8. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, cieľom návrhu nášho zákona je zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady a tým prístup k prehľadnosti právneho poriadku Slovenskej republiky. V tomto smere možno náš návrh zákona označiť ako purifikačný právny akt. Ústava Slovenskej republiky v čl. 152 ustanovuje, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave.
Zákon o poslancoch bol prijatý v roku 1989, teda v čase, od ktorého Slovenská republika prešla zložitým politickým, hospodárskym, ekonomickým, ale i právnym vývojom. Do nášho právneho poriadku sa zákon o poslancoch dostal na základe recepcie práva, pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V dôsledku toho zostali v platnosti ustanovenia, ktorých aplikácia nie je možná, a navyše nie je ani v súlade s demokratickými princípmi štátu, tak ako ich deklaruje ústava v čl. 1.
Zákon o poslancoch v platnom a účinnom znení je založený princípoch, ktoré sú nezlučiteľné so systémom parlamentnej demokracie v podobe, v akej sa uplatňuje v Slovenskej republike, napríklad zakotvením princípu imperatívneho mandátu, ktorý je v priamom rozpore s princípom voľného mandátu deklarovaným v súčasnosti platnej a účinnej Ústave Slovenskej republiky.
Zákon o poslancoch naprieč celým svojím textom používa množstvo zastaralých, obsolentných a nepoužívaných pojmov, napríklad pojmy Národný front, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika.
Vzhľadom na obdobie prijatia zákona o poslancoch, to jest rok 1989, prípadne jeho noviel, boli iba dve, v roku 1990 a 1992. Ani zmena, či úprava použitej terminológie by nemala potenciál konvalidovať obsolentnosť normatívnych častí tohto zákona. Ustanoveniami zákona o poslancoch boli navyše nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky zákonmi v súlade s derogačným pravidlom lex posterior derogat lex priori, prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä do zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Zákon o poslancoch v platnom znení ako celok, teda už skôr stratil svoje normatívne implikácie a aj preto nie je dôvod ponechávať mu atribúty platnosti a účinnosti. Pre občana sa môže a malo by sa javiť, že aj záväznosti, ktoré vyplývajú z jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Jedným z najzávažnejších nedostatkov zákona o poslancoch je ten fakt, že obsahuje princíp imperatívneho mandátu. Je to § 7, ktorý ako som povedal, je v rozpore s ústavou v súčasnosti platnou, ktorá zakotvuje voľný mandát. Je to úplne niečo iné. V zmysle čl. 73 ods. 2 ústavy poslanci vykonávajú svoj mandát osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. To je v súčasnosti platné znenie ústavy. Na tomto príklade je najmarkantnejšie vidieť, za akých spoločenských a politických pomerov došlo k prijatiu tejto právnej normy, ktorú navrhujeme zrušiť.
Ustanovenia zákona o poslancoch boli nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov. To som však už hovoril. Podľa čl. 152 ústavy ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy zostávajú v platnosti, ak neodporujú ústave. Odbornej verejnosti bol v minulosti prezentovaný názor, že zákon o poslancoch bol ako celok zrušený prijatím ústavy, práve v zmysle tohto článku. Takýto názor však nie je správny, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, napríklad kauze Gaulieder sa na zákon o poslancoch viackrát odvoláva. Tento zákon je teda platný a účinný.
Návrh zákona nemá za cieľ novelizovať neplatné obsolentné ustanovenia zákona o poslancoch, pretože tento spôsob by nebol efektívny. Obsolentnosť, teda neefektívnosť právnej normy nie je právnym dôvodov zániku platnosti, účinnosti a záväznosti právnej normy, ale iba dôvodom podať návrh na zrušenie spôsobom, ktorý ustanovuje platné právo. Teda podať návrh na zrušenie tohto zákona.
Kolegovia, týmto by som vás rád poprosil o podporu tohto zákona, ktorý, ako som povedal, je takzvaným purifikačným, teda očisťujúcim právnym aktom, ktorým sa má náš právny poriadok sprehľadniť a zjednodušiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Poprosím pána poslanca Poliačika, ktorý je určený spravodajca, aby nás informoval.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. O tomto zákone rokujeme ako o tlači 211, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia predkladajú návrh zákona s cieľom zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady.
Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Doložka vybraných vplyvov k predmetnému návrhu zákona obsahuje zhodnotenie vplyvu na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, ako aj zhodnotenie sociálnych vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 č. 196 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý bude zároveň aj gestorským výborom. Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Skončil som, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť a prihlásiť sa ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie. Chceli ste do rozpravy, pán poslanec?
Nech sa páči.
Pán poslanec Viskupič ako jediný ústne prihlásený do rozpravy.