58. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz sa o slovo prihlásila pani podpredsedníčka Jurinová.
Nech sa páči. Po nej vystúpi pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rozviniem možnože to, čo som hovorila v skrátenom legislatívnom konaní, alebo teda pri diskusii k návrhu na skrátené legislatívne konanie, trošku podrobnejšie, aj keď je pravda, že sa nebudem konkrétne venovať jednotlivým ustanoveniam.
Zopakujem to, že na rozdiel od iných zákonov, ktoré sú častokrát prednášané v návrhoch v Národnej rade, cieľom tohto nie je zlepšiť slobodu a práva občanov, ale, naopak, tieto práva a slobody obmedziť a monitorovať. Štát si v podstate pýta väčšie právomoci vstupovať do súkromia občanov, väčšie právomoci kontrolovať občanov a dokonca aj rozhodovať o nich. Určite nebudem spochybňovať, že na súčasné udalosti a teroristické útoky v Paríži je potrebné aj nutné reagovať.
Pripomínam len, že parížsky útok nie je nijak ojedinelým teroristickým útokom, ktorý sa za posledné roky odohral na pôde Európskej únie. Okrem iného I. svetovú vojnu spôsobil atentát teroristickej skupiny na následníka trónu. V 70. rokoch si Taliansko pamätá mnohé krvavé teroristické útoky extrémistickej pravicovej strany. V 80. rokoch to boli nespočetné teroristické útoky Červených brigád a iných marxistických organizácií v Taliansku a Grécku. Vo Veľkej Británii zas od 70. rokov až do roku 2000 sa takmer každý rok odohral nejaký útok teroristickej organizácie IRA, či už v nákupných centrách, v parkoch, v hoteloch. Pokiaľ ide o islamské teroristické útoky, všetci máme v pamäti útok v Madride z roku 2004, o rok neskôr bombové útoky v londýnskom metre, útoky v Štokholme v roku 2010 a tento rok teroristické útoky v Kodani a opakovane v Paríži. Terorizmus bol v európskom priestore, žiaľ, historicky prítomný. Vždy sa našli nacionalistické, revolučné, separatistické alebo islamistické skupiny, ktorých cieľom bolo prinášať strach a teror a ničiť hodnoty našej civilizácie.
Ale ak sa teroristom podarí podkopať hodnoty našej civilizácie, ako sú sloboda, tolerancia a právny štát, tak môžeme povedať, že už vtedy zvíťazili.
Sú dve nebezpečné reakcie na terorizmus, ktoré ničia demokratické hodnoty. Prvou je prehnaná reakcia, po ktorej nasleduje všeobecná represia, ktorá prevalcuje demokratické hodnoty, práva a slobody jednotlivca rýchlejšie a efektívnejšie ako ktorákoľvek teroristická skupina. Druhou nebezpečnou reakciou je pasivita a žiadna reakcia, čo vidíme napríklad v juhoafrických krajinách, kde namiesto štátu dominujú gangy, mafiáni, drogové kartely a štát si nevie vynútiť poriadok a bezpečnosť.
Zo zákonov, ktoré pripravila vládna strana, však vanie duch strachu, prvoplánovosť a tá najnižšia forma reakcie na komplexnú a komplikovanú situáciu, v ktorej sa ocitli niektoré krajiny Európskej únie. Viac štátu, viac sledovania občanov, viac zbierania údajov od občanov a na miske váh menej slobody. Náš štát sa týmto vydáva na nebezpečnú cestu všeobecnej represie. Ak sa má prijímať krízová legislatíva, mala by sa prijímať dočasne a mala by byť priebežne hodnotená a monitorovaná Národnou radou. Zmena ústavy však rozhodne nie je dočasným krízovým opatrením. Nájsť ústavnú väčšinu bol problém akejkoľvek vlády. A ak raz prejde táto zmena ústavy, bude veľmi ťažké ju vrátiť späť.
Teraz sa nebudem vyjadrovať k tomu, či samotné predĺženie lehôt, zaistenie osôb a lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných osobách alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu bude dlhodobo účinné, alebo nie, no ide skôr o princíp a procesy v našej krajine. Tu opäť pripomeniem, že práve z úst vládnej strany, niektorých predstaviteľov vládnej strany SMER-u sme boli bombardovaní s tým, že načo podávame do Národnej rady zmeny ústavy, ak nemáme vopred predrokované tieto zmeny. A v tejto situácii je dnes SMER.
Okrem zmeny ústavy vládna strana SMER prináša aj návrh zákona - zmenu Trestného zákona - a tento návrh nesie v sebe totalitné prvky, ktoré nás vracajú naspäť do obdobia komunizmu a zasahujú do práv a slobôd jednotlivca.
Je dobré si pripomenúť, že ak je nevyhnutný zásah do práv občanov v záujme vyššieho dobra, tento zásah by mal byť vyvážený a proporcionálny podmienkam a potenciálnym teroristickým hrozbám na Slovensku. V histórii Slovenska sme zatiaľ nemali ani jeden teroristický útok. Chvalabohu. No nie je vylúčené, že teroristické útoky sa prenesú aj na naše územie. No takýto obsah zákona, špehovanie občanov a cenzúra webu sú neprimerané a neviem, či tomu dokážu zabrániť.
Dotknutý návrh napríklad popiera právo občana Slovenskej republiky, resp. právnickej osoby na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v ústave. Podľa § 16a ods. 6 konanie na súde bude vykonané bez účasti verejnosti a naviac proti príkazu súdu neexistuje žiadny opravný prostriedok. Spravodajské služby takisto budú môcť obmedziť alebo zamedziť prevádzku akejkoľvek internetovej stránky pod tak dosť nejasne definovanou zámienkou, ako je politický extrémizmus.
Na základe definície ministerstva vnútra, ktorú si môžeme prečítať na jeho stránke, by sa v tom prípade zrejme aj protesty Gorila alebo proti predraženému cétečku dali označiť za politický extrémizmus. Okrem toho snáď len úplný amatér internetového sveta si myslí, že teroristi si zaregistrujú stránku, napríklad teroristi.sk na Slovensku. Majú svoje stránky zaregistrované tam, kde určite slovenská legislatíva nikdy siahať nebude.
Ak popierame právo na spravodlivý proces, zrádzame hodnoty a princípy našej spoločnosti, ktoré by sme mali chrániť. Demokratické spoločnosti sú pred terorizmom zraniteľnejšie, pretože sú to otvorené spoločnosti so slobodou pohybu a bez hraníc. Pre teroristov je vždy ľahšie využívať výdobytky demokratických slobôd a snažiť sa tieto spoločnosti zničiť. Ale v pevne ukotvenom demokratickom systéme je aj obrovská vnútorná sila. Spoločnosť dobrovoľnou dohodou dodržuje právo a chráni demokraciu pred hlúpymi tyranmi, ktorí sa snažia nahradiť právo voľby a vynucujú právo silnejšieho so zbraňou v ruke. V dejinách moderného terorizmu neexistuje prípad, aby európska demokratická krajina bola zničená a nahradená proteroristickým režimom. V Spojených štátoch však teroristické útoky z roku 2001 vyvolali vlnu represívnych opatrení, ktoré mali ďalekosiahle a podľa mnohých analytikov aj škodlivé následky na celú spoločnosť.
Vláda Roberta Fica si myslí, že týmto balíkom opatrení vyrieši problém terorizmu na Slovensku. Musím sa nad tým pousmiať, pretože tento problém, najmä islamského terorizmu nie je problém lokálny, ale globálny. Robert Fico zatiaľ neprišiel so žiadnym návrhom alebo impulzom pre lepšiu spoluprácu krajín na európskej úrovni. To by vyžadovalo väčšie úsilie ako len rozsievanie strachu v televízii. Robert Fico zas prišiel len s návrhom, ktorý bude najviac bolieť občanov. Ak aj bude tajná služba špehovať a odpočúvať všetky hovory na Slovensku, nebude to k ničomu, pretože nebude mať dostatok odborníkov, ktorí by toto kvantum informácií analyzovali.
Oveľa dôležitejšie ako špehovanie je sústrediť sa na kvalitu ľudí v spravodajských službách. Stačí možno spomenúť správu nedávno zosnulého Vladimíra Suchodolinského, ktorá práve hovorí o tom, že ľudia v spravodajských službách sa namiesto ochrany Slovenska venovali svojim kšeftom. A ľudia, ktorí sú v správe spomínaní, namiesto toho, aby boli potrestaní, naďalej zastávajú v tajnej službe dôležité funkcie.
Ak sa chcete dozvedieť niečo o kvalite našej spravodajskej služby, stačí si otvoriť akékoľvek zahraničné médium, kde sa dočítate o tom, že islamskí teroristi si zbrane na januárový útok v Paríži kúpili práve na Slovensku v Partizánskom. Je to podľa mňa neospravedlniteľným zlyhaním vlády, že naše spravodajské služby ich neboli schopné identifikovať a odhaliť. Pretože ak nie je u nás problém zbrane kúpiť, o to menším problémom je tieto zbrane u nás použiť. A znovu zopakujem, všadeprítomné špehovanie vlastných občanov tento problém určite nevyrieši.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hraško.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tuná v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákonov, ktoré tvoria tzv. protiteroristický balíček. Ja som včera ku skrátenému legislatívnemu konaniu nevystupoval, myslím, že toho bolo povedaného dosť. Skutočne, tie dôvody tu nie sú. Vyjadril som sa akurát vo faktickej poznámke, že doteraz vláda SMER-u nerobila nič a zrazu prišla s protiteroristickým balíčkom. A zrazu, až po teroristických útokoch v Paríži. Ale predtým teroristické útoky, ktoré boli páchané v Španielsku, v Anglicku, v Nemecku a inde, to akosik bolo prehliadané, len teraz sa to stupňuje a zrazu teraz treba rýchlo, rýchlo urobiť niečo pre akože ochranu spoločnosti.
Ale ako sme už počuli aj z predchádzajúcich prejavov... (ruch v sále a odmlčanie sa rečníka), tak protiteroristický balíček nie je tak namierený veľmi proti teroristom, ako proti občanom Slovenskej republiky.
Čo sa ja však pýtam a upozornil som na to už na začiatku tejto schôdze, keď som chcel, aby boli prednesené určité správy o kompetentnosti našich ministrov, vtedy som povedal, že na Slovensku neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti. A vláda Roberta Fica je tu už druhé volebné obdobie. A minister Kaliňák je už druhé volebné obdobie vo funkcii ministra vnútra. A doteraz neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti.
Ja sa potom pýtam, na základe čoho teda vláda dospela aj k tomuto rýchlemu riešeniu a k rýchlym zmenám v zákonoch, ktoré akože majú ochrániť Slovensko pred hrozbami terorizmu. No urobila to ad hoc, čiže len tak z brucha. Keďže neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti, tak, samozrejme, veci sa robia narýchlo, a ako sme už počuli, nie všetky sú dobré. Áno, je tam možno zopár svetlých momentov, v týchto návrhoch, ktoré stoja za to, aby boli podporené. Žiaľ, zase sú tam niektoré veci, ktoré nie sú dobré.
Ja teda nebudem opakovať argumenty predrečníkov z právnickej brandže, pretože majú túto problematiku, teda na túto problematiku vyššie kompetencie, kde hovorili o lehotách pre sudcov pre zadržanie podozrivého s vyšším, s vyššou časovou dotáciou, ako je 48 hodín a podobne. Čo však musím zdupľovať, a hovoril o tom, myslím, kolega Kadúc, tak je určite zaujímavá definícia a to ako laik asi sa môžem k tomu vyjadriť úplne bez problémov, definícia pre potreby SIS, kedy má oprávnenie konať, a čo teda, samozrejme, do tejto definície tu vlastne patrí. Ja to prečítam a citujem: "šírenia myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia".
Ja osobne si myslím, že pod takúto definíciu sa dá schovať skutočne čokoľvek.
A teraz by som sa pristavil pri tom politickom extrémizme. Politický extrémizmus je terorizmus? Je to skutočne terorizmus, ktorý páchajú teroristi, ktorí sú nie zo Slovenska, pretože terorizmus väčšinou páchajú ľudia, ktorí sú mimo a teraz sú spájaní v podstate s imigrantmi a s Islamským štátom, čiže sú to džihádisti, ktorí, aj vďaka ktorým, však to nepáchali politickí oponenti vo Francúzsku zo Slovenska, to boli džihádisti. Tak sa pýtam, prečo je tu takáto definícia. Kto potrebuje odstrániť pomyselných politických extrémistov zo sveta? Sú to v podstate oponenti, ktorí možno tvrdším spôsobom vystupujú voči vládnej moci, a stačí, že ich niekto označí ako politický extrémista, a skončili. Zhasla fajka.
Čiže toto, si myslím, že je jeden z nástrojov na odstránenie politických protivníkov. Stačí, že extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom, niekto tu môže poukázať na kolegu, ktorý napadol druhého kolegu, označí ho, že sa prejavil, jeho extrémizmus násilným spôsobom a skončí. Zoberú ho do väzby, budú ho tam držať a možno nestihne voľby, urobí sa to cielene pár dní pred voľbami.
Takýto, takto nastavený zákon opäť nás dostáva pred rok 1989. Takto fungovala ŠTB s podobnými praktikami.
Prax v krajinách je jedna vec a zneužívanie moci na Slovensku vec druhá. Však už sme to tu počuli ixkrát: "Vyhraj voľby, môžeš všetko." Ovládanie polície a jej zneužívanie na zastrašovanie, prípadne cielené šikanovanie oponentov tiež nie sú zaužívané praktiky v zahraničí. Otázku si môžeme položiť, ako je to u nás. Nepoužila sa polícia, alebo nezneužila sa polícia na podobné ciele? O tom by vedeli rozprávať tí, ktorí to už zažili. Samozrejme, odpoveď si dajte každý sám, ale predstavte si ešte vyššie právomoci polície, sudcu, SIS-ky.
Teraz sa však opýtam ešte jednu vec. Kto z občanov na Slovensku by nesúhlasil s protiteroristickou legislatívou? Každý človek, ktorého som sa opýtal, tak, samozrejme, že sa bojí terorizmu. A určite súhlasí s tým, aby naša legislatíva bola nachystaná na to, aby dokázala efektívne bojovať proti teroristom. Nie proti politickým oponentom. Nie proti sektám. Proti tým sa dá bojovať iným spôsobom. A nie bojovať, to nie sú bojovníci, pretože nepoužívajú zbrane. Ich zbraňou je jazyk a slovo.
Lenže SMER túto problematiku zneužíva a používa ako dymovú clonu na prekrytie svojich káuz, ktoré vyplávali v poslednom čase. A ja pripomeniem len kompu, to už, že cétečko už prehrmelo, to je dávno za nami, ale prichádzajú ďalšie a možnože sa ešte ďalšie vynoria. Občanov ale treba najskôr poriadne zastrašiť a potom sa postaviť do role ochrancu.
Skúsme sa však opýtať ešte inú otázku. Kto je najväčšou hrozbou pre Slovensko? Odpovede ste si možno dali už niekoľké a ja teraz poviem tú svoju. Sú to džihádisti? Zatiaľ nie, pretože zatiaľ sme džihádistický teroristický útok na Slovensku nemali, aj keď sa nám už, samozrejme, vyhrážajú vo videách, lebo používajú našu vlajku, že sme nepriateľmi Islamského štátu.
Slovensko však v súčasnosti najviac terorizuje oligarchia a ďalšie pijavice cicajúce krv a zabíjajúce invenciu a konkurencieschopnosť v našom štáte. Toto je náš vnútorný nepriateľ. Toto je naša najväčšia hrozba.
No a hrozbou je aj vláda Roberta Fica, ktorá každoročne nechá rozkradnúť miliardy z verejných zdrojov. A to si dovolím ešte pripomenúť, že ochranca Fico prisľúbil v Bruseli 13 mil. ako úplatok Turecku, aby sem prestali do Európy púšťať imigrantov. Ak by svet chcel zničiť terorizmus, svet, zoberme si niektoré krajiny, ak by chcel zničiť terorizmus, a teda konkrétne Islamský štát, veľmi efektívne by sa to dalo spraviť za pár dní ekonomicky. Ak sa dajú uvaliť sankcie na ktorúkoľvek krajinu, ktorá sa nám nepáči, že robí to, čo robí, prečo sa to nespraví v prípade ISIL-u? Uvalí sa embargo na predaj kradnutej ropy, pretože tá ropa patrí občanom Sýrie, nikomu inému, takže ten, kto ju predáva, tak im ju ukradol, uvalí sa embargo na predaj zbraní teroristom a ešte stále sa nájde niekto, kto im tie zbrane predáva. A za čo? No za peniaze, ktoré získa za predaj kradnutej ropy. No ak by sa zničil terorizmus takýmto spôsobom, eliminujeme príčinu.
Za toto nemôže SMER, samozrejme, ja len hovorím o tom, že SMER a Fico ako predstaviteľ Slovenska chodí na jednania do Bruselu, chodí na jednania iných medzinárodných inštitúcií, kde by o tom kľudne mohol hovoriť. Kde by sa mohol stať ochrancom Slovenska. Ale on čuší ako voš pod chrastou a to je ten problém. Tu sa hrá na hrdinu, a keď príde do Bruselu, sklapne opätky a robí presne to, čo mu Brusel nadiktuje.
Táto novela ústavy, ako som hovoril, je návratom do totality. A poviem tu teraz jednu myšlienku, ktorú nemám síce z vlastnej hlavy, čím je viac práv pre štát, teraz rozumej policajtov, SIS, sudcov, tým menej práv a slobody pre občanov.
Takže poprosím vás, zamyslite sa nad tým, ako sú napísané tieto novely zákonov protiteroristického balíčka, a vedzte, že teraz ste síce pri moci, ale v budúcnosti nemusíte a možnože sa nájde niekto taký, ktorý túto moc bude chcieť zneužiť. Aby sa to neobrátilo proti vám.

Ďakujem pekne. Posledným v rozprave je pán poslanec Fronc. Ja navrhujem, ak by aj jeho vystúpenie trvalo o niečo dlhšie, aby sme ukončili jeho vystúpenie ešte aj po 12.00 hod., aby nemusel čakať, kým zas prerušíme program kvôli sudcom.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, viete, hranica medzi tým, ako chrániť bezpečnosť občanov a ako garantovať občianske práva a slobody, je vždy veľmi, veľmi tenká a citlivá. A iste vo chvíľach veľkého nebezpečenstva treba, aby sa použili aj niektoré tvrdé donucovacie prostriedky.
Ja musím povedať, že, a poviem aj prečo, nesúhlasím s týmto návrhom, ktorý je predložený. Nie preto, že by sme nemali chrániť v takejto situácii občanov, ale na to je trošku iný spôsob. A ten príklad môžeme práve použiť od Francúzov, nechcem používať prípady a príklady, ja neviem, zo Spojených štátov, pretože Spojené štáty ako veľmoc sú trošku iné ako krajiny, ktoré sú dlhodobo založené na demokracii. To sú jednoducho mocnosti a tie trochu inak fungujú. To, čo je teraz vyhlásené, ten núdzový stav vo Francúzsku, ten má nesmierne tvrdé opatrenia. To nie je len o tom, ak registrujete, zákaz verejných podnikov, ja neviem zákaz dopravy, obmedzenia, zrušenie povedzme verejných zhromaždení a podobne, tam pri takomto stave môžu urobiť aj domovú prehliadku, zhabať alebo jednoducho skopírovať dôležité dokumenty, ktoré sa nachádzajú, ja neviem, v počítači osobnom, tam dokonca môžu bez sudcov uložiť opatrenie, ktoré sa nazýva domáce väzenie.
V čom je ale podstatný rozdiel? To nie je trvale zakotvené v zákonoch. To môžu len na obmedzený čas. Je celkom prirodzené, že toto vyhlási vláda, pretože parlament, pokiaľ sa zíde, mohli byť vzniknúť škody z omeškania. (Ruch v sále.) Ale takýto stav je len na obmedzený čas s tým, že následne môže sa predlžovať, ale musí to byť schválené. A tam už nastupuje aj parlament. A v tom je veľký rozdiel, pretože tuná ak prijmeme takéto zákonné zmeny, ak prijmeme takúto zmenu ústavy, tak jednoducho to bude trvalý stav. Veľmi ťažko sa tie zákony zmenia. Ústava, však sami vieme dobre, ako to funguje, že toto ako spôsob riešenia je vec, s ktorou nemôžem súhlasiť, a ja si dokonca súkromne myslím, že celkom s tým nemôže byť stotožnený ani pán minister, ale zrejme..., nechcem, aby sa k tomu vyjadroval. Toto podľa mňa je podstatný rozdiel.
A ja si myslím, že je aj nešťastie, že to riešime v skrátenom konaní, pretože pokojná diskusia o tom, ako to riešiť, mohla prebehnúť a mohli sme nájsť model riešenia obdobný, trebárs ako to majú vo Francúzsku, a nie tento.
Mimochodom, takto rozsiahly núdzový stav je vyhlásený za mnoho rokov druhýkrát. Prvýkrát to bolo, keď fungoval OAS, keď generál Salan vlastne viedol vnútroštátnu vojnu proti prezidentovi de Gaullovi, keď je zdokumentovaných 17 atentátov, neúspešných pokusov atentátu na prezidenta de Gaulla, vtedy bol vyhlásený takýto stav, vtedy vybuchovali bomby v mestách a jednoducho bolo veľa obetí vo Francúzsku.
Len ako takú perličku, dokonca strieľali na auto s prezidentovou manželkou, aj ho trafili, to auto prestrelili, ale chladnokrvný de Gaulle to komentoval slovami, keďže len prestrelili auto, ale nezasiahli, že to bol mizerný strelec. No, ale to som len trošku odbočil.
Čiže principiálne viem si predstaviť prijať legislatívu, ktorá bude reagovať naozaj na situáciu, keď treba chrániť bezpečnosť občanov, ale nemôže to byť trvalo zakotvené v legislatíve, tak ako sa to navrhuje, a preto ja s týmto návrhom zákona nesúhlasím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, ak chcete ešte záverečným slovom.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, veľmi stručne budem reagovať, lebo sme pomerne v časovom tlaku. Ja by som chcel len uviesť niektoré veci na poriadok. Viacerí poslanci tu vystupovali s tým, že netušia, čo to je politický extrémizmus, a že vlastne o čom to tu hovoríme. Citovali z Wikipédie a neviem z akých rôznych podivných zdrojov.
Ja by som predsa len chcel a zvlášť aj s dôrazom na to, že to tu viacerí spomínali, že ide o poslaneckú snemovňu, kde by sa mal naozaj ctiť zákon, tak by som len chcel odporučiť, aby si všetci tí, ktorí tuná citovali z takýchto zdrojov, aby si pozreli zákony, pretože tam to je presne napísané, nie v tom, ktorý predkladáme, ale v iných, ktoré platia. Konkrétne hovorím o trestnom zákone, kde je jasne definované, čo je extrémistický materiál, čo obsahuje, čo sa dá považovať za extrémistický materiál, čo sú to trestné činy extrémizmu, aby som bol presnejší, § 130 ods. 7 alebo § 140a Trestného zákona, ktorý hovorí o trestných činoch extrémizmu, čiže čo to je, je jasne uvedené. To nie je... A to je extrémizmus náboženský, to je extrémizmus politický, to je extrémizmus akýkoľvek. To je zákonný rámec, z ktorého nemôže nikto vystúpiť, tak poprosím vás, aby ste v debate používali argumenty, ktoré nejakým spôsobom súvisia s tým, čo je napísané v našom právnom poriadku. Taktiež definícia terorizmu nie je zo vzduchu, tá je presne uvedená v § 419 ods. 1 Trestného zákona v písmenách a) až d).
Takže poprosím vás, v ďalších diskusiách potom skúste sa zamerať na tieto veci, a nie znova opakovať dokola to, čo, to, čo píše Wikipédia.
Som presvedčený o tom, keďže sa nestihlo hlasovanie k prvému čítaniu, nemôžu teraz prebehnúť ani výbory, tak ja vás chcem poprosiť, aby ste sa tí, ktorí majú záujem, zúčastnili, pretože tam budú odborníci zo všetkých oblastí, ktorých sa tento zákon ako multidisciplinárny týka. Nejde len o Trestný zákon, ako viete, ide aj o iné predpisy, kde sú aj odborníci, ktorí sú na to naslovovzatí.
Takže toľko záverom a teším sa na ďalšie stretnutie potom zrejme pozajtra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca nechce sa vyjadriť. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode, zároveň vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hod.

(Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 58. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania najskôr o návrhu na voľbu komisára pre deti. Poprosím vás, kto mal oznámiť výsledky tajného hlasovania na voľbu komisára pre deti. Pani poslankyňa Vitteková.
Pani poslankyňa Rošková ako poverená overovateľka, poprosím vás, aby ste oznámili výsledok tajnej voľby komisára pre deti.

(Pokračovanie rokovania o návrhu na voľbu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, tlač 1812.)