8. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja skúsim krátko hovoriť. Nechcel som to pôvodne urobiť, ale ma to vyprovokovalo, tak krátko chcem zareagovať, že naozaj si myslím, že dávam na zváženie taký návrh, či by sme neskúsili, lebo stále sú to vládne návrhy, takú podkategóriu spraviť. A myslím, že už je aj čas, že by sme mohli ich nenazývať vládne. Ale môžeme povedať, že to sú lobistické, operačno-taktické, potom potrebné a potom opravné zákony. Hej, my sme tu včera a predvčerom boli faceovaní, to ste doniesli úplne brutály, potom vám môžem povedať, že brutálne lobistické zákony nám tu doniesli. Vy tu prezentujete z môjho pohľadu operačno-taktický zákon na zmätenie protivníka. Ja som to niekedy robil. A keď som bral Slotovi vlajku, tak my sme o 50 metrov ďalej, prezradím, nechali pustiť hasiaci prístroj, tým sme zmiatli vašich ľudí. Oni išli tam a my sme zatiaľ zobrali vlajku. A proste to sa tak zvykne robiť. A tiež si toto myslím, lebo tu naozaj dostávame morové rany, krajina dostáva morové rany.
To, čo ja silno identifikujem, je, že sme zabili spravodlivosť, už teraz ju pochovávame, aby ju nikto nemohol vyhrabať. A teraz ako to zmiasť? Aby zopár tých ľudí, ktorých to ešte zaujíma, na to zabudlo, tak im poviete, že však pozrite sa, čo ideme robiť.
Ja to nechcem nejako, pán minister, ja verím, že robíte veľa, dehonestovať, že to nestojí nejaký potenciál času. Ale v zásade som to moc zjednodušil, a tak ten zákon terajší v tejto predloženej polohe je, možno povedať aj zjednodušene, taký, že vlastne sa zrušia tie krajské úrady, prevedú sa pod obvodné a stanú sa z nich organizačné zložky alebo niečo také. Ale tak čo sa stane? Ušetrí sa pár korún, ako pán Beblavý spomínal, musia sa povymieňať všetky tabuľky, ale v zásade sa toho až tak veľmi nestane. Ale, dobre, pripustíme, možno naozaj, ako vy vravíte, to je predpríprava na veľkú vec, hej, len, máte čas, nevylučujem, že môže to byť predpríprava na veľkú vec. V tejto chvíli to skôr vyhodnocujem ako operačno-taktický zákon na zmätenie protivníka a oblbnutie ľudí, teda ako idete šetriť.
Ale čo ma vyprovokovalo? Vyprovokovalo ma to, že to školstvo teda pod vnútro patrí alebo bude patriť. Je tu tých absurdít, ja zisťujem, strašne veľa. Vy ste aj Rómov dali pod vnútro. Keby sme pokračovali vo výpočte absurdít, tak skúsim taký príklad uviesť. Rómov ste dali pod vnútro, ja si ináč neviem predstaviť, že by ste národnostné menšiny dali pod vnútro, či by to vôbec šlo. Viete, keby ten výbor LGBT, ten, zjednodušene povedané, homosexuálny výbor ste dali pod ministerstvo zdravotníctva, robíte určitú asociáciu, alebo židovskú náboženskú obec by ste dali pod hlásenie pobytu, pod vás, alebo cirkevný odbor ministerstva kultúry by ste dali pod SIS-ku. Viete, že to sú. (Reakcia podpredsedu vlády a ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka: „Čiže nemocnice by nemali byť pod zdravotníctvom, ale pod zahraničnými vecami, hej?“) Však vy to robíte. Však vy ste dali Rómov pod vás, školstvo ide pod vás. Viete, že to je tak. A tu taký je spor, že kto čo riadi alebo neriadi. Ja som riadil. A tiež v zásade sa dá jednoducho povedať, kto má peniaze, má moc. Tak síce ono je možno pravdou, že toho na tom školskom odbore vymenuje minister, on sa bude možno hádať s niekým, ako sa bude písmenko a písať a možno s nejakými ľuďmi á la Martin Poliačik či deti na vreci sedieť majú alebo nemajú. Ale za čo, kedy, ako, s kým to má byť, viete, do toho ho nikto nepustí. A to je presne to, čo hovoril kolega Beblavý, že, naozaj, kto má peniaze, ten má moc. Síce tí ľudia budú plní ideálov, verím, že ešte takí v krajine sú, ale naozaj to tam bude fungovať v praxi. Ja nevylučujem, že niekde vymenujete veľkého človeka do funkcie prednostu, ktorý naozaj bude veľký, ktorý s tým nebude mať problém. A poväčšine tí ľudia sú takí, akí sú. Na Slovensku sme ešte trošku v niečom iní a zase je tam moc tých ľudí silne ovplyvňovať. Čiže ja túto výhradu v zásade akceptujem, aby ste mi ju nevysvetlili tak, že by som sa upokojil, hej. Plus-mínus, hej, viem čítať ešte. Písať možno neviem, ale čítať viem. (Reakcia z pléna.) Ale ja som ho čítal. Ale ono faktom je, že Rómov ste dali pod vnútro, faktom je, že školstvo bude pod vnútrom. Ja nehovorím, že to sú najdôležitejšie veci, ale to sú také symbolické veci, ktoré majú často obrovský vplyv. Ale nechcem sa zamotať. Čiže naozaj keby ste potom robili aj nejakú reformu aj tých legislatívnych úloh, tak prípadne dám na zváženie taký jeden rozdeľovník, hej, čiže lobistické, operačno-taktické, potrebné a opravné. Ešte dokonca k tým lobistickým poviem, tam v tých okienkach pomaly nikto dokopy nesedí, tam by ste mohli dať stajne ako stajne Ferrari. Tak tam by bola aj stajňa Penty. Viete, oni by nás všetkých mali pod kontrolou, aby sme niečo neurobili, čo nemáme urobiť, lebo mám pocit, že niekedy im to tu trošku ujde, hej. A tak proste treba dať nejaký návrh, určite to nejako pôjde legislatívne, aby proste takto sa veci nestávali. Viete, že sa takto stávajú.
Pán kolega, trošku odbočím. A odkazujem to, že minule pánovi vášmu premiérovi odkazovali, že niečo pani Zvolenská, neviem, či o tom viete, doniesla do parlamentu, ona tu kľudne mohla spať v tej kombinéze. No akože viete, keď je nejaký jazdec stajne Ferrari, tak sa oblečie do kombinézy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, naozaj hovorte k návrhu zákona. Dobre?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pardon. (Reakcie z pléna.) Dobre, pán kolega, poviem vám to osobne, prečo by tu mala kľudne stáť v tej kombinéze.
A na záver len poviem, že nepresvedčili ste ma o tom riadení. Môže prednosta toho úradu riadiť aj školstvo, aj lesníkov, aj všetkých dokopy a vám to hlásiť, či budú mať segedínsky alebo bryndzové halušky v školskej jedálni v Kolárove. To tiež pre vás je možno nevyhnutná informácia (Smiech v sále.)
Tá centralizácia, ktorá je v tom návrhu, hej, okrem toho zmyslu zmätenia obyvateľstva, vás aj vysoko koncentruje a robí z vás personu ultra very important. V poriadku, prečo nie, ale, viete, ešte to dokončím, tá konštrukcia toho zákona, že všetko sa zruší a všetko, čo aj mali a čo im zostalo, čo ešte nepredali, pôjde pod vás, to sú tiež také veci, pri ktorých ja nehovorím, že zrovna vy s tým budete robiť zle, ale vždy tá koncentrácia moci nebola dobrá, akože nikdy to v zásade nedopadlo dobre, špeciálne to nikdy nedopadlo dobre v strednej Európe. Čiže aj na to chcem upozorniť, hej, že nie som celkom fanúšik vysokej koncentrácie moci a vysokých rozhodovacích právomocí niekde. Viete, aby sme nedopadli tak ako niekedy iní, že všetko sa začne a skončí na Hlbokej, hej, ako tam niekde bolo to ÚV KSČ, ale tak sa to vravelo. Čiže to tiež nie je zrovna pre zdravie spoločnosti, ale možno pre ten typ spoločnosti, z ktorého ja mám pocit, že tu budujeme, to znamená, tú zabitú spravodlivosť pochovávame riadne hlboko. V zásade je to v lajne, hej, je to v línii, tak na to upozorňujem. Ďakujem.

Alojz, ja teda v haluškách, v segedíne a v kombinézach nie úplne sa vyznám, ale sa vrátim k tomu sedeniu na vreciach. Som dole bol na klube, som počúval tvoju reč, tak mi to nedalo, musel som vybehnúť.
Keď sa slávilo výročie narodenia Marie Montessori, to je žena, ktorá má na svedomí tú pedagogickú metódu, podľa ktorej som ja pracoval v škole, tak celosvetovo Google, poznáš tú firmu, na vrchu na stránke google.com venovala výročiu narodenia Marie Montessori pre celý svet obrázok, tak ako pri významných výročiach to Google robí. Podľa jej pedagogiky najmodernejšie školské systémy vychovávajú deti. V Holandsku napríklad viac ako 50 % škôl, aj štátnych škôl, funguje podľa pedagogiky Marie Montessori. Takže zosmiešňovať pedagogiku, ktorá na svete znamená v najvýznamnejších krajinách, podľa ktorých si my berieme príklad, jednoznačne progres, mi príde ako keď už nie drzosť, tak aspoň známka neznalosti. A ak jedného pekného dňa nejaký pedagóg, z ktorého ty si berieš príklad a podľa ktorého by mali podľa tvojej predstavy fungovať školy, bude mať tak silné meno, aby celosvetovo sme mohli sláviť jeho narodenie, tak potom môžeme porovnávať, ktorý z týchto učiteľov alebo z týchto pedagógov na to ide lepšie. Ale dovtedy do beriem od teda ako iba planú urážku a neznalosť. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Nuž, pán kolega, nehnevajte sa, prepáčte, ale celé to vaše vystúpenie je jedna obyčajná veľká zlátanina. Ušetrí sa pár korún, vymenia sa tabuľky a ďalších veľa hlúpostí, ktoré ste v tomto krátkom vystúpení povedali. Nuž skutočne absolútne tomu nerozumiete, pričom, žiaľ, nie ste jediný v tejto sále zrejme. Veľmi zle to chápete. Ani to nebudem opakovať. Pred chvíľou pán minister celý ten princíp vysvetlil.
Ja, ak dovolíte, na rozdiel od vás osobne považujem predložený vládny návrh, ako ho považujú aj ostatní, ako štart nejakej rozsiahlej reštrukturalizácie verejnej správy obsiahnutej v projekte ESO. Ja osobne oceňujem ten systémový prístup, ktorý na rozdiel od minulosti, keď sme išli po povrchu, keď sme sa jedine zaoberali, prosím vás pekne, jedinou, síce významnou zložkou v nákladoch, mzdovou zložkou, ja beriem, že, prosím, vždy na človeka sú naviazané náklady, tentoraz skutočne ideme systémovo, ideme do hĺbky, hovoríme o majetku. Dúfam, všetci mi dáte za pravdu, že majetok treba zhodnocovať, majetkom sa treba zaoberať, že sú tu ďalšie prvky, verejné obstarávanie nemusím vysvetľovať. Určite v konečnom dôsledku podstatne znížia náklady, a to nielen na materiál, na služby, na ďalšie spektrum nákladov. No a, samozrejme, tieto očakávané náklady sa znížia a tie efekty sa prejavia. Nemôžeme čakať pri štarte, nemôžeme klásť otázku, čo to donesie na budúci rok. Vy viete, že keď sa niečo buduje a keď sa niečo prerába, tak vzniknú nutné náklady už len s nejakým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja chcem len zareagovať.
Ďakujem, pán Daniš, že ste aj na mňa reagovali, ale v zásade ste chválili pána ministra, však to je v poriadku, to sa ráta, to sa vám pripíše niekde. (Smiech v sále.)
Ale ja chcem pánovi Poliačikovi povedať, že ty si tak vyštartoval. Však ja som len hovoril v dobrom, že keď ja verím, že sú možno nejaké koncepcie, o sedení na vreci, o tom ja nehovorím „nie“. Ale nemusel si zrovna mi tu spraviť prednášku o pani Montessori. Len ja u vás identifikujem to, proste upozorňujem na to, lebo tu ináč bol systém práce aj terajšej opozície, že keď im ľudia neuverili, tak povedali, že ľudia sú blbí, hej, že nieže oni robia niekde chybu. Čiže nechoďte aj vy tým systémom, hej, že proste ak máš pocit, že to je správne, ono sa dá presvedčiť o tom tak, že vyhráte voľby a môže to tu vyzerať úplne inak, hej. (Reakcia poslanca.) No tak ale nechaj ma dohovoriť, ja ti skúšam poradiť. A fakt tu oplývate obrovským množstvom geniálnych nápadov. Tak proste jedna z ciest, ako ich presadiť nenásilnou formou, je vyhrať voľby. Čiže skúste sa nad tým zamyslieť. Však dajte hlavy dokopy a porazte ich. Dajú sa poraziť. A potom budeme všetci tu povinne sedieť na vreci. Veď ale zatiaľ ja som to len ilustroval, čo by mal robiť ten človek miesto toho, aby teda riadil, že bude musieť rozprávať s ľuďmi, ktorí si myslia, že sedieť na vreci môže tiež byť akože dobrý výchovný proces. Čiže ja nevylučujem, že môže to v zásade byť. Ale sa už tak poznáme, vieš, že som trošku konzervatívnejší.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Až mi je ľúto teraz, mám až zábranu vstúpiť do tejto šarmantnej chlapčenskej debaty, ktorá tu prebieha po ránu. Ale pokúsim sa trošku vážnejšie hovoriť, pretože myslím si, že je to vážna téma.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja som presvedčená, a hovorím to poslednú dobu často, pretože naozaj je to moje vnútorné presvedčenie, že mnoho vecí sa na Slovensku za dvadsať rokov naozaj podarilo a máme byť na čo hrdí. Ja viem, že sú takí, ktorí si myslia, že skoro nič sa za to obdobie nezmenilo, ale ja som presvedčená, že máme byť na Slovensku na čo hrdí. Ale myslím si, že ak sa hovorí, že nie je veľká téma, tak podľa mojej mienky pre Slovensko existuje jedna veľká téma. A tou veľkou témou sú fungujúce inštitúcie na Slovensku, a to oddola až hore všetko tu, pretože to, čo sa nám za 20 rokov nepodarilo, tak to sú fungujúce inštitúcie, aby tento štát naozaj normálne fungoval a poskytoval tie služby ktoré poskytovať má občanom, ktorí, áno, platia si tieto služby svojimi daňami a mali by za to dostať to, čo si platia, veľmi zjednodušene politicky povedané. A vidíme to dnes a denne. Ja som to pomenovala tak abstraktne, pretože to, čo som pomenovala takto abstraktne, to je problém, keď budem uvádzať akékoľvek príklady, tak o fungujúcich inštitúciách je to, že sa môže na Slovensku stať, že tri roky si niekto nevšimne, že nejaké dievčatko chýba, že štátne orgány štandardne nerozhodujú v tridsaťdňových lehotách, keď ich majú dodržať, niekedy im to trvá veľmi, veľmi dlho, čím sa vytvára priestor pre korupciu a, samozrejme, môžem skončiť aj pri súdoch, ale nebudem dnes hovoriť o súdoch.
Áno, môžeme kľudne sa stotožniť s tým, že naše fungovanie štátnych inštitúcií je drahé, ale ja nehovorím slovo drahé v zmysle nejakého absolútneho čísla, pretože je drahé na to, ako je neefektívne. Takže z tohto pohľadu podľa mňa každý, kto začne s reformou verejnej správy na každej úrovni, si zaslúži vyslyšať a podporu, pretože som presvedčená o tom, že je to absolútna základná otázka, ak chceme, aby tento štát do budúcnosti inak vyzeral a fungoval efektívnejšie. A naozaj aby ľudia od tohto štátu dostali to, čo im patrí, tak sa to neobíde bez reformy všetkých inštitúcií štátu. To chcem na úvod povedať jednoznačne.
Táto téma, ktorej sa chopila táto vláda, chopil minister vnútra, začína ako keby týmto relatívne malým zákonom teraz. A pán minister hovorí, že je to začiatok. V zásade je to veľmi malinký začiatok, veľmi malinký začiatok, nad ktorým by sme mohli mávnuť rukou, keby tu neboli možno výhrady kolegov, ktorí sa venujú školstvu, keby to bol začiatok, ktorý by možno niečo nesignalizoval, aj o tom budem hovoriť. Je to začiatok, ktorý začal veľmi skoro. A asi to treba pomenovať, že začalo to tak skoro asi preto, že, áno, tie škrty na ľuďoch, ktoré sa teda netýkajú len bohatých, treba kompenzovať aj nejakým signálom, že ideme šetriť aj na štáte. Tak ten signál vláda veľmi rýchlo chcela dať. Je to solídny komunikačný nástroj, rozumieme všetci tomu, akurát že sa to prejavilo zjavne na neprepracovanosti tohto návrhu zákona, pretože úspora z tejto malinkej zmeny nie je taká zásadná na to, aké možno škody môže spôsobiť, resp. otázniky si pri nej kladieme.
Ja chcem hovoriť, áno, o tej téme, že budeme mať dvojstupňové rozhodovanie pod strechou jedného orgánu, čo považujem za nebezpečné, pretože v správnych konaniach, kde sa rozhoduje o vážnych veciach, sú to témy ako rozhodovanie v otázkach životného prostredia, v iných veciach, kde naozaj sa rozhoduje o vážnych veciach, budeme mať rozhodovanie v prvom stupni v rámci správneho konania aj v druhom stupni pod jednou strechou, pod jedným prednostom. Ja viem, že sa navrhuje zriadiť osobitné oddelenie, ktoré bude mať vyhradené rozhodovanie v prvom stupni, ale zároveň veľmi dobre vieme, aké silné sú personálne väzby práve na tomto type úradov a aký silný dokáže byť takýto prednosta na takomto úrade. Zároveň máme skúsenosti, čo to znamená a aké je to dôležité, to nezávislé posúdenie od toho prvého stupňa, aké je to dôležité. A môžem spomenúť napríklad pezinskú skládku a všetko okolo toho, hej, rozhodovanie dvoch stupňov, aj keď, samozrejme, môžeme mať na to rôzne pohľady. A toto je podľa mňa systémový problém. Toto je systémový problém, ktorý podľa mňa v tomto návrhu zákona nie je dobre vyriešený.
My sme sa o tom rozprávali na ústavnoprávnom výbore, hovorili sme o tom, hovoril to pán poslanec Procházka, že môže mať aj ústavnoprávne dimenzie tento problém. Pýtali sme sa vašich kolegov na ústavnoprávnom výbore, či ešte nezvážia naozaj túto dvojstupňovosť rozhodovania riešiť nejakým iným spôsobom. Dostali sme odpoveď, že jedno z riešení, ktoré sa ponúka, že ten druhý stupeň by bol stiahnutý na jednotlivé ministerstvá, bolo zamietnuté preto, že jednotlivé ministerstvá, resp. nie všetky ministerstvá chceli prevziať túto agendu druhostupňového rozhodovania, ale ja si myslím, že to nie je o chcení alebo nechcení toho, ale že to je o tom, či prvý a druhý stupeň bude fungovať alebo či to bude de facto v konečnom dôsledku ako keby vecne a fakticky jeden stupeň, pričom podľa mojej mienky, aj keď môžeme vychádzať z toho, že budeme mať všetkých prednostov absolútne korektných, ktorí sa vôbec nebudú starať o to, ako budú zamestnanci rozhodovať v rámci toho samostatného oddelenia na prvom stupni, treba brať výrazne do úvahy aj to, že tomu normálny obyvateľ nikdy, nikdy neuverí, pretože my máme tú skúsenosť, aj ako ľudia vnímajú otázku konfliktu záujmov, nezávislosti druhého stupňa, keď je tam jeden nadriadený, tomu normálny človek neuverí, že to samostatné rozhodovanie v tom prvom stupni je.
A aj o tom to je podľa mojej mienky, či v tomto marazme, a preto som začala na úvod tak zoširoka hovoriť, má to ústavnoprávnu konotáciu, ale má to podľa mňa aj tú úroveň dôveryhodnosti týchto inštitúcií, pretože keď som začala od začiatku tak zoširoka hovoriť, hovorila som o tom, že tieto inštitúcie na Slovensku nefungujú, a ani nie sú vnímané tak, že fungujú. Tak možno povedať, že to, keď máme rozhodovanie v prvom aj v druhom stupni koncentrované pod riadením jedného prednostu, tak to ani nezvyšuje dôveryhodnosť rozhodovania týchto inštitúcií.
A naozaj je to o vážnych veciach. A preto si myslím, že toto je vážna téma, pričom nie je až tak odložiteľná na niekedy do budúcnosti, pretože, samozrejme, je tam možných viac riešení, je tam možné riešenie, že naozaj o druhom stupni bude rozhodovať príslušné ministerstvo, čo je riešenie, ktoré je rýchle, ľahké a asi sa dá aj veľmi rýchlo urobiť. A keby sme chceli, tak možno sa dá aj napísať do zajtra a vieme to takým spôsobom schváliť.
Samozrejme, existujú aj iné riešenia. Tie iné riešenia môžu byť, že sa proste pozrieme vôbec na rozhodovanie v správnom konaní a proste sa zamyslíme nad tým, či systém, ako je nastavený teraz, je vyhovujúci, či nebudeme mať v správnom konaní jednostupňové rozhodnutie a tie rozhodnutia budú preskúmavať súdy, čo zase, samozrejme, vyžaduje nejaké zmeny aj v systéme súdnictva a zamyslenie sa nad správnym súdnictvom a tak ďalej. Tu je o čom diskutovať.
Je tu možnosť nájsť riešenie, ale podľa mojej mienky také, ktoré sa našlo, má veľké riziká, má riziká právne, ústavnoprávne a má aj riziká, pokiaľ ide o dôveryhodnosť rozhodovania týchto inštitúcií na úrovni obvodných úradov. A považujem to za vážne, a preto si myslím, že aj keď rozumiem tomu, že tento zákon bol svojím spôsobom rýchlo posunutý do pripomienkového konania ešte v auguste a potom daný na vládu a do parlamentu, pretože je to dobrý komunikačný nástroj na demonštráciu toho, že nešetríme len na ľuďoch, ale aj na štáte, tak na druhej strane má so sebou tieto riziká, ktoré podľa mojej mienky vyplývajú z toho, že bol daný z dôvodov, o ktorých hovorím, do pľacu príliš skoro a nebol dotiahnutý z tohto systémového hľadiska. A podľa mojej mienky je to problém. A je to vážny, naozaj vážny problém, ktorý si zaslúži vážnu debatu o to viac, že toto má byť prvý krok a za ním budú nasledovať ďalšie kroky. A ja si myslím, že táto otázka by mala byť zodpovedaná ako keby pred zátvorkou, nie je dostatočnou odpoveď, že niekde to tak už takto máme a niekde to takto funguje, akonáhle sa tento zlý systém rozširuje, tak si treba pred zátvorkou povedať, ako spravíme ústavne komfortné dvojstupňové rozhodovanie v zásadných otázkach, ktoré sa týkajú občanov alebo či nevytvoríme úplne iný systém v rámci správneho konania či už v dvojstupňovom alebo jednostupňovom rozhodovaní.
Ja si myslím, že je to vážna téma, a možno sa nepriamo trošičku vrátim k tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina, ale trošičku iným spôsobom, lebo je pravda, že pod vašu kompetenciu sa naozaj dostali veľmi vážne otázky. Je to celá reforma verejnej správy, áno, je to aj veľký segment toho, čo voláme riešením rómskej témy, ale napríklad ste zobrali pod krídla aj tú tému verejného obstarávania, pričom všetky tieto tri veľké, ťažké oblasti súvisia s fungovaním inštitúcií. Ani verejná správa nebude fungovať lepšie na základe toho, že zmeníme nejaký zákon. Ale je to aj o tom, ako bude ten zákon implementovaný a akým spôsobom sa stotožnia so zmenou fungovania a začnú celkovo inak fungovať štátne orgány. Som presvedčená o tom, že aj riešenie tých otázok, ktoré nazývame rómskou témou, z 80 % je o fungovaní štátnych orgánov, ktoré majú nejakú kompetenciu v tejto oblasti, a menej o tom, že tu zmeníme nejakú právnu úpravu. A v zásade v konečnom dôsledku určite aj pre tú ďalšiu veľkú tému, ako je verejné obstarávanie, vo veľkej miere nech tu schválime akýkoľvek dobrý zákon, na ktorom sa nakoniec zhodneme, vo veľkej miere to, ako to bude fungovať, bude závisieť od toho, ako bude fungovať Úrad pre verejné obstarávanie.
Naschvál sa k tomu vraciam, pretože sebelepšie zákony, sebelepšie myšlienky dnes stoja a padajú vo výsledku a myslím si, že to je skúsenosť tých dvadsiatich rokov, ako fungujú inštitúcie, ktoré tieto zákony vykonávajú, a to od obvodných úradov až po ministerstvá a až po súdy, a preto ja som začala tým, že ja naozaj vítam a podporujem vlastne každú inštitúciu, každú iniciatívu v tomto smere, pretože to považujem pre Slovensko do budúcnosti za kľúčovú úlohu, či toto sa zvládne alebo nezvládne. Vy ste si práve v tomto zobrali na seba vlastne ako keby aj mimo toho, čo sú štandardné kompetencie ministerstva vnútra, ešte nad rámec naozaj megaúlohy. Ja to takýmto spôsobom vnímam, megaúlohy preto, pretože zmena fungovania akýchkoľvek štátnych inštitúcií, pokiaľ je myslená naozaj vážne, tak okrem toho, že vyžaduje naozaj dobrú prípravu, aj systémovú, a preto som otvorila tú tému dvojstupňového rozhodovania pod kuratelou jedného prednostu, zároveň vyžaduje aj zmenu fungovania týchto inštitúcií, ergo zmenu fungovania ľudí v týchto inštitúciách, tisícok ľudí v týchto inštitúciách. A musím povedať, že zmena fungovania ľudí v týchto inštitúciách, tisícok ľudí v týchto inštitúciách nejde potichu, nejde bez kriku, pretože, a teraz to nemyslím v zlom, ľudia proste sú už takí, neradi menia svoje zabehané chodníčky fungovania. Proste každý takýto zásah, každú takú zmenu vnímajú s obavou. A z tej obavy sú nejakým spôsobom a priori proti tomu. Preto naozajstná reforma verejnej správy a naozajstné zmeny fungovania v tomto štáte sa nezaobídu bez kriku, pretože sa nezaobídu bez odporu týchto ľudí, ktorý je nejakým spôsobom ľudský a prirodzený. Proste je to tak, ergo sa nezaobídu ani bez politických nákladov pre toho, kto je nositeľom týchto reforiem. To je proste tak. Máte obrovskú šancu, pretože máte za sebou 83 poslancov jednej strany. Nikdy na Slovensku nebude taká šanca urobiť naozaj reformu verejnej správy, ale naozaj, čiže aj s takými systémovými zmenami, o ktorých som hovorila, čiže dobre si to na začiatku premyslieť, ale ísť naozaj aj do dôsledkov. Bude vás to stáť, samozrejme, obrovské politické náklady. Buď ich budeme ochotní znášať a potom niečo dosiahnete, alebo ich nebudete ochotní znášať a potom to budú len kozmetické zmeny, kde sa budú presúvať škatule, čo trošičku naznačuje ako keby tento zákon. Tento zákon nie je v tom celom balíku, ktorý máte pred sebou, skutočne dôležitý. V konečnom dôsledku bude len epizóda. Táto epizóda niečo naznačuje. Táto epizóda zatiaľ naznačuje len to, že ani táto epizóda nie je podľa mňa dobre systémovo pripravená a ani táto epizóda nenaznačuje ešte ani to, či ste ochotní znášať naozajstné politické náklady toho, čo ste si na plecia zobrali. Ja som veľmi zvedavá, ja vám svojím spôsobom fandím, lebo keď to dokážete urobiť dobre a dokážete uniesť tie politické náklady, tak urobíte veľký kus roboty pre Slovensko. Ale, ako hovorím, táto epizóda vo mne vzbudzuje otázniky a budem veľmi dobre sledovať každý ďalší krok. A v tomto si svoju kontrolnú funkciu budem plniť veľmi intenzívne, pán minister. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská hovorila, a mňa zaujala na jej príspevku tá časť, o ktorej hovorila, o posilnení a koncentrácii moci na pozícii napríklad prednostov obvodných úradov. Ja súhlasím s tým, že reformu verejnej správy treba urobiť. Treba jej asi nechať čas a potom sa budeme rozprávať o tom, či bola správna, či funguje alebo nefunguje.
Ale ja som presvedčený, že pri takejto vážnej zmene, akou je reforma verejnej správy, treba jasne zadefinovať aj zmenu obsadzovania postov prednostov obvodných úradov, pretože v súčasnosti je iba jediné kritérium pri obsadzovaní takéhoto postu. A je to stranícka príslušnosť a väzby na miestne stranícke štruktúry strany, ktorá sa aktuálne dostala k moci. Ja teraz nechcem absolútne hovoriť o súčasnom období, lebo napríklad v Martine máme celkom fajn prednostu obvodného úradu, ale často sme mohli vidieť, odkedy je Slovensko Slovenskom, že sa na takéto pozície dostali absolútne neschopní ľudia, ktorí nie sú schopní sa uživiť v normálnom živote, a potrebujú len funkciu a byť členom politickej strany, ktorá je pri moci, aby vôbec mali nejaké zamestnanie. A takýmto ľuďom sa bude posilňovať aj moc, aj právomoci. A takíto často neschopní ľudia budú riadiť vysoko profesionálne a odborne zdatných, napríklad riaditeľov škôl a ďalších inštitúcií. Čiže je nutné zmeniť aj systém obsadzovania takýchto postov, lebo im narastie moc, budú mať väčšie právomoci. A kritérium by malo byť nielen lojalita k vláde, ale hlavne odbornosť a vzdelanie. Takže ja verím, že keď je toto len epizóda, že pri celkovom návrhu zákona sa budú predkladatelia venovať aj tejto problematike.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela poďakovať pani poslankyni Žitňanskej, že ocenila vážnosť tejto témy. Ja osobne si myslím, že projekt ESO je nie o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej, mal prísť už dávno. A chcem sa na to pozrieť z pozície občana. Neviem, aké vy, poslanci, máte skúsenosti s vybavovaním nejakých žiadostí za súčasného stavu na úradoch. Mám takú skúsenosť z posledného obdobia a môžem povedať, že je to katastrofa. Občan sa nabehá od úradu k úradu a nevybaví v podstate nič. Je to veľmi problematické, roztrieštenosť, nejednotnosť, povedala by som, pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Ja veľmi oceňujem, že program ESO zruší počet úradov, sprehľadní ich činnosť.
Oceňujem snahu znížiť výdavky, ktoré súvisia so správou majetku, s tým, že sa umiestnia do jedného obvodného úradu, do jednej budovy a tiež že sa zabezpečí kontinuita rozhodovania v správnom konaní.
A predovšetkým oceňujem, že vyjdeme v ústrety občanovi. To považujem za hlavnú a podstatnú prioritu tohto projektu a plne ho podporujem. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Škoda, že tu nie je pán minister predkladateľ. Pani poslankyňa Žitňanská, tak klobúk dole pred vaším príspevkom.
Pár myšlienok ešte. Aj ja vítam túto reformu. Škoda, že sa nezakladá na nejakom širšom politickom konsenze, lebo bojím sa toho, aby o tri, o štyri roky zas nejaká nová vláda, nejaká nová vládna väčšina nepristúpila k tomu, že vymyslí zas niečo nové a zas tu budeme preorávať celú štátnu správu, dúfam, že v rámci legislatívneho procesu ešte bude možnosť tento nedostatok odstrániť.
Ale ešte jedna vec vás bude veľmi trápiť. A to je zmena v hlavách tých ľudí, tých úradníkov, pani poslankyňa Žitňanská o tom začala rozprávať. To, že úradníci sú tu pre ľudí, to je nám všeobecne známe, ale ten myšlienkový pochod toho úradníka, ktorý si sadne do toho kresla, už je troška iný. Aj túto megaúlohu si treba predsavziať. Budú sa prepúšťať ľudia, tak treba, aby tam zostali tí kvalitní, tí lepší a aby sa to triedilo nie podľa straníckej príslušnosti, ale podľa odbornosti. A na to tu tiež bude opozícia, aby na tieto veci dohliadla. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Žitňanská, ja taktiež chcem veľmi oceniť ten váš prístup, keď ste hneď úvodom povedali, že každý, kto začne reformu, si skutočne zaslúži podporu.
Chcel by som sa dotknúť len jedného problému, ktorý ste zvlášť zvýrazňovali. A je to dvojstupňové rozhodovanie pod jednou strechou, tak ste to nazvali. Niekoľkokrát ste sa k tomu vrátili. Ja aj chápem, ste odborníčka, ja to beriem, vy ste právnička, prosím, ozaj nemôžem o týchto otázkach s vami diskutovať. Ja, naopak, som praktik. Ja som stavbár. Dokonca som robil jedno obdobie teda v závere aj v pozícii toho prednostu krajského stavebného úradu. A osobne si myslím, že, samozrejme, nedajú sa plne vylúčiť tie pochybnosti, ktoré máte, prakticky o rozhodovaní pod tou jednou strechou, ako ste poukázali na tie väzby, ktoré tam môžu nastať. A hneď ste aj našli riešenie, že nakoniec to riešenie je veľmi rýchle, ľahké. Označili ste ministerstvo za tú správnu cestu, len dovoľte, na druhej strane to vidím tak, že práve ESO má priblížiť tu štátnu správu k tomu občanovi. A teraz si zoberme ten praktický pohľad, ako ďaleko je ten občan, povedzme, z východu našej republiky do Bratislavy, ako ďaleko majú tí úradníci z toho ministerstva, ktorí sa budú zaoberať, áno, tým odvolaním, takisto na ten východ. Takže sú tu aj tieto momenty, ktoré treba zvážiť. Ale súhlasím s vami. Nakoniec, každé riešenie, každá zmena vždy vyvoláva určité pochybnosti. A len prax to potvrdí, kto vlastne v tom momente mal pravdu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi najprv vás požiadať, aby ste mi zastavili čas. A chcem sa spýtať, kde je predkladateľ.