8. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nechcem dopodrobna opakovať svoje kritické výhrady ku skutočnosti, že sme nútení rokovať o tomto dôležitom návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, hoci sme si povinnosť, ktorú tento zákon konečne reflektuje, mali splniť už pred dvoma rokmi. Ak sa k tomu predsa len vraciam, je to len z praktických dôvodov, že tento umelo vyvolaný časový stres mal negatívny dopad aj na skutočnosť, že sme návrhy, ktoré tu spolu s kolegom Feckom predkladáme, nestihli prerokovať na našom výbore, a preto ich predkladáme touto cestou, teda s podpismi 15, či v našom prípade 17 poslancov.
Odpadová problematika, ako všetci vieme, je obrovská a veľmi kontroverzná. Dalo by sa o nej hovoriť dlho, ale v tejto chvíli vás od toho ušetrím. Napriek tomu, čo všetko pozitívne sa v tejto oblasti za uplynulých 20 rokov na Slovensku urobilo, som nútený konštatovať, že za vyspelými krajinami zaostávame prakticky vo všetkých kľúčových oblastiach, od prevencie až po spôsoby hospodárenia s odpadmi, od stále ešte veľmi nízkeho podielu separácie a recyklácie až po absurdne vysoký podiel skládkovania, ktoré je nielen znehodnotením potenciálnej druhotnej suroviny, ale zároveň spôsobuje aj veľké množstvo problémov od hygienických cez ekologické, krajinárske až po estetické. A to nehovorím o tisíckach čiernych skládok a všade prítomných pet fľašiach. Ja viem, že je to veľký problém a je to problém, možno povedať, všade v rozvinutom svete, ale ak ho dokážu pomerne uspokojivo riešiť inde, musíme to dokázať aj my a som rád, že aj touto transpozíciou nás do toho Európska únia núti.
O rastúcom záujme o odpadovú problematiku svedčia aj tisícky pripomienok k návrhu veľkej novely zákona alebo nového zákona o odpadoch, ktorý teda návrh predčasom ministerstvo predložilo a následne ho muselo práve pre túto záplavu pripomienok stiahnuť. Bolo by to veľmi pozitívne, keby tento obrovský záujem svedčal o tom, že tu všetci tí, alebo veľká väčšina tých zúčastnených subjektov a pripomienkovateľov tohto návrhu zákona mala naozaj cieľ zlepšiť tú situáciu s odpadmi na Slovensku. Žiaľ, pravda je skôr opačná. Obávam sa, že väčšina tých pripomienok je vedená skôr zištnými záujmami subjektov, ktoré profitujú z odpadovej problematiky a chcú z nej profitovať ešte viac. Ja tým nechcem povedať, že odpad, narábanie s odpadom sa nemá stať predmetom biznisu, do istej miery je to, naopak, dobré, ak tu bude fungovať konkurenčné prostredie, ak naozaj bude to zaujímavý biznis. Pred 20 rokmi sme volali práve po tom, aby si podnikateľské alebo potenciálne podnikateľské subjekty, keďže vtedy sa ešte len tento sektor na Slovensku znova obnovoval, uvedomili, že aké obrovské možnosti táto oblasť v sebe skrýva. Na druhej strane, ak tu máme súboj lobistov o to, kto viac vyťaží z tejto problematiky, a nie súboj myšlienok toho typu, ako pomôžeme tejto krajine zbaviť sa tohto novodobého moru, pretože naši predkovia odpad v tejto podobe prakticky nepoznali a všetko, čo vyprodukovali, sa vrátilo do istého reťazca, čiže fungovali v podstate bezodpadovo, tak ako fungujú ešte stále niektoré kultúry v krajinách tretieho sveta. Aj keď, bohužiaľ, aj tam sa to rýchlo mení smerom k horšiemu. Tak tento stav príznačný pre posledné desaťročia je naozaj alarmujúci.
Naozaj Slovensko zaostáva. My sme si dali vypracovať aj veľmi komplexnú komparatívnu štúdiu Porovnanie Slovenska s inými krajinami Európskej únie tuná v Parlamentnom inštitúte. Je to veľmi zaujímavé, ale aj veľmi depresívne čítanie. Takže tým chcem povedať, že my ako inštitúcia, ktorá má za cieľ presadzovať alebo ktorá má povinnosť, nie za cieľ, presadzovať celospoločenské záujmy, by sme nemali podliehať týmto tlakom, aj keď niekedy tie tlaky sú vedené skôr snahou možno aj dočasne pomôcť obyvateľom miest a obcí, aby nemuseli tieto zvýšené nároky na riešenie odpadovej problematiky znášať, ale je to naozaj len odsúvanie problému a zväčšovanie toho problému.
Preto sme aj prišli s troma návrhmi, ktoré nie sú možno zásadného charakteru, ale veríme, že v duchu tejto filozofie, ktorú som sa tu snažil prezentovať, môžu vylepšiť tento návrh zákona. Teda dostávam sa už k podstate veci. Podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Feckom, sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: V § 18 ods. 7 sa na konci pripája táto veta, citujem: "Oznámiť, že na nehnuteľnosti bol uložený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinná aj iná osoba ako vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. Takáto osoba je účastníkom konania podľa odseku 8." Koniec citátu.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Teraz stručné odôvodnenie: V praxi je oznamovateľ často jedinou osobou, ktorej skutočne záleží na tom, aby bol odpad umiestnený na určitej nehnuteľnosti v rozpore so zákonom o odpadoch odstránený. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je umožniť oznamovateľovi byť účastníkom konania, ktoré v súlade s § 18 ods. 8, doterajší teda § 18 ods. 7 zákona, začne obvodný úrad životného prostredia s cieľom zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu na tejto nehnuteľnosti. Doterajšia prax preukázala, že príslušné úrady nie sú ochotné sa vecou zaoberá, pokiaľ je oznamovateľom iná, teda tretia osoba ako vlastník, správca alebo nájomca pozemku, čo možno považovať za prístup v rozpore so zákonom o odpadoch. Takýto prístup príslušných úradov možno odstrániť práve tým, že sa oznamovateľovi nelegálnej skládky odpadu prizná postavenie účastníka konania, čo je jedným z cieľov tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Teraz druhý návrh. V čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) druhom bode sa slovo "50 %" nahrádza slovom "75%".
Dôvodom tohto nášho návrhu je to, že pôvodná hranica 50 % uvedená v návrhu zákona nie je podľa nášho názoru dostatočná, ak má Slovensko splniť svoje medzinárodné záväzky a znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov zavedením separovaného zberu týchto odpadov. Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2010 zníži množstvo skládkovaných, biologicky rozložiteľných odpadov na 70 %, do roku 2013 na 50 % a do roku 2020 na 35 % celkového množstva takéhoto odpadu vyprodukovaného v roku 1995.
Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh je ten, že v čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) sa vypúšťa tretí bod.
Odôvodňujeme to tak, že návrh zákona nezohľadňuje, či sú náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi efektívne vynaložené a či je systém odpadového hospodárstva ekonomicky hospodárny. Nie je tiež jasné, či sa bude výška nákladov preukazovať, a tak nemožno vylúčiť ani prípady zneužívania navrhovanej výnimky zo strany samospráv s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaviesť systém triedeného zberu. Navyše navrhované znenie tretieho bodu upraveného v § 39 ods. 18 písm. b) znamená, že prakticky všetky väčšie mestá by po nadobudnutí účinnosti novely zákona mohli zrušiť už zavedený separovaný zber odpadov. Návrh zákona tak nielenže by nepomohol splniť medzinárodný záväzok Slovenskej republiky týkajúci sa zníženia množstva skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov, ale umožnil by zrušiť aj už zavedené systémy triedeného zberu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tak ako sme boli predkladatelia, tak dúfam, že snaha každého poslanca je, aby sa daný zákon skvalitňoval, a myslím, že jak som aj v prvom čítaní povedal v rozprave, tie naše skládky, ktoré tu máme, ktorých je viacej ako 20-tisíc, pričom jedna skládka, to už je to, čo je už nad metrom kubickým, pritom máme 1 929 environmentálnych ťažkých záťaží, ktoré nám tu ostali, z toho je 190 zhruba v katastrofálnom stave. Tak dúfam, že sa aj poslanci v parlamente preberú a budeme sa snažiť sa s tým vysporiadať, ako nám to Európska únia prikazuje, keď teda hovoríme, že sme demokratickí a ctíme si zákony. Takže dúfam, páni kolegovia, kolegyne, že aj táto naša novela, ktorú predkladáme, doplňuje a skvalitňuje predložený vládny návrh, a dúfam, že ju podporíte. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme, by sa menil a dopĺňal takto:
V čl. I za bod 31 sa vkladá nový bod 32, ktorý znie: V § 18 ods. 3 písm. o) sa za slovo "vykupovať" vkladajú slová "odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad pozostávajúci z kanalizačných poklopov alebo ich častí, krytov kanalizačných vpustí alebo ich častí a iný".
Ďalšie body sa následne prečíslujú.
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zákona je zakázať vykupovanie odpadu z farebných kovov alebo iný kovový odpad, ktorý pozostáva z kanalizačných poklopov alebo ich častí, alebo to, čo pripomína ich časti, a krytov kanalizačných vpustí alebo ich častí. V súčasnosti v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) zákona o odpadoch platí, že ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, je povinný vykupovať odpad z kanalizačných poklopov a krytov kanalizačných vpustí iba od správcov pozemných komunikácií a, samozrejme, podnikateľských subjektov, ktorí s nimi pracujú na zmluvnom základe.
Túto novelu som ešte v 2008. podávala ja s kolegami.
Zákon o odpadoch v § 18 ods. 3 písm. o) zakazuje vykupovať kovový odpad iným spôsobom. Za porušenie uvedenej povinnosti je príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť pokutu od 7 do 16-tisíc eur, pričom ak sa to zopakuje dvakrát, tak môže na tri roky pozastaviť činnosť takémuto podnikateľskému subjektu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh reaguje na prax. Za účelom získania peňazí v praxi dochádza ku krádeži poklopov. Myslím si, že to všetci vnímame, všetci vieme a zároveň tam dochádza častokrát k ohrozeniu života najmä u malých detí.
Na základe uvedených dôvodov navrhujem absolútne zakázať vykupovať odpad z kanalizačných poklopov vcelku aj z ich jednotlivých častí. Mohlo by sa zdať, že to môže spôsobiť problém environmentálny, že čo sa stane s poklopmi, ktoré bude chcieť napríklad Správa ciest odniesť do zberu. No po komunikácii s riaditeľmi Správy ciest neodnášajú poklopy do zberu, len ich doplňujú, tie ukradnuté. Takisto aj ako viceprimátorka mesta u nás som si zisťovala, či sme niekedy odniesli nejaký poklop do zberu. Neodniesli. Vždycky len doplňujeme tie ukradnuté, a ak by sa náhodou nejaký našiel, tak si myslím, že to železo sa dá vždycky, vždycky použiť napríklad do základov, kde sa aj tak kupuje, aby sa základy vystužili.
Ďalšia táto zmena, ktorú navrhujem, si vyžiadala, samozrejme, ešte legislatívnotechnickú úpravu, a to v čl. I, kde sa za bod 43 vkladá nový bod 44 , ktorý znie, že v § 19 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová "z kanalizačných poklopov, krytov a kanalizačných vpustí", aby sa nám dostali von z paragrafu, kde sú obmedzenia pre ich vykupovanie iba od Správcov ciest a od tých, ktorí pracujú s nimi na zmluvnom základe.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou teda novelu, ktorá dáva právny rámec prevádzkovaniu hazardných hier. Najlepšie by určite bolo, keby sme nič také vôbec nemuseli riešiť, keby tie hazardné hry naozaj nespôsobovali našej krajine to, čo spôsobujú, ale, bohužiaľ.
Začnem možnože s tým, čím začína aj dôvodová správa, a to tým, že príjmy sú určené na vykonávanie verejnoprospešných služieb. Čo je síce pekné, ale stále je to neetické, pretože práve devastáciou časti obyvateľstva sanujeme, sanujeme verejnoprospešné služby. A nie som si istá, že či tieto príjmy prevýšia negatíva, ktoré tento zákon zanecháva. Pred rokom sme tu mali novelu zákona tohto istého, kde skupina poslancov aktívne zápasila so sprísnením tohto zákona, a musím povedať, že nie celkom márne. Aj keď najlepšie by bolo, ak by skutočne sme tieto problémy vôbec nemuseli riešiť. Uvedomujem si, že tak silne liberalizovaná spoločnosť by takýto stav neuniesla. Nie je na to pripravená. Ale zámer sa minulým predkladateľom podaril. Obce, samosprávy sa vyrovnali so zamedzením hazardu novými VZN-kami i za cenu straty príjmu do svojej pokladne. A aj včera tu bolo povedané, že v podstate to prinieslo veľké upokojenie vášne alebo zlých, horších sociálnych situácií v tých jednotlivých samosprávach.
Ale čo sa deje vlastne teraz? V dôvodovej správe čítame, že z pohľadu prevencie a boja pripravilo ministerstvo niekoľko opatrení. A pozrime sa na ne, tuto si pomôžem citáciou práve z dôvodovej správy. Takže: Z pohľadu prevencie a boja proti závislosti na hazardných hrách pripravilo ministerstvo pre hráčov na herných zariadeniach informáciu o telefónnom čísle na špecializované zdravotné zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie. Významným opatrením vplývajúcim na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách je návrh sprísniť možnosť umiestnenia reklamy upozorňujúcej na výšku výhry alebo možnosť získať výhry, a to tak, aby nebola viditeľná z vonkajšej strany budov, prípadne z priestorov, v ktorých sa prevádzkujú hazardné hry.
Ďalším opatrením je sprísnenie ustanovení týkajúcich sa stáleho dozoru v herni tak, aby osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť, mali s prevádzkovateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah a zároveň tieto osoby budú musieť byť trvalo prítomné v herni. Keďže pre herne neplatí povinnosť - povinná vzdialenosť od školy, od školských zariadení a podobne, nemenej dôležitým opatrením je stanovenie minimálneho počtu hracích zariadení, aby prevádzkovateľ mohol prevádzkovať herňu. A taká perlička, týmto opatrením sa predpokladá zníženie počtu herní. Súčasne v rámci boja proti závislosti na hazardných hrách sa stanovuje, že počet zariadení prevádzkovaných mimo herne môže byť v maximálnom počte dve hracie miesta.
Včera sa o tom tunák rozprávalo, ale príde mi to ako také naozaj dosť vtipné, že telefónne číslo, reklama, ktorú neuvidíte z cesty, povinnosť zamestnať dozorovateľa na trvalý pracovný pomer má vyvážiť to, že automaty vraciame späť do krčiem a pohostinstiev. A ešte by sme mali poďakovať, že vlastne budú len dva.
Za týmto vidím, alebo teda takto: dovčera, kým v tom záverečnom slove včerajšieho dňa rokovacieho pán minister nevypovedal, čo vypovedal, tak som naozaj mala z toho pocit, že pánovi ministrovi v očkách hrajú eurá, ktoré vidí naozaj ako prísun do rozpočtu. Musím povedať, že ma naozaj to večerné jeho vystúpenie tak trochu možno posunulo v tom zmysle, že nebolo jeho cieľom naozaj sanovať verejný rozpočet takýmto opatrením, že chcel sa na to pozerať dobre, ale práve preto by som možnože viac apelovala, aby popri tých rozumných opatreniach, ktoré chce zaviesť, aby naozaj dbal na to, čo tuná vlastne v pléne už včera poslanci začali napádať, a to to, že naozaj bude veľmi-veľmi zhoršená sociálna situácia niektorých vylúčených spoločenstiev, tak by sme to mohli aj nazvať.
Takže dôležité je, že som rada, že pán minister sa naozaj nepozerá na to finančné zabezpečenie spoločnosti, teraz myslím to sanovanie štátneho rozpočtu, ale aby sme naozaj nazerali na osudy rodín, ktoré znášajú následky a dôsledky tak, aby sme pred týmto nezatvárali oči.
Opäť si dovolím použiť dôvodovú správu: Obmedzenie počtu zariadení spolu s ďalšími hore uvedenými opatreniami by malo eliminovať nielen priamu dostupnosť hazardných hier mladistvým, ale aj všeobecný kontakt s hazardom a prispieť tak k zníženiu príležitostí na hranie a zamedzeniu vzniku prípadných závislostí na hazarde u tejto skupiny obyvateľstva.
Toto takisto, vôbec nemám pocit, že je naozaj naplnené, a mám pocit, že tá novela ide zväčša opačným smerom.
Iným a taktiež zásadným dôvodom, prečo považujem tento zákon za zlý a život poškodzujúci, je zúženie rozsahu druhov hazardných hier, ktorých prevádzkovanie je možné obmedziť VZN-kom, doplnený o možnosť obmedzenia prevádzkovania len v prípade vážneho narúšania verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. V súvislosti s týmto zavádza povinnosť, v zmysle ktorej majú o tomto rozhodovať občania v referende. Viem, že je to reakcia na námietku Generálnej prokuratúry, že vyššia právna norma nemôže byť obmedzená nižšou právnou normou a že s týmto sa narúša sloboda podnikania, alebo tie argumenty boli v takomto duchu vznesené. Avšak na druhej strane súhlasím s minulými predkladateľmi, že riešenie tohto problému má byť v kompetencii samosprávy, pretože sú to takisto, v obecnom zastupiteľstve sa nachádzajú ľudia, ktorí dostali rovnako ako my mandát prostredníctvom občanov.
Včera o tom bola teda naozaj vážna diskusia, dlho sa o tom rozprávalo, to isto pán minister určite zacítil, že asi to nebude najsprávnejšie riešenie pre všetky mestá a samosprávy, pomôže to malým dedinám, kde tí ľudia sú naozaj ešte ukáznení a viac sa zaujímajú o veci verejné, ale vo veľkých mestách toto môže spôsobiť veľký problém. Tak to by som sa naozaj pripojila k tomu, čo sa večer rozprávalo, aby sme išlo formou nie, ak už teda pôjdeme do tých referendiev, aby sme nešli zakazovať referendom stroje, ale aby sme ich vlastne nedovoľovali v referendách. Aby sa samotné licencie neudeľovali, aby si mohli občania žiadať o takúto formu referenda.
Summa summarum, ak by sme pozreli na to teda, čo sa udialo minulý rok po prijatí novely, hracie prístroje išli len do herní, následok bol skutočné zníženie počtu hracích automatov a zníženie prístupnosti pre mladistvých. Ďalej v herniach zákaz konzumácie alkoholu a fajčenia, keďže toto bolo jedným zo stimulov pokračovania v hraní. Ďalej zabránenie prístupu patologickým hráčom, takisto mohli prevádzkovatelia odoprieť právo takýmto hráčom zúčastňovať sa na hrách. Ale aj také drobné opatrenia, ako predĺženie času medzi jednotlivými hrami na prístrojoch.
Takže to sú také zásadné veci, ktoré ovplyvnili takisto alebo možno aj spôsobili nesmierne diskusie pred rokom v tomto pléne, ale nakoniec boli prijaté a výsledok je skutočne pozitívny, čo naozaj hovorili aj starostovia.
Včera sme si ich aj vypočuli, niektorých. Výsledkom po vašej novele, aj keď priamo nerušíte spomínané ustanovenia, nie všetky, napríklad už teraz po novom konzumácia alkoholu a fajčenie bude možná, čo nie je veľmi pozitívne, ale tým teda nerušíte spomínané ustanovenie, ale tým, že dopĺňate možnosť umiestňovať výherné stroje aj do krčiem, nevidím naozaj, kde, teda akým spôsobom chcete brániť mladistvým, alebo čím sťažujete tie podmienky mladistvým na to, aby sa zúčastňovali takýchto hier. Beriete si to vlastne na svoje triko. Hlavne keď existujú jasné signály o sile prijatia minuloročnej novely.
Na druhej strane, to je dobré a chvályhodné, sprísňujete definíciu herne samotnej. Podmienky na udelenie licencie, podnikateľ musí mať uhradené svoje záväzky, môžete doplniť vymedzenie záväzkov krytých finančnou zábezpekou, zvyšujú sa odvody do štátneho rozpočtu, vytvára sa nový poplatok za vytvorenie licencie v obci, každoročné hlásenia ministerstva. Takže je tu naozaj kopu opatrení, s ktorými určite nikto z nás nebude mať žiaden problém. No len naozaj pozerajme na ten výsledok ako na celok a tou bude skutočná devastácia osôb a rodín. A práve preto, že máte vo svojom názve sociálna demokracia, nemalo by vám to byť jedno. Bojím sa, že ste sa príliš nechali ovplyvniť lobizmom zo strany podnikateľov, ktorí sa okolo možno aj niektorých vašich poslancov pohybujú, a to sa mi celkom nepáči.
Takže zákon je zlý a bude z neho veľa nešťastia, pokiaľ zostane v takejto forme. Preto vás prosím a vyzývam zároveň, aby ste potom naozaj dbali na pripomienky, ktoré tu boli vznesené, a naozaj v spoločnej debate pristúpili aj na niektoré pozmeňováky, ktoré by to vedeli vylepšiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážený pán minister, na mňa včera večer takmer pozitívne zapôsobilo, keď pán minister na konci rokovania včera večer sa skoro akoby dištancoval od toho návrhu alebo minimálne od niektorých opatrení, ktoré vzbudili teda nevôľu v poslaneckej snemovni. Ja som to myslel skôr tak úsmevne, pán minister, ale teraz vážne.
Ak dovolíte, ja by som sa rád vrátil kúsok do minulosti, pretože v tomto prvom čítaní to zatiaľ nezaznelo.
Dámy a páni, keď bol SMER prvýkrát vo vláde, teda pred dvomi rokmi, tak uviedol sa ako priateľ hazardu. Klasik by povedal, že SMER bol hazard friendly. Áno, vtedy pred voľbami v roku 2010 sa vám podarilo zmeniť našu legislatívu takým spôsobom, aby na Slovensko mohlo prísť jedno veľké megakasíno. Pamätáte si to? Na Slovensku malo vyrásť druhé Las Vegas. A urobili to takým spôsobom, vtedy prevalcovali opozíciu, vtedy to bola koalícia SMER, SNS, HZDS, že pri inom zákone, pri inom zákone pozmeňovací návrh, ktorý mal niekoľko strán, tu predniesol, myslím, že to bol pán poslanec Burian, on bol vtedy predseda rozpočtového výboru a vtedy sme novelizovali zákon o daniach z príjmov aj o hazardných hrách. Ale to nevymyslel pán Burian. To bol veľký, rozsiahly pozmeňovací návrh z ministerstva financií, vtedy bol ministrom financií pán Počiatek a pán minister Kažimír bol vtedy jeho štátny tajomník. Spomínate si, čo to vtedy vyvolalo, akú vlnu nevôle a odporu? Opozícia, najmä Kresťanskodemokratické hnutie, iniciovala verejnosť petíciu, podpisová akcia, proste v samospráve, našťastie vtedy o tom, či na Slovensku bude megakasíno, alebo nebude, bola rozhodujúca aj samospráva. A, samozrejme, pod tým obrovským tlakom verejnosti, ale aj opozície, lebo ten tlak vtedy vzišiel z opozície, tak nakoniec k tomu neprišlo.
Ja si spomínam, vtedy, myslím, pán Zászlós bol taký hovorca, alebo teda zastupoval tých tzv. zahraničných investorov, ktorí chceli na Slovensku a našli tu ako ideálne miesto pri Bratislave, kde by mohlo vzniknúť to druhé Las Vegas. A spomínam si, ako vtedy argumentoval minister Počiatek, koľko nových pracovných miest vznikne na Slovensku, lebo už bola kríza, koľko peňazí to bude do štátneho rozpočtu. Chvalabohu, z toho projektu nič nebolo, lebo vlastne sa verejnosť včas spamätala a zastavila tento nešťastný projekt. Potom po voľbách v roku 2010 to bolo jedno z prvých opatrení Radičovej vlády, že sme legislatívu vrátili do stavu pred megakasínom, zjednodušene. To znamená investori, tí, ktorí chceli vybudovať na Dunaji také atraktívne miesto, že by to bolo centrum hazardu celej Európy, alebo teda minimálne strednej Európy, tento projekt skončil.
Toľko nedávna minulosť. Človek by si myslel, že jedna negatívna skúsenosť stačí SMER-u, možno múdremu stačí, SMER sa, ako ukazuje, z toho nepoučil, a preto si nemyslím, že sa SMER zmenil. Pretože vy prichádzate opäť s návrhmi na zmenu hazardu na Slovensku, pán minister. Áno, nie je to už o megakasíne, ale pre mňa je podstatná iná otázka. Bude - to prijatie, tohto zákona - hazard na Slovensku rozšírený menej alebo viacej?
Dámy a páni, spôsob regulácie hazardu cez obecné referendá je rafinovaný spôsob, ako hazard v našich obciach nezredukovať, ale, naopak, zabetónovať. Čiže inými slovami, jedno megakasíno nie, ale stovky, tisíc malých kasín, v úvodzovkách, možno herní, áno, pán minister, v každej krčme. Ja chápem váš zámer dostať viac peňazí do štátneho rozpočtu z tejto neresti, ale viac peňazí pri záchrane verejných financií môžete získať aj inak a včera večer sa vám to niektorí poslanci pokúsili aj navrhnúť.
Dámy a páni, zhrniem na záver: SMER sa nezmenil. Lobisti, ktorí zarábajú na hazarde a aj na nešťastí ľudí, boli opäť úspešnejší. Tentoraz ale tí domáci a SMER to podporuje, čiže je stále hazard friendly, inými slovami, priateľsky naklonený hazardu - a to považujem za nešťastie pre túto krajinu.
KDH nebude hlasovať za tento návrh zákona, za takto navrhnutú novelu zákona o hazardných hrách, pretože sme proti zneužívaniu hazardu, sme proti tomu, aby štát ťažil z biedy nešťastníkov. Štát by mal biedu zmenšovať. Zhodou okolností tento týždeň, pán minister, bol Medzinárodný deň zmenšovania biedy a chudoby. Ja si myslím, že sme sa mohli aj inak zapojiť, nemyslíte, pán minister? (Potlesk.)

Ja teda možno netradične trošku, ale poviem to tak, že zastanem sa ministra financií. Toto je jedna z tém, kde nevidím nejaké deliace čiary na straníckej báze, naopak, si myslím, že existuje niekoľko rôznych pohľadov na túto tému. A ja sa spýtam pána rečníka Brocku, že či si myslí, že pri zachovaní súčasného stavu o koľko ten hazard by klesol alebo reálne klesol. Ja si myslím, že vstupné bariéry k hazardu dnes sú veľmi nízke vďaka tomu, že tu máme internet a internetové stávky, takže je len otázka, že či tých, ktorí sa hazardu na Slovensku venovať chcú, necháme, aby míňali svoje peniaze a platili v podstate odvody a dane zahraničným prevádzkovateľov alebo či časť z nich zostane na Slovensku.
No a čo sa týka toho tzv. megakasína, o ktorom sme hovorili, tak myslím si, že to bol prípad, kde sme sa nechali jednoducho zastrašiť pár desiatkami tisíc aktivistov, ktorí možno veľakrát podpisovali nejaké petície, ani netušili, čo podpisujú. Ja si stále myslím, že Bratislava a blízke okolie prišlo o niekoľko stoviek veľmi dobre platených pracovných miest. Takže to považujem za nešťastie a smolu.
Ďakujem.

Áno, jednou vetou. Pán Droba, vy ste ako v tom porekadle, že trafená hus zagága. Ja si spomínam, ako v roku 2010 vy ste boli vtedy jeden z tých, ktorý ste v postate zámer megakasína obhajovali, a ja som bol zásadne proti. Čo sa týka tohoto návrhu zákona, kde SMER ustupuje nie tým veľkým megainvestorom, ktorí chcú zarábať na veľkom hazarde, hovorím, SMER ustupuje domácim, domácim "investorom", ktorí žijú z hazardu, a týmto návrhom zákona bariéry klasického hazardu SMER búra a zmenšuje. To je podstatou toho návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milí kolegovia a kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. Tak budem trošku aj reagovať, využijem túto chvíľu aj možno na predrečníkov, menej som sa cez tie faktické poznámky do toho tak zapájal.
Ja naopak, ja som rád, že to megakasíno v Bratislave nie je, nie som Bratislavčan a to je taká ilúzia, ktorá sa tu vytvára o hazardných hrách, ako kolega to tu spomenul, že vytvorí sa koľko pracovných príležitostí, aký to bude mať prínos pozitívny aj pre štátny rozpočet, čo všetko, aké plusy budeme mať. Ale keď naozaj sa to prehodnotí, tak v konečnom dôsledku my sme v mínuse, hej, lebo ten dopad je naozaj vždycky veľmi negatívny.
Ja som rád, že aj včera pán minister nabral odvahu, vidím, že mu nechýba odvaha, tak to je dobré, to sa teším, že máme takého ministra, a dvakrát v podstate tuná vystúpil. Samozrejme, sme sa veľmi aktívne včera večer ešte do toho zapájali a pochopil som to tak, akoby pán minister predkladal tuná tento zákon, s ktorým tak vnútorne nie je celkom stotožnený. Kolega to tuná aj povedal, že, Peťko, ja ťa ľutujem, že tuná teda sedíš, to bolo také veľmi familiárne. A aj ja mám naozaj takýto pocit, že ministerstvo financií síce tuná v reprezentácii svojho ministra predkladá tento návrh zákona, ale konkrétne pán minister že nie je celkom tak stotožnený s týmto zákonom. Povedal to aj včera, že to nie je iniciatíva ministerstva, a hneď v úvode v dôvodovej správe tento zákon o hazardných hrách, ktorý sa predkladá, tak predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády.
Ja keď som si čítal tu dôvodovú správu, aj som si pozeral ako tieto veci, neviem, kto ju písal, zrejme asi na tom ministerstve vašom, ale naozaj chcel som jednu vetu už včera povedať, nedostal som sa k tej rozprave, ale ja ju poviem, ktorú som ju chcel povedať, že, pán minister, berte tento zákon pod pazuchu a utekajte z toho parlamentu preč. Ale nehovorím to teraz tak, lebo ste to včera naozaj cez ten váš osobný postoj zmiernili.
Pozrime sa, že čo tento zákon nám prináša. Týmto zákonom sa určilo, že príjmami z odvodov odvádzaných prevádzkovateľmi hazardných hier do verejných rozpočtov sa zabezpečuje vykonávanie všeobecnoprospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana, kultúra, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby, kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu atď., nebudem to všetko čítať. Zdá sa mi to za veľmi-veľmi trúfalé, čo všetko bude tento príjem podporovať. Dokonca výchovu. To chceme povedať, že hazardné hry sú tie, ktoré budú podporovať výchovu, zdravotníctvo, sociálnu pomoc?! Veď to je úplne, totálne absurdné! Ja napríklad by som nechcel, aby z takýchto peňazí boli vychovávané moje deti, alebo ja že by som mal poskytovanú zdravotnícku pomoc práve z týchto peňazí.
Ja sa pýtam, ministerstvu financií chýba 2,50? 2,50? To nie je tých možno okolo nejakých 100 mil. eur ročne, ktoré tuná je to vykázané za roky 2005 až možno 2011, že je to 643 mil. eur, že toto je príjem, ktorý reálne tuná je. Pretože tie výdaje na tú prevenciu a na ten dopad, ktorý negatívne z toho ako plynie, je oveľa horší, ako je ten príjem.
Ďalej v dôvodovej správe sú tuná také zaujímavé veci napísané ako z pohľadu prevencie. Poviem to len nejaké také slová: "jedným významným", "ďalším opatrením", "menej dôležitým opatrením", "predpokladá sa" a tuná ešte "by malo eliminovať". Sú to také veľmi zavádzajúce tieto slová, ktorú sú tuná napísané.
Dovolím si tuná bližšie z tej dôvodovej správy voľačo prečítať. Jedna z nich, bolo to tu už spomenuté, aby "na herných zariadeniach bola informácia o telefónnom čísle na špecializované zdravotnícke zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie, diagnostiky, liečby látkových a nelátkových závislostí". Ja sa vás pýtam, ľudia, gambler, závislý hráč, ktorý si to vôbec všimne takéto telefónne číslo, ktorý zavolá tam? Veď to je úplne absurdné! To je asi takto, jak sme dali na škatuľky cigariet "Fajčenie škodí zdraviu" alebo zabíja, alebo podobne takéto slogany. Mne to pripadá tiež ako takýto jeden z takýchto sloganov.
"Významným opatrením vplývajúcim na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách je návrh sprísniť možnosť umiestnenia reklamy." No, tie reklamy pán minister včera tuná spomínal, že nebudú na verejných priestranstvách. Áno, toto by mohlo byť jednou z vecí, ktoré by mohlo byť takým pozitívnym.
Ďalším opatrením v tejto oblasti je sprísnenie ustanovení týkajúcich sa stále dozoru v herni, aby tam bol pracovnoprávny vzťah a takisto aby tie hracie automaty v týchto zariadeniach boli redukované na počet dva. A naivne si tuná budeme myslieť, že teda tí hráči budú menej hrať. A keď to bude v tých krčmách, jak to pán minister včera tuná spomínal, podgurážený človek, oslabená je jeho vôľa ešte aj alkoholom, myslíme si, že práve ten bude, ktorý nebude na tých hracích automatoch hrať? Tie dva automaty prasknú vo švíkoch, toľko tam tých eur sa bude nahadzovať.
Včera kolega to tuná spomenul a nedá mi, aby som to naozaj nespomenul. Náš región, kde v podstate naozaj vďaka tomu, že ak by tento zákon teda prešiel, tak naozaj chudobné rodiny, ktoré sú, a to sú v Lomničke a Podolínci, budú ešte chudobnejšie, ako boli. Miestnym referendom, ak by sa malo rozhodovať o tom, že či sa teda tie hracie automaty budú zavádzať, alebo nebudú zavádzať, dovolím si to povedať, že v mnohých obciach, ja hovorím o obciach, bude problematické. Veľakrát títo jednoduchí ľudia ani nerozumejú referendovej otázke.
Taký príklad len uvediem. V Lomničke sa udialo to, že keď boli voľby, neviem teraz, pár rokov dozadu, tak vyhrala tam Strana zelených. Prečo? Lebo predchádzajúce voľby, keď kandidovalo HZDS, myslím, že to bolo č. 13, tak títo Rómovia chceli odovzdať tie hlasy tejto politickej strane, ale medzitým sa to prečíslovalo, tak vyhrala tam Strana zelených. Tak asi takto uvažujú títo jednoduchí ľudia.
Myslím si, že podporovať také aktivity, ktoré tuná sa spomínajú v tej dôvodovej správe, a budovať to na nešťastí mnohých rodín a mnohých ľudí je neetické. Určité áno. Ja sa pýtam a opýtam sa vás, pán minister, že či ste navštívili takú rodinu, alebo ste boli v takej rodine, kde mali gamblera otca, a či ste mali túto skúsenosť. Veľakrát tieto rodiny - a my muži máme takú väčšiu slabosť na to a sme potom veľmi dôslední - naozaj neprichádzajú len o tie peniaze, ale aj prichádzajú o otca rodiny. Poznám prípady také, ktoré to vyústilo do tragédií. V podstate ten dlh bol už taký a ten tlak bol tak neúnosný ako na toho človeka, a to komukoľvek z nás sa to môže stať, a ak sme slabšej tej nervovej konzistencie, sústavy, tak boli prípady také, kedy v podstate spáchali títo ľudia aj samovraždu. A my budeme ešte investovať a tváriť sa, že tieto peniaze a prostriedky dáme na zdravotníctvo.
Ak by sme mali rozhodovať ako v referende, tak ako to kolegovia tu spomenuli, tak naozaj to referendum by malo byť ešte predtým, že či teda vôbec zaviesť, alebo nezaviesť, či obec teda súhlasí, aby sa zaviedli takéto hazardné hry.
Z dôvodovej správy si dovolím ešte prečítať niekoľko vecí. "Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy." Dovolím si s tým nesúhlasiť. Nebude mať. "Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti." Naopak, hovorím, bude mať. Bude mať to negatívne dopady aj na sociálnu exklúziu, aj rovnosť príležitostí. Dokonca aj na rodovú rovnosť, si môžem povedať. Budú to len problémy, ktoré sa budú prenášať do rodín.
V rámci prevencie viem si predstaviť to, že by tieto hracie automaty neboli. Včera to tu bolo spomenuté a pán minister spomínal, že dokonca, že aj ZMOS súhlasil s návrhom tohto zákona, pretože aj kolegovia, ako mi tu povedali, že riešenia ako tých dôsledkov je oveľa zložitejšie a oveľa komplikovanejšie a finančne náročnejšie, ako keby tento zákon sa v tej praxi ako aplikoval. Tak ako to už bolo tuná, aj kolegovia z KDH to navrhli, nie je problém, aby sa prijal ústavný zákon, ak je problém v tom, že je tu nález Generálnej prokuratúry.
A preto aj navrhujem, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania schôdze v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby sa o tomto návrhu zákona nerokovalo.
A naozaj, ak to ministerstvo financií myslí vážne, a myslím si, že pán minister aj berie vážne ako tieto veci, môže tu byť predložený s pokojným svedomím aj ústavný zákon tak, aby ste nemali problém vy na tom ministerstve financií.
Na Slovensku, a zvlášť na severovýchode alebo východné Slovensko, a to nie je jediný región, sú naozaj veľmi chudobné rodiny. Takýmto zákonom naozaj, keď obecné zastupiteľstvá nebudú mať možnosť ako rozhodnúť v tej veci a vydať to všeobecné záväzné nariadenie, tak mnohé rodiny budú chudobnejšie. Naozaj nebude v mnohých rodinách ani na chlieb. (Odmlčanie sa rečníka.) Čítam si ten text ako ďalej, prepáčte.
Tak ako to bolo spomenuté tuná, že v tejto chvíli ten gambler, gambling je legálnym, ale naozaj, ak by bola úprimná snaha a úprimná voľba zo strany vládneho SMER-u, myslím si, že vieme sa dohodnúť aj v tomto prípade na ústavnom zákone, kde nebudú mať problém ani obce, ani mestá, a myslím si, že je to možné dohodnúť tuná v parlamente a naozaj nemusí byť možno "taká" zdanlivá podpora ZMOS-u, ako to tu bolo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja si práveže myslím opak. Myslím si, že teda okrem odvodov odvádzaných z hazardných hier, z ktorých bude príjem do štátneho rozpočtu, sú to aj odvody odvádzané z tabakových výrobkov, alkoholu a iných, z ktorých taktiež vznikajú závislosti a ktoré sú považované za ochorenia. Je preto namieste, aby štát financoval aj vykonávanie všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä zdravotnícka starostlivosť na liečenie závislostí, aby financoval sociálnu pomoc rodinám so závislým členom a aby vzdelával, vychovával a rozvíjal najmä osobnosť mladých ľudí a prispieval tak k ochrane zdravia, ako aj prevencii závislostí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, ja vaše vystúpenie ľudsky absolútne chápem a ja tiež nie som zástancom žiadnych alebo akýchkoľvek hracích automatov, nielen výherných, ale aj iných. Vo svojom vystúpení ste sa párkrát niečo pýtali. Možno ste nemali čas alebo zabudli ste sa spýtať, alebo ste sa nechceli spýtať kolegov, napríklad pána Brocku z KDH, čo takého urobili za osem rokov vládnutia v rokoch 1998 - 2006, keď mali možnosť prijať možno aj ústavný zákon, keď práve v tom období sa ten hazard na Slovensku začal rozvíjať a začal prenikať do jednotlivých dedín.
Ja som štyri roky v tom období robil v oblasti, kde som sa zaoberal prevenciou kriminality a bol som aj členom Rady vlády pre prevenciu kriminality, kde bola aj táto oblasť. A je mi veľmi ľúto, ale za ten dlhý celý čas som ani jeden taký návrh z vašej strany nenašiel, neprišiel, nebol podaný. Možnože, pán kolega, mali ste sa ich spýtať, prečo oni neprijali ústavný zákon v tom období a možno hazard na Slovensku by tu nebol. Možno ste sa, alebo môžte sa mňa spýtať, mohli ste sa ma opýtať, ako je možné, že v Petržalke zrovna v tom období, keď vládli poslanci aj KDH, sa z priestorov, kde boli cukrárne, kde som ja s mojimi malými deťmi chodil do cukrárne, sa stali herne? Kde hracie automaty sa rozšírili po Petržalke ako pliaga. Čo myslíte, kto vtedy o tom rozhodoval? No SMER to určite nebol, vážené dámy a páni.
Ďakujem pekne.