8. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No to je to, čo som hovoril na začiatku, som si dovolil hovoriť v tom svojom príspevku možno trošku nesúvisle, že jedno je istá filozofia toho, čo chceme dosiahnuť a čomu všetci rozumieme, a potom to druhé je isté to právne zdôvodnenie a ten legislatívny poriadok, ktorý by ten zákon mal mať. No a preto hovorím, že hlavne budú mať najťažšiu prácu v tomto smere právnici realizovať ako to všetko, čo chceme, respektíve by v tom zákone ochrannom malo byť, hej, autorskom.
Na jednej strane samozrejme áno, to, čo hovoril pán poslanec Kaník, len na druhej strane takýmto spôsobom môžeme otvoriť, čo ja viem, problém benefičných predstavení alebo problém teda čiastkových benefičných predstavení alebo benefičných koncertov. Potom môžeme takto otvoriť problém detských predstavení alebo zamerania týchto detských predstavení. A všetko aj z hľadiska tých súvislostí, aby sa to nedalo zneužívať povedzme, hej? Čiže to je, hovorím, ja sa tej normy strašne bojím, keď ako budeme ju prerokovávať, práve z toho dôvodu, aby sme teda postihli všetko. A to ešte sa stále bavíme len povedzme o hudobných programoch a programoch divadelných alebo koncertoch. Ale to ešte nepovedali svoje napríklad kostýmoví výtvarníci, scénickí výtvarníci, režiséri, choreografi čiastočne. No, nebudem pokračovať, tá debata bude iste veľmi zaujímavá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. No, ja rozumiem dobrému úmyslu, aj tomu, že tí autori samozrejme chcú nejakým spôsobom získať odmenu za svoje dielo. A niekedy s tým dobrým úmyslom a tá realizácia toho dobrého úmyslu prináša omnoho viac komplikácií a, poviem to tak, že zlého. Pretože keď sa to stane paušálom, keby to bolo za konkrétne dielo, ako je to pri koncertoch atď., tomu sa dá rozumieť, ale keď je to naozaj paušálne, bez ohľadu na to, čo sa tam vlastne hrá, a keď je to viazané na také ukazovatele, ako plošná výmera, počet stolov, stoličiek alebo iné takéto veci., výsledkom je, že rastú náklady. A to je potom limitujúci faktor pre ekonomickú schopnosť prežiť v danom prostredí. A to potom nakoniec môže viesť ako kvapka ku kvapke k zlej a neudržateľnej situácii.
Takže tam smeruje moja snaha. Myslím si, že tam, kde to je naozaj paušalizované, už to stráca na tom význame a nenapĺňa to ten úmysel, ktorý ja nespochybňujem určite, a bolo by to asi treba hľadať v tom konečnom návrhu zákona, nejaké lepšie riešenie. Ale dovtedy, dovtedy aj toto by mohlo pomôcť. A naozaj teraz by sme sa mali zamerať, že treba pomôcť tým ľuďom v území, v regióne, lebo ich situácia je naozaj ťažká a komplikovaná.

Ďakujem. Pán podpredseda, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, milé deti, chcem iba veľmi krátko nadviazať na to, čo hovoril pán kolega Viskupič, pretože naozaj teda ja už asi druhý rok sa zamýšľam nad tým, že prečo je takou obrovskou prekážkou autorský zákon minimálne zosúladiť s dobou, ktorú žijeme.
Máme tu niekoľko naozaj, že absurdných situácií, ja si dovolím uviesť niekoľko prípadov. Mladá kapela, slovenská, nemá svojho agenda, nemá nikoho, kto by platil za jej promo akcie, nemá nikoho, kto by ju dostal do rádií a zároveň hrá možno najkvalitnejšiu hudbu vo svojom žánri na Slovensku. Zavesí video s touto svojou hudbou na internet, ale podľa slovenskej súčasnej legislatívy, ktokoľvek, kto by toto video chcel šíriť ďalej a pomôcť jej s tým, aby sa dostala do povedomia slovenskej verejnosti, to nebude môcť urobiť, ak nepodpíše zmluvu táto kapela s každým jedným človekom, ktorý by to video chcel použiť a šíriť ďalej. Napriek tomu, že tá kapela si to výslovne želá, a presne preto ho dáva na internet, to video, aby sa čo najviac dostalo do sveta, tak podľa súčasnej slovenskej legislatívy by museli uzavrieť zmluvu s každým jedným človekom, ktorý by chcel to video posunúť ďalej na to, aby išli v rámci súčasného autorského zákona.
Príklad 2. Máme neskutočne veľa šikovných programátorov, ktorí na Slovensku prispievajú svojou trochou na tvorbe otvorených systémov, ako je Linux, Firefox na Mozille a podobných produktov. Opäť, keby sa mali riadiť vyslovene iba slovenským právom, tak každý jeden modul, ktorý takýto programátor naprogramuje a chce ho sprístupniť všetkým ostatným užívateľom zadarmo, tak nemôže to urobiť, a to len z toho dôvodu, že podľa súčasného slovenského autorského zákona by musel uzatvoriť samostatnú zmluvu s každým jedným človekom, kto si takýto modul chcel vo svojom počítači nainštalovať ako súčasť svojho operačného systému alebo svojho prehliadača alebo čohokoľvek iného.
No aká je prax? Prax je taká, že jednoducho užívatelia internetu na súčasné znenie autorského zákona kašlú, pretože správanie sa na virtuálnych sieťach a vo virtuálnom prostredí jednoducho nie je v autorskom zákone postihnuté. A potom jedným z dôsledkov je to, že akékoľvek pravidlá pre internet nie sú dodržiavané, pretože, keď jednoducho neexistuje úprava toho, ako môže autor nakladať so svojím dielom, keď nemôže vedome sprístupniť svoju vlastnú tvorbu alebo svoje vlastné dielo komukoľvek, komu on chce, tak potom sa naozaj zmazáva aj tá hranica, pri ktorej sa zamýšľame, či stiahnuť film, alebo nestiahnuť film, či používať ilegálny softvér, alebo nepoužívať ilegálny softvér, a či máme mať operačný systém vo svojom počítači kúpený a nainštalovaný za peniaze, alebo si ho stiahneme niekde inde.
Preto si myslím, že by významnou mierou prispelo k utraseniu pravidiel na slovenskom internete to, keby sme v autorskom zákone jednoducho pripustili, že narábanie s autorskými dielami už nie je také, ako bolo pred päťdesiatimi alebo šesťdesiatimi rokmi, že čo človek vytvoril, tak to dával z rúčky do rúčky niekomu inému. My dnes sprístupňujeme akékoľvek dielo, ktoré vytvoríme, tisícom a miliónom ľudí po celom svete. A považujem naozaj za smutné, že náš autorský zákon je v tomto zaostalejší, ako je autorský zákon napríklad Vietnamu.
Máme tu na balkóne decká, máme tu na balkóne učiteľov. Na ministerstve školstva... Čože? Áno. (Reakcia rečníka na hlas z pléna.) Pre prostredie školstva by veľmi pomohlo niekoľko projektov, ktoré už boli rozbehnuté a boli rozbehnuté aj na ministerstve školstva, ale rozbiehali ich aj rôzne vzdelávacie mimovládne organizácie. Systém týchto projektov spočíval v tom, že by sa vytvoril akýsi prázdny rámec, ktorý by kopíroval slovenské osnovy, školské, a do tohto rámce by jednotliví učitelia nahrávali jednak svoje materiály, ktoré majú pripravené na tú ktorú hodinu, mohli by doňho nahrať svoje prednášky z tej danej hodiny, a potom nový učiteľ, ktorý príde do školy a chce sa zorientovať a chce prednášať čo najlepšie, by si z tohto, z týchto ako keby virtuálnych osnov, vytiahol materiály ostatných kolegov po celom Slovensku a na základe toho by mohol skvalitňovať svoje hodiny. Je to veľmi aktuálna téma preto, že z dôvodu, že reformné učebnice ešte stále meškajú, že tu máme osem ročníkov detí, ktoré jednoducho vyrástli bez učebníc, lebo tu bola tak neskutočne spackaná školská reforma pána ministra Mikolaja, tak toto by veľmi významným spôsobom mohlo pomôcť aj novým učiteľom, aj tým učiteľom, ktorí učia ešte stále bez učebníc, na to, aby ich hodiny jednoducho vyzerali lepšie a kvalitnejšie.
A čo to brzdí? Brzdí to autorský zákon. Lebo každý jeden učiteľ, ktorý by nahral tento svoj obsah do takéhoto programu, by opäť musel podľa súčasného autorského zákona mať samostatnú zmluvu s každým jedným iným učiteľom, ktorý by ten jeho obsah chcel použiť.
Toto je tak neskutočne, akože zdravý rozum, že takéto niečo sa, by sa malo umožniť, že ja si naozaj len veľmi ťažko viem predstaviť, prečo by ste, páni kolegovia zo SMER-u, nemohli za ten pozmeňovák zahlasovať a prečo by bolo nutné naozaj čakať až na to, že to pán minister prinesie v rámci novely autorského zákona možno koncom tohto roka alebo možno začiatkom roka minulého? Preto vás naozaj prosím, pozrime sa na to, ako na niečo... Budúceho, už som aj ja magor. Naozaj vás prosím, pozrime sa na to ako na čisto vecnú otázku. Nevnášajme do toho politikum. Je neskutočne veľa ľudí, ktorí roky čakajú na to, aby sa táto vec na Slovensku upravila, aby mohli naozaj sami určovať, akým spôsobom má byť zaobchádzané s ich dielom.
Ja nemám nič proti tomu, keď chránime autorom, autorov proti tomu, aby im boli diela kradnuté. Ale keď autor samotný si želá, áno, dávam celé svoje dielo svetu a nech si s ním robí čo chce, alebo si želá, dobre, môžete to šíriť ďalej, ale musíte spomenúť autora, alebo si želá, rozkúskujte to kľudne na jednotlivé tóny a použite ich vo svojich skladbách, ako nejaký dídžej. Má to by on, ktorý zadefinuje nejaké podmienky, akým spôsobom bude zadefinované, zadefinované, akým spôsobom bude narábané s jeho dielom, a nikto iný. A jediné, o čo nám ide, je otvoriť tento priestor. Preto vás naozaj prosím, podporte tento pozmeňovák, nejde o žiadnu politiku. Ide o veľmi jednoduchú a prostú vec: akceptujme, že žijeme v 21. storočí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Zámerne som sa pripra..., prihlásil do rozpravy písomne a neskôr ústne, aby som oddelil dve témy. Keďže ja sa dívam veľmi skepticky na to, čo povedal pán predseda výboru, že z autorského zákona sa niekedy stane Zákonník práce, možno aj potom, ako jednáme pri téme autorského zákona aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní vždy v piatkových poobedňajších hodinách, a pravdepodobne záujem o autorskoprávnu ochranu bude limitovaný množstvom autorov a možno aj do budúcna aj množstvom používateľov.
To, že teraz tu vybuchujú niektoré kauzy, ktoré sa dotýkajú kolektívnej ochrany, je spôsobené tým, že čím ďalej viac a viac ľudia vnímajú možno nejakú aroganciu a prístup k, nezdravého rozumu k vykladaniu súčasného znenia zákonov, zákona a pod témou detí, ktoré musia platiť autorské odmeny kolektívnym ochrankám, sa vzbudzujú nejaké vášne. Súhlasím s tým, že táto debata môže byť vášnivá, ale mala by byť zachovaná určitá miera zdravého rozumu. A oceňujem to, že ministerstvo zapracovalo, ad jedna, do programového vyhlásenia vlády a následne to pretavilo do legislatívneho plánu vlády, kedy sa bude zaoberať autorským zákonom komplexne.
Na tomto mieste by som zas chcel zdôrazniť to, že dostávame tu, dostávame sa do rámca, kedy sa kolektívnou správou autorského, autorských práv zapája čím ďalej viacej Únia. Autorské práva a práva súvisiace môžu byť uplatňované totižto individuálne a kolektívne. Únia sa teda rozhodla, že sa pozrie na kolektívnu správu autorských práv, a to hlavne preto, že deje sa jeden veľký, jedna veľká debata o tzv. zjednocovaní alebo iniciatíve o jednotnom európskom trhu. Práve jednotný európsky trh prináša obrovské benefity pre zainteresované členské štáty. Nie sú to, nie je to iniciatíva, ktorá hovorí o tom, že mali by sme tu cez všetky členské štáty alebo členov eurozóny solidarizovať nejakým spôsobom straty alebo dlhy, ale práve iniciatíva o vytvorení, skutočnom jednotnom trhu a v tomto prípade aj pozrieť sa na to, akým spôsobom budú kolektívne spravované autorské práva, je iniciatíva, ktorá je veľmi dobrá.
Čo sa však ale mne trošička nepáči, je, že k tejto iniciatíve, naše ministerstvo kultúry označilo túto iniciatívu ako stredne dôležitú, a Slovensko vo svojom stanovisku k iniciatíve úpravy kolektívnej správy autorských práv a poskytnutí multiteritoriálnych licencií, ja sa potom budem snažiť stručne vysvetliť, o čo ide, hovoríme, alebo naše ministerstvo, ústami ministerstva, alebo naše ministerstvo kultúry hovorí, že chceme dosiahnuť predĺženie transpozičnej lehoty z 12-ch mesiacov na mesiacov 24, keďže my tu máme zásadný problém, a to je zásadná zmena autorského zákona.
Ja si však myslím, že by sme mali ísť opačnou cestou a povedať, keďže Európska únia nás tlačí na to, aby sme náš autorský zákon upravili, a to, čo z Európskej únie sem príde, transponovali do 12-ch mesiacov, tak toto je ten skutočný dôvod, keďže tu vzniká aj európsky tlak na to, aby sme mali autorský zákon čím skôr. Tak aby sme tu na národnej úrovni zabrali a problémy, do ktorých nás tlačí nielen SOZA, ale aj všetky ostatné dotknuté organizácie, samotní autori a používatelia, tak aby sme aj v možnej 12-mesačnej transpozičnej lehote sa dostali k úprave našich autorskoprávnych pomerov. Preto ja si dovolím hovoriť, že, a pravdepodobne na európskom výbore nebudem súhlasiť s tým, aby sme súhlasili s návrhom ministerstva kultúry na predĺženie transpozičnej lehoty. Ak, ak je toto stanovisko, tak potom hovorím, že nie sme dostatočne aktuálni a nie smie dostatočne flexibilní na to, aby sme autorskoprávnu ochranu riešili čím skôr, ale žiadame ešte o jeden rok rezervy na to, aby sme sa mohli baviť o, a netvrdím, že nie sú to zložité otázky, ale aj zložité otázky potrebujú jedno a razantné riešenie.
Chcem hovoriť o tom, že čo je vlastne obsahom tej, multiteritoriálneho udeľovania licencií a čo by sme vlastne, v čom má Únia teda záujem, aby sme v kolektívnej ochrane, pretože o nej sa bavíme a bavíme sa o tom, že nejakým spôsobom posunutie lehoty, úplne malilinká miniatúrna úprava by mohla nejakým spôsobom vyriešiť obrovskú právnu neistotu organizátorov kultúrnych podujatí na Slovensku.
Organizátori kultúrnych podujatí, ako sú deti, ktoré vystupujú na vianočných večierkoch alebo letných besiedkach, študenti, ktorí chodia a zorganizujú si nejaké stužkové, ale vôbec aj tí veľkí producenti akcií pri jednotlivých koncertoch sú v prostredí obrovskej právnej neistoty. Toto rozpráva aj samotná SOZA. Samotné organizácie kolektívnej správy hovoria, máme zlý zákon, nemôžeme sa pohnúť. Neviem, samozrejme, že tuná idú protichodné záujmy kolektívnych ochraniek, autorov, používateľov samosprávy atď., a nájsť medzi týmto nejakým spôsobom modus vivendi je zložité, ale nemôže to byť zložité takým spôsobom, že desať rokov tu máme normu, ktorú v poslednom období kritizujú úplne všetci.
Chcel by som teda zamerať na, na to, čo, aby, aby to aj v pléne zaznelo, čo Európska únia si sľubuje od veľkého, veľkej zmeny v ochrane autorských práv medzi členskými štátmi Európskej únie. Predložený návrh je prvým pokusom riešiť kolektívnu správu práv na úrovni Európskej únie, pretože v súčasnosti existujú len špecifické právne úpravy jednotlivých členských štátov. Cieľom je zmodernizovať prácu organizácie kolektívnej správy a zvýšiť ich transparentnosť, veľmi dôležitý moment, aby držitelia práv mohli lepšie kontrolovať, ako je nakladané s ich dielami. Dôvodom sú výsledky verejných konzultácií Komisie s organizáciami kolektívnej správy, Komisie Európskej únie, a tiež stanoviská vyjadrené v rámci verejnej konzultácie - volala sa Obsah online v rokoch 2009 a 2010 - z ktorých vyplynulo, že fungovanie niektorých organizácií kolektívnej správy, Slovensko nevynímajúc, pokiaľ ide o ich transparentnosť, riadenie, zaobchádzanie s finančnými príjmami z práv vybraných v mene držiteľov práv, nedostatočná je predovšetkým zodpovednosť určitých organizácií voči ich členom, čiže autorom, a najmä spravovanie financií týchto organizácií.
Sťažnosti súvisia napríklad s tým, že organizácie nedokážu identifikovať, ktoré diela sa verejne použili, a ak tantiémy dostávajú aj autori, aj interpreti, ktorí by ich dostávať nemali. Spomína sa prípad talianskej organizácie kolektívnych správ, ktorá v roku 2008 stratila 35 mil. eur investíciou do dlhového nástroja Investičnej banky Lehman Brothers. A sme doma. Tuná je presne ten problém, ktorý veľa ľudí aj na Slovensku, či už autorov alebo používateľov, kritizuje: netransparentný kľúč prerozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov. Čiže samotná Európska komisia vidí problém v transparentnosti v riadení a v zaobchádzaní s finančnými prostriedkami z práv vybraných v mene držiteľov práv. V mene držiteľov práv vystupujú tieto kolektívne ochranky. A my máme, nie je to ešte na európskej úrovni, ale my máme štyri príklady z posledného obdobia, kedy kolektívna ochranka uplatnila necitlivé alebo nerozumné alebo s určitou mierou nepoužitia zdravého rozumu, a niektorí to označujú omnoho tvrdšie, výkon práva kolektívnej ochrany takým spôsobom, že, nechcem použiť veľmi pejoratívne slovo, ale nasrdila doslova verejnosť a samotných autorov, ktorí hovoria, že týmto spôsobom ako keby nechceli byť reprezentovaní. Na druhej strane všetci vnímame, že pri subsumovaní práv pod nejaký kolektívny orgán budeme sa musieť na Slovensku dohodnúť, ako to má bežať.
Čo je teda v konkrétnom návrhu tejto európskej iniciatívy? Je, že organizáciám kolektívnej správy je venovaná druhá hlava návrhu, a tá upravuje členstvo v organizácii, jej kontrolu, spravovanie finančného príjmu z práv, spravovanie práv v mene iných, v organizáciách kolektívnej správy, vzťahy s používateľmi a transparentnosť a podávanie informácie samotným držiteľom práv. Podrobný popis jednotlivých ustanovení obsahuje stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Čo si myslím, že je dôležité k tejto téme povedať ako ad dva, čo znamená teda licencia alebo licenčná zmluva, ktorú udeľuje autor nadobúdateľovi. Udeľuje ním autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za odmenu, ak sa nedohodnú inak. Pri kolektívne spravovaných právach poskytujú licencie organizácie kolektívnej správy. Historicky boli licencie vždy viazané na teritoriálne územie nejakého štátu, rovnako aj pôsobnosť organizácie kolektívnej správy práv. Multiteritoriálne licencie sú novým momentom, ktorý zavádza Európska únia na autorské práva pri hudobných dielach využívaných online. A sú teda absolútnou novinkou, ktorá doteraz nie je legislatívne upravená ani na úrovni EÚ, ani v žiadnom členskom štáte EÚ. Ich potreba vznikla rozvojom internetu, čo som spomínal pri predkladaní spomínaného pozmeňovacieho návrhu, s rozvojom internetu a poskytovaní služieb online, ktoré sú dostupné v celej EÚ bez ohľadu na hranice. Keďže multiteritoriálne licencie pre hudbu online budú udeľovať organizácie kolektívnej správy, je potrebné, aby všetky tieto organizácie v rámci EÚ fungovali na rovnakých zásadách. Tieto dve témy teda nemožno od seba oddeliť, preto boli spojené aj v návrhu jednej smernice.
Čiže otvoriť otázku kolektívnej správy práv na celoeurópskej úrovni a zároveň otvoriť otázku multilicencovania, sú spojené nádoby. V súčasnej praxi poskytovatelia online obsahu musia získať povolenie od každého jedného kolektívneho správcu práv v každej jednej členskej krajine, v ktorej je dielo dostupné, aby neporušili autorské práva. Tento systém je komplikovaný, finančne nákladný a podobne. Myslím si, že ak teda otvárame už tému kolektívnej správy práv z európskej iniciatívy, tak mali by sme sa dopracovať k tomu, že nežiadať Európsku úniu o dlhšie obdobie, ale urobiť všetku robotu v rámci možno 12 alebo 12-mesačného obdobia od potreby zapracovania tejto transpozície, pretože kolektívna správa autorských práv nás páli tu a teraz. Čiže chce to aj Európska únia.
Čo chcem spraviť pri, čo si myslím, že čo by sa zaviedlo novými pravidlami a je hodné to spomenúť a oceniť, je, že zmenil by sa spôsob, akým organizácie kolektívnej správy pracujú v celej Európy, a to tým, že sa zavedú nové požiadavky, ako napr. lepšia správa, ako sú napr. lepšia správa repertoáru, rýchlejšie platby členom, jasnosť tokov príjmov z výkonu práv, výročná správa o transparentnosti a dodatočné informácie poskytované priamo nositeľom práv a obchodných partnerom, napr. iným organizáciám kolektívnych správ. Členské štáty by museli zaviesť mechanizmy na riešenie sporov medzi organizáciami kolektívnej správy a nositeľmi práv. Cezhraničné udeľovanie licencií autorských práv pre použitie hudby na internete, pre iné fungovanie pre viaceré územia by sa uľahčilo, z čoho by mali prospech autori, poskytovatelia a samozrejme občania.
Stanovisko organizácie kolektívnych práv je v mnohom odlišné a môžeme sa im venovať. Neviem, či pri súčasnom zastúpení tohto fóra je teraz vhodné. Chcel by som iba spomenúť veľmi skratkovito doterajší vývoj tejto problematiky. Potreba zlepšiť fungovanie organizácie kolektívnej správy sa prejavila už v minulosti. Odporúčanie Komisie z roku 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby stanovilo viacero zásad, napr. sloboda držiteľa práv pri výbere organizácie kolektívnej správy. Organizácie kolektívnej správy sa v ňom taktiež vyzývali, aby používateľom poskytli pred rokovaním dostatočné informácie o tarifách a repertoári. Dokument obsahoval odporúčania týkajúce sa zodpovednosti držiteľov práv v rozhodujúcich orgánoch organizácie kolektívnych správ na riešenie sporov. Odporúčanie Komisie však nepredstavovalo právne záväzný nástroj a bolo obmedzené z hľadiska rozsahu.
Čiže chcem povedať, že túto iniciatívu vítam a privítal by som aj iniciatívu ministerstva, aby sme sa kolektívnou ochranou zaoberali, pretože, zaoberali tu a teraz a v 12-mesačnom horizonte a nie 24, pretože je to vhodná iniciatíva na to, aby sme vyriešili tie vypuklé problémy, ktoré tu čiastočne a veľmi minimálne upravujeme pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov z výboru médiá a kultúra.
Na záver by som chcel spomenúť, že užívatelia, ktorí sa v súčasnom stave dotýkajú kolektívne, alebo stretávajú s kolektívnou ochranou, nie sú spokojní. Európska únia nás do tohto problému, na vyriešenie tohto problému tlačí v rámci 27-ch štátov a mohli by sme náš národný rozmer zamerať čím ďalej viac na to, že transparentné nakladanie s vybranými prostriedkami určenými na kolektívnu správu autorských práv je vyslovene záujmom Slovenskej republiky, lebo ak to neurobíme, likvidujeme možné kultúrne podhubie. Pretože ľudia pri tejto právnej neistote nebudú mať ambíciu, ľudia, samosprávy, organizátori, žiaci, nebudú mať chuť organizovať nejaké kultúrne podujatia a navyše, ak ich zorganizujú, budeme od nich vyberať poplatky od buka do buka na základe toho, že nemáme dostatočne transparentné dosledované, čo sa s týmito finančnými prostriedkami deje.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, ja len veľmi krátko k rozprave, ktorá tu prešla v mene skupiny navrhovateľov. Zásadný rozmer, aj tento návrh zákon v podstate vyšiel z takého minimálne tichého konsenzu z nášho výboru, kde sme sa zaoberali tu pretraktovanými udalosťami v Pohorelej a tak ďalej, a pripravili sme tzv. minimálnu novelu, ktorú je možné pri rešpektovaní elementárnych pravidiel legislatívneho procesu do parlamentu dať s tým, že vieme viac-menej vylúčiť riziká omylov a pod. v praxi, a schválime ju. S tým, že náš výbor sa zároveň dohodol na celom rade aktivít, ktoré majú smerovať k tomu, aby sme sa venovali autorskému zákonu hlbšie. Dokonca sme v danom prípade prijali uznesenie, že požiadame ministra, aby predložil správu o stave prípravy autorského zákona vrátane pripravovanej diskusie o skrátení prác na jeho príprave.
Takže nepochybne zazneli aj otázky k tomu, aká je v súčasnosti situácia, či netreba ísť za rámec prípadne tejto novely. Aj keď teda na výbore sme o takom niečom nehovorili, no nepochybne objavili sa niektoré nové skutočnosti. Diskusia o tom, že by bolo treba platiť tento typ náhrady, aby som sa vyhol slovu poplatky v danom prípade, náhrady pre organizácie. Dokonca už až svadieb a pohrebov, už aj to diskutovalo vo verejnosti. Samozrejme, otázka školstva, kde sa ukazuje, že ten existujúci autorský zákon, ktorý je ale platný od roku 2003, a funguje celý čas a v zásade takýto zásadný odpor zatiaľ nevyvolal, aj keď je pravda, v odbornej alebo dotknutej verejnosti mnohé výhrady boli. Mám teraz na mysli predovšetkým organizátorov jednotlivých podujatí, vrátane majiteľov pohostinských zariadení a iných priestorov, v ktorých sa stretáva verejnosť. Pravdepodobne v tom autorskom zákone možno registrovať minimálne veľmi silné názory smerujúce k tomu, že dochádza k príliš extenzívnemu výkladu existujúcich ustanovení. Po druhé, k príliš extenzívnej aplikácii ustanovení, ktoré v platnom zákone sú. A samozrejme objavujú sa názory aj v tom zmysle, že niektoré ustanovenia autorského zákona de lege lata sú, sú priam konštruované extenzívne. Čiže o tomto pravdepodobne tá diskusia bude musieť ďalej pokračovať.
K predloženým návrhom, ktoré tu odzneli. No, vážení kolegovia z opozície, je tu malý drobný problém. Tento návrh zákona, ktorý sme predložili, má jeden bod a znenie jedného odseku novelizuje. To, čo sa tu predložilo, je zásadný zásah do existujúceho zákona. Bez toho, že by som spochybňoval vecnosť, lebo tá potrebuje diskusiu ďalšiu, osobne nebudem skupine navrhovateľov odporúčať, aby sme prijali tieto návrhy, pretože tým porušíme úplne zásady legislatívneho procesu a hlavne budeme proti veľmi dôležitej zásade, ktorá je dôležitá, aby aj druhá strana bola vypočutá, čiže v danom prípade aj výbor, aj ministerstvo. Potrebujeme stanoviská k takémuto návrhu. Takže obávam sa, že týmto spôsobom neznásilníme ten legislatívny proces.
No a posledná vec je, je dôležité, a trošku som sa tešil tomu, že tie problémy, ktoré vznikli, že sa pokúšame riešiť konsenzuálne. Ale aj v danom prípade platí zásada primeranosti, a treba dávať pozor na to, aby sa pokus o vecné a konsenzuálne riešenie problémov nezmenil na politické producírovanie, pretože mnoho vecí, ktoré tu zazneli, poviem úplne úprimne, patria na rokovanie výboru, až 90 percent. Sú naozaj podnetné aj zaujímavé, mnohé z nich sú také, že sa s nimi treba zoznámiť, ale tu a teraz je to podľa môjho názoru hlboko kontraproduktívne.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem konštatovať, že v rozprave vystúpilo šesť poslancov, podali 4 pozmeňujúce návrhy.
Myslím si, že diskusia bola korektná. A  tie pozmeňujúce návrhy? Pokiaľ by bol záujem, tak podľa môjho názoru nie je problém v pondelok počas prestávky zvolať rokovanie výboru, aby mohol aj výbor posúdiť opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť týchto návrhov aj za účasti zástupcov ministerstva. A myslím si, že tieto pozmeňujúce návrhy po takomto prerokovaní vo výbore by sme mohli akceptovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť novelu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorá je teraz v druhom a treťom čítaní.
Úlohou tejto novely je to, aby aj po 1. januári 2013 mohli vozidlá kategórie L1e naďalej chodiť po pozemných komunikáciách, jazdiť po pozemných komunikáciách bez toho, aby mali osvedčenie o evidencii č. II, na ktorú je potrebné mať jednak teda VIN číslo, potrebné je mať aj kontrolu originality a samozrejme aj technickú kontrolu, čo stojí naozaj nemalé finančné prostriedky.
My vlastne naďalej oslobodzujeme držiteľov týchto vozidiel, jedná sa teda o tie Babety a mopedy Korada, naďalej ich oslobodzujeme od tejto povinnosti si zabezpečiť tento doklad na to, aby mohli aj naďalej po 1. januári 2013 jazdiť po týchto pozemných komunikáciách.
Na výbore pre obranu a bezpečnosť sme predložili ešte jeden rozširujúci pozmeňujúci návrh, ktorý oslobodzuje na ďalšie štyri roky od používania, teda od povinnosti mať toto osvedčenie o evidencii aj pre iné kategórie vozidiel. A to je vlastne pre poľnohospodárov, sú to kategórie vozidiel S, PS a PN, sú to väčšinou teda tie prídavné stroje ťahané za traktormi a za poľnohospodárskymi strojmi. Vychádzame vlastne v ústrety poľnohospodárom, pretože tento rok mali naozaj veľmi ťažký. A aspoň takýmto spôsobom chceme uľahčiť a ušetriť určité nielen, nemalé finančné prostriedky, ale aj veľa času pri registrácii a evidovaní týchto poľnohospodárskych vozidiel kategórie S,PS a PN.
Toľko na úvod, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 134, podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. septembra 2012 č. 217 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 9. októbra 2012 č. 85, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením z 9. októbra 2012 č. 77 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením z 2. októbra 2012 č. 39.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v celkovom počte 8. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 15. októbra 2012 č. 84 a týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajkyňu predložiť spoločnú správu Národnej rady na pléne.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už v rozprave pri prvom čítaní som povedal, že klub SaS je pripravený návrh tohto zákona podporiť. Rád by som však bol, keby sme prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz predložím, doladili návrh do podoby, aby sme tento zákon pripravili pre všetkých občanov, ktorých sa táto problematika dotýka.
To znamená, neodsúvajme tento problém len o desať rokov, ale stanovme v zákone trvalú výnimku presne tak, ako to môžeme nájsť napríklad aj v českej právnej úprave alebo v maďarskej právnej úprave. Ja by som si dovolil teda to prečítať, ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 134):
1. V čl. I 3. bod znie:
,,3. V § 112b ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie L1e vyrobeným pred 1. januárom 2000 zostávajú v platnosti a technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie S, vozidlám kategórie PS, používané v poľnohospodárstve, vozidlám kategórie PN a pre výmenné nadstavby zostávajú v platnosti do 31. decembra 2016.".
2. V čl. I 4. bod znie:
,,4. V §112b ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"Pre vozidlá kategórie L1e vyrobené pred 1. januárom 2000 sa ustanovenie prvej vety neuplatňuje a pre vozidlá kategórie PS používané v poľnohospodárstve sa ustanovenie prvej vety uplatňujú od 1. januára 2017.".
Niečo z odôvodnenia: Ten hlavný zámer je, predloženého pozmeňujúceho návrhu, je poskytnutie trvalej výnimky pre vozidlá kategórie L1, ktoré boli vyrobené pred 1. januárom 2000, a nielen prechodné 10-ročné obdobie, v ktorom by majitelia nemuseli evidovať motocykle. Toto desaťročné odsunutie problému by situáciu nevyriešilo. Vieme, že medzi vlastníkmi týchto zväčša malých motocyklov sú ľudia v dôchodkovom veku, prípadne osoby, ktoré si motocykle vybrali z dôvodu možnosti lacnejšej prepravy. Ak odsunieme toto len o desať rokov, tak oni opäť budú musieť platiť poplatky za registráciu. Tak teda aj z dôvodu právnej istoty je lepšie udeliť trvalú výnimku, ako očakávať od občanov, že si budú kontrolovať, koľko rokov túto povinnosť ešte nebudú mať. Ako som povedal, aj v Českej republike, aj v Maďarsku bola udelená trvalá výnimka pre všetky vozidlá kategórie L1 bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Máme za to, že úplná výnimka bez časového obmedzenia uľahčí občanom, ktorí vlastnia tento druh dopravného prostriedku, dodržiavanie platných predpisov.
Vzhľadom na úpravy vykonané vo spoločnej správe, znenie pozmeňujúceho návrhu reaguje aj na nové kategórie áut. Ja som sa na to spýtal, vlastne na toto, keď sme sedeli na výbore, a jedna z tých výhrad, ktorá zaznela k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, bola, že Babety už budú po desiatich rokoch veľmi staré. Niekde bolo zachytené aj vyjadrenie predkladateľa, že Babety budú mať v roku 2023 už 25 rokov a že by mali prejsť technickou kontrolou, ak ich chcú majitelia prevádzkovať, aj po tom štvrťstoročí na pozemných komunikáciách mali byť niekým skontrolované, lebo ide o životy a bezpečnosť ľudí. Tento zákon, ktorý tu je, ktorý je predložený, treba povedať, že je predložený na základe iniciatívy ľudí, iniciatívy tých majiteľov tých mopedov. Zhodou okolností aj na mňa sa obrátili a na kolegu Drobu, my ste teda ten zákon mali rozpracovaný, ale skôr ho dali poslanci za stranu SMER. Túto výhradu, ktorú som vlastne si vypočul na tom výbore, tak som tlmočil tým ľuďom, ktorí to navrhovali alebo ktorí tú iniciatívu vzniesli. A tí mi na to odpísali alebo teda dodali mi informácie, že to tvrdenie nie je relevantné, pretože sú tu štyri druhy Babiet, a to je typ 225, ktorý dnes už má 27 rokov, typ 210, ten má 29 rokov, typ 207, ten má 37 rokov v súčasnosti a typ 228, a to sú až 41-ročné Babety. Väčšina z nich jazdí bez vážnejších problémov a sú v dobrom technickom stave. To znamená, že my keď schválime tento zákon, že vlastne dáme tú výnimku na desať rokov, ešte stále trebárs tie Babety č. 225 budú mať v tom čase 37 rokov. A dnes už nám jazdia 37-ročné Babety, aj 41-ročné Babety. To znamená, o štyri roky staršie, ako budú tieto o tých desať rokov.
Minister financií pán Počiatek sa vyjadril v médiách, že táto úprava vychádza aj z toho, že v súčasnosti tieto Babety majú nižšiu hodnotu, ako je cena technickej kontroly. A to samozrejme po tých desiatich rokov bude platiť dvojnásobne. Samozrejme, ja už som tu spomenul tie Babety naozaj, alebo tie Babety alebo Korada, v prvom rade vlastnia dôchodcovia, ktorí to vytiahnu naozaj raz za mesiac, možno, alebo len raz za čas, a sú v dobrom stave, majú veľmi málo najazdené. Čiže by som vás, dámy a páni, chcel poprosiť o podporu tomuto návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, milé dámy, dnes rokujeme o novele zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a hlavným účelom predloženého návrhu je riešenie konkrétneho praktického problému. Problematika tzv. VIN čísiel u starších motocyklov vyrobených do roku 2000, ktorými sa mysleli predovšetkým staré Babety a niekoľko ďalších typov vozidiel.
Dovolím si tvrdiť, že motocykle typu L1e, ako sú uvedené v zákone č. 725/2004, nie sú len staré Babety, ale aj v súčasnosti veľmi populárne malé motocykle, ktoré si majitelia vyberajú z dôvodu úspornosti prevádzkových nákladov, ale taktiež kvôli nízkej obstarávacej cene. Dostal som niekoľko emailov od majiteľov takýchto motocyklov. Poukazovali napríklad na právnu úpravu v Českej republike alebo na právnu úpravu Maďarska, kde sa na tieto malé motocykle nevzťahuje povinnosť mať VIN čísla a ani druhú časť technického preukazu, ktorá je predpokladom vydania evidenčného čísla. Ja nevidím dôvod, prečo by sme aj u nás nemohli takouto úpravou sa nechať inšpirovať. Treba zdôrazniť, že obe krajiny majú rovnaký historický základ, čo sa týka týchto malých motocyklov, aj tradíciu tých populárnych Babiet a niekoľko ďalších malých, ja to nazývam, že bicyklov s motorom.
Aj z tohto dôvodu som si pripravil pozmeňujúci návrh, ktorým by som chcel riešiť trvalú výnimku pre všetky vozidlá typu L1e mať povinnú kontrolu originality bez toho, aby tam muselo platiť to desaťročné obmedzenie. Takže veľmi jednoduchý pozmeňovák. Idem ho teraz prečítať. Verím, že sa nájde naňho dostatočná podpora.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Ľubomíra Galka k návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 134).
1. V čl. I 1. bod znie:
"1. V § 23a ods. 5 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí pre vozidlá kategórie L1e".".
2. V čl. I 2. bod znie:
,,2. V § 23a ods. 7 sa na konci pripája táto veta: "Technické požiadavky na osvetlenie miesta zadnej tabuľky s evidenčným číslom nemusia spĺňať vozidlá kategórie L1e.".".
3. V čl. I 3. bod znie:
,,3. V § 112b ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie L1e zostávajú v platnosti naďalej a technické osvedčenia vozidiel vydané vozidlám kategórie S, vozidlám kategórie PS používaným v poľnohospodárstve, kategórie PN a pre výmenné nadstavby zostávajú v platnosti do 31. decembra 2016.".".
4. V čl. I 4. bod znie:
,,4. V § 112b ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"Pre vozidlá kategórie L1e sa ustanovenie prvej vety neuplatňuje a pre vozidlá kategórie PS používané v poľnohospodárstve sa ustanovenie prvej vety uplatňuje od 1. januára 2017.".".
Myslím, že odôvodnenie nemusím čítať. Máte to na stole a v podstate je veľmi podobné môjmu úvodnému príhovoru. Takže chcem vám poďakovať za pozornosť a dúfam, že získame dostatočnú podporu.
Ďakujem.