58. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Vážený navrhovateľ aj neprítomný pán spravodajca, dovoľte mi pár poznámok k návrhu zákona a musím povedať hneď úvodom, že som, ústavného zákona, že som veľmi smutný a sklamaný a tak ako iní kolegovia z nášho kultúrneho výboru majú problém s debatou, ktorá tu otvorila, tak musím poznamenať, že tak ako táto debata začala, tak pokračuje a skôr to robí hanbu tomuto plénu, pretože nemusíme sa porovnávať len s plénom anglického parlamentu, ale myslím si, že ak meníme zásadné parametre najvyššieho zákona tohto štátu, tak vyžadovať prítomnosť, hĺbku debaty a hĺbku otázok a prítomnosť aj tých ľudí, ktorí - a to pri všetkej úcte, lebo vy si to tu, pán minister spravodlivosti, za vládu odsedíte, ale určite je obrovské množstvo otázok, ktoré tu zostávajú a sú kladené takpovediac v priebehu procesu toho, ako medzi prvým a druhým čítaním prichádzajú na svetlo sveta štatistické údaje, prichádzajú na svetlo sveta možné zámery pod tým, kam až môže smerovať pripravovaná zmena ústavy.
Myslím si, že nebudeme aj zo súčasného volebného obdobia, čiže len tak kúsok do histórie, pozerať tak aj pri tých témach, ktoré, pri ktorých sme zmenili ústavu, a môžme mať na to rôzny názor, bola predsa len procesuálne dodržaná aká-taká štábna kultúra.
Mám pocit, že, a chcem ho zopakovať, ak sa bavíme len čisto o zmene ústavy, k čomu smeruje toto druhé čítanie, tak to isté, čo som hovoril pri téme skráteného legislatívneho konania, platí do dôsledkov a čím ďalej v tej debate pokračujeme, sa to odhaľuje až na kosť, že účelová zmena ústavy je skôr vecou politického zápasu, čiže ako vtiahnuť do tohoto zápasu opozíciu, ako jej prilepiť nálepku toho, že nie je dostatočne zapálená, resp. chladná v boji proti terorizmu a má sa to teda odhaliť pri hlasovaní o zmene ústavy, kde túto opozíciu budú naši ctení kolegovia pre potreby druhého čítania potrebovať.
Evidujem okrem vyhlásenia, ktoré som takisto chcel spomenúť voči konkrétnemu denníku, evidujem aj iné vyhlásenia, a boli teda tvrdé, a skôr je pre opozičných kolegov záhadou, kde sa nabere sedem poslancov, keďže neprebehol ani zatiaľ na žiadnej oficiálnej úrovni ani náznak debaty o tom, že by sme nejakým spôsobom mali zmeniť ústavu. Ak sa to deje na individuálnej báze, ja by som vyzval svojich kolegov, ctených tých siedmich, ktorí by sa mali pridať k 83-člennej posádke smeráckych poslancov, ktorí by túto ústavu chceli zmeniť. A ak tie debaty prebehli na individuálnej úrovni, nech sa teda pre toto plénum odhalia pred tým, ako príde ku konkrétnemu hlasovaniu.
K téme chcel by som sa vyjadriť a chcel by som mať za to, že tu ide o tzv. bona fide alebo dobromyseľné konanie a že skutočne by malo ísť o zmenu ústavy, ktorá by mala prispieť k tomu, aby sme sa mohli v tejto krajine cítiť bezpečnejšie, ale moje hlboké presvedčenie je to, čo som povedal, že ide o účelový politický zápas, ako zrátať opozičné hlasy a ako následne priradiť nálepku, že tí, ktorí nehlasovali za úplnú hlúposť z tohto pohľadu v zmysle boja proti terorizmu, tak tí sú v tomto boji chladní a nechcú chrániť Slovensko.
Druhá poznámka. Podľa mňa pod základným marketingovým mottom, ktoré sa v priebehu kratučkej volebnej kampane, ktorá nedodržala, samozrejme, lehoty, čiže v momentálnom ataku na prvú signálnu voličov, všeobecne voličov v Slovenskej republike pod heslom "Chránime Slovensko", je v tomto duchu presne tento cynický politický kalkul na zrátanie hlasov poslancov a akým spôsobom budú pri predmetnej zmene ústavy hlasovať, sa mení tento zásadný význam. Naozaj sa pripájam ku kolegom, ktorí hovoria o tom, že to základné motto "Chránime Slovensko" sa skôr mení na motto "Chránime sa", resp. môže viesť, naozaj môže viesť k zneužitiu týchto inštitútov. Pretože to, že tu trestné oznámenia lietajú krížom-krážom hlavne zo strany bývalých aj z hľadiska bývalého vedenia parlamentu po rôznych politických oponentoch a sú tu poslanci, ktorí majú niekoľkonásobné trestné oznámenia voči sebe, tak možno, že aj parametre majú viesť k tomu, aby tieto kriminálne účinky zmeny legislatívy mohli byť dotiahnuté do konca.
Prečo o tom hovorím? Myslím si, že takto sa, vážené dámy a páni, politický boj nevedie, nemôže byť zmena ústavy zneužívaná na účelový kalkul zrátania možných bojovníkov proti terorizmu, nemôže byť ústava vedená v tomto, debata o zmene ústavy vedená v tomto duchu. Ak sa tu má nájsť nie minimálny možný počet pri takto významnej zmene, ale maximálny možný počet, tak tá debata mala inak začať, mala inak pokračovať a má inak končiť.
Preto chcem z tohto miesta vyhlásiť, že ja sa tohto marketingového ošiaľu pri zmene hesla "Chránime Slovensko" na zmenu hesla "Chránime sa" nechcem zúčastniť a nebudem hlasovať za zmenu ústavy. A ešte raz vyzývam kolegov, ktorí ich, pri ktorých možno prebehla individuálna debata, aby odhalili svoje úmysly podporiť túto ústavu v minimálnej možnej miere, čiže aby dosiahli prepotrebnú úroveň 90 hlasov, aby sa odhalili skôr, ako toto plénum pristúpi k hlasovaniu o tomto bode programu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, kolegovia, kolegyne, pridám sa k tým mojim predrečníkom, ktorí hovoria, že vláda namiesto toho, aby situáciu, o ktorej si myslíme, že tak veľmi zabáva ľudí na Slovensku, namiesto toho, aby túto situáciu systémovo a efektívne riešila, iba využíva oprávnený strach ľudí z týchto hrozieb a využíva ho na zakrývanie vecí, ktoré sama riešiť nevie. Som presvedčený, že nepotrebujeme každý deň, takmer každý deň schvaľovať v chvate nové a nové zákony, ale potrebujeme skôr odhodlanie naozaj niečo pre lepší štát a bezpečnosť Slovensko robiť. A musím povedať, že za štyri roky sme u jednofarebnej vlády veľa odhodlania nevideli a nebyť volieb, možno by sme ho nevideli ani teraz. V mnohých prípadoch je to najmä o efektívnosti štátu a nie o zákonoch. Napríklad, ak by súdy konali rýchlo a boli funkčné, možno by sme nemuseli predlžovať lehoty v zákone.
Chýba tu systémový prístup a tiež systémové riešenie. Vláda po štyroch rokoch objavila, že treba chrániť bezpečnosť Slovenska a občanov. Doteraz vláda robila, no, málo v tomto zmysle a je určite celý rad príkladov, ktoré takúto neúprimnosť postoja podčiarkujú. Už len to, že sme hovorili celé štyri roky o tom, že najlepšou prevenciou akéhokoľvek teroristického útoku môžu byť dobre fungujúce spravodajské služby. A zhodovali sme sa s tým na tejto téme aj s vládnymi predstaviteľmi. Oni hovoria to isté, akurát že neodhodlali sa prijať alebo predložiť zákon o spravodajských službách taký, ktorý by bol aktuálny, ktorý by bol do prostredia 21. storočia a ktorý by zároveň obsahoval aj kontrolné mechanizmy dobrých, silných a funkčných spravodajských služieb. A zároveň častokrát sme práve z úst pána premiéra počúvali o tom, ako výdavky na obranu sú priam šialenstvom, ako je to len vychádzanie v ústrety nejakých veľkých zbrojárskych a lobistických koncernov. A tiež sme videli a boli sme svedkami toho, ako vláda rad zaradom odmietala väčšie alebo menšie príspevky na to, aby sa zákony v priebehu volebného obdobia, ktoré majú súvis s bezpečnosťou Slovenska, zlepšovali. Teraz narýchlo počúvame nielen o zmenách, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj o prezbrojovaní, navyšovaní počtu policajtov. Mám však pocit, že Slovensko ako kedy sa chránilo len na bilbordoch. Tieto opatrenia, ktoré sú predložené v súčasnosti, sú opatrenia akoby naoko a viaceré z nich aj zbytočné. Reálne ohrozenie Slovenska a bezpečnosť občanov v konečnom dôsledku neovplyvnia v takom zmysle, ako sa o nich hovorí.
A ak vládna antiteroristická legislatíva nemá viesť len k policajnému štátu väčším zásahom do práva a súkromia občanov, som presvedčený o tom, že tieto opatrenia musia byť vecne, ale aj časovo obmedzené.
Dovoľte mi predostrieť aj pozmeňujúci návrh k novele ústavy, ktorú teraz prerokovávame. K celému balíku opatrení sa tiež vyjadrím v rozprave. Ale pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k novele ústavy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Miroslava Beblavého znie:
Čl. II znie: "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 a účinnosť stráca 31. decembra 2017."
Vo vládnom návrhu ústavného zákona, ktorý je navrhovaný v súvislosti s potrebou posilniť bezpečnosť Slovenskej republiky a efektívnejšie bojovať proti terorizmu, a na tom sa zhodneme, že je v súčasnosti jednou z najväčších bezpečnostných hrozieb. Vládny návrh reaguje na aktuálnu situáciu predĺžením lehôt zaistenia osoby, ako aj predĺžením lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných osobách alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu, čo je zásah do základných práv a slobôd občanov, ktoré upravuje práve tento oddiel Ústavy Slovenskej republiky. Keďže vládny návrh má reagovať na súčasnú a aktuálnu, a poviem tak, že domnelú hrozbu ohrozenia bezpečnosti a zároveň sme presvedčení, že treba hľadať rovnováhu medzi potrebou ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky, štátu, ale tiež ochranou základných práv a slobôd občanov, navrhujeme preto časovo obmedziť účinnosť ustanovení novely ústavného zákona na obdobie dvoch rokov.
Po uplynutí tohto časového obdobia bude opätovne na rozhodnutí parlamentu, aby vyhodnotil, aj poslanci vyhodnotili, či aktuálna hrozba bezpečnostného ohrozenia je rovnaká ako v súčasnosti, alebo predlží ustanovenia tohto ústavného zákona na dlhšie obdobie.
Som presvedčený o tom, že ak máme ambíciu a úsilie toho, že chceme vytvoriť alebo chceme budovať štát, ktorý ľuďom život uľahčuje, a nie štát, ktorí ich šikanuje, tak aj takéto ustanovenia budú mať priestor na schválenie v tomto parlamente.
Ako som povedal, k celému balíku opatrení sa vyjadrím ešte potom neskôr v rozprave, ale toto bol návrh, ktorý by som si dovolil predložiť a dať o ňom hlasovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod dovoľte uviesť, keďže mi nebol umožnený dať procedurálny návrh s konštatovaním predsedu parlamentu, že vy nemáte právo na nič. To ináč dávam do pozornosti, keď som povedal, že mám právo dať procedurálny návrh, predseda parlamentu mi povedal, že vy nemáte právo na nič. To je komunikácia z dnešného dňa. Je to na zázname, môžte si to pozrieť.
Ja som v tom mojom procedurálnom návrhu chcel uviesť, že ja neviem, ako dlho budem vystupovať, a že je predpoklad, že skončím skôr. Čiže ja teraz avizujem, že ja budem vystupovať relatívne krátko.
A, vážení kolegovia, je síce piatok, ja uznávam, ale rozprávame o ústave. Áno, dneska ste chceli hlasovať o ústave. Môžme hlasovať o ústave. Kde máte poslancov? (Reakcia z pléna.) Kde máte poslancov? Prídu? Počkáme si. Ja som zvedavý, naozaj, teraz, aj občania nech si spravia skúšku správnosti, že kde máte svojich poslancov. Je piatok, sú rozutekaní, rozlezení a vy tu bojujete za ústavu. Vy tu bojujete za to, aby tento štát nebol ohrozený. Nech sa páči, môžme za chvíľku hlasovať. Pani Žitňanská, predpokladám, že tu nebude.
Aj občanom to poviem: SMER chcel dnes hlasovať o ústave. Môže kľudne hlasovať o ústave. Jaj, nebude hlasovať o ústave preto, lebo nemá poslancov. (Reakcia z pléna.) Jak sa nedá? Nič sa nedá dohodnúť.
Vážení, ešte raz pre občanov to poviem. Ja vám len spravím, robím skúšku správnosti. Dobre? Lebo tu vás niekto, stále vám podsúva, ako vás miluje, ako vás chráni, ako mu na vás záleží. Predkladám vás skúšku správnosti. Ústava, to je vážny dokument. U nás síce nie, ale je. Z úcty k ústave ste dneska, bol plán hlasovať o ústave, bola to nejaká obava o obštrukcii, ktorá mohla a nemusela byť. Vy nemôžte vyhodnocovať obavy. Vy môžte buď chcieť, alebo nechcieť hlasovať o ústave. Budete môcť za cirka desať minút hlasovať o ústave.
Vážení občania, SMER nemá dostatok poslancov, aby mohol dať hlasovať o ústave. Je to hanba. Je to absolútna hanba a je to výrazom toho, akú hru s vami hrajú. Nečestnú, cynickú hru. Je piatok, dvanásť hodín a máte možno šiestich poslancov SMER-u. Všetci ostatní sú rozlezení kade-tade. Všetci ostatní sú už rozlezení kade-tade. Viete, ako im záleží na ústave? Viete, ako im záleží na vás? Toto je výrazom. Toto plénum je výrazom toho, ako im záleží na ústave, na zmene ústavy, ako vám záleží na tom, že vás chcú chrániť. Toto plénum, v ktorom je šesť poslancov SMER-u, sedem, sedem-osem, menej ako 10 %, vážení.
Vážení občania, ak máte určitú mieru kritičnosti, ak máte aspoň nejakú mieru kritičnosti, dal som vám skúšku správnosti. Toto je tá ochrana. Toto je to chránenie, ktoré vás SMER chráni. Dneska nebude hlasovať o ústave. Viete prečo? Lebo nemá tu poslancov. Nemá tu poslancov. Je piatok, dvanásť hodín. Prosím vás, každý človek ešte v piatok o dvanástej robí, okrem poslancov SMER-u. Okrem poslancov SMER-u, lebo tí už sú na ceste, tí už sú kade-tade. Ale jedno robia určite, že nerobia. Tou jednou istotou si môžte byť istí, že nerobia. Mali dnes hlasovať o zákone o ústave. Nebudú hlasovať o zákone o ústave preto, lebo nie sú v práci, nie sú v parlamente. Takto im záleží. To je tá skúška správnosti, vážení.
A už len drobné postrehy k celej tejto epizóde. Vážení kolegovia, za určitých okolností po informáciách, ktoré tu odzneli, my môžme hovoriť o tom, že premiéra Roberta Fica treba stíhať za vlastizradu. Ja neviem, ešte v akej podobe existuje ten trestný čin. Sabotáž, poškodzovanie... Za určitých okolností áno. Povedzte mi, ktorý človek, ktorý premiér krajiny si do svojej krajiny dovezie človeka, ktorý má teroristický výcvik a ktorý je, jak sa to povie odborne, no ja tomu vravím, že zhúlený, ale je pod, že je proste závislý na návykových látkach. Povedzte mi, ktorý človek si dovezie takého človeka do svojej krajiny? Ale nie výmenou za to, že pôjde ropovod cez Zemplín. Nie. Za to, že bude mať fotku.
Vážení, my môžme seriózne rozprávať o tom, že to konanie, ktoré predviedol Robert Fico a celá vaša suita, napĺňa vlastizradné prvky, prosím vás. Toto žiaden slušný človek, žiaden slušný človek, nieže premiér, neurobí svojej krajine. Myslíte si, že by si Churchill domov doviezol Göringa, prosím vás?! Myslíte si, že by toto urobil? Myslíte si, že by de Gaulle si domov doviezol, ja neviem, Bormanna, keď z tých časových nejakých týchto? V tom nastavení, aké je teraz, hej, že svet bojuje s terorizmom, a náš premiér si doviezol sem teroristu pod vplyvom návykových látok?! To je vlastizrada, vážení. To je vlastizrada.
Ľudia, ktorí budete chodiť po tých kulturákoch, spýtajte sa prípadne. Toto je vlastizrada. Toto napĺňa prvky. Ako môže premiér doviezť do krajiny človeka s takým CV-čkom, prosím vás? Ako môže toto urobiť? Potom ešte doviezť ďalších a tých dokonca doviezť pomaly v tom špeciáli. To bolo v podpalubí, či jak sa to povie? To bolo, alebo vedľa nich sedeli?!
Čo človek neurobí za fotku, však? Čo človek neurobí za fotku. To je to, čo nám chýba. Tu nie je žiaden štátnický rozmer, že niekomu záleží na tej krajine. Prosím vás, komu tu záleží na tej krajine? Toto je prvý teroristický útok? Prvý? Teraz ste sa zbadali? To znamená, doteraz sme mali tak nedokonalú legislatívu? Tak hroznú legislatívu? A, áno, ak sme mali doteraz tak hroznú legislatívu, a napriek tomu ste sem doviezli teroristov, tak je to alebo nie je vlastizrada? Niekto by sa nad tým mohol trošku zamyslieť, vážení.
Vy nechránite túto krajinu. Vy chránite len a len svoje predvolebné preferencie. Len a len svoje predvolebné preferencie a hráte krutú, cynickú hru s ľuďmi tejto krajiny. Krutú a cynickú hru s ľuďmi tejto krajiny.
Skončím. Rozprava v mene ústavy je ukončená vystúpením navrhovateľa a spravodajcu je ukončená. Môžme hlasovať.
Vážení občania, v priebehu 15-20 minút môžme hlasovať o zmene ústavy, ktorá napomôže tomu, podľa vyjadrenia predkladateľov, že budete lepšie chránení. Nebudeme hlasovať, viete prečo? Lebo poslanci SMER-u nie sú v sále. (Reakcie z pléna.) To je, vážení, to je taká hanba (reakcie z pléna), to je taká hanba, že si ju vypite do dna. Že si ju vypite do dna. Čiže to, čo bolo deklarované, že vás, máte možnosť, môžte chrániť, už dnešným dňom môžte vyslať jasný signál celému svetu. Dnešným dňom môžte zahlasovať za ústavu, ktorá ochráni biedny ľud tejto krajiny. Nezahlasujete, lebo tu nie ste! V piatok o dvanástej slušní ľudia ešte sú v robote! V piatok o dvanástej sú slušní ľudia ešte v práci. (Reakcie z pléna.) V piatok o dvanástej poslanci SMER-u sa poflakujú kade-tade, robia všetko môžné, len nesedia v pléne a nehlasujú o zákonoch, ktoré podľa ich vyjadrenia chránia túto krajinu. Vážení, taká je pravda. Chcete počuť pravdu? Práve ste ju počuli.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený a ctený pán poslanec Hlina, buďte taký láskavý a povedzte mi, odkiaľ ste mali informáciu, že tí teroristi, ktorí tu boli, boli pod vplyvom návykových látok. Je jedna moja otázka.
Veľa svojich diskusných príspevkov končíte tým, že pre občanov a pre záznam. Dnes to použijem aj ja.
Občania, pre vás a pre záznam, dnes ste pristihli pána poslanca Hlinu, ako v Národnej rade pred mikrofónom klame a zavádza. Vy veľmi dobre viete, že predseda parlamentu sa spýtal, či chcete hlasovať po ukončení rozpravy alebo či chcete hlasovať v utorok. Z radov opozície bolo povedané, že rozprava bude trvať dlho, že chcete hlasovať v utorok. Občania, pre záznam, pán poslanec Hlina v priamom prenose klamal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Lojzo, vyjadruješ sa k určitým veciam, ktorým ani nerozumieš, a urážaš nášho premiéra, lebo ťa trápia tie preferencie, ktorá má strana SMER. A to ti hlavne vadí. Tak si kopneš, kedy môžeš do strany SMER, kopneš si do vládnych poslancov, ale nepriznáš tú pravdu. Spočítaj si teraz, prosím ťa, koľko je tu opozičných? Koľko je ich tu? Sú tu piati? To nepovieš. Ale povieš len, že zo strany SMER vládni poslanci nie sú tu. Takže daj si ruku na srdce a naozaj povedz pravdu celú.
A to, že sa dohodlo, že sa bude hlasovať v utorok, to si schválili všetci poslanci, aj opoziční, aj vládni. Ale pozri teraz, keď naši poslanci počuli, ako kritizuješ - koľko nás je tu? A ja ti garantujem, že do 10 minút by nás tu bolo možno kompletka. (Reakcie z pléna.) Takže my, my sme tu, Lojzko, aby si vedel.
A ešte dobre, že si nepovedal tak, ako pani kolegyňa Vášáryová, ktorá kritizuje, ako tu nikto nie je pri prerokovaní zákona. Ona, ktorá ak tu bola za tie štyri roky 10 % toho času, tak to som povedal veľa.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ja sa snažím naozaj vystupovať na odborné témy, ale nedalo mi vaše vystúpenie nekomentovať, lebo ho považujem za veľmi neférové.
V niektorých veciach sa zhodneme, aj keď nemáme niekedy spoločné názory, ale napríklad v téme úžery určite za ostatný rok urobil parlament aj s vašou pochvalou toho veľmi veľa.
Ale pokiaľ ste vystúpili druhýkrát v rozprave a hovoríte o tom, kde sú akí poslanci, tak prepáčte, v tomto sektore po mojej pravej ruke vidím jedného pána kolegu, dobrý deň, z hľadiska opozície. A vás poslanecký klub... (Reakcia z pléna.) Ja hovorím, po mojej pravej ruke. (Reakcia z pléna.) Ja pokiaľ, pokiaľ hovorím, pokiaľ hovorím, kolegyne, kolegovia o poslaneckom klube KDH, z ktorého je pán poslanec Hlina, prepáčte, pán poslanec Hlina, vy tu nemáte jediného kolegu. (Reakcie z pléna.) Alebo, ste tu dvaja, prepáčte, pán poslanec, ste tu dvaja.
Takže nehnevajte sa, nehnevajte sa, pán poslanec, je to veľmi neférové, pokiaľ hovoríte, že tento parlament mal rokovať o novele ústavy a je bežnou procedúrou, že skončí rozprava a na ďalší deň, pracovný deň parlamentu sa rokuje.
Ja si cením vystúpenia, ktoré majú zmysel a sú k veci, ale pokiaľ sa budeme znižovať k tomu, kto tu je a kto nie, kto vybehol na záchod a uteká sa vrátiť, tak to nemá naozaj cenu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, ja vás zase vidím na rozdiel od pána kolegu Madeja, takže počet poslancov klubu KDH v celkovom súčte sú tri, a naozaj, aby to bolo korektné.
Ale k vášmu, k úvodu vášho vystúpenia, pán poslanec Hlina, vy ste povedali, že pán predseda Národnej rady Pellegrini povedal, že vy nemáte nárok na nič. To nie je pravda, pán poslanec. Ja som tu sedel celý ten čas a pozorne som počúval a pán predseda Pellegrini vám povedal, ak si dobre pamätám, treba si to nechať vytiahnuť zo záznamu, som aj ja na to zvedavý, že vy nemáte nárok teraz hovoriť. Takže to je trošku iná konotácia, ako vy nemáte nárok na nič.
Prosím, buďme dôslední v týchto veciach, lebo aj výmena zopár slov zásadne mení význam, význam akejkoľvek vety. A keď vy nemáte teraz vystupovať, to sa myslelo v procedúre a v postupe, aký bol vtedy, lebo sme hlasovali a dávali ste procedurálne návrhy a tak ďalej.
Takže prosím, neprispôsobujte si to tak, ako vám to aktuálne vyhovuje.
A ďalej len na záver mojej faktickej poznámky mi dovoľte prečítať vám stručný § 22 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že "rokovacími dňami schôdzí Národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Ak predseda Národnej rady nerozhodne inak, schôdza Národnej rady začína v prvý rokovací deň o 13.00 hodine. Počas ďalších rokovacích dní schôdzí Národnej rady sa rokovanie začína o 9.00 hodine a trvá najdlhšie do 19.00 hodiny, v piatok do 16.00 hodiny, ak Národná rada nerozhodne inak." Už to vám povedal pán poslanec Šuca.
Pán predseda Národnej rady sa pri vedení a riadení schôdze pýtal, kedy sa má hlasovať, a aj z radov opozície bola odpoveď, či sa má hlasovať dnes, negatívna.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tu vôbec nebola otázka, že či sa má hlasovať dneska, ale ako dlho bude trvať rozprava. My sme povedali, že rozprava bude trvať dlho. Na základe toho sa rozhodlo. Nie, že kedy sa má hlasovať. Ale to bol taký test, len asi to niekto nepochopil a naozaj, vládni poslanci SMER-u už odišli niektorí domov, videl som ich vychádzať z Národnej rady.
Takže je to naozaj bieda, a to, čo mali možnosť deklarovať, aby boli teda aj v práci a mohli aj hlasovať, tak hlasovať nebudú, lebo tu nie sú.

No, ďakujem veľmi pekne. Poslanecký klub KDH má teraz klub. Poprosím vás, ticho, aby ste boli. Chcem naozaj, poprosím vás, ticho, dobre?
Poslanecký klub KDH má teraz zasadnutie v inej miestnosti. Predpokladám, keď skončia, sem prídu. Určite nás bude viac ako 10, resp. 12. Dobre, kolegovia?
Ja som chcel dať procedurálny návrh, ktorý mi nebol umožnený. Chvalabohu za kamery, na tých kamerách to bude, pán Kolesík. Pán predseda parlamentu, pozor, to nepovedal Jožko Mrkvička z Ďarmot, predseda parlamentu povedal inému poslancovi, že nemám právo na nič. Dobre? To bude na zázname. V tom procedurálnom som chcel povedať, že ja neviem, koľko bude trvať rozprava, že je dosť možné, že nebude ukončená tá rozprava a môžte hlasovať. Neumožnili ste mi to.
Vážení občania, teraz už hovorím občanom, vám to nemá význam, je ukončená rozprava k návrhu k ústavnému zákonu, ktorý vás ochráni, tak to je predstavené, ktorý vás ochráni a zabráni neviem čomu všetkému, môžme o tom hlasovať. Problém však je, že nemáme s kým. Je piatok poobede a poslanci SMER-u tu nie sú. Je piatok poobede, pol jednej, majú tu zopár, zopár poslancov SMER-u, ostatní sa poflakujú. Za tých 3-tisíc euro, vážení kolegovia, za tých 3-tisíc euro by ste mohli mať aspoň toľko slušnosti v sebe, že by ste pri zákone, o ktorom máte hlasovať, ktorým je ústava, sedeli na zadku tam, kde vás za to platia, vážení. Pravda je taká a ľudia ju konečne vidia. Pravda je taká, že o ústave sa nebude hlasovať preto, že nie sú tu poslanci SMER-u. To je celé. Je piatok a poslanci SMER-u už nerobia. Nerobia. Na rozdiel od 90 % občanov tejto krajiny, ktorí ešte v piatok o pol jednej, jasné, že zarezávajú a za ďaleko menej peňazí, učitelia, sestričky, každý, požiarnici, každý jeden za ďaleko menej ako SMER.

Pán predsedajúci, mám len návrh alebo výzvu vo vzťahu k pánovi ministrovi spravodlivosti. Rokujeme o novele ústavy, už rokujeme tri a pol hodiny. Ja by som bol rád, keby ste vystúpili v rozprave. Je to pomerne vážna téma, a ak naozaj nechceme posilňovať dojem, že ide len o marketing z Úradu vlády, tak by asi bolo, ja si neviem predstaviť iný parlament, kde by predkladateľ novely ústavy v takej vážnej veci nevystúpil v rozprave a nezaangažoval sa do diskusie s poslancami. To považujem za skoro bezprecedentné. A to myslím v dobrom.