8. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, prítomní hostia, bez toho, aby som kohokoľvek podceňoval, nie každý asi vie, že o čom je tento návrh a o čom sú niektoré ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, ktoré obsahujú aj nasledovné skutočnosti. Súkromní prevádzkovatelia tak telekomunikačných služieb, ako aj internetových služieb uchovávajú lokalizačné údaje, údaje komunikujúcich strán, internetové údaje, a to po dobu šesť až dvanásť mesiacov. Platný právny stav nielenže toto umožňuje, ale dokonca týmto subjektom, týmto súkromným subjektom ukladá ako povinnosť tieto údaje uchovávať. Tieto údaje sa uchovávajú vždy, keď použijete v podstate akékoľvek komunikačné zariadenie. V praxi to znamená, že vlastne z komplexu takýchto údajov je možné veľmi ľahko zistiť aj to, čo si želáte vy, aby bolo utajené. Napríklad návšteva manželskej poradne, návšteva psychiatra, prípadne protialkoholického liečenia. O to viac vidím problém v týchto ustanoveniach, keďže tieto údaje sú veľmi ľahko zneužiteľné a nie sú takmer vôbec zabezpečené, keď súkromní prevádzkovatelia nemajú vôbec, nedostávajú kompenzáciu za zabezpečenie týchto údajov. Zavedenie povinnosti, alebo takejto povinnosti do tohto zákona, uchovávať plošne údaje predstavuje citeľný a neprimeraný zásah do súkromného života. Keďže ide o plošné sledovanie všetkých obyvateľov republiky bez ohľadu na ich bezúhonnosť a čestnosť. Plošné a preventívne uchovávanie dát bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho podozrenia z ohrozenia či porušenia zákonom chránených záujmov vedie k záveru, že vlastne každá osoba je a priori považovaná za podozrivú, čo je v zásadnom rozpore s jednou zo základných zásad právneho štátu, prezumpciou neviny. Takéto ustanovenia sú skutočne v zákone o elektronických komunikáciách.
Bolo avizované, že časť opozície podala návrh na Ústavný súd, ja som tiež signatárom tohto návrhu, kde navrhujeme, aby predmetné ustanovenia boli zrušené ako protiústavné. Tu si dovolím povedať, že nejdem proti tomuto návrhu, iba sa, pokúšam sa odstrániť najmarkantnejšie chyby, ktoré tento zákon obsahuje, pričom ústavné podanie môže ostať zachované v tej podobe, v akej je, prípadne s drobnými dodatkami. Keďže predpokladám, že každý z vás mal k dispozícii dôvodovú správu, kde sme návrh odôvodnili, podľa môjho názoru dostatočne, nepôjdem v tomto vystúpení do detailov, ale obmedzím sa len na najzávažnejšie problémy. Týmito problémami sú:
Súčasná právna úprava získavania, uchovávania a sprístupňovania údajov je arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako napríklad inštitút odpočúvania. Po b. Samotný zber údajov podlieha minimálnemu počtu pravidiel. Smernica, ktorá bola transponovaná do nášho zákona, zakazuje uchovávať obsah komunikácie. No z nejasnej formulácie platného znenia a ako bolo implementované, sa môže javiť, že niektoré subjekty majú právo uchovávať aj iné údaje, ako sú lokalizačné údaje komunikujúcich strán, údaje spočívajúce v obsahu komunikácie, čo smernica nepredpokladá, dokonca zakazuje. Ďalším problémom je veľmi vágne vymedzenie okruhu trestných činov, na ktoré sa táto povinnosť súkromných prevádzkovateľov vzťahuje. My tam zavádzame presnú klasifikáciu trestných činov, keďsme doplnili napríklad trestné činy ako vlastizrada, korupcia, čo tam doteraz nebolo. Prípadne rozširovanie detskej pornografie.
Ďalším problémom, ktorý obsahuje tento zákon, je stanovená doba uchovávania vymedzených údajov, ktorá presahuje dĺžku, ktorá je potrebná a ktorú vôbec vyžaduje smernica. Problémom určite je aj, že transponovaná smernica musela byť transponovaná do troch zákonov, a to je zákon o Policajnom zbore, zákon o elektronických komunikáciách a Trestný poriadok. A keď sa pozrieme na všetky tieto tri zákony, zistíme, že je medzi nimi vnútorný rozpor. A to tu nie je problém. Nie sú presne, jasne a dostatočne definované mechanizmy uchovávania údajov a ich následného poskytovania orgánom oprávneným na ich použitie. Získané informácie sú a v niektorých prípadoch často bývajú orgánmi verejnej moci používané aj pri odhaľovaní priestupkov a menej závažných trestných činov, čo je naozaj neprípustné. Takáto úprava jednoznačne presahuje účel, ktorý stanovila smernica. Cieľom predloženého návrhu zákona teda nie je komplexne upraviť podmienky, za ktorých dochádza na základe zákona k zásahom do práv a zákonom chránených záujmov občanov, cieľom je odstrániť najvýraznejšie nedostatky tak, aby zásahy štátu v súvislosti s uchovávaním vymedzených údajov boli v súlade s ústavou, s Listinou základných práv a slobôd, čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čl. 7 Charty základných práv EÚ. Tieto všetky dokumenty, ktoré som uviedol, sú týmto zákonom dotknuté a zrejme porušované.
Navrhujeme preto: Po prvé. Skrátenie doby uchovávania údajov z doterajších 12 mesiacov, pokiaľ ide o údaje iné ako tie, ktoré sú získané prostredníctvom pripojenia k internetu, elektronickej pošty a telefonovania prostredníctvom internetu.
Po druhé. Jasné a presné vymedzenie účelu uchovávania vymedzených údajov spolu s vymedzením trestných činov, na ktorých vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie sa tieto majú použiť.
A po tretie. Zákaz akéhokoľvek ďalšieho spracúvania, uchovávania údajov poskytovateľmi siete a služby, čím sa má predísť ich zneužívaniu. Rovnaký zákaz sa vzťahuje aj na orgány oprávnené na použitie údajov získaných na základe zákona o elektronických komunikáciách, ktoré okrem zákazu ich ďalšieho spracovania sú povinné získané údaje zlikvidovať bezodkladne po tom, ako sa zistí, že poskytnuté údaje nemajú pre konkrétne trestné konanie význam.
Na základe uvedeného a tiež dôvodovej správy, ktorá je pomerne rozsiahla, dúfam, že ste si ju niektorí prečítali, mi, dúfam, dáte za pravdu, že, že právna úprava, ktorá je dnes platná a účinná, skutočne zasahuje do súkromia občanov tak neprimeraným spôsobom, že ju je potrebné zmeniť.
Preto vás týmto žiadam o podporu. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač č. 219. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje tiež informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Tiež nebude mať sociálny vplyv, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. A návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. septembra 2012 č. 204 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, zakotvuje povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a účastník konania zároveň navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich časti alebo ich niektorých ustanovení, o tomto návrhu rozhodol Ústavný súd najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania. Navrhovaná zmena sa vzťahuje aj na veci, v ktorých Ústavný súd už začal konanie do dňa účinnosti tohto návrhu zákona. V tých prípadoch začína plynúť deväťdesiatdňová lehota dňom 1. januára 2013 bez ohľadu na skutočný termín začatia konania. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo ľudské práva a základné hodnoty, vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd vtedy na žiadosť navrhovateľa môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, kde v takom návrhu na pozastavenie účinnosti musí byť popísaná konkretizácia a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd, alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny, nenapraviteľný následok. Podľa súčasnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov alebo ich častí so značným časovým oneskorením. Preto sa v tejto novele zákona navrhuje, aby Ústavný súd mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti v lehote do 90 dní od prijatia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, a teda chce tento návrh novely zákona urobiť korekciu v tom, že upresní voľné ustanovenie, podľa ktorého Ústavný súd rozhodne bez zbytočného odkladu, čo môže trvať mesiac, dva, rok alebo aj dlhšie. Preto vás prosím o podporu takéhoto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 9. októbra 2012 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Cieľom predkladaného návrhu je zakotviť povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, o tomto návrhu rozhodol Ústavný súd najneskôr do 90 dní od dňa začatia konania. Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Doložka vybraných vplyvov k predmetnému návrhu zákona obsahuje zhodnotenie vplyvu na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, ako i zhodnotenie sociálnych vplyvov, vplyvov na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2012 č. 227 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý navrhujem aj ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, len veľmi telegraficky poviem pár slov k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Jednak potrebujeme zabezpečiť právnu istotu. Preto tento návrh považujem za nutné minimum a úplne nutné minimum, ktoré v tomto momente potrebujeme, čo sa týka postavenia a kompetencií, právomoci a rozhodovacích práv Ústavného súdu. Je to nutné minimum kvôli tomu, lebo stretávame sa čoraz častejšie s rozhodnutiami, ktoré niekedy ani nepochopíme, niekedy nepochopíme to, že ako je možné, že predbežné upozornenie nebolo vydané, alebo nebolo, presnejšie povedané, pozastavenie účinnosti zákona nebolo. Napríklad pri, pri vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnicami. Na druhej strane máme tu rozhodnutie ohľadom platov sestričiek, aby som nepokračoval ďalej. My tu máme kopec takých pre nás nepochopiteľných rozhodnutí alebo postupov, ktoré si myslím, že treba riešiť, treba riešiť na pôde tohto orgánu, predsa len sme ústavodarný orgán, zákonodarný orgán, prináša nám to. Ale nutné minimum. Ja si myslím, že tu treba troška širší zásah ku kompetencii Ústavného súdu. S kolegami, s kolegyňami sme sa o tom neraz rozprávali naprieč politickým spektrom a je tu jedno, jednoznačne vôľa, aj politická vôľa, aj vôľa v tom, že aby sa tento stav vylepšil. Takže ja dúfam, že tento zákon postúpi do druhého čítania, kde bude možnosť ešte túto problematiku viac rozvíriť a nájsť ešte ďalšie a ďalšie vylepšenia, ktoré sa môžu aplikovať do reálneho života.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko. Chcem poďakovať pánu poslancovi Gálovi, ktorý v prvej vete svojho vystúpenia vyjadril podstatu, prečo predkladáme túto novelu zákona, a tou podstatou všetkého je právna istota. O toto ide a ak chceme tú právnu istotu zabezpečiť, alebo domnievam sa skromne v tejto chvíli a v situácii, v akej sa nachádzame, aspoň sa k nej priblížiť, žiaľ, musím to tak povedať, aspoň sa k nej priblížiť. Preto nevidím dôvod, prečo by sme nemohli tento návrh novely zákona postúpiť do druhého čítania a ďalej ho prípadne upraviť. Opätovne vás prosím o podporu tohto návrhu, aby sme sa pokúsili zabezpečiť aspoň krok, alebo začali tvoriť kroky k tomu, aby sme mali právnu istotu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám v mene mojich kolegov návrh zákona, cieľom ktorého je spresniť úpravu obdobia nemocenského poistenia na účely určenia dávok a náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nový spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na účely nemocenských dávok. Súčasne návrh spresňuje vznik a zánik dôchodkového poistenia žiaka strednej školy v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Týmto návrhom zákona ďalej spresňujeme úpravu vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení v prechodnom období do 31. januára 2013. Navrhovaným doplnením zákona č. 148/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 v lehote do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Ako dôvod uvádzame ten, že samospráva nie je momentálne schopná splniť tých 60 dní, a preto chceme, aby sociálna služba bola zabezpečená, a nároky teraz prevyšujú, vysoko prevyšujú možnú ponuku. Ako dôkaz uvádzame aj to, že je veľký počet čakateľov v poradovníkoch na jednotlivé druhy sociálnych služieb, a preto sme sa rozhodli do tohto návrhu zákona dať aj túto zmenu. Verím, že získame podporu na tieto navrhované zmeny.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Viliama Jasaňa a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra 2012 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 209 z 28. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, chcela by som sa vyjadriť k čl. IV tejto novely zákona o sociálnom poistení. Nebudem komentovať, že je to nepriama novela a nechcem komentovať ani to, prečo taký poslanecký návrh do pléna dorazil. Je to istá korekcia toho, čo sme v takom chvate prijímali, ale teraz vecne k čl. IV, ktorým sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu určenú § 34 a 41 zákona do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Predkladatelia uvádzajú, že dôvodom je skutočnosť, že samospráva v tomto období nemá vytvorené také podmienky, aby mohla v zákonom stanovenom termíne plniť túto úlohu, nakoľko potreba zabezpečiť sociálnu službu vysoko prevyšuje ponuku. Dôkazom je aj vysoký počet čakateľov v poradovníkoch na jednotlivé druhy služby. Snáď by som sa opýtala predkladateľov, že čo tým mysleli konkrétne, a to úplne v dobrom a najlepšom slova zmysle, že nemá vytvorené také podmienky, či ide o podmienky finančné, alebo ide o podmienky personálne, alebo ide o materiálne vybavenie, alebo aké konkrétne sú to podmienky.
Ja vnímam tento článok IV ako veľmi nenápadný v tejto novele zákona, ale veľmi významný, a preto sa chcem k nemu vyjadriť, lebo ho považujem za zlý. Návrh odkladu povinnosti obce poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu je nie dobré riešenie, pretože uplatňovanie takejto zmeny, hoci aj na nejaký limitovaný čas, bude znamenať okrem nedostupnosti občanom k sociálnym službám, budú narastať práve tie uvádzané poradovníky, ktoré už dnes sa nemusia robiť, ale prakticky sa robia. O sociálnu službu tieto poradovníky budú narastať a ja vidím tu veľké nebezpečenstvo na našom Slovensku, že týmto oddialením tejto úlohy obce, ktorá hovorí, že je to jej originálna kompetencia a rovnako aj VÚC-iek, sa otvorí úžasná Pandorina skrinka pre korupciu. Lebo keď je niekde určená lehota, tak jednoducho sa to musí splniť a hľadajú sa prostriedky nielen finančné, ale i iné, personálne, aby sa to mohlo splniť, ale ak sa táto lehota zruší, hoci aj na určitý časový úsek, kým sa možno nenájdu prostriedky, alebo kým sa nenájde dosť personálu. Ja to považujem za veľmi zlé a nebezpečné, dokonca by som potom povedala aj to, že navrhnime potom aj odklad platenia daní občanov do kasy obcí do roku 2015, keď všetci títo občania, ktorí si svoje povinnosti voči obci plnia a musia plniť, ináč sú sankcionovaní, tak potom nemôžeme oddiaľovať aj povinnosť obce, ktorá má splniť do určitého času svoju kompetenciu, alebo svoju starostlivosť, alebo, ak chcete, svoju povinnosť voči občanovi.
Preto nepovažujem toto za správne, je tu veľké riziko na korupciu, je to neúctivé voči občanom, ktorí sú platcami daní a plnia si svoje povinnosti až na malé výnimky, preto nepodporím tento návrh a ak prejde, samozrejme, prejde, podrobnejšie sa k nemu vyjadrím v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená kolegyňa, viem, že toto je oblasť práce, ktorej sa vy veľmi venujete a v ktorej sa aj vyznáte, ja to tak chápem, ale nemyslím si, že ste tu spomenuli veci, ktoré my by sme chceli, alebo do akého stavu by sme to chceli my dostať. Určite to tak nie je. Vy sama dobre viete, že tých príčin je veľa. Hlavnou príčinou je to, že je v mnohých obciach nedostatok takýchto zariadení, nedostatok lôžok a jednoducho, naozaj z praxe viem, že nie je možné naplniť požiadavky všetkých žiadateľov. A viem to aj z vlastnej skúsenosti, lebo manželka pracuje v jednom takom zariadení ako sociálna, je 220 lôžok a je tam ďalší počet ľudí, ktorí chcú sa tam dostať, jednoducho nemajú šancu, lebo niet tých lôžok ešte. A samospráva momentálne nie všade má dostatok finančných zdrojov na to, aby vytvárala ďalšie miesta. My sledujeme aj to, aby sa v takom dobrom slova zmysle, v úvodzovkách, "vyčistili" aj tí žiadatelia, vy dobre viete, že je veľa žiadateľov, ktorí majú kde bývať, o ktorých by sa možno mal kto postarať z rodiny, ale jednoducho predajú svoje byty, predajú svoje domy a idú do toho lepšieho zariadenia takýmto spôsobom. A možnože tým, že sa ten čas trochu predĺži, že aj oni si to rozmyslia a budú hľadať iný spôsob, ako sa postarať o seba. Možnože aj v tej rodine sa nájdu viacerí ľudia, ktorí povedia, tak budeme sa starať o tých našich blížnych. Samozrejme, že je to na dlhšiu diskusiu než na toto, a ja určite pripravím si aj do druhého čítania vystúpenie, kde mám, na konkrétnych príkladoch uvediem, prečo je to tak, ako to je. A budem sa len tešiť na vaše vystúpenie a verím, že spoločne nájdeme riešenie aj pre túto oblasť, ktorá aj mne leží veľmi na srdci, lebo aj minulý týždeň som bol na východe v jednej dedine, kde je viac tých žiadateľov, než sú možnosti, a dokonca sú tam tri, jednu má obec a dve sú súkromné. Aj napriek tomu sú plné. Zároveň je tam o niekoľko kilometrov ďalšie zariadenie, súkromné, kde nasadili takú vysokú latku, že jednoducho nie je možné to zaplatiť. Čiže aj týmto spôsobom chceme možno aj donútiť tých, ktorí pýtajú strašne veľa peňazí ako oprávnené náklady, aby jednoducho aj oni zracionalizovali, aby sa tam dostalo, tam, kde sú voľné miesta, lebo tam sa niekedy nedostanú práve preto, že sú to drahé miesta. Ale hovorím, že budeme určite v druhom čítaní na tú tému diskutovať a rád aj na výbore si to s vami rozoberiem. Ďakujem pekne za pripomienky.
Ďakujem, pán predseda.