7. schôdza

Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 65 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pánov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Júliusa Brocku na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 195.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel tejto navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z doložky vybraných príloh je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a ani na životné prostredie. Naopak, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne tiež sociálne vplyvy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2012, bolo to rozhodnutie č. 173, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Matovič a pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, predkladaný návrh zákona s názvom O ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý predkladá aj teda tuná predkladateľ, pán Hudacký, alebo kolega Hudacký, osobne považujem naozaj za zákon, pri ktorom by sme mali odložiť politiku bokom.
Možno mi je ľúto, že takýto zákon KDH nepredložilo už pred pätnástimi alebo dvadsiatimi rokmi, a možno by sme sa veľa problémom vyvarovali, ale však dobre, no, svedomie sa ozve aj po dlhšej dobe. Ale takisto ten zákon mohol predložiť ktokoľvek, kto tu za tých dvadsať rokov vládol.
Tá spojitosť vlastne so zákonom pri verejnom obstarávaní je zrejmá a myslím si, že toto je, podľa môjho názoru, omnoho lepšia cesta chrániť subdodávateľov, vlastne víťazov tendrov pri verejnom obstarávaní, ako cesta, ktorú som pobadal z novely zákona o verejnom obstarávaní, kde vlastne strana SMER by chcela vylučovať najnižšie ponuky, alebo teda podozrivo nízke ponuky pri verejnom obstarávaní.
Ja viem, že tú pohnútku, ktorú máte pri verejnom obstarávaní, že chcete vylúčiť tú najnižšiu ponuku, myslím, že ten návrh je, tuším, že keď bude o dvadsať percent nižšia ako ostatné ponuky, tak je v podstate veľmi obdobný, alebo teda ten dôvod, prečo to zavádzate, je veľmi podobný, že chcete chrániť tých subdodávateľov. A nechcete, aby vlastne vám do verejného obstarávania vstupovali podvodníci, ktorí vlastne dajú nízku cenu iba preto, lebo nezaplatia nakoniec svojim dodávateľom.
To je vlastne jedna cesta, že teda vylúčime automaticky všetkých najlacnejších a vlastne takto budeme chrániť dodávateľov. Ale myslím si, že nakoniec to môže byť o tom, že najlacnejšie ponuky vylúčime a zostanú nám tí drahí podvodníci, ktorí tak či tak nezaplatia svojim dodávateľom, alebo subdodávateľom pri verejnom obstarávaní.
Preto sa mi zvolený prístup páči, a takisto si myslím, že sa nesie aj v duchu, Alojz Hlina pár stotisíc letákov pred voľbami distribuoval presne v tomto duchu na ochranu živnostníkov, alebo teda dodávateľov pri verejnom obstarávaní, takže ešte o to viac s týmto návrhom súhlasím, alebo teda, samozrejme, sa mi pozdáva.
V čom vidím jeho slabinu, zároveň teda musím povedať, je to, že vlastne rieši len taký jednostupňový vzťah medzi víťazom verejného obstarávania a subdodávateľom v prvom rade, ale už nerieši vlastne vzťah, alebo nezabezpečuje to, aby peniaze z verejného obstarávania, čiže tie vlastne štátne peniaze povedzme, alebo verejné zdroje, sa dostali k subdodávateľom subdodávateľov.
Čiže veľmi jednoducho je tento zákon obíditeľný tým, že víťaz verejného obstarávania, ak naďalej nechce platiť svojim dodávateľom, zriadi si v podstate jedného subdodávateľa, ktorý bude ním kontrolovaná právnická osoba, alebo fyzická, to je jedno, a urobí si vlastne umelý medzičlánok, vyrobí si subdodávateľa, ktorému bude musieť platiť načas, ale ten jeho vlastný subdodávateľ už ďalej nebude musieť platiť načas tým ďalším subdodávateľom, tým skutočným, ktorí doteraz vlastne boli.
Čiže na jednej strane veľmi dobrý úmysel, myslím si, že správna cesta, ale toto je pre mňa dosť kľúčová chyba tohto návrhu zákona, ktorá ale, si myslím, že sa dá opraviť, ak by sme chceli, v druhom čítaní.
Takže ešte raz, myslím si, že po dvadsiatich dvoch rokoch ako pri aj iných problémoch, ktoré sa dlhodobo neriešili, ani tento problém sa naozaj na Slovensku zatiaľ neriešil. Dovolili sme, aby verejné obstarávanie, súťaže vo verejnom obstarávaní vyhrávali veľakrát podvodníci rovno s čisto, s tým, s najnižšou cenou, ale rovno s úmyslom nezaplatiť tým dodávateľom svojim, malým, drobným živnostníkom na samom konci.
Sám som videl niektoré budovy, ktoré boli vysúťažené, ktoré vyhrala najlacnejšia firma, veľmi dobre známa, hovorí sa o nej, že napojená na jednu politickú stranu v tomto parlamente a že vyhrávala teda veľmi veľa súťaží za posledných desať rokov, ale vždy s tým, že vyhrala súťaž s najnižšou cenou a nakoniec nepoplatila svojim dodávateľom.
Mali by sme raz a navždy urobiť takýmto špinavcom v podnikaní, s nimi krátky koniec a zablokovať im takéto podvodné podnikanie, lebo asi štát by nikdy nemal podporovať to, že niekto vlastne postaví si úspech svojho biznisu na nešťastí iných ľudí.
Nie je asi fér, aby sme veľkú sumu zaplatili nejakému výhercovi v akože čistej súťaži, a ten potom tu veľkú sumu na tie drobné časti nerozmení a tí živnostníci jednoducho neprinesú svoje peniaze pre rodiny.
Opakujem sa tretíkrát, myslím si, tento návrh zákona je veľmi dobrý. Má tú jednu kľúčovú chybu, ktorú má, ale ktorá je odstrániteľná v druhom čítaní. A bol by som veľmi rád, aby toto plénum politikárčenie odložilo bokom a návrh posunulo do druhého čítania.

Na vystúpenie pána poslanca nie je faktická poznámka.
Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Mikloškovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, môj predrečník má vždy dobré nápady, len nikdy si neodpustí aj niečo také povedať, začínam mať dojem, že je takým moralizátorom, kazateľom, neviem, ktorej cirkvi. Už keď povie, že svedomie sa pohlo, je dobre, že sa pohlo. Je to tu už dvadsaťtri rokov a nielen KDH je za to vinné. My sme vždy do tých desať percent boli vinní, potom už niekto iný bol vinný.  Nechcem naňho reagovať, radšej poviem pár konštruktívnych viet.
Podporujem plne tento návrh. Malí a strední podnikatelia sú základom ekonomiky a veľmi často nedostávajú zaplatené svoje faktúry dlhé mesiace, alebo nikdy. Ja poznám situáciu na knižnom trhu, kde je tá situácia úplne na hlavu postavená, tiež by sa v niekom malo svedomie pohnúť, z ceny knihy päťdesiat percent, až päťdesiat percent, až šesťdesiat percent dostanú distribútori. Samozrejme, tlačiar ten musí dostať. Samozrejme, redaktor, fotografista a tak ďalej. Obálkar. Na spisovateľa dôjde veľmi málo.
Päťdesiatpercentný rabat je skutočne veľmi veľa, ale o tom tu teraz nechcem hovoriť. Chcem poukázať na to, že keď nezaplatíme za telefón, plyn, elektrinu alebo niečo, vodu, tak vám dajú pokutu, respektíve za chvíľu vás odstavia od toho.
Tento štýl by podľa mňa mal byť všade. Aj ten chudák vydavateľ, alebo niekto, kým za jeho knihy sústavne neplatia, tak by mal možno sa nejakým spôsobom odvolať. Teraz sa nemá odvolať ako.
Prežil som krach nejakej veľkodistribúcie, ktorá nikomu knihy nevrátila, faktúry nezaplatila. Knižky cudzích vydavateľov presunula do iných svojich blízkych predajní a všetko je v poriadku. Prišiel exekútor, ten povedal, je to už desať rokov, že všetko je v poriadku, dostanete straty naspäť. Nedostal nikto nič, tak to ide veľmi často. Ten vydavateľ, respektíve distribútor za chvíľu spraví novú firmu a pod inou hlavičkou robí to isté.
Nemáme dopad na týchto ľudí, najmä vo veľkodistribúcii, okrem toho vôbec tie knihy nepropagujú, málo sa starajú o ich predaj a závisí to od dobrej vôle tých, že im to dajú a za takýto veľký rabat to robia.
V Taliansku napríklad malí a strední podnikatelia sú rodinní podnikatelia, sú kľúčovou chrbtovou kosťou talianskej ekonomiky. Od nich ide najviac daní. A teda štát ich veľmi podporuje.
U nás sa mi zdá, že to je opačne a že vlastne títo, ktorí najviac platia dane a sú v centre všetkého, si musia všetko sami vybavovať bez nejakých iných možnosti, treba ich chrániť. To sa nateraz nedeje. Tento zákon vítam a budem ho podporovať, aby sa v tom aspoň čiastočne urobil poriadok.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Ja tiež fandím tomuto, tomuto návrhu zákona, lebo môže čiastočne riešiť naozaj tú situáciu, ktorá častokrát v plastickom vyjadrení vyzerá tak, že tým chudákom niekto príde na x6-ke alebo na x5-ke povedať, že nemá peniaze, že počkajte, hej, ešte, ale pritom už peniaze dávno dostal. Takže naozaj, niektorí majú na to žalúdok. Čiže toto, toto je v poriadku.
Ešte ma napadá jedna vec, že možno by stálo za to, keby sme sa vedeli dopracovať k takým údajom, že, alebo takú stránku spraviť, že vyhrali a nezaplatili, by možno stálo za to, žeby sme spravili, alebo niekto by spravil internetovú stránku, že kto všetko vyhral akú súťaž a následne nezaplatil. Možno by sme sa dozvedeli zaujímavé údaje a možno by to mohlo byť aj takým podporným vodítkom pri tom, že či tieto firmy majú nejaké právo sa zúčastňovať ďalších súťaží, ale tak chcem povedať, že fandím tomuto návrhu.
Ďakujem

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Áno.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážení kolegovia, ďakujem pekne tým, ktorí vystúpili v rozprave, teda pánovi Matovičovi a pánovi Mikloškovi. A takisto reakciu pána Hlinu.
Nikdy nie je neskoro, pán Matovič. V podstate od toho deväťdesiateho roku sa to podnikateľské prostredie nejako vyvíja. Možnože sme boli až príliš naivní, keď sme si mysleli, že morálka, seriózny prístup medzi podnikateľmi sa udomácni veľmi rýchlo. Nie je to tak, ale teraz sme tu. A ten problém je takisto tu. A potrebujeme ho riešiť.
Tým špekuláciám sa nikdy nevyhneme. V každom prípade ale my hovoríme o verejných zdrojoch, o verejných zákazkách. A toto je spôsob, keď môžeme, keď štát môže intervenovať. V rámci bežných zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi štát nemá nejakú páku. Cez Obchodný zákonník môže nastaviť len nejaké všeobecné pravidlá. Ale tu môže štát priamo intervenovať. Tu štát môže priamo vstupovať do toho. Nezaplatil si, tak my ti urobíme obmedzenia, prípadne nejakú reštrikciu, aby si to druhýkrát neurobil.
A toto je dôležité. A myslím si, že to je aj dobrý príklad. Ak to zavedieme v rámci verejných zdrojov a budeme mať kontrolu nad účelom využívania tých verejných zdrojov, môže sa to potom postupne presadiť medzi podnikateľmi. Platobná disciplína aj v rámci obchodných vzťahov mimo verejných zákazok. O to tu ide. My teraz nemáme nástroj, ktorým by sme mohli kontrolovať a postihovať, ako sú tie zdroje ďalej poskytované tým subdodávateľom, ktorí zabezpečujú zákazky.
Áno, ja som riešil, tento problém pre mňa nie je neznámy, aj subdodávateľov. Len tam som už bol upozornený právnikmi, že tam my už nemôžeme, že štát už nemôže intervenovať, vstupovať, pretože tam sa už vlastne nejedná o verejných zdrojoch, pretože subdodávateľ už môže mať aj iné zmluvné vzťahy. Tam by sme mohli naraziť na právny problém, aby jednoducho štát mohol cez verejného obstarávateľa intervenovať do ďalších vzťahov medzi ďalšími subdodávateľmi. Takže nie je to pre nás neznámy problém. Narážame trochu na právny problém v tomto smere, ale ja verím, že ak niekto príde v druhom čítaní s rozumným návrhom ako riešiť povedzme túto záležitosť, ja to skutočne len a len uvítam.
Ešte možno, samozrejme, že ďakujem pekne aj za poznámky, také tie príklady od môjho kolegu Jožka Mikloška. Ja mám množstvo, hádam až tisícky všelijakých prípadov, keď som komunikoval s podnikateľmi, aké skúsenosti majú s vymáhaním svojich pohľadávok od tých, ktorí majú garantované zdroje zo štátu na verejné zákazky, a nechcú pustiť tie zdroje ďalej. By ste neverili, by ste skutočne neverili. Pán Hlina hovorí, že niekto príde s bavorákom a povie, že nemá, nemá možnosť, alebo nemá peniaze na zaplatenie svojho záväzku. Pán Hlina, my to riešime takisto, je tam takzvaná oznamovacia povinnosť. Ak ten generálny dodávateľ, alebo my ho nazývame úspešný uchádzač v tomto návrhu, v podstate neplatí, je upozornený, má zablokované ďalšie platby, už toto je výzva, ak naďalej nebude platiť, je vyškrtnutý zo zoznamu podnikateľov, a znamená to, ako keby sa dostal rovno na čiernu listinu. Tí budú vyškrtnutí zo zoznamu podnikateľov v rámci Úradu pre verejné obstarávanie. My nepotrebujeme nejakú extra čiernu listinu, oni budú dosť dobre známi. Takže na toto je pamätané. Skutočne je to len na nás, aby sme prehodnotili náš pohľad na tieto veci, a ako to už bolo naznačené aj pánom Matovičom, aby sme dali nabok stranícke tričká, a ak skutočne chceme, je to výzva pre túto dobu, pretože čelíme vážnej hospodárskej kríze. Ak nebudeme tieto veci odstraňovať, na Slovensku nebude lepšie, možno horšie, aj keď to nevítam.
Ďakujem pekne.