7. schôdza

Pán poslanec Kaník, ten zásadný problém vo vašej úvahe je v tom, že vy keď hovoríte o zamestnanosti, splietate dva pojmy - práca a otročenie. Pre vás je otročenie práca, ale pre nás nie. Pokiaľ chceme podporiť prácu, tak jedine dôstojnú, kde sú dodržiavané určité sociálne práva občanov.
Viete, hovorili ste o tom, že zvádzame diskusiu na báze 19. storočia, kedy bol triedny boj. Ja vám poviem, aká je situácia vo svete dnes v 21. storočí v štátoch, ktoré majú veľmi liberálny Zákonník práce, kde nie sú odbory a kde naozaj jediný argument je konkurencieschopnosť a zamestnanosť. V týchto, budem hovoriť o zónach voľného obchodu v Číne a o tzv. zonas francas v Latinskej Amerike. "Všade je pravidlom" - a budem citovať Naomi Kleinovú, významnú novinárku - všade je pravidlom veľmi dlhá pracovná doba. Na Srí Lanke je to 14 hodín, v Indonézii 12 hodín, na juhu Číny 16 hodín, na Filipínach 12 hodín. Systém riadenia pripomína vojenskú organizáciu. Vedúci pracovníci sú suroví, mzdy sa pohybujú pod hranicou životného minima, práca je jednotvárna, nekvalifikovaná. Všetci pracujú šesť alebo až sedem dní v týždni a keď sa blíži termín expedície väčšej objednávky, pracuje sa proste tak dlho, dokiaľ zákazka nie je hotová. Hororové historky o práci nadčas sú viac než bežné vo všetkých exportných spracovateľských zónach bez ohľadu na ich umiestnenie. V Číne boli napríklad zdokumentované prípady trojdňových smien, kedy boli zamestnanci nútení spať pod strojmi. Podľa určitých informácií manažéri istej továrne v Hondurase - sláva! - aplikovali zamestnancom injekčne amfetamín, aby ich udržali po dobu 48-hodinových maratónov v bdelom a aktívnom stave." A tak ďalej a tak ďalej.
Pán kolega, takto chcete, aby vyzeral Zákonník práce na Slovensku? Takto chcete, aby pracovali ľudia na Slovensku? Ja mám pocit, že vaša logika smeruje práve k tomuto. Pretože nebyť ochrany zamestnancov zo strany štátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec, teda tiež by som chcel do toho blahovoľného úsmevu vám povedať niekoľko slov aj krajanovi. Na tento váš festival, už známy sociálnym cynizmom, ja dávno, a preukázateľne skrachovaných neoliberalizmov, reagovať ani veľmi nechcem. Ale musím zareagovať na jednu vec, pretože ste v časti svojho prejavu tu rozprávali, ako ste vy zdedili 20-percentnú nezamestnanosť, ako ste s tými neliberálnymi zásadnými vecami, ako je totálnym rozpredaním národného majetku a rovnou daňou, totálnou, zníženou, ako ste vy len zabezpečili svetlú budúcnosť Slovenska.
Tak len predsa len, lebo nemôžeme klamať dejiny, takže len takú malú drobnú pripomienku. Pán prezident Michal Kováč vo svojom pamätnom prejave v máji 1998 písal asi toto: "Trinásťpercentná nezamestnanosť, nie 20-percentná, je veľká, treba niečo urobiť, aby bola 10-percentná. Päťpercentný rast ekonomiky je síce výborný, ale hrozí nám prehriate ekonomiky, treba trošku pribrzdiť. Ten dolár za 32 koruny je veľa a nie je to reálne zhodnotenie našej meny, treba klesnúť pod 30." V zápätí po voľbách ku koncu roku ste sa chopili moci vy. Rast ekonomiky 5 %, prehriate, kde hrozilo, ste zrazili na mínus 2,2. Nezamestnanosť ste vyhodili na, vysunuli na 22 %, aby bolo verejnosti známe, čo sa dialo, a dolár vyskočil na 47 korún, pán Kaník.
Mrzí ma, že to musím pripomenúť, len to sú fakty. Zdroj, ešte raz, prejav prezidenta Michala Kováča v máji 1998 o stave republiky v tomto parlamente.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Súhlasím, pán kolega, hlavne s tými pasážami, kde ste hovorili o tom, že takýto Zákonník práce zníži zamestnanosť, a hlavne pokiaľ ide o menšie firmy.
Pokiaľ ide o veľké firmy, veľkých zamestnávateľov, tak tí možno mávnu rukou nad zmenami, ktoré pripravuje Ficova vláda v Zákonníku práce, ale treba si pripomenúť, že najviac zamestnancov, okolo 80 % zamestnancov máme na Slovensku v malých a stredných firmách. A tým rozhodne nie je jedno, že sa ruší flexikonto, ktorým mohli tieto menšie firmy reagovať na ohrozenie svojej výroby, že nebudú môcť zavádzať napr. nerovnomerný pracovný čas. Opakujem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, ale naozaj opakovanie je matka múdrosti, čiže menšia firma nebude môcť mať nerovnomerný pracovný čas, čiže neviem, ako napr. v tom turistickom ruchu si poradia bez tohto nástroja. A podobne, keď už tieto malé firmy prepustia nejakých zamestnancov, nech už to odstupné je akékoľvek, veľmi dobre si majiteľ firmy s piatimi-šiestimi zamestnancami, ktorý pocíti, čo to je vyplatiť zamestnancovi päťmesačné odstupné, veľmi dobre si rozmyslí, či vytvorí niekedy ešte vo svojej podnikateľskej kariére nové pracovné miesto.
A ešte by som trošku odkázal tým, ktorí tu hovoria o nejakom otrokárstve, o otrokárskom Zákonníku práce, no ukážte mi, kolegovia, kde je tá otročina v súčasnom Zákonníku práce a ukážte mi konkrétne, ako sa napr. mení rozsah pracovného času, ako sa mení rozsah nadčasov, ako sa menia príplatky pre zamestnancov! No neukážete mi nič, pretože žiadne takéto zmeny tam nie sú, ani ich vaša vláda nenavrhuje, pretože nie je čo meniť. Je to nastavené v poriadku.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kaník veľmi jasne, výstižne a pekne dokázal, že Zákonník práce z roku 2003 bol podaný do parlamentu s dohodou sociálnych partnerov, čím opäť zvýraznil realitu, že súčasný Zákonník práce nie je dodaný do parlamentu s touto dohodou. Sociálni partneri nesúhlasia s touto dohodou i napriek rôznym deklaráciám, máme to dokonca v písomnej podobe v prílohe k tomuto materiálu.
Tiež správne hovoril o tom, že tieto zmeny dopadnú negatívne najmä na najvyšších, najväčších zamestnávateľov. A to sú malí, strední podnikatelia. Ja som sa sám osobne zúčastnil diskusie tento týždeň s malými podnikateľmi zo stredného Slovenska, ktorí najviac kritizovali práve znovuzavedenie súbehu odstupného a výpovednej lehoty, ale aj zníženie možnosti obnovenia práce na dobu určitú. A samozrejme, že im vadí aj to, aby mali platiť zbytočne odborových funkcionárov. To bude platiť najmä ten malý podnikateľ, ktorých momentálne je na Slovensku, dámy a páni, 350 000. O tých hlavne hovoríme, tí hlavne vytvárajú pracovné miesta a od nich hlavne odíde robota.
Takisto sa mi páčil ten príklad s Estónskom. Dovoľte mi pripomenúť zopár čísiel, že kým pred dvoma rokmi mali v Estónsku nezamestnanosť o 2,5 % vyššiu ako na Slovensku, dnes je tam nezamestnanosť nižšia o 4 % aj vplyvom zmien v Zákonníku práce. To je ďalší pekný dôkaz, ako dokáže základný pracovný kódex ovplyvniť tvorbu pracovných miest v tej-ktorej krajine. Platí to aj na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník hovorili ste o namiešaní smrteľného koktejlu pre slovenskú ekonomiku týmto Zákonníkom práce. Ak niekto miešal niekedy smrteľný koktejl pre slovenskú ekonomiku, tak ste boli okrem iných aj vy osobne..Nie Zákonník práce, ktorý momentálne prerokúvame, ale práve zlodejská privatizácia, v ktorej ste majetok v biliónovej hodnote vtedy slovenských korún predali ani nie za polovičnú sumu. Môže byť ešte väčší úder pre ekonomiku? A spolu s tým "excelentné", samozrejme mám na mysli v úvodzovkách, reformy, vrátane čiastočnej privatizácie verejných prostriedkov, nasadzovali slovenskej ekonomike ďalšie a ďalšie údery. Keby mala slovenská ekonomika strategické podniky vo svojich rukách, naše postavenie by bolo úplne iné.
A mimochodom, dávate momentálne za príklad Estónsko. Svojho času ste spolu s Ivanom Miklošom dávali za príklad Írsko, nejak sa k tomu už nehlásite. Takže, prosím vás, vaše predikcie nejakej svetovej ekonomiky, ktorá má byť pre nás vzor, si skutočne nechajte.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Kaník, vaše nesmierne presvedčivé vystúpenia, a to každé v tejto Národnej rade, je však vždy zavádzajúce a lživé.
Vaším jediným cieľom je pomôcť podnikateľom k čím väčším ziskom. Viete, musím vám povedať jednu vec, a to bez ohľadu na to, aká situácia je, žiadny zamestnávateľ nevezme ďalšieho zamestnanca preto, aby mal prezamestnanosť, ak ho nepotrebuje. Vždy zamestnáva iba toľko ľudí, ktorých skutočne potrebuje. V tejto súvislosti mám pocit, že vy s pánom Mihálom by ste sa najradšej vrátili do otrokárskej spoločnosti, aby ľudia u vás pracovali skutočne za stravu a možno za nejaký príbytok veľmi chatrný, ale žiadny zamestnanec nemôže niesť riziko podnikania. Každý zamestnanec odovzdáva svoje zručnosti a schopnosti zamestnávateľovi, vďaka ktorým zamestnávateľ dosahuje zisk. A preto, prosím, nestrašte, neklamte, nezavádzajte občanov! Jednoznačne predložený návrh Zákonníka práce je štandardný v rámci Európskej únie a nevymyká sa priebehu v rámci Európskej únie.
A len na konto flexikonta, ak dovolíte. Pán Mihál si privlastňuje, čo on urobil. Urobil dva paragrafy z pôvodného flexikonta, ktoré sme zavádzali ešte za nás, povedzme si úprimne, a to bez akéhokoľvek súhlasu zamestnancov. V dnešnej dobe je to jeden prehľadný a zrozumiteľný paragraf, je možné sa dohodnúť so zamestnancami prostredníctvom kolektívnej zmluvy a vyrovnávacie obdobie je predĺžené z 12 na 30 mesiacov, tak ako to požadovali zamestnávatelia. O čom tu chcete ešte rozprávať?

Vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa opäť pokúsil argumentami aj presviedčať alebo aspoň otvárať uši, ale vidím, že asi boli dobré, pretože žiadne argumenty nezazneli. Vy vtedy vytiahnete tie svoje cirkusové čísla, ináč to tak nazvať nemôžem. A vy máte vieru, vy ste ako normálne náboženská organizácia, pretože vy ako keby ste to len vytiahli, my to veríme, my v to veríme, nemáme na to argumenty, nevieme to dokázať, ale veríme v to, a preto to opakujeme.
A úplne tak konkrétne. Pán Blaha spomínal amfetamín ale prepáčte, pán kolega-poslanec, ja mám obavu, či vy v ňom, teda či vy ho v sebe nemáte a možno aj niečo iné, pretože ja som hovoril o krajinách EÚ a vy ste začali hovoriť o Číne, Hondurase a neviem o čom. Ak máte problém s geografiou, že čo je Európa, čo sú iné krajiny, tak ja neviem, ale to sa mi zdá, že fakt, či za tým nie je nejaký ten amfetamín.
A Miro Číž, použi Google, prosím ťa, keď sa chceš vyjadrovať o faktoch! Pretože ja som nastúpil v roku 2002 do vlády. A to, čo si ty tu hovoril, aj čísla, aj fakty patria do úplne iného obdobia. Takže stačí použiť aspoň Google, keď už pamäť nie je až taká dobrá.
Na záver, pani Nachmannová, Tomanová, zvlášť pani Tomanová, no ja s vami súhlasím, že je to štandardný Zákonník práce. Všetky európske krajiny majú štandardné Zákonníky práce, ale sú to rôzne Zákonníky práce a niektoré krajiny sú na pokraji bankrotu, majú 25-percentnú mieru nezamestnanosti, majú zlú ekonomickú situáciu a niektoré naopak, niektorým sa darí. A teraz je na nás, ku ktorým chceme patriť. A verte mi, že všetky majú štandardný Zákonník práce. My chceme, aby sme patrili k úspešným krajinám, nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Poprosím kolegov, keď už zohriali tú pôdu, aby nechali priestor aj pre mňa.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem takou obľúbenou témou, ako je počasie, aby sme si to troška uľahčili. Tak áno, pán minister, dobre ste naznačili, že áno, bola zmena, je škaredo, sychravo, poprcháva, ale také dobré zrkadlo, dobré svedectvo o tom, že aké časy čakajú aj Slovensko a ekonomiku Slovenska po schválení tejto novely, keď sa nič nezmení. A dúfam, že sa zmení a zmení sa k lepšiemu. V časoch hospodárskej krízy, keď ekonomika nerastie, ale rastie nám počet nezamestnaných, áno, treba pristúpiť, pán minister, k novele Zákonníka práce. No ale práve sa to musí udiať za účelom, aby sme minimálne udržali zamestnanosť, keď už nie kvôli tomu, aby sme tú zamestnanosť zvýšili. Nedarí sa ekonomike ani v Číne, ten nárast nie je taký, ako oni tiež očakávali. Tak majme ten minimálny plat, aby sme udržali tú zamestnanosť. Nie na základe takých štátnych subvencií, ako dostal Mondi, ako povedal pán poslanec Kaník, alebo ďalšie firmy, lebo to už, fakt to bude potom lacnejšie, že povieme ľuďom, že zostaňte doma a my vám budeme dávať nejaký štátny plat.
Ale SMER - sociálna demokracia práve s pomocou odborárov, ako už aj môj kolega Laco Solymos hovoril, že Slovensko posúva medzi krajiny, ktoré budú mať veľmi rigidné pracovné právo, také rigidné, že cez zástupcov odborov, môžu to byť traja ľudia, v zásade zablokuje celý podnik.
A pozrime sa, že ako stoja tie krajiny, pán poslanec Blaha tu teraz nie je, že ako stoja tie krajiny, kde majú takéto rigidné alebo podobné rigidné pracovné právo, ako ideme zavádzať my. Španielsko napríklad. Je tam najvyššia nezamestnanosť v rámci Európskej únie. Ideme, chceme ísť touto cestou? Chceme odstrašiť aj tých podnikateľov, zamestnávateľov, ktorí ešte možno by vytvorili nejaké to zamestnanie, alebo udržali tých ľudí, ktorých zamestnávajú, ale po tomto, veríte-neveríte, ale už teraz sa každý chystá, každý sa pýta, aká zmena bude, kedy to nadobúda účinnosť. A ľudia už prichádzajú o prácu, už stačí, keď prerokúvame takúto formu Zákonníka práce. Nie je tajomstvo, že ja pôsobím ako advokát. Mnohí investori aj zo zahraničia prídu za advokátom a sa pýtajú, že aké tu je právne prostredie. Koľko stojí zamestnávať človeka, aký je pružný Zákonník práce. To tých zamestnávateľov aj terajších, aj tých možných set-sakramentsky zaujíma. Ako-tak to bolo tak prijateľné, boli sme taký štandard, ešte taký lepší štandard v rámci strednej Európy. Po tomto? No ja s budem čudovať, fakt, že keď niekto sem príde s nejakou väčšou investíciou, aby zamestnal viac ľudí, by som bol veľmi opatrný, že čo je za tým. A budeme mať taký striktný, rigidný, ťažkopádny Zákonník práce, že zamestnávať ľudí bude obrovské bremeno. Obrovské bremeno pre tých zamestnávateľov.
Mám v okruhu známych jedného podnikateľa, celkom sa mu darí a jeho dcéra je taký malý Che Guevara, vždy si ju pripomínam, keď počujem pána Blahu, poslanca. Hovorím: A čo si myslíš, prečo si tam až tak dobre, že bola si na Kube? Lebo tvoj otec zamestnáva, žije aj z práce iných ľudí. Ale tvoj otec bude zamestnávať len vtedy tých ľudí, keď sa mu to oplatí. Keď to podnikanie mu neprinesie len toľko, koľko by on zarobil niekde inde, tak nebude zamestnávať. Viete, to nie je také ľahké vstávať s tým, že áno, či mám pre svojich ľudí prácu, lebo treba na konci mesiaca alebo v strede mesiaca im dať výplatu. A teraz ešte príde aj toto.
No táto novela veru odstraší možných zamestnávateľov. A nalejme si čistého vína, kto dnes vytvára pracovné miesta? Štát? Odbory? SMER -sociálna demokracia, politická strana? Nie, sú to podnikatelia. Vy na nich nadávate, ale oni zamestnávajú tých ľudí, alebo sa sami zamestnávajú. A tým sme už zákonom o sociálnom poistení už dali dobrý uder. Čiže treba sa zamyslieť nad tým, čo chceme dosiahnuť, či chceme fakt len odmeniť odbory za podporu počas volebnej kampane alebo počas pôsobenia SMER-u - sociálna demokracia v opozícii, alebo to myslíme so Slovenskom vážne. Preboha živého, odmeňte odbory nejako inak, ale nie takto! Zamestnajte ich, však odboroví predáci väčšinou potom skončia v košiari SMER - sociálna demokracia, sú primátormi alebo v ďalších funkciách, tak odmeňte ich takto. Ale nie na úkor toho, že sa bude prepúšťať, alebo sa ešte ťažšie budú vytvárať nové pracovné miesta.
Viete na Slovensku máme už také pravidlo, že chceme udržať zamestnanie alebo chceme udržať prácu pre zamestnanca aj vtedy, keď dopredu vieme, že to je prehratý boj, že ten zamestnanec o tú svoju prácu príde. My ten marazmus niekedy naťahujeme. Preto uvažujme, keď už máme tú novelu otvorenú, aj o tom, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí možno prídu o prácu. V krajinách, ako je Nemecko alebo Rakúsko, majú určité také flexibilné vnímanie zamestnávania - práva na prácu. Oni hovoria, že skôr ako právo na prácu máš to, že máš právo na odmenu za pracovnú pripravenosť, pripravenosť vykonať prácu. To nielen v období, keď niekto je vo výpovednej lehote, ale všeobecne. Zamestnancovi povedia, že zostaneš doma a netreba ti chodiť do práce, ale dostaneš plat, takzvaný freistellung. Toto freistellung platí aj v prípade, keď zamestnanec je vo výpovednej lehote, že zamestnanec síce ako dostane výpoveď, výpovedná doba začína plynúť, dvoj- až štvormesačná, ale nemusí chodiť do práce, môže sa aktívne zapodievať s tým, že ako sa zamestná, môže už vtedy sa rekvalifikovať, proste aktívne sa zamestnať. Jednak má to aj taký účinok, že v prípade zamestnancov, ktorí sú prepustení z dôvodu, že ich pracovné výsledky, alebo pracovná morálka nie je dobrá, aby na revanš počas tej výpovednej doby nerobili neplechu u zamestnávateľa. Ale chcem poukázať na to, že áno, keď už chceme pre tých ľudí spraviť niečo, tak myslíme aj na toto. Myslím aj na to, je tu inštitút, ktorý je dobre zavedený v týchto krajinách, dajú sa z toho spraviť štúdie, pomôžme tým ľuďom takto. Preto budeme navrhovať, aby zamestnanec potom, keď už dostane tú výpoveď, keď to už je, bohužiaľ, bude stav, aký bude, tak mohol využiť tento čas na to, aby si aktívne hľadal prácu, aby zamestnávateľ ho mohol uvoľniť z dochádzky, keď už aj tak, keď už niekto dostane výpoveď, dostane výpoveď kvôli tomu, že ho tam netreba.
Druhým problémom, ktorým chcem, ktorý chcem troška vyzdvihnúť, už to flexikonto nebudem otvárať, ale budem otvárať pracovný čas nerovnomerného rozdelenia, lebo tu nastáva ďalšia zmena, ďalší problém. Pracovný čas môže byť rozdelený rovnomerne, kde už vieme, že ako je, že povedzme od 8. hod. do 16.30 hod. každý týždeň rovnako. Sú povolania, kde je potrebné ten pracovný čas rozdeliť tak, že jednotlivé týždne v mesiaci budú iné, čiže tento nerovnomerný pracovný čas, keď niekedy je kratší a niekedy dlhší týždeň. Ale sú aj pracovné odvetvia, napríklad v cestovnom ruchu, kde čašník v hoteli robí mimo letnej a zimnej sezóny iba vo štvrtky, piatky, soboty povedzme 8 hodín, počas sezóny robí aj päť dní v týždní, 8 hodín mimo sezóny a počas sezóny robí aj deväť aj pol hodín päťkrát do týždňa. Keďže čašník je platený od odpracovaných hodín, musel by v prípade letnej a zimnej sezóny robiť každý týždeň 7,5 hodín nadčasov. Na to máme ten týždenný, to referenčné obdobie, ktoré ideme znížiť, pani bývalá ministerka Tomanová, už na mňa veľmi cerí, ale myslím na to, že ideme to, ideme to znižovať na štyri mesiace, doteraz sme mali šesť. A toto bolo dobré aj pre zamestnanca, aj pre zamestnávateľov. Teraz to ideme meniť a práve tým štýlom, čo som už naznačil, že odbory budú rozhodovať o všetkom. Keď odbory budú súhlasiť, tak to bude, keď odbory nebudú súhlasiť, tak to nebude. My nepodmieňujme všetky tie užitočné veci zo Zákonníka práce tým, či odbory dajú súhlas, alebo nedajú súhlas. A podľa mňa oveľa reprezentantnejší prístup je, keď zamestnancov zastupuje ich zástupca volený všetkými zamestnancami. Ale tento inštitút ideme absolútne nieže zrušiť, ale znemožniť.
Čiže uvažujme v týchto kontextoch, keď vieme, že sú ťažkosti vo výpovediach. Pri výpovediach sú ťažkosti pri nerovnomernom rozdelení pracovného času, tak nespravme ešte ďalšie bariéry, aby sme sťažili nielen život zamestnávateľov, ale aj zamestnancov. No v druhom čítaní prídeme s viacerými takýmito pozmeňujúcimi návrhmi, ale ešte raz zdôrazňujem, najväčší problém v tomto Zákonníku práce vidím, že zástupcovia zamestnancov odbory budú mať skoro v každom prípade právo veta. Aj v tých prípadoch, v ktorých odbory nemusia byť zaangažované, stačila by dohoda zamestnávateľa a zamestnanca. Aj do týchto sfér pridávame odbory, čo je podľa mňa nezmysel. Sme práve toho názoru, že nemusíme byť pápežskejší ako pápež. Poďme na európske štandardy, ktoré sú tu. A určite sa nám nebude dariť horšie ako ostatným krajinám, ani zamestnávateľom, ani zamestnancom.
A keď dovolíte, tak ešte poviem takú pikošku na záver, zas dôjde k redefinícii závislej práce. K čomu to povedie? V dnešnej dobe hlavne v stavebníctve pozorujeme tú skutočnosť, že tí dobrí remeselníci robia na živnosť. Prečo? Lebo ich niekto k tomu donútil? Nie, lebo sú slobodnejší, vedia si vydupať vyššie odmeny, či hodinové alebo úkolové, a vedia nechať zamestnávateľa a toho podnikateľa ako subdodávateľa hocikedy tam na stavbe, keď nemajú vytvorené dobré pracovné podmienky alebo sa im tá odmena máli. No tých podmienok bolo v zákone veľa, aby sme nejakú činnosť mohli zadefinovať ako závislú prácu. Rad týchto podmienok vypadne, čiže tie nožnice sa otvárajú, oveľa viac takýchto činností budeme môcť, bude môcť štátna moc považovať za závislú prácu. Obmedzíme živnostníkov vykonávať tú svoju prácu, mnohým zamestnávateľom využívajúcim služby a týmto, tým podnikateľom, ktorí využívajú tieto služby samostatne zárobkovo činných osôb, zas zvyšujeme náklady. A potom už budem fakt zvedavý, kedy asistentov poslancov, ako činnosť asistentov poslancov zadefinujete ako závislú prácu, lebo už je k tomu veľmi blízko. Čo robia? Robia pre nás, od nás dostávajú úkoly. Už len pár podmienok. Čiže majte na zreteľ pri redefinícii závislej činnosti aj túto činnosť, činnosť našich poslaneckých asistentov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Prepúšťam kolegom.

Ďakujem pekne. Pán kolega, máte pravdu. Snáď možno ešte pár takých vylepšení. Na každého zamestnanca, ktorý vďaka tejto novele stratí prácu, budeme my všetci ostatní, ktorí pracujeme, sa veľmi ťažko skladať na nezamestnaneckých podporách. Dnes máme problém s verejnými financiami a táto novela rozširuje rady tých, ktorí budú odkázaní na verejné financie. To znamená zvyšovať dane, poplatky a výber od tých, ktorí robia.
Treba ešte dodať možnože jednu skutočnosť. Táto vláda štedro ide odmeňovať niektorých veľkých podnikateľov - spriaznencov investičnými stimulmi nie preto, aby vytvárali nové pracované miesta, ale aby zachovali tie, ktoré by rušili vďaka takejto novele.
Ďakujem.