8. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, prítomní hostia, bez toho, aby som kohokoľvek podceňoval, nie každý asi vie, že o čom je tento návrh a o čom sú niektoré ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, ktoré obsahujú aj nasledovné skutočnosti. Súkromní prevádzkovatelia tak telekomunikačných služieb, ako aj internetových služieb uchovávajú lokalizačné údaje, údaje komunikujúcich strán, internetové údaje, a to po dobu šesť až dvanásť mesiacov. Platný právny stav nielenže toto umožňuje, ale dokonca týmto subjektom, týmto súkromným subjektom ukladá ako povinnosť tieto údaje uchovávať. Tieto údaje sa uchovávajú vždy, keď použijete v podstate akékoľvek komunikačné zariadenie. V praxi to znamená, že vlastne z komplexu takýchto údajov je možné veľmi ľahko zistiť aj to, čo si želáte vy, aby bolo utajené. Napríklad návšteva manželskej poradne, návšteva psychiatra, prípadne protialkoholického liečenia. O to viac vidím problém v týchto ustanoveniach, keďže tieto údaje sú veľmi ľahko zneužiteľné a nie sú takmer vôbec zabezpečené, keď súkromní prevádzkovatelia nemajú vôbec, nedostávajú kompenzáciu za zabezpečenie týchto údajov. Zavedenie povinnosti, alebo takejto povinnosti do tohto zákona, uchovávať plošne údaje predstavuje citeľný a neprimeraný zásah do súkromného života. Keďže ide o plošné sledovanie všetkých obyvateľov republiky bez ohľadu na ich bezúhonnosť a čestnosť. Plošné a preventívne uchovávanie dát bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho podozrenia z ohrozenia či porušenia zákonom chránených záujmov vedie k záveru, že vlastne každá osoba je a priori považovaná za podozrivú, čo je v zásadnom rozpore s jednou zo základných zásad právneho štátu, prezumpciou neviny. Takéto ustanovenia sú skutočne v zákone o elektronických komunikáciách.
Bolo avizované, že časť opozície podala návrh na Ústavný súd, ja som tiež signatárom tohto návrhu, kde navrhujeme, aby predmetné ustanovenia boli zrušené ako protiústavné. Tu si dovolím povedať, že nejdem proti tomuto návrhu, iba sa, pokúšam sa odstrániť najmarkantnejšie chyby, ktoré tento zákon obsahuje, pričom ústavné podanie môže ostať zachované v tej podobe, v akej je, prípadne s drobnými dodatkami. Keďže predpokladám, že každý z vás mal k dispozícii dôvodovú správu, kde sme návrh odôvodnili, podľa môjho názoru dostatočne, nepôjdem v tomto vystúpení do detailov, ale obmedzím sa len na najzávažnejšie problémy. Týmito problémami sú:
Súčasná právna úprava získavania, uchovávania a sprístupňovania údajov je arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako napríklad inštitút odpočúvania. Po b. Samotný zber údajov podlieha minimálnemu počtu pravidiel. Smernica, ktorá bola transponovaná do nášho zákona, zakazuje uchovávať obsah komunikácie. No z nejasnej formulácie platného znenia a ako bolo implementované, sa môže javiť, že niektoré subjekty majú právo uchovávať aj iné údaje, ako sú lokalizačné údaje komunikujúcich strán, údaje spočívajúce v obsahu komunikácie, čo smernica nepredpokladá, dokonca zakazuje. Ďalším problémom je veľmi vágne vymedzenie okruhu trestných činov, na ktoré sa táto povinnosť súkromných prevádzkovateľov vzťahuje. My tam zavádzame presnú klasifikáciu trestných činov, keďsme doplnili napríklad trestné činy ako vlastizrada, korupcia, čo tam doteraz nebolo. Prípadne rozširovanie detskej pornografie.
Ďalším problémom, ktorý obsahuje tento zákon, je stanovená doba uchovávania vymedzených údajov, ktorá presahuje dĺžku, ktorá je potrebná a ktorú vôbec vyžaduje smernica. Problémom určite je aj, že transponovaná smernica musela byť transponovaná do troch zákonov, a to je zákon o Policajnom zbore, zákon o elektronických komunikáciách a Trestný poriadok. A keď sa pozrieme na všetky tieto tri zákony, zistíme, že je medzi nimi vnútorný rozpor. A to tu nie je problém. Nie sú presne, jasne a dostatočne definované mechanizmy uchovávania údajov a ich následného poskytovania orgánom oprávneným na ich použitie. Získané informácie sú a v niektorých prípadoch často bývajú orgánmi verejnej moci používané aj pri odhaľovaní priestupkov a menej závažných trestných činov, čo je naozaj neprípustné. Takáto úprava jednoznačne presahuje účel, ktorý stanovila smernica. Cieľom predloženého návrhu zákona teda nie je komplexne upraviť podmienky, za ktorých dochádza na základe zákona k zásahom do práv a zákonom chránených záujmov občanov, cieľom je odstrániť najvýraznejšie nedostatky tak, aby zásahy štátu v súvislosti s uchovávaním vymedzených údajov boli v súlade s ústavou, s Listinou základných práv a slobôd, čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čl. 7 Charty základných práv EÚ. Tieto všetky dokumenty, ktoré som uviedol, sú týmto zákonom dotknuté a zrejme porušované.
Navrhujeme preto: Po prvé. Skrátenie doby uchovávania údajov z doterajších 12 mesiacov, pokiaľ ide o údaje iné ako tie, ktoré sú získané prostredníctvom pripojenia k internetu, elektronickej pošty a telefonovania prostredníctvom internetu.
Po druhé. Jasné a presné vymedzenie účelu uchovávania vymedzených údajov spolu s vymedzením trestných činov, na ktorých vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie sa tieto majú použiť.
A po tretie. Zákaz akéhokoľvek ďalšieho spracúvania, uchovávania údajov poskytovateľmi siete a služby, čím sa má predísť ich zneužívaniu. Rovnaký zákaz sa vzťahuje aj na orgány oprávnené na použitie údajov získaných na základe zákona o elektronických komunikáciách, ktoré okrem zákazu ich ďalšieho spracovania sú povinné získané údaje zlikvidovať bezodkladne po tom, ako sa zistí, že poskytnuté údaje nemajú pre konkrétne trestné konanie význam.
Na základe uvedeného a tiež dôvodovej správy, ktorá je pomerne rozsiahla, dúfam, že ste si ju niektorí prečítali, mi, dúfam, dáte za pravdu, že, že právna úprava, ktorá je dnes platná a účinná, skutočne zasahuje do súkromia občanov tak neprimeraným spôsobom, že ju je potrebné zmeniť.
Preto vás týmto žiadam o podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za uvedenie návrhu. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.
Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač č. 219. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje tiež informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Tiež nebude mať sociálny vplyv, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. A návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. septembra 2012 č. 204 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte všeobecnú rozpravu.