7. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 22. augusta 2012 prerokovala a schválila Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013. Správu vláda každoročne predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Výročná správa hodnotí predchádzajúci kalendárny rok spolu s návrhom činnosti na ďalší rok vrátane rozpočtu. V súvislosti s plánovaným a na aktuálnej schôdzi parlamentu schváleným prechodom kompetencií vo vzťahu k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky mi vláda uložila prezentovať správu na rokovaní Národnej rady. V určených parlamentných výboroch správu prezentoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, veľvyslanec Igor Furdík. Výročnú správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzajúc z podkladov všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Správa v prvej časti poskytuje prehľad o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011, ktorá bola zabezpečovaná príslušnými orgánmi a inštitúciami Slovenskej republiky a jej hlavným garantom Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Správa za rok 2011 sa zameriava najmä na vyhodnotenie oblastí, ktoré úradu určuje príslušný zákon, najmä poskytovanie dotácií vo vymedzených oblastiach štátnej podpory, vystavovanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach týkajúcich sa Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. V druhej časti sa správa zaoberá návrhom strategických zámerov spojených s tvorbou a výkonom štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na rok 2013. Vychádza pritom z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016, zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, odporúčaní Európskej únie a Rady Európy pri koncipovaní ich politík k európskym diaspóram a z odporúčaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zdôrazniť, že zásadným cieľom tvorby a plnenia programu politiky štátu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2013 bude najmä konsolidácia a upokojenie vzťahov s krajanskými organizáciami a osobnosťami krajanského života. Táto konsolidácia by mala spočívať v odstraňovaní bariér, sprehľadnení a zjednodušení príslušných procesov, ale takisto vo vytváraní rovnakých podmienok pre spoluprácu všetkých krajanov a v podpore aktivít upevňujúcich kultúrne povedomie slovenských národnostných menšín a krajanských komunít v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje v súlade so spomínanou koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 rokovanie Stálej konferencie Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. Konferencia sa koná raz za dva roky. V tomto roku bude v Bratislave, v dňoch 30. a 31. októbra. Zámerom je vytvoriť pre krajanov priestor, vyjadriť sa ku koncepcii, a to hlavne v súvislosti so zámerom pripraviť jej novú podobu, ktorej predloženie sa predpokladá v rokoch 2013 - 2014. Takisto očakávame od účastníkov konferencie reflexiu k zamýšľanej príprave novely zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v predpokladanom termíne v rokoch 2014 - 2015. Dôležitou úlohou a zákonnou povinnosťou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude aj v roku 2013 zabezpečovať vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Pri zabezpečovaní tejto agendy bude Úrad naďalej úzko spolupracovať so zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí a s príslušnými útvarmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj s ďalšími vecne príslušnými inštitúciami. Pripomínam, že v súlade so zákonom č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a uznesením vlády Slovenskej republiky zo 17. septembra 2008 sa vláda zaviazala vyčleniť na výkon politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí každoročne 1 327 756,75 eur na dotačný systém a v zmysle uznesenia vlády č. 487 z 26. mája 2004 aj 99 581,75 eur každoročne na plnenie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Efektívnejšia realizácia starostlivosti o krajanov vo svete si vyžaduje ďalšie prehlbovanie inštitucionálnej spolupráce zo strany Slovenskej republiky, ako aj v súčinnosti so Slovákmi žijúcimi v zahraničí na konkrétnych programoch a projektoch. V oblasti vzájomnej komunikácie a spolupráce sa okrem už uvedených úloh dostávajú do popredia kroky zamerané na využitie ekonomického potenciálu krajanov. A využitie pomoci Slovákov žijúcich v zahraničí slovenským spoločnostiam pri ich prieniku na trhy príslušných krajín v súčinnosti s našimi zastupiteľskými úradmi, obchodnými komorami a profesijnými združeniami.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predložila na tejto schôdzi Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Schválením zákona dňa 11. septembra 2012 prejdú od začiatku októbra tohto roka kompetencie a zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré sa takisto k tomuto dňu premenuje na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zostáva aj naďalej orgánom štátnej správy, je a bude rozpočtovou organizáciou, ktorá však v praxi prechádza z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vláda pokladá tento návrh za, okrem iného, logické vyústenie procesu uvedomovania si nutnosti stále intenzívnejšej koordinovanosti a nutnosti synergie pôsobenia štátu v zahraničí prostredníctvom siete zastupiteľských úradov aj v krajanskej oblasti. Považujeme presunutie zodpovednosti za zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rezort zahraničia za prirodzený krok, keďže krajanská problematika je svojím obsahom zameraná predovšetkým na zahraničie. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky sú z hľadiska koordinácie celej problematiky nenahraditeľné a jednoznačne predurčené byť prvoradým partnerom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri špecifikácii ďalšieho zamerania a priorít štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k našim krajanom. Zabezpečovanie výkonu štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom prostredníctvom rezortu zahraničných vecí môže zintenzívniť vzájomné väzby a pôsobenie medzi Slovenskou republikou a krajanskými spoločenstvami aj v oblasti prezentácie Slovenska v zahraničí, predovšetkým s využitím potenciálu významných slovenských osobností žijúcich v zahraničí.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi ešte na záver konštatovať, že potrebu partnerstva a nevyhnutnosť čo najužšej spolupráce medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdzuje celé doterajšie pôsobenie úradu. V mnohých krajinách by bez priamej angažovanosti našich zastupiteľských úradov bola spolupráca s krajanmi veľmi zložitá, ba až nemožná. Som presvedčený, že priama prepojenosť Ministerstva zahraničných vecí a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nepochybne prinesie zvýšenie efektívnosti a tým aj účinnosti štátnej politiky Slovenskej republiky zameranej na túto oblasť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru, poslancovi Jurajovi Drobovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013. Pod tlačou č. 192. Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 199 z 28. augusta 2012 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorsky výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 16, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny z 10. septembra 2012 č. 26 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 11. septembra 2012 č. 34 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o štátnej starostlivosti o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013 (tlač 192) na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcich v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013 (tlač 192a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 19 z 12. septembra 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja poslanci, traja, štyria. Posledná, pani podpredsedníčka Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím vystúpiť, lebo k úvodnému slovu nie je možná faktická poznámka. Takže chápte toto moje vystúpenie ako skôr faktickú poznámku k úvodnému vystúpeniu pána ministra. Preto bude aj krátka aj naozaj veľmi zameraná. Nebudem hovoriť k samotnej téme, o ktorej pán minister hovorí. Nie preto, že by nebola dôležitá, a nie preto, že by mi krajania neležali na srdci. Dalo by sa hovoriť o tom, napríklad pani poslankyňa Jana Žitňanská, teraz ju vidím, ako sme spolu minulý rok presadili, aby naše krajanské deti z Vojvodiny nemuseli platiť drahé komerčné zdravotné poistenie, keď študujú na Slovensku. A o tom, ako politické strany, ktoré sa najviac hrdia svojimi národnými farbami, za toto nehlasovali. Ale hovorím, to si zasluhuje osobitnú debatu a vidím tu poslancov, ktorí o tom debatovať chcú, a nechcem sa im pliesť do remesla. Ja si dovolím k niečomu úplne inému, možno pre niekoho odľahčenému a pre niekoho aj vážnejšiemu. Pán minister, všimol som si, že ste vo svojej úvodnej správe použili formuláciu veľvyslanec Igor Furdík, keď ste hovorili o predstaviteľovi tohto, tohto úradu. Pokiaľ teda ovládam situáciu, pán Furdík nie je momentálne veľvyslancom v žiadnej krajine. Takže dovolím si predpokladať, možno ma opravíte, že používate určitý manierizmus, ktorý sa minister zahraničných vecí a niektorí predstavitelia pokúšajú zaviesť už dlhšiu dobu, a to je teda, ak raz bol niekto veľvyslancom, aby doživotne sme používali v súvislosti s ním tento titul. Takže pán Furdík aby bol veľvyslancom až do smrti, keď o ňom hovoríme. Ak je to tak, chcem teda len na to poukázať, chcem povedať, že nie je to zvyklosťou z hľadiska ani slovenskej histórie ani slovenského spisovného jazyka ani iného politického používania. A je to pre mňa určitá forma manierizmu, ktorým sa zamestnanci ministerstva zahraničných vecí opäť raz túžia vyvýšiť nad zvyšok, 5,4 mil. obyvateľov tejto krajiny. Ale v poriadku, keď to tak chcete robiť, nebudeme vám to brať, len potom mám na vás otázku, že či budete toto používať konzistentne. Lebo v anglosaských krajinách, kde naozaj sa to robí, že ambassador je ambassador naveky, je aj senator senator naveky, aj prezident je prezidentom naveky. Takže či napríklad, keď budete hovoriť s pánom ministrom Froncom, teda pánom poslancom Froncom, budete hovoriť pán minister. A keď budete hovoriť s exposlancami, či budete hovoriť pán poslanec. Lebo je to rovnaká logika, ako keď o pánovi Furdíkovi hovoríte, že veľvyslanec Igor Furdík. Ak som sa nepomýlil. Ak je naozaj niekde teraz veľvyslancom, ospravedlňujem sa. Berte túto moju poznámku ako bezpredmetnú. Hovorím, veľmi ma to nerozčuľuje, ani mi to žily netrhá, len hovorím, nemyslím si, že by bolo vhodné do slovenčiny zavádzať tieto manierizmy, a veľmi pekne by som vás poprosil, aby ste ich nepoužívali. Ak ich používate, aby ste ich potom používali konzistentne. Keďže ja som zatiaľ žiadnu z takých funkcií nemal, tak dúfam, že ma ani neobviníte z toho, že si tu riešim nejaký osobný problém. Naozaj by som bol radšej, keby proste na Slovensku sme hovorili tak, ako nám jazyk narástol predtým, a aby sme si neosvojovali nutne niečo, čo myslím si, že nám nie je blízke.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som si myslel, že pán Beblavý ide vystúpiť odborne, ale miesto toho sa nám tu zahral na jazykového korektora. Myslím si, že pán minister vystúpil korektne, a jeho odborné vystúpenie znevažovať tým, že niekto ho ide poučovať, čo má hovoriť, čo nemá z pohľadu jazykového zákona, alebo manierizmu a nemanierizmu, tak sa mi to zdá nevhodné. Dám tiež taký príklad. Mnohí poslanci, alebo mnohí ľudia z KDH nazývajú pána Čarnogurského pán minister. Nikomu to nevadí. Je to iba prejav nejakej úcty k človeku, ktorý sa zaslúžil o rozvoj Slovenskej republiky a ktorý urobil kus veci pre Slovenskú republiku. Čiže, myslím si, pokiaľ pán minister má pocit, že ten pán Furdík ako bývalý veľvyslanec urobil veľa roboty pre Slovenskú republiku, ja v tom nevidím problém. Ale vidím, že pán poslanec Beblavý sa nudí a ide tu jazykové korekcie robiť asi všetkým ministrom.