61. schôdza

Vy ste otvorili na začiatku svojho vystúpenia, pán poslanec, pán predseda, jednu veľmi dôležitú otázku, na čo nám vlastne treba byť vzdelaný? Bohužiaľ, si v tejto sále musíme aj povedať, že tu medzi nami sedia ľudia, ktorí si jednoducho tituly kúpili, za dva a pol roka JUDr., magistra za prácu, na ktorú si nevie dotyčný ani spomenúť, o čom to bolo. My si nevážime vzdelanie, my si vážime len titul. A to je niečo, čo musíme odstrániť z tejto spoločnosti. My musíme jasne a verejne pranierovať majiteľov škôl, ktorí zarábajú, predávajú tituly, toho som bola osobne svedkom, predsedovi družstva, ktorý nemá ani maturitu. Áno, to bolo v päťdesiatych rokoch, ja si to pamätám, mne to otec rozprával, ako sa urobili za komunizmu za šesť mesiacov prokurátori, profesori z ľudí, ktorí nevedeli poriadne ani čítať. Z roku 1971 môžem vám povedať aj meno človeka, ktorého vyhodili z univerzity, pretože nepodpísal Biľakovi doktorský titul. A medzi nami sú títo ľudia, ktorí kazia vlastne váhu vzdelania. Titul potrebujeme za akúkoľvek cenu, za akúkoľvek sprostosť, na ktorú si nevieme ani spomenúť. To je tá hydra jedna z hydier, ktorá leží vlastne na našej spoločnosti, pretože my si nevážime vzdelanie a nevážime si potom skutočne vzdelaných ľudí.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, keďže viem, že sa ponáhľate na míting do Nových Zámkov, tak chcela by som vám niečo povedať na konci vlastne, keď sa prihlásim do ústnej rozpravy, ale nedá mi to, aby ste si toto nevypočuli. Pán predseda, vy ste boli v roku 2002 ako KDH rovnako vo vláde s Mikulášom Dzurindom. Pred chvíľou ste povedali slová, že vy ste ochotný čokoľvek zmeniť, dneska zasadne parlament, zajtra zmení zákon, zajtra zmení rozpočet a už to bude urobené. Ja sa vás chcem spýtať, či si pamätáte, keď ste pod takýmto tlakom menili dvadsaťjeden sociálnych zákonov o sociálnej pomoci, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príspevok k jeho prídavku a na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keď ste sa opäť dostali do vlády, aj za týchto dvadsaťjeden sociálnych zákonov ste vlastne dostali hlasy voličov, ste všetky tieto sociálne zákony zrušili. Pán predseda, práve preto SMER toto nechce, aby sa história neopakovala, že dneska si sadneme a hocičo zajtra zrušíme alebo prijmeme v tejto republike. A v tom je rozdiel medzi nami a vami, že sme zodpovední, nikomu nebudeme nič prijímať do novej vlády, lebo je to nekorektné, a nebudeme nič šiť horúcou ihlou. A poviem aj, ako sa Česi pripravujú na zmeny platov a príjmov. Takže si to zapamätajte, pán predseda, nechceme takto konať, ako ste konali vy, keď ste dvadsaťjeden zákonov schválili, na 3. schôdzi Národnej rady, pričom hneď ako ste sa dostali do vlády, ste ich všetky zrušili. Teda oklamali ste ľudí a voličov, všetkých občanov. My sa takto správať nechceme a nebudeme chcieť opakovať váš model, aby sme podvádzali učiteľov, sestričky a všetkých občanov. Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste spomenuli, že škola má byť dielňou ľudskosti. Ja hovorím, že ňou musí byť, pretože všetci sme prešli nejakými tými školskými rokmi. A ja si na mojich pedagógov (či už základná škola, stredná alebo vysoká škola) s veľkou úctou spomínam, ktorí v mnohých mojich nejakých názoroch, respektíve postojoch ma kreovali. A myslím si, že je to u každého z vás, že máme nejakého toho styčného učiteľa, ktorého si veľmi vážime v tom živote.A myslím si, že štát, ktorý bude podceňovať školstvo, asi nebude mať dlhú budúcnosť. Našich mladých v súčasnosti rodičia nevedia, kam majú prv skočiť, ako zabezpečiť financie pre rodinu, nemajú čas na deti. Žiaľ, nemajú čas na deti, respektíve sú deti vo výchove u starých rodičov alebo prarodičov dokonca. A preto škola a, samozrejme, aj cirkev nahrádza následne tú výchovu. Takže myslím si, že chceme vychovať ďalšiu generáciu, ktorú bude mať patričný rozhľad, bude patrične vzdelaná, a preto musíme to školstvo prioritne riešiť a dávať mu takú váhu, akú by malo mať v každom rozumnom demokratickom štáte. Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Figeľ, poznačila som si vašu vetu, ovocie dozrieva postupne. Plne s vami súhlasím. Áno, vzdelávanie je absorbovaním poznatkov postupne, postupne získavame múdrosť. Ako si však máme vysvetliť, ak si niekto to ovocie odtrhne, okamžite dostane titul bez toho, aby spĺňal elementárne podmienky pre získanie toho titulu. Áno, tak povedala pani Vášáryová, nájdu sa ľudia, čo mu to odklepnú, ale nie je za tým tá námaha, ktorá tú múdrosť predpokladá. Skutočná múdrosť predpokladá obrovské obete, pokoru a súdnosť. Viete asi na čo narážam. Ja som vám viackrát spomenula váš titul PhD. a nepresvedčili ste ma, lebo doteraz som presvedčená o tom, že tento titul vám nepatrí. Čestný titul doctor honoris causa, ktorý máte, vám mal postačovať. Ale vy ste absolvovali tretí stupeň vzdelávania, ktorého výsledkom je titul PhD. Ale vy ste nemali na to žiadnu skúšku. Stal sa taký precedens, že vlastne aj inžinier sa môže stať inžinierom bez toho, aby mal nejaké skúšky, keď stačí, že obháji diplomovú prácu. Viacerí vysokoškolskí pedagógovia mi potvrdili, že, áno, je to precedens, ktorý sa vo vašom prípade udial. A navyše, veď vy ste boli eurokomisár a práve pre vzdelávanie, vy ste mali ísť príkladom. A toto ozaj príklad nie je. Veľakrát ma na to aj samotní študenti upozorňujú. Preto, prepáčte, myslím si, že ľudia na Slovensku sú dostatočne múdri. Ďakujem.

S reakciou pán podpredseda Figeľ.

Ďakujem pekne.

Možno pani kolegyni Vaľovej by som odpovedal tým, že posledných osem rokov je predsedom vlády Robert Fico a strana SMER je dominantná alebo monopolná pri moci, a zachádzate do roku 2002, mohol by som dlho polemizovať o tom, čo bolo alebo aké bolo dedičstvo alebo rozhodnutia, nie so všetkým tým aj KDH bolo stotožnené. Ale po ôsmich rokoch vy niečo ešte hovoríte o skutkoch. Toho, čoho sa dožadujú učitelia a zdravotné sestry, je len plnenie vašich sľubov, ktoré boli tak explicitné, že sú citované, po štyroch rokoch moci nie sú naplnené. To je to smutné. A k pani Nachtmannovej. To je váš názor, ale odborný, zákonný, oficiálny názor na moju prácu a moje konanie stanovila skúšobná komisia, vedecká rada a Akreditačná komisia, ktorá je na to poverená zo zákona. Nie je na to poverená Oľga Nachtmannová.

Dávam slovo poslednému písomne prihlásenému rečníkovi do rozpravy pánovi poslancovi Mikloškovi.