí komisári sú apolitickí, a len preto, že ona je členkou SaS-ky, čo, samozrejme, zákon nepripúšťa v momente jej zvolenia, že je nejako viacej alebo menej politická, ako tí ostatní, to si vôbec nemyslím.
Naopak, pani Natália Blahová je človek, ktorý sa roky rokúce venuje deťom, bije sa za ne ako lev, neviem, či čítate jej blogy, ale dúfam, že sa vám dostalo tohto potešenia, lebo to je naozaj potešenie sa pozerať na to, aké boje ona zvádza s rôznymi úradmi v prospech detí. Natália Blahová napísala blog "Kandidujem na post Komisára pre deti. Prečo?" a píše tam:
"A vo svete dospelých máme vystavené bariéry za ktorými platia pokrivené pravidlá a okyptená spravodlivosť.
Je pre mňa smutným poznaním, že ak hľadáte empatiu pre trpiace dieťa, často ju nájdete všade inde, len nie u ľudí, ktorí ju majú v popise práce.
Chcela by som napísať, že im to nemám za zlé. Ale mám. Pretože to, čomu hovoríme ľudský faktor, to je to jediné, čo do procesu pomoci deťom vstupuje. Ak zlyhá ľudský faktor, zlyhá všetko. Nedá sa vyhovoriť na systém."
Nie, nedá sa vyhovoriť na systém. A preto, ak budete vyberať z pomedzi všetkých kandidátov na ombudsmana pre deti, pozerajte sa hlavne na ten ľudských faktor.
A ja sa musím nakrátko vyjadriť teda k jednému z tých kandidátov, k pani Tomanovej, tam si naozaj myslím, že ten ľudský faktor absentuje. My mali sme možnosť sledovať proste jej prácu, dlhé roky je v politike, takže vieme o tom, čo robila a robí. A ja som si prečítala množstvo článkov, ktoré predchádzali tejto voľbe ombudsmana pre deti a ombudsmana pre osoby so zdravotným postihnutím. A najmä pri tých deťom novinári písali o tom, že pani Tomanová to už má vyhraté, že jednoducho SMER ju tam zvolí a podobne.
Ja tomu až tak neverím. No neverím tomu, že ste toho schopní, neverím tomu, lebo čítate určite aj vy tie články, čítate tie komentáre, čítate aj tie diskusie pod článkami a to je naozaj človek, ktorý výrazným spôsobom polarizuje osobnosť, čo nie je asi zlé pre človeka, ktorý je v politike, ale je to dosť zlé, ak to má byť komisár pre deti. A ja neverím tomu, že tak krátko pred voľbami by ste sa proste tomuto vystavili, lebo to by bol naozaj terč na kritiku mnohých, mnohých ľudí, a ja si osobne myslím, že podporíte iného kandidáta, a chcem vám zaželať, hlavne teda kolegom zo SMER-u, šťastnú ruku pri tom výbere. A chcem vás poprosiť, aby ste dbali, samozrejme, na odborné kritériá, ale aj na ten ľudský faktor.
Veľmi pekne ďakujem.

Ja len veľmi stručne. Hej bodaj by v tomto parlamente sme mali viacero volieb, ale obávam sa, že toto bude jediná, pri komisárovi pre zdravotne postihnutých, kde máme dvoch kvalifikovaných kandidátov. A akokoľvek dopadne tá voľba, tak bude proste vybraný človek, ktorý sa tej téme venuje, je v určitom zmysle uznávaný organizáciami zdravotne postihnutých. Ja viem, že obidve kandidátky majú, používajú veľký kredit v tejto oblasti.
Už pri tom druhom komisárovi si tým nie som istý. Ja si naozaj myslím, že by to nemali byť politické funkcie. Pani Tomanová je určite dobrý človek, ale obávam sa, že sa ako väčšina poslancov SMER-u nikdy nevymanila proste, hlasujeme tak, ako sa hlasuje, jednotne. A aj za zákony, s ktorými, myslím, že nesúhlasila, hlasovala za, čo, čo nesvedčí veľmi o tom, že, že v pozícii, ktorá by mala byť neutrálna, si bude aj neutrálne počínať, čo mi je, samozrejme, že ľúto. A poobede ešte budeme rokovať o kandidátoch na Ústavný súd a tam to bude ešte veselšie.
Takže jediná útecha z tohto celého je asi voľba komisára pre zdravotne postihnutých. Zaplať pánboh za to a snáď v budúcnosti aj pri iných pozíciách, ktoré nie sú politické, budeme sa riadiť odbornými kritériami pre kandidátov, ako tým, či sú naši kamaráti a či nám sú stranícky blízki.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Nicholsonová, pôsobili ste ako štátna tajomníčka na ministerstve práce a sociálnych vecí. Pochopiteľne, že počas vášho pôsobenia ste sa snažili vykonať svoju funkciu najlepšie, ako ste vedeli. Bolo písané mnoho článkov o tom, ako ste pôsobili na ministerstve práce, sociálnych veci. Bolo by rozprávať, kto ste a čo ste. Vždy som si vás vážil, vážim si vás aj teraz, vážim si každého jedného človeka, ktorý sedí v Národnej rade. 
Pani Nicholsonová, u pani poslankyne Tomanovej absentuje ľudský faktor? Pani poslankyňa Nicholsonová, vy viete, kto je pani poslankyňa Tomanová? Absentuje ľudský faktor? Je šesťkrát súdne trestaná, kradla, vraždila, zabíjala? O čom to tu rozprávate, pani poslankyňa Nicholsonová?
Ja ďakujem, pán poslanec Lipšic, že ste povedali, že pani Tomanová je dobrý človek. Pani Tomanová je dobrý človek. Skúste sa zamyslieť nad tým, čo ste povedali, a zistíte, že keď niekto patrí na túto funkciu, tak tam patrí pani bývalá ministerka práce, sociálnych vecí pani Tomanová. 
Skúste bez politiky, bez podliatych očí krvou porozmýšľať o tom, čo ste povedali, pani poslankyňa Nicholsonová. 
Ďakujem.

No ja si určite nevážim všetkých, ktorí sedia v Národnej rade. To je, to je strašné, čo ste povedali. Je tu zopár ľudí, ktorí by tu skutočne nemali byť. A pani Tomanová nebola súdne trestaná šesťkrát, ale vo veci sociálnych podnikov bolo trestné stíhanie vo veci. Tam sa vyšetrovalo. A tých, tie sociálne podniky neboli v poriadku, čo skonštatovala nielen polícia naša, ale skonštatovali to aj audítori Európskej komisie, ktorí to vyňali spod financovania Európskeho sociálneho fondu, a išlo to vyslovene na vrub štátneho rozpočtu, takže to zaplatili za pani Tomanovú daňoví poplatníci, túto jej chybu. A ja viem, kam tie peniaze tiekli, preto sa vôbec nečudujem, že vy ako člen SMER-u máte pocit, že pani Tomanová je v poriadku.
A keby som mal k nej tak blízko, ako k nej máte vy, že vedľa vás sedí, tak možnože aj ja by som nadobudla presvedčenie po čase, po veľmi dlhom čase, že je to človek, ktorý by mal byť komisárom pre deti. Ale predpokladám, že by sa našiel niekto z pléna, ktorý by mi rovnako ako ja vám chcel otvoriť oči.
A ja som bola na ministerstve a rôzni ľudia o mne písali rôzne veci a určite si aj o mne rôzni ľudia myslia rôzne veci, práve preto by som si nikdy nedovolila kandidovať na komisára pre deti, lebo to chce človeka, ktorý nie je taký polarizujúci, ako je pani Tomanová a možnože aj ja. Rozdiel medzi nami dvoma je, že dnes nebudete riešiť moje meno, ale budeme všetci riešiť meno pani Tomanovej.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, s ombudsmanmi sa nám tu roztrhlo vrece. Včera pán minister školstva zvesil zo stromu nejakého pána bez opory v zákone, zrazu máme ombudsmana pre učiteľov. Učitelia dokopy nevedeli, o koho ide, odborná verejnosť nemala možnosť sa vyjadriť. No máme nejakého nového ombudsmana. Nevieme, aké ma kompetencie, odkiaľ ho zvesili, čo bude robiť. Podľa toho, čo ja som sa dozvedel, tak má iba nasmerovať, ľudí, hej, že v podstate je to sofistikovaná vrátnička na Stromovej. Ďakujem pekne za takých ombudsmanov.
Dneska rozprávame o ľuďoch, ktorí, ktorí majú oporu v zákone a mohli by, ak to dopadne dobre, by mohli byť substanciálnou zmenou k lepšiemu. Pri tej prvej funkcii, tak ako povedal pán kolega Lipšic, v zásade nie je o čom, hej. Bez ohľadu na to, ako voľba dopadne, ja súhlasím s Luciou, že, že máme favorita, a podpisujem všetko, čo povedala, ale máme tam v zásade dvoch dobrých kandidátov. Ja si myslím, že aj pri ombudsmanovi detskom máme dvoch dobrých kandidátov, ale len jednému z nich by som zveril svoje vlastné deti.
Lucia Blahová... či Natália Blahová je pre mňa naozaj... Každému z vás by som doprial posadiť sa ku nej na dvor, hej. Ten, tá atmosféra, ktorá, ktorá tam panuje, kde človek má možnosť zacítiť, čo je to rodina, a spolu s jej prehľadom v legislatíve a s tým, akú má, aký má drajv, akú má guráž meniť veci k lepšiemu, tak táto kombinácia pre mňa je tým najlepším, čo by som si vedel predstaviť u človeka, ktorý má zastupovať záujmy všetkých detí na Slovensku.
Všetci si pamätáme, ako dopadol náš prvý ozajstný ombudsman, hej, pán Kandráč. Celé jedno volebné obdobie sme vlastne museli čakať na to, kým sme vôbec nejakého ombudsmana na Slovensku, ombudsmanku, mali. Pán Kandráč bol neviditeľný. Keď sa ho niekto pýtal, čo robí: "Vybavujem agendu." To bolo celé. Stranícky nominant HZDS tam sedel na stoličke celých tých niekoľko rokov, celé jedno volebné obdobie a v podstate až s príchodom pani Dubovcovej máme verejnú ochrankyňu ľudských práv, ktorá jasne formuluje svoje stanoviská, verejne sa vyjadruje a stojí na strane všetkých občanov.
Ja si dovolím povedať, že ak bude zvolená pani kolegyňa Tomanová, tak nás čaká niečo podobné. Budeme mať zaslúžilú exministerku za vládnu stranu, ktorá dostala flek na niekoľko rokov a bude tam. A to bude celé. Preto si myslím, že Natália Blahová je násobne lepšou kandidátkou, hneď po nej pán Galo koniec koncov takisto. Pri pánovi Mikloškovi sa zrejme nezhodneme s mnohými, ja si myslím, že jeho ideologické nastavenie je nezlučiteľné s európskou legislatívou, čo sa týka ochrany detí. Jednoducho si neviem predstaviť, ako niekto, kto popiera základné východiská ochrany detí a rovnosti aj na základe náboženskej príslušnosti a tak ďalej, by mal zrazu obhajovať tieto všeobecne platné dokumenty, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku. To si predstaviť neviem.
Preto pri tej prvej voľbe v zásade nemám problém, nech dopadne akokoľvek, aj keď, aj keď spolu s kolegyňou Nicholsonovou podporím pani Brichtovú. Pri tej druhej by som bol naozaj veľmi rád, keby dostali šancu ľudia, ktorí myslia v kontexte európskej legislatívy ľudských práv a ochrany detí, t. j. Natália Blahová alebo poťažne pán Galo, a keby sme nezaťažili jednak tento úrad politickou nomináciou v prípade pani Tomanovej, alebo by sme ho nezaťažili ideologickým jednoducho nastavením, ktoré podľa mňa na ten úrad nepatrí, a to je v prípade pána Mikloška.
Ďakujem veľmi pekne.