8. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 12. septembra 2012 č. 183 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport svojimi uzneseniami z tohto roka. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe:
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 14, 16 až 31 a 33 s návrhom schváliť a spoločne o bodoch 15 a 22 s návrhom neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra tohto roku. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, máme takú šnúru zákonov, máme takú šnúru zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti a doteraz sme sa tak kultivovane hladkali a povzbudzovali vzájomne pri tých doterajších návrhoch zákonov, boli predovšetkým aproximačné alebo menej konfliktné, ale môj pohľad na tento návrh zákona ako aj spôsob jeho prerokovávania, ale už nabáda k výrazne vyššej miere kritičnosti, takže aj môj prejav bude výrazne kritickejší k tomuto návrhu zákona.
Ja som k novele zákona o advokácii v prvom čítaní povedala, že mám pocit, že stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktoré majú vplyv, skrátka nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho. Áno, je to zadanie premiéra Roberta Fica, aby bolo v justícii ticho, aby bol pokoj. Ak si pod upokojením situácie predstavujete, pán minister, zvyšovanie platov sudcov, pasivitu pri antidiskriminačných žalobách, menej peňazí pre zamestnancov justície, možno ich prepúšťanie, konformnú Súdnu radu, ktorá neprotirečí svojmu šéfovi, teda vychádzanie v ústrety tým, ktorí majú v justícii vplyv, ja hovorím, deštrukčný vplyv, tak toto sa naozaj darí.
Ja si ale myslím, že najväčší problém Slovenska po 20-tich rokoch sú predovšetkým nefungujúce inštitúcie. Tento štát jednoducho nefunguje normálne, neplní si základné funkcie, ak chcete, ľudia za svoje peniaze, ktoré platia vo forme daní štátu, nedostávajú to, na čo majú nárok, na čo majú právo aj podľa ústavy. A to platí, samozrejme, aj pre justíciu. Preto som presvedčená, že justičné prostredie potrebuje zmeny, potrebuje pokračovať v zmenách, potrebuje pokračovať v otváraní verejnej kontrole, vo vytváraní podmienok, ale aj vo vytváraní tlaku na efektívne fungovanie, teda potrebuje zmeny v záujme naplnenia toho, čomu hovoríme prístup k spravodlivosti alebo vymáhateľnosť práva. Samozrejme, že zmeny v takomto prostredí vždy znamenajú krik, pretože tí, ktorí profitujú z nefungujúceho prostredia, sú spravidla vplyvní a vedia kričať. Pokoj a ticho potom ale nie sú v záujme občanov, ale naopak. Áno, to som povedala v prvom čítaní a povedala som aj to, že v tejto situácii je paradoxne jeden z prvých zákonov, ktorý v parlamente minister spravodlivosti predkladá, práve zákon o advokácii, ktorý je pripravený tak, že advokátska komora sa zaňho naozaj nemusí pred svojimi členmi naozaj hanbiť. Ja si dovolím odcitovať premiéra Roberta Fica z minulotýždňovej tlačovej konferencie na ministerstve spravodlivosti, kde pán premiér povedal: "Požiadal som pána ministra, aby naďalej veľmi jasne sledoval počet legislatívnych iniciatív a upozorňoval príslušné ministerstvá, že podávanie návrhov zákonov do vlády a do Legislatívnej rady vlády, by malo prichádzať len vtedy, ak ide o plnenie programového vyhlásenia vlády alebo ak to vyžaduje naliehavá spoločenská potreba." Citujem ďalej premiéra Roberta Fica: "Musíme zabezpečiť, že ministerstvá, ktoré predkladajú návrhy zákonov, a vláda, ktorá predkladá návrhy zákonov do parlamentu, nebude otravovať parlament a nebude otravovať spoločnosť s návrhmi, ktoré nemajú nič spoločné s programovým vyhlásením vlády alebo s plnením naliehavej spoločenskej potreby." Neviem, teda ako mám teraz chápať tento návrh zákona. Buď, že nás otravujete, pán minister, týmto návrhom zákona, alebo riešite nejakú naliehavú spoločenskú potrebu.
Keď ho čítam, tak potom môžem dospieť len k záveru, že záujem Slovenskej advokátskej komory na obmedzení prístupu koncipientov ku koncipientskej praxi, skrátka na uzatvorení sa advokátskeho kruhu, je naliehavá spoločenská potreba.
Ja si to nemyslím. Ja si to nemyslím, a preto si dovolím predložiť môj pozmeňovací návrh, napriek tomu, že už bol na ústavnoprávnom výbore zamietnutý. Tento pozmeňovací návrh sa týka niekoľkých okruhov a ja ich veľmi krátko uvediem, a potom prečítam pozmeňovací návrh. Týka sa toho, aby sa koncipientská prax nepredlžovala z troch rokov na päť rokov. Týka sa toho, aby sa advokátmi mohli stať aj ľudia s inou praxou, nielen koncipientskou, čakateľskou alebo notárskou praxou. Týka sa toho, aby advokátska komora nemohla kontrolovať, nemala právomoc kontrolovať obchodné mená. Týka sa obmedzenia zamestnávať koncipienta až po piatich rokoch. Týka sa vypustenia požiadavky overovať spôsobilosť aplikovať právny poriadok u koncipientov so zahraničnou vysokou školou. Týka sa obmedzenia počtu zamestnávaných koncipientov a týka sa toho, že v Občianskom súdnom poriadku sa navrhuje rozšíriť okruh prípadov, kedy občania budú musieť byť povinne zastúpení advokátom.
Dovolím si prečítať môj pozmeňujúci návrh a potom sa k jednému z bodov pozmeňovacieho návrhu vrátim.
Pozmeňovací návrh:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa bod 9 vypúšťa.
3. V čl. I bod 17 sa v navrhovanom odseku 4 vypúšťa posledná veta.
4. V čl. I bod 39 znie:
"39 v § 62 ods. 1 v uvádzacej vete sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "obmedzeným" sa vkladá čiarka a slová "usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia".
5. V čl. I bod 40 znie:
40. V § 62 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie s odborom právo".
6. V čl. I sa bod 43 vypúšťa.
7. V čl. I bod 44 znie:
44. § 62 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak ide o výkon advokácie podľa § 12 ods. 1 písm. c) až e), je školiteľom advokátskeho koncipienta len ten z advokátov, ktorý dal súhlas, aby bol uvedený ako školiteľ v pracovnej zmluve a ak ide o organizačnú zložku zahraničného združenia, je školiteľom advokátskeho koncipienta jej vedúci."
8. V čl. I bod 54 v navrhovanom § 82b sa vypúšťajú odseky 2, 3 a 5.
Ostávajúce odseky sa primerane prečíslujú.
9. V čl. II sa vypúšťa bod 1. Súčasne sa zrušuje označenie bodu 2.
Chcem sa dotknúť bodu 2 môjho pozmeňovacieho návrhu a prosím aj o osobitné hlasovanie o bode 2 môjho pozmeňovacieho návrhu.
Navrhujem ponechať súčasnú právnu úpravu započítania aj inej právnej praxe, na základe rozhodnutia advokátskej komory namiesto koncipientskej praxe. Tak ako je dnes predložená novela zákona o advokácii, znamená to, že naozaj advokátom by sa mohol stať len ten, kto absolvuje koncipientskú prax, prax justičného čakateľa alebo prax notárskeho koncipienta.
Pozmeňovací návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorú predložili kolegovia, mám pocit pán poslanec Martvoň alebo pán poslanec Brixi, rozširuje, aby sa advokátom mohol stať aj asistent sudcu Najvyššieho súdu. Ja tuto chcem apelovať, ak nie sú pre vás akceptovateľné z akýchkoľvek dôvodov ostatné pozmeňovacie návrhy, ani v tej miere, aby ste o nich rozmýšľali, vážení kolegovia, tak aby tu ste sa zamysleli. Vyšší súdny úradník, ktorý možno niekoľko rokov robí rozhodovaciu činnosť na súde, nebude môcť sa stať nikdy advokátom. Ľudia, ktorí robia v podnikoch, ľudia, ktorí robia v štátnej správe a robia na pozíciách právnikov, kde zastupujú štátne inštitúcie, zastupujú klientov, napr. právnici Centra právnej pomoci, zastupujú podniky. To znamená robia advokátov štátu mnohokrát, nebudú podľa tohto návrhu zákona mať prístup k činnosti advokáta ani na základe toho, aby to posúdila advokátska komora. Ja nič iné nechcem, len aby ostal súčasný stav, ktorý dáva možnosť advokátskej komore toto posúdiť. Podľa mňa je to spravodlivé a takto, keď zúžime ten prístup k tejto profesii, myslím si, že je to pre mnohých právnikov nespravodlivé, pretože sa nebudú môcť v budúcnosti uchádzať o túto profesiu, pretože komora proste ani len si nechce nechať túto právomoc. Ja som to naschvál spomenula, pretože tu si myslím, že naozaj by mohla byť vôľa zamyslieť sa, a preto poprosím, aby o bode 2 môjho pozmeňovacieho návrhu sa hlasovalo osobitne.
Toľko prvá časť môjho vystúpenia.
Ja si dovolím zopakovať to, čo som povedala aj na úvod, že ja si naozaj myslím, že najväčším problémom Slovenska po 20 rokoch sú naozaj nefungujúce inštitúcie, že tento štát nefunguje riadne, neplní si všetky svoje základné funkcie a naozaj ľudia za svoje peniaze a budú platiť viac, nedostávajú od štátu kvalitné služby a nedostávajú to, na čo majú právo. Všetci vieme, že na to, aby štát dobre fungoval, musí mať aj kvalitnú legislatívu. Dokola hovoríme, že legislatíva sa nemá meniť často, že sa má dodržiavať legislatívny proces, a hovorí to aj premiér Robert Fico. Opäť citujem Roberta Fica, opäť z tlačovej konferencie na ministerstve spravodlivosti: "Na prvé miesto som postavil úlohu zvýšiť kvalitu legislatívy." Pán minister, aj vy ste sa k tejto úlohe prihlásili. Na spoločnej porade legislatívnych pracovníkov ste, ako som sa dočítala z tlačovej správy, ktorá je zverejnená na stránke ministerstva spravodlivosti, povedali, teraz citujem vaše slová: "Kvalite zákonov neprospieva, ak sú prijímané narýchlo. Musíme preto nájsť mechanizmus, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania." Ja si toto dovolím zopakovať, lebo to považujem za dôležité a považujem túto vetu za správnu a stojím za touto vetou, ktorú povedal minister spravodlivosti. Áno aj ja si myslím, že kvalite zákonov neprospieva, ak sú prijímané narýchlo. Aj ja si myslím, že je správne, že musíme hľadať mechanizmy, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania.
Pán minister, ale ten mechanizmus je veľmi jednoduchý. Jednoducho dodržiavajte platné pravidlá. Ony sú, treba ich len dodržiavať a trvajte na dodržiavaní platných pravidiel a kričte, keď sa tieto platné pravidlá nedodržiavajú. Kto iný ako minister spravodlivosti má dodržiavať pravidlá, trvať na nich a kričať, keď sa porušujú. Ja chcem upozorniť na flagrantné porušenie pravidiel pripomienkového konania. Stalo sa toto leto. Kľúčový zákon tejto vlády, ktorým... (Ruch v sále. Reakcia vystupujúcej: "Ja vás veľmi pekne poprosím."), kľúčový zákon tejto vlády, ktorý táto snemovňa na dvakrát prerokovávala v skrátenom legislatívnom konaní, ktorým došlo k zásadnému zásahu do dôchodkového zabezpečenia občanov tejto krajiny na desaťročia dopredu, bol na úrovni vlády prerokovaný mimo akéhokoľvek riadneho pripomienkového konania. Nešiel cez legislatívny portál, nebol k dispozícii verejnosti. Ministerstvo práce ho dalo rezortom na dva pracovné dni na pripomienkovanie a ministerstvo spravodlivosti vedené ministrom spravodlivosti, ktorý je predseda Legislatívnej rady vlády, toto nijak nenamietol. A to je problém. My máme pravidlá, pán minister. My máme pravidlá, treba ich dodržiavať a treba kričať, keď sa tieto pravidlá porušujú. Kto iný, ako minister spravodlivosti má dodržiavať pravidlá, má trvať na tom, aby sa dodržiavali, a má kričať, keď sa porušujú.
Ale vráťme sa k zákonu o advokácii. Vráťme sa k spoločnej správe k zákonu o advokácii, teda k tej spoločnej správe, ktorú máte asi v laviciach, páni a dámy poslanci, pretože pomerne dlhé prerokovanie na ústavnoprávnom výbore tejto novely zákona o advokácii bolo aj preto také dlhé, pretože padlo množstvo pozmeňovacích návrhov na ústavnoprávnom výbore. Keď si pozriete spoločnú správu k tlači 194, vidíte, že obsahuje 33 pozmeňovacích návrhov. A ja vás chcem, dámy a páni, upozorniť na to, že medzi týmito 33 pozmeňovacími návrhmi nie sú len návrhy, ktoré sa týkajú vylepšovania zákona o advokácii, ale medzi týmito pozmeňovacími návrhmi, ktoré boli v ústavnoprávnom výbore predložené v druhom čítaní, je doplnenie novelizácie Občianskeho súdneho poriadku ďaleko nad rámec toho, čo sú súvisí so zákonom o advokácii.
Ja vás chcem upozorniť, dámy a páni, že napr. sa tu mimo akéhokoľvek pripomienkového konania rieši aj taká otázka, či drobné spory majú ostať tak, ako dnes, do 500 eur, alebo či v tejto republike budeme za drobný spor považovať spor, ktorý má hodnotu tisíc eur. Nie je to jedno, pretože pri drobných sporoch súd nemusí pojednávať. Ja neviem, možno je 500 málo a možno 1000 je tá správna hranica, ale nie je to náhodou otázka, ktorá by mala ísť cez pripomienkové konanie? Ku ktorej by sa asi ľudia mali vyjadriť? Možno aj odborníci vyjadriť? Ja myslím, že v tejto krajine je 1000 eur pomerne veľa peňazí a neviem, či sme dospeli na to, aby tisíceurový spor bol drobný spor a nepojednávalo sa o ňom. Len aby ste vedeli, že čo tu všetko je v tej spoločnej správe.
V tej spoločnej správe sa napríklad mení aj tá právna úprava, kde sme zaviedli, že pri sporoch, ktoré sa týkajú maloletých detí a jedná sa o spor s cudzím prvkom, tak sme skrátili lehotu na rozhodovanie súdov na tri mesiace.
Ja viem, že s tým majú problémy, ale zároveň viem, že táto republika nedodržiava Haagsky dohovor. A zároveň viem, že sú to spory, v ktorých sa rozhoduje o tom, že napríklad ktorý súd je príslušný o tom rozhodovať, o tom dieťati a že sú to spory, ktoré sa vlečú, a že je to pre tie deti a tie rodiny strašne zložité.
Tak ja neviem, či nie je lepšie napríklad posilniť príslušný súd a nechať tam trojmesačnú lehotu? Neviem, možno je to nezvládnuteľné a možno má ministerstvo spravodlivosti pravdu, ktoré dalo tento pozmeňovací návrh pani poslankyni Vittekovej. Ale nepatrí to, dočerta, do pripomienkového konania?! To patrí do pripomienkového konania! To nemôže byť len tak prilepené k návrhu zákona o advokácii!
Môžem hovoriť o ďalších, pretože len tak prilepujeme k zákonu o advokácii aj nov..., pardon, novelu zákona o sudcoch, pretože zdá sa, dnes najakútnejší problém slovenského súdnictva je, aby sudca mohol ísť na stáž na ministerstvo spravodlivosti na dobu dlhšiu, ako sú tri mesiace.
Možno je to dobré, aby chodili sudcovia na stáž na ministerstvo spravodlivosti dlhšiu dobu ako tri mesiace. Kedysi mohli ísť až na niekoľko rokov. My sme usúdili, že áno v Justičnej akadémii a v podobných inštitúciách je dobré, keď sú sudcovia na stáži na dlhšie obdobie, ale na ministerstvá, predsa len radšej nech súdia, na ministerstvo maximálne na tri mesiace. Možno sme usúdili zle. Ale nepatrí to náhodou do pripomienkového konania? A pýtam sa, čo je na tom také akútne, alebo ktorý sudca je dnes na ministerstve spravodlivosti na stáži a treba mu tú stáž predĺžiť? Prečo to musíme riešiť teraz a takto? Prečo musíme teraz a takto riešiť zmenu právnej úpravy dočasného pridelenia sudcu? Dnes ten inštitút existuje. Dnes sa môže dočasne prideliť sudca z jedného súdu na druhý súd na rovnakej úrovni. To znamená z jedného okresného súdu na druhý. Z jedného krajského súdu na druhý. Áno, na to, aby si vypomohli tie súdy, keď jeden má prebytok sudcov, môže pomôcť inému súdu. Áno, ale ja som napríklad zásadne proti tomu, aby takto chodili sudcovia okresných súdov vypomáhať na krajské súdy. Som zásadne proti tomu preto, pretože pre dočasnému prideleniu neprebieha žiadny výberový proces.
Čiže nám potom súdia na krajských súdoch sudcovia, o ktorých nevieme, či spĺňajú kritériá na pridelenie na krajských súd. A ja si nemyslím, že je to v poriadku. Ale možno, že je lepší iný názor. Ale nepatrí to náhodou do pripomienkového konania? Som presvedčená, že to patrí do pripomienkového konania! Rovnako ako s tým súvisiaca novela zákona o súdoch, ktorú, mimochodom, páni poslanci asi nedostali do ruky kompletný návrh, nedali na riadnom rokovaní ústavnoprávneho výboru, ale kvôli novele zákona o súdoch, ktorá nijak nehorí v rámci prerokovávania návrhu zákona o advokácii v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru, ako gestorského, sa poslanci uzniesli, že sa vrátia do druhého čítania, aby tam pichli ešte tú novelu zákona o súdoch, a potom uzavreli spoločnú správu. Toto je ten spôsob robenia kvalitnej legislatívy? A preto hovorím, pán minister, nepotrebujeme, naozaj nepotrebujeme hľadať mechanizmus, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania? Pretože to riešenie je naozaj úplne jednoduché. Stačí, pán minister, aby ste v pravú chvíľu povedali nie! A vy to "nie" môžte povedať ešte teraz pred hlasovaním tejto snemovne, pretože keď vy poviete nie, tak poslanecká snemovňa nemôže o návrhu, pozmeňovacieho návrhu rokovať, ktorý ide nad rámec vami predloženej vládnej novely.
Takže myslím si, že naozaj po dvadsiatich rokoch najväčší problém Slovenska sú nefungujúce inštitúcie. Tento štát nefunguje normálne, ani táto legislatíva nefunguje normálne. Áno, neplní si základné funkcie, a áno, ľudia nedostávajú za svoje peniaze, ktoré platia vo forme daní, to, čo im patrí.
Aby sa to zmenilo, musíme predovšetkým ale chcieť a musíme chcieť najmä my politici. A niekedy stačí strašne málo... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia vystupujúcou. Reakcia vystupujúcej: "Pán poslanec, poprosím vás, môžte ma teraz nevyrušovať? Ďakujem.") A niekedy stačí strašne málo, čo my politici môžeme urobiť. Stačí, aby sme prejavili jasný postoj. Pretože keď treba, tak treba povedať niekedy aj nie.
A ja hovorím nie takémuto spôsobu robenia legislatívy a v tomto prípade, myslím si, že aj tento pohár pretiekol, a som pripravená tieto prílepky k zákonu o advokácii napadnúť na Ústavnom súde preto, akým spôsobom budú touto snemovňou schválené, ak sa poslanci rozhodnú, že ich schvália.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tak ja ďakujem pani poslankyni Žitňanskej za tento jej prednes, lebo v plnej miere sa stotožňujem s tým, čo tu povedala. Naozaj najväčším problémom a naliehavou spoločenskou objednávkou v justícii nie je ani tak úprava podmienok v advokácii, ale nízka úroveň vymožiteľnosti práva. A absolútne s ňou súhlasím v tom, že pod túto nízku úroveň a stupeň vymožiteľnosti práva sa podpisuje nekvalitná legislatíva a nefungujúce, nečinné verejnoprávne orgány.
Ďakujem za tento príspevok.

Ďakujem pekne za slovo. Tak vidíme, že od ústavnoprávneho výboru nastal trošku posun u pani poslankyne Žitňanskej vo forme trošku, dá sa povedať, toho názoru, čo sa vlastne udialo. Najskôr nás na ústavnoprávnom výboru obvinila, že dávame nepriame novely. Po vysvetlení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kedy potom pani Žitňanská zistila aj s pánom Gálom, že sa mýlili a radšej opustili rokovanie ústavnoprávneho výboru, zmenila vyjadrovanie a už hovorí o prílepkoch.
No v každom prípade si dovolím povedať, pani poslankyňa, ja som vám to aj povedal tam na ústavnoprávnom výbore, keď ste jednoducho nedokázali iný argument alebo iný názor akceptovať. Jednoducho my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER sme tu boli zvolení ľuďmi, občanmi a taktiež máme právo legislatívnej iniciatívy.
Pokiaľ máme určitý názor, že zákon zlepšíme, na to je ten výbor, hodnotí sa aj práca vo výboroch, sme za to platení. Keď sa vám to nepáči, tak, samozrejme, zrušme parlament, nech aj vláda priamo prijíma zákony a potom Slovenská republika uskutoční, teda ušetrí neskutočne veľa peňazí. Čiže v tom prípade by znamenalo, že aj vaša práca v parlamente je zbytočná. Ale my tu takýto názor nemáme, chceme pracovať v parlamente, na to sme tu boli zvolení, a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti sme sa snažili zákon o advokácii a taktiež ďalšie otvorené zákony vylepšiť a keď ste spomínali ten zákon o sudcoch, snažili sme sa teda, keďže je veľká kritika, že súdy pomaly konajú, to vylepšiť tak, aby sa to teda zlepšilo.
Toľko z mojej strany.