7. schôdza

Takisto chcem veriť dobrému úmyslu, len ma trochu mrzí, že vlastne tá rozprava sa ukončí ešte dnes, lebo som nepostrehol názory niektorých opozičných poslancov, ktorí to verejne prezentovali a od ktorých som očakával teda, že vystúpia v rozprave. Takýmto spôsobom asi už nevystúpia v rozprave.

Ďakujem pekne. Nefunguje mikrofón. Dobré ráno prajem, ďakujem pekne, pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, podľa doterajšej právnej úpravy Najvyšší kontrolný úrad vykoná kontrolu pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky na základe jej uznesenia prijatého v pléne nadpolovičnou väčšinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto novele, ktorú predkladám, navrhujem, aby úrad vykonal kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti na podnet najmenej jednej pätiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh je koncipovaný so zreteľom na obdobný právny inštitút vyskytujúci sa v zákone č. 38 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním a postavení jeho sudcov, ktorý vo svojej tretej časti, 5. hlave, všeobecné ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) ustanovuje, že Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Uplatňovanou zmenou, ktorú podávam, sa zabezpečuje vyváženosť právneho poriadku, legitímna iniciatíva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí v zastupiteľskej demokracii konajú pred orgánmi štátnej správy v mene a v záujme občanov.
Je v záujme občanov, aby činnosť poslanca bola obmedzovaná iba v nevyhnutnom rozsahu. Jestvujúca právna úprava predstavuje ale neprimerané obmedzenie. Znížením kvóra, ktorého dosiahnutie je podmienkou pre vykonanie kontroly, úradom umožní v konkrétnom prípade zvýšenie operatívnosti, uľahčí uplatnenie práva poslancov iniciovať vykonanie kontroly úradom nezávisle od jestvujúceho rozdelenia moci v tom-ktorom volebnom období. Zároveň sa v návrhu ukladá Najvyššiemu kontrolnému úradu povinnosť predložiť správu o výsledku kontroly splnomocnenému zástupcovi skupiny poslancov.
Vážené kolegyne a kolegovia, netajím sa tým, že podať takýto návrh som sa rozhodla po tom, ako som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky na 3. schôdzu podala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly, spôsobu vymáhania odplatného a prevodu pohľadávok z portfólia Slovenskej konsolidačnej, akciová spoločnosť, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Pri schvaľovaní programu 3. schôdze na návrh pána poslanca Martvoňa a hlasmi vládnych poslancov bol tento návrh vyradený z programu a nemohlo sa o ňom rokovať. Pán poslanec Martvoň podľa záznamu, ktorý som si stiahla z archívu rokovaní, odôvodňoval tento svoj počin takto, citujem: "Odôvodňujem to tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa môjho osobného názoru nemá zasahovať, alebo nemá dôvod zasahovať do nezávislého rozhodovania Najvyššieho kontrolného úradu a takéto uznesenia prijímať na tejto pôde."
Vážené kolegyne, kolegovia, v zákone č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade sa v § 1 o postavení NKÚ píše: "NKÚ je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom." V § 2 ods. 1 písm. b) stojí: "Úrad kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku, obcí, VÚC, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou časťou VÚC, právnických osôb zriadených obcami alebo právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami." A v § 5 ods. 4 sa hovorí: "Úrad vykoná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti." Preto súhlasím s tým, že, pán Martvoň, je to váš osobný názor, že Národná rada nemôže a nemá zasahovať, alebo nemá dôvod zasahovať do nezávislého rozhodovania. Ale Národná rada, keď sa pozriete do archívu podaných, prerokovaných a prijatých uznesení podobného znenia, alebo si dajte, alebo keď si dáte vypracovať analýzu podaných uznesení, stačí od roku 2006, zistíte, koľkokrát Národná rada prijala takéto uznesenie a nakoniec to vyplýva aj zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Čiže vykoná na základe uznesenia Národnej rady pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti.
Pán poslanec Martvoň poverený za klub SMER-u iba potvrdil, že pre SMER sú reči o konsolidácii verejných financií a transparentnosti iba balónikom, ktorý praskne vo chvíli, keď sa treba pozrieť na prsty aj nominantov SMER-u v štátnych akciovkách. Podnetom na predloženie uznesenia boli zistené nezrovnalosti v Slovenskej konsolidačnej, ktorej zakladateľ a 100-percentný akcionár je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Slovenská konsolidačná tolerovala porušenia ustanovenia § 81 ods. 1 exekučného poriadku v prípade, keď exekútor neodovzdával platby dlžníkov oprávnenému, čím vznikla škoda pre Slovenskú konsolidačnú vďaka dokonale neprehľadnému systému evidencie splácania dlhu dlžníkmi. Tento neporiadok spôsobil aj to, že riadne splácané pohľadávky boli považované za problematické a nepoškodilo toto správanie len oprávnenú osobu, ale natrvalo aj dlžníka. Toto neprehľadné vymáhanie a evidencia mali vplyv na cenu pohľadávky pri jej odplatnom prevode na iný subjekt, v danom konkrétnom prípade na majetkový holding, čo vyvoláva podozrenie, že nešlo o náhodu, ale možno aj o dohodu, a mohlo sa tak diať aj v iných prípadoch. Zaradený návrh uznesenia na 3. schôdzu Národnej rady bol vyradený z pozície silnejšieho.
Vážené kolegyne a kolegovia, rozmohlo sa v každom volebnom období, že poslanecký návrh zaradený do programu schôdze spĺňajúci všetky podmienky v zmysle rokovacieho poriadku je vyradený z programu bez možnosti ho predstaviť, bez ohľadu na jeho akceptáciu pri hlasovaní do druhého čítania. Považujem toto za hrubé obmedzovanie hraničiace s porušovaním ústavných práv poslanca Národnej rady. Preto sa, vážené kolegyne a kolegovia, uchádzam o podporu tohto návrhu, ktorého prijatie zabezpečí spružnenie práce NKÚ, ktorého najvyšším záujmom by mala byť snaha napĺňať ten obsah čo najlepšie, pre ktorý bol zriadený. Tento návrh iniciovať kontrolu úradom na podnet jednej pätiny poslancov zabezpečuje väčšiu operatívnosť, odstraňuje neprimerané obmedzenie činnosti poslancov a pri tomto návrhu je použitý obdobný prístup, ktorý sa uplatňuje pri technike podávania podaní na Ústavný súd, ktorý pri splnení zákonných podmienok takéhoto podania začne konanie. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si tvrdiť, že tento predkladaný návrh, tak ako odborne, je aj politicky korektný.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončila som.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 188) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie siedmej, to jest dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje formuláciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 170 z 22. augusta 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 195).
Jedným z markantných súčasných problémov v oblasti podnikania na Slovensku je zlá platobná disciplína medzi zmluvnými partnermi, ktorá často vyúsťuje do takzvanej druhotnej platobnej neschopnosti. Náš návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje práve na tento pretrvávajúci problém, ktorý vzniká z účasti subdodávateľov na verejných zákazkách, kedy subdodávatelia nie sú priamymi dodávateľmi verejného obstarávateľa, ale sú dodávateľmi tovarov, vykonávateľmi stavebných prác alebo poskytovateľmi služieb pre úspešných uchádzačov, ktorí sú zmluvnými partnermi verejných obstarávateľov.
Druhotná platobná neschopnosť dostáva často do existenčných problémov predovšetkým malých podnikateľov a živnostníkov. Nie však preto, že sa do nich dostali z vlastnej viny, ale jednoducho preto, lebo ich zmluvní partneri im nezaplatili za vykonanú prácu, službu alebo tovar načas, alebo dokonca vôbec. Vymáhanie takýchto pohľadávok súdnou cestou trvá často veľmi dlho, čo dostáva postihnutých podnikateľov do neriešiteľnej situácie, keďže majú zväčša obmedzené finančné rezervy a malú šancu na získanie preklenovacích úverov z našich bánk.
Situácia sa rapídne zhoršila po prepuknutí krízy v roku 2008, kedy sa výrazne predĺžila doba splatnosti faktúr. Podľa prieskumov Podnikateľskej asociácie Slovenska bolo pred krízou v lehote jedného mesiaca uhradených až 78 percent faktúr, v súčasnosti je to len 26 percent a väčšina faktúr je uhrádzaná v lehote dvoch, prípadne troch mesiacov. Pritom každá desiata faktúra má dnes dokonca splatnosť dlhšiu ako tri mesiace. Osobitnými prípadmi druhotnej platobnej neschopnosti sú subdodávatelia pre zákazky z verejného obstarávania. Úspešní uchádzači, alebo ak chcete, generálni dodávatelia, ktorí získali verejné zákazky, často vstupujú do ďalších záväzkov s tretími osobami, subdodávateľmi. Úspešní uchádzači si však svoje platobné záväzky voči svojim zmluvným partnerom, subdodávateľom, ako som už povedal, malým podnikom a živnostníkom, často neplnia aj napriek tomu, že obstarávatelia si svoje finančné záväzky voči nim splnili, čiže prakticky môžeme povedať, že oni majú garantované zdroje cez verejných obstarávateľov. Mnohí generálni dodávatelia zneužívajú svoje postavenie a poškodzujú subdodávateľov nastavením diskriminačných podmienok, alebo ich neplnením, ako napríklad neopodstatnene dlhými lehotami splatnosti faktúr, nedodržiavaním dohodnutých lehôt splatnosti faktúr, splácaním len časti dohodnutej platby a obmedzení poskytovania a uvádzania referencií.
Dámy a páni, chcel by som zdôrazniť, že ak hovoríme o zlej platobnej disciplíne v rámci projektov financovaných z verejných zdrojov, nehovoríme o zanedbateľných finančných zdrojoch. V minulom roku 2011 verejný sektor zadal zákazky v hodnote takmer 2,5 mld. eur, čo vo výraznej miere ovplyvňuje náš hospodársky potenciál, a tým aj sociálnoekonomické aspekty fungovania tejto spoločnosti, čiže rozvoj podnikania, hospodársky rast a zamestnanosť. Predmetom štátnych zákaziek boli v najvyššej miere stavebné práce v objeme vyše jednej miliardy eur, palivá a energie v objeme takmer 265 mil. eur a zdravotnícke vybavenie v objeme vyše 204 mil. eur. Treba si uvedomiť, že najčastejšími dôvodmi pre vstup do insolvenčného konania firiem, konkurzu, okrem poklesu tržieb spôsobeného krízou, je druhotná platobná neschopnosť. Pri pohľade na prvý polrok roku 2012 zisťujeme, že nepriaznivé konkurenčné prostredie, zlá ekonomická situácia a vzájomné nesplácanie si záväzkov medzi firmami spôsobili, že na Slovensku rapídne stúpol počet firiem, ktoré museli vyhlásiť bankrot.
Len pre porovnanie, keď v roku 2009 vyhlásilo krach 279 spoločností, za prvých sedem mesiacov tohto roku ich bolo už 211. Medzi nimi sú často nie zanedbateľní zamestnávatelia, skutočne títo ľudia prepúšťajú stovky, teda tie firmy, tie spoločnosti prepúšťajú stovky ľudí, a to už nehovorím o tisíckach zaniknutých živností. Odborníci naďalej varujú, že ich počet môže v najbližšom období výrazne stúpať. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že malí podnikatelia a živnostníci dnes vytvárajú viac ako 50 percent pracovných miest a podieľajú sa na tvorbe viac ako tretiny hrubého domáceho produktu. Preto by malo byť našou snahou v tomto ťažkom období krízy pomôcť tým najzraniteľnejším, teda malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí často nemajú efektívnu možnosť brániť sa svojvôli veľkých dodávateľských firiem, takzvaných generálnych dodávateľov. Toto sú dôvody, prečo prichádzame s návrhom zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý by mal napomôcť riešeniu tohto akútneho problému a vytvoriť predpoklady na elimináciu druhotnej platobnej neschopnosti subdodávateľov, ktorí participujú na projektoch financovaných z verejných zdrojov.
Navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov, ktorí participujú na zákazkách v rámci verejného obstarávania. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, to jest tých generálnych dodávateľov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa, čo doteraz nie je. Ak napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky platby týkajúce sa predmetnej zákazky.
Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovuje lehotu šiestich mesiacov, je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Skutočne to je reštrikcia, ale potrebná na to, aby tí veľkí generálni dodávatelia, ktorí dosť často vyhrávajú verejné zákazky, aby si uvedomili, že jednoducho musia plniť svoje záväzky voči tým subdodávateľom, práve tým malým podnikom a živnostníkom. Takýto subjekt, samozrejme, stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky. Ak by tento návrh zákona prešiel, garantujem vám, že mnohí tí veľkí generálni dodávatelia, nielen veľkí, však v podstate na tom participujú aj stredné firmy, by si rozmysleli, či budú platiť, či si budú plniť svoje záväzky voči tým subdodávateľom, živnostníkom, malým firmičkám, alebo nie.
Vážení kolegovia, som presvedčený, že schválenie tohto zákona môže zlepšiť podnikateľské prostredie predovšetkým pre malých podnikateľov a živnostníkov v čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy. Nemôžeme teda si dovoliť nechať neserióznym firmám, úspešným uchádzačom v rámci verejného obstarávania svojvoľne porušovať platobnú disciplínu voči svojim dodávateľom, o to viac v projektoch financovaných z verejných zdrojov. Odpoveďou na naše prípadné zlyhanie budú ďalšie bankroty a ďalší ľudia bez práce.
Chcem vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Určite, že budeme rešpektovať všetky rozumné pozmeňovacie a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu efektívne eliminovať druhotnú platobnú neschopnosť malých podnikateľov a živnostníkov. V poslednom období dostávam informácie, že v podstate to je zákon o verejnom obstarávaní. Nie je to celkom tak, on sa dotýka tak zákona o verejnom obstarávaní, ako aj Obchodného zákonníka, pretože tu sa stanovujú zmluvné vzťahy, alebo podmienky v rámci zmluvných vzťahov, a to tak, aby sa vylepšila platobná disciplína. V čase krízy je to nevyhnutné, ak chceme udržať hospodársky rast a zamestnanosť. Je prvý krok k tomu, aby sme to riešili. Preto chcem apelovať aj na kolegov z vládnej strany SMER, ak skutočne chcete naplniť váš hlavný program, tu musíme kdesi začať. Dosiahnutie cieľov, ktoré ste si stanovili vo vládnom programe, týkajúcich sa hospodárskeho rastu a zamestnanosti, by malo predchádzať bariéram politikárčenia a ideologickým rozdielom.
Ďakujem veľmi pekne za porozumenie, pani predsedajúca, skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 65 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pánov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Júliusa Brocku na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 195.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel tejto navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z doložky vybraných príloh je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a ani na životné prostredie. Naopak, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne tiež sociálne vplyvy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2012, bolo to rozhodnutie č. 173, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, predkladaný návrh zákona s názvom O ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý predkladá aj teda tuná predkladateľ, pán Hudacký, alebo kolega Hudacký, osobne považujem naozaj za zákon, pri ktorom by sme mali odložiť politiku bokom.
Možno mi je ľúto, že takýto zákon KDH nepredložilo už pred pätnástimi alebo dvadsiatimi rokmi, a možno by sme sa veľa problémom vyvarovali, ale však dobre, no, svedomie sa ozve aj po dlhšej dobe. Ale takisto ten zákon mohol predložiť ktokoľvek, kto tu za tých dvadsať rokov vládol.
Tá spojitosť vlastne so zákonom pri verejnom obstarávaní je zrejmá a myslím si, že toto je, podľa môjho názoru, omnoho lepšia cesta chrániť subdodávateľov, vlastne víťazov tendrov pri verejnom obstarávaní, ako cesta, ktorú som pobadal z novely zákona o verejnom obstarávaní, kde vlastne strana SMER by chcela vylučovať najnižšie ponuky, alebo teda podozrivo nízke ponuky pri verejnom obstarávaní.
Ja viem, že tú pohnútku, ktorú máte pri verejnom obstarávaní, že chcete vylúčiť tú najnižšiu ponuku, myslím, že ten návrh je, tuším, že keď bude o dvadsať percent nižšia ako ostatné ponuky, tak je v podstate veľmi obdobný, alebo teda ten dôvod, prečo to zavádzate, je veľmi podobný, že chcete chrániť tých subdodávateľov. A nechcete, aby vlastne vám do verejného obstarávania vstupovali podvodníci, ktorí vlastne dajú nízku cenu iba preto, lebo nezaplatia nakoniec svojim dodávateľom.
To je vlastne jedna cesta, že teda vylúčime automaticky všetkých najlacnejších a vlastne takto budeme chrániť dodávateľov. Ale myslím si, že nakoniec to môže byť o tom, že najlacnejšie ponuky vylúčime a zostanú nám tí drahí podvodníci, ktorí tak či tak nezaplatia svojim dodávateľom, alebo subdodávateľom pri verejnom obstarávaní.
Preto sa mi zvolený prístup páči, a takisto si myslím, že sa nesie aj v duchu, Alojz Hlina pár stotisíc letákov pred voľbami distribuoval presne v tomto duchu na ochranu živnostníkov, alebo teda dodávateľov pri verejnom obstarávaní, takže ešte o to viac s týmto návrhom súhlasím, alebo teda, samozrejme, sa mi pozdáva.
V čom vidím jeho slabinu, zároveň teda musím povedať, je to, že vlastne rieši len taký jednostupňový vzťah medzi víťazom verejného obstarávania a subdodávateľom v prvom rade, ale už nerieši vlastne vzťah, alebo nezabezpečuje to, aby peniaze z verejného obstarávania, čiže tie vlastne štátne peniaze povedzme, alebo verejné zdroje, sa dostali k subdodávateľom subdodávateľov.
Čiže veľmi jednoducho je tento zákon obíditeľný tým, že víťaz verejného obstarávania, ak naďalej nechce platiť svojim dodávateľom, zriadi si v podstate jedného subdodávateľa, ktorý bude ním kontrolovaná právnická osoba, alebo fyzická, to je jedno, a urobí si vlastne umelý medzičlánok, vyrobí si subdodávateľa, ktorému bude musieť platiť načas, ale ten jeho vlastný subdodávateľ už ďalej nebude musieť platiť načas tým ďalším subdodávateľom, tým skutočným, ktorí doteraz vlastne boli.
Čiže na jednej strane veľmi dobrý úmysel, myslím si, že správna cesta, ale toto je pre mňa dosť kľúčová chyba tohto návrhu zákona, ktorá ale, si myslím, že sa dá opraviť, ak by sme chceli, v druhom čítaní.
Takže ešte raz, myslím si, že po dvadsiatich dvoch rokoch ako pri aj iných problémoch, ktoré sa dlhodobo neriešili, ani tento problém sa naozaj na Slovensku zatiaľ neriešil. Dovolili sme, aby verejné obstarávanie, súťaže vo verejnom obstarávaní vyhrávali veľakrát podvodníci rovno s čisto, s tým, s najnižšou cenou, ale rovno s úmyslom nezaplatiť tým dodávateľom svojim, malým, drobným živnostníkom na samom konci.
Sám som videl niektoré budovy, ktoré boli vysúťažené, ktoré vyhrala najlacnejšia firma, veľmi dobre známa, hovorí sa o nej, že napojená na jednu politickú stranu v tomto parlamente a že vyhrávala teda veľmi veľa súťaží za posledných desať rokov, ale vždy s tým, že vyhrala súťaž s najnižšou cenou a nakoniec nepoplatila svojim dodávateľom.
Mali by sme raz a navždy urobiť takýmto špinavcom v podnikaní, s nimi krátky koniec a zablokovať im takéto podvodné podnikanie, lebo asi štát by nikdy nemal podporovať to, že niekto vlastne postaví si úspech svojho biznisu na nešťastí iných ľudí.
Nie je asi fér, aby sme veľkú sumu zaplatili nejakému výhercovi v akože čistej súťaži, a ten potom tu veľkú sumu na tie drobné časti nerozmení a tí živnostníci jednoducho neprinesú svoje peniaze pre rodiny.
Opakujem sa tretíkrát, myslím si, tento návrh zákona je veľmi dobrý. Má tú jednu kľúčovú chybu, ktorú má, ale ktorá je odstrániteľná v druhom čítaní. A bol by som veľmi rád, aby toto plénum politikárčenie odložilo bokom a návrh posunulo do druhého čítania.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, môj predrečník má vždy dobré nápady, len nikdy si neodpustí aj niečo také povedať, začínam mať dojem, že je takým moralizátorom, kazateľom, neviem, ktorej cirkvi. Už keď povie, že svedomie sa pohlo, je dobre, že sa pohlo. Je to tu už dvadsaťtri rokov a nielen KDH je za to vinné. My sme vždy do tých desať percent boli vinní, potom už niekto iný bol vinný.  Nechcem naňho reagovať, radšej poviem pár konštruktívnych viet.
Podporujem plne tento návrh. Malí a strední podnikatelia sú základom ekonomiky a veľmi často nedostávajú zaplatené svoje faktúry dlhé mesiace, alebo nikdy. Ja poznám situáciu na knižnom trhu, kde je tá situácia úplne na hlavu postavená, tiež by sa v niekom malo svedomie pohnúť, z ceny knihy päťdesiat percent, až päťdesiat percent, až šesťdesiat percent dostanú distribútori. Samozrejme, tlačiar ten musí dostať. Samozrejme, redaktor, fotografista a tak ďalej. Obálkar. Na spisovateľa dôjde veľmi málo.
Päťdesiatpercentný rabat je skutočne veľmi veľa, ale o tom tu teraz nechcem hovoriť. Chcem poukázať na to, že keď nezaplatíme za telefón, plyn, elektrinu alebo niečo, vodu, tak vám dajú pokutu, respektíve za chvíľu vás odstavia od toho.
Tento štýl by podľa mňa mal byť všade. Aj ten chudák vydavateľ, alebo niekto, kým za jeho knihy sústavne neplatia, tak by mal možno sa nejakým spôsobom odvolať. Teraz sa nemá odvolať ako.
Prežil som krach nejakej veľkodistribúcie, ktorá nikomu knihy nevrátila, faktúry nezaplatila. Knižky cudzích vydavateľov presunula do iných svojich blízkych predajní a všetko je v poriadku. Prišiel exekútor, ten povedal, je to už desať rokov, že všetko je v poriadku, dostanete straty naspäť. Nedostal nikto nič, tak to ide veľmi často. Ten vydavateľ, respektíve distribútor za chvíľu spraví novú firmu a pod inou hlavičkou robí to isté.
Nemáme dopad na týchto ľudí, najmä vo veľkodistribúcii, okrem toho vôbec tie knihy nepropagujú, málo sa starajú o ich predaj a závisí to od dobrej vôle tých, že im to dajú a za takýto veľký rabat to robia.
V Taliansku napríklad malí a strední podnikatelia sú rodinní podnikatelia, sú kľúčovou chrbtovou kosťou talianskej ekonomiky. Od nich ide najviac daní. A teda štát ich veľmi podporuje.
U nás sa mi zdá, že to je opačne a že vlastne títo, ktorí najviac platia dane a sú v centre všetkého, si musia všetko sami vybavovať bez nejakých iných možnosti, treba ich chrániť. To sa nateraz nedeje. Tento zákon vítam a budem ho podporovať, aby sa v tom aspoň čiastočne urobil poriadok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja tiež fandím tomuto, tomuto návrhu zákona, lebo môže čiastočne riešiť naozaj tú situáciu, ktorá častokrát v plastickom vyjadrení vyzerá tak, že tým chudákom niekto príde na x6-ke alebo na x5-ke povedať, že nemá peniaze, že počkajte, hej, ešte, ale pritom už peniaze dávno dostal. Takže naozaj, niektorí majú na to žalúdok. Čiže toto, toto je v poriadku.
Ešte ma napadá jedna vec, že možno by stálo za to, keby sme sa vedeli dopracovať k takým údajom, že, alebo takú stránku spraviť, že vyhrali a nezaplatili, by možno stálo za to, žeby sme spravili, alebo niekto by spravil internetovú stránku, že kto všetko vyhral akú súťaž a následne nezaplatil. Možno by sme sa dozvedeli zaujímavé údaje a možno by to mohlo byť aj takým podporným vodítkom pri tom, že či tieto firmy majú nejaké právo sa zúčastňovať ďalších súťaží, ale tak chcem povedať, že fandím tomuto návrhu.
Ďakujem

Vážení kolegovia, ďakujem pekne tým, ktorí vystúpili v rozprave, teda pánovi Matovičovi a pánovi Mikloškovi. A takisto reakciu pána Hlinu.
Nikdy nie je neskoro, pán Matovič. V podstate od toho deväťdesiateho roku sa to podnikateľské prostredie nejako vyvíja. Možnože sme boli až príliš naivní, keď sme si mysleli, že morálka, seriózny prístup medzi podnikateľmi sa udomácni veľmi rýchlo. Nie je to tak, ale teraz sme tu. A ten problém je takisto tu. A potrebujeme ho riešiť.
Tým špekuláciám sa nikdy nevyhneme. V každom prípade ale my hovoríme o verejných zdrojoch, o verejných zákazkách. A toto je spôsob, keď môžeme, keď štát môže intervenovať. V rámci bežných zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi štát nemá nejakú páku. Cez Obchodný zákonník môže nastaviť len nejaké všeobecné pravidlá. Ale tu môže štát priamo intervenovať. Tu štát môže priamo vstupovať do toho. Nezaplatil si, tak my ti urobíme obmedzenia, prípadne nejakú reštrikciu, aby si to druhýkrát neurobil.
A toto je dôležité. A myslím si, že to je aj dobrý príklad. Ak to zavedieme v rámci verejných zdrojov a budeme mať kontrolu nad účelom využívania tých verejných zdrojov, môže sa to potom postupne presadiť medzi podnikateľmi. Platobná disciplína aj v rámci obchodných vzťahov mimo verejných zákazok. O to tu ide. My teraz nemáme nástroj, ktorým by sme mohli kontrolovať a postihovať, ako sú tie zdroje ďalej poskytované tým subdodávateľom, ktorí zabezpečujú zákazky.
Áno, ja som riešil, tento problém pre mňa nie je neznámy, aj subdodávateľov. Len tam som už bol upozornený právnikmi, že tam my už nemôžeme, že štát už nemôže intervenovať, vstupovať, pretože tam sa už vlastne nejedná o verejných zdrojoch, pretože subdodávateľ už môže mať aj iné zmluvné vzťahy. Tam by sme mohli naraziť na právny problém, aby jednoducho štát mohol cez verejného obstarávateľa intervenovať do ďalších vzťahov medzi ďalšími subdodávateľmi. Takže nie je to pre nás neznámy problém. Narážame trochu na právny problém v tomto smere, ale ja verím, že ak niekto príde v druhom čítaní s rozumným návrhom ako riešiť povedzme túto záležitosť, ja to skutočne len a len uvítam.
Ešte možno, samozrejme, že ďakujem pekne aj za poznámky, také tie príklady od môjho kolegu Jožka Mikloška. Ja mám množstvo, hádam až tisícky všelijakých prípadov, keď som komunikoval s podnikateľmi, aké skúsenosti majú s vymáhaním svojich pohľadávok od tých, ktorí majú garantované zdroje zo štátu na verejné zákazky, a nechcú pustiť tie zdroje ďalej. By ste neverili, by ste skutočne neverili. Pán Hlina hovorí, že niekto príde s bavorákom a povie, že nemá, nemá možnosť, alebo nemá peniaze na zaplatenie svojho záväzku. Pán Hlina, my to riešime takisto, je tam takzvaná oznamovacia povinnosť. Ak ten generálny dodávateľ, alebo my ho nazývame úspešný uchádzač v tomto návrhu, v podstate neplatí, je upozornený, má zablokované ďalšie platby, už toto je výzva, ak naďalej nebude platiť, je vyškrtnutý zo zoznamu podnikateľov, a znamená to, ako keby sa dostal rovno na čiernu listinu. Tí budú vyškrtnutí zo zoznamu podnikateľov v rámci Úradu pre verejné obstarávanie. My nepotrebujeme nejakú extra čiernu listinu, oni budú dosť dobre známi. Takže na toto je pamätané. Skutočne je to len na nás, aby sme prehodnotili náš pohľad na tieto veci, a ako to už bolo naznačené aj pánom Matovičom, aby sme dali nabok stranícke tričká, a ak skutočne chceme, je to výzva pre túto dobu, pretože čelíme vážnej hospodárskej kríze. Ak nebudeme tieto veci odstraňovať, na Slovensku nebude lepšie, možno horšie, aj keď to nevítam.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi predložiť návrh zákona na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov. Dôvodom predloženia návrhu ústavného zákona je zabezpečiť, aby sa dôchodkové dávky nezdaňovali, a tak nedochádzalo k znižovaniu životnej úrovne ich poberateľov. Súčasná ekonomická situácia nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii je poznačená pretrvávajúcou krízou a vyžaduje si mnohé nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia, ku ktorým vlády jednotlivých krajín musia pristupovať. Konsolidácia verejných financií je základom aj programového vyhlásenia súčasnej ľavicovo orientovanej vlády a by bola teda alfou a omegou programového vyhlásenia každej inej vlády.
Vzhľadom na prijímanie úsporných opatrení, ako aj krokov na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu sa môže stať, že akákoľvek, aj budúca vláda si spomenie aj na príjmy dôchodcov. Zdaňovanie či iné znižovanie dôchodkov by však výrazne zhoršilo životnú úroveň ich poberateľov. Zdaňovanie dôchodkov existuje vo viacerých krajinách Európskej únie, napríklad vo Švédsku, Dánsku, Fínsku, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Španielsku alebo Portugalsku. Avšak porovnanie miery náhrady dôchodkových dávok vo vzťahu k predchádzajúcim zárobkom v týchto krajinách nie je pre Slovensko priaznivé.
Slovensko, Slovenská republika so 40 percent, 47-percentnou mierou náhrady sa nachádza na 21. mieste z 27 krajín EÚ, kým ceny základných tovarov a služieb sú porovnateľné, často aj vyššie ako v najrozvinutejších štátoch únie. Treba ešte si všimnúť aj ten zoznam, že buď hovoríme o bohatých severských usporiadaných krajinách, kde sú tie dôchodky rádovo vyššie, alebo zase hovoríme o tých zadlžených južanských krajinách, ktoré už teraz sú odkázané na pomoc, a v týchto krajinách za posledných 10 rokov úplne nepodložene sa zdvihovali dôchodky, ktoré, o čom nemôžeme hovoriť na Slovensku. Dôchodky preto vyžadujú nadštandardnú ochranu v porovnaní s inými príjmami, a to hlavne kvôli tomu, lebo ich poberatelia z objektívnych dôvodov nevedia si nahradiť tento výpadok príjmu z objektívneho dôvodu veku, alebo zdravotného stavu. Nemôžu tak flexibilne reagovať na, na výpadok, respektíve na zníženie príjmu, ako to môže byť napríklad u ekonomicky aktívnych ľudí. Tí prípadnou zmenou zamestnania, prácou nadčas, vedľajším pracovným úväzkom či podnikaním môžu zabezpečiť príjem na udržanie svojej životnej úrovne. Toto nemôžeme povedať o dôchodcoch. V záujme zabezpečenia istoty nezdaňovania dôchodkov považujeme za potrebné túto istotu dosiahnuť ústavnou väčšinou.
Predložený návrh ústavného zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí, ani na rozpočet vyšších celkov, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, či na informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu ústavného zákona. Som presvedčený, že návrh je v súlade s pravicovou ideológiou, keďže ide o zabránenie zvyšovaniu daní, ale pritom poskytuje sociálne istoty dôchodcom, ktorých prípadné zdanenie by spôsobilo zníženie ich životnej úrovne bez toho, aby mali objektívnu možnosť svoje príjmy nahradiť. Preto si myslím, že na oboch stranách sály by sme mohli nájsť podporu pre tento návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.