7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
25.9.2012 o 14:21 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave, ktorá tu prebehla. Podľa očakávaní tým, že sme začali riešiť naozaj skutočne závažnú tému, ktorá trápi mnohých ľudí bez rozdielu politického nazerania na vec, aj tá diskusia odráža to, že ten problém je skutočne celoplošný, celoštátny, celonárodný. Ďakujem všetkým za vystúpenia. Keď budeme sa snažiť naozaj hľadať, ísť po podstate veci, tak ja som presvedčený, že naozaj môže dôjsť k zhode a že môžu sa buď vysvetliť niektoré veci, ktoré neboli jasné, alebo prípadne pozmeniť v druhom čítaní a upraviť tak, aby sme dosiahli ešte širšiu zhodu.
V rámci toho teda začnem tú fázu vysvetľovaciu, ktorá tiež je nevyhnutnou fázou nato, aby sme sa pochopili nakoniec a mohli hovoriť tým istým jazykom. Naozaj to nie je čerešnička na torte, ktorú by sme si my nejakým spôsobom chceli vybrať. Je to jeden z najpálčivejších problémov širšieho problému. Ale nemôžme teraz stavať dom od strechy, ale musíme naozaj ísť postupne, tehlu za tehlou a z toho vybudovať stavbu, z toho vybudovať riešenie problému. Problém, ktorý existuje s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, je naozaj široký a zasahuje do rôznych oblastí. To sa nedá vyriešiť jedným zákonom, jednou zmenou, to je tak, ako povedali aj moji predrečníci, myslím, že toto konkrétne pán Hlina, to je vec, ktorá zasahuje do mnohých, mnohých zákonov, a práve preto bolo by chybou povedať, že toto nerieši všetko, tak sa tomu nevenujme, pretože to stavia len časť toho základu, na ktorom tá stavba má stáť. No ale bez tej časti toho základu tú stavbu nevybudujeme.
Takisto ďalší návrh zákona, ktorým sa budeme zaoberať zanedlho, za chvíľu, ďalší je v poradí, ten rieši zas inú časť problému, ale takisto je parciálny, lebo musí byť parciálny. Naozaj, všetko sa skladá z mnohých častí a detailov. Nič nie je jeden kus skaly, z ktorého sa všetko skladá.
Tá komplexnosť, ktorú tu mnohí požadujú, sa vytvára práve skladačkou. Skladačkou vecí, ktoré do seba zapadajú podľa jednotného myšlienkového konceptu, podľa jednotnej koncepcie. A tá koncepcia, ja ju znova zopakujem, už som ju raz hovoril, môj kolega Vilo Novotný to spomínal, ale tá musí stáť na troch základných pilieroch:
Nič nemôže byť za darmo, ani sociálne dávky, všetko sa musí vyvažovať aktivitou a tí, ktorí pracujú, ktorí sa snažia, musia mať výrazne lepší pocit a príjem a postavenie ako tí, ktorí tak nerobia. Nič nemôže byť zadarmo, ani byty, ani sociálne dávky.
Druhý princíp je, že zákon musí platiť pre všetkých, bez ohľadu na sociálne postavenie, bez ohľadu na etnickú príslušnosť, národnosť alebo akékoľvek ďalšie kritérium. Takto hovorí naša ústava: všetci sme si pred zákonom rovní. To znamená, aj ľudia sociálne odkázaní, aj poberatelia sociálnych dávok a jedno, či sú snaživí, alebo neprispôsobiví, aj na nich musí platiť priestupkový zákon. Aj na nich musia platiť nástroje, ktoré dokážu vynútiť a vymôcť priestupky, alebo tresty za prípadné spáchané priestupky.
A tretí princíp. Tretí princíp je, že musíme vytvoriť dostatok pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, aj pre ľudí, ktorí majú ťažké možnosti uplatniť sa na trhu práce. Musíme to urobiť v spolupráci so samosprávami, s obcami a mestami, musíme vybudovať medzitrh práce, ktorý postupne absorbuje týchto ľudí, ale bez vytvorenia motivácie, aby tí ľudia mali záujem o prácu, pretože im práca dá lepší príjem ako príjem zo sociálnych dávok, sa nepohneme z miesta.
Igor Matovič vo svojej faktickej poznámke povedal, že sme tento problém neriešili, že je to populistické. Tak ja budem, pokiaľ sa tento nepravdivý argument bude objavovať, tak ja budem stále opakovať to, čo je pravdivé. Pravdivé je to, že sa tomuto problému venujeme systematicky minimálne od roku 2002. Aký máme dnes letopočet? 2012. Už desať rokov sa tomu intenzívne venujeme a ja som sa tomu nielen venoval formou diskusií, nebodaj písania blogov alebo účasti na nejakých konferenciách, ale tvorbou a realizáciou konkrétnych zákonov, ktoré menili sociálny systém - a zmenili ho - a ktoré keby neboli následne rôznou formou deformované, tak dnes by ten problém bol menší. Nemali by sme ho taký veľký. Môžme diskutovať a sporiť sa o tom, čo bolo dobré a čo zlé, ale určite je nepravdivé povedať, že sme to neriešili. Keby kritik povedal, že sme to riešili zle, nebudem súhlasiť, ale bolo by to bližšie k pravde, ako tvrdenie, že žiadna vláda, ani vy SDKÚ, hoci ste mali dvakrát premiéra, ste nič v tejto veci nerobili. Robili sme, a to veľmi výrazne. A dovolím si povedať, že doteraz nikto neurobil v tejto oblasti viac.
Ja som veľmi rád, že teraz je táto téma zaujímavejšia aj politicky a že sa tomu chce venovať širšie spektrum politikov, poslancov a politických strán. Som rád, že splnomocnencom pre rómsku problematiku bude Peter Pollák, ktorý je poslanec za opozíciu, a verím, že to pomôže k tomu, aby sme naozaj prierezovo dokázali prijať zásadné zákony, ktoré nebudú vždy príjemné, ale ktoré tieto veci budú riešiť. Toto môže byť prvý z nich. Sme v prvom čítaní a môžme posunutím do druhého čítania otvoriť tú diskusiu, ktorá tu bola.
A len na pripomenutie, pretože je zjavné, že ľudská pamäť, aj poslanecká pamäť, je selektívna a nie vždy si pamätá to, čo sa všetko stalo. Igor, spomínal si, že prečo sme netrvali na tom, že materské škôlky majú byť povinné. Tak pripomeniem, ty si tu nebol vo faktickej poznámke, ja som to ešte stihol povedať, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej na náš návrh je táto úloha a tento plán zahrnutý, aby boli materské škôlky povinné. A, žiaľbohu, musím ti pripomenúť, že aj ty si svojím hlasovaním povalil túto vládu. Taká je pravda.
K tomu ešte priložím, pretože neboli sme len tí, ktorí boli reštriktívni a ktorí sprísňovali systém vyplácania sociálnych dávok, ale musím pripomenúť, že sme zaviedli my prospechové štipendiá na základných školách, čím sme podávali a dávali jasný signál a podávali ruku tým, ktorí si uvedomujú dôležitosť tejto otázky a dôležitosť toho, že učiť sa je dobré, učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa oplatí. Že sme dávali signál o tej najrannejšej mladosti, že správať sa zodpovedne k svojmu životu je dobré. A vplývali sme tak na mladú generáciu.
Boli sme to my, ktorí zaviedli pre sociálne odkázaných bezplatné obedy a školské pomôcky, čo môže byť predmetom a dnes aj je predmetom kritiky, pretože sa to mnohokrát nevyužíva v spojení s ďalšími deformáciami, ktoré vytvorili aj z tohto nie celkom účinný nástroj. Ale opäť to bolo preto, aby sme tie deti pritiahli do škôl, aby sme im ponúkli možnosť mať také isté možnosti začať sa učiť, ako majú deti zodpovednejších rodičov. Pretože keď pochádzajú z takého prostredia, ktoré im nedá ani zošiť, ani pero, ani jedlo, tak my sme tú úlohu na seba prevzali. Toto sme urobili konkrétne. Opäť vravím, môže to byť kritizované, že to bolo málo, že to nebolo správne, že to malo byť ináč. Ale každý, kto tvrdí, že sme sa touto otázkou nezaoberali, absolútne nehovorí pravdu.
Zaznelo tu aj od pána poslanca Šucu, a to sa opakovalo viackrát, že ten návrh zákona nerieši komplexne danú problematiku. Áno, nerieši, veď on naozaj ani takúto ambíciu nemal. Znova si zoberiem ten príklad domu, stavby domu, ktorú som už spomínal. Keď chceme postaviť krásny dom, keď chceme postaviť palác, ale nemáme ešte na to, nemáme na to dosť síl, nemáme na to dosť prostriedkov, nemáme ešte dokonalý projekt, ktorý by tento palác postavil, kvôli tomu budeme správať pod širákom, kvôli tomu zostaneme spať na holej zemi? Alebo si postavíme menší dom, ktorý dokážeme postaviť, na ktoré už naše poznanie dospelo a vieme vyriešiť tú základnú otázku? A posúvame sa ďalej, samozrejme. Veď ten problém nekončí ani prijatím tohto zákona, len sa to najbolestnejšie, najboľavejšie, najkrikľavejšie a najnebezpečnejšie pre spolužitie majority a minority dáva do poriadku, ten problém sa izoluje a zabráni sa jeho ďalšiemu rozrastaniu. A to, ja si myslím, je veľmi dôležité, to je dôležité a pomôže to veci, aj tomu, aby sme nakoniec postavili väčšiu a stabilnejšiu stavbu.
Pán poslanec Fecko spomínal, že či tí úradníci to zvládnu, keď to na nich príde. Práve preto musí byť ten zákon postavený tak, a je tak postavený, oproti na rozdiel od súčasnej legislatívy, že ten úradník nemá, že môže. Lebo, áno, vždy, keď je systém, že môže a dostáva sa do takejto ožehavej, horúcej záležitosti, môže na neho byť vyvíjaný tlak a naozaj môže ľudsky ako cúvnuť, pretože sa bude báť. Tento zákon je postavený tak, že žiadne môže tam neexistuje. Dáva jasné pravidlá, stane sa vec, vlastník pozemku požiada o odstránenie stavby, úradník nemá inú možnosť, len vydať jedno jediné rozhodnutie - rozhodnutie o odstránení stavby. A následne musí úrad a obec, pretože dnes tie úrady sú integrované do obce, musí konať.
Zazneli otázky, čo s nákladmi, ktoré to vyvolá. Pretože, samozrejme, je to na náklady stavebníka, ale vieme, že mnohokrát naozaj tí stavebníci sú nemajetní alebo poberatelia sociálnych dávok, ktoré podľa dnešného znenia zákona sú neexekvovateľné, a preto majú títo poberatelia sociálnych dávok priestupkovú imunitu. Preto sa s nimi nedá hnúť. Ale ja som zdôrazňoval vo svojom vystúpení, a znova to zdôrazním, toto nebude drahé riešenie, pretože toto nie je riešenie, ktoré by malo masovo riešiť existujúce stavby. Toto je riešenie, ktoré dá obciam do ruky nástroj, aby skôr, než tá stavba ešte nadobudne charakter stavby alebo niečoho vážnejšieho, bola zlikvidovaná. Znova to poviem, v štádiu základov alebo v štádiu hromady stavebného materiálu. A to je možné teraz. A potom to jednak nebude stáť peniaze a hlavne po dvoch-troch zásahoch už nikto sa nepokúsi o podobnú situáciu, pretože bude vidieť, že to nemá zmysel. Že začne niečo robiť a za týždeň je po vtákoch, ako koniec. A to je naozaj lacné riešenie.
Pričom ja v druhom čítaní si viem predstaviť, že by sme domysleli aj túto záležitosť, že by sme sa naozaj, aj keď je ťažká a zložitá finančná situácia, hľadali aj, ako by sa toto mohlo zafinancovať, aby tie obce boli spokojnejšie a kľudnejšie. Lebo nemyslím si, že to naozaj reálne bude znamenať problém, ale rozumiem, že to môže vyvolávať isté obavy. Ale na to máme druhé čítanie, naozaj, z našej strany sme otvorení. Sme otvorení riešeniam, pretože chceme pomôcť, chceme pomôcť, nie komplikovať situácie.
Veď bez spolupráce so samosprávami, pán Bublavý to spomínal, samozrejme, že sa nič nedá robiť, ale otočme to, páni starostovia. Mohla by samospráva čokoľvek spraviť, keby nebola zákonná úprava, ktorá jej to umožní? Mohli by existovať aktivačné práce, keby predtým tu v parlamente nebol prijatý zákon, ktorý niečo také umožňuje? Takže my musíme byť v symbióze, tu sa nedá povedať, že, a už vôbec nesúhlasím s tým, že my haníme samosprávu. Určite nie, určite nie. Samospráva je mimoriadne dôležitá a bez úzkej spolupráce s tým sa to riešiť nedá, ale zároveň ani zodpovednosť samosprávy z tohto sa nedá nejakým spôsobom oddeliť. Veď naozaj to je, to je previazané, to všetko je previazané. Zákony, ktoré sa tvoria v tomto parlamente, a samospráva, ktorá potom nástroj, zákon využije ako nástroj na riešenie problému, ktorý má v prospech svojich obyvateľov. Tak si ja predstavujem veci, ktoré by mali byť.
A s pánom Hlinom, ktorý tu vystupoval, naozaj tentokrát musím len súhlasiť. Toto je nie je o súboji a súťaži, kto s tým prišiel, či Samsung, alebo Apple, či Matovič, alebo Kaník, či SDKÚ, alebo OĽaNO, alebo SMER. Toto nie je tom. Toto je naozaj, že máme tu vážny problém. Všetci ho poznáte, všetci potvrdíte, že ten problém tu je, všetci potvrdíte, že ho treba riešiť. Len teraz narazíme na politické videnie sveta a zrazu sme zablokovaní. Prečo? Teraz tu máme na stole tento zákon, ďalší zákon, ktorý sa dotýka sociálneho systému, ďalší zákon, ktorý tu spomínal pán Hlina, o odpadoch, ďalší zákon pani Nicholsonovej, ktorý takisto je previazaný s týmto spôsobom, s touto problematikou. Začnime to riešiť, začnime skladať tie tehličky dohromady. Ja som presvedčený, že ani jeden z týchto zákonov nie je v žiadnom rozpore s tými desiatimi bodmi, ktoré predstavil pán Pollák ako svoje princípy, na ktorých chce budovať politiku vo vzťahu k rómskej problematike. Prečo by sme to mali odkladať? Veď stratíme čas. Tie veci, tie negatíva budú pretrvávať a budú sa množiť. Zväčšujeme si problém, ktorý tu stále je.
A už len veľmi stručne, už mi tu len dvaja páni poslanci, ktorí vystúpili, zostávajú.
K pánovi Hubovi, áno, problematika čiernych stavieb je široká, ale tu opäť poviem, toto je poslanecký návrh zákona, ktorý takú širokú problematiku nemôže riešiť, lebo problematika čiernej stavby je naozaj zapeklito zložitá. Čiernou stavbou sa môže stať, aj stavebník môže byť obeťou, keď jednoducho na úrade prevážia byrokratické, byrokratické postupy a šikana, poviem to rovno, voči dobre mysliacemu stavebníkovi a on zrazu sa dostane do časového nejaké nesúladu s niečím, s vydaním príslušného povolenia.
To sa nedá šmahom jednej ruky všetko hodiť do jedného vreca, preto to rieši stavebný zákon a musí to riešiť stavebný zákon a spojme sily aj pri tom. Ale to je veľmi široká a veľmi komplikovaná problematika, ale zdôrazním, problematika čiernych stavieb na cudzích pozemkoch je najťažší problém alebo najhorší z hľadiska dopadu na človeka, pretože je spojený s krádežou pozemku, s narušením osobného vlastníctva, preto je nebezpečnosť, spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania väčšia.
A to sa dostávam ešte predsa len k pánovi Mičovskému. On má také dobré srdce, ja vám absolútne verím, že vy to, čo hovoríte, myslíte, myslíte dobre. Ja vás skúsim parafrázovať, neviem to úplne presne povedať, že netrápme tých rómskych stavebníkov, nechajme im ešte chvíľu, nech tam môžu, neviem, či žiť, alebo byť v tých domoch. Ale položím otázku a znova najprv poviem, my tých, čo už majú postavené, to nechceme riešiť týmto zákonom, pretože to je zložité, ale tých, čo chcú stavať. A znova poviem - a netrápime tých vlastníkov? Spomeňte si na ten príklad, čo Vilo Novotný tu hovoril z vlastnej skúsenosti. Aké to je trápenie pre tých mnohokrát starých a bezmocných ľudí, keď sú atakovaní, normálne fyzicky ohrozovaní mnohokrát a keď sú bezmocní a stretávajú sa len s výsmechom a nepríjemnosťami.
Pán Dobrovodský z Malaciek je tiež veľmi negatívnym príkladom toho, že tolerancia na nesprávnom mieste, tolerancia porušovania zákona je cesta do pekla. Takže myslime na všetkých. Ja určite nechcem nikoho šikanovať alebo trápiť, ale myslime na tých, ktorí sú dnes trápení, a my sa ich musíme zastať, pretože sú čestní, poctiví, pracovití ľudia a nezaslúžia si, aby boli takto tvrdo vystavení takýmto atakom.
K pani Nicholsonovej, tým to zakončím. Veľmi súhlasím s tým, že, áno, tá problematika bez vyriešenia nastolenia rešpektu pred zákonom, pred priestupkovým zákonom, vyriešenie tejto problematiky nie je možné. To je v tých troch bodoch, ktoré už som spomínal dneska, a preto si myslím, že sa tým treba zaoberať. A, áno, že nemôže tu byť tabu, že ten, kto poberá sociálne dávky, tak toho sa pokuty netýkajú, pretože to im dáva potom, týmto ľuďom, priestupkovú imunitu. Musíme tam, kde nie je možné pre nemajetnosť alebo nemožnosť uplatňovať pokuty, musíme zaviesť povinnosť výkonu ako trestu odpracovania si škody alebo trestu, ktorý je spôsobený, prostredníctvom verejných prác. Toto všetko musíme urobiť na ploche priestupkového zákona. A ja chcem, aby sme už do ďalšieho rokovania Národnej rady takúto novelu predložili. Dúfam, že sa nám to podarí. A všetkých pozývam k diskusii a práci na tom, aby sme odstránili aj túto plošne najväčšiu priestupkovú imunitu, ktorú na Slovensku požíva 300-tisíc ľudí, skoro.
Vážené dámy, vážení páni, táto problematika je naozaj nesmierne široká, ešte mnohokrát dnes tu o tom budeme hovoriť, pretože tie ďalšie zákony naväzujú na túto problematiku, ale práve preto, že je široká a komplikovaná, práve preto sa nedá vyriešiť jedným zákonom, nedá sa zdôvodňovať volaním po komplexnosti, nesúhlas s takýmto návrhom. Nehovoriac o tom, že ešte ho len posúvame alebo rozhodujeme o posunutí do druhého čítania, tam je ešte dostatok priestoru, aby aj vo výboroch, aj kdekoľvek inde, sme sa ním mohli zaoberať.
A ja vás opätovne v mene občanov tejto krajiny, ktorí trpia tými neduhami a negatívami, ktoré tento stav prináša, v mene ich vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili a posunuli ste ho do tretieho(druhého) čítania.
Neautorizovaný
Vystúpenia
11:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:53
Viliam NovotnýPánovi poslancovi Danišovi ďakujem za veľmi vecné poznámky, ktoré k tomu povedal. Áno, tak by sme mali diskutovať potom o jednotlivých ustanoveniach v druhom čítaní, či budú slúžiť tomu účelu, ktorému sú napísané, alebo nebudú, len uvedomujem si dva základné faktory tohto návrhu zákona. Jednak, že predovšetkým má pôsobiť preventívne, teda má dať nástroj riešiť túto...
Pánovi poslancovi Danišovi ďakujem za veľmi vecné poznámky, ktoré k tomu povedal. Áno, tak by sme mali diskutovať potom o jednotlivých ustanoveniach v druhom čítaní, či budú slúžiť tomu účelu, ktorému sú napísané, alebo nebudú, len uvedomujem si dva základné faktory tohto návrhu zákona. Jednak, že predovšetkým má pôsobiť preventívne, teda má dať nástroj riešiť túto problematiku a vedieť ju riešiť. A druhá vec je, áno, súdy by boli ideálne, len problém je, že keď vám niekto postaví čiernu stavbu na vašom pozemku a súd bude o 6 rokov, kým sa tam konečne dopracujete, tak veľmi to nerieši ten aktuálny problém, ktorý zrejme máte. Medzitým máte zničené všetko, ešte aj vlastný život, takže trošku o tom je ten návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne za podnet a pripomienku pána poslanca Fecka. Je to tak, ako sa píše v Knihe kníh, v Písme, že teda nedávajte ryby, ale naučte ich chytať ryby. Toto je podľa mňa riešenie, ktorého by sme sa mali držať, je staré niekoľko tisíc rokov, čiže je preverené časom.
A ďakujem pekne aj za reakciu pána poslanca a pána starostu Bublavého. Nepamätám si na 9. február, skontrolujem to, samozrejme, to, čo ste povedali. Tak narýchlo som nevedel, a keď sa to stalo tak, žiaľ, niekedy tá politika preváži nad vecnou diskusiou. Chválapánubohu, že dneska je tu vecná diskusia. Ale to by som chcel zato povedať, že sme predkladali konkrétne návrhy zákonov týkajúce sa tejto problematiky aj v čase, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí pán Kaník, aj pani Radičová, ale aj v minulom funkčnom období, keď bola premiérka pani Radičová. A ja si myslím, že bez samosprávy to neurobíme. My sme za samosprávu, my sme urobili fiškálnu decentralizáciu, my sme dali reálne peniaze samospráve, my sme urobili aktivačné práce a v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.9.2012 o 11:53 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne všetkým pánom poslancom, ktorí na mňa reagovali.
Pánovi poslancovi Danišovi ďakujem za veľmi vecné poznámky, ktoré k tomu povedal. Áno, tak by sme mali diskutovať potom o jednotlivých ustanoveniach v druhom čítaní, či budú slúžiť tomu účelu, ktorému sú napísané, alebo nebudú, len uvedomujem si dva základné faktory tohto návrhu zákona. Jednak, že predovšetkým má pôsobiť preventívne, teda má dať nástroj riešiť túto problematiku a vedieť ju riešiť. A druhá vec je, áno, súdy by boli ideálne, len problém je, že keď vám niekto postaví čiernu stavbu na vašom pozemku a súd bude o 6 rokov, kým sa tam konečne dopracujete, tak veľmi to nerieši ten aktuálny problém, ktorý zrejme máte. Medzitým máte zničené všetko, ešte aj vlastný život, takže trošku o tom je ten návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne za podnet a pripomienku pána poslanca Fecka. Je to tak, ako sa píše v Knihe kníh, v Písme, že teda nedávajte ryby, ale naučte ich chytať ryby. Toto je podľa mňa riešenie, ktorého by sme sa mali držať, je staré niekoľko tisíc rokov, čiže je preverené časom.
A ďakujem pekne aj za reakciu pána poslanca a pána starostu Bublavého. Nepamätám si na 9. február, skontrolujem to, samozrejme, to, čo ste povedali. Tak narýchlo som nevedel, a keď sa to stalo tak, žiaľ, niekedy tá politika preváži nad vecnou diskusiou. Chválapánubohu, že dneska je tu vecná diskusia. Ale to by som chcel zato povedať, že sme predkladali konkrétne návrhy zákonov týkajúce sa tejto problematiky aj v čase, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí pán Kaník, aj pani Radičová, ale aj v minulom funkčnom období, keď bola premiérka pani Radičová. A ja si myslím, že bez samosprávy to neurobíme. My sme za samosprávu, my sme urobili fiškálnu decentralizáciu, my sme dali reálne peniaze samospráve, my sme urobili aktivačné práce a v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
11:56
Vystúpenie v rozprave 11:56
Alojz HlinaK tomuto, jak ste si všimli, ja nemám problém naložiť alebo nič nedarujem SDKÚ, naozaj s týmto nemám nejaký problém, ale k tomuto predloženému zákonu som dosť zmierlivý a dokonca tak, že by som povedal, že mohli by sme až zvolať, že, hurá, smer Dobrovodský, hurá, môžeme začať. SMER má jedinečnú možnosť, máte teda, vážení poslanci, jedinú možnú možnosť spustiť riešenie...
K tomuto, jak ste si všimli, ja nemám problém naložiť alebo nič nedarujem SDKÚ, naozaj s týmto nemám nejaký problém, ale k tomuto predloženému zákonu som dosť zmierlivý a dokonca tak, že by som povedal, že mohli by sme až zvolať, že, hurá, smer Dobrovodský, hurá, môžeme začať. SMER má jedinečnú možnosť, máte teda, vážení poslanci, jedinú možnú možnosť spustiť riešenie rómskeho problému okamžite. Nemusíte čakať na pätnásteho o desiatej, 15. 10., môžte teraz. Môžte aj v tomto, ešte pôjdu, pôjdu dávky, ešte pôjde zákon o odpadoch. Môžte naozaj to, čo bolo deklarované s ústami vašich najvyšších, môžte v praxi pretaviť, a keď to neurobíte, tak potom je to, potom je to čo? Skúsim povedať, že čo to, čo by to mohlo teoreticky znamenať. Dúfam, že to toto to znamenať nebude a že, že tieto hlasovania prejdú, tak jak bolo povedané, že prejdú oddnes do konca iba výbušniny, tak máte tu ďalšie nieže výbušniny, máte tu ďalšie neutrónky a tie idete púšťať.
Čiže naozaj by som odporučil aj pani imperátorke, že či by ste náhodou, ktorá palcom rozhoduje o bytí a nebytí tejto krajiny, že či by ste neprehodnotili tie závery z poslaneckých klubov, že čo pustíte, alebo nepustíte ďalej, lebo aj v tých ďalších zákonoch sa budem snažiť o tom rozprávať. Dneska máte jedinečnú možnosť, jedinečnú šancu začať riešiť rómsky problém tak, jak sa má. To znamená prierezovo.
Ja, ja nechcem to povedať, ale ja mám pocit, že z rómskeho problému sa stala Coca-Cola. Že sa z rómskeho problému stane problém Apple verzus Samsung. Proste vec, ktorá, nastavíte ju tak, že nikto iný, iba niekto, a až po pätnástom. Však to je zvrátené! To takto nemôže fungovať. Kľudne, ak teda ste úprimní v tom, v tej snahe pomôcť, tak kľudne dneska môžu prejsť, dneska-zajtra, tri zákony, ktoré v rámci rómskej reformy alebo rómskeho, riešenia rómskeho problému kľudne tomu pomôžu.
Dneska pomôžete, keď pustíte zákon o tých čiernych stavbách, tak pomôžete a vyšlete aj signál, môžme o tom uvažovať, či politický signál správny, alebo nie. Za tri dni alebo štyri dni sa ten problém neriešenia vyvŕbil takým spôsobom, že na juhu Slovenska, blízko Košíc, to bude mať niekto tendenciu riešiť.
Vy máte možnosť, môžme o tom uvažovať, vyslať taký politický signál, že, áno, bola tu možnosť, a to bolo to, čo som hovoril, že to je aj také znamenie možno pre nás, že to je zvláštna zhoda náhod, že toto tu malo byť v júli, zrazu je to tu teraz, za tri dni sa niekto niečo chystá robiť a vy môžte poslať signál. Vy môžte vypustiť, z natlakovanej nádrže môžte vypustiť strašne veľa barrov, hej. Tým, že, áno, áno, tu už niečo sme posunuli do ďalšieho čítania. Čo chcete?
Môžte, môžte v zákone o odpadoch, ktorý tu budem hovoriť, môžte pomôcť Dobrovodskému hneď. Problém Dobrovodského je v tom, že mu niekto vedľa na pozemku spravil skládku. Vy môžte, to znie tak zvláštne, že Dobrovodský - skládka - potkany a zákon o odpadoch. No áno, to sa rieši v zákone o odpadoch. Môžte povedať, že, áno, keď pustíte, pomáhame Dobrovodskému. Alebo opačne, keď to nepustíte, tak nechcete pomôcť Dobrovodskému. Načo to bolo, tá štafáž? 15. 10. o desiatej. To je jak 12. 12. 2012. No a čo? Prečo 15. 10.? Dnes. Bez problémov. Je to tu. Je to na rade, je to tu. Pekne ideme kontinuálne. Riešime. A riešime to prierezovo. Chceme to riešiť. Uvedomujeme si, že to je problém, nebudeme sa tu hrať, ja - ten, on - ten, neviem kto, aby bol väčším generálom. Áno! Vieme a je to ľahšie. Však aj vám to zriedi, vám to zriedi tú zodpovednosť, keď to pustíte, že teda ste boli schopní konsenzu, ďalekého, širšieho a väčšieho. Prečo sa toho bojíte?
Bojím sa toho, že začneme z rómskej témy robiť Apple verzus Samsung. To je vážne zlé. To je proste, viete, lebo aj niekto povie, že iPhone sa podobá na chladničku, z diaľky, hej? Čiže to je tá absurdita, hej, že aj výrobcovia chladničiek budú musieť meniť tvary, aby ich Apple nezažaloval, že odkopírovali tvar iPhonu. Čiže aby sme aj my tu nejak absurdne to nedoriešili do nejakého takého, že 15. 10. o desiatej sa rieši rómsky problém a 12. 12. 2012 už nebude čo riešiť. No však čo to je za blbosť?! Však dneska, dneska je najväčšia super šanca to začať riešiť. Máte tú možnosť. Pani Laššáková, imperátorka, tá moc je obrovská, hej, tým palcom, to jak v tých arénach, hej, že proste, tak ono si ju treba užiť, ale niekedy to treba prehodnotiť. (Smiech v sále.) Treba to pod tlakom okolností a situácie sa k tomu treba postaviť čelom a fér a povedať, že to, čo bolo dohodnuté, okrem tých výbušnín. Ja verím, že, verím, že ste féroví natoľko, ja som to tušil, že výbušniny prejdú. Dúfam, že niekto tu není, že niekto si zoberie, jak chúďa pani Grečková, že jej niekto dá do rúk, choď s tým pozmeňovákom, tesne pred hlasovaním o výbušninách. Som zvedavý, že kto si na seba zoberie tú úlohu, že dostane do rúk pozmeňovák, že choď k tým výbušninám a posilní práva ťažobných spoločností? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skúsim teraz, naozaj, aby som to ja nebol, že som pokazil obed.
K tomuto, jak ste si všimli, ja nemám problém naložiť alebo nič nedarujem SDKÚ, naozaj s týmto nemám nejaký problém, ale k tomuto predloženému zákonu som dosť zmierlivý a dokonca tak, že by som povedal, že mohli by sme až zvolať, že, hurá, smer Dobrovodský, hurá, môžeme začať. SMER má jedinečnú možnosť, máte teda, vážení poslanci, jedinú možnú možnosť spustiť riešenie rómskeho problému okamžite. Nemusíte čakať na pätnásteho o desiatej, 15. 10., môžte teraz. Môžte aj v tomto, ešte pôjdu, pôjdu dávky, ešte pôjde zákon o odpadoch. Môžte naozaj to, čo bolo deklarované s ústami vašich najvyšších, môžte v praxi pretaviť, a keď to neurobíte, tak potom je to, potom je to čo? Skúsim povedať, že čo to, čo by to mohlo teoreticky znamenať. Dúfam, že to toto to znamenať nebude a že, že tieto hlasovania prejdú, tak jak bolo povedané, že prejdú oddnes do konca iba výbušniny, tak máte tu ďalšie nieže výbušniny, máte tu ďalšie neutrónky a tie idete púšťať.
Čiže naozaj by som odporučil aj pani imperátorke, že či by ste náhodou, ktorá palcom rozhoduje o bytí a nebytí tejto krajiny, že či by ste neprehodnotili tie závery z poslaneckých klubov, že čo pustíte, alebo nepustíte ďalej, lebo aj v tých ďalších zákonoch sa budem snažiť o tom rozprávať. Dneska máte jedinečnú možnosť, jedinečnú šancu začať riešiť rómsky problém tak, jak sa má. To znamená prierezovo.
Ja, ja nechcem to povedať, ale ja mám pocit, že z rómskeho problému sa stala Coca-Cola. Že sa z rómskeho problému stane problém Apple verzus Samsung. Proste vec, ktorá, nastavíte ju tak, že nikto iný, iba niekto, a až po pätnástom. Však to je zvrátené! To takto nemôže fungovať. Kľudne, ak teda ste úprimní v tom, v tej snahe pomôcť, tak kľudne dneska môžu prejsť, dneska-zajtra, tri zákony, ktoré v rámci rómskej reformy alebo rómskeho, riešenia rómskeho problému kľudne tomu pomôžu.
Dneska pomôžete, keď pustíte zákon o tých čiernych stavbách, tak pomôžete a vyšlete aj signál, môžme o tom uvažovať, či politický signál správny, alebo nie. Za tri dni alebo štyri dni sa ten problém neriešenia vyvŕbil takým spôsobom, že na juhu Slovenska, blízko Košíc, to bude mať niekto tendenciu riešiť.
Vy máte možnosť, môžme o tom uvažovať, vyslať taký politický signál, že, áno, bola tu možnosť, a to bolo to, čo som hovoril, že to je aj také znamenie možno pre nás, že to je zvláštna zhoda náhod, že toto tu malo byť v júli, zrazu je to tu teraz, za tri dni sa niekto niečo chystá robiť a vy môžte poslať signál. Vy môžte vypustiť, z natlakovanej nádrže môžte vypustiť strašne veľa barrov, hej. Tým, že, áno, áno, tu už niečo sme posunuli do ďalšieho čítania. Čo chcete?
Môžte, môžte v zákone o odpadoch, ktorý tu budem hovoriť, môžte pomôcť Dobrovodskému hneď. Problém Dobrovodského je v tom, že mu niekto vedľa na pozemku spravil skládku. Vy môžte, to znie tak zvláštne, že Dobrovodský - skládka - potkany a zákon o odpadoch. No áno, to sa rieši v zákone o odpadoch. Môžte povedať, že, áno, keď pustíte, pomáhame Dobrovodskému. Alebo opačne, keď to nepustíte, tak nechcete pomôcť Dobrovodskému. Načo to bolo, tá štafáž? 15. 10. o desiatej. To je jak 12. 12. 2012. No a čo? Prečo 15. 10.? Dnes. Bez problémov. Je to tu. Je to na rade, je to tu. Pekne ideme kontinuálne. Riešime. A riešime to prierezovo. Chceme to riešiť. Uvedomujeme si, že to je problém, nebudeme sa tu hrať, ja - ten, on - ten, neviem kto, aby bol väčším generálom. Áno! Vieme a je to ľahšie. Však aj vám to zriedi, vám to zriedi tú zodpovednosť, keď to pustíte, že teda ste boli schopní konsenzu, ďalekého, širšieho a väčšieho. Prečo sa toho bojíte?
Bojím sa toho, že začneme z rómskej témy robiť Apple verzus Samsung. To je vážne zlé. To je proste, viete, lebo aj niekto povie, že iPhone sa podobá na chladničku, z diaľky, hej? Čiže to je tá absurdita, hej, že aj výrobcovia chladničiek budú musieť meniť tvary, aby ich Apple nezažaloval, že odkopírovali tvar iPhonu. Čiže aby sme aj my tu nejak absurdne to nedoriešili do nejakého takého, že 15. 10. o desiatej sa rieši rómsky problém a 12. 12. 2012 už nebude čo riešiť. No však čo to je za blbosť?! Však dneska, dneska je najväčšia super šanca to začať riešiť. Máte tú možnosť. Pani Laššáková, imperátorka, tá moc je obrovská, hej, tým palcom, to jak v tých arénach, hej, že proste, tak ono si ju treba užiť, ale niekedy to treba prehodnotiť. (Smiech v sále.) Treba to pod tlakom okolností a situácie sa k tomu treba postaviť čelom a fér a povedať, že to, čo bolo dohodnuté, okrem tých výbušnín. Ja verím, že, verím, že ste féroví natoľko, ja som to tušil, že výbušniny prejdú. Dúfam, že niekto tu není, že niekto si zoberie, jak chúďa pani Grečková, že jej niekto dá do rúk, choď s tým pozmeňovákom, tesne pred hlasovaním o výbušninách. Som zvedavý, že kto si na seba zoberie tú úlohu, že dostane do rúk pozmeňovák, že choď k tým výbušninám a posilní práva ťažobných spoločností? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Neautorizovaný
14:10
Vystúpenie v rozprave 14:10
Lucia NicholsonováJa musím na úvod povedať, že ja nie som veľkým prívržencom takého toho, že hurá buldozérmi na ilegálne rómske osady, pretože nie preto, že by som nechcela postihovať tých, ktorí si na cudzom majetku postavia nejakú chatrč alebo nejaké svoje obydlie, práve naopak, ja si myslím, že tu by mala fungovať vymožiteľnosť práva, ale pretože ak zbúrate chatrč, tak ľudia zostanú - a čo urobia tí ľudia? Tí ľudia prejdú do ďalšej obce a tam si zase budú chcieť postaviť nejaké svoje obydlie. To znamená, že ak by sme teraz mali hovoriť o tom, že zobrať buldozéry a ísť naozaj postihovať všetky ilegálne rómske osady, nikam by sme sa nedopracovali, len by sa ten problém z jednej obce dostal na plecia druhej obce. Začarovaný kruh.
Preto musím povedať, že ja si na tomto poslaneckom návrhu zákona vážim to, že nemá žiadne prvky retroaktivity, že sa to prakticky týka len tých čiernych obydlí, čiernych stavieb, ktoré budú vznikať v budúcnosti. A tu si myslím, že by sme naozaj mali postaviť takúto zákonnú prekážku pre tých, ktorí sa rozhodnú takýmto spôsobom riešiť svoje právo na bývanie. Samozrejme, že to právo na ochranu majetku je v súlade s liberálnymi hodnotami, ku ktorým ja sa plne hlásim.
Ja vidím trošku problém v inom. Problém vidím v tom, že ak tu hovoríme o tom, že takáto čierna stavba má byť zbúraná na trovy stavebníka, tak sme opäť v začarovanom kruhu, pretože ten stavebník, s najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o istej skupine ľudí, a to sú tí, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi. A dávka v hmotnej núdzi, ako iste všetci viete, je neexekvovateľná. To znamená, že toto bremeno finančné prejde na obce, prejde na mestá. Myslím si, že je to pomerne veľká záťaž, lebo, samozrejme, ak by malo zákonu byť učinené zadosť, tak v ďalšom konaní si takáto obec môže tie peniaze vymáhať od toho stavebníka, ale dopracuje sa k tomu istému. Jednoducho nebude vedieť siahnuť na peniaze, ktoré sú výsostne z dávky v hmotnej núdzi, pretože na tú siahnuť nevieme.
Otvára sa teda pred nami otázka, lebo len vtedy si myslím, že takéto opatrenie bude mať zmysel, ak sa v tom ďalšom slede budeme rozprávať o tom, či by náhodou dávka v hmotnej núdzi nemala byť exekvovateľná, ale vyslovene vo vzťahu k obci alebo vo vzťahu k štátu. Vo vzťahu k obci to máme jasné. Týmto pádom by sme vyriešili aj neplatičstvo v rómskych osadách. A vo vzťahu k štátu, musím povedať, že by to vyriešilo vymožiteľnosť práva napríklad aj pri priestupkoch, napríklad pri dopravných priestupkoch. Pretože keď dnes za priestupok chytia človeka, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, opäť sa dostávame k tomu istému problému, že on ten priestupok nezaplatí, pretože na dávku sa jednoducho siahnuť nedá. Takže týmto by som chcela, aby sme sa začali zamýšľať možno nad takou tézou, že dávka v hmotnej núdzi by mala byť exekvovateľná z pohľadu obcí a z pohľadu štátu.
Ďalšia vec, ktorú podľa mňa, keď sa zhovárame o tomto poslaneckom návrhu, tak by sme mohli skúsiť takú širšiu diskusiu, a to je to, ako by malo byť riešené sociálne bývanie v tejto krajine. Ja si myslím, že sociálne bývanie by malo podliehať princípu zásluhovosti. To znamená, že malo by byť uskutočňované prechodnou formou sociálneho bývania. Inak musím povedať, že už v niektorých mestách a obciach na Slovensku to funguje. Ja konkrétne viem o Dolnom Kubíne a viem o Dunajskej Strede, kde tým prvým levelom sú veľmi lacné ubytovne, kde prakticky človek nemá ani právo na súkromie. Platí si za túto ubytovňu, ale musí spĺňať veľmi jasne a striktne stanovené podmienky. To znamená, nemôže požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové prvky, musí sa starať a zveľaďovať tú ubytovňu, musí ju upratovať a podobne. Ak v istom časovom úseku poruší takéto podmienky, tak jednoducho stráca nárok na tú ubytovňu. Naopak, ak ich neporuší, presúva sa do druhého vyššieho stupňa takýchto ubytovní, kde už má právo na svoje súkromie v tom, že má napríklad samostatnú izbu v rámci takejto ubytovne.
Opakujem, zase to nie je zadarmo. Samozrejme, že to musí mať hradené z príspevku na bývanie, ktorý dostáva v rámci dávky v hmotnej núdzi. Aj tam sú veľmi jasne stanovené striktné podmienky, ak ich dodrží ten človek, tak až vtedy by mal získať nárok na sociálny byt. My preskakujeme prakticky tie prvé dva levely, tie prvé dva stupne a my ľudí, okamžite im dávame právo na ten sociálny byt a snažíme sa ich takýmto spôsobom integrovať. Ale keď ten človek nie je pripravený sa integrovať, tak samozrejme, že tá integrácia ako taká cez sociálne bývanie častokrát zlyháva.
Ja viem, že toto nie je úplne k meritu veci vo vzťahu k tomuto poslaneckému návrhu, ale chcela som povedať, že ak by sme komplexne mali riešiť tento problém a ak by to, čo navrhuje pán Kaník a spol., malo byť v praxi naozaj účinné, tak si myslím, že by sme sa mali zaoberať aj týmito ďalšími dvoma prvkami, možno v druhom čítaní. To znamená tým, že dávka v hmotnej núdzi by mala byť exekvovateľná z pohľadu obcí alebo štátu. A druhá vec, mali by sme skutočne spustiť debatu o tom, že ako by malo vyzerať sociálne, tzv. sociálne bývanie na Slovensku.
Za klub SaS ale môžem povedať, že keďže my chápeme, čo tým sledujú predkladatelia, tak my podporíme tento poslanecký návrh zákona a posunieme ho do druhého čítania a tam by som bola rada, keby sme sa začali rozprávať aj o tých ďalších veciach, ktoré len napomôžu tejto zmene zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
25.9.2012 o 14:10 hod.
Lucia Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, ja budem hovoriť veľmi krátko. Ja mám len zopár takých postrehov vlastne k tomu poslaneckému návrhu, o ktorom máme teraz diskutovať. A musím povedať, že ja presne viem, aký fenomén, samozrejme, sleduje tento poslanecký návrh. Vieme to asi všetci, čo tu sedíme v rokovacej sále, a pokiaľ viem, z tých, čo vystupovali v rámci diskusie aj s faktickými, nikto nespochybnil, že tu dochádza teda k vážnemu narúšaniu toho, že dochádza teda k čiernym stavbám na cudzích pozemkoch. Toto je, samozrejme, stav neprijateľný.
Ja musím na úvod povedať, že ja nie som veľkým prívržencom takého toho, že hurá buldozérmi na ilegálne rómske osady, pretože nie preto, že by som nechcela postihovať tých, ktorí si na cudzom majetku postavia nejakú chatrč alebo nejaké svoje obydlie, práve naopak, ja si myslím, že tu by mala fungovať vymožiteľnosť práva, ale pretože ak zbúrate chatrč, tak ľudia zostanú - a čo urobia tí ľudia? Tí ľudia prejdú do ďalšej obce a tam si zase budú chcieť postaviť nejaké svoje obydlie. To znamená, že ak by sme teraz mali hovoriť o tom, že zobrať buldozéry a ísť naozaj postihovať všetky ilegálne rómske osady, nikam by sme sa nedopracovali, len by sa ten problém z jednej obce dostal na plecia druhej obce. Začarovaný kruh.
Preto musím povedať, že ja si na tomto poslaneckom návrhu zákona vážim to, že nemá žiadne prvky retroaktivity, že sa to prakticky týka len tých čiernych obydlí, čiernych stavieb, ktoré budú vznikať v budúcnosti. A tu si myslím, že by sme naozaj mali postaviť takúto zákonnú prekážku pre tých, ktorí sa rozhodnú takýmto spôsobom riešiť svoje právo na bývanie. Samozrejme, že to právo na ochranu majetku je v súlade s liberálnymi hodnotami, ku ktorým ja sa plne hlásim.
Ja vidím trošku problém v inom. Problém vidím v tom, že ak tu hovoríme o tom, že takáto čierna stavba má byť zbúraná na trovy stavebníka, tak sme opäť v začarovanom kruhu, pretože ten stavebník, s najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o istej skupine ľudí, a to sú tí, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi. A dávka v hmotnej núdzi, ako iste všetci viete, je neexekvovateľná. To znamená, že toto bremeno finančné prejde na obce, prejde na mestá. Myslím si, že je to pomerne veľká záťaž, lebo, samozrejme, ak by malo zákonu byť učinené zadosť, tak v ďalšom konaní si takáto obec môže tie peniaze vymáhať od toho stavebníka, ale dopracuje sa k tomu istému. Jednoducho nebude vedieť siahnuť na peniaze, ktoré sú výsostne z dávky v hmotnej núdzi, pretože na tú siahnuť nevieme.
Otvára sa teda pred nami otázka, lebo len vtedy si myslím, že takéto opatrenie bude mať zmysel, ak sa v tom ďalšom slede budeme rozprávať o tom, či by náhodou dávka v hmotnej núdzi nemala byť exekvovateľná, ale vyslovene vo vzťahu k obci alebo vo vzťahu k štátu. Vo vzťahu k obci to máme jasné. Týmto pádom by sme vyriešili aj neplatičstvo v rómskych osadách. A vo vzťahu k štátu, musím povedať, že by to vyriešilo vymožiteľnosť práva napríklad aj pri priestupkoch, napríklad pri dopravných priestupkoch. Pretože keď dnes za priestupok chytia človeka, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, opäť sa dostávame k tomu istému problému, že on ten priestupok nezaplatí, pretože na dávku sa jednoducho siahnuť nedá. Takže týmto by som chcela, aby sme sa začali zamýšľať možno nad takou tézou, že dávka v hmotnej núdzi by mala byť exekvovateľná z pohľadu obcí a z pohľadu štátu.
Ďalšia vec, ktorú podľa mňa, keď sa zhovárame o tomto poslaneckom návrhu, tak by sme mohli skúsiť takú širšiu diskusiu, a to je to, ako by malo byť riešené sociálne bývanie v tejto krajine. Ja si myslím, že sociálne bývanie by malo podliehať princípu zásluhovosti. To znamená, že malo by byť uskutočňované prechodnou formou sociálneho bývania. Inak musím povedať, že už v niektorých mestách a obciach na Slovensku to funguje. Ja konkrétne viem o Dolnom Kubíne a viem o Dunajskej Strede, kde tým prvým levelom sú veľmi lacné ubytovne, kde prakticky človek nemá ani právo na súkromie. Platí si za túto ubytovňu, ale musí spĺňať veľmi jasne a striktne stanovené podmienky. To znamená, nemôže požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové prvky, musí sa starať a zveľaďovať tú ubytovňu, musí ju upratovať a podobne. Ak v istom časovom úseku poruší takéto podmienky, tak jednoducho stráca nárok na tú ubytovňu. Naopak, ak ich neporuší, presúva sa do druhého vyššieho stupňa takýchto ubytovní, kde už má právo na svoje súkromie v tom, že má napríklad samostatnú izbu v rámci takejto ubytovne.
Opakujem, zase to nie je zadarmo. Samozrejme, že to musí mať hradené z príspevku na bývanie, ktorý dostáva v rámci dávky v hmotnej núdzi. Aj tam sú veľmi jasne stanovené striktné podmienky, ak ich dodrží ten človek, tak až vtedy by mal získať nárok na sociálny byt. My preskakujeme prakticky tie prvé dva levely, tie prvé dva stupne a my ľudí, okamžite im dávame právo na ten sociálny byt a snažíme sa ich takýmto spôsobom integrovať. Ale keď ten človek nie je pripravený sa integrovať, tak samozrejme, že tá integrácia ako taká cez sociálne bývanie častokrát zlyháva.
Ja viem, že toto nie je úplne k meritu veci vo vzťahu k tomuto poslaneckému návrhu, ale chcela som povedať, že ak by sme komplexne mali riešiť tento problém a ak by to, čo navrhuje pán Kaník a spol., malo byť v praxi naozaj účinné, tak si myslím, že by sme sa mali zaoberať aj týmito ďalšími dvoma prvkami, možno v druhom čítaní. To znamená tým, že dávka v hmotnej núdzi by mala byť exekvovateľná z pohľadu obcí alebo štátu. A druhá vec, mali by sme skutočne spustiť debatu o tom, že ako by malo vyzerať sociálne, tzv. sociálne bývanie na Slovensku.
Za klub SaS ale môžem povedať, že keďže my chápeme, čo tým sledujú predkladatelia, tak my podporíme tento poslanecký návrh zákona a posunieme ho do druhého čítania a tam by som bola rada, keby sme sa začali rozprávať aj o tých ďalších veciach, ktoré len napomôžu tejto zmene zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
14:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:17
Mikuláš HubaTým prvým je fakt, na ktorý reagovali citlivo médiá a časť verejnosti, a pokiaľ si dobre pamätám, aj časť samotného poslaneckého klubu SDKÚ - DS, a to je ten zjavný...
Tým prvým je fakt, na ktorý reagovali citlivo médiá a časť verejnosti, a pokiaľ si dobre pamätám, aj časť samotného poslaneckého klubu SDKÚ - DS, a to je ten zjavný populizmus a účelovosť pri prezentácii tohto návrhu priamo v teréne. Dobre si pamätáte na tú vlnu nevôle, ktorú to v lete spôsobilo.
A tým druhým problémom je skutočnosť, že návrh sa týka len čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Nás tu v Bratislave trápi ešte viac problém čiernych stavieb na vlastných pozemkoch. Nedávno som o tom hovoril so šéfom Stavebného úradu Bratislava I a on mi predložil zoznam, ak si dobre pamätám, 111 takýchto problémových stavieb na tomto malom, ale lukratívnom území bratislavského Starého Mesta. A, samozrejme, tento problém sa netýka len bratislavského Starého Mesta, ale aj Bratislavy ako celku a väčšiny, ak nie všetkých slovenských miest, a nielen miest.
Takže z tohto pohľadu by som privítal, keby sa tento návrh dostal do druhého čítania, a tam by sme sa mohli povenovať aj problému čiernych stavieb na vlastných pozemkoch.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.9.2012 o 14:17 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Problematikou čiernych stavieb sa ako ochranár a občiansky aktivista zaoberám dlhodobo, a preto by som návrh zákona, ktorý navrhuje razantnejší postup proti tomuto závažnému spoločenskému neduhu, mal len privítať. Napriek tomu mám s ním pár problémov.
Tým prvým je fakt, na ktorý reagovali citlivo médiá a časť verejnosti, a pokiaľ si dobre pamätám, aj časť samotného poslaneckého klubu SDKÚ - DS, a to je ten zjavný populizmus a účelovosť pri prezentácii tohto návrhu priamo v teréne. Dobre si pamätáte na tú vlnu nevôle, ktorú to v lete spôsobilo.
A tým druhým problémom je skutočnosť, že návrh sa týka len čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Nás tu v Bratislave trápi ešte viac problém čiernych stavieb na vlastných pozemkoch. Nedávno som o tom hovoril so šéfom Stavebného úradu Bratislava I a on mi predložil zoznam, ak si dobre pamätám, 111 takýchto problémových stavieb na tomto malom, ale lukratívnom území bratislavského Starého Mesta. A, samozrejme, tento problém sa netýka len bratislavského Starého Mesta, ale aj Bratislavy ako celku a väčšiny, ak nie všetkých slovenských miest, a nielen miest.
Takže z tohto pohľadu by som privítal, keby sa tento návrh dostal do druhého čítania, a tam by sme sa mohli povenovať aj problému čiernych stavieb na vlastných pozemkoch.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:19
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
25.9.2012 o 14:19 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Lucia, úplne začiatok tvojho vystúpenia bol plus-mínus o tom, že nemáš rada takéto nejaké teatrálne, v podstate, návrhy, ktoré vlastne zaváňajú tak trošku populizmom. Ale ja sa chcem opýtať aj z tohto miesta, že či si nemyslíš, že rovnaký populizmus je teraz tu teatrálne predkladať návrh, že tí, čo si nedokončia základnú školu, nebudú mať nárok na vodičák, a v pozadí tam teda hlboko rezonuje to, že je to opatrenie proti Rómom v osadách. Takisto to považujem za populizmus z tvojej strany, lebo ak by ti naozaj úprimne išlo o riešenie problémov, by si sa zamýšľala nad tým, že aby si postihla tých policajtov, ktorí by pustili cez nejakú skúšku pri vodičáku človeka, ktorý nie je schopný čítať a písať. Čiže tak ako to predkladáš, je to rovnaký populizmus, ako je populizmus aj tento návrh.
Neautorizovaný
14:21
Uvádzajúci uvádza bod 14:21
Ľudovít KaníkV rámci toho teda začnem tú fázu vysvetľovaciu, ktorá tiež je nevyhnutnou fázou nato, aby sme sa pochopili nakoniec a mohli hovoriť tým istým jazykom. Naozaj to nie je čerešnička na torte, ktorú by sme si my nejakým spôsobom chceli vybrať. Je to jeden z najpálčivejších problémov širšieho problému. Ale nemôžme teraz stavať dom od strechy, ale musíme naozaj ísť postupne, tehlu za tehlou a z toho vybudovať stavbu, z toho vybudovať riešenie problému. Problém, ktorý existuje s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, je naozaj široký a zasahuje do rôznych oblastí. To sa nedá vyriešiť jedným zákonom, jednou zmenou, to je tak, ako povedali aj moji predrečníci, myslím, že toto konkrétne pán Hlina, to je vec, ktorá zasahuje do mnohých, mnohých zákonov, a práve preto bolo by chybou povedať, že toto nerieši všetko, tak sa tomu nevenujme, pretože to stavia len časť toho základu, na ktorom tá stavba má stáť. No ale bez tej časti toho základu tú stavbu nevybudujeme.
Takisto ďalší návrh zákona, ktorým sa budeme zaoberať zanedlho, za chvíľu, ďalší je v poradí, ten rieši zas inú časť problému, ale takisto je parciálny, lebo musí byť parciálny. Naozaj, všetko sa skladá z mnohých častí a detailov. Nič nie je jeden kus skaly, z ktorého sa všetko skladá.
Tá komplexnosť, ktorú tu mnohí požadujú, sa vytvára práve skladačkou. Skladačkou vecí, ktoré do seba zapadajú podľa jednotného myšlienkového konceptu, podľa jednotnej koncepcie. A tá koncepcia, ja ju znova zopakujem, už som ju raz hovoril, môj kolega Vilo Novotný to spomínal, ale tá musí stáť na troch základných pilieroch:
Nič nemôže byť za darmo, ani sociálne dávky, všetko sa musí vyvažovať aktivitou a tí, ktorí pracujú, ktorí sa snažia, musia mať výrazne lepší pocit a príjem a postavenie ako tí, ktorí tak nerobia. Nič nemôže byť zadarmo, ani byty, ani sociálne dávky.
Druhý princíp je, že zákon musí platiť pre všetkých, bez ohľadu na sociálne postavenie, bez ohľadu na etnickú príslušnosť, národnosť alebo akékoľvek ďalšie kritérium. Takto hovorí naša ústava: všetci sme si pred zákonom rovní. To znamená, aj ľudia sociálne odkázaní, aj poberatelia sociálnych dávok a jedno, či sú snaživí, alebo neprispôsobiví, aj na nich musí platiť priestupkový zákon. Aj na nich musia platiť nástroje, ktoré dokážu vynútiť a vymôcť priestupky, alebo tresty za prípadné spáchané priestupky.
A tretí princíp. Tretí princíp je, že musíme vytvoriť dostatok pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, aj pre ľudí, ktorí majú ťažké možnosti uplatniť sa na trhu práce. Musíme to urobiť v spolupráci so samosprávami, s obcami a mestami, musíme vybudovať medzitrh práce, ktorý postupne absorbuje týchto ľudí, ale bez vytvorenia motivácie, aby tí ľudia mali záujem o prácu, pretože im práca dá lepší príjem ako príjem zo sociálnych dávok, sa nepohneme z miesta.
Igor Matovič vo svojej faktickej poznámke povedal, že sme tento problém neriešili, že je to populistické. Tak ja budem, pokiaľ sa tento nepravdivý argument bude objavovať, tak ja budem stále opakovať to, čo je pravdivé. Pravdivé je to, že sa tomuto problému venujeme systematicky minimálne od roku 2002. Aký máme dnes letopočet? 2012. Už desať rokov sa tomu intenzívne venujeme a ja som sa tomu nielen venoval formou diskusií, nebodaj písania blogov alebo účasti na nejakých konferenciách, ale tvorbou a realizáciou konkrétnych zákonov, ktoré menili sociálny systém - a zmenili ho - a ktoré keby neboli následne rôznou formou deformované, tak dnes by ten problém bol menší. Nemali by sme ho taký veľký. Môžme diskutovať a sporiť sa o tom, čo bolo dobré a čo zlé, ale určite je nepravdivé povedať, že sme to neriešili. Keby kritik povedal, že sme to riešili zle, nebudem súhlasiť, ale bolo by to bližšie k pravde, ako tvrdenie, že žiadna vláda, ani vy SDKÚ, hoci ste mali dvakrát premiéra, ste nič v tejto veci nerobili. Robili sme, a to veľmi výrazne. A dovolím si povedať, že doteraz nikto neurobil v tejto oblasti viac.
Ja som veľmi rád, že teraz je táto téma zaujímavejšia aj politicky a že sa tomu chce venovať širšie spektrum politikov, poslancov a politických strán. Som rád, že splnomocnencom pre rómsku problematiku bude Peter Pollák, ktorý je poslanec za opozíciu, a verím, že to pomôže k tomu, aby sme naozaj prierezovo dokázali prijať zásadné zákony, ktoré nebudú vždy príjemné, ale ktoré tieto veci budú riešiť. Toto môže byť prvý z nich. Sme v prvom čítaní a môžme posunutím do druhého čítania otvoriť tú diskusiu, ktorá tu bola.
A len na pripomenutie, pretože je zjavné, že ľudská pamäť, aj poslanecká pamäť, je selektívna a nie vždy si pamätá to, čo sa všetko stalo. Igor, spomínal si, že prečo sme netrvali na tom, že materské škôlky majú byť povinné. Tak pripomeniem, ty si tu nebol vo faktickej poznámke, ja som to ešte stihol povedať, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej na náš návrh je táto úloha a tento plán zahrnutý, aby boli materské škôlky povinné. A, žiaľbohu, musím ti pripomenúť, že aj ty si svojím hlasovaním povalil túto vládu. Taká je pravda.
K tomu ešte priložím, pretože neboli sme len tí, ktorí boli reštriktívni a ktorí sprísňovali systém vyplácania sociálnych dávok, ale musím pripomenúť, že sme zaviedli my prospechové štipendiá na základných školách, čím sme podávali a dávali jasný signál a podávali ruku tým, ktorí si uvedomujú dôležitosť tejto otázky a dôležitosť toho, že učiť sa je dobré, učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa oplatí. Že sme dávali signál o tej najrannejšej mladosti, že správať sa zodpovedne k svojmu životu je dobré. A vplývali sme tak na mladú generáciu.
Boli sme to my, ktorí zaviedli pre sociálne odkázaných bezplatné obedy a školské pomôcky, čo môže byť predmetom a dnes aj je predmetom kritiky, pretože sa to mnohokrát nevyužíva v spojení s ďalšími deformáciami, ktoré vytvorili aj z tohto nie celkom účinný nástroj. Ale opäť to bolo preto, aby sme tie deti pritiahli do škôl, aby sme im ponúkli možnosť mať také isté možnosti začať sa učiť, ako majú deti zodpovednejších rodičov. Pretože keď pochádzajú z takého prostredia, ktoré im nedá ani zošiť, ani pero, ani jedlo, tak my sme tú úlohu na seba prevzali. Toto sme urobili konkrétne. Opäť vravím, môže to byť kritizované, že to bolo málo, že to nebolo správne, že to malo byť ináč. Ale každý, kto tvrdí, že sme sa touto otázkou nezaoberali, absolútne nehovorí pravdu.
Zaznelo tu aj od pána poslanca Šucu, a to sa opakovalo viackrát, že ten návrh zákona nerieši komplexne danú problematiku. Áno, nerieši, veď on naozaj ani takúto ambíciu nemal. Znova si zoberiem ten príklad domu, stavby domu, ktorú som už spomínal. Keď chceme postaviť krásny dom, keď chceme postaviť palác, ale nemáme ešte na to, nemáme na to dosť síl, nemáme na to dosť prostriedkov, nemáme ešte dokonalý projekt, ktorý by tento palác postavil, kvôli tomu budeme správať pod širákom, kvôli tomu zostaneme spať na holej zemi? Alebo si postavíme menší dom, ktorý dokážeme postaviť, na ktoré už naše poznanie dospelo a vieme vyriešiť tú základnú otázku? A posúvame sa ďalej, samozrejme. Veď ten problém nekončí ani prijatím tohto zákona, len sa to najbolestnejšie, najboľavejšie, najkrikľavejšie a najnebezpečnejšie pre spolužitie majority a minority dáva do poriadku, ten problém sa izoluje a zabráni sa jeho ďalšiemu rozrastaniu. A to, ja si myslím, je veľmi dôležité, to je dôležité a pomôže to veci, aj tomu, aby sme nakoniec postavili väčšiu a stabilnejšiu stavbu.
Pán poslanec Fecko spomínal, že či tí úradníci to zvládnu, keď to na nich príde. Práve preto musí byť ten zákon postavený tak, a je tak postavený, oproti na rozdiel od súčasnej legislatívy, že ten úradník nemá, že môže. Lebo, áno, vždy, keď je systém, že môže a dostáva sa do takejto ožehavej, horúcej záležitosti, môže na neho byť vyvíjaný tlak a naozaj môže ľudsky ako cúvnuť, pretože sa bude báť. Tento zákon je postavený tak, že žiadne môže tam neexistuje. Dáva jasné pravidlá, stane sa vec, vlastník pozemku požiada o odstránenie stavby, úradník nemá inú možnosť, len vydať jedno jediné rozhodnutie - rozhodnutie o odstránení stavby. A následne musí úrad a obec, pretože dnes tie úrady sú integrované do obce, musí konať.
Zazneli otázky, čo s nákladmi, ktoré to vyvolá. Pretože, samozrejme, je to na náklady stavebníka, ale vieme, že mnohokrát naozaj tí stavebníci sú nemajetní alebo poberatelia sociálnych dávok, ktoré podľa dnešného znenia zákona sú neexekvovateľné, a preto majú títo poberatelia sociálnych dávok priestupkovú imunitu. Preto sa s nimi nedá hnúť. Ale ja som zdôrazňoval vo svojom vystúpení, a znova to zdôrazním, toto nebude drahé riešenie, pretože toto nie je riešenie, ktoré by malo masovo riešiť existujúce stavby. Toto je riešenie, ktoré dá obciam do ruky nástroj, aby skôr, než tá stavba ešte nadobudne charakter stavby alebo niečoho vážnejšieho, bola zlikvidovaná. Znova to poviem, v štádiu základov alebo v štádiu hromady stavebného materiálu. A to je možné teraz. A potom to jednak nebude stáť peniaze a hlavne po dvoch-troch zásahoch už nikto sa nepokúsi o podobnú situáciu, pretože bude vidieť, že to nemá zmysel. Že začne niečo robiť a za týždeň je po vtákoch, ako koniec. A to je naozaj lacné riešenie.
Pričom ja v druhom čítaní si viem predstaviť, že by sme domysleli aj túto záležitosť, že by sme sa naozaj, aj keď je ťažká a zložitá finančná situácia, hľadali aj, ako by sa toto mohlo zafinancovať, aby tie obce boli spokojnejšie a kľudnejšie. Lebo nemyslím si, že to naozaj reálne bude znamenať problém, ale rozumiem, že to môže vyvolávať isté obavy. Ale na to máme druhé čítanie, naozaj, z našej strany sme otvorení. Sme otvorení riešeniam, pretože chceme pomôcť, chceme pomôcť, nie komplikovať situácie.
Veď bez spolupráce so samosprávami, pán Bublavý to spomínal, samozrejme, že sa nič nedá robiť, ale otočme to, páni starostovia. Mohla by samospráva čokoľvek spraviť, keby nebola zákonná úprava, ktorá jej to umožní? Mohli by existovať aktivačné práce, keby predtým tu v parlamente nebol prijatý zákon, ktorý niečo také umožňuje? Takže my musíme byť v symbióze, tu sa nedá povedať, že, a už vôbec nesúhlasím s tým, že my haníme samosprávu. Určite nie, určite nie. Samospráva je mimoriadne dôležitá a bez úzkej spolupráce s tým sa to riešiť nedá, ale zároveň ani zodpovednosť samosprávy z tohto sa nedá nejakým spôsobom oddeliť. Veď naozaj to je, to je previazané, to všetko je previazané. Zákony, ktoré sa tvoria v tomto parlamente, a samospráva, ktorá potom nástroj, zákon využije ako nástroj na riešenie problému, ktorý má v prospech svojich obyvateľov. Tak si ja predstavujem veci, ktoré by mali byť.
A s pánom Hlinom, ktorý tu vystupoval, naozaj tentokrát musím len súhlasiť. Toto je nie je o súboji a súťaži, kto s tým prišiel, či Samsung, alebo Apple, či Matovič, alebo Kaník, či SDKÚ, alebo OĽaNO, alebo SMER. Toto nie je tom. Toto je naozaj, že máme tu vážny problém. Všetci ho poznáte, všetci potvrdíte, že ten problém tu je, všetci potvrdíte, že ho treba riešiť. Len teraz narazíme na politické videnie sveta a zrazu sme zablokovaní. Prečo? Teraz tu máme na stole tento zákon, ďalší zákon, ktorý sa dotýka sociálneho systému, ďalší zákon, ktorý tu spomínal pán Hlina, o odpadoch, ďalší zákon pani Nicholsonovej, ktorý takisto je previazaný s týmto spôsobom, s touto problematikou. Začnime to riešiť, začnime skladať tie tehličky dohromady. Ja som presvedčený, že ani jeden z týchto zákonov nie je v žiadnom rozpore s tými desiatimi bodmi, ktoré predstavil pán Pollák ako svoje princípy, na ktorých chce budovať politiku vo vzťahu k rómskej problematike. Prečo by sme to mali odkladať? Veď stratíme čas. Tie veci, tie negatíva budú pretrvávať a budú sa množiť. Zväčšujeme si problém, ktorý tu stále je.
A už len veľmi stručne, už mi tu len dvaja páni poslanci, ktorí vystúpili, zostávajú.
K pánovi Hubovi, áno, problematika čiernych stavieb je široká, ale tu opäť poviem, toto je poslanecký návrh zákona, ktorý takú širokú problematiku nemôže riešiť, lebo problematika čiernej stavby je naozaj zapeklito zložitá. Čiernou stavbou sa môže stať, aj stavebník môže byť obeťou, keď jednoducho na úrade prevážia byrokratické, byrokratické postupy a šikana, poviem to rovno, voči dobre mysliacemu stavebníkovi a on zrazu sa dostane do časového nejaké nesúladu s niečím, s vydaním príslušného povolenia.
To sa nedá šmahom jednej ruky všetko hodiť do jedného vreca, preto to rieši stavebný zákon a musí to riešiť stavebný zákon a spojme sily aj pri tom. Ale to je veľmi široká a veľmi komplikovaná problematika, ale zdôrazním, problematika čiernych stavieb na cudzích pozemkoch je najťažší problém alebo najhorší z hľadiska dopadu na človeka, pretože je spojený s krádežou pozemku, s narušením osobného vlastníctva, preto je nebezpečnosť, spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania väčšia.
A to sa dostávam ešte predsa len k pánovi Mičovskému. On má také dobré srdce, ja vám absolútne verím, že vy to, čo hovoríte, myslíte, myslíte dobre. Ja vás skúsim parafrázovať, neviem to úplne presne povedať, že netrápme tých rómskych stavebníkov, nechajme im ešte chvíľu, nech tam môžu, neviem, či žiť, alebo byť v tých domoch. Ale položím otázku a znova najprv poviem, my tých, čo už majú postavené, to nechceme riešiť týmto zákonom, pretože to je zložité, ale tých, čo chcú stavať. A znova poviem - a netrápime tých vlastníkov? Spomeňte si na ten príklad, čo Vilo Novotný tu hovoril z vlastnej skúsenosti. Aké to je trápenie pre tých mnohokrát starých a bezmocných ľudí, keď sú atakovaní, normálne fyzicky ohrozovaní mnohokrát a keď sú bezmocní a stretávajú sa len s výsmechom a nepríjemnosťami.
Pán Dobrovodský z Malaciek je tiež veľmi negatívnym príkladom toho, že tolerancia na nesprávnom mieste, tolerancia porušovania zákona je cesta do pekla. Takže myslime na všetkých. Ja určite nechcem nikoho šikanovať alebo trápiť, ale myslime na tých, ktorí sú dnes trápení, a my sa ich musíme zastať, pretože sú čestní, poctiví, pracovití ľudia a nezaslúžia si, aby boli takto tvrdo vystavení takýmto atakom.
K pani Nicholsonovej, tým to zakončím. Veľmi súhlasím s tým, že, áno, tá problematika bez vyriešenia nastolenia rešpektu pred zákonom, pred priestupkovým zákonom, vyriešenie tejto problematiky nie je možné. To je v tých troch bodoch, ktoré už som spomínal dneska, a preto si myslím, že sa tým treba zaoberať. A, áno, že nemôže tu byť tabu, že ten, kto poberá sociálne dávky, tak toho sa pokuty netýkajú, pretože to im dáva potom, týmto ľuďom, priestupkovú imunitu. Musíme tam, kde nie je možné pre nemajetnosť alebo nemožnosť uplatňovať pokuty, musíme zaviesť povinnosť výkonu ako trestu odpracovania si škody alebo trestu, ktorý je spôsobený, prostredníctvom verejných prác. Toto všetko musíme urobiť na ploche priestupkového zákona. A ja chcem, aby sme už do ďalšieho rokovania Národnej rady takúto novelu predložili. Dúfam, že sa nám to podarí. A všetkých pozývam k diskusii a práci na tom, aby sme odstránili aj túto plošne najväčšiu priestupkovú imunitu, ktorú na Slovensku požíva 300-tisíc ľudí, skoro.
Vážené dámy, vážení páni, táto problematika je naozaj nesmierne široká, ešte mnohokrát dnes tu o tom budeme hovoriť, pretože tie ďalšie zákony naväzujú na túto problematiku, ale práve preto, že je široká a komplikovaná, práve preto sa nedá vyriešiť jedným zákonom, nedá sa zdôvodňovať volaním po komplexnosti, nesúhlas s takýmto návrhom. Nehovoriac o tom, že ešte ho len posúvame alebo rozhodujeme o posunutí do druhého čítania, tam je ešte dostatok priestoru, aby aj vo výboroch, aj kdekoľvek inde, sme sa ním mohli zaoberať.
A ja vás opätovne v mene občanov tejto krajiny, ktorí trpia tými neduhami a negatívami, ktoré tento stav prináša, v mene ich vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili a posunuli ste ho do tretieho(druhého) čítania.
Uvádzajúci uvádza bod
25.9.2012 o 14:21 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave, ktorá tu prebehla. Podľa očakávaní tým, že sme začali riešiť naozaj skutočne závažnú tému, ktorá trápi mnohých ľudí bez rozdielu politického nazerania na vec, aj tá diskusia odráža to, že ten problém je skutočne celoplošný, celoštátny, celonárodný. Ďakujem všetkým za vystúpenia. Keď budeme sa snažiť naozaj hľadať, ísť po podstate veci, tak ja som presvedčený, že naozaj môže dôjsť k zhode a že môžu sa buď vysvetliť niektoré veci, ktoré neboli jasné, alebo prípadne pozmeniť v druhom čítaní a upraviť tak, aby sme dosiahli ešte širšiu zhodu.
V rámci toho teda začnem tú fázu vysvetľovaciu, ktorá tiež je nevyhnutnou fázou nato, aby sme sa pochopili nakoniec a mohli hovoriť tým istým jazykom. Naozaj to nie je čerešnička na torte, ktorú by sme si my nejakým spôsobom chceli vybrať. Je to jeden z najpálčivejších problémov širšieho problému. Ale nemôžme teraz stavať dom od strechy, ale musíme naozaj ísť postupne, tehlu za tehlou a z toho vybudovať stavbu, z toho vybudovať riešenie problému. Problém, ktorý existuje s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, je naozaj široký a zasahuje do rôznych oblastí. To sa nedá vyriešiť jedným zákonom, jednou zmenou, to je tak, ako povedali aj moji predrečníci, myslím, že toto konkrétne pán Hlina, to je vec, ktorá zasahuje do mnohých, mnohých zákonov, a práve preto bolo by chybou povedať, že toto nerieši všetko, tak sa tomu nevenujme, pretože to stavia len časť toho základu, na ktorom tá stavba má stáť. No ale bez tej časti toho základu tú stavbu nevybudujeme.
Takisto ďalší návrh zákona, ktorým sa budeme zaoberať zanedlho, za chvíľu, ďalší je v poradí, ten rieši zas inú časť problému, ale takisto je parciálny, lebo musí byť parciálny. Naozaj, všetko sa skladá z mnohých častí a detailov. Nič nie je jeden kus skaly, z ktorého sa všetko skladá.
Tá komplexnosť, ktorú tu mnohí požadujú, sa vytvára práve skladačkou. Skladačkou vecí, ktoré do seba zapadajú podľa jednotného myšlienkového konceptu, podľa jednotnej koncepcie. A tá koncepcia, ja ju znova zopakujem, už som ju raz hovoril, môj kolega Vilo Novotný to spomínal, ale tá musí stáť na troch základných pilieroch:
Nič nemôže byť za darmo, ani sociálne dávky, všetko sa musí vyvažovať aktivitou a tí, ktorí pracujú, ktorí sa snažia, musia mať výrazne lepší pocit a príjem a postavenie ako tí, ktorí tak nerobia. Nič nemôže byť zadarmo, ani byty, ani sociálne dávky.
Druhý princíp je, že zákon musí platiť pre všetkých, bez ohľadu na sociálne postavenie, bez ohľadu na etnickú príslušnosť, národnosť alebo akékoľvek ďalšie kritérium. Takto hovorí naša ústava: všetci sme si pred zákonom rovní. To znamená, aj ľudia sociálne odkázaní, aj poberatelia sociálnych dávok a jedno, či sú snaživí, alebo neprispôsobiví, aj na nich musí platiť priestupkový zákon. Aj na nich musia platiť nástroje, ktoré dokážu vynútiť a vymôcť priestupky, alebo tresty za prípadné spáchané priestupky.
A tretí princíp. Tretí princíp je, že musíme vytvoriť dostatok pracovných príležitostí aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, aj pre ľudí, ktorí majú ťažké možnosti uplatniť sa na trhu práce. Musíme to urobiť v spolupráci so samosprávami, s obcami a mestami, musíme vybudovať medzitrh práce, ktorý postupne absorbuje týchto ľudí, ale bez vytvorenia motivácie, aby tí ľudia mali záujem o prácu, pretože im práca dá lepší príjem ako príjem zo sociálnych dávok, sa nepohneme z miesta.
Igor Matovič vo svojej faktickej poznámke povedal, že sme tento problém neriešili, že je to populistické. Tak ja budem, pokiaľ sa tento nepravdivý argument bude objavovať, tak ja budem stále opakovať to, čo je pravdivé. Pravdivé je to, že sa tomuto problému venujeme systematicky minimálne od roku 2002. Aký máme dnes letopočet? 2012. Už desať rokov sa tomu intenzívne venujeme a ja som sa tomu nielen venoval formou diskusií, nebodaj písania blogov alebo účasti na nejakých konferenciách, ale tvorbou a realizáciou konkrétnych zákonov, ktoré menili sociálny systém - a zmenili ho - a ktoré keby neboli následne rôznou formou deformované, tak dnes by ten problém bol menší. Nemali by sme ho taký veľký. Môžme diskutovať a sporiť sa o tom, čo bolo dobré a čo zlé, ale určite je nepravdivé povedať, že sme to neriešili. Keby kritik povedal, že sme to riešili zle, nebudem súhlasiť, ale bolo by to bližšie k pravde, ako tvrdenie, že žiadna vláda, ani vy SDKÚ, hoci ste mali dvakrát premiéra, ste nič v tejto veci nerobili. Robili sme, a to veľmi výrazne. A dovolím si povedať, že doteraz nikto neurobil v tejto oblasti viac.
Ja som veľmi rád, že teraz je táto téma zaujímavejšia aj politicky a že sa tomu chce venovať širšie spektrum politikov, poslancov a politických strán. Som rád, že splnomocnencom pre rómsku problematiku bude Peter Pollák, ktorý je poslanec za opozíciu, a verím, že to pomôže k tomu, aby sme naozaj prierezovo dokázali prijať zásadné zákony, ktoré nebudú vždy príjemné, ale ktoré tieto veci budú riešiť. Toto môže byť prvý z nich. Sme v prvom čítaní a môžme posunutím do druhého čítania otvoriť tú diskusiu, ktorá tu bola.
A len na pripomenutie, pretože je zjavné, že ľudská pamäť, aj poslanecká pamäť, je selektívna a nie vždy si pamätá to, čo sa všetko stalo. Igor, spomínal si, že prečo sme netrvali na tom, že materské škôlky majú byť povinné. Tak pripomeniem, ty si tu nebol vo faktickej poznámke, ja som to ešte stihol povedať, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej na náš návrh je táto úloha a tento plán zahrnutý, aby boli materské škôlky povinné. A, žiaľbohu, musím ti pripomenúť, že aj ty si svojím hlasovaním povalil túto vládu. Taká je pravda.
K tomu ešte priložím, pretože neboli sme len tí, ktorí boli reštriktívni a ktorí sprísňovali systém vyplácania sociálnych dávok, ale musím pripomenúť, že sme zaviedli my prospechové štipendiá na základných školách, čím sme podávali a dávali jasný signál a podávali ruku tým, ktorí si uvedomujú dôležitosť tejto otázky a dôležitosť toho, že učiť sa je dobré, učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa oplatí. Že sme dávali signál o tej najrannejšej mladosti, že správať sa zodpovedne k svojmu životu je dobré. A vplývali sme tak na mladú generáciu.
Boli sme to my, ktorí zaviedli pre sociálne odkázaných bezplatné obedy a školské pomôcky, čo môže byť predmetom a dnes aj je predmetom kritiky, pretože sa to mnohokrát nevyužíva v spojení s ďalšími deformáciami, ktoré vytvorili aj z tohto nie celkom účinný nástroj. Ale opäť to bolo preto, aby sme tie deti pritiahli do škôl, aby sme im ponúkli možnosť mať také isté možnosti začať sa učiť, ako majú deti zodpovednejších rodičov. Pretože keď pochádzajú z takého prostredia, ktoré im nedá ani zošiť, ani pero, ani jedlo, tak my sme tú úlohu na seba prevzali. Toto sme urobili konkrétne. Opäť vravím, môže to byť kritizované, že to bolo málo, že to nebolo správne, že to malo byť ináč. Ale každý, kto tvrdí, že sme sa touto otázkou nezaoberali, absolútne nehovorí pravdu.
Zaznelo tu aj od pána poslanca Šucu, a to sa opakovalo viackrát, že ten návrh zákona nerieši komplexne danú problematiku. Áno, nerieši, veď on naozaj ani takúto ambíciu nemal. Znova si zoberiem ten príklad domu, stavby domu, ktorú som už spomínal. Keď chceme postaviť krásny dom, keď chceme postaviť palác, ale nemáme ešte na to, nemáme na to dosť síl, nemáme na to dosť prostriedkov, nemáme ešte dokonalý projekt, ktorý by tento palác postavil, kvôli tomu budeme správať pod širákom, kvôli tomu zostaneme spať na holej zemi? Alebo si postavíme menší dom, ktorý dokážeme postaviť, na ktoré už naše poznanie dospelo a vieme vyriešiť tú základnú otázku? A posúvame sa ďalej, samozrejme. Veď ten problém nekončí ani prijatím tohto zákona, len sa to najbolestnejšie, najboľavejšie, najkrikľavejšie a najnebezpečnejšie pre spolužitie majority a minority dáva do poriadku, ten problém sa izoluje a zabráni sa jeho ďalšiemu rozrastaniu. A to, ja si myslím, je veľmi dôležité, to je dôležité a pomôže to veci, aj tomu, aby sme nakoniec postavili väčšiu a stabilnejšiu stavbu.
Pán poslanec Fecko spomínal, že či tí úradníci to zvládnu, keď to na nich príde. Práve preto musí byť ten zákon postavený tak, a je tak postavený, oproti na rozdiel od súčasnej legislatívy, že ten úradník nemá, že môže. Lebo, áno, vždy, keď je systém, že môže a dostáva sa do takejto ožehavej, horúcej záležitosti, môže na neho byť vyvíjaný tlak a naozaj môže ľudsky ako cúvnuť, pretože sa bude báť. Tento zákon je postavený tak, že žiadne môže tam neexistuje. Dáva jasné pravidlá, stane sa vec, vlastník pozemku požiada o odstránenie stavby, úradník nemá inú možnosť, len vydať jedno jediné rozhodnutie - rozhodnutie o odstránení stavby. A následne musí úrad a obec, pretože dnes tie úrady sú integrované do obce, musí konať.
Zazneli otázky, čo s nákladmi, ktoré to vyvolá. Pretože, samozrejme, je to na náklady stavebníka, ale vieme, že mnohokrát naozaj tí stavebníci sú nemajetní alebo poberatelia sociálnych dávok, ktoré podľa dnešného znenia zákona sú neexekvovateľné, a preto majú títo poberatelia sociálnych dávok priestupkovú imunitu. Preto sa s nimi nedá hnúť. Ale ja som zdôrazňoval vo svojom vystúpení, a znova to zdôrazním, toto nebude drahé riešenie, pretože toto nie je riešenie, ktoré by malo masovo riešiť existujúce stavby. Toto je riešenie, ktoré dá obciam do ruky nástroj, aby skôr, než tá stavba ešte nadobudne charakter stavby alebo niečoho vážnejšieho, bola zlikvidovaná. Znova to poviem, v štádiu základov alebo v štádiu hromady stavebného materiálu. A to je možné teraz. A potom to jednak nebude stáť peniaze a hlavne po dvoch-troch zásahoch už nikto sa nepokúsi o podobnú situáciu, pretože bude vidieť, že to nemá zmysel. Že začne niečo robiť a za týždeň je po vtákoch, ako koniec. A to je naozaj lacné riešenie.
Pričom ja v druhom čítaní si viem predstaviť, že by sme domysleli aj túto záležitosť, že by sme sa naozaj, aj keď je ťažká a zložitá finančná situácia, hľadali aj, ako by sa toto mohlo zafinancovať, aby tie obce boli spokojnejšie a kľudnejšie. Lebo nemyslím si, že to naozaj reálne bude znamenať problém, ale rozumiem, že to môže vyvolávať isté obavy. Ale na to máme druhé čítanie, naozaj, z našej strany sme otvorení. Sme otvorení riešeniam, pretože chceme pomôcť, chceme pomôcť, nie komplikovať situácie.
Veď bez spolupráce so samosprávami, pán Bublavý to spomínal, samozrejme, že sa nič nedá robiť, ale otočme to, páni starostovia. Mohla by samospráva čokoľvek spraviť, keby nebola zákonná úprava, ktorá jej to umožní? Mohli by existovať aktivačné práce, keby predtým tu v parlamente nebol prijatý zákon, ktorý niečo také umožňuje? Takže my musíme byť v symbióze, tu sa nedá povedať, že, a už vôbec nesúhlasím s tým, že my haníme samosprávu. Určite nie, určite nie. Samospráva je mimoriadne dôležitá a bez úzkej spolupráce s tým sa to riešiť nedá, ale zároveň ani zodpovednosť samosprávy z tohto sa nedá nejakým spôsobom oddeliť. Veď naozaj to je, to je previazané, to všetko je previazané. Zákony, ktoré sa tvoria v tomto parlamente, a samospráva, ktorá potom nástroj, zákon využije ako nástroj na riešenie problému, ktorý má v prospech svojich obyvateľov. Tak si ja predstavujem veci, ktoré by mali byť.
A s pánom Hlinom, ktorý tu vystupoval, naozaj tentokrát musím len súhlasiť. Toto je nie je o súboji a súťaži, kto s tým prišiel, či Samsung, alebo Apple, či Matovič, alebo Kaník, či SDKÚ, alebo OĽaNO, alebo SMER. Toto nie je tom. Toto je naozaj, že máme tu vážny problém. Všetci ho poznáte, všetci potvrdíte, že ten problém tu je, všetci potvrdíte, že ho treba riešiť. Len teraz narazíme na politické videnie sveta a zrazu sme zablokovaní. Prečo? Teraz tu máme na stole tento zákon, ďalší zákon, ktorý sa dotýka sociálneho systému, ďalší zákon, ktorý tu spomínal pán Hlina, o odpadoch, ďalší zákon pani Nicholsonovej, ktorý takisto je previazaný s týmto spôsobom, s touto problematikou. Začnime to riešiť, začnime skladať tie tehličky dohromady. Ja som presvedčený, že ani jeden z týchto zákonov nie je v žiadnom rozpore s tými desiatimi bodmi, ktoré predstavil pán Pollák ako svoje princípy, na ktorých chce budovať politiku vo vzťahu k rómskej problematike. Prečo by sme to mali odkladať? Veď stratíme čas. Tie veci, tie negatíva budú pretrvávať a budú sa množiť. Zväčšujeme si problém, ktorý tu stále je.
A už len veľmi stručne, už mi tu len dvaja páni poslanci, ktorí vystúpili, zostávajú.
K pánovi Hubovi, áno, problematika čiernych stavieb je široká, ale tu opäť poviem, toto je poslanecký návrh zákona, ktorý takú širokú problematiku nemôže riešiť, lebo problematika čiernej stavby je naozaj zapeklito zložitá. Čiernou stavbou sa môže stať, aj stavebník môže byť obeťou, keď jednoducho na úrade prevážia byrokratické, byrokratické postupy a šikana, poviem to rovno, voči dobre mysliacemu stavebníkovi a on zrazu sa dostane do časového nejaké nesúladu s niečím, s vydaním príslušného povolenia.
To sa nedá šmahom jednej ruky všetko hodiť do jedného vreca, preto to rieši stavebný zákon a musí to riešiť stavebný zákon a spojme sily aj pri tom. Ale to je veľmi široká a veľmi komplikovaná problematika, ale zdôrazním, problematika čiernych stavieb na cudzích pozemkoch je najťažší problém alebo najhorší z hľadiska dopadu na človeka, pretože je spojený s krádežou pozemku, s narušením osobného vlastníctva, preto je nebezpečnosť, spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania väčšia.
A to sa dostávam ešte predsa len k pánovi Mičovskému. On má také dobré srdce, ja vám absolútne verím, že vy to, čo hovoríte, myslíte, myslíte dobre. Ja vás skúsim parafrázovať, neviem to úplne presne povedať, že netrápme tých rómskych stavebníkov, nechajme im ešte chvíľu, nech tam môžu, neviem, či žiť, alebo byť v tých domoch. Ale položím otázku a znova najprv poviem, my tých, čo už majú postavené, to nechceme riešiť týmto zákonom, pretože to je zložité, ale tých, čo chcú stavať. A znova poviem - a netrápime tých vlastníkov? Spomeňte si na ten príklad, čo Vilo Novotný tu hovoril z vlastnej skúsenosti. Aké to je trápenie pre tých mnohokrát starých a bezmocných ľudí, keď sú atakovaní, normálne fyzicky ohrozovaní mnohokrát a keď sú bezmocní a stretávajú sa len s výsmechom a nepríjemnosťami.
Pán Dobrovodský z Malaciek je tiež veľmi negatívnym príkladom toho, že tolerancia na nesprávnom mieste, tolerancia porušovania zákona je cesta do pekla. Takže myslime na všetkých. Ja určite nechcem nikoho šikanovať alebo trápiť, ale myslime na tých, ktorí sú dnes trápení, a my sa ich musíme zastať, pretože sú čestní, poctiví, pracovití ľudia a nezaslúžia si, aby boli takto tvrdo vystavení takýmto atakom.
K pani Nicholsonovej, tým to zakončím. Veľmi súhlasím s tým, že, áno, tá problematika bez vyriešenia nastolenia rešpektu pred zákonom, pred priestupkovým zákonom, vyriešenie tejto problematiky nie je možné. To je v tých troch bodoch, ktoré už som spomínal dneska, a preto si myslím, že sa tým treba zaoberať. A, áno, že nemôže tu byť tabu, že ten, kto poberá sociálne dávky, tak toho sa pokuty netýkajú, pretože to im dáva potom, týmto ľuďom, priestupkovú imunitu. Musíme tam, kde nie je možné pre nemajetnosť alebo nemožnosť uplatňovať pokuty, musíme zaviesť povinnosť výkonu ako trestu odpracovania si škody alebo trestu, ktorý je spôsobený, prostredníctvom verejných prác. Toto všetko musíme urobiť na ploche priestupkového zákona. A ja chcem, aby sme už do ďalšieho rokovania Národnej rady takúto novelu predložili. Dúfam, že sa nám to podarí. A všetkých pozývam k diskusii a práci na tom, aby sme odstránili aj túto plošne najväčšiu priestupkovú imunitu, ktorú na Slovensku požíva 300-tisíc ľudí, skoro.
Vážené dámy, vážení páni, táto problematika je naozaj nesmierne široká, ešte mnohokrát dnes tu o tom budeme hovoriť, pretože tie ďalšie zákony naväzujú na túto problematiku, ale práve preto, že je široká a komplikovaná, práve preto sa nedá vyriešiť jedným zákonom, nedá sa zdôvodňovať volaním po komplexnosti, nesúhlas s takýmto návrhom. Nehovoriac o tom, že ešte ho len posúvame alebo rozhodujeme o posunutí do druhého čítania, tam je ešte dostatok priestoru, aby aj vo výboroch, aj kdekoľvek inde, sme sa ním mohli zaoberať.
A ja vás opätovne v mene občanov tejto krajiny, ktorí trpia tými neduhami a negatívami, ktoré tento stav prináša, v mene ich vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili a posunuli ste ho do tretieho(druhého) čítania.
Neautorizovaný
14:50
Vystúpenie v rozprave 14:50
Ľudovít KaníkV tejto dôvodovej správe sa preto budem snažiť len naozaj obmedziť na to nevyhnutné, aby som ušetril priestor na rozpravu, aj keď by som vedel o tomto probléme...
V tejto dôvodovej správe sa preto budem snažiť len naozaj obmedziť na to nevyhnutné, aby som ušetril priestor na rozpravu, aj keď by som vedel o tomto probléme farbisto rozprávať naozaj dlho, takže začnem.
Novelou zákona podľa I. sa zavádza povinnosť, aby na získanie aktivačného príspevku vykonávala daná osoba aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 20 hodín týždenne. Touto zmenou sa napráva súčasný stav, kedy je možné získať aktivačný príspevok aj za odpracovanie len 1 hodiny týždenne. Čo po prepočte znamená, že je to jedna z najlukratívnejších hodinových sadzieb, aká v tejto krajine za podstatne vysoko kvalifikovanejšiu činnosť je možné získať. Toto, súčasný stav je v rozpore s pôvodným úmyslom zákonodarcu. Ustanovuje sa len spodná hranica rozsahu výkonu aktivačnej činnosti tak, aby bolo možné prispôsobovať počet hodín aktivačnej činnosti reálnym potrebám obce, v prospech ktorej sa vykonávajú aktivačné činnosti.
Ďalšou dôležitou zmenou je to, že aktivačnú činnosť bude možné v prípade potreby pre jedného aktivovaného občana možné vykonávať bez časového ohraničenia. To znamená, nielen tak, ako je to dnes, maximálne dvakrát po šesť mesiacov, ktoré sa ukázalo ako prekážkou ako pre obce, tak aj pre samotných ľudí, ktorí sa zapájajú do týchto činností pri zabezpečovaní tejto činnosti.
V časti II. sa novelou zákona ruší dávka na účely zabezpečenia základných životných podmienok viazaná na dieťa, ktoré si plní školskú dochádzku. Školská dochádzka, povinná školská dochádzka je ústavnou povinnosťou stanovenou čl. 42 ods. 1 ústavy. A poskytovanie dávky za jej plnenie je nielen neopodstatnené a diskriminačné voči ostatným rodičom, ktorých si deti rovnako plnia školskú dochádzku, ale je aj v priamom protiklade s ústavou, konkrétne s čl. 12 ods. 2, v ktorej sa hovorí mimo iného, že nikoho nemožno z rôznych dôvodov, medzi nimi aj sociálny pôvod, poškodzovať, ale aj zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Tu dochádza k jasnému zvýhodneniu skupiny obyvateľstva len na základe ich sociálneho postavenia.
Táto sociálna dávka vznikla ako transformácia sociálnej dávky, ktoré som zavádzal ja a ktoré hovorilo o tom, že tie deti, ktoré dosahujú dobrý prospech, získavajú prospechové štipendium už na základnej škole. Táto dávka bola odstupňovaná podľa dosahovaného prospechu. Motivovala k tomu, aby sa jednotlivé dotknuté rodiny zaujímali o to, ako sa ich dieťa učí, aby dobré a talentované deti boli v tejto aktivite podporované, pretože to zabezpečí vyšší sociálny príjem rodiny, a aby tie, ktoré si tieto súvislosti, tie rodiny, ktoré si tieto súvislosti neuvedomili, aby si ich uvedomili a začali taktiež podporovať svoje deti v tejto činnosti. Tá transformácia a deformácia na súčasnú podobu je protiústavná, je nesprávna a škole škodí. Škodí samotným žiakom a znamená absolútne neefektívne a zbytočné mrhanie prostriedkami daňových poplatníkov.
Vážené dámy, vážení páni, v diskusii určite budeme mať možnosť širšie rozdiskutovať danú problematiku. Opäť v závere svojho vystúpenia vás len chcem požiadať a poprosiť, aby ste posunuli tento návrh do druhého čítania, pretože opäť ako ďalšie návrhy prispejú k odstráneniu nánosov a deformácií, ktoré komplikujú náš sociálny systém a v konečnom dôsledku vytvárajú demotivačnú atmosféru, ktorá znamená, že sociálnymi dávkami a rôznymi príplatkami sociálnych dávok je možné získať vyšší alebo obdobný príjem ako príjem jednoduchou manuálnou prácou, čo vedie k nezáujmu o prácu, k rastu nezamestnanosti, k tomu, že ľudia žijú v pasci chudoby a nevedia sa z tohto klbka a ani sa nechcú z tohto klbka vymotať.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
25.9.2012 o 14:50 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vy ma nebudete mať dnes radi, lebo budete mať pocit, že už sa nemôžete na mňa ani pozerať, čo tu stále som. Takto vyšlo, že tieto zákony nasledujú po sebe, aj rozprava k nim je taká, aká je, to znamená živá, šťavnatá a obsiahla.
V tejto dôvodovej správe sa preto budem snažiť len naozaj obmedziť na to nevyhnutné, aby som ušetril priestor na rozpravu, aj keď by som vedel o tomto probléme farbisto rozprávať naozaj dlho, takže začnem.
Novelou zákona podľa I. sa zavádza povinnosť, aby na získanie aktivačného príspevku vykonávala daná osoba aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 20 hodín týždenne. Touto zmenou sa napráva súčasný stav, kedy je možné získať aktivačný príspevok aj za odpracovanie len 1 hodiny týždenne. Čo po prepočte znamená, že je to jedna z najlukratívnejších hodinových sadzieb, aká v tejto krajine za podstatne vysoko kvalifikovanejšiu činnosť je možné získať. Toto, súčasný stav je v rozpore s pôvodným úmyslom zákonodarcu. Ustanovuje sa len spodná hranica rozsahu výkonu aktivačnej činnosti tak, aby bolo možné prispôsobovať počet hodín aktivačnej činnosti reálnym potrebám obce, v prospech ktorej sa vykonávajú aktivačné činnosti.
Ďalšou dôležitou zmenou je to, že aktivačnú činnosť bude možné v prípade potreby pre jedného aktivovaného občana možné vykonávať bez časového ohraničenia. To znamená, nielen tak, ako je to dnes, maximálne dvakrát po šesť mesiacov, ktoré sa ukázalo ako prekážkou ako pre obce, tak aj pre samotných ľudí, ktorí sa zapájajú do týchto činností pri zabezpečovaní tejto činnosti.
V časti II. sa novelou zákona ruší dávka na účely zabezpečenia základných životných podmienok viazaná na dieťa, ktoré si plní školskú dochádzku. Školská dochádzka, povinná školská dochádzka je ústavnou povinnosťou stanovenou čl. 42 ods. 1 ústavy. A poskytovanie dávky za jej plnenie je nielen neopodstatnené a diskriminačné voči ostatným rodičom, ktorých si deti rovnako plnia školskú dochádzku, ale je aj v priamom protiklade s ústavou, konkrétne s čl. 12 ods. 2, v ktorej sa hovorí mimo iného, že nikoho nemožno z rôznych dôvodov, medzi nimi aj sociálny pôvod, poškodzovať, ale aj zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Tu dochádza k jasnému zvýhodneniu skupiny obyvateľstva len na základe ich sociálneho postavenia.
Táto sociálna dávka vznikla ako transformácia sociálnej dávky, ktoré som zavádzal ja a ktoré hovorilo o tom, že tie deti, ktoré dosahujú dobrý prospech, získavajú prospechové štipendium už na základnej škole. Táto dávka bola odstupňovaná podľa dosahovaného prospechu. Motivovala k tomu, aby sa jednotlivé dotknuté rodiny zaujímali o to, ako sa ich dieťa učí, aby dobré a talentované deti boli v tejto aktivite podporované, pretože to zabezpečí vyšší sociálny príjem rodiny, a aby tie, ktoré si tieto súvislosti, tie rodiny, ktoré si tieto súvislosti neuvedomili, aby si ich uvedomili a začali taktiež podporovať svoje deti v tejto činnosti. Tá transformácia a deformácia na súčasnú podobu je protiústavná, je nesprávna a škole škodí. Škodí samotným žiakom a znamená absolútne neefektívne a zbytočné mrhanie prostriedkami daňových poplatníkov.
Vážené dámy, vážení páni, v diskusii určite budeme mať možnosť širšie rozdiskutovať danú problematiku. Opäť v závere svojho vystúpenia vás len chcem požiadať a poprosiť, aby ste posunuli tento návrh do druhého čítania, pretože opäť ako ďalšie návrhy prispejú k odstráneniu nánosov a deformácií, ktoré komplikujú náš sociálny systém a v konečnom dôsledku vytvárajú demotivačnú atmosféru, ktorá znamená, že sociálnymi dávkami a rôznymi príplatkami sociálnych dávok je možné získať vyšší alebo obdobný príjem ako príjem jednoduchou manuálnou prácou, čo vedie k nezáujmu o prácu, k rastu nezamestnanosti, k tomu, že ľudia žijú v pasci chudoby a nevedia sa z tohto klbka a ani sa nechcú z tohto klbka vymotať.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
14:50
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 135 zo 6. júla 2012 navrhol... (Ruch v sále, preto sa rečník odmlčal. Zaznenie gongu.) ... navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, aby ste diskutovali mimo rokovacej sály. Ďakujem. Pokračujte, pán poslanec.
Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 149), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 13 z 24. júla 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 135 zo 6. júla 2012 navrhol... (Ruch v sále, preto sa rečník odmlčal. Zaznenie gongu.) ... navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, aby ste diskutovali mimo rokovacej sály. Ďakujem. Pokračujte, pán poslanec.
Jasaň, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.
Neautorizovaný
14:54
Vystúpenie v rozprave 14:54
Igor MatovičNávrh, ktorým navrhujú poslanci, traja poslanci za SDKÚ, aby pri aktivačných prácach sa určilo minimum, ktoré si ľudia na aktivačných prácach musia odpracovať, je úplne logický, lebo asi teda naozaj by nemal fungovať systém, kedy na aktivačné práce stačí si naozaj odpracovať jednu hodinku a máte 63 eur vo vačku.
My sme si s Lojzom Hlinom cez leto a potom vlastne aj s Petrom Pollákom prešli niekoľko osád a naozaj, priznám sa, bol som zhrozený z toho, že ako tento v podstate inštitút, ktorý by mal pomáhať dlhodobo nezamestnaným alebo ľuďom dlhodobo sociálne odkázaným, ako sme ho zdevalvovali, vlastne jeho vlastnú hodnotu, kedy z nástroja, ktorý mal pomáhať dlhodobo nezamestnaným udržiavať si alebo získavať späť nejaké pracovné návyky, sme urobili ďalšiu cestu, ako klamať štát.
V dnešnom stave naozaj sú osady alebo obce, kde niekoľko stoviek až tisíciek ľudí robí na aktivačné práce, alebo teda na tzv. menšie obecné služby, alebo vykonávajú menšie obecné služby, čo je de facto to isté, je tam veľmi malý rozdiel, ale títo ľudia v tej obci jednoducho nie sú. Keď sa prejdete po tej obci, tak ich tam vidíte možno 5-6, ktorí sa tam pohybujú niekde v nejakých oranžových vestách, možno s metlami, lopatami, ale tie ďalšie stovky a niekedy tisícky ľudí tam jednoducho nie sú. To znamená, že títo ľudia dostávajú príspevok za výkon aktivačných prác alebo menších obecných služieb, dostávajú zadarmo, bohužiaľ, iba za to, že sa niekam podpíšu.
Naozaj nepoviem žiadnu lož, ak poviem, že štandardný mechanizmus, ako aktivačné práce na Slovensku fungujú, tak je taký, že ľudia, ktorí sú teda sociálne odkázaní, sa podpisujú človeku, ktorý je tzv. koordinátor aktivačných prác alebo menších obecných služieb. Podľa informácií, ktoré sme sa na mieste aj dozvedeli, tak títo koordinátori za to podpisovanie aj berú nejaké peniaze. A na konci je to o tom, že 58 eur sa vyplatí aktivovanému, akože aktivovanému, čiže človeku, ktorý sa podpisoval celý mesiac, 5 eur sa vyplatí tomu koordinátorovi, ktorý to organizuje, a sú všetci spokojní.
Problém je ten, že je zvrátene nadstavený systém, že štát plať a obec kontroluj. Čiže obec kontroluje, organizuje a štát alebo Európska únia platí príspevky na aktivačné práce. Jednoducho štát platí, dáva peniaze, ale nemá právo vstúpiť a kontrolovať samotný výkon tých aktivačných prác.
Preto aj takýto návrh, keďže SDKÚ predkladá návrh, že minimálne budú musieť odrobiť 20 hodín, ale neriešime podstatu, a to je to, aby štát priamo mohol v tej obci kontrolovať, či sa tých 20 hodín naozaj aj reálne vykoná, tak je úplne zbytočný. Navrhovať niečo, čo vlastne si nemôžme odkontrolovať, je, ešte raz hovorím, úplne zbytočné.
Tí istí starostovia, ktorí teraz by mohli dobrovoľne si urobiť takéto podmienky, že teda dajú si pravidlá nejaké, však teda budem trošičku opatrovať tie štátne peniaze, tak nebudem ich rozdávať zadarmo, iba za podpis, tak odrazu teraz si myslíme, že tí istí starostovia, keď napíšeme do zákona 20 hodín, tak zrazu budú vykonávať zodpovedne si túto povinnosť a nebudú znovu iba niekam vykazovať činnosť pre aktivovaných. Jednoducho napísať iba takúto jednoduchú zmenu bez toho, aby sme zaviedli možno evidenciu, presne kedy, kde, a dopredu evidenciu, kedy, kde, ktorý nezamestnaný si bude vykonávať svoju aktivizačnú činnosť alebo aktivizačné práce, alebo tie menšie obecné služby, je úplne zbytočné. Je mi to ľúto, ale naozaj to je zbytočné. Je to pro forma riešenie, kedy si povieme, pobúchame sa po hrudi, ako sme nejaký problém vyriešili, ale figu borovú vyriešime.
Ešte raz hovorím, dnešní starostovia, ktorí majú v rukách tento systém, ho zneužívajú na to, že si vlastne takýmto spôsobom kupujú voličov. Za štátne peniaze alebo peniaze Európskej únie si kupujú svojich voličov, 63 eur každý mesiac. Čiže my už na Slovensku si nekupujeme voličov za 5 eur pred voľbami, my si kupujeme: 63 eur každý mesiac krát 12 mesiacov, 770 krát 4 roky, 3-tisíc eur - toto je cena hlasu na Slovensku.
Dnešný systém aktivačných prác je jednoznačne kupovanie si svojich voličov starostom alebo miestnymi poslancami, ktorí sú zvyčajne koordinátori aktivačných prác. Kým si toto nenalejeme, toto čisté víno do pohára, nebudeme sa takto na to pozerať a budeme tu hovoriť, že toto vyrieši situáciu, tak dovtedy správne riešenie nenájdeme.
Ešte raz hovorím, dať starostovi, ktorý teraz využíva systém na to, aby si kupoval svojich voličov za ničnerobenie, dať mu zákonom povinnosť 20 hodín, aby si tí istí ľudia odpracovali aktivačné práce, nič nevyrieši, kým priamo nevstúpi do tejto kompetencie štát. Štát platí, štát musí kontrolovať. Tuto musí prestať nejaká hra samosprávy, že do tohoto sa nám nemiešajte, štát, len plať, ale my si budeme kontrolovať, my si budeme organizovať. Kým toto bude platiť, dovtedy s aktivačnými prácami alebo systémom aktivačných prác nepohneme. Ešte raz hovorím, riešenie je, v prvom rade štát musí späť nabrať právomoc kontrolovať výkon aktivačných prác a menších obecných služieb, potom si štát sám sebe môže už určiť pravidlá pre úradníkov, ale tých profesionálnych štátnych úradníkov, ktorí sa aktivizovaním nezamestnaných budú zaoberať, koľko hodín majú odpracovať, kde majú odpracovať, akých prác majú odpracovať. Ale súčasný návrh alebo ten, ktorý je tuto na stole, problém nerieši z dôvodov, ktoré som už spomenul.
Čo sa týka, alebo teda musím uznať, že, alebo tá, Ľudo Kaník zvykne hovoriť, že vlastne SDKÚ problém rómsky na Slovensku riešila. Môžem povedať, že z toho plávania po povrchu za posledných 22 rokov všetkých politických garnitúr, to je jedno, pravej, ľavej, modrej, zelenej, červenej, z toho plávania po povrchu, áno, je pravda, najviac takých represívnych opatrení si trúfol urobiť tu môj sused Ľudo Kaník, ale tak či tak to bolo plávanie po povrchu.
Nehnevaj sa, Ľudo, ale nič iné to nie je alebo je to možno frajerina povedať, že odrazu skrešeme Mačiarove sociálne dávky, ktoré boli 20-tisíc korún svojho času pre rodinu s piatimi, šiestimi deťmi, čo bolo, uznáte všetci, zvrátené, lebo naozaj sme takýto systém mali pred približne desiatimi rokmi, kedy bolo vysoko motivačné, alebo motivačné byť na sociálnych dávkach a nepracovať, tak bola odvaha z tvojej strany, ako týmto ľuďom skresať tie sociálne dávky. Ale to je to najjednoduchšie, čo sa dá urobiť, zmeniť nejaké číslo a poslať tam políciu, aby porobila poriadky, to je to najjednoduchšie.
Najzložitejšie pri riešení rómskej problematiky je chopiť sa toho problému z každej jednej strany. Nie iba represiu, buchnúť po hlave s kladivom trošku, však Cigánom dáme, urobíme si na tom percentá, ale pozrieť sa na to, kde ten problém začína, kde vzniká, či náhodou my sami sme nenadstavili zle podmienky tak, že vlastne nám takáto situácia vzniká.
Dnešná situácia je taká alebo stav je taký, že my platíme nezodpovedným rodičom, platíme, ktorí majú všetky parametre na to, že budú vychovávať svojej deti nezodpovedne, my im v pohode najprv zaplatíme trikrát po 833 eur alebo trikrát po 25-tisíc korún. Aj keď to decko trebárs je menej ako 18-ročné, umožňujeme im zákonne sa dostať k tomuto príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku pri narodení dieťaťa, lebo môžu si, tie rodičovské práva sa priznajú, buď teda tomu decku, alebo matke, alebo starej mame, a jednoducho k tým peniazom sa dostanú. Čiže odmalička podporujeme v podstatne nezodpovedné správanie. Lebo môj osobný názor, a myslím si, že aj viacerých ľudí, je taký, že nemali by sme v žiadnom prípade nikdy umožniť, aby ktorékoľvek dieťa, ktoré má dieťa, bolo odmenené za to, že to dieťa má. Jednoducho nemala by takáto nejaká zvrátená motivácia tam nastávať.
Potom, to je jedna vec pri narodení. Druhá vec je, že naozaj sa spoliehame na to, že keďže slovenské osady a približne 140-tisíc ľudí na Slovensku žije v osadách, vykazujú dlhodobo pôrodnosť na tisíc obyvateľov približne 40 až 45 novonarodených detí, to znamená, že vlastne na tisíc obyvateľov osady sa narodí ročne 40 až 45 detí. Inak povedané, pri 140-tisícoch ľudí, je to približne, 7-tisíc detí sa nám narodí ročne do blata. Do blata osady a my ako štát, ako zodpovedný štát a, Ľudo, aj ty ako predstaviteľ štátu ste tieto deti nechali, aby ich vychovávalo toto blato. My necháme do sedem rokov, lebo všetky tieto deti majú, sú automaticky odsúvané, nenastupujú do školy ako šesťročné, ale nastupujú do školy ako sedemročné, lebo ich teda, povieme, že ešte nie sú dostatočne vyspelé na školu, tak necháme ich behať do sedem rokov, že však vlastne keď ich do tých šesť rokov nevychovalo to blato, tak necháme ich behať ešte jeden rok po tom blate, že však to blato dovychová. A po siedmich rokoch toto dieťa prichádza do školy a my si myslíme, že teraz vlastne ten štát, vlastne dovtedy nechal úlohu na rodičoch, zodpovedných rodičoch, asi, mi to tak pripadá, keď im nechávame tú výchovu, a potom nastupuje štát a preberá výchovu týchto detí.
Ale naozaj, ja som to viackrát povedal, 7-ročné decko vychované v blate v osade je natoľko zocelený charakter ako 17-ročný puberťák z väčšinovej spoločnosti. S tým človekom už nikto nepohne. Myslieť si, že vychováme 7-ročné decko, ktoré je naučené, ako prežiť z mála, ako jesť odpadky z kontajnera, lebo jednoducho doma nie sú, lebo tatko prepil, myslieť si, že 7-ročné decko, ktoré pomaly pozná všetky sexuálne polohy, lebo už ho tá ulica to naučila, tak toto dieťa už neprevychováme žiadnou povinnou školskou dochádzkou. Čudovať sa v takejto situácii, že tie deti končia v špeciálnych školách, alebo v minulom slangu v osobitných školách, nie je nič na čudovanie. To je iba normálny dôsledok nezodpovedného správania sa štátu voči nezodpovedným rodičom. Nezodpovedného konania, kedy štát necháva nezodpovedných rodičov, aby vraj zodpovedne vychovávali svoje deti. Nikdy v živote nezodpovedný rodič nevychová zodpovedne svoje deti.
A tu by som ja čakal realizáciu sa aj SDKÚ. Lebo naozaj som v minulosti registroval ako SDKÚ ako takú baštu reforiem, baštu zásad, baštu riešenia problémov, ktoré sú dosť veľké. Ale plávať po povrchu, zobrať, skresať dávky na polovičku, zobrať teraz príspevok za dochádzku, povedať, že 20 hodín určíme na aktivačné práce, ale nepozrieme sa na to, že vlastne štát nemá možnosť si to kontrolovať a naďalej tým pádom ten systém fungovať nebude, je plávanie plytké, plytké, plytké plávanie po povrchu.
A preto sa mi zdá, že SDKÚ, ja neviem, není asi mojou úlohou prehovárať do duše SDKÚ, jak pán Novotný povedal aj, myslím, Petrovi Pollákovi, že nič ho do toho, že mu to pripadá nehodné, keď hovoril, že pripadala mu nehodná tá prezentácia SDKÚ, že to vyhodnotia voliči SDKÚ, ale ja si myslím, že máme právo aj ostatní v tejto sále apelovať aj na SDKÚ, aj na ostatné strany, aby sa správali zodpovedne. A zodpovedne znamená problém riešiť do hĺbky, nie po povrchu vybrať si, tak ako to tu bolo spomínané, čerešničky a tváriť sa za nejakého romobijca, myslieť si, že toto má zachrániť od nejakej preferenčnej priepasti a s týmto vytrhnem svoju vlastnú stranu.
Keď som videl tú tlačovku alebo záznam z toho, ako ste sa prezentovali s pánom Frešom pred tými chudákmi v Plaveckom Štvrtku, vtedy som si pomyslel, že, hops, pán Frešo, alebo nový predseda SDKÚ, ide útočiť na jadro svojich voličov. Lebo ja si myslím, že to, čo u vás voliči, ktorí pri SDKÚ zostali, je intelektuálne mestský volič, ktorému vaše vystúpenie vôbec nebolo po vôli. Váš volič, to jadro SDKÚ, chce, aby ste robili to, čo niekedy, čím ste boli známi, aby sme robili hĺbkové reformy, aby ste sa nebáli k problému postaviť čelom a ísť aj možno v ústrety nepopulárnym krokom. Dnes vy miesto toho si vyberáte populizmus, plávanie po povrchu a vyberáte si to vtedy, kedy už nevládnete. To, čo dnes tu navrhujeme, ste bez problémov mohli navrhnúť v predošlom volebnom období. Osemnásť mesiacov ste mali svoju premiérku, vyhovárať sa na to, že tá vláda padla - prečo? Mali ste premiérku, ktorá jediná na Slovensku vypracovala Atlas rómskych komunít. Chváli sa tým, že každú tú osadu prešla. Bolo vašou psou povinnosťou urobiť všetko pre to, že v prvom rade budete riešiť rómsky problém, lebo mali ste premiérku, ktorá tento problém reprezentovala, ktorá ho ako sociologička dlhé roky obhospodarovala a je v ňom doma. Vy ste miesto toho neurobili nič a dnes sa vyhovárate na to, že tá vláda padla. Nevyhovárajte sa, lebo to je vaša vina, lebo ste mohli realizovať všetko od prvých mesiacov, kedy ste boli vo vláde.
Čo sa týka samotnej dávky za dochádzku, alebo ako by som to nazval, chápem, že aj teda tvoj pôvodný úmysel bol zaviesť túto dávku ako vlastne nejaké také prospechové štipendium pre tieto deti, ale keď teraz operujete s tým, že vlastne to je neústavné, že vlastne niekto tu je zvýhodňovaný a podobne, takisto by to bolo zvýhodňovanie, ak by to bolo aj prospechové štipendium, bola by tam iba jedna podmienka navyše. Nebola by tam podmienka sociálnej odkázanosti, ako je vlastne teraz, ale bola by tam navyše podmienka ešte aj toho prospechu. Lebo vy ste nenavrhovali to prospechové štipendium pre všetky deti 17,20, ale vy ste ho navrhovali iba pre deti, ktoré boli sociálne odkázané. Takže stojí to na vratkých nohách, keď dnes operujete s protiústavnosťou, keď vlastne vy ste mali iba ďalšiu jednu - podľa tejto logiky - takisto protiústavnú podmienku.
Problém, čo v prípade tohto takého jednoduchého od pásu zrušenia tejto dávky nastáva, tak je jeden a to je zvyk. Keď ľudí raz naučíte na to, že im dávate každý deň cukrík a potom zrazu ten cukrík im zoberiete, tak treba sa aj nad tým zamyslieť, čo to v tej rodine spôsobí. Jasné, môžme to spraviť od pásu, ale keď 17,20 vynásobíte 5, je to 86 eur, a keď rodine s piatimi deťmi zoberiete odrazu zo dňa na deň 86 eur, asi to niečo v tej rodine naozaj spôsobí. A ja by som potom v tomto prípade, keď operuješ s tým, že vlastne vy ste svojho času to mysleli ako prospechové štipendium, očakával, že v tomto zákone pôjdete teda hlbšie, teda že sa vrátiš k tej svojej pôvodnej myšlienke a nie že napíšete iba trikrát: sa vypúšťa, sa vypúšťa, sa vypúšťa.
Prečo ste nenavrhli to, že teda dobre, rušíme, ale nadstavujeme motivačnú, vlastne nejakú sociálnu dávku, alebo meníme to na motivačnú sociálnu dávku, ktorá už nebude teda tak postavená, že iba za dochádzku, ale bude postavená zároveň aj za prospech toho, toho daného žiaka. Vtedy by sa mi to znova zdalo, že idete troška viacej do hĺbky. Takto znova iba plávate po povrchu.
Napriek tomu, že som kritický alebo že teda kritizujem v podstate tú formu, alebo možno spôsob, akým to robíte, osobne tento váš návrh v tom prvom čítaní podporím, lebo myslím si, že tieto chyby sa dajú opraviť v druhom čítaní. Kedy som ich zopakoval, tak v prípade aktivačných prác chýba mi tam naozaj určenie, kto by to kontroloval. Zobranie tohoto oprávnenia obciam a presunutie na štát, alebo teda úrad práce, ktorý by priamo mohol výkon aktivačných prác kontrolovať, vtedy by to vami navrhované opatrenie bolo naozaj účinné. V prípade tej dávky za dochádzku dieťaťa, keď sa raz odvolávate na to, že ste to mysleli inak, alebo ty osobne, že si to myslel inak, očakával by som zmenu v tomto duchu, aby teda to sa posunulo to toho pôvodného úmyslu.
Každopádne toto sú možno dve také zvrátenosti, ktoré to SDKÚ si takto vypichne, ktoré sú, samozrejme, viditeľné a do očí bijúce. Ale tých zvráteností je kopa, kopa navyše. Poviem iba jednu takú, takú zaujímavú, že napríklad školy vyplácajú sociálne odkázaným príspevok na dochádzku detí do školy, ale nevyplácajú to, že by dali nejaké lístky do školy, ale vyplácajú cash. Pekne raz za tri mesiace prídu na sociálne odkázaní, postavia sa do rady a škola cashuje príspevok na to a dáva vlastne nezodpovedným rodičom a hovorí im, zodpovedne si to vlastne rozložte na nasledujúce tri mesiace a postupne plaťte svojim deťom dochádzku do najbližšej školy, keď tá škola sa vlastne nenachádza v tej istej obci. Ako tie peniaze dopadnú? No, väčšina tých peňazí, samozrejme, dopadne v ten istý deň, že sa roztopí pri nákupe niekde v najbližšom hypermarkete alebo sa možno v niektorých prípadoch nakúpi z toho alkohol, alebo to skončí v automatoch. Ale toto je štát na vine, nie tí ľudia. My nadstavujeme pravidlá a tí ľudia iba hrajú podľa pravidiel, ktoré my sme nadstavili.
Viem, že za zvykne na Slovensku hovoriť, že Rómovia zneužívajú sociálny systém. Nie, Rómovia využívajú sociálny systém, Rómovia využívajú pravidlá, ktoré my sme nadstavili a my sa musíme v prvom rade hanbiť, že sme tie pravidlá takto nadstavili. Hovorím my, lebo dnes sme súčasťou tohto zákonodarného zboru aj my, hoci maslo, o ktorom tu dnes hovoríme, je v prvom rade na hlavách ľudí, ktorí tieto návrhy svojho času schválili.
Ešte raz by som si dovolil si pripomenúť, očakávam od každej - v tomto prípade, lebo mi tak pripadá také pretekanie sa medzi SDKÚ a SaS, kto si tu buchne s väčším kladivom po Cigánoch -, tak očakával by som v prvom rade hĺbkové riešenie. Návrhy hĺbkových riešení a v prvom rade sa zaujímať o osudy detí, ktoré v tých osadách sú. Dnes, keď aj tu SDKÚ prezentuje, že pome teraz, rýchlo ideme zachrániť, aby pár ďalších chatrčí nebolo postavených na cudzích pozemkoch, mi pripadá naozaj zvrátené, keď nás omnoho viacej nezaujímajú tie desiatky tisíc detí, ktoré dnes vychováva blato. Osudy týchto detí nás nezaujímajú, neriešime povinné škôlky pre tieto deti, ale zaujíma nás, či si tí chudáci náhodou nepostavia ďalších možno tridsať drevených chatrčí za mesiac na Slovensku.
Pri tých chatrčiach treba aj povedať to, že dnes nejak sa húfne nestavajú na nových pozemkoch, ale tie chatrče sa stavajú skorej na existujúcich zabratých pozemkoch, že iba za jednou chatrčou sa stava ďalšia, ďalšia a ďalšia, lebo jednoducho už tá rodina pri jednom metri štvorcovom na jednu osobu už aj sama uzná, že už sa tam asi ani postojačky vyspať nedá, tak si jednoducho prilepí ďalšiu chatrč za dom. Čiže dnes už tí ľudia neobsadzujú nové pozemky, ale skorej iba na tých existujúcich obsadzujú ďalšie a ďalšie chatrče alebo ďalšie a ďalšie miesta.
Myslieť si, že aj ten predošlý návrh, keď to trošku spojím, myslieť si, že vlastne teraz ten majiteľ pozemku naberie odvahu a pôjde do tej osady si pozrieť, či mu tam na tom jeho pozemku niekto náhodou nepostavil ďalšie základy alebo nejakú ďalšiu chatrč 3 x 4 metre, je naivne. Ten človek si tam ani netrúfne ísť. Čiže nikto nebude nahlasovať nejakú výstavbu nových chatrčí, lebo tí ľudia z tej dediny či z obce do osady ani nepôjdu si pozrieť, čo sa na tom ich pozemku deje. Takže tiež je to riešenie, ktoré na prvý pohľad znie veľmi ľúbivo, však konečne buchneme tým Cigánom po prstoch, ale v skutočnosti "skutek utek".
A pri tejto príležitosti si dovolím povedať možno, že existujú na Slovensku také dva extrémne názory, a nebojím sa nazvať, doteraz hovoríme iba o jedných extrémistoch a to sú tí extrémisti, ktorí si myslia, že všetko riešenie rómskeho problému je zobrať bager, posadiť Freša za volant, Kaníka ako spolujazdca a zbúrame tie osady. A druhé riešenie je také, že postavme Cigánom rodinné domy a bude pokoj, lebo už potom budú sa mať dobre a už potom sa budú správať ako väčšinová spoločnosť, už budú mať menej detí a podobne. Figu borovú! Jedni aj druhí sú extrémisti. Aj tí, ktorí si myslia, že zbúraním chatrčí vyriešime problém, lebo ten problém by sa nevyriešil, tí ľudia bez toho prístrešku nad hlavou by odrazu sa rozliezli po celom Slovensku a niekoľko tisíc obcí, ktoré na Slovensku dnes nemajú problém s Rómami, by zrazu problém s Rómami mali, lebo tí Rómovia by tam prišli a obsadili by dlhodobo možno nevysporiadané domy, ktoré v tých dedinách sa nachádzajú. Neviem, či by nás za toto pochválili ľudia, ktorí na Slovensku bývajú v dedinách a v mestách, v ktorých problém s Rómami nie je. Jasné, možno problém v konkrétnej danej dedine, kde by sa osada zbúrala, možno by sa zmenšil, ale rozpŕchol by sa do všetkých okolitých obcí, a tým pádom je to úplne zvrátený návrh. A v žiadnom prípade takéto zbrklé, jednoduché, populistické riešenia nepodporujem.
Takisto ani ten druhý prístup a hlavne takých mimovládnych organizácií, ktoré, keď som sa aj s niektorými bavil, tak keď sme im hovorili o tom, že vlastne dostali sme ponuku od SMER-u pre Petra Polláka, aby tento post zastával pre rómske komunity, tak mi hovorili ako veľké, múdre rady, že nič iné ako bývanie, treba postaviť domy a problém bude na 90 % vyriešený. Znova veľmi plytké myslenia a zaráža ma to od mimovládnych organizácií, že dokážu tiež takto plytko pozerať na problém.
Som veľmi rád, a z tohto miesta by som to chcel povedať, nieže sa hanbím za spoluprácu so SMER-om v tejto veci, ale som hrdý na to, že sa nám podarilo vlastne s ministrom vnútra dohodnúť, zatiaľ, myslím, že veľmi dobré kroky v rómskej reforme, a som presvedčený o tom, že ak sa aplikuje na Slovensku, zásadne sa v probléme pohneme dopredu.
A potom hlasy strán, ktoré mali doteraz možnosť a dlhé roky mali premiérov, ako aj SDKÚ desať rokov premiéra na Slovensku malo, potom bude zaznievať, ale ten vlak si pôjde ďalej. Ja som aj Petrovi Pollákovi hovoril, že ono to je pochopiteľné, že teraz strany, ktoré doteraz mali možnosť problém riešiť, aj SMER, to si priznajme, a myslím si, že aj si to priznávate, aj vy ste mali štyri roky možnosť problém riešiť, neriešili ste ho. Všetky strany, ktoré ten problém neriešili, a keď teda hlavne budú opozičné strany teraz vyskakovať a nám hovoriť o tom, že tu je nejaká tichá koaličná dohoda so SMER-om a pošliapali sme, alebo ja som pošliapal moje ficobijstvo a podobne, tak to sú také plané výkriky, ktoré môžu vykrikovať koľko chcú.
Ale Petrovi som to popisoval asi tak, že jednoducho bolo veľké pole neorané rómskeho problému a zrazu si tam začal, SaS-ka si posadila stromček, potom SDKÚ kríčok, potom SaS-ka druhý kríčok, SDKÚ ďalší stromček a takto sa ľúbili, kedy-tedy si tam niečo, teda akože si obsadzovať toto pole, ako riešia ten problém. Rómskou reformou, ak ju spustíme, my cez tento, cez toto pole položíme koľajnice a prefrčí tade vlak. A tie stromčeky môžu potom už iba tak kývať a stromy či listy sa môžu iba tak šuchotať, ale už ich nikto nebude počúvať, lebo jednoducho nemali svojho času, vtedy, keď mali moc v rukách, nemali odvahu urobiť správny, rozhodný a odvážny krok.
Z toho pohľadu si vážim spoluprácu so SMER-om v tejto veci, lebo tento problém v prvom rade vyžaduje, keď ho chceme spravodlivo riešiť, odvahu to urobiť. Lebo spravodlivé riešenie nie je iba o ľúbivých opatreniach, ale je aj o opatreniach, ktoré budú štát, alebo stáť aj nejaké financie všetkých nás. Ale som presvedčený o tom a z pocitov a z ohlasov ľudí, ktorí za posledný týždeň vlastne ma kontaktujú, mám pocit, že ľudia sú ochotní prijať spravodlivé riešenie problému, aj sú vysporiadaní s tým, že niečo nás aj bude stáť. Ale chcú vidieť, že naozaj pôjdeme konečne ten problém riešiť do hĺbky.
Z tohto pohľadu, keď sa vrátim späť k zákonu, ktorý je predkladaný, aj k tomu predošlému, je to také povrchné plávanie po povrchu, napriek tomu to podporím, lebo treba niečo robiť, ale ak by ten zákon zostal v tejto podobe aj v druhom čítaní, ho už nepodporím, lebo naozaj povedať, že 20 hodín a naďalej nechať na starostoch, aby výkon aktivačných prác mali na starosti, nemá vôbec žiadne opodstatnenie, lebo sa to minie účinku.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, návrh zákona, ktorý predložil, alebo teda predstavil Ľudo Kaník, pojednáva o dvoch častiach, ktoré sú možno také viditeľné v rómskych osadách, aj keď teda Ľudo sa bráni tomu, že hovorí o rómskom probléme, ale všetkým, celou tou rétorikou, ktorú okolo toho používa, ako zvýrazňuje, aký veľký problém dlhodobo neriešený a podobne, každý jeden vie, že hovorí o rómskom probléme. Takže pripadá mi to také zbytočné, možno trošku zbabelé, že nenazvať veci pravým menom. Keď raz hovoríme o rómskom probléme, tak hovorme o rómskom probléme a netvárme sa, že hovoríme o niečom inom, a myslím si, že bude to také úprimnejšie a priamočiarejšie.
Návrh, ktorým navrhujú poslanci, traja poslanci za SDKÚ, aby pri aktivačných prácach sa určilo minimum, ktoré si ľudia na aktivačných prácach musia odpracovať, je úplne logický, lebo asi teda naozaj by nemal fungovať systém, kedy na aktivačné práce stačí si naozaj odpracovať jednu hodinku a máte 63 eur vo vačku.
My sme si s Lojzom Hlinom cez leto a potom vlastne aj s Petrom Pollákom prešli niekoľko osád a naozaj, priznám sa, bol som zhrozený z toho, že ako tento v podstate inštitút, ktorý by mal pomáhať dlhodobo nezamestnaným alebo ľuďom dlhodobo sociálne odkázaným, ako sme ho zdevalvovali, vlastne jeho vlastnú hodnotu, kedy z nástroja, ktorý mal pomáhať dlhodobo nezamestnaným udržiavať si alebo získavať späť nejaké pracovné návyky, sme urobili ďalšiu cestu, ako klamať štát.
V dnešnom stave naozaj sú osady alebo obce, kde niekoľko stoviek až tisíciek ľudí robí na aktivačné práce, alebo teda na tzv. menšie obecné služby, alebo vykonávajú menšie obecné služby, čo je de facto to isté, je tam veľmi malý rozdiel, ale títo ľudia v tej obci jednoducho nie sú. Keď sa prejdete po tej obci, tak ich tam vidíte možno 5-6, ktorí sa tam pohybujú niekde v nejakých oranžových vestách, možno s metlami, lopatami, ale tie ďalšie stovky a niekedy tisícky ľudí tam jednoducho nie sú. To znamená, že títo ľudia dostávajú príspevok za výkon aktivačných prác alebo menších obecných služieb, dostávajú zadarmo, bohužiaľ, iba za to, že sa niekam podpíšu.
Naozaj nepoviem žiadnu lož, ak poviem, že štandardný mechanizmus, ako aktivačné práce na Slovensku fungujú, tak je taký, že ľudia, ktorí sú teda sociálne odkázaní, sa podpisujú človeku, ktorý je tzv. koordinátor aktivačných prác alebo menších obecných služieb. Podľa informácií, ktoré sme sa na mieste aj dozvedeli, tak títo koordinátori za to podpisovanie aj berú nejaké peniaze. A na konci je to o tom, že 58 eur sa vyplatí aktivovanému, akože aktivovanému, čiže človeku, ktorý sa podpisoval celý mesiac, 5 eur sa vyplatí tomu koordinátorovi, ktorý to organizuje, a sú všetci spokojní.
Problém je ten, že je zvrátene nadstavený systém, že štát plať a obec kontroluj. Čiže obec kontroluje, organizuje a štát alebo Európska únia platí príspevky na aktivačné práce. Jednoducho štát platí, dáva peniaze, ale nemá právo vstúpiť a kontrolovať samotný výkon tých aktivačných prác.
Preto aj takýto návrh, keďže SDKÚ predkladá návrh, že minimálne budú musieť odrobiť 20 hodín, ale neriešime podstatu, a to je to, aby štát priamo mohol v tej obci kontrolovať, či sa tých 20 hodín naozaj aj reálne vykoná, tak je úplne zbytočný. Navrhovať niečo, čo vlastne si nemôžme odkontrolovať, je, ešte raz hovorím, úplne zbytočné.
Tí istí starostovia, ktorí teraz by mohli dobrovoľne si urobiť takéto podmienky, že teda dajú si pravidlá nejaké, však teda budem trošičku opatrovať tie štátne peniaze, tak nebudem ich rozdávať zadarmo, iba za podpis, tak odrazu teraz si myslíme, že tí istí starostovia, keď napíšeme do zákona 20 hodín, tak zrazu budú vykonávať zodpovedne si túto povinnosť a nebudú znovu iba niekam vykazovať činnosť pre aktivovaných. Jednoducho napísať iba takúto jednoduchú zmenu bez toho, aby sme zaviedli možno evidenciu, presne kedy, kde, a dopredu evidenciu, kedy, kde, ktorý nezamestnaný si bude vykonávať svoju aktivizačnú činnosť alebo aktivizačné práce, alebo tie menšie obecné služby, je úplne zbytočné. Je mi to ľúto, ale naozaj to je zbytočné. Je to pro forma riešenie, kedy si povieme, pobúchame sa po hrudi, ako sme nejaký problém vyriešili, ale figu borovú vyriešime.
Ešte raz hovorím, dnešní starostovia, ktorí majú v rukách tento systém, ho zneužívajú na to, že si vlastne takýmto spôsobom kupujú voličov. Za štátne peniaze alebo peniaze Európskej únie si kupujú svojich voličov, 63 eur každý mesiac. Čiže my už na Slovensku si nekupujeme voličov za 5 eur pred voľbami, my si kupujeme: 63 eur každý mesiac krát 12 mesiacov, 770 krát 4 roky, 3-tisíc eur - toto je cena hlasu na Slovensku.
Dnešný systém aktivačných prác je jednoznačne kupovanie si svojich voličov starostom alebo miestnymi poslancami, ktorí sú zvyčajne koordinátori aktivačných prác. Kým si toto nenalejeme, toto čisté víno do pohára, nebudeme sa takto na to pozerať a budeme tu hovoriť, že toto vyrieši situáciu, tak dovtedy správne riešenie nenájdeme.
Ešte raz hovorím, dať starostovi, ktorý teraz využíva systém na to, aby si kupoval svojich voličov za ničnerobenie, dať mu zákonom povinnosť 20 hodín, aby si tí istí ľudia odpracovali aktivačné práce, nič nevyrieši, kým priamo nevstúpi do tejto kompetencie štát. Štát platí, štát musí kontrolovať. Tuto musí prestať nejaká hra samosprávy, že do tohoto sa nám nemiešajte, štát, len plať, ale my si budeme kontrolovať, my si budeme organizovať. Kým toto bude platiť, dovtedy s aktivačnými prácami alebo systémom aktivačných prác nepohneme. Ešte raz hovorím, riešenie je, v prvom rade štát musí späť nabrať právomoc kontrolovať výkon aktivačných prác a menších obecných služieb, potom si štát sám sebe môže už určiť pravidlá pre úradníkov, ale tých profesionálnych štátnych úradníkov, ktorí sa aktivizovaním nezamestnaných budú zaoberať, koľko hodín majú odpracovať, kde majú odpracovať, akých prác majú odpracovať. Ale súčasný návrh alebo ten, ktorý je tuto na stole, problém nerieši z dôvodov, ktoré som už spomenul.
Čo sa týka, alebo teda musím uznať, že, alebo tá, Ľudo Kaník zvykne hovoriť, že vlastne SDKÚ problém rómsky na Slovensku riešila. Môžem povedať, že z toho plávania po povrchu za posledných 22 rokov všetkých politických garnitúr, to je jedno, pravej, ľavej, modrej, zelenej, červenej, z toho plávania po povrchu, áno, je pravda, najviac takých represívnych opatrení si trúfol urobiť tu môj sused Ľudo Kaník, ale tak či tak to bolo plávanie po povrchu.
Nehnevaj sa, Ľudo, ale nič iné to nie je alebo je to možno frajerina povedať, že odrazu skrešeme Mačiarove sociálne dávky, ktoré boli 20-tisíc korún svojho času pre rodinu s piatimi, šiestimi deťmi, čo bolo, uznáte všetci, zvrátené, lebo naozaj sme takýto systém mali pred približne desiatimi rokmi, kedy bolo vysoko motivačné, alebo motivačné byť na sociálnych dávkach a nepracovať, tak bola odvaha z tvojej strany, ako týmto ľuďom skresať tie sociálne dávky. Ale to je to najjednoduchšie, čo sa dá urobiť, zmeniť nejaké číslo a poslať tam políciu, aby porobila poriadky, to je to najjednoduchšie.
Najzložitejšie pri riešení rómskej problematiky je chopiť sa toho problému z každej jednej strany. Nie iba represiu, buchnúť po hlave s kladivom trošku, však Cigánom dáme, urobíme si na tom percentá, ale pozrieť sa na to, kde ten problém začína, kde vzniká, či náhodou my sami sme nenadstavili zle podmienky tak, že vlastne nám takáto situácia vzniká.
Dnešná situácia je taká alebo stav je taký, že my platíme nezodpovedným rodičom, platíme, ktorí majú všetky parametre na to, že budú vychovávať svojej deti nezodpovedne, my im v pohode najprv zaplatíme trikrát po 833 eur alebo trikrát po 25-tisíc korún. Aj keď to decko trebárs je menej ako 18-ročné, umožňujeme im zákonne sa dostať k tomuto príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku pri narodení dieťaťa, lebo môžu si, tie rodičovské práva sa priznajú, buď teda tomu decku, alebo matke, alebo starej mame, a jednoducho k tým peniazom sa dostanú. Čiže odmalička podporujeme v podstatne nezodpovedné správanie. Lebo môj osobný názor, a myslím si, že aj viacerých ľudí, je taký, že nemali by sme v žiadnom prípade nikdy umožniť, aby ktorékoľvek dieťa, ktoré má dieťa, bolo odmenené za to, že to dieťa má. Jednoducho nemala by takáto nejaká zvrátená motivácia tam nastávať.
Potom, to je jedna vec pri narodení. Druhá vec je, že naozaj sa spoliehame na to, že keďže slovenské osady a približne 140-tisíc ľudí na Slovensku žije v osadách, vykazujú dlhodobo pôrodnosť na tisíc obyvateľov približne 40 až 45 novonarodených detí, to znamená, že vlastne na tisíc obyvateľov osady sa narodí ročne 40 až 45 detí. Inak povedané, pri 140-tisícoch ľudí, je to približne, 7-tisíc detí sa nám narodí ročne do blata. Do blata osady a my ako štát, ako zodpovedný štát a, Ľudo, aj ty ako predstaviteľ štátu ste tieto deti nechali, aby ich vychovávalo toto blato. My necháme do sedem rokov, lebo všetky tieto deti majú, sú automaticky odsúvané, nenastupujú do školy ako šesťročné, ale nastupujú do školy ako sedemročné, lebo ich teda, povieme, že ešte nie sú dostatočne vyspelé na školu, tak necháme ich behať do sedem rokov, že však vlastne keď ich do tých šesť rokov nevychovalo to blato, tak necháme ich behať ešte jeden rok po tom blate, že však to blato dovychová. A po siedmich rokoch toto dieťa prichádza do školy a my si myslíme, že teraz vlastne ten štát, vlastne dovtedy nechal úlohu na rodičoch, zodpovedných rodičoch, asi, mi to tak pripadá, keď im nechávame tú výchovu, a potom nastupuje štát a preberá výchovu týchto detí.
Ale naozaj, ja som to viackrát povedal, 7-ročné decko vychované v blate v osade je natoľko zocelený charakter ako 17-ročný puberťák z väčšinovej spoločnosti. S tým človekom už nikto nepohne. Myslieť si, že vychováme 7-ročné decko, ktoré je naučené, ako prežiť z mála, ako jesť odpadky z kontajnera, lebo jednoducho doma nie sú, lebo tatko prepil, myslieť si, že 7-ročné decko, ktoré pomaly pozná všetky sexuálne polohy, lebo už ho tá ulica to naučila, tak toto dieťa už neprevychováme žiadnou povinnou školskou dochádzkou. Čudovať sa v takejto situácii, že tie deti končia v špeciálnych školách, alebo v minulom slangu v osobitných školách, nie je nič na čudovanie. To je iba normálny dôsledok nezodpovedného správania sa štátu voči nezodpovedným rodičom. Nezodpovedného konania, kedy štát necháva nezodpovedných rodičov, aby vraj zodpovedne vychovávali svoje deti. Nikdy v živote nezodpovedný rodič nevychová zodpovedne svoje deti.
A tu by som ja čakal realizáciu sa aj SDKÚ. Lebo naozaj som v minulosti registroval ako SDKÚ ako takú baštu reforiem, baštu zásad, baštu riešenia problémov, ktoré sú dosť veľké. Ale plávať po povrchu, zobrať, skresať dávky na polovičku, zobrať teraz príspevok za dochádzku, povedať, že 20 hodín určíme na aktivačné práce, ale nepozrieme sa na to, že vlastne štát nemá možnosť si to kontrolovať a naďalej tým pádom ten systém fungovať nebude, je plávanie plytké, plytké, plytké plávanie po povrchu.
A preto sa mi zdá, že SDKÚ, ja neviem, není asi mojou úlohou prehovárať do duše SDKÚ, jak pán Novotný povedal aj, myslím, Petrovi Pollákovi, že nič ho do toho, že mu to pripadá nehodné, keď hovoril, že pripadala mu nehodná tá prezentácia SDKÚ, že to vyhodnotia voliči SDKÚ, ale ja si myslím, že máme právo aj ostatní v tejto sále apelovať aj na SDKÚ, aj na ostatné strany, aby sa správali zodpovedne. A zodpovedne znamená problém riešiť do hĺbky, nie po povrchu vybrať si, tak ako to tu bolo spomínané, čerešničky a tváriť sa za nejakého romobijca, myslieť si, že toto má zachrániť od nejakej preferenčnej priepasti a s týmto vytrhnem svoju vlastnú stranu.
Keď som videl tú tlačovku alebo záznam z toho, ako ste sa prezentovali s pánom Frešom pred tými chudákmi v Plaveckom Štvrtku, vtedy som si pomyslel, že, hops, pán Frešo, alebo nový predseda SDKÚ, ide útočiť na jadro svojich voličov. Lebo ja si myslím, že to, čo u vás voliči, ktorí pri SDKÚ zostali, je intelektuálne mestský volič, ktorému vaše vystúpenie vôbec nebolo po vôli. Váš volič, to jadro SDKÚ, chce, aby ste robili to, čo niekedy, čím ste boli známi, aby sme robili hĺbkové reformy, aby ste sa nebáli k problému postaviť čelom a ísť aj možno v ústrety nepopulárnym krokom. Dnes vy miesto toho si vyberáte populizmus, plávanie po povrchu a vyberáte si to vtedy, kedy už nevládnete. To, čo dnes tu navrhujeme, ste bez problémov mohli navrhnúť v predošlom volebnom období. Osemnásť mesiacov ste mali svoju premiérku, vyhovárať sa na to, že tá vláda padla - prečo? Mali ste premiérku, ktorá jediná na Slovensku vypracovala Atlas rómskych komunít. Chváli sa tým, že každú tú osadu prešla. Bolo vašou psou povinnosťou urobiť všetko pre to, že v prvom rade budete riešiť rómsky problém, lebo mali ste premiérku, ktorá tento problém reprezentovala, ktorá ho ako sociologička dlhé roky obhospodarovala a je v ňom doma. Vy ste miesto toho neurobili nič a dnes sa vyhovárate na to, že tá vláda padla. Nevyhovárajte sa, lebo to je vaša vina, lebo ste mohli realizovať všetko od prvých mesiacov, kedy ste boli vo vláde.
Čo sa týka samotnej dávky za dochádzku, alebo ako by som to nazval, chápem, že aj teda tvoj pôvodný úmysel bol zaviesť túto dávku ako vlastne nejaké také prospechové štipendium pre tieto deti, ale keď teraz operujete s tým, že vlastne to je neústavné, že vlastne niekto tu je zvýhodňovaný a podobne, takisto by to bolo zvýhodňovanie, ak by to bolo aj prospechové štipendium, bola by tam iba jedna podmienka navyše. Nebola by tam podmienka sociálnej odkázanosti, ako je vlastne teraz, ale bola by tam navyše podmienka ešte aj toho prospechu. Lebo vy ste nenavrhovali to prospechové štipendium pre všetky deti 17,20, ale vy ste ho navrhovali iba pre deti, ktoré boli sociálne odkázané. Takže stojí to na vratkých nohách, keď dnes operujete s protiústavnosťou, keď vlastne vy ste mali iba ďalšiu jednu - podľa tejto logiky - takisto protiústavnú podmienku.
Problém, čo v prípade tohto takého jednoduchého od pásu zrušenia tejto dávky nastáva, tak je jeden a to je zvyk. Keď ľudí raz naučíte na to, že im dávate každý deň cukrík a potom zrazu ten cukrík im zoberiete, tak treba sa aj nad tým zamyslieť, čo to v tej rodine spôsobí. Jasné, môžme to spraviť od pásu, ale keď 17,20 vynásobíte 5, je to 86 eur, a keď rodine s piatimi deťmi zoberiete odrazu zo dňa na deň 86 eur, asi to niečo v tej rodine naozaj spôsobí. A ja by som potom v tomto prípade, keď operuješ s tým, že vlastne vy ste svojho času to mysleli ako prospechové štipendium, očakával, že v tomto zákone pôjdete teda hlbšie, teda že sa vrátiš k tej svojej pôvodnej myšlienke a nie že napíšete iba trikrát: sa vypúšťa, sa vypúšťa, sa vypúšťa.
Prečo ste nenavrhli to, že teda dobre, rušíme, ale nadstavujeme motivačnú, vlastne nejakú sociálnu dávku, alebo meníme to na motivačnú sociálnu dávku, ktorá už nebude teda tak postavená, že iba za dochádzku, ale bude postavená zároveň aj za prospech toho, toho daného žiaka. Vtedy by sa mi to znova zdalo, že idete troška viacej do hĺbky. Takto znova iba plávate po povrchu.
Napriek tomu, že som kritický alebo že teda kritizujem v podstate tú formu, alebo možno spôsob, akým to robíte, osobne tento váš návrh v tom prvom čítaní podporím, lebo myslím si, že tieto chyby sa dajú opraviť v druhom čítaní. Kedy som ich zopakoval, tak v prípade aktivačných prác chýba mi tam naozaj určenie, kto by to kontroloval. Zobranie tohoto oprávnenia obciam a presunutie na štát, alebo teda úrad práce, ktorý by priamo mohol výkon aktivačných prác kontrolovať, vtedy by to vami navrhované opatrenie bolo naozaj účinné. V prípade tej dávky za dochádzku dieťaťa, keď sa raz odvolávate na to, že ste to mysleli inak, alebo ty osobne, že si to myslel inak, očakával by som zmenu v tomto duchu, aby teda to sa posunulo to toho pôvodného úmyslu.
Každopádne toto sú možno dve také zvrátenosti, ktoré to SDKÚ si takto vypichne, ktoré sú, samozrejme, viditeľné a do očí bijúce. Ale tých zvráteností je kopa, kopa navyše. Poviem iba jednu takú, takú zaujímavú, že napríklad školy vyplácajú sociálne odkázaným príspevok na dochádzku detí do školy, ale nevyplácajú to, že by dali nejaké lístky do školy, ale vyplácajú cash. Pekne raz za tri mesiace prídu na sociálne odkázaní, postavia sa do rady a škola cashuje príspevok na to a dáva vlastne nezodpovedným rodičom a hovorí im, zodpovedne si to vlastne rozložte na nasledujúce tri mesiace a postupne plaťte svojim deťom dochádzku do najbližšej školy, keď tá škola sa vlastne nenachádza v tej istej obci. Ako tie peniaze dopadnú? No, väčšina tých peňazí, samozrejme, dopadne v ten istý deň, že sa roztopí pri nákupe niekde v najbližšom hypermarkete alebo sa možno v niektorých prípadoch nakúpi z toho alkohol, alebo to skončí v automatoch. Ale toto je štát na vine, nie tí ľudia. My nadstavujeme pravidlá a tí ľudia iba hrajú podľa pravidiel, ktoré my sme nadstavili.
Viem, že za zvykne na Slovensku hovoriť, že Rómovia zneužívajú sociálny systém. Nie, Rómovia využívajú sociálny systém, Rómovia využívajú pravidlá, ktoré my sme nadstavili a my sa musíme v prvom rade hanbiť, že sme tie pravidlá takto nadstavili. Hovorím my, lebo dnes sme súčasťou tohto zákonodarného zboru aj my, hoci maslo, o ktorom tu dnes hovoríme, je v prvom rade na hlavách ľudí, ktorí tieto návrhy svojho času schválili.
Ešte raz by som si dovolil si pripomenúť, očakávam od každej - v tomto prípade, lebo mi tak pripadá také pretekanie sa medzi SDKÚ a SaS, kto si tu buchne s väčším kladivom po Cigánoch -, tak očakával by som v prvom rade hĺbkové riešenie. Návrhy hĺbkových riešení a v prvom rade sa zaujímať o osudy detí, ktoré v tých osadách sú. Dnes, keď aj tu SDKÚ prezentuje, že pome teraz, rýchlo ideme zachrániť, aby pár ďalších chatrčí nebolo postavených na cudzích pozemkoch, mi pripadá naozaj zvrátené, keď nás omnoho viacej nezaujímajú tie desiatky tisíc detí, ktoré dnes vychováva blato. Osudy týchto detí nás nezaujímajú, neriešime povinné škôlky pre tieto deti, ale zaujíma nás, či si tí chudáci náhodou nepostavia ďalších možno tridsať drevených chatrčí za mesiac na Slovensku.
Pri tých chatrčiach treba aj povedať to, že dnes nejak sa húfne nestavajú na nových pozemkoch, ale tie chatrče sa stavajú skorej na existujúcich zabratých pozemkoch, že iba za jednou chatrčou sa stava ďalšia, ďalšia a ďalšia, lebo jednoducho už tá rodina pri jednom metri štvorcovom na jednu osobu už aj sama uzná, že už sa tam asi ani postojačky vyspať nedá, tak si jednoducho prilepí ďalšiu chatrč za dom. Čiže dnes už tí ľudia neobsadzujú nové pozemky, ale skorej iba na tých existujúcich obsadzujú ďalšie a ďalšie chatrče alebo ďalšie a ďalšie miesta.
Myslieť si, že aj ten predošlý návrh, keď to trošku spojím, myslieť si, že vlastne teraz ten majiteľ pozemku naberie odvahu a pôjde do tej osady si pozrieť, či mu tam na tom jeho pozemku niekto náhodou nepostavil ďalšie základy alebo nejakú ďalšiu chatrč 3 x 4 metre, je naivne. Ten človek si tam ani netrúfne ísť. Čiže nikto nebude nahlasovať nejakú výstavbu nových chatrčí, lebo tí ľudia z tej dediny či z obce do osady ani nepôjdu si pozrieť, čo sa na tom ich pozemku deje. Takže tiež je to riešenie, ktoré na prvý pohľad znie veľmi ľúbivo, však konečne buchneme tým Cigánom po prstoch, ale v skutočnosti "skutek utek".
A pri tejto príležitosti si dovolím povedať možno, že existujú na Slovensku také dva extrémne názory, a nebojím sa nazvať, doteraz hovoríme iba o jedných extrémistoch a to sú tí extrémisti, ktorí si myslia, že všetko riešenie rómskeho problému je zobrať bager, posadiť Freša za volant, Kaníka ako spolujazdca a zbúrame tie osady. A druhé riešenie je také, že postavme Cigánom rodinné domy a bude pokoj, lebo už potom budú sa mať dobre a už potom sa budú správať ako väčšinová spoločnosť, už budú mať menej detí a podobne. Figu borovú! Jedni aj druhí sú extrémisti. Aj tí, ktorí si myslia, že zbúraním chatrčí vyriešime problém, lebo ten problém by sa nevyriešil, tí ľudia bez toho prístrešku nad hlavou by odrazu sa rozliezli po celom Slovensku a niekoľko tisíc obcí, ktoré na Slovensku dnes nemajú problém s Rómami, by zrazu problém s Rómami mali, lebo tí Rómovia by tam prišli a obsadili by dlhodobo možno nevysporiadané domy, ktoré v tých dedinách sa nachádzajú. Neviem, či by nás za toto pochválili ľudia, ktorí na Slovensku bývajú v dedinách a v mestách, v ktorých problém s Rómami nie je. Jasné, možno problém v konkrétnej danej dedine, kde by sa osada zbúrala, možno by sa zmenšil, ale rozpŕchol by sa do všetkých okolitých obcí, a tým pádom je to úplne zvrátený návrh. A v žiadnom prípade takéto zbrklé, jednoduché, populistické riešenia nepodporujem.
Takisto ani ten druhý prístup a hlavne takých mimovládnych organizácií, ktoré, keď som sa aj s niektorými bavil, tak keď sme im hovorili o tom, že vlastne dostali sme ponuku od SMER-u pre Petra Polláka, aby tento post zastával pre rómske komunity, tak mi hovorili ako veľké, múdre rady, že nič iné ako bývanie, treba postaviť domy a problém bude na 90 % vyriešený. Znova veľmi plytké myslenia a zaráža ma to od mimovládnych organizácií, že dokážu tiež takto plytko pozerať na problém.
Som veľmi rád, a z tohto miesta by som to chcel povedať, nieže sa hanbím za spoluprácu so SMER-om v tejto veci, ale som hrdý na to, že sa nám podarilo vlastne s ministrom vnútra dohodnúť, zatiaľ, myslím, že veľmi dobré kroky v rómskej reforme, a som presvedčený o tom, že ak sa aplikuje na Slovensku, zásadne sa v probléme pohneme dopredu.
A potom hlasy strán, ktoré mali doteraz možnosť a dlhé roky mali premiérov, ako aj SDKÚ desať rokov premiéra na Slovensku malo, potom bude zaznievať, ale ten vlak si pôjde ďalej. Ja som aj Petrovi Pollákovi hovoril, že ono to je pochopiteľné, že teraz strany, ktoré doteraz mali možnosť problém riešiť, aj SMER, to si priznajme, a myslím si, že aj si to priznávate, aj vy ste mali štyri roky možnosť problém riešiť, neriešili ste ho. Všetky strany, ktoré ten problém neriešili, a keď teda hlavne budú opozičné strany teraz vyskakovať a nám hovoriť o tom, že tu je nejaká tichá koaličná dohoda so SMER-om a pošliapali sme, alebo ja som pošliapal moje ficobijstvo a podobne, tak to sú také plané výkriky, ktoré môžu vykrikovať koľko chcú.
Ale Petrovi som to popisoval asi tak, že jednoducho bolo veľké pole neorané rómskeho problému a zrazu si tam začal, SaS-ka si posadila stromček, potom SDKÚ kríčok, potom SaS-ka druhý kríčok, SDKÚ ďalší stromček a takto sa ľúbili, kedy-tedy si tam niečo, teda akože si obsadzovať toto pole, ako riešia ten problém. Rómskou reformou, ak ju spustíme, my cez tento, cez toto pole položíme koľajnice a prefrčí tade vlak. A tie stromčeky môžu potom už iba tak kývať a stromy či listy sa môžu iba tak šuchotať, ale už ich nikto nebude počúvať, lebo jednoducho nemali svojho času, vtedy, keď mali moc v rukách, nemali odvahu urobiť správny, rozhodný a odvážny krok.
Z toho pohľadu si vážim spoluprácu so SMER-om v tejto veci, lebo tento problém v prvom rade vyžaduje, keď ho chceme spravodlivo riešiť, odvahu to urobiť. Lebo spravodlivé riešenie nie je iba o ľúbivých opatreniach, ale je aj o opatreniach, ktoré budú štát, alebo stáť aj nejaké financie všetkých nás. Ale som presvedčený o tom a z pocitov a z ohlasov ľudí, ktorí za posledný týždeň vlastne ma kontaktujú, mám pocit, že ľudia sú ochotní prijať spravodlivé riešenie problému, aj sú vysporiadaní s tým, že niečo nás aj bude stáť. Ale chcú vidieť, že naozaj pôjdeme konečne ten problém riešiť do hĺbky.
Z tohto pohľadu, keď sa vrátim späť k zákonu, ktorý je predkladaný, aj k tomu predošlému, je to také povrchné plávanie po povrchu, napriek tomu to podporím, lebo treba niečo robiť, ale ak by ten zákon zostal v tejto podobe aj v druhom čítaní, ho už nepodporím, lebo naozaj povedať, že 20 hodín a naďalej nechať na starostoch, aby výkon aktivačných prác mali na starosti, nemá vôbec žiadne opodstatnenie, lebo sa to minie účinku.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:20
Pavol ZajacÁno, v aktivačných prácach je treba niečo robiť s tými aktivačnými prácami, a preto aj tento návrh beriem ako, ako plus. Ja by som si vedel aj predstaviť, aby aktivačné práce boli rozšírené aj na štátne podniky, už som sa tu niekoľkokrát k tomu vyjadroval.
Ale chcel som vám ešte povedať, čo ste to hovorili, že štát nemôže kontrolovať aktivačné práce? Štát možno nestíha kontrolovať všetky aktivačné práce vo všetkých obciach, ale úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na okresných úradoch chodia kontrolovať tieto aktivačné práce. A to, čo ste pomenovali v tej teórii, ako sa to deje s podpisovaním, sa deje z mojich skúseností skôr výnimočne. A naozaj úrad práce chodí na tieto kontroly a vykonáva ich.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.9.2012 o 15:20 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega Matovič, vo svojom vystúpení ste prezentovali teóriu, že starostovia si pomocou aktivačných prác kupujú svojich voličov, tak musím vám povedať, že táto predstava je nereálna a nezmyselná. Súvisí to asi s tým, že nestačí raz za rok sa vybrať na výlet po rómskych osadách. Viacerí z poslancov žijú v okresoch, kde je nezamestnanosť cez 20 %. Rómsky problém žijú dennodenne, sociálne odkázaní občania tvoria väčšinu z okresu, a preto vám musím povedať, že je drvivá väčšina starostov takých, ktorí pomocou aktivačných prác urobia kopu dobrej práce v obci. Zveľaďujú túto obec. Ak budete mať záujem, niekedy bez kamier sa môžme v našom okrese vybrať, ja vás zoznámim s tými starostami a ukážu vám výsledky práce aktivačných pracovníkov.
Áno, v aktivačných prácach je treba niečo robiť s tými aktivačnými prácami, a preto aj tento návrh beriem ako, ako plus. Ja by som si vedel aj predstaviť, aby aktivačné práce boli rozšírené aj na štátne podniky, už som sa tu niekoľkokrát k tomu vyjadroval.
Ale chcel som vám ešte povedať, čo ste to hovorili, že štát nemôže kontrolovať aktivačné práce? Štát možno nestíha kontrolovať všetky aktivačné práce vo všetkých obciach, ale úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na okresných úradoch chodia kontrolovať tieto aktivačné práce. A to, čo ste pomenovali v tej teórii, ako sa to deje s podpisovaním, sa deje z mojich skúseností skôr výnimočne. A naozaj úrad práce chodí na tieto kontroly a vykonáva ich.
Ďakujem.
Skontrolovaný