7. schôdza

Ďakujem. Dve krátke poznámky. Prvá, chcem povedať, že tento zákon je legislatívne v poriadku, v súlade s vysokoškolským zákonom č. 131. Hovorím to aj ako jeden, ktorý ten vysokoškolský zákon spoluvytváral.
Druhá poznámka. Vystúpili dvaja poslanci, ktorí podporili návrh zákona. A vôbec z rozpravy mám pocit, že tento zákon by nemal mať problém postúpiť do druhého čítania. Ako to bude, uvidíme.
Ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Obyčajne pri návrhu takéhoto zákona a v dnešnej situácii sa použije protiargument, že je to ďalší výdavok v rozpočte štátu a v tomto prípade v rozpočte rezortu ministerstva školstva a jednoducho v tejto chvíli na to nemáme. Treba si uvedomiť, že je to veľmi opatrný krok, že zavádza fakultatívne možnosť takéto štipendium dať. Čiže v zásade ten výdavok, môžeme povedať, nemusí byť ani nijaký. Je to dobrá vôľa pomôcť a ak by sme si overili a tento zákon, táto novela zákona začala platiť, tak celkom iste by sme aj videli, koľko bude tých žiadostí. Určite bude ten výdavok menší, ako kolegyňa uviedla, kde iste urobila aj odhad, aj pri dobrej vôli. Čiže naozaj si nemyslím, že argument, že na to dnes nie sú peniaze, by bol korektný. Samozrejme, zákon, ja za seba môžem povedať, že plne podporujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona je v plnom súlade s naším cieľom znižovania administratívnej záťaže podnikateľov a osobitne živnostníkov a malých podnikateľov. Zo všetkých prieskumov a analýz podnikateľského prostredia na Slovensku vidíme, že neustále administratívna záťaž spôsobuje ťažkosti, najmä malým podnikateľom. Preto sme sa rozhodli navrhnúť zákon podľa filozofie, ktorú dlhodobo presadzujeme, v tom zmysle, aby živnostníci mohli platiť len za, raz za rok svoju licenciu a nemuseli následne viesť svoje účtovníctvo. Na základe poznatkov teda z praxe chceme zjednodušiť podnikanie, najmä živnostníkom s nízkymi príjmami a odbremeniť ich od nutnosti viesť toto účtovníctvo. Zákon sa týka najmä živnostníkov, ktorí nie sú platcami dane z pridanej hodnoty, teda majú tržby ročne menšie ako 50 000 eur.
Zavedením jednoduchej formy kúpy licencie na rok dopredu oprávňujúcej živnostníka podnikať bez potreby ďalšej administratívy sa výrazne uľahčí samostatne zárobkovo činným osobám podnikanie. Okrem podpory hospodárskeho rastu preto očakávame pozitívny dopad aj na zamestnanosť, čo je dôležité zvlášť v dnešnej situácii, kedy vieme, že zamestnanosť je stále problematická na Slovensku. A vláda v návrhu rozpočtu nepredpokladá zníženie nezamestnanosti ani v najbližších dvoch rokoch v porovnaní s rokom minulým. Podľa analýz vychádza priemerne zaplatená daň živnostníka do obratu, pri ktorom vzniká povinnosť registrácie na daň z pridanej hodnoty, v priemere 503 eur a rozdiely vo výške dane nie sú nijako výrazné v celej šírke tohto pásma, čo je určite zaujímavé zistenie, ale toto sme analyzovali na základe dát, ktoré sú poskytnuté z Inštitútu pre finančnú politiku, teda priamo z ministerstva financií. Preto si dovoľujeme tvrdiť, že dopad na štátny rozpočet bude neutrálny až mierne pozitívny, pretože hlavný prínos licencie je jednoznačne v administratívnom zaťažení, v administratívnom zjednodušení podnikania. Okrem jednorázového zaplatenia dane si živnostník jednou platbou na rok dopredu, zabezpečí aj platbu zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré správca dane za neho odvedie poisťovniam. Formulovali sme návrh zákona taký, že výška licencie bude vždy minimálne odvody plus 500 eur tak, ako vychádza priemer dane z príjmu pre už zmienených živnostníkov.
Z hľadiska cash flow je to pozitívny dopad nielen na štátny rozpočet, ale aj pre poisťovne, pretože budú disponovať celým balíkom peňazí hneď na začiatku roka. Zároveň sa tým zníži riziko neplatenia alebo už oneskoreného platenia odvodov a daní. Čiže na jednej strane sa to zjednoduší živnostníkom a na druhej strane štát dostane svoje peniaze vopred, čo je tak isto výhoda aj z pohľadu štátu.
Treba povedať, že živnostníci ušetria podstatu nákladov, ktoré míňajú na nepriame činnosti, najmä na vedenie účtovníctva. Podľa tohto návrhu okrem platenia licencií vlastne si budú môcť viesť už len evidenciu, čo sa týka obratu, pohľadávok a majetku. Teda bežné veci, ktoré ale nesúvisia s povinným účtovníctvom. Povinnosť vedenia účtovníctva pre tých, ktorí majú licenciu, odpadá.
Dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť, že živnostníci sú v súčasnosti nielen najdôležitejšou, ale aj najzraniteľnejšou skupinou, pretože podľa už schváleného zákona o sociálnom poistení sa na budúci rok zvyšujú odvody každému živnostníkovi minimálne o 300 eur ročne. Len minimálne odvody sa zvyšujú o 25 eur mesačne od budúceho roka. Čiže 300 eur ročne zaplatí každý živnostník. O to je dôležitejšie, aby sme im zjednodušovali život, zjednodušovali podnikanie. Dovoľte mi, aj na základe uvedených faktov požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený kolega predkladateľ Ivan Štefanec, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša na vydanie zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú sme dostali pod tlačou 144. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, na začiatok môžem povedať, že tento návrh opozičnej strany SDKÚ vítame. Skôr ma mrzí, že už v minulosti SDKÚ tento návrh na Slovensku nepresadila. Naozaj je pravdou, že, alebo keď sa pozrieme na rozvinuté ekonomiky vo svete, tak gro HDP týchto krajín tvoria práve malí a strední podnikatelia a keď sa pozrieme na bariéry vstupu do podnikania alebo bariéry, ktoré odrádzajú ľudí od začiatku podnikania na Slovensku, tak sú dosť veľké. A ak na druhej strane máme veľkú nezamestnanosť, mali by sme tento problém riešiť.
Zavedenie živnostenských licencií jednoznačne problém rieši. Zmenšuje bariéry vstupu alebo rozhodnutia alebo také, zmenšuje obavy ľudí, ktorí sa chcú stať živnostníkmi. Lebo mnohí ľudia, ktorí by aj možno mohli podnikať, nie vo veľkom, ale v malom sami seba sa zamestnať, tak si povedia, že radšej nie. Lebo to ešte potom mi nejaké kontroly prídu a potom, počul som nejaká sociálka, úrad práce a daňový úrad a účtovníctvo a jednoducho majú z toho strach. Zbytočný, úplne, strach. Čiže zavedenie živnostenských licencií považujem a aj myslím, teda väčšina nášho klubu, všetci ľudia v našom klube považujeme za krok, ktorý môže veľmi výrazne zjednodušiť podnikanie práve tým malým podnikateľom. A myslíme si, že to je správna cesta, jedna možno z viacerých, ako znižovať nezamestnanosť na Slovensku. Jednoducho, nie je asi správne, ak doma na zadku sedí človek, ktorý má potenciál podnikať, a ten človek tam sedí iba preto a preto nepodniká, lebo sa bojí zbytočného administratívneho zaťaženia. A pevne verím, že tento návrh alebo pre tento návrh strana SDKÚ získala podporu aj v strane SMER a že so stranou SMER ste o tom návrhu návrhu diskutovali a že to nie je len iba taký planý nejaký výkrik v duchu, že však bohujeme za živnostníkov, lebo, myslím si, že zaslúžil by si takú širšiu podporu.
A druhá vec je, možno tie parametre, ktoré ste nadstavili alebo nenadstavili. Že nemyslím si zas, že by sme sa mali tváriť príliš tak voľnomyšlienkársky a nepovedať, na aké druhy živností živnostenské licencie sú určené. Nemalo by sa jednoducho stávať, že na licencie nám prejdú alebo do tohoto systému nám prejdú iba ľudia, ktorí to budú považovať pre nich za ekonomicky výhodné, ale mali by nám do tohoto systému ľudia, ktorí, tých, ktorých som spomínal. Ktorí sa boja začať podnikať preto, lebo by tej byrokracie mali jednoducho viacej ako roboty, ktorej by v tej živnosti robili. Tým chcem povedať, že čo mi v návrhu chýba, naozaj jednoznačne určiť, na aké druhy živností sa návrh vzťahuje. A osobne, môj osobný názor je taký, že by sa mali vzťahovať naozaj na ľudí, ktorí skôr vykonávajú remeselnú činnosť s pevne určenou výškou obratu, aby tam nedochádzala taká tá zvláštna motivácia, že áno, licencie sú pre mňa cestou, ako štátu platiť menej. Toto by sme určite v tejto situácii, v akej sa finančne štát nachádzať, alebo Slovenská republika nachádza, podporovať nemali. Čiže áno, vítam tento návrh ako cestu k znižovaniu nezamestnanosti, k zjednodušeniu podnikania, ale chýba mi teda, a očakávam prípadne v druhom čítaní upresnenie naozaj, ktorých živností by sa tento návrh dotýkal.
Keď trošičku prepojím možno s témou rómskej problematiky, alebo riešenia tohto problému na Slovensku, tak medzi riešeniami, ktoré navrhujeme, a myslím si, že nič nové teda nepoviem, alebo žiadne tajomstvo neprezradím, je práve aj snaha nájsť aj v týchto komunitách ľudí, ktorí by mohli podnikať. Lebo paradoxné je, teraz tí ľudia sú zavesení na sociálnom systéme, ale mohli byť z nich podnikatelia, alebo teda živnostníci. Nepoviem podnikateľ, lebo podnikateľa si predstavujem ako človeka, možno ktorý už aj zamestnáva ľudí. Povedzme, že živnostníci, ktorí by si prevádzkovali tú svoju živnosť. Dobre, bol by murár, ktorého by si najala možno raz tá firma, inýkrát druhá firma, ale dnes jednoducho, ako som povedal, sedia na zadku a nepodnikateľskú alebo nie sú živnostníci preto, lebo boja sa tých, tej zbytočnej administratívnej záťaže.
Treba si tiež priznať, že mnohokrát mnohí ľudia sa na Slovensku boja administratívnej záťaže pri trebárs vedení živnosti aj na základe určitých predsudkov, ktoré sú. Lebo aj dnešný systém umožňuje vedenie si toho účtovníctva, trošku aj teda zjednodušiť. Je čiastočne ústretový voči tým ľuďom. Určite nie síce tak, ako sú samotné živnostenské licencie, alebo keby že teda funguje tento druhý systém. Preto aj jedno z tých opatrení, ktoré navrhujeme, tak je, aby sa zaviedol taký vlastne, pozícia živnostenského asistenta, aby to bol jednoducho človek, ktorý medzi nezamestnanými ľuďmi bude vyhľadával ľudí, ktorí by boli vhodní na to, aby živnosť si vykonávali a pomáhal by im vlastne v tom prvom nábehu pri vykonávaní živnosti.
Zopakujem ešte raz, náš klub návrh na zavedenie živnostenských licencií podporuje, lebo ho považujeme za správny nástroj znižovania nezamestnanosti, správny nástroj na ceste k znižovaniu byrokratickej záťaže podnikateľov. Mrzí nás iba to, že za tých dvadsať dva rokov doteraz do slovenského právneho poriadku tento inštitút zavedený nebol. To je všetko.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, problematika podpory malých zamestnávateľov a zároveň problematika rastúcej nezamestnanosti, ktorej Slovensko čelí, je veľmi vážna. Tento návrh má za cieľ podporiť malé, drobné podnikanie, živnostenské podnikanie. A zároveň má za cieľ pomôcť tejto krajine vyrovnať sa s nezamestnanosťou a vyrovnať sa s poklesom príjmov štátneho rozpočtu.
Tá situácia sa naozaj zo dňa na deň zhoršuje. Každý deň sme konfrontovaní s novými a novými správami, ktoré hovoria o tom, že Slovensko nejde dobrou cestou, že Slovensko na jednej strane stále komplikuje podnikateľské prostredie, zhoršuje podnikateľské prostredie, komplikuje podmienky pre vznik nových pracovných miest a zamestnávanie. Len nedávno sme absolvovali veľkú debatu, a to bolo len prvé čítanie, o Zákonníku práce, ktorý je jednou z tých veľmi zlých prímesí, tou negatívnou ingredienciou, ktorá vytvára, ako ja hovorím, smrteľný kokteil pre rast slovenského hospodárstva. A preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali a ponúkali neustále aspoň niektoré opatrenia, ktoré budú kompenzovať tieto negatívne dopady, ktoré ich pomôžu eliminovať, stlmiť, zastaviť, ktoré pomôžu občanom Slovenska, pomôžu malým a stredným podnikateľom, ktorí sú, a to by som chcel naozaj desať razy podčiarknuť, najväčšími zamestnávateľmi v Slovenskej republike. Ja to budem stále opakovať: živnostníci a malí podnikatelia zamestnávajú a vytvárajú 80 % pracovných miest v Slovenskej republike.
Preto to historicky už tradičné zanedbávanie tejto skupiny podnikania je trestuhodné a vypomsťuje sa nám práve tými vysokými číslami nezamestnanosti. Všetci na tom máme svoj podiel, to naozaj chcem teraz otvorene priznať, že aj vlády, ktoré, v ktorých sme boli členmi, podľa môjho názoru nie dostatočne dôrazne a nie dostatočne jasne si zrejme uvedomili tieto súvislosti a napriek deklaráciám, ktoré tiež všetky vlády majú, ale napriek deklaráciám a slovnej podpore tejto skupiny podnikateľov tých praktických činov, ktoré by naozaj vytvárali zlepšené podnikateľské prostredie, tých je žalostne málo.
Preto od slov a od deklarácií musíme prejsť k činom. Vracať sa dozadu nemá nejaký veľký význam, ale musíme sa pozrieť dopredu, pretože keď sa nepozrieme, tak budeme veľmi prekvapení už o pár týždňov alebo najneskôr mesiacov. Veď dnes napríklad, v dnešnej tlači sme mali možnosť si prečítať o ďalších výpadkoch splnenia príjmov štátneho rozpočtu súvisiacich s nižším hospodárskym rastom. Táto situácia sa bude len a len prehlbovať. Ja som viackrát z tohto miesta upozorňoval na to, že príjmy budú klesať. Že tie opatrenia, ktoré vláda prináša, nie sú opatreniami, ktoré nás zavedú tam, kde vláda si myslí, že nás zavádzajú, že pomôžu v konsolidácii. Nie, nepomôžu, naopak, budú znamenať, že príjmy sa budú stenčovať, daňové príjmy, a výdavky. keďže sa šetrí veľmi a veľmi slabo, tie klesajú veľmi symbolicky, alebo možno neklesajú vôbec, a na to budeme doplácať. Dostávame sa stále do väčšieho a väčšieho zadĺženia. A mám tu silnú obavu, že môžeme už v blízkom období naraziť na zákonné limity, ktoré nám ukladá napríklad ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Preto, aj keď to je možno neobvyklé, ale opozícia podáva pomocnú ruku, opäť, alebo ponúka pomocnú ruku vláde v tom, že prináša návrhy, ktoré utlmia tie negatívne zmeny, ktoré vláda navrhuje a realizuje, ktoré, keď to len vymenujem, spočívajú vo zvýšení daní, zvýšení odvodov, v sťažení vytvárania nových pracovných miest cez Zákonník práce. A nesmieme zabudnúť ani na to, že sa veľmi hlboko a bezcitne siahlo na úspory obyvateľstva v druhom pilieri.
Tento návrh zákona, pokiaľ by bol prijatý, naozaj reálne a konkrétne výrazne pomôže živnostníkom a malým podnikateľom. Pritom to nebude mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, naopak, môže to znamenať, že prestane úbytok ľudí, ktorí podnikajú. Prestane úbytok ľudí, ktorí odvádzajú dane v tomto malom sektore. Prestane nárast ľudí, ktorí po ukončení podnikania sú zakvačení na sociálnom systéme, stávajú sa poberateľmi podpory v nezamestnanosti a neskôr sociálnych dávok, ale bude to znamenať, že budeme mať ďalších a ďalších prispievateľov do štátneho rozpočtu a samozrejme tvorcov pracovných miest.
Ja som preto veľmi rád, že k takémuto návrhu sme dospeli, že takýto návrh zákona má širokú podporu opozície. A teraz je naozaj čas na to, aby sme ho pustili cez prvé čítanie, čo umožní širokú diskusiu aj s vládou a hľadanie prienikov a možností na to, aby sme naozaj doladili prípadné veci, vypočuli ďalšie návrhy, či už v tom smere, ako povedal pán Matovič, a konkretizovali niektoré živností, alebo sa možno objavia návrhy aj iné. Ale ľudia od nás očakávajú konkrétne činy, ktoré im pomôžu. Zatiaľ sa stretávajú len s krokmi vlády, ktorá ich oberá o peniaze. Oberá ich o peniaze, ktoré pocítia už veľmi rýchlo, v januárových výplatách. Mnohí si to ešte neuvedomujú, pretože politiku nesledujú, ale všetci si to veľmi rýchlo uvedomia, keď sa pozrú na svoje januárové výplaty. A preto zbadajme sa včas. Vládni poslanci, zamyslite sa nad tým, čo vás čaká, keď pôjdete bezhlavo touto cestou, ktorú ste si vytýčili, a otvorte svoje uši a mysle aj návrhom opozície.
Ďakujem za pozornosť.

Skutočne taká faktická, technická poznámka, kolegovi poslancovi Kaníkovi, ktorý v úvode hovoril o tom, že treba rešpektovať živnostníkov, ktorí sú najväčší zamestnávatelia v tomto štáte. To ja beriem. Veľmi veľa živnostníkov zamestnáva ľudí. No ale zacitujem zo zákona, ktorý ste predložili, § 2 ods. 1: "Živnostenskú licenciu môže získať držiteľ živnostenského oprávnenia podľa prílohy č. 1, ktorý po b) nie je zamestnávateľ." Čiže len aby ste vedeli, čo vlastne predkladáte.
Tento návrh zákona sa netýka živnostníkov, ktorí zamestnávajú nejakých zamestnancov.

Ďakujem. Vítam to, že hovoríš o tom, aby sme pristúpili od rečí k činom. Vítam to, že tento zákon na rokovaní parlamentu je. Neviem odhadnúť jeho podporu v parlamente a myslím si, že výhrady, ktoré spomínal aj tvoj predrečník Igor Matovič, trápili na klube aj nás. Napriek tomu si viacerí z nás vieme predstaviť podporu toho, že uľahčíme podnikanie mnohým ľuďom, ktorí na Slovensku pôsobia. Myslím si, že je dobré odstraňovanie administratívy, ktorá je na živnostnícky a vôbec podnikateľský sektor uvaľovaná. A hlavne aj preto, pretože zbaví tento návrh, ak sa uplatnia v licencii, zbaví niektoré, dúfam, že remeselné, alebo presnejšie špecifikované živností povinnosti používať, dovolím si povedať, až nenávidené registračné pokladnice, pretože skutočným krokom vedľa bolo to, že aj predchádzajúca vláda zaviedla sprísnenie používania registračných pokladníc a zaviedla ich spôsobom, ktorý skutočne otravuje hlavne ľudí, ktorým sa malo pomôcť.
Možno aj preto vôbec zamerať sa na uľahčenie živnostenského stavu je dobré. Tento návrh v prvom čítaní podporím a dúfam, že v druhom čítaní, ak by sa doňho dostal, ho vylepšíme natoľko, aby ľudia presne vedeli, o čo bude byrokracia nižšia pri podnikaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dobré ráno či dobrý deň, páni kolegovia, zase je tu opäť poloprázdno, ale dobre, ideme ďalej. Dovoľte, aby ja som sa vyjadril k tomu, k tomu peknému návrhu zmeny v licenciách a v Živnostenských licenciách.
Beriem dobrý úmysel návrhu zákona, podporujem snahu, ktorá by odbremenila živnostníkov pred byrokraciou a finančnou záťažou spôsobenou administratívnymi povinnosťami, aby živnostníci mohli jednoduchšie rozvíjať svoje podnikanie, pričom by významnou mierou prispeli, samozrejme, k rastu zamestnanosti. Ide mi skoro o jednu praktickú otázku, a možnože ju dávam tak na zváženie. Je to, samozrejme, prvé čítanie, to znamená, či by sa nedalo, samozrejme, v druhom čítaní trošku vylepšiť, ale to už nechám na navrhovateľa, ako sa s mojou praktickou otázkou vysporiada.
Mnohí živnostníci vlastne tlmočia, či vlastne budú mať dostatok financií na náklady spojené so zakúpením tejto licencie práve na začiatku roka, keď vlastne budú musieť nejakým spôsobom to realizovať. Bude schopný dať štátu tento živnostník dopredu financie, keď ešte nevie, či ešte vôbec prežije tento rok, že akým spôsobom vlastne sa mu to vyvinie? Vieme, že riadne daňové priznania sa podávajú v marci. Živnosť je tvrdá rehoľa, živnostník musí zarobiť odvody na seba, pokiaľ má zamestnancov, samozrejme, aj na nich, hoci táto licencia sa na nich nevzťahuje, lebo vieme, že tam je iba ten živnostník, ktorý nemá zamestnancov. Aj pre nich potom je to zase daň zo zisku, druhýkrát aj normálnu daň. Prirátajme k tomu ešte druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá sa u nás stala národným športom.
Zhodou okolností od januára 2013, keď sa zvýšia živnostníkom zákonné odvody poistné, je datovaný aj návrh platnosti a účinnosti zákona pre tieto Živnostenské licencie. Cena jednej licencie by bola 500 eur plus výška minimálnych odvodov. To by v roku 2013 podľa prepočtu mohlo vychádzať okolo 2 720 eur. To znamená, drobný živnostník, preňho to je aj táto suma, je poriadna suma, ktorú nevie, mnohí si dávajú otázku, či si ju vôbec budú v stave zaplatiť. Dokonca sa objavujú aj také názory, že tento preddavok nie je primárne určený pre živnostníkov, to znamená remeselníkov, živnostníkov podnikajúcich v službách a podobne, a že je to veľký bonus pre osoby spadajúce do inej kategórie akože živnostníkov, to znamená umelci, lekári, znalci a podobne. Títo majú podľa mňa vysoké príjmy a tento paušálny preddavok sa im jednoznačne oplatí, pretože nebudú musieť prácne falšovať účtovníctvo, aby zaplatili čo najmenej z daní. Skrátka, zaplatia toto, niečo preperú cez akože náklady, ak sú šikovní, tak zaplatia na dani z príjmu úplne minimum.
Počet živnostníkov sa nám medziročne stále ponižuje, k decembru 2001 klesol o 30,6 % práve z dôvodu týchto finančných problémov, ktoré títo živnostníci mali. Živnostníci padajú, neplatia druhým, iní neplatia im a je to celé jeden kolotoč dookola. V roku 2011 skončilo činnosť len s miestom podnikania v Košiciach 1 637 živnostníkov. Ide o najviac za posledných osem rokov, odkedy existujú spravodlivé štatistiky. Tento rok do prvého augustového týždňa nasledoval ďalších 800 fyzických osôb, ktorí ukončili túto činnosť.
Takže bol by som veľmi rád, keby sa aj s touto otázkou navrhovateľ nejakým spôsobom zaoberal. Samozrejme, ja vítam a myslím si, že štát by mal vzdať hold a vytvoriť takéto podmienky týmto živnostníkom, ktorí chcú prevziať zodpovednosť za ekonomickú situáciu v svojej rodine, nechcú ostať na ťarchu štátu. A myslím, že práve sú to tí drobní, jednoduchí živnostníci, ktorí nezamestnajú nikoho, ale sám si tú živnosť, sám sa borí s tými ekonomickými a životnými problémami, ktoré má, a snaží sa zabezpečiť, aby nebol na ťarchu štátu. Tých by sme mali v prvom rade uprednostniť. A ja počúvam, jak sa tu menia tie vlády, stále podpora malých a stredných podnikateľov. Ale musím povedať, že tí malí, to sú tí najdrobnejší, to je tá jedna fyzická jednotka SZČO, ktorá ide. Týmto podľa mňa sa stále od štátu nedostáva dosť pomoci a myslím si, že na tomto, na tých malých a stredných by mal stáť tento štát.
Neviem, či tu budeme mať 500 Kií a 300 Volkswagenov, takýchto firiem. Asi nie. My to preberáme z toho, by som povedal, socialistického megalomanského, že, áno, máme veľké kolosy, zamestnať 5-tisíc ľudí, 10-tisíc ľudí, to je najlepšie, hej. Ale ja hovorím, majme takých, čo máme 100 po päť, po piatich, čo zamestnajú, a to bude takisto 500, hej, a dajme im šancu, aby mohli.
Takže prihováram sa, aby, samozrejme, sa to v zákonoch o živnostiach zjednodušoval život týmto, by som povedal, primárnym jednotkám, ktorí sami berú na seba túto zodpovednosť podnikania, a dúfam, že aj tento zákon by im k tomu mohol byť pomoc.
Ďakujem pekne, toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem, ctení kolegovia, no, my by sme si možno mali, pán Fecko, položiť otázku, že komu vlastne tento zákon prospeje. Keď si zoberiem živnostníka, ktorý má príjem 1 100 eur mesačne, čiže to už nie je nejaký úplne že na dne a nemá vôbec z čoho žiť, tento človek keď si odráta 5 040 eur paušálne náklady, 2 220 eur ročne minimálne odvody, 3 732 eur nezdaniteľné minimum, ostane mu základ dane 2 200 a z toho bude platiť 420 eur daň; 420, čiže 80 menej.
Áno, mohli by sme teraz použiť argument, že veď dobre, ale keď si kúpi licenciu, nebude musieť viesť žiadne účtovníctvo. Ale pri paušálnych nákladoch rovnako nevedie účtovníctvo. Čiže tento návrh, ktorý ctení kolegovia z SDKÚ predložili, nepomáha živnostníkom s príjmom do 1 100 eur alebo do 1 150 preto, lebo, mesačne, preto, lebo by nakoniec platili vyššiu daň.
No komu teda pomáha? Zoberme si manažéra, lekára, alebo čo ste vy spomínali, s príjmom 50-tisíc eur ročne, keď takýto človek si obstará licenciu a nejak si to teda dohodne so zamestnávateľom, aby mu to spĺňalo tie podmienky, tak to znamená, že 50-tisíc eur dnes, sa z 50-tisíc eur platia približne 24-tisíc eur odvody a ďalších 8-tisíc eur daň, to je 32-tisíc. A tomu my znížime z 32-tisíc na 2 700. Toto spôsobí celej ekonomike obrovské problémy. Tento návrh jednoducho je nedomyslený, nepomáha tým, o ktorých predkladatelia tvrdia, že pomáhať bude, ale zato pomáha ľuďom s mesačnými príjmami 4-tisíc, s mesačným príjmom 4-tisíc eur a títo ľudia budú šetriť obrovské peniaze.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja súhlasím rovnako s pánom Feckom, tento zákon, resp. návrh zákona skutočne vytvára, ako tá idea samotná, veľmi dobre predpoklady pre zníženie administratívnej záťaže živnostníkov, na druhej strane myslím si, že takisto nie je celkom dopracované vzhľadom na to, že neberie do úvahy celú škálu tých obratov, ktorú tu spomínal aj pán Sulík. Teda tí živnostníci majú povedzme ten príjem od možno aj o nejakých 500 eur mesačne, možno aj nižšie, do 50 tisíc, na ktorých sa vlastne aj vzťahuje tento návrh. Čiže vôbec sa tento návrh zákona nezapodieva, ako rozložiť vlastne tú paušálnu sadzbu pre jednotlivé skupiny, minimálne by som to rozložil do niekoľko skupín podľa obratov, aby sme zachytili celú škálu týchto živnostníkov.
A takisto, ako tu bolo povedané, rozhodne v prípade práve tých živnostníkov s vyššími príjmami určite príde štát skrátka vzhľadom na to, že Slovensko potrebuje konsolidovať verejné financie. Myslím si, že tento návrh je z tohto pohľadu prakticky neakceptovateľný. My sme mali, KDH, tento návrh aj vo volebnom programe a v podstate rozpracovávame ho do podoby, skutočne aby sme zachytili celú tú škálu tých príjmov vlastne živnostníkov, a tak, aby sme, dá sa povedať, že by tento návrh zákona bol vlastne spravodlivý pre všetky skupiny, ktoré do toho spadajú.
Ďakujem pekne.