58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona v druhom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Návrh bol, rovnako ako návrh novely ústavy, vypracovaný na základe legislatívneho zámeru opatrení v oblasti boja proti terorizmu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu vytvorením legislatívnych predpokladov v oblasti získavania informácií, rozšírením možnosti využívať opatrenia preventívnej povahy a v neposlednom rade úpravou vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu vrátane s tým súvisiaceho trestného konania.
Návrh zákona vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou, ktorá spočíva z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, čomu zodpovedajú zmeny v zákonoch upravujúcich pôsobnosť policajných zložiek a spravodajských služieb.
Najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je však prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum inštitúcií a spoločnosti ako takej. Represívna a sankčná zložka boja proti terorizmu však nepochybne napomáha napĺňať základný cieľ, a to je ochrana jednotlivca a spoločnosti ako takej, preto návrh zákona v súčasnosti modifikuje niektoré ustanovenia aj trestných kódexov.
Vzhľadom na aktuálne dianie v európskom priestore má vláda Slovenskej republiky za to, že je nevyhnutné prijať potrebné opatrenia ako legislatívnej, tak aj nelegislatívnej povahy s cieľom zefektívniť snahy v boji proti terorizmu a poskytnúť tak zvýšenú ochranu obyvateľom Slovenskej republiky, ako aj záujmom Slovenskej republiky ako takej.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ústavnoprávny výbor ako gesčný výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona včera 3. decembra a ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám na to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Toľko na úvod, pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
12:33
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Spoločný spravodajca. (Reakcia z pléna.)
Madej, Róbert, poslanec NR SR
Bola skončená rozprava, pán poslanec Lipšic, ak ste si... (Reakcie z pléna.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Spoločný spravodajca. (Reakcia z pléna.)
Madej, Róbert, poslanec NR SR
Bola skončená rozprava, pán poslanec Lipšic, ak ste si... (Reakcie z pléna.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Najprv je navrhovateľ. (Reakcia spravodajcu. Následne reakcia navrhovateľa: "Ani, ani.") Ani ako navrhovateľ.
Takže, nech sa páči, spoločný spravodajca.
Madej, Róbert, poslanec NR SR
Ďakujem vám veľmi pekne, že sme si vydiskutovali, kolegyne, kolegovia, vzájomné postoje.
Dámy a páni, ak môžem hodnotiť rozpravu, lebo to je aj úloha spravodajcu, a verím, že aj moje právo dať do toho trošku aj subjektivity, tak si myslím, že niekedy by sme sa mohli v dobrom zdržať takých prízemných rečí o tom, kto tu je, kto tu nie je, kto odišiel, koľkí sú tu, lebo môžme naozaj si počítať počet poslancov kolegov OĽaNO, KDH, SaS a asi by (reakcie z pléna), asi by ste z toho, kolegyne, kolegovia, šťastní neboli.
Preto si myslím, že je niekedy na škodu, keď novelizujeme dôležité právne predpisy, a nepochybne novela ústavy o tom je, keď rozprava je častokrát o všetkom inom ako o tom, o čom sa prerokováva, vianočných stromčekoch a ďalších veciach.
Pevne verím, pevne verím, že možno bolo tu povedané určité množstvo kritiky, bola niektorá k veci, to sa týka plurality názorov, na to sme, samozrejme, zvyknutí, a to v demokratickej spoločnosti je samozrejmé, a aj kritiky, ktorá išla úplne mimo témy, ktorú zbytočne treba hodnotiť.
Dámy a páni, novela ústavy vychádza z rizík, bezpečnostných rizík, ktoré v Slovenskej republike ako v členskom štáte Európskej únie nepochybne sú s ohľadom na ostatné udalosti tak v Paríži, ale aj v celej Európskej únii.
Ja si dovolím také subjektívne porovnanie, dámy a páni, a dovolím si vysloviť tvrdenie, že keby tu vládol nejaký pravicový zlepenec, nejaká pravicová vláda, asi by súhlasili so všetkým, s navozením tisícov imigrantov, prerozdelením kvót na základe dočasného, ale aj trvalého prerozdelenia a koeficientov, ktorým by sa vôbec, vôbec nebránili.
Ja práve oceňujem, že tu máme vládu, akokoľvek sa vám, kolegovia z opozície, nemusí páčiť, ja práve oceňujem, že je tu vláda Roberta Fica, ktorá háji národnoštátne záujmy.
Dámy a páni, pred šiestimi-siedmimi mesiacmi, keď sa prevalila imigrantská vlna, kríza, hovorili sme, asi ste neboli v tom Nickelsdorfe a v ďalších dedinách medzi Rakúskom a Maďarskom - pani kolegyňa bola a niektorí z našich kolegov, áno - a každý má subjektívny názor. Ale pocit, ktorý vyplýva z toho, že sa tu riadene deje neporiadok, že tu státisíce ľudí nedodržiavajú základné pravidlá fungovania našich štátov, členských štátov Európskej únie, vo mne zostáva. A presvedčenie, že keď tu niekto ako na Václaváku v stotisícoch počtoch prechádza nelegálne na naše územia, asi problém z toho bude.
Počuli sme verejne, dámy a páni, že to, čo sa udialo v Paríži, tie útoky, ktoré boli, tak asi dvaja alebo traja z útočníkov prechádzali práve balkánskou cestou do Európy, do členských štátov Európskej únie. Prechádzali balkánskou cestou. To je dôkaz, dámy a páni, že ide o ľudí, ktorí môžu pochádzať z tretích krajín alebo pochádzajú z Európskej únie a využívajú práve túto nelegálnu imigračnú vlnu na to, aby či už boli vyškolení, alebo nelegálne prešli na územie Európskej únie a tu páchali teror. To je dôkazom toho, dámy a páni, že otázka imigrácie, nelegálnej imigrácie, lebo my sa tešíme každému cudzincovi, ktorý, my sa tešíme každému cudzincovi, ktorý legálne príde na územie Slovenskej republiky, ale to je dôkazom, že nelegálna imigrácia priamo súvisí s bezpečnostnými rizikami v našom štáte a v ostatných členských krajinách Európskej únie.
Minister vnútra, dámy a páni, Nemecka - som to započul v médiách - uviedol, že asi jeden zo sto imigrantov môže znamenať potenciálne bezpečnostné riziko. Môže znamenať potenciálne riziko preto, že je radikalizovaný alebo môže byť radikalizovaný, alebo niektorí z imigrantov môžu byť skrytí bojovníci Islamského štátu, ktorý sa nám tým vyhráža.
Dámy a páni, ak si povieme, že za ostatných 12 mesiacov prišlo na územie členských štátov Európskej únie jeden milión ľudí, tak to znamená, že potenciálne bezpečnostné riziko na našich územiach je 10-tisíc, minimálne 10-tisíc ľudí. A ešte doplním, dámy a páni, že pokiaľ ide o bezpečnostné riziko, vy si nemyslíte, že bezpečnostné riziko je 350-tisíc neidentifikovaných ľudí na území Nemecka napríklad? (Reakcie z pléna.) To sú, dámy a páni, z môjho pohľadu vo vzťahu k diskusii, ktorá prebehla, dôvody pre hodnotenie novely ústavy, pre ktorú potrebujeme zvýšiť bezpečnosť na území Slovenskej republiky. (Ruch v sále.)
Dámy a páni, pokiaľ ide o hodnotenie potreby novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, a môžete to nechcieť počuť, pán poslanec Gál, možno je tá pravda asi taká bolestivá (sústavný ruch v sále), ale asi kolegovia z opozície nevidia, že o otázkach bezpečnosti hovoria všetci lídri európskych krajín. Všetci lídri európskych krajín hovoria, že je potrebné zvýšiť spoluprácu bezpečnostných zložiek. Všetci lídri európskych krajín hovoria o potrebe spolupráce na úrovni policajných zložiek, dokonca sa tu hovorí o jednotných policajných európskych zložkách. A my sa tvárime, že na Slovensku sa nič nedeje, že nie sme v Európskej únii - alebo ako tomu, kolegovia z opozície, mám rozumieť?
Prepáčte, ale kolegovia z opozície mi niekedy pripadajú, nevidia, nepočujú, nič neexistuje, nič sa v Európe neudialo. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Dámy a páni, ak by som mal hodnotiť pozmeňovacie návrhy, ja by som chcel touto cestou poďakovať aj za procedurálne a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v rozprave, a myslím si, že o niektorých môžme diskutovať. Naozaj môžme ešte porozmýšľať, asi niekedy, keď vychladnú hlavy, to adresujem pánovi poslancovi Hlinovi, do utorka premyslíme, ktoré pozmeňovacie návrhy budeme prípadne zvažovať. Treba ešte o nich odborne pohovoriť.
Každopádne ja oceňujem, že minimálne aj kolegovia, niektorí kolegovia z opozície pochopili, že ten dôvod, pre ktorý sa novelizuje ústava, a to už povedali, nechcem tu citovať, lebo by boli asi hanení ich kolegami ostatnými alebo inými z opozície, vieme, že častokrát sa opoziční kolegovia prehádajú medzi sebou a nepotrebujeme vám na to ani my (reakcia z pléna), ale chcem oceniť jedno, že tu boli podané pozmeňujúce návrhy a niektoré vychádzajú aj z pochopenia, že minimálne, že minimálne lehoty je potrebné predlžovať. Môžeme debatovať o tom, či lehoty policajné, alebo lehota, ktorá patrí súdu na rozhodovanie o vzatí do väzby.
Pevne verím, že novela ústavy bude schválená a že Národná rada ju schváli v podobe, ktorá bude znamenať zvýšenie bezpečnosti občanov, a pevne verím, že aj za tým účelom kolegovia budú pozitívne rozmýšľať, a prosím aj preto kolegov z opozície.
Ďakujem veľmi pekne, prajem všetko dobré.
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Spoločný spravodajca. (Reakcia z pléna.)
Madej, Róbert, poslanec NR SR
Bola skončená rozprava, pán poslanec Lipšic, ak ste si... (Reakcie z pléna.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Najprv je navrhovateľ. (Reakcia spravodajcu. Následne reakcia navrhovateľa: "Ani, ani.") Ani ako navrhovateľ.
Takže, nech sa páči, spoločný spravodajca.
Madej, Róbert, poslanec NR SR
Ďakujem vám veľmi pekne, že sme si vydiskutovali, kolegyne, kolegovia, vzájomné postoje.
Dámy a páni, ak môžem hodnotiť rozpravu, lebo to je aj úloha spravodajcu, a verím, že aj moje právo dať do toho trošku aj subjektivity, tak si myslím, že niekedy by sme sa mohli v dobrom zdržať takých prízemných rečí o tom, kto tu je, kto tu nie je, kto odišiel, koľkí sú tu, lebo môžme naozaj si počítať počet poslancov kolegov OĽaNO, KDH, SaS a asi by (reakcie z pléna), asi by ste z toho, kolegyne, kolegovia, šťastní neboli.
Preto si myslím, že je niekedy na škodu, keď novelizujeme dôležité právne predpisy, a nepochybne novela ústavy o tom je, keď rozprava je častokrát o všetkom inom ako o tom, o čom sa prerokováva, vianočných stromčekoch a ďalších veciach.
Pevne verím, pevne verím, že možno bolo tu povedané určité množstvo kritiky, bola niektorá k veci, to sa týka plurality názorov, na to sme, samozrejme, zvyknutí, a to v demokratickej spoločnosti je samozrejmé, a aj kritiky, ktorá išla úplne mimo témy, ktorú zbytočne treba hodnotiť.
Dámy a páni, novela ústavy vychádza z rizík, bezpečnostných rizík, ktoré v Slovenskej republike ako v členskom štáte Európskej únie nepochybne sú s ohľadom na ostatné udalosti tak v Paríži, ale aj v celej Európskej únii.
Ja si dovolím také subjektívne porovnanie, dámy a páni, a dovolím si vysloviť tvrdenie, že keby tu vládol nejaký pravicový zlepenec, nejaká pravicová vláda, asi by súhlasili so všetkým, s navozením tisícov imigrantov, prerozdelením kvót na základe dočasného, ale aj trvalého prerozdelenia a koeficientov, ktorým by sa vôbec, vôbec nebránili.
Ja práve oceňujem, že tu máme vládu, akokoľvek sa vám, kolegovia z opozície, nemusí páčiť, ja práve oceňujem, že je tu vláda Roberta Fica, ktorá háji národnoštátne záujmy.
Dámy a páni, pred šiestimi-siedmimi mesiacmi, keď sa prevalila imigrantská vlna, kríza, hovorili sme, asi ste neboli v tom Nickelsdorfe a v ďalších dedinách medzi Rakúskom a Maďarskom - pani kolegyňa bola a niektorí z našich kolegov, áno - a každý má subjektívny názor. Ale pocit, ktorý vyplýva z toho, že sa tu riadene deje neporiadok, že tu státisíce ľudí nedodržiavajú základné pravidlá fungovania našich štátov, členských štátov Európskej únie, vo mne zostáva. A presvedčenie, že keď tu niekto ako na Václaváku v stotisícoch počtoch prechádza nelegálne na naše územia, asi problém z toho bude.
Počuli sme verejne, dámy a páni, že to, čo sa udialo v Paríži, tie útoky, ktoré boli, tak asi dvaja alebo traja z útočníkov prechádzali práve balkánskou cestou do Európy, do členských štátov Európskej únie. Prechádzali balkánskou cestou. To je dôkaz, dámy a páni, že ide o ľudí, ktorí môžu pochádzať z tretích krajín alebo pochádzajú z Európskej únie a využívajú práve túto nelegálnu imigračnú vlnu na to, aby či už boli vyškolení, alebo nelegálne prešli na územie Európskej únie a tu páchali teror. To je dôkazom toho, dámy a páni, že otázka imigrácie, nelegálnej imigrácie, lebo my sa tešíme každému cudzincovi, ktorý, my sa tešíme každému cudzincovi, ktorý legálne príde na územie Slovenskej republiky, ale to je dôkazom, že nelegálna imigrácia priamo súvisí s bezpečnostnými rizikami v našom štáte a v ostatných členských krajinách Európskej únie.
Minister vnútra, dámy a páni, Nemecka - som to započul v médiách - uviedol, že asi jeden zo sto imigrantov môže znamenať potenciálne bezpečnostné riziko. Môže znamenať potenciálne riziko preto, že je radikalizovaný alebo môže byť radikalizovaný, alebo niektorí z imigrantov môžu byť skrytí bojovníci Islamského štátu, ktorý sa nám tým vyhráža.
Dámy a páni, ak si povieme, že za ostatných 12 mesiacov prišlo na územie členských štátov Európskej únie jeden milión ľudí, tak to znamená, že potenciálne bezpečnostné riziko na našich územiach je 10-tisíc, minimálne 10-tisíc ľudí. A ešte doplním, dámy a páni, že pokiaľ ide o bezpečnostné riziko, vy si nemyslíte, že bezpečnostné riziko je 350-tisíc neidentifikovaných ľudí na území Nemecka napríklad? (Reakcie z pléna.) To sú, dámy a páni, z môjho pohľadu vo vzťahu k diskusii, ktorá prebehla, dôvody pre hodnotenie novely ústavy, pre ktorú potrebujeme zvýšiť bezpečnosť na území Slovenskej republiky. (Ruch v sále.)
Dámy a páni, pokiaľ ide o hodnotenie potreby novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, a môžete to nechcieť počuť, pán poslanec Gál, možno je tá pravda asi taká bolestivá (sústavný ruch v sále), ale asi kolegovia z opozície nevidia, že o otázkach bezpečnosti hovoria všetci lídri európskych krajín. Všetci lídri európskych krajín hovoria, že je potrebné zvýšiť spoluprácu bezpečnostných zložiek. Všetci lídri európskych krajín hovoria o potrebe spolupráce na úrovni policajných zložiek, dokonca sa tu hovorí o jednotných policajných európskych zložkách. A my sa tvárime, že na Slovensku sa nič nedeje, že nie sme v Európskej únii - alebo ako tomu, kolegovia z opozície, mám rozumieť?
Prepáčte, ale kolegovia z opozície mi niekedy pripadajú, nevidia, nepočujú, nič neexistuje, nič sa v Európe neudialo. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Dámy a páni, ak by som mal hodnotiť pozmeňovacie návrhy, ja by som chcel touto cestou poďakovať aj za procedurálne a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v rozprave, a myslím si, že o niektorých môžme diskutovať. Naozaj môžme ešte porozmýšľať, asi niekedy, keď vychladnú hlavy, to adresujem pánovi poslancovi Hlinovi, do utorka premyslíme, ktoré pozmeňovacie návrhy budeme prípadne zvažovať. Treba ešte o nich odborne pohovoriť.
Každopádne ja oceňujem, že minimálne aj kolegovia, niektorí kolegovia z opozície pochopili, že ten dôvod, pre ktorý sa novelizuje ústava, a to už povedali, nechcem tu citovať, lebo by boli asi hanení ich kolegami ostatnými alebo inými z opozície, vieme, že častokrát sa opoziční kolegovia prehádajú medzi sebou a nepotrebujeme vám na to ani my (reakcia z pléna), ale chcem oceniť jedno, že tu boli podané pozmeňujúce návrhy a niektoré vychádzajú aj z pochopenia, že minimálne, že minimálne lehoty je potrebné predlžovať. Môžeme debatovať o tom, či lehoty policajné, alebo lehota, ktorá patrí súdu na rozhodovanie o vzatí do väzby.
Pevne verím, že novela ústavy bude schválená a že Národná rada ju schváli v podobe, ktorá bude znamenať zvýšenie bezpečnosti občanov, a pevne verím, že aj za tým účelom kolegovia budú pozitívne rozmýšľať, a prosím aj preto kolegov z opozície.
Ďakujem veľmi pekne, prajem všetko dobré.
Rozpracované
12:43
Návrh bol, rovnako ako návrh novely ústavy, vypracovaný na základe legislatívneho zámeru opatrení v oblasti boja proti terorizmu.
Cieľom predkladaného návrhu...
Návrh bol, rovnako ako návrh novely ústavy, vypracovaný na základe legislatívneho zámeru opatrení v oblasti boja proti terorizmu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu vytvorením legislatívnych predpokladov v oblasti získavania informácií, rozšírením možnosti využívať opatrenia preventívnej povahy a v neposlednom rade úpravou vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu vrátane s tým súvisiaceho trestného konania.
Návrh zákona vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou, ktorá spočíva z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, čomu zodpovedajú zmeny v zákonoch upravujúcich pôsobnosť policajných zložiek a spravodajských služieb.
Najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je však prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum inštitúcií a spoločnosti ako takej. Represívna a sankčná zložka boja proti terorizmu však nepochybne napomáha napĺňať základný cieľ, a to je ochrana jednotlivca a spoločnosti ako takej, preto návrh zákona v súčasnosti modifikuje niektoré ustanovenia aj trestných kódexov.
Vzhľadom na aktuálne dianie v európskom priestore má vláda Slovenskej republiky za to, že je nevyhnutné prijať potrebné opatrenia ako legislatívnej, tak aj nelegislatívnej povahy s cieľom zefektívniť snahy v boji proti terorizmu a poskytnúť tak zvýšenú ochranu obyvateľom Slovenskej republiky, ako aj záujmom Slovenskej republiky ako takej.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ústavnoprávny výbor ako gesčný výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona včera 3. decembra a ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám na to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Toľko na úvod, pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona v druhom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Návrh bol, rovnako ako návrh novely ústavy, vypracovaný na základe legislatívneho zámeru opatrení v oblasti boja proti terorizmu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu vytvorením legislatívnych predpokladov v oblasti získavania informácií, rozšírením možnosti využívať opatrenia preventívnej povahy a v neposlednom rade úpravou vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu vrátane s tým súvisiaceho trestného konania.
Návrh zákona vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou, ktorá spočíva z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, čomu zodpovedajú zmeny v zákonoch upravujúcich pôsobnosť policajných zložiek a spravodajských služieb.
Najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je však prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum inštitúcií a spoločnosti ako takej. Represívna a sankčná zložka boja proti terorizmu však nepochybne napomáha napĺňať základný cieľ, a to je ochrana jednotlivca a spoločnosti ako takej, preto návrh zákona v súčasnosti modifikuje niektoré ustanovenia aj trestných kódexov.
Vzhľadom na aktuálne dianie v európskom priestore má vláda Slovenskej republiky za to, že je nevyhnutné prijať potrebné opatrenia ako legislatívnej, tak aj nelegislatívnej povahy s cieľom zefektívniť snahy v boji proti terorizmu a poskytnúť tak zvýšenú ochranu obyvateľom Slovenskej republiky, ako aj záujmom Slovenskej republiky ako takej.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ústavnoprávny výbor ako gesčný výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona včera 3. decembra a ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám na to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Toľko na úvod, pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.
Rozpracované
12:46
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch ihneď....
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch ihneď. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 37 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 37 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1860a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 766 3. 12. 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch ihneď. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 37 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 37 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1860a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 766 3. 12. 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
12:49
Vystúpenie v rozprave 12:49
Gábor GálVláda nám ako podsúva, že starať sa o bezpečnosť Slovenskej republiky bolo niečo výnimočné. Nie. Starať sa o bezpečnosť Slovenskej republiky je samozrejmou úlohou každej vlády, nie je na tom nič mimoriadne, za čo by sa mala vláda chváliť sama alebo aby ju chválil niekto iný.
Hlavným problémom SMER-u aj tých jeho krokov a aj vlády je, že nemajú reálnym zvyšovaním bezpečnosti veľa spoločného a slúžia len ako marketingový nástroj. Na tom postavili aj svoju kampaň, však slogan sa zmenil, a ešte raz prízvukujem, potrebujú tému živiť a nie riešiť.
Vláda straší ľudí a už sama vie, že to prehnala. Však ako vás počúvam, tak by som sa ani nečudoval, ak by niektorý občan už by doma vo svojej záhrade pomaly betónoval protiteroristický bunker. Výsledným efektom neustáleho strašenia vlády je aj to, že už ani na živote ohrozené rodiny kresťanov nie je schopná naša spoločnosť sa zhodnúť a nie tobôž prijať. Súhlasím s výrokom ministra vnútra, ktorý v tejto veci hovoril, že ak to neurobíme, že neprijmeme týchto kresťanov, tak sa spreneveríme všetkým tradíciám, ktoré máme. Ale prečo tá debata aj nemôže byť, lebo to je stále rozsievanie strachu, čo nám všetko hrozí a čo nám všetko títo ľudia robia, a preto tá spoločnosť stráca elementárne hodnoty a vnem, vonkajší vnem týchto vecí.
Preto nie je treba ľudí strašiť, ale vysvetľovať a hlavne my v parlamente máme prijímať zákony, vláda svoje opatrenia a vlastne tak docieliť tomu, aby tá teroristická hrozba bola čo najnižšia.
Nemáme to podceniť, ale ani preceniť. A keď vidíme, že už v niektorom zákone je určitý nedostatok, že treba to vylepšiť, tak dobre, tak pristúpme k tomu, aby sme to zlepšili, ale aby sme nedávali do Národnej rady a hlavne v skrátenom legislatívnom konaní balík antiteroristických zákonov, lebo to nie je o tom, to je stoh bezbrehého posilnenia postavenia bezpečnostných zložiek štátu, a to takým spôsobom, že väčšina navrhnutých úprav nemá absolútne, ale absolútne nič spoločné s bojom proti terorizmu, alebo jedna časť sa ho dotýka len v minimálnej možnej miere.
Čiže výsledným efektom tejto snahy vlády nebude lepší a účinnejší boj proti terorizmu, ale neúmerné posilnenie kompetencie polície a spravodajských služieb. Čiže tých inštitúcií, ktorým ľudia na Slovensku najmenej dôverujú.
Počul som argument, že v západoeurópskych krajinách niektoré zložky, bezpečnostné zložky majú aj širšie právomoci, ako má polícia alebo spravodajské služby na Slovensku. Nie je možné to porovnávať tak, že vytiahnem konkrétnu nejakú právomoc a tú porovnávam, ale treba z globálneho hľadiska posúdiť postavenie týchto spravodajských služieb alebo aj polície v rámci daného štátu. Ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že, áno, sú niektoré služby a polícia aj v niektorých štátoch má väčšie právomoci, ale na druhej strane tam kontrola je oveľa účinnejšia. Nemajú tam určite také formálne kontroly, čo sa týka spravodajských služieb, ako my máme v Národnej rade. Čo dostávame tie správy, však to sú smiešne, to je rozprávka na dobrú noc deťom, tam nič konkrétne nie je.
Čiže keď chceme niekedy voľaké v budúcnosti rozšíriť právomoci pre bezpečnostné zložky, tak určite by sme mali začať s tým, aby tá kontrola bola efektívna, adekvátna a hlavne nestranná. Robiť kontrolu policajtov cez inšpekciu, ktorá je podriadená ministerstvu, ktoré riadi políciu, no, to je o tom, že kontrolujeme samých seba.
Čiže pred tým, ako by sme chceli niečo doplniť do právomocí týchto bezpečnostných zložiek, tak uvažujeme nad tým, že áno, ako ich budeme kontrolovať. A teraz pod rúškom antiteroristických balíkov zákonov tam fakt zavádzame strašne a strašne neprebádané veci, ako to bude, čo bude. Ale prečo by sme to mali teraz robiť? Teraz by sme mali prijímať zákony, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu.
Ale aby bolo jasno, ja tiež chcem, aby moje deti vyrastali v bezpečí, šťastní, zdraví, ale chcem, aby moje deti vyrastali tiež ako slobodní ľudia. A tu už hráme fakt s tým, že chceme bezpečnosť, ale nechceme slobodu? Na čo nám je potom bezpečnosť, keď nebudeme mať slobodu? Však nás potom každého môžu zavrieť do nejakej cely a budeme v bezpečí, ale nebudeme slobodní.
Čiže chcem bezpečný, ale zároveň aj právny štát.
A čo sa týka týchto návrhov, tak máme tu už ix dobrých zákonov, ale ich nevieme dobre aplikovať. Ich efektivita je veľmi nízka, zlyháva ľudský faktor. Aj v súčasnosti platná legislatíva proti extrémizmu, povedzme, lebo bavíme sa o tom, o politickom extrémizme, máme iný extrémizmus, je pomerne tvrdá. A my sa teda pýtame, koľko ľudí bolo stíhaných v súvislosti s extrémizmom? Koľko nebezpečných webov bolo vôbec posudzovaných? Koľko paramilitantných skupín bolo zrušených a ich šéfovia, ktorí sa infiltrujú aj do štátnych škôl, do armády, bolo rozložených? My nepotrebujeme tvrdšie zákony, my potrebujeme používať tie, ktoré už máme. Ani nové znenie ústavy, ani nové zákony nás pred extrémizmom ani pred teroristami neuchránia, keď ich nebudeme aplikovať. Kto ich bude robiť? Načo nám sú zákony, keď už spravodajské služby, polícia, prokuratúra, súdy nerobia svoje úlohy.
Efektívne využitie existujúcich právnych rámcov je základným kameňom právneho štátu. Bez fungujúceho právneho štátu tu nebude fungovať nikdy nič. A pre funkčnejší právny štát, bohužiaľ, táto vláda s vládnou stranou SMER za takmer osem rokov nič, ale absolútne nič nespravila.
Ako som spomenul, ak niečo na Slovensku nefunguje, tak na to prijmeme ďalší zákon. Prijmeme zákon aj vtedy, keď tu máme dobrý zákon, len politicky kvôli voľbám sa nám zdá, že viac sa nám hodí, prepáčte za výraz, ale prijmeme blbé zákony, lebo aspoň je téma, aspoň je kampaň.
Pritom náš právny poriadok si presne pamätá na také možné hrozby, ktorým chceme čeliť, a to ústavným zákonom. Keď dovolíte, ja prečítam čl. 4 ústavného zákona, ktorý sa zverejnil v Zbierke zákonov pod č. 227/2002, čiže ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Čl. 4 ods. 1: "Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgán verejnej moci," nebudem ďalej, "ktorý svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov. Výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostrednom ohrozenom území."
Potom je tu, že je to ohraničené aj časovo. Výnimočný stav nie je možné zneužiť na potlačenie štrajku, verejných zhromaždení, čo je potom počas výnimočného stavu možné urobiť, aké opatrenia. Čiže my to všetko máme, len to je, že proste to by sme nemuseli prijať takúto novelu.
Druhá vec je, že na Slovensku máme strašnú, vysokú mieru korupcie. Teroristi majú finančné prostriedky, aby skorumpovali aj našich úradníkov, keď už ide o to. Ako sa dostala tá bomba na ten stroj, ktorý odletel do Ruska z Egyptu a vybuchol? Za bakšiš. A keď sa my nevysporiadame s tým, aby naše zložky neboli podplatiteľné, keď nebudeme proti tomu účinne bojovať, tak zas zlyhá ten ľudský faktor. Už nie z ľahostajnosti, ale kvôli tomu, že to bude mať niekde setsakramentsky dobre zaplatené a Islamský štát, presnejšie Daiš, ako vieme, má celkom slušné príjmy z čierneho predaja ropy.
Premiér Robert Fico povedal, že pokiaľ ide o bezpečnosť slovenských občanov, nebudeme poznať hranice. No, ale mali by sme, aj vy, pán minister, aj premiér, aj poslanci, mali by sme mať hranice. A tou hranicou je osobná sloboda občanov a nedotknuteľnosť ich súkromia.
Čiže máme tu dve základné práva: právo na osobnú slobodu a právo na bezpečný život. A musíme nájsť riešenie, aby sme ani jedno z týchto práv nepovzniesli nad to druhé. Ale tento vládny návrh zákona nieže to nerobí, ale tie medze absolútne prekračuje, ale prekračuje nielen kvôli tomu, aby sme vedeli účinnejšie bojovať proti terorizmu, ale robí to kvôli tomu, lebo spravodajské služby tam prepašovali svoje zákony a návrhy.
Terorizmus tu nemáme prvý rok a brutalita tiež nie je nová. Aj čo sa týka počtu obetí, sme mali tu v Európe možno brutálnejšie útoky. Ale čo sa stalo ako, prečo teraz? Čo sa stalo okrem tých útokov v Paríži? Niečo tu je navyše? Je tu zvýšená hrozba? No okrem toho, že idú voľby, tak nič iné nie je. Áno, máme tu organizáciu Islamský štát, Daiš, aby sme boli, lebo nemá to so štátom nič spoločné, tak už sa, už sme na pôde, na tom sme sa zhodli, že budeme používať pojem Daiš, tak dúfam, že sa to ujme aj na Slovensku, že ovláda časť územia. Ale my tu zbytočne budeme na našom pieskovisku robiť tvrdé zákony, tvrdé zásahy, my ten terorizmus neodstránime. Na to potrebujeme mať aj svojich partnerov, či v rámci EÚ, v rámci NATO alebo aj v rámci V4. Ale niekedy sa správame tak, že ideme proti našim partnerom, tak potom ako chceme účinne bojovať proti terorizmu, keď v istej chvíli, keď budeme potrebovať pomoc my, tak možno tá pomoc sa nám dostane tak, ako my dávame tú pomoc iným.
Ale čo mi najviac vadí okrem toho, čo som už povedal, na tomto balíku, že nám nevadia tie nedostatky, o ktorých vieme, a neriešime ich. Deravý vzdušný priestor na schengenskej hranici s Ukrajinou, viete, ktovie koľko džíhadistov môžu prepašovať za jednu noc, koľko výbušnín donesú. No pušky nemusia, tie si kúpia legálne u nás. Bohužiaľ, vieme o tom, síce my sme obmedzili po útokoch na Carlie Hebdo predaj expanzných pušiek, ale stále vieme o tom, že tie pušky sa dajú prerobiť na funkčné automatické zbrane naspäť. Čiže stále mi tu chýba to, aby aspoň tie strelné zbrane, na ktoré máme dosah, aby boli znehodnotené tak, aby návrat funkčnosti už možný nebol. Nesledujeme vôbec a nesledovali sme predaj týchto zbraní, neviem, či sa to už deje.
Neriešime azyl. Pán spravodajca, pán poslanec Madej tu pri ústave tak demagogicky nesúvisiace s ústavou furt tu riešil migračnú krízu, ale keď SMER a vláda sa nazdáva, že, a pán podpredseda Číž to bol práve, ktorý tu spomenul to, že máme tu 400-tisíc neidentifikovaných ľudí v Európe, tak riešme azyl. Riešme aj našu azylovú politiku, ktorú síce máme tvrdú, ale dlhú. Riešme dĺžku, ako rýchlo vieme vybaviť azylové žiadosti aj s právoplatným rozhodnutím súdu.
No ako každá vec, aj táto, aj tento balík potrebuje finančné prostriedky. Prednedávnom sme hlasovali o rozpočte. Ani halier, ani cent sa nevyčlenil na tento balíček, lebo tento balíček ešte nebol ani na svete. Ešte vláda vtedy nevedela, že chce bojovať proti terorizmu, keď sme tu mali rozpočet v parlamente? No asi nevedela. No ale keďže máme na cétečko o milión eur viac, ako by bolo treba, a na ďalšie blbosti, ako na kompu, ďalších desiatok miliónov, tak určite sa nájdu aj na to peniaze. Ale čakal by som od vlády, aby s takou vehemenciou, ako predložila tento návrh zákona, predloží aj zákon, ktorý bude chrániť ľudí aj pred korupciou, pred zdravotníckou mafiou, pred nezamestnanosťou a ďalšími neduhmi našej spoločnosti.
Keď dovolíte, prečítam pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú toho balíka zákonov, o ktorých teraz tu rokujeme.
Prvý pozmeňujúci návrh je:
1. V čl. II sa vypúšťajú body 6, 14, 23 a 25.
2. V čl. XIII sa vypúšťa bod 2 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 1.
Navrhuje sa vypustiť novelizačné body pôvodne nadväzujúce na predĺženie tzv. sudcovskej lehoty účinnej na rozhodnutie a zadržanie alebo zatknutie osoby.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. 17 sa na konci pripájajú tieto slová: "a stráca účinnosť k 1. júlu 2017 okrem čl. 2 bodov 12, 13 a 24 a čl. XIII".
Navrhuje sa, aby všetky opatrenia, s výnimkou tých, ktoré nadväzujú na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, stratili účinnosť do osemnástich mesiacov, a teda aby išlo o opatrenia majúce výlučne dočasný charakter.
Nie je nič výnimočné v Európe, že niektoré právne predpisy majú dočasný charakter, je to veľmi dobrý inštitút. A keď už ideme v takomto ponímaní prijať balíček antiteroristických zákonov, tak určite aby sme hlavne, keďže ide o skrátené legislatívne konanie, kde nemáme možnosť fakt vyšpecifikovať, že aký to bude dopad, konkrétne ktoré ustanovenie, tak aby sme mali tú možnosť. A keď táto ctená snemovňa povie, že to ideme predĺžiť, tak vždy bude mať tú možnosť.
Druhou várkou pozmeňujúcich návrhov z môjho pera je trošku širší. Tá sa dotýkala sudcovskej lehoty a táto sa dotýka toho, aby sme v antiteroristickom balíčku mali fakt len tie zákony, ktoré sa viažu na boj proti terorizmu.
Čiže 1. bod. V čl. II body 4 a 5 sa vypúšťajú.
Nie je dôvod na to, aby bola nariadená obligatórna väzba, lebo tieto body sa dotýkajú obligatórnej väzby, hlavne keď ani nejde o obligatórnu väzbu. To len váš premiér tak rozpráva pred voličmi, že my tu zavádzame obligatórnu väzbu, ale sú to silácke reči, pritom text, ktorý predložil pán minister spravodlivosti, hovorí úplne o niečom inom, lebo obvinený môže byť vzatý do väzby, tak to nie je obligatórna väzba a nazdávame sa, nielen ja, ale dá sa povedať až na navrhovateľov celá právnická obec, že dôvod väzby pri trestnom čine terorizmu podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) sú absolútne naplnené, vrátane hrozby najvyššieho trestu.
Atribútom právneho štátu je to, že má dokonalé normy, dokonalé zákony, ale tie zákony musia byť dostatočne všeobecné. Však čo je zákon? Všeobecne záväzná právna norma. A nie to, že na čo už máme všeobecnú právnu normu, tak ešte našijeme ešte jeden gombík, lebo politická situácia a predvolebná kampaň si to vyžaduje. Tak preto navrhujeme, aby v čl. II body 4 a 5 boli vypustené.
V tom istom článku bod 9 navrhujeme iné znenie kvôli týmto zmenám, a to, že v § 80 ods. 2 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu."
A to isté sa týka bodu 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, a to čl. II bod č. 10 znie: V § 81 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu."
Ďalším bodom je bod 4. V čl. II bod č. 17, to je stále Trestný poriadok, sa vypúšťa bod 17.
Kontradiktórnosti konania. Absolútne tým sa popiera kontradiktórnosť konania. Vláda chce využiť svedeckú výpoveď, ktorá bola podaná v prípravnom konaní, aj v súdnom konaní, čo je absolútne v rozpore s kontradiktórnosťou konania.
V čl. III bod č. 1 sa vypúšťa.
To už je zákon o SIS, uvedené ustanovenie nemá ale absolútne nič spoločného s vládnym návrhom, t. j. že aby sme bojovali proti terorizmu. Ide o návrh, ktorý vlastne bolo z toho zákona, čo sme mali dostať v lete, zákona o Slovenskej informačnej službe, ale ten sa nám nedostal z jasných dôvodov, tak teraz spravodajská služba to prepašovala do tohto návrhu.
A to isté sa týka bodu 6 môjho pozmeňujúceho návrhu, kde v čl. III bod 4 navrhujem vypustiť tiež z tohto istého dôvodu.
Bod 7. V čl. III body č. 5, 6, 7, 8 a 9 sa vypúšťajú.
Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú výlučne len na boj proti terorizmu. Čiže raz ideme rozširovať kompetencie, a to sú tie hlavné kompetencie, právomoci Slovenskej informačnej služby, o ktoré ich ideme rozšíriť. Oni hovoria, že však to je na boj proti terorizmu. Ale to nie je koncipované tak. To je koncipované, že tieto právomoci Slovenskej informačnej službe zostanú alebo môžu ich využiť, alebo zneužiť, aj na všetky prípady iného charakteru. A tu tiež toto bolo z toho pôvodného vládneho návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe.
Osobitne som dal do bodu 8 môjho pozmeňujúceho návrhu čl. III bod č. 11, ktorý navrhujem vypustiť.
Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje výlučne len na boj proti terorizmu, ktorý bol dôvodom na urýchlené prijatie balíku návrhov zákonov. Zámerom vládneho návrhu zákona, ako aj odôvodnením skráteného legislatívneho konania bol boj proti terorizmu a možnosť zabráneniu teroristickému útoku. Uvedené ustanovenia ale bude môcť použiť Slovenská informačná služba nielen vo vzťahu k teroristom, resp. na boj proti terorizmu, ale vo všeobecnosti na akékoľvek možné prípady.
Najväčším nedostatkom návrhu je ale tá skutočnosť, a tu hovorím o tom, že Slovenská informačná služba, čo už kritizoval aj pán poslanec Hlina, môže vyžiadať kamerové alebo aj zvukové záznamy od každej fyzickej alebo právnickej osoby. A táto fyzická alebo právnická osoba to bude musieť dať Slovenskej informačnej službe. No ale nielen tie, ktoré súvisia s bojom proti terorizmu, ale aj s priemyselnou špionážou alebo niekedy ako máme, bohužiaľ, sme svedkami toho z Gorily, že Slovenská informačná služba je zneužitá na absolútne iné súkromné účely.
A v tomto bode pri tejto povinnosti ale nie je žiadna sankcia. Čiže Slovenská informačná služba keď niekoho požiada, že dajte mi ten kamerový záznam, lebo sme tam zachytili, že o ulicu ďalej bol teroristický útok a tadiaľto utekali. A ja im poviem, no, vážená Slovenská informačná služba, síce ja vám, ja som vám povinný ten záznam dať, ale keď vám ho nedám, tak sa nič nestane. Takže dobrý deň. Načo sú nám také? Toto je boj proti terorizmu, že nás každý, ako Slovenskú informačnú službu, hocikto môže poslať kade ľahšie? Nie je tam sankcia. Je tam povinnosť bez sankcie.
Ďalším bodom je bod 9. V čl. IV bod č. 1 znie: V § 19 ods. 1 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie: "g) pred zistením jej totožnosti podľa § 18, ak sa nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok, alebo na mieste, kde došlo k teroristickému útoku a použitie výzvy na preukázanie totožnosti podľa § 18 môže ohroziť život alebo zdravie zakročujúceho policajta alebo osôb nachádzajúcich sa v tomto priestore,".
Ide o to, že polícia bude môcť zaistiť na 48 hodín akúkoľvek osobu, ktorá sa bude nachádzať v mieste, kde došlo k teroristického činu alebo kde hrozí teroristický čin. Čiže to môže byť celá republika hocikedy. My vieme povedať dneska, že kde u nás hrozí teroristický útok? Nevieme. Čiže môže hroziť všade alebo nikde. Čiže všade budú môcť zaistiť osobu a zadržať na 48 hodín aj pred zistením totožnosti.
Ja súhlasím s tým, aby polícia mala takú možnosť, aby keď niekde fakt hrozí niečo, aby vedela tú osobu zaistiť, a v prípade, že hrozí niečo policajtovi alebo tretím osobám, tak nech ho aj zoberú a potom 48 hodín držia. Ale nech je tá podmienka, keď nič nehrozí ani policajtovi, ani tretej osobe, tak nevidím dôvod zaistiť takúto osobu, ktorá sa nachádza na tom mieste, kde hrozí útok alebo bol útok. Keď hrozí, áno, nech ho zoberú, ale nech máme určité mantinely.
Čiže nedávame to vypustiť, ideme to, navrhujem to len vylepšiť.
10. bod. V čl. IV bod č. 8 sa vypúšťa.
To je tá zásahová výbuška, ktorá je teraz nastavená tak, že kvôli bezpečnosti tretích osôb sa zásahová výbuška používa v uzavretom priestore. Zásahová výbuška spôsobuje omráčenie ľudí jednak zvukom, svetlom, vlnou. Ide predovšetkým zo zákona, ide o vec, ktorá sa má použiť na to, aby páchateľa dočasne omráčila, ak sa páchateľ nechce vzdať, alebo ho to má priviesť k opustenie úkrytu.
Takže, a teraz sa navrhuje, aby táto zásahová výbuška mohla byť použitá aj na verejnosti. A nielen voči teroristovi alebo každému nebezpečnému páchateľovi. A hovorím, ale nebezpečný páchateľ, to môže byť ešte aj nevinný človek. Ešte nevieme, ešte je len podozrivý.
Takže preto, keďže táto vec sa netýka len terorizmu, ale sú ohrozené možno aj životy, ale zdravie minimálne, nevinných ľudí, civilov s tým, že niekde dáme na námestie, tam dáme zásahovú výbušku, lebo tam niekto je, a nie je to terorista, tak si to nemyslím, že to je adekvátne.
11. bod. V čl. IV bod č. 10 a č. 11 sa vypúšťajú.
To je použitie špeciálneho streliva radovými policajtami, ktorí nie sú pod priamym velením alebo nie sú pod jednotným velením. A zas ide o to, že táto právomoc použitia špeciálneho streliva sa dáva policajtom na akýkoľvek policajný zásah. Nie je tam zas, že v boji proti terorizmu. Čisto rozšírenie kompetencií aj o špeciálne strelivo.
A ďalší bod, bod 12 môjho pozmeňujúceho návrhu. Čl. IV body č. 12 a 13 sa vypúšťajú.
A to je zas použitie špeciálnych zbraní. Špeciálne zbrane doteraz používali len určité zložky Policajného zboru, ale teraz to budú aj radoví policajti. Hovorím, že a zas nielen vo vzťahu k teroristom, ale vo vzťahu voči akémukoľvek občanovi alebo osobe.
Bod 13 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. IV bod č. 18 znie: V § 69d) ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Aj bez písomnej žiadosti možno poskytovať a sprístupňovať osobné údaje Interpolu pri predchádzaní, odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov terorizmu, zisťovaní páchateľov trestných činov terorizmu, vyšetrovaní trestných činov terorizmu."
Je samozrejmé, že pri hrozbe, veľkej hrozbe, a určite terorizmus je veľká hrozba pre spoločnosť, treba reagovať promptne. Keď nám niekto z Interpolu zavolá, že či nemáme takú alebo onakú osobu v záznamoch, áno, nech sa v momente tento osobný údaj odovzdá, hoci aj telefonicky, ale nie bezhranične na každý prípad. Za normálnych okolností sa to robí písomnou žiadosťou. Aspoň máme o tom záznam, že čo posúvame ako komu. Lebo tuto zneužitie je potom, ako možnosť zneužitia je veľmi veľká.
Ďalší bod 14. V čl. V body č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 sa vypúšťajú.
To už je Vojenské spravodajstvo. A to je to isté, aj čo sa týka Slovenskej informačnej služby. Tieto, šesť bodov z vládneho návrhu absolútne nič v spojitosti s bojom proti terorizmu nemá. Čiže ide o návrhy, ktoré vlastne sú len tam prepašované.
Bod 7, to je 15 bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Pod V bod 7 sa vypúšťa.
A tam to je najzaujímavejšie, že ono to je nová definícia inštitucionálneho vedenia Vojenského spravodajstva. Čiže Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý vymenúva a odvoláva riaditeľa Vojenského spravodajstva. Tak to je teraz. Po novom sa to vypúšťa a riaditeľ bude riadiť aj zodpovedať za to. Keď, viete, keď - a v odôvodnení je, a to je najtragikomickejšie, že takto sa má zefektívniť Vojenské spravodajstvo. No keď minister obrany je prekážkou efektívnej činnosti Vojenského spravodajstva a kvôli tomu musíme vymeniť v zákone, aby nie minister riadil Vojenské spravodajstvo, ale aby to riadil riaditeľ, tak to je, to je neviem čo, toto je, to ani Mr. Bean by to nenapísal.
Bod 16 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. V body č. 9, 10, 11, 12, 13 a 14 sa vypúšťajú.
Ako obdobne pri SIS-ke. Tieto návrhy len námatkovo sa dotýkajú boja proti terorizmu. Ide o to, že zas absolútne veľkou mierou rozširujeme právomoci Vojenského spravodajstva s tým, že však to má napomôcť v boji proti terorizmu. Nie. Ono to je absolútne všeobecné. V minimálnej miere sa bude dotýkať boja proti terorizmu. Ide zas len o prepašovanie týchto ustanovení do právneho poriadku bez riadneho medzirezortného a proste legislatívneho konania.
Posledný bod, bod 17 môjho pozmeňujúceho návrhu. Celý čl. XI sa vypúšťa.
"Podľa platného právneho predpisu vydanie cestovného dokladu sa odoprie alebo vydaný cestovný doklad sa odníme na nevyhnutný čas." Je to v poriadku. Podľa § 23 ods. 2 najdlhšie je to na jeden rok. Tiež je to v poriadku. Ale to je všeobecné. To je terajší stav.
Ale podľa vládneho návrhu zákona sa to môže udiať aj opakovane, pritom táto podmienka tiež nie je viazaná len na boj proti terorizmu, ale všeobecne.
Čiže zas máme tu návrh, ktorý nie je špecifikovaný najprv boj proti terorizmu, ani to neviažu. Ja by som si to vedel predstaviť, kebyže tam napíšu, ale keď niekto je podozrivý zo spáchania alebo že sa zúčastní na teroristickom útoku, že je podozrivý zo spáchania trestného činu terorizmus, tak ten pas mu nevydáme opakovane neviem koľko rokov. V poriadku. Ale to tam to nie je.
Takže tento pozmeňujúci návrh odovzdávam krátkou cestou pani spravodajkyni. Toto je prvé. A hneď vám dám druhé. Toto je druhé. A hneď vám dám druhé. Toto je druhé. (Rečník odovzdal spravodajkyni svoje pozmeňujúce návrhy.)
Pôvodne som chcel, aby sme mali možnosť, lebo viem, že viacerým mojim kolegom z opozície nie každý z týchto bodov vyhovuje, že nie každý s týmto bodom súhlasí, že dáme hlasovať o každom bode jednotlivo. Áno, to zaberal by určitý čas, ale výsledný efekt by mohol byť dobrý alebo lepší. Ale načo? Dobre vieme, že nemáme partnera k tomu, aby sme návrhy, vládne návrhy zákonov vylepšili, alebo vláda, vládna strana, vládna väčšina absolútne sa k tomu stavia tak, že ani sa o tom s nami nebavia. Veď ani nemá kto.
Ďakujem pekne za pozornosť. Fú, ale som bol dlhý.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, smutne som sa prizeral, kam sa strhla rozprava k ústave, k zmene ústavy. Bavili sme sa tu o všeličom, len nie o merite. Nepozdáva sa mi to, aby sme tu merali, že kto koľko má tu poslancov. Načo sú nám tu poslanci Národnej rady prítomní v sále, keď sú slepí, hluchí a téma ich nezaujíma, ani odborná kritika (reakcia z pléna), ani odborná kritika, ani dobré alebo vylepšujúce návrhy k vládnym návrhom ich nepresvedčia o tom, že ten pôvodný návrh by sa dal zmeniť, vylepšiť. A to vidieť, bohužiaľ, na tom, že koľko tu je poslancov SMER-u, chránia Slovensko, ale len gestami, sloganmi. Lebo my prízvukujeme, že tieto návrhy, ktoré dala vláda, nie sú dobré. Predovšetkým jedna časť minimálne je o terorizme.
Vláda nám ako podsúva, že starať sa o bezpečnosť Slovenskej republiky bolo niečo výnimočné. Nie. Starať sa o bezpečnosť Slovenskej republiky je samozrejmou úlohou každej vlády, nie je na tom nič mimoriadne, za čo by sa mala vláda chváliť sama alebo aby ju chválil niekto iný.
Hlavným problémom SMER-u aj tých jeho krokov a aj vlády je, že nemajú reálnym zvyšovaním bezpečnosti veľa spoločného a slúžia len ako marketingový nástroj. Na tom postavili aj svoju kampaň, však slogan sa zmenil, a ešte raz prízvukujem, potrebujú tému živiť a nie riešiť.
Vláda straší ľudí a už sama vie, že to prehnala. Však ako vás počúvam, tak by som sa ani nečudoval, ak by niektorý občan už by doma vo svojej záhrade pomaly betónoval protiteroristický bunker. Výsledným efektom neustáleho strašenia vlády je aj to, že už ani na živote ohrozené rodiny kresťanov nie je schopná naša spoločnosť sa zhodnúť a nie tobôž prijať. Súhlasím s výrokom ministra vnútra, ktorý v tejto veci hovoril, že ak to neurobíme, že neprijmeme týchto kresťanov, tak sa spreneveríme všetkým tradíciám, ktoré máme. Ale prečo tá debata aj nemôže byť, lebo to je stále rozsievanie strachu, čo nám všetko hrozí a čo nám všetko títo ľudia robia, a preto tá spoločnosť stráca elementárne hodnoty a vnem, vonkajší vnem týchto vecí.
Preto nie je treba ľudí strašiť, ale vysvetľovať a hlavne my v parlamente máme prijímať zákony, vláda svoje opatrenia a vlastne tak docieliť tomu, aby tá teroristická hrozba bola čo najnižšia.
Nemáme to podceniť, ale ani preceniť. A keď vidíme, že už v niektorom zákone je určitý nedostatok, že treba to vylepšiť, tak dobre, tak pristúpme k tomu, aby sme to zlepšili, ale aby sme nedávali do Národnej rady a hlavne v skrátenom legislatívnom konaní balík antiteroristických zákonov, lebo to nie je o tom, to je stoh bezbrehého posilnenia postavenia bezpečnostných zložiek štátu, a to takým spôsobom, že väčšina navrhnutých úprav nemá absolútne, ale absolútne nič spoločné s bojom proti terorizmu, alebo jedna časť sa ho dotýka len v minimálnej možnej miere.
Čiže výsledným efektom tejto snahy vlády nebude lepší a účinnejší boj proti terorizmu, ale neúmerné posilnenie kompetencie polície a spravodajských služieb. Čiže tých inštitúcií, ktorým ľudia na Slovensku najmenej dôverujú.
Počul som argument, že v západoeurópskych krajinách niektoré zložky, bezpečnostné zložky majú aj širšie právomoci, ako má polícia alebo spravodajské služby na Slovensku. Nie je možné to porovnávať tak, že vytiahnem konkrétnu nejakú právomoc a tú porovnávam, ale treba z globálneho hľadiska posúdiť postavenie týchto spravodajských služieb alebo aj polície v rámci daného štátu. Ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že, áno, sú niektoré služby a polícia aj v niektorých štátoch má väčšie právomoci, ale na druhej strane tam kontrola je oveľa účinnejšia. Nemajú tam určite také formálne kontroly, čo sa týka spravodajských služieb, ako my máme v Národnej rade. Čo dostávame tie správy, však to sú smiešne, to je rozprávka na dobrú noc deťom, tam nič konkrétne nie je.
Čiže keď chceme niekedy voľaké v budúcnosti rozšíriť právomoci pre bezpečnostné zložky, tak určite by sme mali začať s tým, aby tá kontrola bola efektívna, adekvátna a hlavne nestranná. Robiť kontrolu policajtov cez inšpekciu, ktorá je podriadená ministerstvu, ktoré riadi políciu, no, to je o tom, že kontrolujeme samých seba.
Čiže pred tým, ako by sme chceli niečo doplniť do právomocí týchto bezpečnostných zložiek, tak uvažujeme nad tým, že áno, ako ich budeme kontrolovať. A teraz pod rúškom antiteroristických balíkov zákonov tam fakt zavádzame strašne a strašne neprebádané veci, ako to bude, čo bude. Ale prečo by sme to mali teraz robiť? Teraz by sme mali prijímať zákony, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu.
Ale aby bolo jasno, ja tiež chcem, aby moje deti vyrastali v bezpečí, šťastní, zdraví, ale chcem, aby moje deti vyrastali tiež ako slobodní ľudia. A tu už hráme fakt s tým, že chceme bezpečnosť, ale nechceme slobodu? Na čo nám je potom bezpečnosť, keď nebudeme mať slobodu? Však nás potom každého môžu zavrieť do nejakej cely a budeme v bezpečí, ale nebudeme slobodní.
Čiže chcem bezpečný, ale zároveň aj právny štát.
A čo sa týka týchto návrhov, tak máme tu už ix dobrých zákonov, ale ich nevieme dobre aplikovať. Ich efektivita je veľmi nízka, zlyháva ľudský faktor. Aj v súčasnosti platná legislatíva proti extrémizmu, povedzme, lebo bavíme sa o tom, o politickom extrémizme, máme iný extrémizmus, je pomerne tvrdá. A my sa teda pýtame, koľko ľudí bolo stíhaných v súvislosti s extrémizmom? Koľko nebezpečných webov bolo vôbec posudzovaných? Koľko paramilitantných skupín bolo zrušených a ich šéfovia, ktorí sa infiltrujú aj do štátnych škôl, do armády, bolo rozložených? My nepotrebujeme tvrdšie zákony, my potrebujeme používať tie, ktoré už máme. Ani nové znenie ústavy, ani nové zákony nás pred extrémizmom ani pred teroristami neuchránia, keď ich nebudeme aplikovať. Kto ich bude robiť? Načo nám sú zákony, keď už spravodajské služby, polícia, prokuratúra, súdy nerobia svoje úlohy.
Efektívne využitie existujúcich právnych rámcov je základným kameňom právneho štátu. Bez fungujúceho právneho štátu tu nebude fungovať nikdy nič. A pre funkčnejší právny štát, bohužiaľ, táto vláda s vládnou stranou SMER za takmer osem rokov nič, ale absolútne nič nespravila.
Ako som spomenul, ak niečo na Slovensku nefunguje, tak na to prijmeme ďalší zákon. Prijmeme zákon aj vtedy, keď tu máme dobrý zákon, len politicky kvôli voľbám sa nám zdá, že viac sa nám hodí, prepáčte za výraz, ale prijmeme blbé zákony, lebo aspoň je téma, aspoň je kampaň.
Pritom náš právny poriadok si presne pamätá na také možné hrozby, ktorým chceme čeliť, a to ústavným zákonom. Keď dovolíte, ja prečítam čl. 4 ústavného zákona, ktorý sa zverejnil v Zbierke zákonov pod č. 227/2002, čiže ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Čl. 4 ods. 1: "Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgán verejnej moci," nebudem ďalej, "ktorý svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov. Výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostrednom ohrozenom území."
Potom je tu, že je to ohraničené aj časovo. Výnimočný stav nie je možné zneužiť na potlačenie štrajku, verejných zhromaždení, čo je potom počas výnimočného stavu možné urobiť, aké opatrenia. Čiže my to všetko máme, len to je, že proste to by sme nemuseli prijať takúto novelu.
Druhá vec je, že na Slovensku máme strašnú, vysokú mieru korupcie. Teroristi majú finančné prostriedky, aby skorumpovali aj našich úradníkov, keď už ide o to. Ako sa dostala tá bomba na ten stroj, ktorý odletel do Ruska z Egyptu a vybuchol? Za bakšiš. A keď sa my nevysporiadame s tým, aby naše zložky neboli podplatiteľné, keď nebudeme proti tomu účinne bojovať, tak zas zlyhá ten ľudský faktor. Už nie z ľahostajnosti, ale kvôli tomu, že to bude mať niekde setsakramentsky dobre zaplatené a Islamský štát, presnejšie Daiš, ako vieme, má celkom slušné príjmy z čierneho predaja ropy.
Premiér Robert Fico povedal, že pokiaľ ide o bezpečnosť slovenských občanov, nebudeme poznať hranice. No, ale mali by sme, aj vy, pán minister, aj premiér, aj poslanci, mali by sme mať hranice. A tou hranicou je osobná sloboda občanov a nedotknuteľnosť ich súkromia.
Čiže máme tu dve základné práva: právo na osobnú slobodu a právo na bezpečný život. A musíme nájsť riešenie, aby sme ani jedno z týchto práv nepovzniesli nad to druhé. Ale tento vládny návrh zákona nieže to nerobí, ale tie medze absolútne prekračuje, ale prekračuje nielen kvôli tomu, aby sme vedeli účinnejšie bojovať proti terorizmu, ale robí to kvôli tomu, lebo spravodajské služby tam prepašovali svoje zákony a návrhy.
Terorizmus tu nemáme prvý rok a brutalita tiež nie je nová. Aj čo sa týka počtu obetí, sme mali tu v Európe možno brutálnejšie útoky. Ale čo sa stalo ako, prečo teraz? Čo sa stalo okrem tých útokov v Paríži? Niečo tu je navyše? Je tu zvýšená hrozba? No okrem toho, že idú voľby, tak nič iné nie je. Áno, máme tu organizáciu Islamský štát, Daiš, aby sme boli, lebo nemá to so štátom nič spoločné, tak už sa, už sme na pôde, na tom sme sa zhodli, že budeme používať pojem Daiš, tak dúfam, že sa to ujme aj na Slovensku, že ovláda časť územia. Ale my tu zbytočne budeme na našom pieskovisku robiť tvrdé zákony, tvrdé zásahy, my ten terorizmus neodstránime. Na to potrebujeme mať aj svojich partnerov, či v rámci EÚ, v rámci NATO alebo aj v rámci V4. Ale niekedy sa správame tak, že ideme proti našim partnerom, tak potom ako chceme účinne bojovať proti terorizmu, keď v istej chvíli, keď budeme potrebovať pomoc my, tak možno tá pomoc sa nám dostane tak, ako my dávame tú pomoc iným.
Ale čo mi najviac vadí okrem toho, čo som už povedal, na tomto balíku, že nám nevadia tie nedostatky, o ktorých vieme, a neriešime ich. Deravý vzdušný priestor na schengenskej hranici s Ukrajinou, viete, ktovie koľko džíhadistov môžu prepašovať za jednu noc, koľko výbušnín donesú. No pušky nemusia, tie si kúpia legálne u nás. Bohužiaľ, vieme o tom, síce my sme obmedzili po útokoch na Carlie Hebdo predaj expanzných pušiek, ale stále vieme o tom, že tie pušky sa dajú prerobiť na funkčné automatické zbrane naspäť. Čiže stále mi tu chýba to, aby aspoň tie strelné zbrane, na ktoré máme dosah, aby boli znehodnotené tak, aby návrat funkčnosti už možný nebol. Nesledujeme vôbec a nesledovali sme predaj týchto zbraní, neviem, či sa to už deje.
Neriešime azyl. Pán spravodajca, pán poslanec Madej tu pri ústave tak demagogicky nesúvisiace s ústavou furt tu riešil migračnú krízu, ale keď SMER a vláda sa nazdáva, že, a pán podpredseda Číž to bol práve, ktorý tu spomenul to, že máme tu 400-tisíc neidentifikovaných ľudí v Európe, tak riešme azyl. Riešme aj našu azylovú politiku, ktorú síce máme tvrdú, ale dlhú. Riešme dĺžku, ako rýchlo vieme vybaviť azylové žiadosti aj s právoplatným rozhodnutím súdu.
No ako každá vec, aj táto, aj tento balík potrebuje finančné prostriedky. Prednedávnom sme hlasovali o rozpočte. Ani halier, ani cent sa nevyčlenil na tento balíček, lebo tento balíček ešte nebol ani na svete. Ešte vláda vtedy nevedela, že chce bojovať proti terorizmu, keď sme tu mali rozpočet v parlamente? No asi nevedela. No ale keďže máme na cétečko o milión eur viac, ako by bolo treba, a na ďalšie blbosti, ako na kompu, ďalších desiatok miliónov, tak určite sa nájdu aj na to peniaze. Ale čakal by som od vlády, aby s takou vehemenciou, ako predložila tento návrh zákona, predloží aj zákon, ktorý bude chrániť ľudí aj pred korupciou, pred zdravotníckou mafiou, pred nezamestnanosťou a ďalšími neduhmi našej spoločnosti.
Keď dovolíte, prečítam pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú toho balíka zákonov, o ktorých teraz tu rokujeme.
Prvý pozmeňujúci návrh je:
1. V čl. II sa vypúšťajú body 6, 14, 23 a 25.
2. V čl. XIII sa vypúšťa bod 2 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 1.
Navrhuje sa vypustiť novelizačné body pôvodne nadväzujúce na predĺženie tzv. sudcovskej lehoty účinnej na rozhodnutie a zadržanie alebo zatknutie osoby.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. 17 sa na konci pripájajú tieto slová: "a stráca účinnosť k 1. júlu 2017 okrem čl. 2 bodov 12, 13 a 24 a čl. XIII".
Navrhuje sa, aby všetky opatrenia, s výnimkou tých, ktoré nadväzujú na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, stratili účinnosť do osemnástich mesiacov, a teda aby išlo o opatrenia majúce výlučne dočasný charakter.
Nie je nič výnimočné v Európe, že niektoré právne predpisy majú dočasný charakter, je to veľmi dobrý inštitút. A keď už ideme v takomto ponímaní prijať balíček antiteroristických zákonov, tak určite aby sme hlavne, keďže ide o skrátené legislatívne konanie, kde nemáme možnosť fakt vyšpecifikovať, že aký to bude dopad, konkrétne ktoré ustanovenie, tak aby sme mali tú možnosť. A keď táto ctená snemovňa povie, že to ideme predĺžiť, tak vždy bude mať tú možnosť.
Druhou várkou pozmeňujúcich návrhov z môjho pera je trošku širší. Tá sa dotýkala sudcovskej lehoty a táto sa dotýka toho, aby sme v antiteroristickom balíčku mali fakt len tie zákony, ktoré sa viažu na boj proti terorizmu.
Čiže 1. bod. V čl. II body 4 a 5 sa vypúšťajú.
Nie je dôvod na to, aby bola nariadená obligatórna väzba, lebo tieto body sa dotýkajú obligatórnej väzby, hlavne keď ani nejde o obligatórnu väzbu. To len váš premiér tak rozpráva pred voličmi, že my tu zavádzame obligatórnu väzbu, ale sú to silácke reči, pritom text, ktorý predložil pán minister spravodlivosti, hovorí úplne o niečom inom, lebo obvinený môže byť vzatý do väzby, tak to nie je obligatórna väzba a nazdávame sa, nielen ja, ale dá sa povedať až na navrhovateľov celá právnická obec, že dôvod väzby pri trestnom čine terorizmu podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) sú absolútne naplnené, vrátane hrozby najvyššieho trestu.
Atribútom právneho štátu je to, že má dokonalé normy, dokonalé zákony, ale tie zákony musia byť dostatočne všeobecné. Však čo je zákon? Všeobecne záväzná právna norma. A nie to, že na čo už máme všeobecnú právnu normu, tak ešte našijeme ešte jeden gombík, lebo politická situácia a predvolebná kampaň si to vyžaduje. Tak preto navrhujeme, aby v čl. II body 4 a 5 boli vypustené.
V tom istom článku bod 9 navrhujeme iné znenie kvôli týmto zmenám, a to, že v § 80 ods. 2 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu."
A to isté sa týka bodu 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, a to čl. II bod č. 10 znie: V § 81 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu."
Ďalším bodom je bod 4. V čl. II bod č. 17, to je stále Trestný poriadok, sa vypúšťa bod 17.
Kontradiktórnosti konania. Absolútne tým sa popiera kontradiktórnosť konania. Vláda chce využiť svedeckú výpoveď, ktorá bola podaná v prípravnom konaní, aj v súdnom konaní, čo je absolútne v rozpore s kontradiktórnosťou konania.
V čl. III bod č. 1 sa vypúšťa.
To už je zákon o SIS, uvedené ustanovenie nemá ale absolútne nič spoločného s vládnym návrhom, t. j. že aby sme bojovali proti terorizmu. Ide o návrh, ktorý vlastne bolo z toho zákona, čo sme mali dostať v lete, zákona o Slovenskej informačnej službe, ale ten sa nám nedostal z jasných dôvodov, tak teraz spravodajská služba to prepašovala do tohto návrhu.
A to isté sa týka bodu 6 môjho pozmeňujúceho návrhu, kde v čl. III bod 4 navrhujem vypustiť tiež z tohto istého dôvodu.
Bod 7. V čl. III body č. 5, 6, 7, 8 a 9 sa vypúšťajú.
Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú výlučne len na boj proti terorizmu. Čiže raz ideme rozširovať kompetencie, a to sú tie hlavné kompetencie, právomoci Slovenskej informačnej služby, o ktoré ich ideme rozšíriť. Oni hovoria, že však to je na boj proti terorizmu. Ale to nie je koncipované tak. To je koncipované, že tieto právomoci Slovenskej informačnej službe zostanú alebo môžu ich využiť, alebo zneužiť, aj na všetky prípady iného charakteru. A tu tiež toto bolo z toho pôvodného vládneho návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe.
Osobitne som dal do bodu 8 môjho pozmeňujúceho návrhu čl. III bod č. 11, ktorý navrhujem vypustiť.
Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje výlučne len na boj proti terorizmu, ktorý bol dôvodom na urýchlené prijatie balíku návrhov zákonov. Zámerom vládneho návrhu zákona, ako aj odôvodnením skráteného legislatívneho konania bol boj proti terorizmu a možnosť zabráneniu teroristickému útoku. Uvedené ustanovenia ale bude môcť použiť Slovenská informačná služba nielen vo vzťahu k teroristom, resp. na boj proti terorizmu, ale vo všeobecnosti na akékoľvek možné prípady.
Najväčším nedostatkom návrhu je ale tá skutočnosť, a tu hovorím o tom, že Slovenská informačná služba, čo už kritizoval aj pán poslanec Hlina, môže vyžiadať kamerové alebo aj zvukové záznamy od každej fyzickej alebo právnickej osoby. A táto fyzická alebo právnická osoba to bude musieť dať Slovenskej informačnej službe. No ale nielen tie, ktoré súvisia s bojom proti terorizmu, ale aj s priemyselnou špionážou alebo niekedy ako máme, bohužiaľ, sme svedkami toho z Gorily, že Slovenská informačná služba je zneužitá na absolútne iné súkromné účely.
A v tomto bode pri tejto povinnosti ale nie je žiadna sankcia. Čiže Slovenská informačná služba keď niekoho požiada, že dajte mi ten kamerový záznam, lebo sme tam zachytili, že o ulicu ďalej bol teroristický útok a tadiaľto utekali. A ja im poviem, no, vážená Slovenská informačná služba, síce ja vám, ja som vám povinný ten záznam dať, ale keď vám ho nedám, tak sa nič nestane. Takže dobrý deň. Načo sú nám také? Toto je boj proti terorizmu, že nás každý, ako Slovenskú informačnú službu, hocikto môže poslať kade ľahšie? Nie je tam sankcia. Je tam povinnosť bez sankcie.
Ďalším bodom je bod 9. V čl. IV bod č. 1 znie: V § 19 ods. 1 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie: "g) pred zistením jej totožnosti podľa § 18, ak sa nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok, alebo na mieste, kde došlo k teroristickému útoku a použitie výzvy na preukázanie totožnosti podľa § 18 môže ohroziť život alebo zdravie zakročujúceho policajta alebo osôb nachádzajúcich sa v tomto priestore,".
Ide o to, že polícia bude môcť zaistiť na 48 hodín akúkoľvek osobu, ktorá sa bude nachádzať v mieste, kde došlo k teroristického činu alebo kde hrozí teroristický čin. Čiže to môže byť celá republika hocikedy. My vieme povedať dneska, že kde u nás hrozí teroristický útok? Nevieme. Čiže môže hroziť všade alebo nikde. Čiže všade budú môcť zaistiť osobu a zadržať na 48 hodín aj pred zistením totožnosti.
Ja súhlasím s tým, aby polícia mala takú možnosť, aby keď niekde fakt hrozí niečo, aby vedela tú osobu zaistiť, a v prípade, že hrozí niečo policajtovi alebo tretím osobám, tak nech ho aj zoberú a potom 48 hodín držia. Ale nech je tá podmienka, keď nič nehrozí ani policajtovi, ani tretej osobe, tak nevidím dôvod zaistiť takúto osobu, ktorá sa nachádza na tom mieste, kde hrozí útok alebo bol útok. Keď hrozí, áno, nech ho zoberú, ale nech máme určité mantinely.
Čiže nedávame to vypustiť, ideme to, navrhujem to len vylepšiť.
10. bod. V čl. IV bod č. 8 sa vypúšťa.
To je tá zásahová výbuška, ktorá je teraz nastavená tak, že kvôli bezpečnosti tretích osôb sa zásahová výbuška používa v uzavretom priestore. Zásahová výbuška spôsobuje omráčenie ľudí jednak zvukom, svetlom, vlnou. Ide predovšetkým zo zákona, ide o vec, ktorá sa má použiť na to, aby páchateľa dočasne omráčila, ak sa páchateľ nechce vzdať, alebo ho to má priviesť k opustenie úkrytu.
Takže, a teraz sa navrhuje, aby táto zásahová výbuška mohla byť použitá aj na verejnosti. A nielen voči teroristovi alebo každému nebezpečnému páchateľovi. A hovorím, ale nebezpečný páchateľ, to môže byť ešte aj nevinný človek. Ešte nevieme, ešte je len podozrivý.
Takže preto, keďže táto vec sa netýka len terorizmu, ale sú ohrozené možno aj životy, ale zdravie minimálne, nevinných ľudí, civilov s tým, že niekde dáme na námestie, tam dáme zásahovú výbušku, lebo tam niekto je, a nie je to terorista, tak si to nemyslím, že to je adekvátne.
11. bod. V čl. IV bod č. 10 a č. 11 sa vypúšťajú.
To je použitie špeciálneho streliva radovými policajtami, ktorí nie sú pod priamym velením alebo nie sú pod jednotným velením. A zas ide o to, že táto právomoc použitia špeciálneho streliva sa dáva policajtom na akýkoľvek policajný zásah. Nie je tam zas, že v boji proti terorizmu. Čisto rozšírenie kompetencií aj o špeciálne strelivo.
A ďalší bod, bod 12 môjho pozmeňujúceho návrhu. Čl. IV body č. 12 a 13 sa vypúšťajú.
A to je zas použitie špeciálnych zbraní. Špeciálne zbrane doteraz používali len určité zložky Policajného zboru, ale teraz to budú aj radoví policajti. Hovorím, že a zas nielen vo vzťahu k teroristom, ale vo vzťahu voči akémukoľvek občanovi alebo osobe.
Bod 13 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. IV bod č. 18 znie: V § 69d) ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Aj bez písomnej žiadosti možno poskytovať a sprístupňovať osobné údaje Interpolu pri predchádzaní, odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov terorizmu, zisťovaní páchateľov trestných činov terorizmu, vyšetrovaní trestných činov terorizmu."
Je samozrejmé, že pri hrozbe, veľkej hrozbe, a určite terorizmus je veľká hrozba pre spoločnosť, treba reagovať promptne. Keď nám niekto z Interpolu zavolá, že či nemáme takú alebo onakú osobu v záznamoch, áno, nech sa v momente tento osobný údaj odovzdá, hoci aj telefonicky, ale nie bezhranične na každý prípad. Za normálnych okolností sa to robí písomnou žiadosťou. Aspoň máme o tom záznam, že čo posúvame ako komu. Lebo tuto zneužitie je potom, ako možnosť zneužitia je veľmi veľká.
Ďalší bod 14. V čl. V body č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 sa vypúšťajú.
To už je Vojenské spravodajstvo. A to je to isté, aj čo sa týka Slovenskej informačnej služby. Tieto, šesť bodov z vládneho návrhu absolútne nič v spojitosti s bojom proti terorizmu nemá. Čiže ide o návrhy, ktoré vlastne sú len tam prepašované.
Bod 7, to je 15 bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Pod V bod 7 sa vypúšťa.
A tam to je najzaujímavejšie, že ono to je nová definícia inštitucionálneho vedenia Vojenského spravodajstva. Čiže Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý vymenúva a odvoláva riaditeľa Vojenského spravodajstva. Tak to je teraz. Po novom sa to vypúšťa a riaditeľ bude riadiť aj zodpovedať za to. Keď, viete, keď - a v odôvodnení je, a to je najtragikomickejšie, že takto sa má zefektívniť Vojenské spravodajstvo. No keď minister obrany je prekážkou efektívnej činnosti Vojenského spravodajstva a kvôli tomu musíme vymeniť v zákone, aby nie minister riadil Vojenské spravodajstvo, ale aby to riadil riaditeľ, tak to je, to je neviem čo, toto je, to ani Mr. Bean by to nenapísal.
Bod 16 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. V body č. 9, 10, 11, 12, 13 a 14 sa vypúšťajú.
Ako obdobne pri SIS-ke. Tieto návrhy len námatkovo sa dotýkajú boja proti terorizmu. Ide o to, že zas absolútne veľkou mierou rozširujeme právomoci Vojenského spravodajstva s tým, že však to má napomôcť v boji proti terorizmu. Nie. Ono to je absolútne všeobecné. V minimálnej miere sa bude dotýkať boja proti terorizmu. Ide zas len o prepašovanie týchto ustanovení do právneho poriadku bez riadneho medzirezortného a proste legislatívneho konania.
Posledný bod, bod 17 môjho pozmeňujúceho návrhu. Celý čl. XI sa vypúšťa.
"Podľa platného právneho predpisu vydanie cestovného dokladu sa odoprie alebo vydaný cestovný doklad sa odníme na nevyhnutný čas." Je to v poriadku. Podľa § 23 ods. 2 najdlhšie je to na jeden rok. Tiež je to v poriadku. Ale to je všeobecné. To je terajší stav.
Ale podľa vládneho návrhu zákona sa to môže udiať aj opakovane, pritom táto podmienka tiež nie je viazaná len na boj proti terorizmu, ale všeobecne.
Čiže zas máme tu návrh, ktorý nie je špecifikovaný najprv boj proti terorizmu, ani to neviažu. Ja by som si to vedel predstaviť, kebyže tam napíšu, ale keď niekto je podozrivý zo spáchania alebo že sa zúčastní na teroristickom útoku, že je podozrivý zo spáchania trestného činu terorizmus, tak ten pas mu nevydáme opakovane neviem koľko rokov. V poriadku. Ale to tam to nie je.
Takže tento pozmeňujúci návrh odovzdávam krátkou cestou pani spravodajkyni. Toto je prvé. A hneď vám dám druhé. Toto je druhé. A hneď vám dám druhé. Toto je druhé. (Rečník odovzdal spravodajkyni svoje pozmeňujúce návrhy.)
Pôvodne som chcel, aby sme mali možnosť, lebo viem, že viacerým mojim kolegom z opozície nie každý z týchto bodov vyhovuje, že nie každý s týmto bodom súhlasí, že dáme hlasovať o každom bode jednotlivo. Áno, to zaberal by určitý čas, ale výsledný efekt by mohol byť dobrý alebo lepší. Ale načo? Dobre vieme, že nemáme partnera k tomu, aby sme návrhy, vládne návrhy zákonov vylepšili, alebo vláda, vládna strana, vládna väčšina absolútne sa k tomu stavia tak, že ani sa o tom s nami nebavia. Veď ani nemá kto.
Ďakujem pekne za pozornosť. Fú, ale som bol dlhý.
Rozpracované
13:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:28
Janka ŠípošováA mám nepríjemný pocit, že akoby to tak bolo naplánované a že hráme, opozícia hrá cudziu hru. Že vlastne ide o to, aby sme my tu porozprávali, čokoľvek len chceme, ale aby to vyzeralo, že nechceme bezpečnosť občanov a nechceme bezpečnosť Slovenska. Takže vlastne akoby sme pomáhali vytvárať takýto obraz o opozícii.
A prvé pochybnosti o tom, ako je vedená diskusia alebo ako sa argumentuje, že to nie sú argumenty prijateľné pre mňa, bolo paradoxne vystúpenie pána poslanca Madeja v nedeľu v televíznej diskusnej relácii, kedy som sa tak započúvala a povedala som si, že to nemyslí vážne, alebo ak to myslí vážne, tak to je nekvalifikované. Tie vyjadrenia o tom, že počiatkom problémov vo svete bola migračná kríza, už len to samé sa mi zdalo na hlavu postavené, pretože migračná kríza nie je príčinou, ale dôsledkom. A teda ani neviem, či je taký rafinovaný, alebo, alebo naozaj to nebolo celkom odborne dobre zvládnuté.
Mám tu toho viacej, ale dnes ma tiež inšpiroval pán poslanec Madej, keď povedal vetu: "Tu sa riadene riadi neporiadok." A vedie to už len k tomu, že poďme riadiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2015 o 13:28 hod.
PhDr. CSc.
Janka Šípošová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, pán poslanec, pripájam sa k tomu, tiež mám veľmi intenzívny pocit, že tu sedia slepí, hluchí a neviem akí poslanci. A zdá sa mi to. No, je to, táto rozprava naozaj nie je diskusiou. Akokoľvek sa snažíme, akokoľvek chceme vysvetliť svoje pochybnosti, obavy alebo žiadame vysvetlenia, nedostávame odpovede. Je to ako, naozaj sa hovorí, že ja o voze a ty o koze. Takto to tu vyzerá a nielen v rozprave, ale aj vo verejných diskusiách.
A mám nepríjemný pocit, že akoby to tak bolo naplánované a že hráme, opozícia hrá cudziu hru. Že vlastne ide o to, aby sme my tu porozprávali, čokoľvek len chceme, ale aby to vyzeralo, že nechceme bezpečnosť občanov a nechceme bezpečnosť Slovenska. Takže vlastne akoby sme pomáhali vytvárať takýto obraz o opozícii.
A prvé pochybnosti o tom, ako je vedená diskusia alebo ako sa argumentuje, že to nie sú argumenty prijateľné pre mňa, bolo paradoxne vystúpenie pána poslanca Madeja v nedeľu v televíznej diskusnej relácii, kedy som sa tak započúvala a povedala som si, že to nemyslí vážne, alebo ak to myslí vážne, tak to je nekvalifikované. Tie vyjadrenia o tom, že počiatkom problémov vo svete bola migračná kríza, už len to samé sa mi zdalo na hlavu postavené, pretože migračná kríza nie je príčinou, ale dôsledkom. A teda ani neviem, či je taký rafinovaný, alebo, alebo naozaj to nebolo celkom odborne dobre zvládnuté.
Mám tu toho viacej, ale dnes ma tiež inšpiroval pán poslanec Madej, keď povedal vetu: "Tu sa riadene riadi neporiadok." A vedie to už len k tomu, že poďme riadiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
13:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:30
Martin FroncA preto ja to znova opakujem, rieši sa to inak...
A preto ja to znova opakujem, rieši sa to inak v krajinách. Áno, nech sú tvrdé a účinné nástroje, ale presne vymedzených podmienok na limitovanú dobu, a nie takto.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2015 o 13:30 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Najprv by som chcel poďakovať kolegovi Gálovi za naozaj dobrú analýzu navrhovaného zákona, aj jeho chýb a nedostatkov. Ale súčasne to vnímam ako aj svedectvo, že kvadratúru kruhu sa nedá urobiť a nedá sa vytvoriť mačkopes. Nejde jednoducho skĺbiť asi legislatívne podľa mňa účinnú ochranu pred takým nebezpečenstvom, ako je terorizmus, a zachovanie slobôd občanov.
A preto ja to znova opakujem, rieši sa to inak v krajinách. Áno, nech sú tvrdé a účinné nástroje, ale presne vymedzených podmienok na limitovanú dobu, a nie takto.
Ďakujem.
Rozpracované
13:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:31
Gábor GálČo povedal aj pán predseda Pellegrini, že rokujú. Rokujú o ústave, ale my sme mali, pani poslankyňa Šípošová, my sme mali vyčlenenú jednu hodinu ako výbor pre obranu a bezpečnosť, jednu hodinu, od ôsmej do...
Čo povedal aj pán predseda Pellegrini, že rokujú. Rokujú o ústave, ale my sme mali, pani poslankyňa Šípošová, my sme mali vyčlenenú jednu hodinu ako výbor pre obranu a bezpečnosť, jednu hodinu, od ôsmej do deviatej sme mali rokovať o tomto balíku, vo štvrtok, jednu hodinu, od ôsmej do deviatej. Potom sme nejakým spôsobom predĺžili to až do desiatej a museli sme ešte rokovať aj na obed. No ale my sme povedali svoje argumenty. Druhá strana, no poslanci určite nie za vládny SMER, tí na to nereagovali. Druhá strana, to boli navrhovatelia, reagovali tým spôsobom, že absolútne zavádzali. Zavádzali, a to už pán poslanec Lipšic povedal, že aj ten jeden prípad, ktorý spomenuli, že konkrétny prípad z judikatúry zo Štrasburgu bol absolútne mylný a zlý, že absolútne nemá nič spoločné s tým, čo riešime my.
Takže, bohužiaľ, tá slepota tu je. Pritom tak sa mi zdá, že absolútne nejde o cieľ niekomu, ale o to, aby sa o tom rozprávalo. Čisto len ide o marketing, o takú pozlátku, o taký lak na to, že riešime tú hrozbu teroristického útoku, ale len to riešime, ale nič proti tomu nerobíme.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2015 o 13:31 hod.
Mgr.
Gábor Gál
Videokanál poslanca
Ďakujem za faktické poznámky. Áno, ide nám o spoločný cieľ: účinný boj proti terorizmu, aby sme vedeli odvrátiť aj hroziaci útok. Ale práve problém s týmto balíkom je to, že to nerieši. A vláda a vládni poslanci to nechcú počuť.
Čo povedal aj pán predseda Pellegrini, že rokujú. Rokujú o ústave, ale my sme mali, pani poslankyňa Šípošová, my sme mali vyčlenenú jednu hodinu ako výbor pre obranu a bezpečnosť, jednu hodinu, od ôsmej do deviatej sme mali rokovať o tomto balíku, vo štvrtok, jednu hodinu, od ôsmej do deviatej. Potom sme nejakým spôsobom predĺžili to až do desiatej a museli sme ešte rokovať aj na obed. No ale my sme povedali svoje argumenty. Druhá strana, no poslanci určite nie za vládny SMER, tí na to nereagovali. Druhá strana, to boli navrhovatelia, reagovali tým spôsobom, že absolútne zavádzali. Zavádzali, a to už pán poslanec Lipšic povedal, že aj ten jeden prípad, ktorý spomenuli, že konkrétny prípad z judikatúry zo Štrasburgu bol absolútne mylný a zlý, že absolútne nemá nič spoločné s tým, čo riešime my.
Takže, bohužiaľ, tá slepota tu je. Pritom tak sa mi zdá, že absolútne nejde o cieľ niekomu, ale o to, aby sa o tom rozprávalo. Čisto len ide o marketing, o takú pozlátku, o taký lak na to, že riešime tú hrozbu teroristického útoku, ale len to riešime, ale nič proti tomu nerobíme.
Rozpracované
13:34
Vystúpenie v rozprave 13:34
Daniel LipšicTo je ten problém, pán predseda, je v tom, že ak vláda mala ambíciu prijať novelu ústavy, tak by som predpokladal, že v tak vážnej veci bude rokovať premiér krajiny, ktorý to vždy v minulosti vyžadoval, keď bol v opozícii, a išlo o novelu ústavy....
To je ten problém, pán predseda, je v tom, že ak vláda mala ambíciu prijať novelu ústavy, tak by som predpokladal, že v tak vážnej veci bude rokovať premiér krajiny, ktorý to vždy v minulosti vyžadoval, keď bol v opozícii, a išlo o novelu ústavy. To, že bude posielať pani Laššákovú za predsedami poslaneckých klubov, je milé a zaujímavé, ale skôr, ale skôr, skôr, skôr som mal pocit, že to tiež len potvrdzuje to, že ide nie o snahu vecne riešiť problém, ale skôr o také marketingové minipredstavenie. (Reakcia z pléna.) Mne to dneska pán predseda klubu Vašečka spomínal, že za ním bola pani podpredsedníčka Laššáková, takže ma neobviňujte, kto tu klame, poprosím vás, a nechajte ma hovoriť. (Reakcia z pléna.) A nechajte ma hovoriť.
S ostatnými klubmi kto rokoval, ja som nerobil tuná rešerš. Mne hovoril predseda môjho klubu, že za ním bola pani poslankyňa, podpredsedníčka Laššáková. Takže hovorím to, čo som dnes ráno počul, a vyprosím si, aby ste ma poučovali, kto tu klame a kto nie.
Budem pokračovať v Trestnom zákone. A musím povedať ešte druhú vec, čo som spomenul ráno pri novele ústavy, a to bolo, to bolo to porovnanie, a to ma aj primälo k tomu, aby som tu trošku porozprával o tom, kto tu dnes chráni Slovensko pred teroristami. Keď som pred dvomi dňami pomerne náhodne cez obednú prestávku počúval rozpravu v britskom parlamente o schvaľovaní útokov v Sýrii, kde premiér Cameron prišiel, vediac, že má väčšinu na schválenie vo svojej snemovni, a napriek tomu povedal, že nikdy to nevyhrotí do podoby, kto bojuje a nechce bojovať proti terorizmu, on si cení aj iný názor, dokonca aj poslancov, ktorí sú proti ... (pozn. red.: rýchlo povedané) v Sýrii. Nejde o to, že by nechcel proti terorizmu bojovať, ale ide o formu, on si myslí, že legitímna forma je v Sýrii zasiahnuť, môžu byť legitímne iné názory.
Aký rozdiel oproti tomu, čo predvádza premiér Fico, alebo dokonca vo veci, kde potrebuje aj časť opozície, tak preto mi príde, že niekto asi na niečom fičí, ale nebudem špekulovať, že na čom.
Ten problém, o ktorom dnes rokujeme, sa prejavil aj, aj, aj tým, že pri novele ústavy, ktorá je v skrátenom konaní, zástupca navrhovateľa minister spravodlivosti nevystúpil nielenže v rozprave, ani v záverečnom slove. A preto to potvrdzuje vo mne to, čo som spomenul už pri prvom čítaní, či nejde viacej o marketing, ako o snahu reálne riešiť problémy. A ja sa budem vyjadrovať detailne, aj prečo si myslím, že ide hlavne o marketing, aj keď som avizoval viackrát, aj konkrétne na viacerých veciach, že niektoré zmeny, niektoré zmeny v navrhovaných zákonoch sú správne a medzi nami mohli byť vykonané už dávno dozadu. Nebolo treba čakať na Paríž. A práve naopak, mnohé z tých zmien, ktoré si myslím, že sú správne, a mnohé inštitúty, ktoré dnes sa navrhujú rozšíriť, SMER v minulosti odmietal. Či išlo o otázku jurisdikcie Špecializovaného trestného súdu, či išlo už o otázku využitia agenta, ktorý nie je príslušníkom Policajného zboru, či už išlo o otázku spolupracujúceho obvineného, SMER v minulosti vždy tieto inštitúty odmietal.
Korektne musím povedať, že ich nezrušil, pretože prax ukázala, že sú veľmi dôležité pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. To musím povedať, čo kvitujem.
Čo je však naj-, asi, -jednoznačnejším dôkazom o tom, že ide o najmä o cvičenie v marketingu, sú niektoré návrhy aj v trestných kódexoch, ale aj v ďalších zákonoch, ktoré žiaden reálny problém neriešia. Obávam sa, práve naopak, že problémy vytvárajú. A tá argumentačná núdza predstaviteľov vlády argumentovať, prečo je potrebné mať takéto, takéto zmeny, je až do očí bijúca. Do očí bijúca tak ďaleko, že ani minister spravodlivosti ani na pléne, ani v záverečnom slove nereaguje. Dúfam, že aspoň pri tomto reagovať bude.
Aj pri novele ústavy, o ktorej sme rokovali pred chvíľou, ja som povedal, že ja v princípe podporujem predĺženie lehoty zadržania na štyri dni pri teroristických trestných činoch. Ale očakával by som, že exekutíva príde so zmysluplným zdôvodnením tohto návrhu, keď povie, prečo je potrebné a nevyhnutné pri týchto trestných činoch predĺžiť lehotu zadržania z troch na štyri dni. A že povie viac - pre mňa za mňa aj na neverejnom rokovaní výboru - v druhom čítaní ako len všeobecnú frázu, že potrebujeme komunikovať so zahraničím. To je podľa mňa strašne málo argumentačne. Strašne málo!
S tým celým súvisí, a tým začnem, tá celková koncepcia zmeny rozhodovania o väzbe, ktorá je premietnutá v čl. II toho návrhu, teda v novelizácii Trestného poriadku.
Ten marketingový aspekt bol zvýraznený tým, že premiér Fico avizoval ešte pred týždňom, dvomi, že zavedieme obligatórnu väzbu, a keď bude niekto trestne stíhaný z trestných činov terorizmu a podobných, pôjde povinne do väzby.
Samozrejme, nič také v zákone nie je a ani byť nemôže, lebo podľa našej ústavy rozhoduje o väzbe súd. A keby, a obligatórna väzba znamená, že vyšetrovateľ niekoho začne trestne stíhať, vznesie obvinenie, určí v ňom právnu kvalifikáciu a v princípe príde na súd si pre pečiatku. To potom nie je rozhodovanie, potom by o väzbe nerozhodoval súd, ale vyšetrovateľ. A to je problém, samozrejme.
Čiže čo to bolo za výrok? Premiér Fico tvrdí, že on je trestný právnik, aj keď má teda docentúru z Policajnej akadémie, ale teda že je trestný právnik. To by mohol aspoň vedieť, čo je potom obligatórna väzba. A ja nechcem priviesť do rozpakov ministra spravodlivosti, aby plénu povedal, či navrhujú obligatórnu väzbu, alebo nie. Lebo on nenavrhuje, navrhuje ju len premiér! Ale nie v zákone, na tlačovke! Tiež to nie je veľmi inšpirujúce, akým spôsobom v tejto oblasti postupuje vláda.
Ale problém je, že tie návrhy, ktoré sa týkajú väzby, ako som spomenul, neriešia problém, ale ho vytvárajú. Poviem v čom. Už pri novele ústavy sa navrhuje predĺžiť tú sudcovskú lehotu zadržania kvôli tomu, aby sťažnosť prokurátora proti nevzatiu do väzby mala odkladný účinok. Ja by som sa rád pozrel, ale nechám to teraz tak, na hlasovanie poslancov SMER-u, keď sa zavádzal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o nevzatí do väzby, proti negatívnemu rozhodnutiu súdu. Lebo vtedy celá justícia, a dá sa to asi preveriť aj v parlamente, aké bolo hlasovanie, bola proti tomu, že sa nestihne, päťdňové lehoty na rozhodnutie o sťažnosti. Lebo v minulosti - pred niekoľkými rokmi dokonca, no, viac ako desiatimi, jasné -
bolo, ak súd nevzal do väzby prvostupňový, tak to bolo definitívne rozhodnutie, ktoré sa ani nezdôvodňovalo, ktoré nebolo robené ani formou uznesenia. Fajn, ideme teraz ďalej, už sme ďalej. A teraz riešime problém, ako naozaj zvýšiť pravdepodobnosť toho, aby obvinený z teroristických trestných činov, a teraz nám najakútnejšie hrozia prípady teroristov islamských, islamských fundamentalistov, aby naozaj boli vo väzbe.
A moja otázka znie: Naozaj si v tejto krajine niekto v rozumnom stave mysle, sa domnieva, že ak by sme na Slovensku zatkli islamského džihádistu, islamského teroristu, dajme tomu nad rámec tých, ktorých ste priniesli z Guantánama, že by niektorý súd ich nevzal do väzby? Je naozaj na Slovensku, a pýtam sa to opakovane, najväčší problém, že máme obavu, že islamskí džihádisti majú tak disproporčný vplyv na našu justíciu, že by si vybavili nevzatie do väzby? Niekto myslí tento argument vážne?
Lebo, áno, je pravdou, že mnohé rozhodnutia našich súdov o väzbe, nielen o vzatí do väzby, ale aj potom predlžovaní väzby a tak ďalej sú pomerne škandalózne. Ale ubezpečujem vás, že sa netýkajú islamských džihádistov, ale rôznych miestnych obvinených, ktorí majú takú moc a také bohatstvo, že majú pocit, že stoja nad zákonom.
Ja nechcem ako prvoplánovo tuná využívať, zneužívať a kopať si do nášho bývalého kolegu z Prievidze, je mi pomerne ukradnutý, ale nebolo to náhodou tak, že v jeho prípade, aj keď sa domnieval generálny prokurátor tejto krajiny, že sú splnené väzobné dôvody, do väzby nebol vzatý? Nebolo to v jeho prípade, že musel váš generálny prokurátor upozorňovať, že všetky úkony trestného stíhania boli robené na pokyn prokurátora, lebo Policajný zbor v Prievidzi bol nečinný? Nie je to náhodou takýto a podobné prípady, kedy bol aj podaný podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti, aby podal dovolanie do väzobného rozhodnutia, a ono nebolo podané?
Čiže fajn, že vytvárame hrozbu, že nezobereme islamských džihádistov, ale to nie je reálna hrozba. To nie je reálna hrozba. A naviac, ak si myslíme, že je problém v tejto veci, tak si myslím, že je väčší na Najvyššom súde, ktorý je druhostupňovým súdom v týchto veciach, ako na Špeciálnom súde. Pretože rovnako, ako môže teoreticky nastať situácia, že nevezme prvostupňový súd a druhostupňový to zachráni, môže byť aj úplne opačná situácia, že prvostupňový vezme, dokonca pravdepodobnejšia v tejto konštelácii, a v tom, že máme aj naozaj výnimočné senáty na Najvyššom súde na trestnom kolégiu, ktoré robia teda všelijaké rozhodnutia, že Najvyšší súd to rozhodnutie zruší a prepustí obvineného na slobodu. Čo ideme s tým robiť? Čo ideme s tým robiť?
Čiže ak by som mal čisto pragmaticky na to pozerať, ale naozaj pragmaticky, tak by som navrhol, aby v týchto veciach bolo pri rozhodovaniach o väzbe jednostupňové konanie. Ani ústava, ani dohovor nevyžaduje pri rozhodnutiach o väzbe dvojstupňové konanie, čiže to by bolo pragmatické riešenie. Nebolo by veľmi systémové, netvrdím, ale pragmatické a ústavné by bolo.
To, čo už som pri novele ústavy hovoril, je, a reflektuje to v Trestnom poriadku, aby sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby malo odkladný účinok, je návrh, ktorý je v rozpore s čl. 5 ods. 3 dohovoru. Pretože sudca, ktorý rozhoduje, pred ktorého je ten obvinený predvedený, musí mať právomoc ho prepustiť alebo vziať do väzby. Proste musí mať tú právomoc. Nemôže byť závislá na tom, či prokurátor podá, alebo nepodá sťažnosť. Čiže to je problém.
A ja som na výbore, kde bola vaša pani štátna tajomníčka, ktorá je nota bene trestná sudkyňa, som teda vyzval aj pána námestníka Šufliarskeho, že ak sa ja mýlim, tak nech mi povedia nejaký prípad v Štrasburgu, ktorý by mi to potvrdil, teda môj omyl. Môžem sa mýliť. Odozva bola, že to je ich názor. To je celkom pekné a zaujímavé, že to je ich názor, ale pokiaľ nie je opretý o platné právo, ktorým sme aj my viazaní, a tým sú aj rozsudky štrasburského súdu v tejto oblasti, no tak tá zmysluplná diskusia potom ťažko môže nejako reálne pokračovať.
Zároveň pri väzbe, to je to, čo bolo mediálne nazvané obligatórna väzba, zákon vezme do väzby, som, a, samozrejme, že text iný. A text v tej podobe vzatia do väzby podľa mňa, a tam sa zhodneme, spĺňa parametre čl. 5. To znamená, že jediné, čo bude súd skúmať, je, že je dôvodné podozrenie u obvineného, čiže dôvodne bol obvinený z trestného činu terorizmu. Čiže preskúmajú právnu kvalifikáciu, či ten skutok napĺňa znaky daného trestného činu.
Problém je, že tento dôvod postačuje len na prvotné štádium väzby a pri ďalších štádiách väzby tento dôvod, k nemu musia pristúpiť niektoré z ďalších. Podľa nášho Trestného poriadku troch, podľa Štrasburgu môže byť aj dôvod štvrtý. A to je teda obava z úteku, z pokračovania trestnej činnosti alebo z kolúzneho konania.
Pán minister tvrdil, že jasné, jasné, veď to tak akože je naformulované. Potom som si to ja pozrel teda trochu bližšie a zistil som, že to tam nie je tak naformulované. A tá odpoveď, že ale veď súd, teda aj orgány činné v trestnom konaní musia stále preskúmavať dôvody väzby, že to tam je zahrnuté. Nie je. Lebo aj tento dôvod väzby podľa odseku 2 je v § 71 pod nadpisom Dôvody väzby. Čiže bude stačiť podľa zákona len tento na celé trvanie väzby.
Keď už sme si aj toto nejako vyjasnili, tak sme sa pohli o krôčik ďalej a vaši kolegovia na výbore hovorili: "No, tak nie je to tam, nie je to tam, veď keď predložíte nejaký návrh, tak my to schválime. My nemáme s tým problém." Ja neviem, proste ja som trošku skeptický, lebo minule sme mali na výbore zákon o prokuratúre, kde dokonca za vašej účasti, pán minister, ste sa vyjadrili, že jeden z pozmeňovacích návrhov, ktorý sa týkal stáží prokurátora na ministerstve spravodlivosti, jasné, podporujete. No a potom sme videli tuná hlasovanie open down. Čiže to je celkom pekné, takéto vyjadrenia, lebo pán námestník Šufliarsky povedal: Veď však, keď to je, my s tým súhlasíme, je to odborne dobré, no tak to hádam prejde. My naozaj tuná v parlamente hlasujeme podľa toho, čo je odborne dobré? No, asi nie.
A odpoveď na to na výbore pani štátnej tajomníčky bola, že veď súdy poznajú judikatúru štrasburského súdu, aj keď to nebude v Trestnom poriadku, tak to budú aplikovať. Koniec koncov súdy to už teraz robia napríklad vo veci podobnej, teda väzobnej, kedy napriek tomu, že Trestný poriadok nepripúšťa kauciu pri kolúznej väzbe, tak ju súdy pripúšťajú. Blahoželám! Pretože táto poznámka len dokazuje, žiaľ, situáciu, že súdy nepoznajú štrasburskú judikatúru. Pretože práve vo veci kolúznej väzby neexistuje žiadne rozhodnutie štrasburského súdu, že kaucia má byť umožnená aj pri kolúznej väzbe. Ono by to bolo aj nelogické. Kolúzna väzba znamená, že je podozrenie, že obvinený bude ovplyvňovať svedkov alebo spoluobvinených. Ak by tam bola kaucia, prepustený na slobodu ovplyvní svedkov spoluobvinených, potom už aj kaucia prepadne, ale je zmarené celé trestné konanie.
Čo povedal Štrasburg v jednom rozhodnutí vo veci Caballero proti Spojenému kráľovstvu, bolo celkom niečo iné. Povedal, že nemôže byť kaucia vylúčená len kvôli závažnosti stíhaného trestného činu. A kvôli tomu rekodifikácia? A to navrhujete pri terorizme a s tým nemám problém. Navrhujete, že, áno, kaucia je možná, ale len z výnimočných dôvodov. Ale pri kolúznej väzbe môže byť zakázaná. A je len jedno rozhodnutie jedného senátu Ústavného súdu, ktoré, áno, celkom nesprávne, a už o tom bolo aj dosť aj popísané, interpretovalo rozhodnutie Štrasburgu vo veci Cabalero.
A vaša vláda opakovane, myslím, Ficova vláda aj prvá, aj druhá tu navrhovala v parlamente, aby sa umožnila kaucia pri kolúznej väzbe. Vždy sme to namietli a celý parlament s tým našťastie súhlasil. Jednohlasne to bolo z vašich noviel vypustené. Opakovane.
Čiže tento prípad kaucie pri kolúznej väzbe dokazuje, že naši sudcovia teda nepozna..., mnohí, nehovorím, že, ne..., mnohí teda, žiaľ, nepoznajú štrasburskú judikatúru. To nebol dobrý príklad, ktorý si vaša pani štátna tajomníčka zvolila.
A preto si myslím, že je nevyhnutné, aby návrh obsahoval jednoznačné vymedzenie, že v ďalších konaniach o väzbe, v ďalších štádiách väzby, musia orgány činné v trestnom konaní a súdy preskúmavať dôvody väzby podľa odseku, aj podľa odseku 1, že proste k tým dôvodom väzby musí pristúpiť ďalší dôvod.
A ďalšia poznámka k tejto veci je tá, že si myslím, že by stálo za úvahu, ak ste už otvorili väzobné veci, a tam by som dokonca uvažoval, že aj nad rámec trestného činu terorizmu, aj keď v tých prípadoch by to možno bolo najviac využívané, by sa väzobné dôvody doplnili o štvrtý dôvod, ktorý štrasburská judikatúra akceptuje, a to bolo práve v prípade Lederer proti Francúzsku, a to je ochrana verejného poriadku. To my nemáme! A to znamená, že v princípe prepustením z väzby by hrozil, proste ohrozenie verejného poriadku. Čo si celkom viem predstaviť, že pri teroristických trestných činoch by to mohlo nastať. A myslím si, že by to mohlo v nejakej parciálnej veci posilniť bezpečnosť v našich uliciach. Do tohoto vôbec nejdete. To vám nejak úplne vypadlo. Lebo, lebo to by sa, samozrejme, že mohlo týkať aj iných trestných činov, nielen teroristických a tam sa vám asi zdá, že tak ďaleko poste u kriminality ísť nechcete, stačia tí islamskí džihádisti.
Už to spomínal pán poslanec Gál a to som už spomenul ráno, že mi je veľmi ľúto. Ja rád argumentujem a počúvam argumenty aj opačné. Ale rád argumentujem pravdivo, nerád si vymýšľam. A to, čo bolo včera na výbore, keď sme hovorili o kontradiktórnosti vykonávania dôkazov a čo uviedol námestník riaditeľa SIS, ktorý je právnik, a myslím, že je kompetentný vo svojej oblasti, to proste bola, bola, bola, hm, jak to nazvať, proste ten spôsob argumentácie, poviem aj, o čo presne išlo, považujem za tak falošný, že či to bolo z nedbanlivosti, alebo zámerne, toho by sme sa mali vyvarovať, ako teraz to poviem tak, že odborných klamstiev, aby sme dosiahli to, čo si myslíme, že je správne.
Poviem, o čo išlo. V bode 17 v článku II sa navrhuje, aby pri teroristických trestných činoch výsluch svedka mohol byť kvalifikovaný ako neopakovateľný úkon a následne aby tento úkon mohol byť vykonaný bez splnenia všeobecných podmienok v konaní pred súdom. To znamená, že mohla by byť prečítaná jeho výpoveď, zápisnica jeho výsluchu aj bez súhlasu procesných strán. Inými slovami, že by mohol byť vykonaný výsluch svedka bez toho, aby v ktoromkoľvek štádiu trestného konania ho mohla obhajoba vypočuť. V tomto nemusím ísť ani k judikatúre. Čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru znie, že každý obvinený má právo nechať vypočúvať svedkov proti nemu. To je proste jednoznačne dané právo a z toho judikatúra vyvodzuje veľmi jednoznačne pravidlo, že každý dôkaz, o ktorý je opreté uznanie viny, teda každý z tých kľúčových dôkazov musí byť aspoň v jednom štádiu trestného konania vykonaný kontradiktórnym spôsobom, teda aj za možnosti obhajoby tohto svedka vypočuť, klásť mu otázky.
Keďže nikto nič už nepovedal, tak sa prihlásil pán námestník a povedal, ale teraz sú také rozhodnutia a jedno z najznámejších práve v kontexte terorizmu je rozhodnutie Fitt proti Spojenému kráľovstvu. Dajte mi citáciu. Ja hovorím, no tam dokonca v tom rozhodnutí ten dôkaz nebol ani obhajobe sprístupnený. A ja hovorím, to myslíte vážne? Že to je nejaké divné, veď to by znamenalo, že čože a v rozsudku to bolo akože utajované, že toto bol taký dôkaz, na základe ktorého sme vás odsúdili, ale nepoviem vám, čo to bolo. No, tak teraz... Samozrejme, že ja ten rozsudok tuná mám. (Rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu.) Išlo o úplne iný prípad, ja som to už spomínal, ale trošku teraz aj odcitujem z toho rozsudku, aby to bolo už úplne jasné a aby sme sa k takýmto skratkám, hlúpym, odborným, už nevracali.
Išlo teda nie o terorizmus, ale, ako som už spomenul, o ozbrojenú lúpež poštového vozidla a išlo tam o to, že informátor policajtov informoval, že skupina páchateľov chce prepadnúť poštový voz, lebo bol nachystaný, a chytili ich rovno, jak to išli prepadnúť. A teraz otázka bola, keďže v Common Law je tzv. disclosure v trestnom práve, to znamená, že prokuratúra musí všetky dôkazy, ktoré zhromaždila, dať k dispozícii aj obhajobe, aj tie, ktoré neplánuje použiť. Takže či musia oni zverejniť obhajobe meno toho policajného informátora, ktorý ich informoval o tom, že sa uskutočňuje prepad. No, a tam vlastne nešlo o kontradiktórne vypočutie, tam rozhodol sudca ex parte, že nemusí. Ale to nebol dôkaz, na ktorom bola založená vina. Práve naopak.
Aby som to odcitoval, aby to bolo úplne jednoznačné a už aby sme sa k tomu nevracali. Tento dôkaz nebol nikdy predložený porote, ani nemusel byť, lebo dôkazov tam bolo veľa na rozhodnutie o vine. Čiže prečítam to: "Súd poznamenáva osobitne, že materiál, ktorý nebol obhajobe sprístupnený, v tomto prípade netvoril žiadnu časť obžaloby a nikdy nebol predložený porote." Ani nemohol.
Čiže som prekvapený, že v tak vážnej veci predstavitelia exekutívy, ak nemajú argumenty, tak sa uchyľujú aj k takýmto vymysleným tvrdeniam.
Ja by som teraz ešte prešiel k tým spravodajským zákonom a potom mám pozmeňovací návrh, pán predseda, ale tým, že je 14 hodín, tak ja by som tým pádom asi pokračoval v utorok o deviatej.
Vystúpenie v rozprave
4.12.2015 o 13:34 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne ako len jednoduchému poslancovi zareagovať na predložený návrh novely ústavy a novely Trestného zákona.
To je ten problém, pán predseda, je v tom, že ak vláda mala ambíciu prijať novelu ústavy, tak by som predpokladal, že v tak vážnej veci bude rokovať premiér krajiny, ktorý to vždy v minulosti vyžadoval, keď bol v opozícii, a išlo o novelu ústavy. To, že bude posielať pani Laššákovú za predsedami poslaneckých klubov, je milé a zaujímavé, ale skôr, ale skôr, skôr, skôr som mal pocit, že to tiež len potvrdzuje to, že ide nie o snahu vecne riešiť problém, ale skôr o také marketingové minipredstavenie. (Reakcia z pléna.) Mne to dneska pán predseda klubu Vašečka spomínal, že za ním bola pani podpredsedníčka Laššáková, takže ma neobviňujte, kto tu klame, poprosím vás, a nechajte ma hovoriť. (Reakcia z pléna.) A nechajte ma hovoriť.
S ostatnými klubmi kto rokoval, ja som nerobil tuná rešerš. Mne hovoril predseda môjho klubu, že za ním bola pani poslankyňa, podpredsedníčka Laššáková. Takže hovorím to, čo som dnes ráno počul, a vyprosím si, aby ste ma poučovali, kto tu klame a kto nie.
Budem pokračovať v Trestnom zákone. A musím povedať ešte druhú vec, čo som spomenul ráno pri novele ústavy, a to bolo, to bolo to porovnanie, a to ma aj primälo k tomu, aby som tu trošku porozprával o tom, kto tu dnes chráni Slovensko pred teroristami. Keď som pred dvomi dňami pomerne náhodne cez obednú prestávku počúval rozpravu v britskom parlamente o schvaľovaní útokov v Sýrii, kde premiér Cameron prišiel, vediac, že má väčšinu na schválenie vo svojej snemovni, a napriek tomu povedal, že nikdy to nevyhrotí do podoby, kto bojuje a nechce bojovať proti terorizmu, on si cení aj iný názor, dokonca aj poslancov, ktorí sú proti ... (pozn. red.: rýchlo povedané) v Sýrii. Nejde o to, že by nechcel proti terorizmu bojovať, ale ide o formu, on si myslí, že legitímna forma je v Sýrii zasiahnuť, môžu byť legitímne iné názory.
Aký rozdiel oproti tomu, čo predvádza premiér Fico, alebo dokonca vo veci, kde potrebuje aj časť opozície, tak preto mi príde, že niekto asi na niečom fičí, ale nebudem špekulovať, že na čom.
Ten problém, o ktorom dnes rokujeme, sa prejavil aj, aj, aj tým, že pri novele ústavy, ktorá je v skrátenom konaní, zástupca navrhovateľa minister spravodlivosti nevystúpil nielenže v rozprave, ani v záverečnom slove. A preto to potvrdzuje vo mne to, čo som spomenul už pri prvom čítaní, či nejde viacej o marketing, ako o snahu reálne riešiť problémy. A ja sa budem vyjadrovať detailne, aj prečo si myslím, že ide hlavne o marketing, aj keď som avizoval viackrát, aj konkrétne na viacerých veciach, že niektoré zmeny, niektoré zmeny v navrhovaných zákonoch sú správne a medzi nami mohli byť vykonané už dávno dozadu. Nebolo treba čakať na Paríž. A práve naopak, mnohé z tých zmien, ktoré si myslím, že sú správne, a mnohé inštitúty, ktoré dnes sa navrhujú rozšíriť, SMER v minulosti odmietal. Či išlo o otázku jurisdikcie Špecializovaného trestného súdu, či išlo už o otázku využitia agenta, ktorý nie je príslušníkom Policajného zboru, či už išlo o otázku spolupracujúceho obvineného, SMER v minulosti vždy tieto inštitúty odmietal.
Korektne musím povedať, že ich nezrušil, pretože prax ukázala, že sú veľmi dôležité pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. To musím povedať, čo kvitujem.
Čo je však naj-, asi, -jednoznačnejším dôkazom o tom, že ide o najmä o cvičenie v marketingu, sú niektoré návrhy aj v trestných kódexoch, ale aj v ďalších zákonoch, ktoré žiaden reálny problém neriešia. Obávam sa, práve naopak, že problémy vytvárajú. A tá argumentačná núdza predstaviteľov vlády argumentovať, prečo je potrebné mať takéto, takéto zmeny, je až do očí bijúca. Do očí bijúca tak ďaleko, že ani minister spravodlivosti ani na pléne, ani v záverečnom slove nereaguje. Dúfam, že aspoň pri tomto reagovať bude.
Aj pri novele ústavy, o ktorej sme rokovali pred chvíľou, ja som povedal, že ja v princípe podporujem predĺženie lehoty zadržania na štyri dni pri teroristických trestných činoch. Ale očakával by som, že exekutíva príde so zmysluplným zdôvodnením tohto návrhu, keď povie, prečo je potrebné a nevyhnutné pri týchto trestných činoch predĺžiť lehotu zadržania z troch na štyri dni. A že povie viac - pre mňa za mňa aj na neverejnom rokovaní výboru - v druhom čítaní ako len všeobecnú frázu, že potrebujeme komunikovať so zahraničím. To je podľa mňa strašne málo argumentačne. Strašne málo!
S tým celým súvisí, a tým začnem, tá celková koncepcia zmeny rozhodovania o väzbe, ktorá je premietnutá v čl. II toho návrhu, teda v novelizácii Trestného poriadku.
Ten marketingový aspekt bol zvýraznený tým, že premiér Fico avizoval ešte pred týždňom, dvomi, že zavedieme obligatórnu väzbu, a keď bude niekto trestne stíhaný z trestných činov terorizmu a podobných, pôjde povinne do väzby.
Samozrejme, nič také v zákone nie je a ani byť nemôže, lebo podľa našej ústavy rozhoduje o väzbe súd. A keby, a obligatórna väzba znamená, že vyšetrovateľ niekoho začne trestne stíhať, vznesie obvinenie, určí v ňom právnu kvalifikáciu a v princípe príde na súd si pre pečiatku. To potom nie je rozhodovanie, potom by o väzbe nerozhodoval súd, ale vyšetrovateľ. A to je problém, samozrejme.
Čiže čo to bolo za výrok? Premiér Fico tvrdí, že on je trestný právnik, aj keď má teda docentúru z Policajnej akadémie, ale teda že je trestný právnik. To by mohol aspoň vedieť, čo je potom obligatórna väzba. A ja nechcem priviesť do rozpakov ministra spravodlivosti, aby plénu povedal, či navrhujú obligatórnu väzbu, alebo nie. Lebo on nenavrhuje, navrhuje ju len premiér! Ale nie v zákone, na tlačovke! Tiež to nie je veľmi inšpirujúce, akým spôsobom v tejto oblasti postupuje vláda.
Ale problém je, že tie návrhy, ktoré sa týkajú väzby, ako som spomenul, neriešia problém, ale ho vytvárajú. Poviem v čom. Už pri novele ústavy sa navrhuje predĺžiť tú sudcovskú lehotu zadržania kvôli tomu, aby sťažnosť prokurátora proti nevzatiu do väzby mala odkladný účinok. Ja by som sa rád pozrel, ale nechám to teraz tak, na hlasovanie poslancov SMER-u, keď sa zavádzal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o nevzatí do väzby, proti negatívnemu rozhodnutiu súdu. Lebo vtedy celá justícia, a dá sa to asi preveriť aj v parlamente, aké bolo hlasovanie, bola proti tomu, že sa nestihne, päťdňové lehoty na rozhodnutie o sťažnosti. Lebo v minulosti - pred niekoľkými rokmi dokonca, no, viac ako desiatimi, jasné -
bolo, ak súd nevzal do väzby prvostupňový, tak to bolo definitívne rozhodnutie, ktoré sa ani nezdôvodňovalo, ktoré nebolo robené ani formou uznesenia. Fajn, ideme teraz ďalej, už sme ďalej. A teraz riešime problém, ako naozaj zvýšiť pravdepodobnosť toho, aby obvinený z teroristických trestných činov, a teraz nám najakútnejšie hrozia prípady teroristov islamských, islamských fundamentalistov, aby naozaj boli vo väzbe.
A moja otázka znie: Naozaj si v tejto krajine niekto v rozumnom stave mysle, sa domnieva, že ak by sme na Slovensku zatkli islamského džihádistu, islamského teroristu, dajme tomu nad rámec tých, ktorých ste priniesli z Guantánama, že by niektorý súd ich nevzal do väzby? Je naozaj na Slovensku, a pýtam sa to opakovane, najväčší problém, že máme obavu, že islamskí džihádisti majú tak disproporčný vplyv na našu justíciu, že by si vybavili nevzatie do väzby? Niekto myslí tento argument vážne?
Lebo, áno, je pravdou, že mnohé rozhodnutia našich súdov o väzbe, nielen o vzatí do väzby, ale aj potom predlžovaní väzby a tak ďalej sú pomerne škandalózne. Ale ubezpečujem vás, že sa netýkajú islamských džihádistov, ale rôznych miestnych obvinených, ktorí majú takú moc a také bohatstvo, že majú pocit, že stoja nad zákonom.
Ja nechcem ako prvoplánovo tuná využívať, zneužívať a kopať si do nášho bývalého kolegu z Prievidze, je mi pomerne ukradnutý, ale nebolo to náhodou tak, že v jeho prípade, aj keď sa domnieval generálny prokurátor tejto krajiny, že sú splnené väzobné dôvody, do väzby nebol vzatý? Nebolo to v jeho prípade, že musel váš generálny prokurátor upozorňovať, že všetky úkony trestného stíhania boli robené na pokyn prokurátora, lebo Policajný zbor v Prievidzi bol nečinný? Nie je to náhodou takýto a podobné prípady, kedy bol aj podaný podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti, aby podal dovolanie do väzobného rozhodnutia, a ono nebolo podané?
Čiže fajn, že vytvárame hrozbu, že nezobereme islamských džihádistov, ale to nie je reálna hrozba. To nie je reálna hrozba. A naviac, ak si myslíme, že je problém v tejto veci, tak si myslím, že je väčší na Najvyššom súde, ktorý je druhostupňovým súdom v týchto veciach, ako na Špeciálnom súde. Pretože rovnako, ako môže teoreticky nastať situácia, že nevezme prvostupňový súd a druhostupňový to zachráni, môže byť aj úplne opačná situácia, že prvostupňový vezme, dokonca pravdepodobnejšia v tejto konštelácii, a v tom, že máme aj naozaj výnimočné senáty na Najvyššom súde na trestnom kolégiu, ktoré robia teda všelijaké rozhodnutia, že Najvyšší súd to rozhodnutie zruší a prepustí obvineného na slobodu. Čo ideme s tým robiť? Čo ideme s tým robiť?
Čiže ak by som mal čisto pragmaticky na to pozerať, ale naozaj pragmaticky, tak by som navrhol, aby v týchto veciach bolo pri rozhodovaniach o väzbe jednostupňové konanie. Ani ústava, ani dohovor nevyžaduje pri rozhodnutiach o väzbe dvojstupňové konanie, čiže to by bolo pragmatické riešenie. Nebolo by veľmi systémové, netvrdím, ale pragmatické a ústavné by bolo.
To, čo už som pri novele ústavy hovoril, je, a reflektuje to v Trestnom poriadku, aby sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby malo odkladný účinok, je návrh, ktorý je v rozpore s čl. 5 ods. 3 dohovoru. Pretože sudca, ktorý rozhoduje, pred ktorého je ten obvinený predvedený, musí mať právomoc ho prepustiť alebo vziať do väzby. Proste musí mať tú právomoc. Nemôže byť závislá na tom, či prokurátor podá, alebo nepodá sťažnosť. Čiže to je problém.
A ja som na výbore, kde bola vaša pani štátna tajomníčka, ktorá je nota bene trestná sudkyňa, som teda vyzval aj pána námestníka Šufliarskeho, že ak sa ja mýlim, tak nech mi povedia nejaký prípad v Štrasburgu, ktorý by mi to potvrdil, teda môj omyl. Môžem sa mýliť. Odozva bola, že to je ich názor. To je celkom pekné a zaujímavé, že to je ich názor, ale pokiaľ nie je opretý o platné právo, ktorým sme aj my viazaní, a tým sú aj rozsudky štrasburského súdu v tejto oblasti, no tak tá zmysluplná diskusia potom ťažko môže nejako reálne pokračovať.
Zároveň pri väzbe, to je to, čo bolo mediálne nazvané obligatórna väzba, zákon vezme do väzby, som, a, samozrejme, že text iný. A text v tej podobe vzatia do väzby podľa mňa, a tam sa zhodneme, spĺňa parametre čl. 5. To znamená, že jediné, čo bude súd skúmať, je, že je dôvodné podozrenie u obvineného, čiže dôvodne bol obvinený z trestného činu terorizmu. Čiže preskúmajú právnu kvalifikáciu, či ten skutok napĺňa znaky daného trestného činu.
Problém je, že tento dôvod postačuje len na prvotné štádium väzby a pri ďalších štádiách väzby tento dôvod, k nemu musia pristúpiť niektoré z ďalších. Podľa nášho Trestného poriadku troch, podľa Štrasburgu môže byť aj dôvod štvrtý. A to je teda obava z úteku, z pokračovania trestnej činnosti alebo z kolúzneho konania.
Pán minister tvrdil, že jasné, jasné, veď to tak akože je naformulované. Potom som si to ja pozrel teda trochu bližšie a zistil som, že to tam nie je tak naformulované. A tá odpoveď, že ale veď súd, teda aj orgány činné v trestnom konaní musia stále preskúmavať dôvody väzby, že to tam je zahrnuté. Nie je. Lebo aj tento dôvod väzby podľa odseku 2 je v § 71 pod nadpisom Dôvody väzby. Čiže bude stačiť podľa zákona len tento na celé trvanie väzby.
Keď už sme si aj toto nejako vyjasnili, tak sme sa pohli o krôčik ďalej a vaši kolegovia na výbore hovorili: "No, tak nie je to tam, nie je to tam, veď keď predložíte nejaký návrh, tak my to schválime. My nemáme s tým problém." Ja neviem, proste ja som trošku skeptický, lebo minule sme mali na výbore zákon o prokuratúre, kde dokonca za vašej účasti, pán minister, ste sa vyjadrili, že jeden z pozmeňovacích návrhov, ktorý sa týkal stáží prokurátora na ministerstve spravodlivosti, jasné, podporujete. No a potom sme videli tuná hlasovanie open down. Čiže to je celkom pekné, takéto vyjadrenia, lebo pán námestník Šufliarsky povedal: Veď však, keď to je, my s tým súhlasíme, je to odborne dobré, no tak to hádam prejde. My naozaj tuná v parlamente hlasujeme podľa toho, čo je odborne dobré? No, asi nie.
A odpoveď na to na výbore pani štátnej tajomníčky bola, že veď súdy poznajú judikatúru štrasburského súdu, aj keď to nebude v Trestnom poriadku, tak to budú aplikovať. Koniec koncov súdy to už teraz robia napríklad vo veci podobnej, teda väzobnej, kedy napriek tomu, že Trestný poriadok nepripúšťa kauciu pri kolúznej väzbe, tak ju súdy pripúšťajú. Blahoželám! Pretože táto poznámka len dokazuje, žiaľ, situáciu, že súdy nepoznajú štrasburskú judikatúru. Pretože práve vo veci kolúznej väzby neexistuje žiadne rozhodnutie štrasburského súdu, že kaucia má byť umožnená aj pri kolúznej väzbe. Ono by to bolo aj nelogické. Kolúzna väzba znamená, že je podozrenie, že obvinený bude ovplyvňovať svedkov alebo spoluobvinených. Ak by tam bola kaucia, prepustený na slobodu ovplyvní svedkov spoluobvinených, potom už aj kaucia prepadne, ale je zmarené celé trestné konanie.
Čo povedal Štrasburg v jednom rozhodnutí vo veci Caballero proti Spojenému kráľovstvu, bolo celkom niečo iné. Povedal, že nemôže byť kaucia vylúčená len kvôli závažnosti stíhaného trestného činu. A kvôli tomu rekodifikácia? A to navrhujete pri terorizme a s tým nemám problém. Navrhujete, že, áno, kaucia je možná, ale len z výnimočných dôvodov. Ale pri kolúznej väzbe môže byť zakázaná. A je len jedno rozhodnutie jedného senátu Ústavného súdu, ktoré, áno, celkom nesprávne, a už o tom bolo aj dosť aj popísané, interpretovalo rozhodnutie Štrasburgu vo veci Cabalero.
A vaša vláda opakovane, myslím, Ficova vláda aj prvá, aj druhá tu navrhovala v parlamente, aby sa umožnila kaucia pri kolúznej väzbe. Vždy sme to namietli a celý parlament s tým našťastie súhlasil. Jednohlasne to bolo z vašich noviel vypustené. Opakovane.
Čiže tento prípad kaucie pri kolúznej väzbe dokazuje, že naši sudcovia teda nepozna..., mnohí, nehovorím, že, ne..., mnohí teda, žiaľ, nepoznajú štrasburskú judikatúru. To nebol dobrý príklad, ktorý si vaša pani štátna tajomníčka zvolila.
A preto si myslím, že je nevyhnutné, aby návrh obsahoval jednoznačné vymedzenie, že v ďalších konaniach o väzbe, v ďalších štádiách väzby, musia orgány činné v trestnom konaní a súdy preskúmavať dôvody väzby podľa odseku, aj podľa odseku 1, že proste k tým dôvodom väzby musí pristúpiť ďalší dôvod.
A ďalšia poznámka k tejto veci je tá, že si myslím, že by stálo za úvahu, ak ste už otvorili väzobné veci, a tam by som dokonca uvažoval, že aj nad rámec trestného činu terorizmu, aj keď v tých prípadoch by to možno bolo najviac využívané, by sa väzobné dôvody doplnili o štvrtý dôvod, ktorý štrasburská judikatúra akceptuje, a to bolo práve v prípade Lederer proti Francúzsku, a to je ochrana verejného poriadku. To my nemáme! A to znamená, že v princípe prepustením z väzby by hrozil, proste ohrozenie verejného poriadku. Čo si celkom viem predstaviť, že pri teroristických trestných činoch by to mohlo nastať. A myslím si, že by to mohlo v nejakej parciálnej veci posilniť bezpečnosť v našich uliciach. Do tohoto vôbec nejdete. To vám nejak úplne vypadlo. Lebo, lebo to by sa, samozrejme, že mohlo týkať aj iných trestných činov, nielen teroristických a tam sa vám asi zdá, že tak ďaleko poste u kriminality ísť nechcete, stačia tí islamskí džihádisti.
Už to spomínal pán poslanec Gál a to som už spomenul ráno, že mi je veľmi ľúto. Ja rád argumentujem a počúvam argumenty aj opačné. Ale rád argumentujem pravdivo, nerád si vymýšľam. A to, čo bolo včera na výbore, keď sme hovorili o kontradiktórnosti vykonávania dôkazov a čo uviedol námestník riaditeľa SIS, ktorý je právnik, a myslím, že je kompetentný vo svojej oblasti, to proste bola, bola, bola, hm, jak to nazvať, proste ten spôsob argumentácie, poviem aj, o čo presne išlo, považujem za tak falošný, že či to bolo z nedbanlivosti, alebo zámerne, toho by sme sa mali vyvarovať, ako teraz to poviem tak, že odborných klamstiev, aby sme dosiahli to, čo si myslíme, že je správne.
Poviem, o čo išlo. V bode 17 v článku II sa navrhuje, aby pri teroristických trestných činoch výsluch svedka mohol byť kvalifikovaný ako neopakovateľný úkon a následne aby tento úkon mohol byť vykonaný bez splnenia všeobecných podmienok v konaní pred súdom. To znamená, že mohla by byť prečítaná jeho výpoveď, zápisnica jeho výsluchu aj bez súhlasu procesných strán. Inými slovami, že by mohol byť vykonaný výsluch svedka bez toho, aby v ktoromkoľvek štádiu trestného konania ho mohla obhajoba vypočuť. V tomto nemusím ísť ani k judikatúre. Čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru znie, že každý obvinený má právo nechať vypočúvať svedkov proti nemu. To je proste jednoznačne dané právo a z toho judikatúra vyvodzuje veľmi jednoznačne pravidlo, že každý dôkaz, o ktorý je opreté uznanie viny, teda každý z tých kľúčových dôkazov musí byť aspoň v jednom štádiu trestného konania vykonaný kontradiktórnym spôsobom, teda aj za možnosti obhajoby tohto svedka vypočuť, klásť mu otázky.
Keďže nikto nič už nepovedal, tak sa prihlásil pán námestník a povedal, ale teraz sú také rozhodnutia a jedno z najznámejších práve v kontexte terorizmu je rozhodnutie Fitt proti Spojenému kráľovstvu. Dajte mi citáciu. Ja hovorím, no tam dokonca v tom rozhodnutí ten dôkaz nebol ani obhajobe sprístupnený. A ja hovorím, to myslíte vážne? Že to je nejaké divné, veď to by znamenalo, že čože a v rozsudku to bolo akože utajované, že toto bol taký dôkaz, na základe ktorého sme vás odsúdili, ale nepoviem vám, čo to bolo. No, tak teraz... Samozrejme, že ja ten rozsudok tuná mám. (Rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu.) Išlo o úplne iný prípad, ja som to už spomínal, ale trošku teraz aj odcitujem z toho rozsudku, aby to bolo už úplne jasné a aby sme sa k takýmto skratkám, hlúpym, odborným, už nevracali.
Išlo teda nie o terorizmus, ale, ako som už spomenul, o ozbrojenú lúpež poštového vozidla a išlo tam o to, že informátor policajtov informoval, že skupina páchateľov chce prepadnúť poštový voz, lebo bol nachystaný, a chytili ich rovno, jak to išli prepadnúť. A teraz otázka bola, keďže v Common Law je tzv. disclosure v trestnom práve, to znamená, že prokuratúra musí všetky dôkazy, ktoré zhromaždila, dať k dispozícii aj obhajobe, aj tie, ktoré neplánuje použiť. Takže či musia oni zverejniť obhajobe meno toho policajného informátora, ktorý ich informoval o tom, že sa uskutočňuje prepad. No, a tam vlastne nešlo o kontradiktórne vypočutie, tam rozhodol sudca ex parte, že nemusí. Ale to nebol dôkaz, na ktorom bola založená vina. Práve naopak.
Aby som to odcitoval, aby to bolo úplne jednoznačné a už aby sme sa k tomu nevracali. Tento dôkaz nebol nikdy predložený porote, ani nemusel byť, lebo dôkazov tam bolo veľa na rozhodnutie o vine. Čiže prečítam to: "Súd poznamenáva osobitne, že materiál, ktorý nebol obhajobe sprístupnený, v tomto prípade netvoril žiadnu časť obžaloby a nikdy nebol predložený porote." Ani nemohol.
Čiže som prekvapený, že v tak vážnej veci predstavitelia exekutívy, ak nemajú argumenty, tak sa uchyľujú aj k takýmto vymysleným tvrdeniam.
Ja by som teraz ešte prešiel k tým spravodajským zákonom a potom mám pozmeňovací návrh, pán predseda, ale tým, že je 14 hodín, tak ja by som tým pádom asi pokračoval v utorok o deviatej.
Rozpracované
9:02
Ja sa jednak opýtam pána predsedajúceho, lebo zvyk na našich vlád bol, že boli presne určení ministri, ktorí mohli zastúpiť iných ministrov. Teraz to je tak určené, že ministra spravodlivosti zastupuje minister pôdohospodárstva? To je, to je teraz režim dnešnej vlády? Ja sa pýtam, lebo to bol spor, ktorý sme riešili. Vláda musí mať uznesenie, podľa ktorého rozhodne o zastupiteľnosti ministrov.
Tak ja sa pýtam, či rokujeme v súlade s tým. (Reakcia predsedajúceho.) A môžte nám dať nejaký, nejaký hint, že ktoré to je uznesenie vlády?
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážený pán poslanec, prosím, predneste v zmysle rokovacieho poriadku, ak máte, dáme hlasovať o vašom návrhu.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja, ja vás... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Pán predsedajúci, rokujeme o vážnej veci. Vláda si tu už robí srandu z parlamentu pomerne dlhú dobu, vám to možno nevadí, mne to vadí. Nielen to, že, že ministri ani, ani minister spravodlivosti, nie že nechce, nevie reagovať a nemôže reagovať na námietky opozície pri, pri prerokovaní tohto návrhu zákona, lebo je to absurdné, tam sú niektoré absurdné veci, sú tam aj dobré veci, pár, ale niektoré absurdné, hovoril som o nich. Vy sa hráte na to, že bojujete proti teroristom, pritom ich sem sami vozíte kvôli volebnej kampani, vycvičených teroristov.
A ja sa teraz vás pýtam, a dovtedy vlastne ťažko môžeme pokračovať, aby ste zabezpečil rokovanie schváleným rokovacím poriadkom a preukázali nám, pán minister alebo vy, že pána ministra spravodlivosti podľa uznesenia vlády zastupuje minister pôdohospodárstva. To je všetko. Ja také uznesenie vlády nepoznám, ale možnože existuje. Len sa pýtam, že či nám ho viete preukázať, to je všetko. Ja by som dovtedy počkal.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán minister, viete, že hrubo porušujete rokovací poriadok...
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja už nie som minister, ale...
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Hrubo porušujete rokovací poriadok...
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Neporušujem. Neporušujem.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Predpokladal som, že budete uvažovať týmto spôsobom, že budete... Nedovoľte, aby som vás ako ten, ktorý riadi schôdzu, vyzval, aby ste pokračovali ďalej, pokiaľ nie, opustite, ukončite svoje vystúpenie, zaujmite miesto v poslaneckej lavici.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja vás chcem požiadať, pán predsedajúci, aby ste preukázali snemovni uznesenie, čo je ako absurdné, ale možno existuje, aj keď je absurdné, že podľa rozhodnutia vlády Roberta Fica ministra spravodlivosti zastupuje minister poľnohospodárstva. Lebo za našich vlád aspoň bola taká ambícia, že bolo možné zastúpenie ministrov samozrejmé, ale väčšinou bola snaha, aby to boli príbuzné obory. Napríklad ministerstvo vnútra a spravodlivosti alebo vnútra a obrany a tak. Poľnohospodárstvo, to nás nenapadlo nikdy.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ešte raz by som vás vyzval, pán poslanec, aby ste buď pokračovali vo svojom vystúpení, alebo ukončili svoje vystúpenie a zaujali miesto...
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja budem pokračovať vtedy, keď budem vidieť uznesenie vlády, čo možno kritizovať, ale budem ho rešpektovať akokoľvek absurdné a hlúpe, že, že ministra spravodlivosti bude zastupovať minister poľnohospodárstva. Je to aj prejav akejsi úcty voči parlamentu, si myslím, pán predsedajúci, na ktorej by ste vy mali trvať, aby boli jednak splnené náležitosti, ktoré sú ustanovené v rokovacom poriadku.
A po druhé, ak vláda rozhoduje tak, že umožňuje v závažnej legislatíve nahradiť ministra spravodlivosti ministrom poľnohospodárstva, tak to tiež o niečom svedčí, ako vážne, akú vážnosť tomu prikladá. Ak rokujeme o legislatíve v skrátenom konaní, lebo nie je čas, aby sme chránili Slovensko, kde je minister spravodlivosti? Na zahraničnej ceste? A na akej? A tá je prednejšia, ako chrániť Slovensko?! To je prednejšie? A minister vnútra je kde? A minister obrany je kde? (Reakcia z pléna.) Za ministra spravodlivosti.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ešte raz vás vyzývam, pán poslanec, pokračujte vo svojom vystúpení.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ešte raz, pán predsedajúci, ja som bol dvakrát vo vládach, vždy boli uznesenia vlády, musí byť aj teraz, predpokladám, ktoré určovalo zastupiteľnosť ministrov na rokovaní Národnej rady. Predsa to poznáte, nie?! Poznáte to. A ja sa vás pýtam, aké je dnes, to je všetko. Ak poviete, tu je vláda, poveruje ministra poľnohospodárstva. Môžem, hovorím, s tým polemizovať a myslieť si o tom niečo a ja poviem, čo si o tom myslím, ale rád by som to videl. Musím povedať, že...
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ak máte, ak máte akékoľvek pochybnosti, že niečo, čo sa deje v tejto sále, nie je v súlade s rokovacím poriadkom, pán poslanec, rokovací poriadok určuje, aké máte k dispozícii nástroje. Nech sa páči, predneste takýto nástroj a pokračujte ďalej. Také uznesenie existuje a, samozrejme, nikdy ani to nebolo, pokiaľ poznám túto Národnú radu, aby niekto chodil poslancovi to niekedy ukazovať. Vzneste to, zaujme k tomu stanovisko buď vláda, alebo predseda Národnej rady v dohľadnej dobe.
Ale teraz pokračujte, prosím, vo vystúpení.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ale, ale v akej dohľadnej dobe? Pozrite, máme uznesenie vlády, lebo zákon, ktorý iniciuje, má vláda. V tom uznesení vlády vláda schvaľuje nejaký návrh zákona a poveruje konkrétneho ministra a žiadneho iného, aby návrh zákona uviedol v Národnej rade. To je platné uznesenie vašej vlády. Je to tak? Na tom uznesení nie je napísané ani pod tým zákonom, návrhom zákona nie je podpísaný pán minister Jahnátek. Ak, ak chce vláda, čo môže urobiť, mať zastupovanie ministrov, tak na to musí mať osobitné uznesenie. A je smutné, že vy ho nemáte, vy by ste ho mali mať v tom svojom šuflíku pripravené, tak ak ho máte a existuje. A pokiaľ neexistuje, tak ho treba prijať a to je všetko. Ak ho nemáte, tak to je vaša chyba ako predsedajúceho, že neviete preukázať, že legálne prebieha schôdza za prítomnosti určeného navrhovateľa! To nie je môj problém, ale váš problém. (Potlesk.)
Čiže dajte prestávku, ak chcete, kľudne, zistite si to, ale mne nerozprávajte, že, vy by ste mali mať to uznesenie k dispozícii.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nie je mi absolútne známe, že vy máte právo počas vášho vystupovania žiadať, aby vám osobne niekto preukazoval niečo. Je všeobecné známe uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 410 z 2. augusta 2012, ktoré znie:
A. vláda mení bod 6 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 172 z 9. mája 2012 takto: "Každého ministra ako ďalšieho alternanta na uvedenie alebo odôvodnenie materiálov vlády v Národnej rade za hociktorého člena vlády uviesť alebo odôvodniť v Národnej rade návrhy ústavných zákonov, vládne návrhy zákonov a návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie."
Vy ale veľmi dobre viete, že takéto uznesenie existuje, pán poslanec, len vašou hlavnou úlohou je okamžite vzbudzovať týmito nekorektnými a neserióznymi prostriedkami verejnú pozornosť.
Preto vás vážne žiadam, pokračujte vo vystúpení, vo svojom, pokiaľ nie, ukončite a umožnite, aby vystúpili v rozprave ďalší poslanci.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
No viem, či také uznesenie je. Pán poslanec Bublavý tlieska, jemu sa páči, že ako ministra spravodlivosti zastupuje minister pôdohospodárstva, jemu sa to zdá byť adekvátne, jemu sa zdá, že tým sa posilní jeho pozícia ako poslanca, že si z neho nerobí niekto srandu, samozrejme. No, možno nie, no však okej.
A teraz vám poviem, prečo toto uznesenie ja považujem za absurdné, ani teda nevedel som o ňom, aj keď som ho predpokladal, musím povedať, lebo za vlád, v ktorých som bol členom, nikdy takéto uznesenie neexistovalo. Vždy zastupiteľnosť ministrov existovala, ale z príbuzných ministerstiev! To dáva logiku! Lebo ten navrhovateľ tu nie je preto, aby si tu sadol, pán minister má aj možnože zaujímavejšiu prácu na svojom ministerstve a bol tu, ale aby mohol s poslancami diskutovať o návrhoch zákonov. O tom je parlamentná demokracia! Preto bola snaha za našich vlád úplne logická a normálna, sedliacky rozum, aby ministrov zastupovali ministri z príbuzných ministerstiev, ktorí mali aspoň bledomodrý šajn o tom, o čom sa hovorí.
Ak vám nevadí, že v téme, ktorú vaša vláda považuje za prioritnú, s ktorou príde v skrátenom konaní, robí tlačovky, manévre, cvičenia, marketing, pán minister spravodlivosti má nejakú poradu zrejme. Toto nie je priorita? A teda keď nie pre neho, tak ani pre ministra vnútra? A keď nie pre ministra vnútra, ani pre ministra obrany? Traja ministri, ktorí zodpovedajú za boj proti terorizmu a ktorých zákony sú dotknuté, trestné kódexy, zákon o Policajnom zbore, spravodajské služby, Vojenské spravodajstvo. Ani jeden tu z nich nie je! Je tu minister poľnohospodárstva, lebo rokujeme dnes o ekoterorizme, asi, alebo neviem o čom.
To považujem za, ak sa vám to páči, páni poslanci vládnej strany, tak tým dehonestujete samých seba a svoje postavenie v parlamente, ale vám je to v princípe asi jedno.
Chcem povedať, že, a dokonca ešte vo veci, keď budeme hlasovať o 11.00 hod., kde teda potrebujete, ak to chcete naozaj v parlamente schváliť, podporu časti opozície pre novelu ústavy! Príde minister poľnohospodárstva.
Ja by som varoval aj iné opozičné strany, aby nepodľahli nejakému, nejakému tlaku schvaľovať ústavné zmeny. Ja si viem predstaviť len jeden prípad schválenia ústavných zmien, nielen keď vládna väčšina vyhovie námietkam opozície pri novele ústavy, ale námietkam opozície aj pri novelách zákonov, je to jeden balík. Jeden balík! Lebo ak pri novele ústavy, tak, áno, tá 6-dňová lehota, však to je blbosť, to dáme von a potom pri trestných kódexoch dáme, čo chceme. Tam dáme, čo chceme! Tak buď platí dohoda, že celý balík ako taký, alebo si z nás bude proste SMER robiť srandu. A kto s ním zahlasuje, neviem, dúfam, že nikto, ale ja si viem predstaviť dohodu na celom balíku, úplne kľudne, ide o vážnu vec, ale urobiť im ústupok, že urobia formálny ústupok v novele ústavy a schvália pomerne veľa aj zlých vecí - nielen dobrých, aj zlých vecí - už bez nás v novelách obyčajných zákonov, považujem za chybu v úsudku. Chybu v úsudku! Buď chybu v úsudku, alebo kalkuláciu s tým, čo bude po marci 2016, jedno z tých dvoch. Čiže by som varoval, aby, aby, aby každý z nás, každý z nás veľmi, veľmi obozretne toto vnímal.
A teraz sa vrátim k novele zákonov. Ja som hovoril v piatok na pléne pomerne rozsiahlo ešte pri druhom čítaní o novele ústavy, o dôvodoch, prečo si myslím, že tento balíček, už len ten názov evokuje marketing, je marketingový práve preto, že vláda Roberta Fica, v ktorej ste vy boli, pán minister, dvakrát členom, sem úmyselne a vedome priviezla vycvičených teroristov, ktorí ohrozovali bezpečnosť Slovenska, a nehovorím to z mediálnych zdrojov. Aby sme si rozumeli, ja som ešte v piatok mnohé veci, ktoré sú predmetom utajenia, nehovoril a nebudem hovoriť, moje osobné skúsenosti s tým, koho ste sem priviezli, ako sme ich museli riešiť, moje osobné skúsenosti ako ministra vnútra. Takže pozor na to.
Teraz prednesiem, pán predsedajúci, pozmeňovací návrh k novelám zákonov a potom by som ešte rád pár vecí k tomu povedal.
Vládny návrh zákona, to je pozmeňujúci zákon, ktorý predložím pani spravodajkyni, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Ide o úpravu súvisiacu s navrhovaným vypustením bodu 17 z čl. II.
2. V čl. II bod 6 znie: 6. V § 73 ods. 5 prvej vete sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu" a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktoré znie: "Sudca pre prípravné konanie pri výsluchu zatknutého obvineného vždy zistí adresu na doručovanie písomností."
Zdôvodnenie: Tiež to je legislatívna úprava súvisiaca s navrhovaným vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu o väzbe alebo o prepustení na slobodu zadržanej alebo zatknutej osoby.
3. V čl. II sa vypúšťa bod 11.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Tu navrhujeme vypustiť, aj v súvislosti s tou novelou ústavy, aj zmenou pravdepodobnou, ustanovenie, podľa ktorého má mať sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby obvineného z trestných činov terorizmu odkladný účinok. Ja už som tam spomínal, že táto úprava je v rozpore s čl. 5 dohovoru, najmä s rozhodnutím vo veci McKay proti Spojenému kráľovstvu, ktoré znemožňuje, aby sudca rozhodujúci o väzbe nemal možnosť rozhodnúť tak, že to rozhodnutie bude mať okamžitý následok buď vo forme väzobného stíhania, alebo prepustenia zo zadržania.
4. V čl. II bod 14 znie: 14. V § 87 ods. 2 prvej vete sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu".
Je to znovu legislatívna úprava, ktorá bezprostredne súvisí s navrhovaným vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu o väzbe zadržanej alebo zatknutej osoby.
5. V čl. II sa vypúšťa bod 17.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
To je, čo som už spomínal aj v prvom čítaní, a tu by som upozornil možno kolegov z opozície, že aké je podľa mňa neprezieravé na jednej strane podporiť novelu ústavu a potom nechať voľnú ruku a voľný štýl SMER-u pri tomto zákone. To s novelou ústavy nesúvisí, napriek tomu je to protiústavné a v rozpore s čl. 6 ods. 3 dohovoru, pretože toto ustanovenie umožňuje, aby kľúčová výpoveď svedka mohla byť vykonaná nekontradiktórnym spôsobom v rámci trestného konania, čo je v úplnom rozpore, prečítam ten čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru: "Každý, kto je obvinený z trestného činu, má toto právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe." To je základné právo, proste obvinený má právo, aby svedok, ktorý ho usvedčuje, prišiel, bol vypočutý a mal právo mu klásť otázky, to je základné právo trestného procesu. Konfrontácia so svedkami, ktorí vás usvedčujú, vy to navrhujete vlastne vypustiť. Čo nemusíme, ja už som to hovoril viackrát, ísť veľmi ďaleko, je v úplnom rozpore jednak s našou ústavnou, jednak s dohovorom s čl. 6, všetci to vedia. Dokonca ste sa uchýlili, už som to hovoril v piatok poobede, odborne k absolútnemu, neviem, skratu, alebo neviem, ako to už nazvať krajšie. Lebo keď ste jeden prípad, ktorý sa týkal úplne inej veci, prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu, interpretovali, že to ten prípad umožňuje vypočúvať aj, teda použiť aj svedeckú výpoveď svedka, ktorý nebol vypočutý, kontradiktórne, čo, samozrejme, ten prípad sa týka niečoho iného, týka sa identity informátorov policajných, vôbec nie terorizmu, proste úplne iný prípad. Ešte keď chcete citáciu, si ho pozrite, je to sťažnosť č. 2977/96, čiže ak je pochybnosť o argumentácii právnej, tak vám odporúčam si to prečítať.
A je mi ľúto, že sa k takýmto, neviem, ak to robia právnici, tak si myslím, že zhadzujú samých seba následne odborne, ale zrejme tuná už o odborné argumenty až tak nejde.
6. V čl. II bod 23 znie: 23. V § 494 ods. 2 sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu".
7. V čl. II bod 25 znie: 25. V § 505 ods. 1 prvej vete sa za slová "48 hodín" vkladajú slová "a pri trestných činoch terorizmu do 72 hodín".
Sú to tiež legislatívne úpravy súvisiace s vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu pri trestných činoch terorizmu.
8. V čl. XIII bod 2 znie: 2. V § 15 ods. 2 v prvej vete sa za slová "48 hodín" vkladajú slová "a pri trestných činoch terorizmu do 72 hodín".
To je tiež úprava, ktorá súvisí s vypustením 144-hodinovej lehoty na rozhodnutie sudcu.
Ja by som potom ešte, pani spravodajkyňa, to vám dám k dispozícii, v rámci potom ústne prihlásených reagoval na to, že s ktorými bodmi spoločnej správy, ako navrhujem, ak na hlasovanie o nich. Pre tento účel zatiaľ navrhujem osobitne hlasovať o každom bode spoločnej správy a potom by som to špecifikoval v rámci ústneho prihlásenia sa do rozpravy.
Pán predsedajúci, na záver len také krátke zhrnutie. Ja som už spomínal pri prvom čítaní, že boj proti terorizmu je vážna vec, a myslím si, že je potrebné k tomu urobiť dve základné opatrenia.
Prvé je výrazne skvalitniť fungovanie spravodajských služieb. A ja sa obávam, že v posledných rokoch došlo k opačnému trendu, že sa zhoršovala kvalita spravodajských služieb. Aj kvôli tomu, že mnohé nominácie boli politické, kamarátske. A spravodajská služba je založená na kvalite spravodajských dôstojníkov. Ak budú nekvalitní, bude nekvalitný ich výstup, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, ja nie som presvedčený o marketingových ťahoch zvyšovania počtu policajtov. O čom som presvedčený, že policajti potrebujú, poriadkových jednotiek, lepšiu výstroj, výzbroj a najmä lepší výcvik. Výrazne lepší výcvik, aby vedeli, boli cvičení, trénovaní, mali odvahu zasiahnuť v prípade teroristického útoku tak, aby to bolo bezprostredne po ňom. Pretože oni budú na tvári miesta tí prví, tam nebude prvá špeciálna jednotka, tam budú prvé hliadky poriadkovej polície. A pokiaľ aj nebudú vedieť eliminovať útočníkov, ale budú ich vedieť zadržať, zabrániť tomu, aby ušli, aby boli väčšie následky, to budú kľúčové prvé minúty.
Mechanické zvyšovanie počtu policajtov najmä na to, aby sme prijali ešte ďalších kamarátov do Policajného zboru, nebude mať absolútne žiaden efekt, a keď, tak minimálny, na ochranu ľudí pred terorizmom alebo pred inou násilnou trestnou činnosťou.
Vaše návrhy, aj keď niektoré parciálne, ešte raz, a ja s nimi súhlasím a teším sa, že SMER zmenil názor, že zmenil názor na Špeciálny súd, na korunného svedka, na agenta a teraz to chcú rozšíriť inštitúty, ktoré vždy, proti ktorým vždy bol SMER a tak aj hlasoval v parlamente. Fajn, každý môže zmeniť názor, to je v poriadku, to mi neprekáža.
Ale ďalšie veci sú zneužiteľné, možnosť vypínania webov, ktoré podporujú politický extrémizmus. Čo je politický extrémizmus? Teda tam je to tak definované, že ak podporujú, samozrejme, násilné konanie, jasné. Ale politický extrémizmus, čo to je? Čo znamená, že ak sa vám nebude nejaký web páčiť, tak ho vypnete? Vypne vám ho spravodajská služba, keď?
To sú nástroje, ktoré sú zneužiteľné, kde by som pred nimi veľmi, veľmi varoval. A tieto veci v kombinácii s tým, ako k tomu pristupujete, ma utvrdzujú v tom, že ide len o čisté marketingové riešenie. Idú voľby, je to téma, ktorá, si myslíte, podľa vašich spin doktorov vám pomáha, tak idete do toho.
A to, že dnes minister spravodlivosti tu nie je, že uprednostnil niečo iné, je tu minister pôdohospodárstva, tiež svedčí o tom, že ide len o marketing, nie o snahu prijať dobré zákony, nie o snahu počúvať rozpravu v parlamente, nie o snahu vylepšovať vaše opatrenia, ale o čistý marketing.
A posledná celá čerešnička na torte toho celého je, že, že považujem za absolútne farizejské, že ak vám vyhovuje kvôli politickým účelom a kvôli politickým kampaniam sem priniesť vycvičených teroristov, tak ich privediete kvôli čistej politike. Keď vám vyhovuje snaha budiť zdanie, že voči nim bojujete, tak voči nim bojujete. V každej kampani niečo iné, ako vám to vyhovuje, a to v tak závažnej veci, ako je boj proti islamistickému terorizmu, považujem za hanbu. Za zahanbujúce.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
8.12.2015 o 9:02 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, obávam sa, že aj dnešné ráno dokazuje, že tzv. protiteroristický balíček, ktorý predložila vláda Roberta Fica, je čistý marketing. Zastupuje tento balíček dnes na rokovaní Národnej rady pán minister pôdohospodárstva. Celkom nerozumiem, o čom rokujeme, či sa bojíme nejakých farmárskych teroristov, ktorí budú hádzať paradajky na Úrad vlády. Mne to príde naozaj smiešne. Nič voči vám, pán minister, ale tuná zasadá parlament, aby v skrátenom konaní prijímal legislatívu, ktorá má chrániť občanov v rámci volebného hesla vašej strany. Nepríde ani minister spravodlivosti, ani minister vnútra.
Ja sa jednak opýtam pána predsedajúceho, lebo zvyk na našich vlád bol, že boli presne určení ministri, ktorí mohli zastúpiť iných ministrov. Teraz to je tak určené, že ministra spravodlivosti zastupuje minister pôdohospodárstva? To je, to je teraz režim dnešnej vlády? Ja sa pýtam, lebo to bol spor, ktorý sme riešili. Vláda musí mať uznesenie, podľa ktorého rozhodne o zastupiteľnosti ministrov.
Tak ja sa pýtam, či rokujeme v súlade s tým. (Reakcia predsedajúceho.) A môžte nám dať nejaký, nejaký hint, že ktoré to je uznesenie vlády?
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážený pán poslanec, prosím, predneste v zmysle rokovacieho poriadku, ak máte, dáme hlasovať o vašom návrhu.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja, ja vás... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Pán predsedajúci, rokujeme o vážnej veci. Vláda si tu už robí srandu z parlamentu pomerne dlhú dobu, vám to možno nevadí, mne to vadí. Nielen to, že, že ministri ani, ani minister spravodlivosti, nie že nechce, nevie reagovať a nemôže reagovať na námietky opozície pri, pri prerokovaní tohto návrhu zákona, lebo je to absurdné, tam sú niektoré absurdné veci, sú tam aj dobré veci, pár, ale niektoré absurdné, hovoril som o nich. Vy sa hráte na to, že bojujete proti teroristom, pritom ich sem sami vozíte kvôli volebnej kampani, vycvičených teroristov.
A ja sa teraz vás pýtam, a dovtedy vlastne ťažko môžeme pokračovať, aby ste zabezpečil rokovanie schváleným rokovacím poriadkom a preukázali nám, pán minister alebo vy, že pána ministra spravodlivosti podľa uznesenia vlády zastupuje minister pôdohospodárstva. To je všetko. Ja také uznesenie vlády nepoznám, ale možnože existuje. Len sa pýtam, že či nám ho viete preukázať, to je všetko. Ja by som dovtedy počkal.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán minister, viete, že hrubo porušujete rokovací poriadok...
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja už nie som minister, ale...
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Hrubo porušujete rokovací poriadok...
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Neporušujem. Neporušujem.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Predpokladal som, že budete uvažovať týmto spôsobom, že budete... Nedovoľte, aby som vás ako ten, ktorý riadi schôdzu, vyzval, aby ste pokračovali ďalej, pokiaľ nie, opustite, ukončite svoje vystúpenie, zaujmite miesto v poslaneckej lavici.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja vás chcem požiadať, pán predsedajúci, aby ste preukázali snemovni uznesenie, čo je ako absurdné, ale možno existuje, aj keď je absurdné, že podľa rozhodnutia vlády Roberta Fica ministra spravodlivosti zastupuje minister poľnohospodárstva. Lebo za našich vlád aspoň bola taká ambícia, že bolo možné zastúpenie ministrov samozrejmé, ale väčšinou bola snaha, aby to boli príbuzné obory. Napríklad ministerstvo vnútra a spravodlivosti alebo vnútra a obrany a tak. Poľnohospodárstvo, to nás nenapadlo nikdy.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ešte raz by som vás vyzval, pán poslanec, aby ste buď pokračovali vo svojom vystúpení, alebo ukončili svoje vystúpenie a zaujali miesto...
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja budem pokračovať vtedy, keď budem vidieť uznesenie vlády, čo možno kritizovať, ale budem ho rešpektovať akokoľvek absurdné a hlúpe, že, že ministra spravodlivosti bude zastupovať minister poľnohospodárstva. Je to aj prejav akejsi úcty voči parlamentu, si myslím, pán predsedajúci, na ktorej by ste vy mali trvať, aby boli jednak splnené náležitosti, ktoré sú ustanovené v rokovacom poriadku.
A po druhé, ak vláda rozhoduje tak, že umožňuje v závažnej legislatíve nahradiť ministra spravodlivosti ministrom poľnohospodárstva, tak to tiež o niečom svedčí, ako vážne, akú vážnosť tomu prikladá. Ak rokujeme o legislatíve v skrátenom konaní, lebo nie je čas, aby sme chránili Slovensko, kde je minister spravodlivosti? Na zahraničnej ceste? A na akej? A tá je prednejšia, ako chrániť Slovensko?! To je prednejšie? A minister vnútra je kde? A minister obrany je kde? (Reakcia z pléna.) Za ministra spravodlivosti.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ešte raz vás vyzývam, pán poslanec, pokračujte vo svojom vystúpení.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ešte raz, pán predsedajúci, ja som bol dvakrát vo vládach, vždy boli uznesenia vlády, musí byť aj teraz, predpokladám, ktoré určovalo zastupiteľnosť ministrov na rokovaní Národnej rady. Predsa to poznáte, nie?! Poznáte to. A ja sa vás pýtam, aké je dnes, to je všetko. Ak poviete, tu je vláda, poveruje ministra poľnohospodárstva. Môžem, hovorím, s tým polemizovať a myslieť si o tom niečo a ja poviem, čo si o tom myslím, ale rád by som to videl. Musím povedať, že...
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ak máte, ak máte akékoľvek pochybnosti, že niečo, čo sa deje v tejto sále, nie je v súlade s rokovacím poriadkom, pán poslanec, rokovací poriadok určuje, aké máte k dispozícii nástroje. Nech sa páči, predneste takýto nástroj a pokračujte ďalej. Také uznesenie existuje a, samozrejme, nikdy ani to nebolo, pokiaľ poznám túto Národnú radu, aby niekto chodil poslancovi to niekedy ukazovať. Vzneste to, zaujme k tomu stanovisko buď vláda, alebo predseda Národnej rady v dohľadnej dobe.
Ale teraz pokračujte, prosím, vo vystúpení.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ale, ale v akej dohľadnej dobe? Pozrite, máme uznesenie vlády, lebo zákon, ktorý iniciuje, má vláda. V tom uznesení vlády vláda schvaľuje nejaký návrh zákona a poveruje konkrétneho ministra a žiadneho iného, aby návrh zákona uviedol v Národnej rade. To je platné uznesenie vašej vlády. Je to tak? Na tom uznesení nie je napísané ani pod tým zákonom, návrhom zákona nie je podpísaný pán minister Jahnátek. Ak, ak chce vláda, čo môže urobiť, mať zastupovanie ministrov, tak na to musí mať osobitné uznesenie. A je smutné, že vy ho nemáte, vy by ste ho mali mať v tom svojom šuflíku pripravené, tak ak ho máte a existuje. A pokiaľ neexistuje, tak ho treba prijať a to je všetko. Ak ho nemáte, tak to je vaša chyba ako predsedajúceho, že neviete preukázať, že legálne prebieha schôdza za prítomnosti určeného navrhovateľa! To nie je môj problém, ale váš problém. (Potlesk.)
Čiže dajte prestávku, ak chcete, kľudne, zistite si to, ale mne nerozprávajte, že, vy by ste mali mať to uznesenie k dispozícii.
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nie je mi absolútne známe, že vy máte právo počas vášho vystupovania žiadať, aby vám osobne niekto preukazoval niečo. Je všeobecné známe uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 410 z 2. augusta 2012, ktoré znie:
A. vláda mení bod 6 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 172 z 9. mája 2012 takto: "Každého ministra ako ďalšieho alternanta na uvedenie alebo odôvodnenie materiálov vlády v Národnej rade za hociktorého člena vlády uviesť alebo odôvodniť v Národnej rade návrhy ústavných zákonov, vládne návrhy zákonov a návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie."
Vy ale veľmi dobre viete, že takéto uznesenie existuje, pán poslanec, len vašou hlavnou úlohou je okamžite vzbudzovať týmito nekorektnými a neserióznymi prostriedkami verejnú pozornosť.
Preto vás vážne žiadam, pokračujte vo vystúpení, vo svojom, pokiaľ nie, ukončite a umožnite, aby vystúpili v rozprave ďalší poslanci.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
No viem, či také uznesenie je. Pán poslanec Bublavý tlieska, jemu sa páči, že ako ministra spravodlivosti zastupuje minister pôdohospodárstva, jemu sa to zdá byť adekvátne, jemu sa zdá, že tým sa posilní jeho pozícia ako poslanca, že si z neho nerobí niekto srandu, samozrejme. No, možno nie, no však okej.
A teraz vám poviem, prečo toto uznesenie ja považujem za absurdné, ani teda nevedel som o ňom, aj keď som ho predpokladal, musím povedať, lebo za vlád, v ktorých som bol členom, nikdy takéto uznesenie neexistovalo. Vždy zastupiteľnosť ministrov existovala, ale z príbuzných ministerstiev! To dáva logiku! Lebo ten navrhovateľ tu nie je preto, aby si tu sadol, pán minister má aj možnože zaujímavejšiu prácu na svojom ministerstve a bol tu, ale aby mohol s poslancami diskutovať o návrhoch zákonov. O tom je parlamentná demokracia! Preto bola snaha za našich vlád úplne logická a normálna, sedliacky rozum, aby ministrov zastupovali ministri z príbuzných ministerstiev, ktorí mali aspoň bledomodrý šajn o tom, o čom sa hovorí.
Ak vám nevadí, že v téme, ktorú vaša vláda považuje za prioritnú, s ktorou príde v skrátenom konaní, robí tlačovky, manévre, cvičenia, marketing, pán minister spravodlivosti má nejakú poradu zrejme. Toto nie je priorita? A teda keď nie pre neho, tak ani pre ministra vnútra? A keď nie pre ministra vnútra, ani pre ministra obrany? Traja ministri, ktorí zodpovedajú za boj proti terorizmu a ktorých zákony sú dotknuté, trestné kódexy, zákon o Policajnom zbore, spravodajské služby, Vojenské spravodajstvo. Ani jeden tu z nich nie je! Je tu minister poľnohospodárstva, lebo rokujeme dnes o ekoterorizme, asi, alebo neviem o čom.
To považujem za, ak sa vám to páči, páni poslanci vládnej strany, tak tým dehonestujete samých seba a svoje postavenie v parlamente, ale vám je to v princípe asi jedno.
Chcem povedať, že, a dokonca ešte vo veci, keď budeme hlasovať o 11.00 hod., kde teda potrebujete, ak to chcete naozaj v parlamente schváliť, podporu časti opozície pre novelu ústavy! Príde minister poľnohospodárstva.
Ja by som varoval aj iné opozičné strany, aby nepodľahli nejakému, nejakému tlaku schvaľovať ústavné zmeny. Ja si viem predstaviť len jeden prípad schválenia ústavných zmien, nielen keď vládna väčšina vyhovie námietkam opozície pri novele ústavy, ale námietkam opozície aj pri novelách zákonov, je to jeden balík. Jeden balík! Lebo ak pri novele ústavy, tak, áno, tá 6-dňová lehota, však to je blbosť, to dáme von a potom pri trestných kódexoch dáme, čo chceme. Tam dáme, čo chceme! Tak buď platí dohoda, že celý balík ako taký, alebo si z nás bude proste SMER robiť srandu. A kto s ním zahlasuje, neviem, dúfam, že nikto, ale ja si viem predstaviť dohodu na celom balíku, úplne kľudne, ide o vážnu vec, ale urobiť im ústupok, že urobia formálny ústupok v novele ústavy a schvália pomerne veľa aj zlých vecí - nielen dobrých, aj zlých vecí - už bez nás v novelách obyčajných zákonov, považujem za chybu v úsudku. Chybu v úsudku! Buď chybu v úsudku, alebo kalkuláciu s tým, čo bude po marci 2016, jedno z tých dvoch. Čiže by som varoval, aby, aby, aby každý z nás, každý z nás veľmi, veľmi obozretne toto vnímal.
A teraz sa vrátim k novele zákonov. Ja som hovoril v piatok na pléne pomerne rozsiahlo ešte pri druhom čítaní o novele ústavy, o dôvodoch, prečo si myslím, že tento balíček, už len ten názov evokuje marketing, je marketingový práve preto, že vláda Roberta Fica, v ktorej ste vy boli, pán minister, dvakrát členom, sem úmyselne a vedome priviezla vycvičených teroristov, ktorí ohrozovali bezpečnosť Slovenska, a nehovorím to z mediálnych zdrojov. Aby sme si rozumeli, ja som ešte v piatok mnohé veci, ktoré sú predmetom utajenia, nehovoril a nebudem hovoriť, moje osobné skúsenosti s tým, koho ste sem priviezli, ako sme ich museli riešiť, moje osobné skúsenosti ako ministra vnútra. Takže pozor na to.
Teraz prednesiem, pán predsedajúci, pozmeňovací návrh k novelám zákonov a potom by som ešte rád pár vecí k tomu povedal.
Vládny návrh zákona, to je pozmeňujúci zákon, ktorý predložím pani spravodajkyni, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Ide o úpravu súvisiacu s navrhovaným vypustením bodu 17 z čl. II.
2. V čl. II bod 6 znie: 6. V § 73 ods. 5 prvej vete sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu" a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktoré znie: "Sudca pre prípravné konanie pri výsluchu zatknutého obvineného vždy zistí adresu na doručovanie písomností."
Zdôvodnenie: Tiež to je legislatívna úprava súvisiaca s navrhovaným vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu o väzbe alebo o prepustení na slobodu zadržanej alebo zatknutej osoby.
3. V čl. II sa vypúšťa bod 11.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Tu navrhujeme vypustiť, aj v súvislosti s tou novelou ústavy, aj zmenou pravdepodobnou, ustanovenie, podľa ktorého má mať sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby obvineného z trestných činov terorizmu odkladný účinok. Ja už som tam spomínal, že táto úprava je v rozpore s čl. 5 dohovoru, najmä s rozhodnutím vo veci McKay proti Spojenému kráľovstvu, ktoré znemožňuje, aby sudca rozhodujúci o väzbe nemal možnosť rozhodnúť tak, že to rozhodnutie bude mať okamžitý následok buď vo forme väzobného stíhania, alebo prepustenia zo zadržania.
4. V čl. II bod 14 znie: 14. V § 87 ods. 2 prvej vete sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu".
Je to znovu legislatívna úprava, ktorá bezprostredne súvisí s navrhovaným vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu o väzbe zadržanej alebo zatknutej osoby.
5. V čl. II sa vypúšťa bod 17.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
To je, čo som už spomínal aj v prvom čítaní, a tu by som upozornil možno kolegov z opozície, že aké je podľa mňa neprezieravé na jednej strane podporiť novelu ústavu a potom nechať voľnú ruku a voľný štýl SMER-u pri tomto zákone. To s novelou ústavy nesúvisí, napriek tomu je to protiústavné a v rozpore s čl. 6 ods. 3 dohovoru, pretože toto ustanovenie umožňuje, aby kľúčová výpoveď svedka mohla byť vykonaná nekontradiktórnym spôsobom v rámci trestného konania, čo je v úplnom rozpore, prečítam ten čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru: "Každý, kto je obvinený z trestného činu, má toto právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe." To je základné právo, proste obvinený má právo, aby svedok, ktorý ho usvedčuje, prišiel, bol vypočutý a mal právo mu klásť otázky, to je základné právo trestného procesu. Konfrontácia so svedkami, ktorí vás usvedčujú, vy to navrhujete vlastne vypustiť. Čo nemusíme, ja už som to hovoril viackrát, ísť veľmi ďaleko, je v úplnom rozpore jednak s našou ústavnou, jednak s dohovorom s čl. 6, všetci to vedia. Dokonca ste sa uchýlili, už som to hovoril v piatok poobede, odborne k absolútnemu, neviem, skratu, alebo neviem, ako to už nazvať krajšie. Lebo keď ste jeden prípad, ktorý sa týkal úplne inej veci, prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu, interpretovali, že to ten prípad umožňuje vypočúvať aj, teda použiť aj svedeckú výpoveď svedka, ktorý nebol vypočutý, kontradiktórne, čo, samozrejme, ten prípad sa týka niečoho iného, týka sa identity informátorov policajných, vôbec nie terorizmu, proste úplne iný prípad. Ešte keď chcete citáciu, si ho pozrite, je to sťažnosť č. 2977/96, čiže ak je pochybnosť o argumentácii právnej, tak vám odporúčam si to prečítať.
A je mi ľúto, že sa k takýmto, neviem, ak to robia právnici, tak si myslím, že zhadzujú samých seba následne odborne, ale zrejme tuná už o odborné argumenty až tak nejde.
6. V čl. II bod 23 znie: 23. V § 494 ods. 2 sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu".
7. V čl. II bod 25 znie: 25. V § 505 ods. 1 prvej vete sa za slová "48 hodín" vkladajú slová "a pri trestných činoch terorizmu do 72 hodín".
Sú to tiež legislatívne úpravy súvisiace s vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu pri trestných činoch terorizmu.
8. V čl. XIII bod 2 znie: 2. V § 15 ods. 2 v prvej vete sa za slová "48 hodín" vkladajú slová "a pri trestných činoch terorizmu do 72 hodín".
To je tiež úprava, ktorá súvisí s vypustením 144-hodinovej lehoty na rozhodnutie sudcu.
Ja by som potom ešte, pani spravodajkyňa, to vám dám k dispozícii, v rámci potom ústne prihlásených reagoval na to, že s ktorými bodmi spoločnej správy, ako navrhujem, ak na hlasovanie o nich. Pre tento účel zatiaľ navrhujem osobitne hlasovať o každom bode spoločnej správy a potom by som to špecifikoval v rámci ústneho prihlásenia sa do rozpravy.
Pán predsedajúci, na záver len také krátke zhrnutie. Ja som už spomínal pri prvom čítaní, že boj proti terorizmu je vážna vec, a myslím si, že je potrebné k tomu urobiť dve základné opatrenia.
Prvé je výrazne skvalitniť fungovanie spravodajských služieb. A ja sa obávam, že v posledných rokoch došlo k opačnému trendu, že sa zhoršovala kvalita spravodajských služieb. Aj kvôli tomu, že mnohé nominácie boli politické, kamarátske. A spravodajská služba je založená na kvalite spravodajských dôstojníkov. Ak budú nekvalitní, bude nekvalitný ich výstup, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, ja nie som presvedčený o marketingových ťahoch zvyšovania počtu policajtov. O čom som presvedčený, že policajti potrebujú, poriadkových jednotiek, lepšiu výstroj, výzbroj a najmä lepší výcvik. Výrazne lepší výcvik, aby vedeli, boli cvičení, trénovaní, mali odvahu zasiahnuť v prípade teroristického útoku tak, aby to bolo bezprostredne po ňom. Pretože oni budú na tvári miesta tí prví, tam nebude prvá špeciálna jednotka, tam budú prvé hliadky poriadkovej polície. A pokiaľ aj nebudú vedieť eliminovať útočníkov, ale budú ich vedieť zadržať, zabrániť tomu, aby ušli, aby boli väčšie následky, to budú kľúčové prvé minúty.
Mechanické zvyšovanie počtu policajtov najmä na to, aby sme prijali ešte ďalších kamarátov do Policajného zboru, nebude mať absolútne žiaden efekt, a keď, tak minimálny, na ochranu ľudí pred terorizmom alebo pred inou násilnou trestnou činnosťou.
Vaše návrhy, aj keď niektoré parciálne, ešte raz, a ja s nimi súhlasím a teším sa, že SMER zmenil názor, že zmenil názor na Špeciálny súd, na korunného svedka, na agenta a teraz to chcú rozšíriť inštitúty, ktoré vždy, proti ktorým vždy bol SMER a tak aj hlasoval v parlamente. Fajn, každý môže zmeniť názor, to je v poriadku, to mi neprekáža.
Ale ďalšie veci sú zneužiteľné, možnosť vypínania webov, ktoré podporujú politický extrémizmus. Čo je politický extrémizmus? Teda tam je to tak definované, že ak podporujú, samozrejme, násilné konanie, jasné. Ale politický extrémizmus, čo to je? Čo znamená, že ak sa vám nebude nejaký web páčiť, tak ho vypnete? Vypne vám ho spravodajská služba, keď?
To sú nástroje, ktoré sú zneužiteľné, kde by som pred nimi veľmi, veľmi varoval. A tieto veci v kombinácii s tým, ako k tomu pristupujete, ma utvrdzujú v tom, že ide len o čisté marketingové riešenie. Idú voľby, je to téma, ktorá, si myslíte, podľa vašich spin doktorov vám pomáha, tak idete do toho.
A to, že dnes minister spravodlivosti tu nie je, že uprednostnil niečo iné, je tu minister pôdohospodárstva, tiež svedčí o tom, že ide len o marketing, nie o snahu prijať dobré zákony, nie o snahu počúvať rozpravu v parlamente, nie o snahu vylepšovať vaše opatrenia, ale o čistý marketing.
A posledná celá čerešnička na torte toho celého je, že, že považujem za absolútne farizejské, že ak vám vyhovuje kvôli politickým účelom a kvôli politickým kampaniam sem priniesť vycvičených teroristov, tak ich privediete kvôli čistej politike. Keď vám vyhovuje snaha budiť zdanie, že voči nim bojujete, tak voči nim bojujete. V každej kampani niečo iné, ako vám to vyhovuje, a to v tak závažnej veci, ako je boj proti islamistickému terorizmu, považujem za hanbu. Za zahanbujúce.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)
Rozpracované
9:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:25
Richard VašečkaJa som člen branno-bezpečnostného výboru, podobne s pánom Lipšicom, tieto zákony sa týkajú ministra obrany, ktorý je zodpovedný za Vojenské spravodajstvo, týkajú sa ministra vnútra, ktorý je zodpovedný za políciu, týkajú sa premiéra, ktorý je zodpovedný za SIS-ku, a, pochopiteľne, sa týkajú ministra spravodlivosti, ktorý je zodpovedný za Trestný zákon. Keby sme boli v normálnej, skutočnej, serióznej situácii, tak tu sedia všecia títo páni a odpovedajú na naše otázky, debatujú a potom sa môže prijať nejaký odborný zákon. Nehovoriac o tom, že už aj to by bolo s krížkom po funuse, pretože tu mali sedieť skôr a mali sa dohadovať predtým a rokovať aj o ústave, aj o Trestnom zákone.
Ďalšia vec je, keď sme boli na výbore pre obranu a bezpečnosť, tak úplne otvorene zástupcovia spravodajských služieb povedali, že veci, ktoré sa im nazbierali za niekoľko rokov a neboli priamo politicky priechodné, teraz využívajú príležitosť, aby to tam vsunuli. Takto to povedali, citujem ich. To znamená, že tu nejde teraz o nejaký boj proti terorizmu, ale o zámienku. Jednak politickú a možnože aj odbornú. Môžme sa o tom baviť, ale potom si to tu otvorene povedzme. Nato je Národná rada, nato je parlament, ak nie, tak nás potom urážajú a jednoducho robia spôsoby, ktoré sú nedôstojné a podľa mňa je to zneužívanie situácie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
8.12.2015 o 9:25 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Úplne súhlasím s pánom poslancom Lipšicom. Veľmi jednoduchá situácia. Máme tu navrhnutú zmenu ústavy, možno sa o nej bude o chvíľu hlasovať. Trestný zákon, ktorý premiér a vláda predstavuje ako kľúčový, ale v skutočnosti si z nás robia naozaj len nejakú rohožku. Ja si myslím, že je to urážka pána predsedu parlamentu. Je to vaša urážka. Jednoducho zariaďte to, zariaď to, my tu nemôžeme byť, máme nejakú poradu. Vybavte to. My si potrebujeme dať PR, potrebujeme si urobiť tlačovku, vy to tu doklapte, však máme 83-ku, spravme to. Presne tak to vyzerá. Ak to tak nie je, určite to tak vyzerá.
Ja som člen branno-bezpečnostného výboru, podobne s pánom Lipšicom, tieto zákony sa týkajú ministra obrany, ktorý je zodpovedný za Vojenské spravodajstvo, týkajú sa ministra vnútra, ktorý je zodpovedný za políciu, týkajú sa premiéra, ktorý je zodpovedný za SIS-ku, a, pochopiteľne, sa týkajú ministra spravodlivosti, ktorý je zodpovedný za Trestný zákon. Keby sme boli v normálnej, skutočnej, serióznej situácii, tak tu sedia všecia títo páni a odpovedajú na naše otázky, debatujú a potom sa môže prijať nejaký odborný zákon. Nehovoriac o tom, že už aj to by bolo s krížkom po funuse, pretože tu mali sedieť skôr a mali sa dohadovať predtým a rokovať aj o ústave, aj o Trestnom zákone.
Ďalšia vec je, keď sme boli na výbore pre obranu a bezpečnosť, tak úplne otvorene zástupcovia spravodajských služieb povedali, že veci, ktoré sa im nazbierali za niekoľko rokov a neboli priamo politicky priechodné, teraz využívajú príležitosť, aby to tam vsunuli. Takto to povedali, citujem ich. To znamená, že tu nejde teraz o nejaký boj proti terorizmu, ale o zámienku. Jednak politickú a možnože aj odbornú. Môžme sa o tom baviť, ale potom si to tu otvorene povedzme. Nato je Národná rada, nato je parlament, ak nie, tak nás potom urážajú a jednoducho robia spôsoby, ktoré sú nedôstojné a podľa mňa je to zneužívanie situácie.
Ďakujem.
Rozpracované