60. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte aj mne niekoľko myšlienok povedať k vráteným návrhom alebo k vrátenému zákonu, ktoré vrátil pán prezident. Hneď na začiatok poviem, aby som nezabudol, že poslanci za stranu SaS sa nezúčastnia záverečného hlasovania a tým sa pripojíme k ostatným opozičným kolegom a nebudeme sa podieľať na prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky.
Práve to bol jeden z dôvodov, pre ktorý som sa rozhodol vystúpiť, pretože si myslím, že je potrebné oceniť krok prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, ktorý sa pridal nielen k opozičným poslancom, k mnohým osobnostiam slovenského verejného života a vyslal jasné politické posolstvo o tom, že sa nebude a nechce podieľať na úbohom predvolebnom marketingovom divadle a naháňaniu, naháňaní politických preferencií strany SMER - sociálna demokracia.
Dámy a páni, ako bývalý minister obrany, ako člen branno-bezpečnostného výboru a ako člen výboru, osobitného kontrolného výboru na činnosť Vojenského spravodajstva s plnou vážnosťou vyhlasujem, že Slovenská republika nepotrebuje žiadne antiteroristické zákony. Legislatíva, ktorú máme, je dostatočná, len ju treba dodržiavať. Navyše to, čo sa tvári ako nejaká antiteroristická legislatíva a to, čo nám priniesla vládna strana SMER, nie je nič iné, ako nástroj policajnej šikany a nástroj policajnej represie voči bežným občanom Slovenskej republiky. A treba to otvorene povedať a treba to neustále opakovať.
Dámy a páni, poslanci za stranu SMER, vy nemáte žiadne morálne právo robiť zo Slovenska policajný štát. Na toto ste nedostali mandát od vašich voličov. Koho zastupujete? Kto vám dal právo dva mesiace pred voľbami posunúť Slovenskú republiku k represívnemu policajnému štátu? Nikto vám toto právo nedal. Na toto vás nikto nevolil.
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vám dnes dal možnosť zvrátiť tento krok a jednoducho nevykonať to, k čomu ste boli dohnaní na ceste za nejakým marketingom a za nejakým pseudoúspechom v marcových voľbách 2016.
Dámy a páni, výhrady predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita už sme niekoľkokrát hovorili, to znamená, že veľmi krátko spomeniem. Slovenskej republike nehrozia žiadne teroristické útoky. Kolega Daniel Lipšic hovoril, že buď klame prezident Andrej Kiska, alebo klame predseda vlády Robert Fico, keď jeden tvrdí, že je potrebná antiteroristická legislatíva, že hrozia nejaké útoky, druhý tvrdí, že nehrozia. No ja som zachytil vyhlásenia premiéra a predsedu vlády Roberta Fica, že nebezpečenstvo teroristických útokov na Slovensku je mimoriadne nízke. To znamená, že on sám potvrdil, že žiadne teroristické útoky na Slovensku nehrozia. A všetky spravodajské informácie, všetky spravodajské informácie bez toho, aby som prezrádzal nejaké utajované skutočnosti, hovoria o tom, že riziko teroristických útokov v Slovenskej republike je úplne rovnaké, mimoriadne nízke, také, aké bolo pred týždňom, pred mesiacom, pred rokom alebo pred dvoma rokmi. Nič sa na tejto situácii nezmenilo. Navyše legislatíva, ktorú máme, je dostatočná.
Dámy a páni, musím konštatovať, že obavy predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita sa naplnili. To znamená, že nezostalo len pri schválení týchto antiteroristických zákonov, ale veľmi krátko potom zasadla vláda a rozhodla o tom, že navýši v priebehu troch rokov počet policajtov. Predpokladaný počet je 2 500 ľudí a zároveň, že aj navýši počet príslušníkov ozbrojených síl, to znamená vojakov. Je to ďalší krok k policajnému štátu. No my už v súčasnosti patríme k lídrom nielen krajín Vyšehradskej štvorky, ale aj k lídrom Európskej únie a je úplne jedno, kto akúkoľvek štatistiku spochybňuje, je to proste fakt. Máme mimoriadne vysoký počet policajtov na počet obyvateľov a naopak, neplatí to, že čím väčší počet policajtov, tak tým väčšia bezpečnosť alebo tým nižšia kriminalita.
Dámy a páni, toto vládou schválené posilnenie policajného zboru aj vojakov je len ďalší dôvod, prečo je mimoriadne dôležité, aby po marcových voľbách vznikla vláda bez politickej strany SMER - sociálna demokracia a o to sa budeme musieť v tom marci pokúsiť.
Navýšenie počtu policajtov a vojakov len zvýši výdavky na výzbroj, ošatenie a technické vybavenie týchto posíl. Vidíme, že sa to deje už dnes a pod zámienkou boja proti terorizmu sa pripravujú len ďalšie kšefty.
Dámy a páni, milá verejnosť, milí občania Slovenskej republiky, pre učiteľov a pre zdravotné sestry a pre pacientov táto smerácka vláda nemá peniaze, ale na nákup uniforiem, áut a na nákup zbraní tie peniaze má. Je hanebné, že po tom, čo vláda Roberta Fica presadila zákony zvyšujúce právomoci silových zložiek zasahovať do slobôd občanov, ktoré dnes po vrátení prezidentom opätovne prerokúvame, ide teraz zvyšovať aj ich kvantitu. To je choré, dámy a páni, je to choré. Aj preto, lebo, ako som spomenul, v porovnaní počtu policajtov na počet obyvateľov sme európska špička.
Dámy a páni, Slovensko je mimo pozornosti teroristických skupín. My nepotrebujeme viac zle vycvičených a doslova demoralizovaných policajtov a vojakov, ktorí budú fušovať do policajnej práce. My potrebujeme na slovo vzatých profesionálov, ktorí majú zmysel pre povinnosť a česť. A to sa nedosiahne tým, že navýšime počet policajtov.
Dámy a páni, upriamujem pozornosť vašu aj na to, že verejnosť vidí, že do páchania trestnej činnosti sú v mnohých prípadoch zapletení bývalí či súčasní policajti a profesionálni vojaci. A rovnako verejnosť vidí nepripravenosť policajtov pohybovať sa v zložitých situáciách, ktorú túto nepripravenosť častokrát prekrývajú svojou brutalitou.
Občania Slovenskej republiky, spomeňte si na brutálny zákrok policajta voči dvom nevinným vodičkám v bratislavskej Petržalke. Tá pani má dodnes z toho zdravotné problémy. Spomeňte si na streľbu na nevinných študentov na diaľnici Bratislava - Brno a na ich šikanovanie a ponižovanie policajtami, keď sa už dávno vedelo, že sa jedná o omyl. Spomeňte si na to dievča, na tú mladú ženu, ktorá musela močiť pred policajtmi, pred mužmi, na tých chlapcov, ktorí ležali na diaľnici v daždi a popri nich chodili autá 150 - 160-kilometrovou rýchlosťou. Spomeňte si na bývalú novinárku Janu Teleki, ktorú vyšetrovateľ ako onkologickú pacientku pripútal putami k radiátoru. Takýmto policajtom, dámy a páni zo SMER-u, idete zvyšovať ich represívne právomoci. Hanbite sa!
Vrátim sa ešte na záver k tým tajným službám. Ja navrhujem, aby sme prestali hovoriť o vojenskom obrannom spravodajstve alebo o Slovenskej informačnej službe, ale začnime hovoriť o štátnej bezpečnosti, lebo novodobé ŠtB idete, dámy a páni zo SMER-u, urobiť z tajných služieb. Načo potrebujete dať bez akejkoľvek či nezávislej alebo aspoň parlamentnej kontroly právomoci tajným službám pracovať s jedmi a s drogami, s omamnými látkami? Na to, aby si ich nepohodlní občania alebo nepohodlní trebárs opoziční politici potom nachádzali v autách? Alebo novinári? Veď blízka minulosť nám hovorí, že aj takéto veci sa dejú a na toto sa naše tajné služby zneužívajú. A vy im idete dať možnosť pracovať aj s omamnými látkami bez akejkoľvek kontroly.
Dámy a páni, máme dobré zákony. Tieto zákony nás dokážu, aj občanov Slovenskej republiky ochrániť pred terorizmom. Jediné, čo týmto zákonom chýba, ale to nenapíšete do žiadneho zákona, že sa nedodržiavajú. Dnes majú policajti všetky možné právomoci zastaviť, prehľadať autá, akurát že musia mať a musia uviesť dôvod. To je taký problém, že bolo treba meniť ústavu a teraz aj tieto zákony? Keď policajti hľadajú zbraň, zastavia auto a hľadajú zbraň. Majú na to právomoc. Pamätáte si na vzburu v Leopoldove? Vzburu väzňov? Všetky autá boli vtedy v súlade so zákonom zastavené a boli prehľadávané.
Koho zastupujete, dámy a páni zo SMER-u? Ešte jedenkrát sa pýtam, kto vám dal na toto mandát? Kto vás oprávnil, aby ste urobili zo Slovenska policajný štát? Na toto ste mandát určite nedostali a ja pevne verím, že vám to vaši voliči a vôbec voliči na Slovensku v marcových voľbách pekne spočítajú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zareagovala som, keď ste vyslovili to slovo ŠtB, ako keby sme sa, možno ja sama sa obávam niekedy hovoriť priamo a rovno k veci, lebo si myslím, že sú dosť jasné. Ale áno, je to nábeh na to, čo bola ŠtB a čo môže robiť, čo môžu robiť tajné služby a zvlášť v situácii, nieže zvlášť v situácii, práve v situácii, keď je pri moci jediná strana. Ja som to tu minule pred pár dňami spomenula a reakcia na mňa bola, taká otázka bola, že a čo SMER zneužil? Keby sme nehovorili o tom, čo zneužil SMER, čo zneužívajú jednotlivci, tak je to jednoducho takýto sklon. Sama jedna strana sa ustrážiť nevie. Demokratická kontrola nemôže byť v takej situácii možná. A preto je to jedno, že kto to robí, kto to zneužíva, či je to NSDAP, či je to Komunistická strana, alebo akokoľvek sa volá. Áno, je to veľký opiát, je to, zvádza to k tomu zneužívaniu a treba sa tomu vyvarovať tak, že zabránime tomu v legislatíve predovšetkým. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, človek je už mentálne nastavený na niečo úplne iné, ale som si všimol, jak, koľko takých vyčítavých pohľadov bolo od kolegov poslancov SMER-u, že museli od koláčov sem prísť, nuž ako keby niekomu chutili tie ich koláče. Ako nič v zlom, ste platení za to, republika vás volá, hrozba teroristu, terorizmu je urgentná, nie? Však tu sme mali byť deň, noc, keď teda. Čo sa niekto pohoršuje, že vôbec trebalo prísť.
Vážení, ja začnem prípadne takto. Pozrite si (rečník prezentuje plénu fotografiu) tí nemnohí, ktorí majú, reálne zdieľajú tú hrozbu terorizmu. Ja vám poviem, čo je na tejto fotke. Vám ju popíšem, dobre?
To bolo 17. 12., to nebola južná Afrika, to bolo na Slovensku, to bolo v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave. Tuná je nákladné auto, ktoré vezie kontajner obalený alobalom, ktorý bol umiestnený s povolením na Námestí SNP. Bol normálne, akcia bola ohlásená, bolo povolenie na umiestnenie toho kontajneru, bol obalený alobalom, čo symbolizovalo to, že teda niekde sa obaľujú veci alobalom, aby teda boli požiarne chránené, proste to bol normálny protest. To bol normálny protest, ešte sa v tejto krajine môže protestovať. Tento kontajner odvážali z Námestia SNP na miesto vykládky. Miesto vykládky bola Železná studnička. Všimnite si, prosím vás, ten policajný sprievod. Všimnite si, prosím vás, ten policajný sprievod. Čiže to auto, ktoré nič nerieši, len vezie kontajner, živnostník, ktorého si objednal niekto, aby odviezol kontajner, tak ho sprevádzali tri policajné autá. Tri policajné autá. V každom bolo niekoľko policajtov. Ešte mi ten šofér hovoril, že ešte išli tak, že jedno to policajné auto išlo v ľavom jazdnom pruhu, aby si náhodou neodbočil z trasy.
Prosím vás, my, tu sa spomína, že čo keď toto schválime, že čo bude? Ja vám poviem v krátkosti, čo už je. To už je v tejto krajine. Toto reálne je. To sa reálne stalo.
Prosím vás, komunisti naháňali filmových režisérov, umelcov, intelektuálov, SMER naháňa živnostníkov. SMER naháňa živnostníkov. SMER vytvoril úžernícko-exekútorskú hydru, ktorá paralyzuje desaťtisíce občanov našej krajiny. Oni to vytvorili. SMER to vytvoril. SMER nechal Širokého, nech sa obzerá, kde sa dá ako zohnať nejaký karársky mramor na jeho bahamskú vilu a medzitým ľudia - živnostníci nemali za čo kúpiť benzín do LKT-čka, do traktoru.
A posledné, posledné, že živnostníka, ktorý má s protestom asi tak niečo spoločné, ako ja so situáciou v Grónsku, tak jeho desať policajtov terorizuje. Prosím vás, jemu pozerali aj plomby. Jemu pomaly pozerali aj plomby. A bolo mu povedané, ten policajt mu povedal: "Mám rozkaz v prípade, že sa odkloníte od trasy, vám obmedziť slobodu." Prosím vás, v 2015 mu bolo povedané: "V prípade, ak sa odkloníte od trasy, mám príkaz obmedziť vám slobodu." Kto určil, akú trasu? Čo je koho po tom, kam ide ten kontajner? Čo je koho po tom, kam ide ten kontajner?! Kto určil trasu kontajneru? Čo je kontajner obalený alobalom? To je nebezpečná látka, prosím vás? Hovoril z nich strach, lebo ja som povedal, že áno, teoreticky ho môžeme ísť zaviesť pred dom Roberta Fica, teoreticky ho môžeme ísť zaviesť pred dom Roberta Fica, ale v stredu večer som tým policajtom, ktorí už vtedy strážili, povedal: "Viete čo? Je advent, nechajme to tak, ten kontajner zavezieme, skade sme ho zobrali." Presne ako som to povedal. A ja svoje slovo vždycky dodržím. Napriek tomu, napriek tomu tam celú noc policajti strážili ten kontajner a ráno tam boli celý čas tri hliadky. Desať policajtov sa venovalo jednému biednemu živnostníkovi, ktorý išiel odviesť kontajner, lebo sa báli, že ho zavezieme, alebo že ho má, že má inštrukcie ho zaviesť k domu Roberta Fica. Rozumie tomu niekto? Dvetisíc pätnásť. Žiaden Salvador, žiadne Chile, žiadna Kórea, nič, Slovensko, krajina Európskej únie.
Ako mal niekto právo povedať tomu šoférovi, že mu obmedzí slobodu, keď zíde z trasy? Prosím vás, kto určil trasu tomu kontajneru? Kto určil trasu tomu kontajneru?! Čo si to dovolil niekto? Čo si to dovolil?! Kto to zaplatí? Kto platil tie tri autá, ktoré sprevádzali to?
Pozrite sa, ja viem, že môžete mať na mňa rôzny názor. Dokonca si myslím, že keď mňa váľali policajti po zemi, tak z desiatich si ôsmi povedali: "Dobre mu tak." Nevylučujúc ani bratislavskú kaviareň. To je proste, ja viem. Ja viem, že je to tak. Ja s tým nič neurobím. Neplačem. Ale povedzte mi, prosím vás, prečo niekto šikanoval toho šoféra toho nákladného auta? Prečo ho niekto šikanoval? To sa stalo. To nieže sa stane keď, to sa už stalo, to sa už stalo. Už sa to stalo.
Na východe Slovenska, to tu kolega spomínal, na východe Slovenska majú ľudia problém si nechať v záhradke nákup. Prosím vás, kým sa zohne po kľúče, tak ten nákup zmizne. Je tu drobné, veľké, neviem akej kriminality, neviem koľko, ale v Bratislave sprevádza jeden kontajner, ktorý ide z protestu normálneho, ohláseného, nieže povoleného, normálneho protestu, sprevádzajú tri policajné autá. Toto chcete? Nech sa páči, nech sa páči. Slobodu si treba zaslúžiť, vážení. My máme k tomu taký vzťah, aký máme. Slobodomurári to hovoria: "Čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné." Preto máme k tomu taký vzťah. Uvaria nás, uvaria nás, jak tú žabu, uvaria postupne. Teraz v tej miske ešte niečo je, je tam prísľub, že tam bude aj zajtra, je tam prísľub, že bude aj o mesiac. Tak čo tam po tom, že niekoho terorizuje, čo tam po tom?
Lenže, vážení, ja vás upozorňujem, boľševik si nedovolil, boľševik naháňal režisérov, intelektuálov. SMER naháňa živnostníkov. Pôjde to rýchlo, veľmi rýchlo. SMER naháňa živnostníkov, lebo on slúži inému pánovi. Komunista slúžil ruskému pánovi. Náš SMER slúži inému pánovi, on má iné inštrukcie. Naháňa biedneho živnostníka, ktorý si pýta peniaze za odrobenú robotu. Jeho naháňa, jeho bude naháňať. Tuná naháňa živnostníka, ktorý išiel odviesť kontajner, prosím vás. Niekto išiel odviesť kontajner a stal sa predmetom šikany. V každej slušnej, normálnej európskej vyznávajúcej západoeurópske civilizačné tradície by sa niekto vzoprel a povedal: "Čo bláznite!" Tu? Ticho po pěšinke. To ma mrzí. Aj bratislavská kaviareň, aj dedina na východe, všetci ticho, všetci budeme ticho. Uvaria nás jak tú žabu. Už teraz to je, už je to funkčné. Už je to funkčné. Ten chlap povedal: "Ja už vám neodveziem nikdy nič." To povedal: "Ja už vám nikdy nič neodveziem. Ja mám deti, mňa to auto živí, ja som živnostník, ja už vám nič neodveziem." Som vravel, že potrebujem niečo previesť, povedal, že nie. Čiže ten chlap prišiel možno o 100 eur, lebo sme povedali, že potrebujeme niečo previesť, povedal, že nejde, lebo sa bojí. Toto potrebujete? Toto?
Vážení, ja som povedal, a naozaj ja si za slovom stojím, vtedy som v stredu povedal, že prosím vás, nechajme to tak, je advent, ja už chcem mať svätý kľud, hej, s obaleným kontajnerom. Nie. Potom, čo ste urobili v štvrtok ráno, ja som tam ani nebol, mne to potom tí chlapi vraveli, že čo ste s nim robili, čo policajti s nimi robili. Tí, čo im pomáhali nakladať, tak ich legitimovali, všetci ich legitimovali. No, no, no hovorím, jedna prasprostá policajná šikana. Ale ja to nevyčítam tým policajtom, tým, čo boli na mieste, lebo tí len robili, čo im niekto povedal. Ja sa pýtam, kto im to povedal? Ale aj ten, čo to povedal tým policajtom, ani on si to nezmyslel, aj jemu to niekto povedal. Po tom treba ísť, po tých sa treba pýtať. Ale nebude sa tu nikto pýtať, lebo v miske ešte trošku je. V miske ešte trošku je, tak chráňme si to, čo je v tej miske. Čo tam po slobode, nezaslúžime si.
Prosím vás, každý, kto vymení svoju slobodu za údajne väčší kúsok svojej bezpečnosti, nezaslúži si ani jedno z toho, ani jedno z toho. (Reakcia z pléna.) To som nepovedal ja, to bol nejaký výrok niekoho, (reakcia z pléna) no, to viem, aj v angličtine som ho vedel, prosím vás. To je presne to. To je presne to, nezaslúžime si, sme tam, kde sme boli. Sme tam, kde sme boli. Komunisti aspoň slúžili nejakému ideálu, nejakému neviem čomu, čo to teoreticky niekto nazval. Čomu slúži táto, toto zoskupenie, čomu? Akému kapitálu? Akej súťaži? Súťaži, kde beh na 100 metrov vyhrá Miroslav Číž. Presne tak si nastavujete parametre, presne tak si nastavujete parametre. Takto si myslíte, že to bude fungovať? Nebude to tak fungovať. A keď to skončí, čím neskôr to skončí, tým horšie to dopadne, lebo tam bude vyššia cena, ktorú bude treba zaplatiť za to, že sme vás tak dlho nechali to robiť, čo robíte.
Teraz potrebujete políciu, potrebujete ju. Potrebujete vyvolať ten strach. Možno na niekom funguje menej, na niekoho funguje absolútne. Ten signál je jasný. Ten živnostník mi už neodveze ani zemiaky z Tesca, prosím vás, už nie, lebo sa bojí. A povie to aj iným a povedia áno, to nie, to presne o tom je. Vám to začne chutiť, začne vám tu chutiť a bude to, žiaľ, v tejto nehrdinskej krajine, krajine plnej krčmových hrdinov, to bude mimoriadne funkčné, mimoriadne funkčné.
A skončím s tým, povedal som, že nie. To, čo ste tam stvárali, to čo SMER stváral kvôli tomu, že sa báli, aby mu nezaviezli alobalový kontajner pred dom Robertovi Ficovi, tak kvôli tomu, aj kvôli tej obálke, ktorú som si včera vybral z generálnej prokuratúry, vážení, advent, neadvent, zajtra ten kontajner tam doveziem. Dobre? Môžete ísť vlastnými telami chrániť, pán poslanec, ani neviem, jak sa voláte, môžte ísť vlastným telom chrániť alebo pošlite policajtov, už tých nových alebo starých, to je jedno. Dušan Bublavý, vlastným telom môžeš ísť chrániť, dobre? Zajtra o dvanástej ten alobalový kontajner pred Roberta Fica doveziem, prosím vás, doveziem. Práve kvôli tomu, čo ste urobili, práve kvôli tomu, čo ste urobili. Mohli ste to mať za sebou. Toto je začiatok, vážení, toto je začiatok, toto je začiatok.
A možno je pravdou, že si to nezaslúžime. Možno je pravdou. Moji ľudia, s ktorými sa rozprávam, hovoria: "Počúvaj, to je po Moravu, po rieku Moravu. Za riekou Morovou je už Byzancia." Možno majú pravdu, ale ja to nechcem, ja nechcem, ja to nechcem, fakt. Ja si myslím, že my sme západoeurópsky priestor, kde sloboda má svoju hodnotu. Tomu ja chcem veriť. Verím, že ešte zopár ľudí sa v tejto krajine nájde, ktorí si to tiež myslia, že Slovensko je priestorom západoeurópskej civilizácie, kde sloboda má hodnotu a nie Byzanciou, nie Byzanciou, kde všetko vymeníme za misku ryže.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Hlina, pýtali ste sa, že čo bude potom. Keď dnes ten kontajner s alobalom doprevádzali tri vozidlá, keď prejde tento balíček a posilnia sa aj rady policajtov, tak tých aut nebudú tri alebo bude ich šesť a tri pôjdu pred, aby náhodou ten šofér sa nezmýlil. Ale je pravdou a ja si kladiem otázku, prečo v čase, keď je reálne ohrozenie v tejto krajine nízke, a to tvrdí aj predseda vlády Robert Fico, aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, a žiadny iný údaj tomu nenasvedčuje, chce SMER a Fico dať takéto silné právomoci pre políciu a tajné služby?
Keby to bolo previazané na istý stupeň ohrozenia a vtedy, v tom období by polícia a tajné služby mali posilnené právomoci, bolo by to opodstatnené. Takto je to vytvorenie policajného štátu a šikana na obyčajných občanov tejto krajiny.
Robert Fico chce zaviesť diktatúru v tejto krajine, horšiu, akú sme mali možnosť zažiť za komunizmu.

Tam v tom vystúpení padla otázka, že kde také je, že určujú a kto mal právo určiť trasu toho auta s tým kontajnerom. No bola taká krajina, boli také časy, kto si pamätáte na Sovietsky zväz v najhlbšom komunizme. Keď ste tam prišli ako turista, mali ste predpísanú trasu, ktorú kontrolovali policajti. Nesmeli ste sa z nej odchýliť. Jednoducho žiadne také, že sa chcete ísť pozrieť, čo je za tou zákrutou. Nie, presne určená trasa.
Tak to v komunizme chodilo a keďže SMER je len nasledovník Komunistickej strany a je to tak prerastené tým myslením, tak to je také prirodzené. SMER to tak vidí. SMER takto si predstavuje spoločnosť a toto, čo sa tu dnes deje, plní dve základné úlohy. Na jednej strane prispieva to k politickej kampani, ktorá beží a ktorej cieľom je vytvoriť pocit ohrozenia a strachu a predstavu o tom, ako SMER účinne chráni záujmy občanov tým, že im berie slobodu, aby im akože garantoval bezpečnosť, aj keď nikto im bezpečnosť neohrozuje. Ale zároveň je to úplne také prirodzené v tom, v tom hlboko zakorenenom komunistickom myslení. Moc treba zobrať do rúk a ľuďom prikážeme, čo budú robiť. A keď nebudú poslúchať, tak zasiahneme. Veď máme armádu, máme políciu, máme nástroje, máme moc a nikto tu nebude si robiť, čo bude chcieť. Takto to komunisti videli a takto to SMER chce preniesť do súčasnosti.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, musím povedať pravdu, že keď idete do rozpravy, tak rýchlo dobehnem, aby som si vypočul váš diskusný príspevok. Vaše diskusné príspevky sú vždy takým oživením tej šedo-bielej diskusie, kedy niektorí páni poslanci z opozície, ani neviem, či už sú z opozície, sami sebe dávajú filozofické otázky, koho vlastne zastupuje SMER?
Je mi jedno, pán poslanec, ktorý vystupoval, z akej politickej strany je. Vystupuje tu za jednu stranu, medzitým druhá strana, taká platforma, hentaká platforma. Tak vy ste takým milým spestrením toho, čo sa tu deje. Slová diktatúra, policajný štát, pán poslanec Hlina, tak ja vám pripomeniem jednu vec. Bolo to v rokoch 2010-2012 za demokratickej vlády vašich pravicových kolegov, kedy predsedníčkou vlády bola pani Radičová, minister vnútra, myslím, pán Lipšic. Každý z nás, kto tu sedí, tak vie, že sa trikrát volil primátor Levoče.
Vážený pán poslanec Hlina, diktatúra SMER-u, drobní živnostníci, ľudia z ďalšieho sídliska, ktoré bolo, ktoré bolo ďalej od volebnej miestnosti, išli voliť, išli využiť svoje sväté právo v komunálnych voľbách, išli voliť. Zaplatili si taxík. To, že boli policajné manévre v Levoči, to sa nejako zabudlo. Policajné hliadky, vyzbrojení policajti chodili Krista krížom. Keď šiestykrát zastavil taxikár a policajná hliadka, zastavila taxikára policajná hliadka, tak povedal, že kašle na to. Všetko mu kontrolovali, pán poslanec Hlina, pretože niekomu sa nepáčilo, že tí ľudia idú voliť a vozia sa taxíkom. Takže, pán poslanec Hlina, čo to tu tárate za nezmysly? A skúste, prosím, niekedy k téme. Skúste, prosím, niekedy k téme. To bola vaša demokratická pravicová vláda, kedy policajti v Levoči robili manévre.
Ďakujem pekne.

Lojzko, nebudem komentovať tvoj príbeh s kontajnerom, lebo pravdu celú neviem a ťažko povedať z toho tvojho vystúpenia, kde je pravda ohľadom kontajnera, ale tvoja politika a robenie politiky je o tom, aby si zaujal pozornosť akýmkoľvek spôsobom. Ale pozýval si nás pred dvoma týždňami na míting, ktorý si organizoval na SNP, na námestí a po rokovaní parlamentu, teda nie cez parlament, som zachytil ešte vystúpenie kapely, ktorá tam vystupovala. Myslím, že 2-3 pesničky.
No, Lojzko, tá politická kultúra je niekde inde, lebo každé tretie slovo bolo vulgarizmus. Ja som bol úplne zhrozený z toho, že takto politik a ešte teda teraz už, by som povedal, v spojení s KDH, kde naozaj by nejako vulgárne sa nemalo ani správať, ani rozprávať a nieto ešte spievať na námestí. Takže naozaj to s politickou kultúrou nič nemá a organizovať takéto, také, takéto naozaj mítingy, je lepšie ich nerobiť, ako ich robiť takýmto spôsobom, aké boli pred dvoma týždňami organizované tebou.

K tej akcii na Námestí SNP, tam sa podarilo zorganizovať to, že myslím, že desať, ak nie viac nejakých občianskych združení, ale aj jednotlivcov sa pripojilo k tej výzve za Pečniansky les. Dramaturgia bola, nehovorím, že mimo mojej moci, ale nebola teda tvorená konsenzom. Nevylučujem, že možno niekto spieva lepšie. Ja sa teším tomu, že tam prišlo skoro 500 ľudí, vážení. Ja sa teším tomu, že v tejto smutnej krajine plnej krčmových hrdinov vie ešte kvôli niečomu prísť 500 ľudí na Námestie SNP.
Vážení smeráci, vy keď zvoláte 500 ľudí na Námestie SNP, ak si ich nepozvážate, tak vám tam nepríde nikto, lebo sa bude hanbiť, aby ich tam niekto videl. Vy ich potrebujete len v uzavretých priestoroch, lebo v tom kulturáku sa nehanbia. Zavolajte si, spravte, vyzvite výzvu. Postavte na Námestie SNP 500 ľudí a nebudem kandidovať, prosím vás, dobre? Zvolajte si 500 ľudí na Námestie SNP tak, aby ich každý videl, že kto to vlastne je, ten, kto príde kvôli SMER-u na Námestie SNP. Zvolajte si. Nezvoláte. Neprídu vám. Iba do kulturáku, kde je to zavreté, kde ich nikto nevidí. O to ide. Ak si ich nepozvážate, tak ich nemáte, vážení. Ak ich nepozvážate, tak ich nemáte.
A ja hovorím a pán kolega Bublavý, keď ste teda, vravíte, že neviete, že o čom som, jak to vlastne bolo. Viete, čo spravím? Prihlásim sa ústne. Nuž keď sme tu, nie? Už keď sme tu, tak čo už? Nie? Posedíme, podebatujeme. Ja vám to poviem presne, ako to bolo, dobre? Ja vám poviem presne, ako to bolo s tým kontajnerom. Presne do detailu, presne do detailu vám to poviem. A potom vy povedzte, že či je to správne alebo nebolo správne. Dobre?
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že k tomuto vrátenému návrhu zákona z pohľadu straty osobných slobôd zo strany opozície už bolo povedané dosť a boli tu naznačené aj formulované obavy poslancov opozície. Žiaľ, nikto z vládnych poslancov zatiaľ sa do tejto diskusie nezapojil.
Ja by som zo stanoviska pána prezidenta chcel vyzdvihnúť dve veci, o ktorých sa tu zatiaľ buď nehovorilo alebo hovorilo menej.
Tá prvá veta znie: "Považujem za zásadnú chybu predkladateľa návrhu zákona, že schválený zákon nebol predmetom štandardného pripomienkového konania, v ktorom by sa mali možnosť vyjadriť všetky relevantné subjekty."
Čiže jednou z výhrad pána prezidenta bolo aj to, že tieto návrhy zákonov ste schválili a prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní v reakcii na to, čo sa dialo v Paríži, vo Francúzsku. Preto sa pýtam, a už som sa to toľkokrát pýtal, že prečo Francúzi neprijímajú v skrátenom legislatívnom konaní takýto protiteroristický balíček? Alebo ináč. Povedzte mi jednu krajinu v Európskej únii, ktorá na tieto teroristické útoky reaguje skráteným legislatívnym konaním, páni poslanci. Sa prihláste a dajte odpoveď na túto otázku. Ak ich je viac, ak reagujú na reálnu hrozbu, prosím, zoberieme tento argument a vyvrátite aj tvrdenie pána prezidenta. Jednu jedinú krajinu.
Aspoň prihlásiť by ste sa mohli a zodpovedať na túto otázku. Jednu jedinú krajinu, v ktorej je v skrátenom legislatívnom konaní prijímaný protiteroristický balíček. Prečo to nerobia vo Francúzsku, keď sa to stalo v Paríži? Ale robíme to my na Slovensku, bezdôvodne. Nemáte odpoveď. Nemáte odpoveď. Prišli ste len zahlasovať. Neviete pomenovať jednu jedinú krajinu, kde takýmto spôsobom k tomu pristupujú. Preto vás upodozrievam, že to robíte, až strašíte občanov, aby ste vytĺkali pred voľbami politický kapitál, že len vy ste ochotní a schopní chrániť občanov Slovenskej republiky. Povedzte jednu krajinu, kde to robia. Ani jednu neviete povedať.
A druhá pripomienka je v odseku 2, a to pán prezident tvrdí, že neboli preukázané výnimočné a mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodnili prijatie takýchto návrhov zákonov. Panie poslankyne a páni poslanci zo SMER-u, spravodajské služby predkladajú všetky informácie ústavným činiteľom, to znamená prezidentovi Slovenskej republiky a aj predsedovi vlády. Tu v tomto stanovisku - a ja už keď sme prijímali, tak som žiadal a volal po tom, aby sa pán prezident vyjadril na základe informácií, ktoré dostáva od Slovenskej informačnej služby, ako on vníma ohrozenie, či je nutné prijímať takéto návrhy zákonov -, pán prezident sa v tomto stanovisku jasne vyjadril, že nepovažuje za potrebné, aby boli prijímané takéto návrhy zákonov.
Pán predseda vlády vyhodnotil informácie, tie isté, lebo neverím, že by si Slovenská informačná služba trúfla urobiť taký krok, že by iné informácie dávala predsedovi vlády a niektoré informácie zamlčiavala prezidentovi Slovenskej republiky. Tak ak obidvaja dostávajú rovnaké informácie, jeden ich vyhodnotil ako také, kde netreba reagovať a stačí súčasný právny stav a druhý, predseda vlády vyhodnotil tie isté informácie, že treba prijať v skrátenom legislatívnom konaní ako jediná krajina Európskej únie protiteroristický balíček.
A teraz by som sa vás chcel opýtať, na základe čoho vy sa rozhodnete, ako budete hlasovať? Len na základe toho, že to povedal predseda vlády? Ak by ste chceli korektne pristúpiť k tomuto riešeniu tohto problému, aby ste sa správne vedeli rozhodnúť, nestál tento moment za to, aby ste si sem, aby sme sem do Národnej rady pozvali riaditeľa Slovenskej informačnej služby a v neverejnom rokovaní, aby vás mohol informovať, aké informácie podal jednému aj druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi? Ale vám je to jedno? Vás to nezaujíma. Budete hlasovať tak, ako vám to povedal predseda vlády, ale nie preto, že chcete chrániť občana, ale preto, že sme pred voľbami, že ho potrebujete strašiť a nie chrániť.
Z toho dôvodu podporíme prezidentom predložené pripomienky a nebudeme hlasovať, nezúčastníme sa divadla, ktoré s občanmi Slovenskej republiky sa snažíte hrať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nuž, ja na tú prvú otázku odpoviem za kolegov vládnej koalície. Francúzsko má prijatý drastický zákon opatrení, čo obmedzujú slobody, ale musí byť vyhlásený stav ohrozenia. A toto sa udialo za celú dobu dvakrát. Prvýkrát, keď vybuchovali bomby v súvislosti s OAS a Alžírom a druhýkrát teraz, keď sa udiali tieto udalosti. Ja si myslím, že toto je riešenie, ktoré je akceptovateľné a akosi vládna strana, aj keď to opakujem už pomaly ako verklík, na to nechce načúvať. A na toto riešenie by sme našli, myslím si, že po diskusii, aj zblíženie stanovísk. A ja ešte raz chcem zopakovať, že môj postoj je a zostane konzistentný. Ja som v prvom čítaní aj o ústavnom zákone hlasoval proti a tak budem hlasovať aj teraz.