58. schôdza

Ja budem hovoriť v mojom vystúpení v rozprave, len zareagujem na jednu vec, čo kolega Kuffa tuná naznačil. Tak ako ja sa budem snažiť hovoriť s rešpektom a snažím sa chápať vaše motivácie, tak musím sa zastať kolegu Juraja Miškova, lebo určite túto tému nezľahčujeme. Nevkladajte mu do úst, že prirovnával nenarodené dieťa alebo plod k nejakému kusu mäsa, lebo to tak nie je. A tú tému prežívame všetci úplne emotívne bez ohľadu na to, že či sme katolíci, alebo liberáli, alebo čokoľvek sme. Je to vážna téma a nesnažme sa tuná nálepkovať nejakými fašistickými nálepkami alebo inými nálepkami slová, ktoré neodzneli, ktoré si možno len myslíte, pán kolega, že kolega mal na mysli.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja som nejakou nálepkou neoznačil svojho kolegu, ja som spomínal tuná profesora Říčana, ktorý hovorí, že aby matka sa nesprávala vo svojom lone ku svojmu počatému dieťaťu ako ku nejakému kusu mäsa. To som netvrdil, že by to kolega Miškov hovoril.
Spomínaný Nathanson, ktorý tuná bol, on sám vo svojom živote, pokiaľ mám ešte tú informáciu, tak vykonal viac ako 15-tisíc potratov alebo dokonca viac ešte. Bol jedným z ľudí alebo lekárov, ktorý na bežnom páse robil tieto potraty až do chvíle, keď fetoskopicky v podstate alebo takto natočili tú skutočnosť, ako sa správa dieťa pri samotnom potrate. Zistili aj takúto vec, akoby to dieťa kričalo, uhýbalo sa, uhýnalo sa pred tou odsávačkou, resp. pred tými pákami, ktoré chceli toto dieťa z lona matky vyrvať von. Nedá sa povedať, že toto by boli humánne spôsoby, to sú horšie ako stredoveké spôsoby toto, čo tu kolegovia mali na mysli, lebo odtrhnúť niekomu ruku alebo hlavu, to dieťa v 12. týždni má hlavu, ruku, oči, je to vyvinutý plod a v 12. týždni my realizujeme tieto potraty. Čo je to za humanizácia? Alebo podobne, že dám takémuto dieťaťu alebo ešte cez tie nožičky vychádza z lona matky a odsaje mu mozog, aké sú to spôsoby? Stredovek sa takto nesprával, nesprával sa takto stredovek voči nenarodeným deťom! Aj zločinci, ktorí boli odsúdení, tak im odťali hlavu alebo ich obesili, ale tak boli aj drastickejšie metódy. Spomenul som si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh poslaneckej novely Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich právnych predpisov.
Pokiaľ by som mal povedať hlavný úmysel predkladateľov, tak ten je vyvolaný tým, že pohár trpezlivosti nás predkladateľov, ktorí sa snažíme vnímať to, čo sa deje v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a pôžičiek, náš pohár trpezlivosti pretiekol. Boli sme svedkami, dámy a páni, veľkého množstva, naozaj veľkého množstva porušovaní zákona, kde na trhu so spotrebiteľskými pôžičkami si mnohí dovoľovali, čo sa im zachcelo. Pre niekoho nebolo sväté to, čo je napísané v zákone, a buď zákon porušovali priamo, alebo zákon obchádzali. Pri komunikácii s niektorými zástupcami som mal dokonca pocit, že nevychádzali z údivu, keď sme im povedali, že ale predsa vôľa zákonodarcu sa nedá napĺňať tým, že zákon obchádzate, a naozaj pozerali prekvapene, ako keby práve prileteli na planétu Zem.
Novela je, dámy a páni, motivovaná tým, čo sa dialo s pohľadávkami zo spotrebiteľských úverov, ktoré boli v minulom období zabezpečené zmenkou. Už aj v tých konaniach, dámy a páni, boli tie zmenky vystavené v rozpore so zákonom, contra legem, pretože pokrývali viac ako istinu úveru, pokrývali aj poplatky tieto zmenky a už v tých časoch platný právny stav dovoľoval zabezpečiť úver zmenkou len do výšky 30 % istiny úveru. Tieto zmenky, ktoré mali plniť len zabezpečovací charakter, zabezpečovací účinok, tak boli postupované samé ako abstraktný cenný papier do cudziny. To je určite jeden z motívov, ale tých motívov je viac, prečo následne v súdnych rozhodnutiach, prečo sme prišli s návrhom zákona o súdnych rozhodnutiach. Sa objavovali rozsudky, ktoré priznávali nároky voči ľuďom zo zmeniek ako abstraktných cenných papierov, hoci, a žiadne konanie, vykonávanie dokazovania sa neprebiehalo, kde sa priznávali nároky nielen na istinu, ale, žiaľ, a to poviem na vrub súčasným súdom, žiaľ, v stovkách a možno v tisícoch vecí sa priznávalo aj úžernícke príslušenstvo, 0,25 % denne znamená 91,25 % úrok per annum zo zmenky. Keď toto súd prizná voči fyzickej osobe, tak ja rešpektujem rozsudky súdov, ale môžem vysloviť len veľké poľutovanie.
Chcel by som touto cestou oceniť návrh, ktorý dal minister Borec, návrh na zjednocujúce stanovisko na Najvyšší súd, o ktorom návrhu rokovali dokonca dve kolégiá Najvyššieho súdu. Bolo to kolégium občianskoprávne a kolégium obchodnoprávne, ktoré sa zaoberalo otázkami nárokov uplatnených zo zmeniek, ktoré zmenky pochádzali pôvodne zo spotrebiteľských vzťahov. Oceňujem, že pán minister podal tento návrh, pretože prišlo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, a rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo v tom zmysle, že súdy sú povinné pozerať sa aj na nekalú podstatu nároku, to znamená spôsob aj toho možno prevodu a podstaty tej zmenky, ako bola vystavená. A druhú vec, samozrejme, majú prihliadať aj na to, či príslušenstvo nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Najvyšší súd dal ministrovi a našim podaniam, samozrejme, ktoré sme dávali pánovi ministrovi, za pravdu a pevne verím, že aj v zmenkovým konaniach pro futuro, do budúcnosti, budú chránené naozaj oprávnené záujmy ľudí. Oprávnené záujmy ľudí v tom zmysle, že keď si niekto vymení podpis zmenky, ktorá je v hmotnom práve zakázaná, tak toho človeka musí chrániť civilné právo procesné, aby takýto hmotnoprávne nezákonný nárok nebolo možné priznať v súdnom konaní, teda v procese.
To, čo je problém dnešnej právnej úpravy, je problém práve v tom, dámy a páni, že zmenky boli obmedzené a dneska sú už úplne zakázané v spotrebiteľských veciach, ale na druhej strane procesné právo prostredníctvom inštitútu, ako je konanie, samotné občianskoprávne konanie, kde je uplatnená zmenka, toho človeka nechráni a nikto, ani ten súd, sa do rozhodnutia Najvyššieho súdu vôbec necítil povinný pozerať na to, že je to spotrebiteľská zmenka, účelovo prevedená na, indosovaná na tretiu, na inú právnickú osobu, dokonca v inom členskom štáte, dokonca veľmi zjednodušene vymožiteľná, veľmi jednoducho vymožiteľná vzhľadom na to, že ide o cezhraničný súdny spor, lebo sa použije nariadenie o drobných sporoch.
Dámy a páni, lajtmotívom, ktorý som popísal, je dosť veľké množstvo konaní, ktoré práve táto novelizácia má riešiť. Má riešiť aj krivdy, ktoré sa stali. Krivdy, ktoré by sa mohli stať, rieši rozhodnutie Najvyššieho súdu, ale v jeho intenciách, v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu ideme ďalej, pretože to, čo povedal Najvyšší súd v zjednocovacom stanovisku, dávame do zákona. Pokračujeme v tej právnej úprave a, samozrejme, pomáhame aj tým ľuďom v dôsledku nového inštitútu zastavenia exekúcie, tým ľuďom, voči ktorým už boli nároky uplatnené a priznané v súdoch, sú právoplatné a tam nie je možné urobiť nič, len do istej miery prelomiť nezrušiteľnosť právoplatných rozsudkov a dať možnosť zastaviť exekúciu, pokiaľ je tam napríklad úžernícke príslušenstvo z konaní pochádzajúcich zo zmenky. A na druhej strane ale dať možnosť obnoviť konanie, aby ten veriteľ mohol uplatniť svoje nároky, ale v riadnom konaní, tak, aby sa demaskovalo to, čo bolo skryté, že ide o nárok uplatnený voči spotrebiteľovi. Lebo doteraz sa na to neprihliadalo.
Chcem vysloviť presvedčenie, a teraz odídem od kauzality, ktorá bola možno do istej miery podnetom na to, aby sme pripravili túto právnu úpravu, ale právna úprava má byť univerzálna. A chcem vysloviť presvedčenie, že táto právna úprava je univerzálna, pretože do budúcnosti zamedzí, aby pokiaľ niekto poruší hmotné právo, bolo možné takýto nezákonný nárok uplatňovať pred súdom. Vysvetlím. Ak dneska sú zakázané spotrebiteľské zmenky a Národná banka Slovenska len pred pár dňami ohlásila, dámy a páni, len pred pár dňami ohlásila, že v obrovskej miere sa porušujú spotrebiteľské predpisy, a ja som počul, že existujú dneska aj pôžičkové spoločnosti, ktoré ešte stále pýtajú od spotrebiteľov zmenky. Ešte dnes a hmotné právo im to zakazuje! A na druhej strane budeme mať zmenkové konanie, v ktorom sa bude prihliadať iba na abstraktnosť zmenky ako cenného papiera a ten nárok sa prizná a je jedno voči komu a pre koho a vôbec sa nebude posudzovať, že tá zmenka bola vystavená contra legem.
Inými slovami, táto právna úprava bude riešiť a rieši aj situácie, keď si niekto dovolí vyžiadať od spotrebiteľa zmenku, hoci ani dnešná právna úprava to nedovoľuje. Ale ad absurdum máme tisíce príkladov na súdoch, že nároky sú uplatnené zo zmeniek, ktoré boli obmedzené, respektíve zakázané, a nechránili sme spotrebiteľov. Inými slovami, táto právna úprava bude prevenciou tomu, aby zmenky, ktoré sú už dnes zakázané, nebodaj ak sa vystavia, bolo možné takýmto spôsobom uplatniť pred súdom.
Slovenská republika je, dámy a páni, aj členom nejakého priestoru, Európskej únie. Máme voľný pohyb osôb, tovarov, služieb, kapitálu a v súvislosti s tým naši občania alebo akíkoľvek iní občania majú právo presídliť sa, majú právo vziať si úver niekde inde a môžu nastať situácie, keď bude spotrebiteľ žalovaný vzhľadom na jeho trvalý pobyt, bude žalovaný v Slovenskej republike. Mohol si vyžiadať úver, požiadať o pôžičku alebo zabezpečiť si nejaký tovar, službu na splátky v zahraničí a tam je teoreticky možné, teoreticky je možné, že podpíše zmenku v zahraničí. Dokonca podľa práva tamojšej krajiny to nemusí byť ani v rozpore so zákonom. Ale pokiaľ si dodávateľ služby alebo tovaru uplatní voči nemu nárok potom pred slovenským súdom, tak opäť my ako Slovenská republika sme povinní zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a na takúto zmenku, ktorá by bola v zahraničí, hoci aj vystavená v súlade so zákonom, sme povinní prihliadať ako na zmenku, ktorá bola vystavená v rámci spotrebiteľského vzťahu, a chrániť práva spotrebiteľa. Inými slovami, ako z môjho úvodu, dámy a páni, je zrejmé, že riešime touto zákonnou úpravou viacero prípadov, ktoré môžu nastať v prípade, keď je voči spotrebiteľovi uplatnený nárok zo zmenky.
Ja by som si dovolil ešte uviesť jednu ďalšiu a asi najpodstatnejšiu zmenu, ktorá je zavedená touto právnou úpravou. Tá zmena spočíva v obmedzení, respektíve už podľa spoločnej správy a pozmeňovacích návrhov, ktoré budú veci len dolaďovať, obmedzení práva postupovať spotrebiteľské pohľadávky. Veľmi v krátkosti poviem, sú to neduhy aj bánk, nielen nebankoviek, ale aj bánk. Predstavte si, že existuje spotrebiteľská pohľadávka, konkrétny spotrebiteľ, ktorý si zoberie úver, a následne nato tento úver zlyhá, nie je splácaný. Následne nato takáto pohľadávka, ktorá je spoplatnená a častokrát pri nebankovkách živé fungujúce úvery sú postupované tretím osobám, právnickým osobám. V niektorých prípadoch sú postupované napríklad na Cyprus a iné do iných štátov. Čo sa stane? Stane sa to, že ten úver v okamihu poskytnutia je poskytnutý osobou, ktorá je licencovaná Národnou bankou a je pod kontrolou. To znamená, že vieme zisťovať porušenia spotrebiteľských vzťahov. Ale akonáhle je pohľadávka prevedená na tretiu osobu, tretia osoba, ktorá dodnes alebo dnes podľa súčasného platného právneho stavu nemusí byť licencovaná Národnou bankou, nemá licenciu a už to, ako sa táto tretia osoba správa voči spotrebiteľovi, tomu chudákovi človeku, tak to už pod kontrolou štátnych orgánov nie je. Národná banka vám napíše, keď dáte podnet na také niečo, že nemá právomoc a kompetenciu kontrolovať.
Lajtmotívom a naším hlavným cieľom je, aby spotrebiteľský vzťah bol od samého začiatku, teda od poskytnutia úveru, až po samotný koniec, to znamená po zaplatenie, po vymoženie, po úhradu toho dlhu, ale po samotný koniec pod kontrolou Národnej banky. Nie je možné, keď v okamihu úveru, poskytnutia úveru, živý úver prevedú na tretiu spoločnosť. Nie je možné, keď v prípade zlyhania úveru, nesplácania, niekto prevedie zlyhaný úver a pohľadávku z neho na tretiu spoločnosť. Táto spoločnosť môže začať používať praktiky, ktoré nie sú v súlade so zákonom a prakticky nemá takú zodpovednosť ako licencovaný subjekt, ktorý je pod dohľadom Národnej banky.
A ja by som chcel ešte povedať, že táto právna úprava, ktorú navrhujeme, má aj pozitívny dopad na štátny rozpočet. Nie je totižto asi náhoda, že sa pohľadávky postupujú na Cyprus. Postúpite pohľadávku na Cyprus za zlomok tej sumy a následne nato nejaká spriaznená osoba tie pohľadávky predáva naspäť na Slovensko. Ide o dvojnásobné postúpenie. Postúpite ich na Cyprus, tam vygenerujete stratu pravdepodobne, znákladujete toho, koho znákladovať treba, teda toho veriteľa, na Cypre spriaznená osoba nadobudne pohľadávku a už ju následne predáva hoci aj na Slovensko tomu, kto ju chce kúpiť a vymáhať, a tam na Cypre sa vygeneruje zisk. Takto behajú dvojnásobne postúpené pohľadávky po území Slovenskej republiky a po našich súdoch. My zamedzíme touto právnou úpravou aj daňovú optimalizáciu, ale podľa môjho názoru neférovú a nekalú daňovú optimalizáciu, a je to sekundárny pozitívny efekt tejto právnej úpravy, ale o to viacej sa naňho, dámy a páni, veľmi teším.
V rámci rozpravy si dovolím následne ešte neskôr prihlásiť sa do rozpravy, ja by som na záver chcel poprosiť všetkých kolegov a všetky kolegyne o podporu tohto návrhu zákona, lebo je to komplex zmien právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorý zabezpečí, že hlavné neduhy, ktorých sme svedkami zo strany poskytovateľov spotrebiteľských úverov, či ide o banky alebo nebankovky, verím, že aktuálne hlavné neduhy tento návrh zákona rieši. Pomôže ľuďom, ktorým bolo ublížené, a pevne verím, že zabezpečí istú spravodlivosť, ktorú človek od súdov a od štátu očakáva, aby ho súdy a štát chránili, pokiaľ ide o slabší subjekt a tým spotrebiteľ nepochybne je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 10 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1684a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 749 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.