7. schôdza

Alojz, ja vždy ocením, keď niekto príde s autentickou skúsenosťou, preto aj pri tvojom príhovore sa budem venovať hlavne tej Číne. Lebo tým, že si mal možnosť pobudnúť na druhej strane tohto vzťahu, tak možno máš v niečom skúsenosti, ktoré nám chýbajú. Ale opýtal by som sa, že kde by si teda nakreslil tú čiaru? Ako máme reagovať v prípade, keď už dnes pomaly každý mesiac sa nám upáli nejaký tibetský mních kvôli situácii v okupovanom Tibete čínskou armádou? Aká by mala byť odpoveď Slovenska na takúto situáciu? Ako by sa mali vyvíjať, ako už povedal kolega Osuský, naše obchodné vzťahy s Taiwanom na to, aby sme nenahnevali čínskych hodnostárov, či už priamo v Číne alebo na zastupiteľských úradoch? A rovnako aj pri iných krajinách. Ako by mala byť kreslená, teda podľa teba, tá čiara, aby zároveň sme boli vnímaní ako tí dôležití, na ktorých sa ten kapitán príde pozrieť, ale zároveň ako predstavitelia silnej ľudskoprávnej tradície, ktorú v Európe nesieme so sebou a ktorú Európa v podstate aj spolu so Spojenými štátmi americkými budovala, ako by sme sa mali postaviť pri zbytku sveta k tomu, že niekde sú flagrantne ľudské práva porušované, že veci, ktoré my považujeme za neprípustné, sa tam dejú na každodennom poriadku, a veci, ktoré máme ako svoju predstavu o tom, ako by mal nejaký ideálny stav vyzerať, sa nedejú. Kde končí ten ekonomický záujem? Kde ešte máme byť tí relevantní a kde by sme mali ustúpiť? Keby si mohol odpovedať.

Pán poslanec Hlina, ja by som len jednu maličkú poznámku k vášmu vystúpeniu chcel povedať, a to nielen kvôli kolegom, ktorí, predpokladám, že tu znalosť majú dostatočnú, ale aj predovšetkým pre občanov, ktorí budú pozerať tento záznam, keď si nájdu čas. Lebo vy ste hovorili veľmi zjednodušene o tom, že Slovenská republika akosi prísnejšie pristupuje k dodržiavaniu Schengenu, ako je to napríklad v Rakúskej republike. Čiže chcem aj z tohto miesta povedať, že je to absolútne nepochopenie Schengenu. Podmienky pre Schengen sú pre všetky členské krajiny rovnaké a musia ich rovnako dodržiavať. A neexistuje nejaký jednoduchší prístup do Rakúskej republiky cez Schengen ako do Slovenskej alebo do Nemecka, alebo hocikde inde. Aby náhodou tu nevznikol dojem, že my sme tí, ktorí sme príliš horliví. Ale poviem vám, je to preto, že tí Číňania chodia do tej Rakúskej republiky len preto, že majú predsa len skúsenosť s budovaním cestovného ruchu v Rakúsku predsa len dlhšiu ako u nás. To je celé. Ale Schengen musí byť rovnako dodržiavaný všade, v Rakúsku, na Slovensku, vo všetkých krajinách Schengenu.

Ďakujem pekne. Áno, to tak býva. Človek si asi musí na to zvyknúť. Záhoráci majú takú dobrú prúpovídku na to. Ale ja som hovoril o elementárnej slušnosti, diplomacii, ktorá je úplne namieste a tam ten ekonomický rozmer. Ja neviem, o čom pán Osuský hovoril. Viete, ja poznám tú reáliu s Čínou, čiže viem, že bol problém s prijatím čínskeho veľvyslanca. Možno keby som poznal reálie Burkina Faso a stalo by sa to isté, tak tiež tam stojím a poviem, že teda neviem, prečo neprijali veľvyslanca z Burkina Faso. A vy ste hovorili o niečom úplne inom. Viete, a to presne tak skončí. Už o týždeň potom niekto povie, predpokladám, že vy, že Hlina podporuje, ja neviem, čínskeho boľševika a neviemčo a aby väznili tibetských mníchov. No, to proste asi takýmto spôsobom nejakým narastie. Pán Osuský, nič v zlom, u vás, u človeka, ktorý proste je v čele sprievodu na umiestnenie vysielačov na strechy základných škôl, mi nezostáva nič iné, len si na to zvyknúť. Martin, k tej veci, skôr ako poviem, poviem tu pánovi kolegovi. Ten Schengen, je to u nás náročnejšie. A to je pravda, že to malo byť rovnaké, u nás je to pápežskejšie od pápeža. Prípadne, ja to určite nestihnem povedať, že v čom. Ale je to náročnejšie. A Martin, ty si sa pýtal, v čom je aká hranica? Ja neviem teda, že. Viete, ja som hovoril o neprijatí čínskeho veľvyslanca. Ale keď sa chceme baviť o kontexte, tak nemôžeš toto odo mňa chcieť za 25 sekúnd, lebo to zostane nepochopené a potom by mohlo prísť k dezinformáciám, ktoré by pán Osuský šíril letom svetom, že čo som ja kde hovoril.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, budem veľmi stručný. K vystúpeniu pána poslanca Fronca. Pán poslanec, dovolím si nesúhlasiť s vašou konštatáciou, že nám chýba kontinuita zahraničnej politiky Slovenskej republiky a že by Slovensko malo mať zahraničnopolitickú doktrínu. Myslím si, že jedna z vecí, na ktorú môžeme byť v našej dvadsaťročnej histórii hrdí, je to, že naša zahraničná politika bola kontinuálna bez ohľadu na to, ako sa striedali vlády. Naše priority boli jasne zadefinované a rešpektované a presadzované. To, že sa menia akcenty, je logické, lebo sa jednak mení medzinárodné postavenie Slovenska, jednak sa menia okolnosti vôkol nás, na ktoré musíme reagovať. Ale naša politika je kontinuálna, je to, ako červená línia sa to linie aj tým dokumentom, o ktorom momentálne diskutujeme aj v mojom úvodnom slove. A hovorím, je to dôvod na hrdosť. V tom druhom bode, starosť o to, kam nás privedie diskusia, ktorá prebieha v EÚ. Ten dôvod je, alebo tá obava je veľmi legitímna. Chcel by som povedať dve veci. Po prvé, akýkoľvek transfer kompetencií, pokiaľ k nemu dôjde, nám nemôže nikto nadiktovať. Tento transfer schváli táto snemovňa. Vy. A po druhé, my sme absolútne otvorení komunikácii na túto tému. Ja som spomenul v mojom úvodnom vystúpení stretnutie predsedu vlády s predsedami všetkých parlamentných politických strán. Jeho stretnutie s relevantnými sociálnymi partnermi v Rade solidarity a rozvoja a pripomeniem, že ešte teraz na jeseň spustíme projekt obnoveného Národného konventu o Európskej únii, ktorý bude mať tri témy, a jedna z nich je, kam Európska únia smeruje. A práve tento konvent vnímame ako platformu, širokú, politickú, spoločenskú, debatu o tom, kde Slovensko chce vidieť budúcu Európsku úniu a seba v nej. Je to absolútne jasné, že toto je debata, ktorá musí ísť naprieč, nielen politickým spektrom, ale celou spoločnosťou. A môžem vám povedať, že z tých desiatok a stoviek stretnutí, ktoré absolvujem pri výkone mojej práce, mám ozaj dobrý pocit z tej zrelosti, ktorú máme na Slovensku v diskusii na európske témy, a z toho, že parlament je schopný sa zhodnúť na tom, čo je náš štátny a národný záujem. Čo znie samozrejme, ale nie je to samozrejmosť v mnohých krajinách, vrátane mnohých krajín Európskej únie. Takže bolo by dobre, keby sme si túto zodpovednosť k budúcnosti nášho štátu udržali.
Pani poslankyňa Vášáryová sa ospravedlnila, takže budem veľmi stručne reagovať na to. Chcela by viac diskusie o zahraničnej politike v parlamente, čo ja len vítam. Viete, že som pozval na rozhovor na ministerstvo zahraničných vecí poslancov zahraničného výboru, výboru pre európske záležitosti a po nadobudnutí platnosti nového kompetenčného zákona sa chystám to isté zorganizovať aj pre poslancov výboru pre ľudské práva a pochopiteľne, naše dvere sú vždy otvorené pre každého z vás na akúkoľvek tému, respektíve ja som pripravený kedykoľvek prísť a diskutovať. Aj dnešná diskusia ukazuje, že okrem týchto prierezových rozhovorov možno by bol priestor aj na diskusiu o niektorých konkrétnych otázkach.
V reforme bezpečnostného sektora Slovensko bude pokračovať. Je to naša iniciatíva, ku ktorej sa veľmi hlásime, a sme na ňu hrdí. Pokiaľ ide o rozvojovú pomoc. SAMRS sa nechystám zrušiť, ale musíme nanovo nastaviť systém poskytovania rozvojovej pomoci, pretože už veľa ľudí si z toho urobilo zárobkovú činnosť. A už som začal, dospel som k presvedčeniu, že to slovo pomoc je až na poslednom mieste. Ale nechcem, hovorím, to je za tých desať rokov, čo ju poskytujeme, sme sa proste ocitli v situácii, že ju treba nanovo zadefinovať. Máme veľmi dobrú spoluprácu s platformou mimovládnych organizácií. Zhodou okolností ešte ja som s nimi podpisoval Memorandum o spolupráci v roku 2010. Podporujeme ich finančne. Tento rok som už vyčlenil 40 tisíc eur na ich aktivity a podporujeme celý rad podujatí, ktoré organizujú. Pokiaľ ide o diskusiu o ekonomickej diplomacii, o ktorej hovoril aj pán poslanec Hlina. Viete, žiaden model nie je perfektný, ale už sme ich prešli niekoľko. Teraz prvýkrát máme jednotnú ekonomickú diplomaciu pod jednou strechou, strechou ministerstva zahraničných vecí. Pracujeme na tom, aby sme diplomatov vzdelávali. Pracujeme na tom, aby sme vyberali kvalitných ľudí. Už sme zrušili pojem obchodno-ekonomické oddelenie. Máme dnes iba ekonomických diplomatov. A verím, že tie výsledky, ktoré vám budem prezentovať v dohľadnej dobe, ukážu, že to bolo dobré rozhodnutie.
Pán poslanec Hlina, pokiaľ ide o ten konzulárny prípad. Ja ho poznám teda z dokumentácie a z papierov. Mám taký návrh. Prestaňme si dopisovať, príďte, sadnime si spolu a povedzme si, že kde je pravda. Pokiaľ sme pochybili, ja sa vám ospravedlním a vyvodíme z toho závery do budúcnosti. Pokiaľ ste mali pocit, že sme mali urobiť aj niečo, čo my nesmieme robiť, tak to zase povieme my vám. To bude asi najjednoduchšie. Ten deficit konkrétností, ktoré cítite v európskej politike, ten je všade okolo nás. Lebo to sa deje, to sa hýbe každým dňom. Veď minulý týždeň sa udiali štyri dôležité veci, ktoré posunuli tú diskusiu niekam inam. Preto je dôležité, aby sme o týchto témach diskutovali a aby vláda mala podporu vás. Aby ste rozumeli tomu, čo robíme. No a posledná veta k vzťahom k našim južným susedom. Myslím, že ten pokrok je naozaj viditeľný. Minulý týždeň môj maďarský kolega povedal, že vzťahy so Slovenskom sú výborné na všetkých úrovniach a že naše spoločné záujmy a spoločné témy, ktoré nás spájajú, sú silnejšie a dôraznejšie, alebo prioritnejšie pred témami, na ktoré máme iný názor. A to je presne pozícia, ktorú presadzuje Slovensko. Čiže ten posun je výrazný a my sa budeme usilovať o to, aby to išlo takto aj ďalej.
Ďakujem pekne za vašu účasť v rozprave.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 22. augusta 2012 prerokovala a schválila Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013. Správu vláda každoročne predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Výročná správa hodnotí predchádzajúci kalendárny rok spolu s návrhom činnosti na ďalší rok vrátane rozpočtu. V súvislosti s plánovaným a na aktuálnej schôdzi parlamentu schváleným prechodom kompetencií vo vzťahu k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky mi vláda uložila prezentovať správu na rokovaní Národnej rady. V určených parlamentných výboroch správu prezentoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, veľvyslanec Igor Furdík. Výročnú správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzajúc z podkladov všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Správa v prvej časti poskytuje prehľad o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011, ktorá bola zabezpečovaná príslušnými orgánmi a inštitúciami Slovenskej republiky a jej hlavným garantom Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Správa za rok 2011 sa zameriava najmä na vyhodnotenie oblastí, ktoré úradu určuje príslušný zákon, najmä poskytovanie dotácií vo vymedzených oblastiach štátnej podpory, vystavovanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach týkajúcich sa Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. V druhej časti sa správa zaoberá návrhom strategických zámerov spojených s tvorbou a výkonom štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na rok 2013. Vychádza pritom z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016, zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, odporúčaní Európskej únie a Rady Európy pri koncipovaní ich politík k európskym diaspóram a z odporúčaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zdôrazniť, že zásadným cieľom tvorby a plnenia programu politiky štátu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2013 bude najmä konsolidácia a upokojenie vzťahov s krajanskými organizáciami a osobnosťami krajanského života. Táto konsolidácia by mala spočívať v odstraňovaní bariér, sprehľadnení a zjednodušení príslušných procesov, ale takisto vo vytváraní rovnakých podmienok pre spoluprácu všetkých krajanov a v podpore aktivít upevňujúcich kultúrne povedomie slovenských národnostných menšín a krajanských komunít v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje v súlade so spomínanou koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 rokovanie Stálej konferencie Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. Konferencia sa koná raz za dva roky. V tomto roku bude v Bratislave, v dňoch 30. a 31. októbra. Zámerom je vytvoriť pre krajanov priestor, vyjadriť sa ku koncepcii, a to hlavne v súvislosti so zámerom pripraviť jej novú podobu, ktorej predloženie sa predpokladá v rokoch 2013 - 2014. Takisto očakávame od účastníkov konferencie reflexiu k zamýšľanej príprave novely zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v predpokladanom termíne v rokoch 2014 - 2015. Dôležitou úlohou a zákonnou povinnosťou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude aj v roku 2013 zabezpečovať vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Pri zabezpečovaní tejto agendy bude Úrad naďalej úzko spolupracovať so zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí a s príslušnými útvarmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj s ďalšími vecne príslušnými inštitúciami. Pripomínam, že v súlade so zákonom č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a uznesením vlády Slovenskej republiky zo 17. septembra 2008 sa vláda zaviazala vyčleniť na výkon politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí každoročne 1 327 756,75 eur na dotačný systém a v zmysle uznesenia vlády č. 487 z 26. mája 2004 aj 99 581,75 eur každoročne na plnenie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Efektívnejšia realizácia starostlivosti o krajanov vo svete si vyžaduje ďalšie prehlbovanie inštitucionálnej spolupráce zo strany Slovenskej republiky, ako aj v súčinnosti so Slovákmi žijúcimi v zahraničí na konkrétnych programoch a projektoch. V oblasti vzájomnej komunikácie a spolupráce sa okrem už uvedených úloh dostávajú do popredia kroky zamerané na využitie ekonomického potenciálu krajanov. A využitie pomoci Slovákov žijúcich v zahraničí slovenským spoločnostiam pri ich prieniku na trhy príslušných krajín v súčinnosti s našimi zastupiteľskými úradmi, obchodnými komorami a profesijnými združeniami.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predložila na tejto schôdzi Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Schválením zákona dňa 11. septembra 2012 prejdú od začiatku októbra tohto roka kompetencie a zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré sa takisto k tomuto dňu premenuje na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zostáva aj naďalej orgánom štátnej správy, je a bude rozpočtovou organizáciou, ktorá však v praxi prechádza z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vláda pokladá tento návrh za, okrem iného, logické vyústenie procesu uvedomovania si nutnosti stále intenzívnejšej koordinovanosti a nutnosti synergie pôsobenia štátu v zahraničí prostredníctvom siete zastupiteľských úradov aj v krajanskej oblasti. Považujeme presunutie zodpovednosti za zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rezort zahraničia za prirodzený krok, keďže krajanská problematika je svojím obsahom zameraná predovšetkým na zahraničie. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky sú z hľadiska koordinácie celej problematiky nenahraditeľné a jednoznačne predurčené byť prvoradým partnerom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri špecifikácii ďalšieho zamerania a priorít štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k našim krajanom. Zabezpečovanie výkonu štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom prostredníctvom rezortu zahraničných vecí môže zintenzívniť vzájomné väzby a pôsobenie medzi Slovenskou republikou a krajanskými spoločenstvami aj v oblasti prezentácie Slovenska v zahraničí, predovšetkým s využitím potenciálu významných slovenských osobností žijúcich v zahraničí.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi ešte na záver konštatovať, že potrebu partnerstva a nevyhnutnosť čo najužšej spolupráce medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdzuje celé doterajšie pôsobenie úradu. V mnohých krajinách by bez priamej angažovanosti našich zastupiteľských úradov bola spolupráca s krajanmi veľmi zložitá, ba až nemožná. Som presvedčený, že priama prepojenosť Ministerstva zahraničných vecí a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nepochybne prinesie zvýšenie efektívnosti a tým aj účinnosti štátnej politiky Slovenskej republiky zameranej na túto oblasť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013. Pod tlačou č. 192. Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 199 z 28. augusta 2012 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorsky výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 16, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny z 10. septembra 2012 č. 26 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 11. septembra 2012 č. 34 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o štátnej starostlivosti o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013 (tlač 192) na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcich v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013 (tlač 192a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 19 z 12. septembra 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím vystúpiť, lebo k úvodnému slovu nie je možná faktická poznámka. Takže chápte toto moje vystúpenie ako skôr faktickú poznámku k úvodnému vystúpeniu pána ministra. Preto bude aj krátka aj naozaj veľmi zameraná. Nebudem hovoriť k samotnej téme, o ktorej pán minister hovorí. Nie preto, že by nebola dôležitá, a nie preto, že by mi krajania neležali na srdci. Dalo by sa hovoriť o tom, napríklad pani poslankyňa Jana Žitňanská, teraz ju vidím, ako sme spolu minulý rok presadili, aby naše krajanské deti z Vojvodiny nemuseli platiť drahé komerčné zdravotné poistenie, keď študujú na Slovensku. A o tom, ako politické strany, ktoré sa najviac hrdia svojimi národnými farbami, za toto nehlasovali. Ale hovorím, to si zasluhuje osobitnú debatu a vidím tu poslancov, ktorí o tom debatovať chcú, a nechcem sa im pliesť do remesla. Ja si dovolím k niečomu úplne inému, možno pre niekoho odľahčenému a pre niekoho aj vážnejšiemu. Pán minister, všimol som si, že ste vo svojej úvodnej správe použili formuláciu veľvyslanec Igor Furdík, keď ste hovorili o predstaviteľovi tohto, tohto úradu. Pokiaľ teda ovládam situáciu, pán Furdík nie je momentálne veľvyslancom v žiadnej krajine. Takže dovolím si predpokladať, možno ma opravíte, že používate určitý manierizmus, ktorý sa minister zahraničných vecí a niektorí predstavitelia pokúšajú zaviesť už dlhšiu dobu, a to je teda, ak raz bol niekto veľvyslancom, aby doživotne sme používali v súvislosti s ním tento titul. Takže pán Furdík aby bol veľvyslancom až do smrti, keď o ňom hovoríme. Ak je to tak, chcem teda len na to poukázať, chcem povedať, že nie je to zvyklosťou z hľadiska ani slovenskej histórie ani slovenského spisovného jazyka ani iného politického používania. A je to pre mňa určitá forma manierizmu, ktorým sa zamestnanci ministerstva zahraničných vecí opäť raz túžia vyvýšiť nad zvyšok, 5,4 mil. obyvateľov tejto krajiny. Ale v poriadku, keď to tak chcete robiť, nebudeme vám to brať, len potom mám na vás otázku, že či budete toto používať konzistentne. Lebo v anglosaských krajinách, kde naozaj sa to robí, že ambassador je ambassador naveky, je aj senator senator naveky, aj prezident je prezidentom naveky. Takže či napríklad, keď budete hovoriť s pánom ministrom Froncom, teda pánom poslancom Froncom, budete hovoriť pán minister. A keď budete hovoriť s exposlancami, či budete hovoriť pán poslanec. Lebo je to rovnaká logika, ako keď o pánovi Furdíkovi hovoríte, že veľvyslanec Igor Furdík. Ak som sa nepomýlil. Ak je naozaj niekde teraz veľvyslancom, ospravedlňujem sa. Berte túto moju poznámku ako bezpredmetnú. Hovorím, veľmi ma to nerozčuľuje, ani mi to žily netrhá, len hovorím, nemyslím si, že by bolo vhodné do slovenčiny zavádzať tieto manierizmy, a veľmi pekne by som vás poprosil, aby ste ich nepoužívali. Ak ich používate, aby ste ich potom používali konzistentne. Keďže ja som zatiaľ žiadnu z takých funkcií nemal, tak dúfam, že ma ani neobviníte z toho, že si tu riešim nejaký osobný problém. Naozaj by som bol radšej, keby proste na Slovensku sme hovorili tak, ako nám jazyk narástol predtým, a aby sme si neosvojovali nutne niečo, čo myslím si, že nám nie je blízke.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som si myslel, že pán Beblavý ide vystúpiť odborne, ale miesto toho sa nám tu zahral na jazykového korektora. Myslím si, že pán minister vystúpil korektne, a jeho odborné vystúpenie znevažovať tým, že niekto ho ide poučovať, čo má hovoriť, čo nemá z pohľadu jazykového zákona, alebo manierizmu a nemanierizmu, tak sa mi to zdá nevhodné. Dám tiež taký príklad. Mnohí poslanci, alebo mnohí ľudia z KDH nazývajú pána Čarnogurského pán minister. Nikomu to nevadí. Je to iba prejav nejakej úcty k človeku, ktorý sa zaslúžil o rozvoj Slovenskej republiky a ktorý urobil kus veci pre Slovenskú republiku. Čiže, myslím si, pokiaľ pán minister má pocit, že ten pán Furdík ako bývalý veľvyslanec urobil veľa roboty pre Slovenskú republiku, ja v tom nevidím problém. Ale vidím, že pán poslanec Beblavý sa nudí a ide tu jazykové korekcie robiť asi všetkým ministrom.

Ja len veľmi v skratke. Som rozhodne proti akémukoľvek manierizmu a elitárstvu a podobným veciam. Nie som expert na protokol. Ale pre mňa napríklad exprezident Kováč vždy bude pán prezident. Takisto ako pánovi Dzurindovi vždy rád poviem pán premiér. Takže ja v tom až taký veľký problém nevidím a môžeme sa dohodnúť, asi to je naozaj hlavolam skôr pre jazykovedcov, že čo s tým. Osobne si určite nepotrpím na to, keď už raz poslancom nebudem, aby ma niekto tituloval názvom poslanec. Ale minimálne u prezidenta a u veľvyslanca sa mi to zdá byť celkom náležité.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ale myslím, že nie je treba.