8. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh novely zákona reaguje na situáciu, ktorá je mnohým obyvateľom Slovenska veľmi dôverne známa, najmä obyvateľom, ktorí žijú v regiónoch, kde je socio-ekonomická situácia horšia ako okolo hlavného mesta, kde, žiaľ, je koncentrovaný veľký počet ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok a náš právny systém sa vybudoval alebo vyvinul takým systémom, že určite v dobrej vôli, ale s nedomyslením súvislostí nastáva situácia, že tí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, de facto nie sú postihnuteľní za spáchané priestupky. Majú priestupkovú imunitu faktickú. Nie právnu, ale faktickú. Tá vyplýva z toho, že sankciou za priestupok je spravidla pokuta, to znamená finančná sankcia, prípadne povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Keďže ľudia, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, majú príjem, ktorý nie je možné exekvovať alebo nejakým spôsobom odobrať tejto osobe, nedá sa aplikovať na nich pokuta alebo finančná sankcia za spáchanie priestupku. Táto situácia alebo tento faktický stav vyvoláva teda reálnu situáciu, že napriek tomu, že daná osoba spácha rôznu formu priestupku, nič sa s tým nedá robiť. Tento jav tu nie je nový, je dlhodobý, ale jeho aplikovanie alebo jeho využívanie sa veľmi značne rozšírilo. Hlavne, samozrejme, nie všetci poberatelia sociálnych dávok, ale tá časť, ktorú zvykneme často označovať ako neprispôsobiví občania, sú si veľmi vedomí tejto situácie a, samozrejme, využívajú túto situáciu. Vedia, že za túto drobnú kriminalitu, ktorá ale aj keď nie je z hľadiska závažnosti na tom najvyššom stupni spoločenskej nebezpečnosti, ale z hľadiska znepríjemňovania a stresovania slušných občanov stojí na vysokom stupni obťažovania slušných ľudí, tak títo občania túto priestupkovú kriminalitu páchajú opakovane, ich arogancia pri vykonávaní tohto a vedomí, že nijakým spôsobom nemôžu byť postihnutí, narastá a to vytvára mimo iného aj veľmi negatívnu náladu v jednotlivých oblastiach, kde sa tieto negatívne javy rozšírili a kumulujú. To určite nie je dobrá situácia. Túto situáciu pritom nie je ťažké zmeniť. Nie je to nejaká vec, ktorá by si žiadala zložitú právnu úpravu. Je to malá, rozumná a racionálna úprava, ktorá nastolí len ten stav, že tak ako je v našej ústave zakotvené, tak ako, myslím si, že všetci považujeme za úplne prirodzené a normálne, všetci bez ohľadu na svoj pôvod, sociálne postavenie, národnostnú alebo etnickú príslušnosť, si budú pre zákonom rovní. To je, myslím si zásada, proti ktorej určite nikto nenamieta. Všetci chceme, aby všetci občania Slovenskej republiky si boli rovní ako v právach, tak aj v povinnostiach. Dnes tento stav, žiaľbohu, nemáme, a preto vy ho bolo treba napraviť. Akým spôsobom môžme takýto stav konkrétne pri tejto priestupkovej oblasti, ktorá zahŕňa, možno je lepšie aj o tom preto takto hovoriť, páchanie tej drobnej kriminality a jej masové šírenie, ako je možné napraviť. Ísť na to cez finančné sankcie je veľmi obmedzená účinnosť, pretože nech pristúpime k tomu z akejkoľvek strany, vždy narazíme na hranicu, kedy už sa účinok vytratí.
Omnoho účinnejšie je pristúpiť k alternatívnym trestom. Už súčasne platná právna úprava počíta s tým, že je možné ukladať alternatívne tresty verejným prác, ale, a to je to veľmi dôležité, podľa súčasnej právnej úpravy, len v prípade, keď si ho sám páchateľ navrhne, takže predstavte si situáciu, že páchateľ priestupku, ktorý si je vedomý, že finančná sankcia sa na neho nedá uplatniť a orgán, ktorý chce sankciu uložiť je bezmocný, si má sám sebe navrhnúť uložiť sankciu verejných prác. Je to naozaj úsmevná situácia a nikto snáď nebude pochybovať o tom, že v žiadnom prípade nič také nenastáva a nedeje sa.
Včlenenie tohto ustanovenia do zákona bolo dobre mienené a veľmi pozitívne, že sa tá možnosť otvorila, ale je absolútne neúčinné v takejto dikcii. Preto treba pristúpiť k zmene tohto systému, aby sme mysleli na to, že ten trest za spáchaný priestupok treba nejakým spôsobom aplikovať a treba nájsť cestu ako sa dá vymôcť. Systém alternatívneho trestu prostredníctvom verejných prác je dobrým riešením, ale, samozrejme, nemôžme čakať, že páchateľ sám sebe bude navrhovať trest. To znamená, je potrebné zmeniť formuláciu tohto ustanovenia a umožniť príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o priestupku, aby mohol uložiť túto sankciu a aby sme boli v súlade s ústavou, tým chcem predbehnúť možno námietky kolegov poslancov. Treba tam aj doplniť to, s čím ústava počíta, a to je výkon prác v rámci malých obecných prác. S týmto ústava počíta ako možnosť, ktorú je možné ukladať občanom Slovenskej republiky.
Zároveň treba si predstaviť danú situáciu aj situácie, že áno, orgán rozhodne, uloží túto sankciu, pričom len pripomeniem, že už v existujúcej právnej norme je zakotvené aj hodinová sadzba za takéto práce, akým spôsobom teda je možné odpracovať túto pokutu. Sú to 3 eurá za hodinu. To je už existujúci právny stav, to už nie je návrh, o ktorom by som chcel hovoriť, ale treba si predstaviť aj situáciu, že páchateľ nemá záujem o to, aby sa podrobil takémuto trestu a jednoducho bude ignorovať takýto trest. Nenastúpi na výkon týchto verejných prác.
V návrhu, ktorý predkladáme, reagujeme na takúto situáciu tým, že v takomto prípade bude uložené náhradná lehota na vykonanie tejto sankcie alebo odpracovanie tejto sankcie, ale sankcia už bude zvýšená o 100 % , aby sme vytvorili tlak na to, aby to nebol automatický stav, že tieto tresty sa budú ignorovať, a opäť je tu možnosť v primeranej lehote, ktorá je opäť v tomto ustanovení charakterizovaná, možné odpracovať si uvedenú sankciu. A preto, aby sme naozaj vytvorili všetky možnosti, aby sme teraz nešli na to nejako spôsobom, ktorý by mohli niektorí označiť ako za necitlivý, predpokladáme situáciu, že aj táto druhá náhradná lehota bude ignorovaná. Musíme počítať naozaj so všetkými situáciami. V takom prípade príslušný orgán určí tretiu náhradnú lehotu na odpracovanie si tejto sankcie, ale táto lehota bude opäť zvýšená o ďalších 100 %. Aby sme proste vytvárali tlak, ktorý graduje a aby sme tomu páchateľovi jasne ukázali, že čím sa budeš viacej vyhýbať tomu trestu, ktorý je oprávnene uložený za priestupok, ktorý si spáchal, tým horšie pre teba.
No ale, samozrejme, môže nastať situácia, že aj táto tretia náhradná lehota nebude akceptovaná, a v takom prípade navrhujeme v texte príslušného ustanovenia, aby takéto konanie už bolo považované ako marenie výkonu úradného rozhodnutia, čo je trestný čin v zmysle Trestného zákona s príslušnou trestnou sadzbou. Je to veľmi dôležité, aby sme naozaj urobili, uzavreli ten okruh, aby takéto tresty mohli byť vymáhané, ale hlavne aby mali vážnosť. Nejde o to, aby sme posielali ľudí do väzenia. Ja verím a som presvedčený, že ani k tomu nebude dochádzať, že dôjde k tomu odpracovaniu si v tej prvej náhradnej lehote, ale je dôležité, aby páchateľ videl, že jeho nespolupráca vedie potom až k takýmto konečným riešeniam, dôležitým alebo záverečným riešeniam, ktoré sú určite veľmi nepríjemné. Každý dobrý zákon, kto musí mať sankciu, a tá sankcia musí budiť rešpekt. Pokiaľ taký nie je, tak je to len trhací kalendár alebo gumový paragraf, ktorý nikto nerešpektuje.
Toto je jadro a podstata tejto novely, s ktorou som vás chcel oboznámiť, ale využijem situáciu a poviem ešte jednu súvislosť.
Ďalšou oblasťou, ktorá súvisí priamo s touto drobnou kriminalitou, je zneužívanie detí, zneužívanie maloletých na páchanie trestnej činnosti. Nie je to tak dávno, čo v našom právnom systéme, myslím, že to bola iniciatíva pána poslanca Krnáča v minulom volebnom období, bola zavedená evidencia priestupkov páchanými maloletými osobami. Áno, takéto máme, ale do tejto zmeny, ktorú som teraz spomenul, nikto nemal prehľad o tom, pretože maloletí nepodliehajú žiadnemu trestu, logicky, či a v akom rozsahu je táto kriminalita páchaná. Ja som bol veľmi zvedavý, aj keď je to krátky čas a zachytené v týchto štatistikách je len rok 2011 a obdobie tohto roku, ako sa tento stav vyvíja. Požiadal som o aktuálne údaje na základe informačného zákona alebo proste toho, čo môžme získať, ako sa táto situácia vyvíja. Takže mám tu pred sebou štatistiku podľa jednotlivých krajov za priestupky maloletých za rok 2011 aj 2012. Nebudem vás obťažovať detailami a výpočtom jednotlivých krajov, ale k nedávnemu obdobiu, pretože túto štatistiku už mám mesiac zhruba, takže ten stav je už dnes zrejme iný, ale bolo spáchaných 1105 priestupkov osobami, ktoré sú maloleté, za toto obdobie. Aj z tohto vidno, že to je vážny problém, ktorému sa takisto treba venovať a nie je dobré pristúpiť k tomu, že no nevieme s tým nič robiť, lebo dá sa s tým niečo robiť.
A preto moja predstava bola taká, že v tomto návrhu predlohy, ktorú máte pred sebou, sme úmyselne tento priestor nechali voľný a veril som a dúfal som, že v rámci diskusie, ktorá po prípadnom posunutí tohto zákona v druhom čítaní, sa vytvorí priestor na to, aby si tento návrh osvojili niektorí poslanci, dúfal som, že z vládneho tábora, aby mohli dotvoriť tento návrh zákona, aby sme mohli aj toto miesto vykryť a aby sme takto spoločne mohli odhlasovať nakoniec záverečnú formuláciu zákona, ktorá by vyriešila potieranie kriminality, malej kriminality v rámci priestupkového zákona tých, ktorí sú zodpovední, ktorí nesú zodpovednosť pred zákonom za svoje skutky, ale aj tých, ktorí sú maloletí. Akým spôsobom sa to dá dosiahnuť?
No tiež podľa môjho názoru, nie zložitým, a to tým, aby sme preniesli v prípade toho, že priestupok spácha maloletá osoba, zodpovednosť za spáchanie tohto skutku na jeho rodičov alebo iného zákonného zástupcu a aby tí, potom tie tresty odpracovať napr. v rámci malých obecných prác, tento priestupok mohli. A tým pádom, aby sme zabránili zneužívaniu detí, ktoré dnes naozaj na páchanie trestnej činnosti v nie ojedinelých prípadoch, sú zneužívané. Takže toto je, otvorene hovorím, že ponúkam takúto spoluprácu a takéto riešenie tejto situácie a o tom by sme sa mohli baviť a naozaj nadstranícky a nepoliticky sa pozrieť na tento problém a návrh riešenia tohto problému. Mimo iného, je plne v súlade návrh riešenia aj to, ako je riešený v súlade s tými princípmi, ktoré zatiaľ sú známe z dielne nového splnomocnenca pre rómsku komunitu, a myslím si, že aj s tým, čo pán minister Kaliňák prezentoval ako to, čo chce dosiahnuť, až som zachytil v médiách.
Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som pristúpil k predloženiu konkrétneho návrhu zákona. Je to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone, v čl. I sú vymenované všetky dotknuté zákony.
1. V § 5 ods. 1, ešte sa ospravedlňujem, vrátim sa alebo to v zdôvodnení sa k tomu dostaneme, na jednu pre mňa kozmetickú záležitosť zabudol, ale vrátim sa k tomu v zdôvodnení. Takže ešte raz to zopakujem.
1. V § 5 ods. 1 sa slovo "pätnásty" nahrádza slovom "štrnásty".
Potom § 5 ods. 1 znie:
"Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil štrnásty rok svojho veku."
2. V § 19 ods. 1 sa slovo "pätnásty" nahrádza slovom "štrnásty",
potom § 19 ods. 1 znie:
"Pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (ďalej len "mladistvý"), sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži."
3. V § 66... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou, ktorá pristúpila k vystupujúcemu na krátku konzultáciu.)
Dobre ospravedlňujem sa, že som vás trošku zdržal a ďakujem za upozornenie, že vám to nemusím celé prečítať, je to rozdané v laviciach, tak len zopakujem ešte to, čo som v tom sprievodnom slove nespomenul, že je to čisto kozmetická záležitosť, aj keď mnohokrát práve v médiách sa toto vypichlo, ako keby to bola podstata zákona, a určite to nie je podstata zákona, navrhuje sa zosúladiť zodpovednosť mladistvých za spáchanie priestupkov s Trestným zákonom, s platným Trestným zákonom. Súčasný platný Trestný zákon posunul zodpovednosť na 14 rokov. V priestupkoch to máme stále na 15 rokov, čo vyvoláva jasný nesúlad, že závažnejšie trestné činy sa posudzujú od štrnástich rokov a menej závažné priestupky sa nemôžu posudzovať od štrnástich rokov. Takže mimo iného navrhujeme aj toto kozmetické zosúladenie, aby trestná zodpovednosť bola na rovnakej úrovni.
Vážené dámy, vážení páni, myslím, že som nezabudol na nič a predstavil tento návrh zákona tak, ako som najlepšie vedel. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Je to tlač 250.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s paragrafom 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky záležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 233 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, myslím si, že pán poslanec Kaník pomerne zrozumiteľne vysvetlil dôvody podania tohto poslaneckého návrhu zákona a aj problém a problematiku, na ktorú sme sa snažili týmto návrhom zákona upozorniť. Chcel by som možno len niekoľko myšlienok, niekoľko doplnení k tomu, čo povedal môj spolunavrhovateľ.
Táto Národná rada ani nie tak dávno rozhodla o tom po dlhej mnohoročnej diskusii, že imunita, ktorú požívajú poslanci Národnej rady nie je správna. Rozhodli sme o zrušení poslaneckej imunity. Faktom ale je, že mali by sme byť principiálni a po poslaneckej imunite by sme sa aj na základe udalostí, ktorých sme boli svedkami v ostatných dňoch, mali zamyslieť o účele a zmysle sudcovskej imunity.
To, o čom ale hovoríme v tomto poslaneckom návrhu zákona je iná faktická imunita. Nie je napísaná nikde v zákone, že existuje, a predsa existuje. Ak ste človek, ktorý dostáva len sociálne dávky a žijeme v nejakej spoločnej domácnosti a váš príjem nepresahuje životné minimum, tak v tejto krajine požívate fakticky priestupkovú imunitu. Môžte konať priestupky, spôsobovať škodu, môže vám byť uložená aj pokuta, ale vy aj zodpovednosť za škodu aj výšku pokuty môžte pokojne ignorovať, pretože je od vás nevymožiteľná.
Tento stav nie je dobrý. Preto prvý cieľ a zmysel tejto poslaneckej novely je, aby sme netolerovali priestupkovú imunitu, pretože ak niekto spácha priestupok, mal by za to dostať trest, pretože páchať priestupky a trestné činy nie je dobré. Nechcem veľa moralizovať, ani mravne rozprávať, o tom sme v ostatných dňoch už diskutovali v tomto pléne veľa, ale myslím, že na tomto minime sa vieme zhodnúť, že kto pácha niečo zlé, čo zakazuje zákon, mal by byť za to potrestaný, lebo tento trest má aj výchovnú úlohu, aby v budúcnosti takýto priestupok alebo trestný čin už nespáchal. A o tom je tento poslanecký návrh zákona.
Okrem iného zosúlaďuje aj skutočnosť, že trestnoprávna zodpovednosť v tejto krajine je určená vekom 14 rokov a priestupková zodpovednosť vekom 15 rokov, čo nemá zmysel, ani dokonca logiku. Za určitých okolností by som bol ochotný diskutovať, keby to bolo naopak. No možno ešte o tom by som bol ochotný diskutovať, ale o verzii, že trestnoprávna zodpovednosť je od 14 rokov a akýmsi nedopatrením v zákonoch ostala priestupková zodpovednosť od 15 rokov. Zjavne to nedáva zmysel, čiže tento poslanecký návrh zákona to len zosúlaďuje.
Samozrejme, keď chcete pristúpiť k riešeniu problému, máte dve možnosti, možnosť, ktorú navrhujú naši kolegovia z ODS v Českej republike, že ak je uložená pokuta za priestupok, ak vznikla nejaká škoda priestupkom a nie je to zaplatené, nie je to nahradené, môže byť exekvovateľná aj sociálna dávka. My nejde touto cestou, my nejdeme touto cestou. Čiže nikomu nechceme ohroziť jeho sociálny status ani ho znižovať. To by som rád podčiarkol. Na ale napriek tomu sa dostávame do situácie, že priestupky tu niekto spôsobuje, opakovane ich delikventným spôsobom vykonáva a činí a my nedokážeme urobiť nápravu. Nedokážeme dokonca ani v treste, ktorý chceme uložiť, vyvolať ten výchovný moment, aby do budúcnosti už takéto priestupky nekonal. Preto prichádzame s takýmto návrhom, aby boli škody a sankcie za priestupky, aby ich bolo možné odpracovať.
Myslím si, že takisto, ako sa vieme v tejto sále na určitom mravnom minime dohodnúť, že kto koná zlo, mal by byť spoločnosťou za to primerané potrestaný. Môžme sa asi dohodnúť aj na tom, že práca má veľký resocializačný efekt a je veľmi pozitívna v zmysle výchovnom. Čiže o tom je celý tento poslanecký návrh zákona.
Chcem ešte povedať, že vychádza z tézy, o ktorej SDKÚ - DS hovorí dlhodobo, že zákon by mal platiť pre všetkých rovnako. Dnes sme v situácii, že zákon neplatí pre všetkých rovnako. Pre mňa, ak spácham priestupok, budem potrestaný, zaplatím pokutu, škodu, ktorú som spôsobil musím uhradiť. Ja sa tomu nebránim ani ako poslanec Národnej rady, lebo tak je to správne. Pred zákonom musíme byť všetci rovnakí. Problém je, že rovnaký občan Slovenskej republiky, ktorý má príjem len do výšky životného minima, môže páchať beztrestne priestupky každý deň aj niekoľko.
Myslím si, že ak by sa nám podarilo presadiť takúto zmenu zákona a takéto ustanovenia do právnej normy tohto štátu, vedeli by sme riešiť aj množstvo problémov, ktoré vznikajú v obciach a mestách, kde ľudia poberajúci sociálne dávky zo sociálne znevýhodneného prostredia naozaj žijú.
Už v minulosti som vám tu čítal list od občanov z obce Sačurov. Nejdem ho čítať znovu, nie je to dôležité, ktorých vás to zaujíma, viete si ho prečítať sami, ale keď sa pamätáte, v tej prvej časti sa práve na toto sťažovali ľudia zo Sačurova, že viete, jeden deň vám ukradnú starý bicykel, druhý deň vám ukradnú hrušky zo stromu, tretí deň zemiaky z poľa, štvrtý deň kúsok pletiva, piaty deň dvierka na pivnici odnesú do zberu, lebo sú zo železa. A vy presne viete, kto to pácha, veľakrát sú to deti z pohľadu, že majú 14, 15 rokov, výrastkovia, mládež. Vy presne viete, ktorí to sú, vy aj zavoláte policajtov, policajti to vyšetria, myknú plecami, páchateľ sa vám smeje do tváre a vy ste úplne bezmocný. A my všetci prižmúrime oči nad touto situáciou.
Táto novela zákona, tento návrh ponúka riešenie. Možno o ňom diskutovať v druhom čítaní, či je to riešenie dobré, alebo zlé. Či by sme predsa len nemali uvažovať napríklad po tom, že keď uplatníme pravidlo trikrát a dosť, stane sa z toho trestný čin, či radšej vtedy nesiahnuť na exekvovanie sociálnej dávky. Nech sa páči, o tom je táto diskusia. O tom by mala byť. Ale musíte uznať, že nie je správne, ak niekto pácha priestupok, človek, ktorému sa stane reálne škoda, ktorý utrpí ujmu, pozná páchateľa, polícia pozná páchateľa, páchateľ je vyšetrený, páchateľovi je uložená pokuta, je vyčíslená škoda, ale nič viac s tým neviete urobiť. A ten istý páchateľ vám zajtra, pozajtra, na tretí deň spácha veľmi podobný priestupok.
Teda koho tu chránime v tejto chvíli? Chránime toho, kto pácha priestupky, alebo chránime toho na kom sú priestupky páchané?
Dámy a páni, myslím si že zákon platí pre všetkých rovnako a mal by platiť pre všetkých rovnako. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, vy ste niečo spomínali o tom, že keď je vyčíslená škoda a že potom nič s tým ten správny orgán nevie urobiť, že existuje nejaká určitá faktická imunita za priestupky pri sociálne slabých ľuďoch alebo poberateľoch sociálnych dávok. Ja absolútne s tým nesúhlasím. Žiadna faktická imunita pre niekoho za priestupky na Slovensku neexistuje z pohľadu teda poberateľov sociálnych dávok.
Keď nie je vyčíslená škoda, tak po vyčíslení škody, samozrejme, keď dotyčný nezaplatí pokutu, tak si treba pozrieť inštitút, ktorý sa nazýva výkon rozhodnutia v správnom konaní a tam sa potom dozviete, ako sa ďalej postupuje. Čiže keď to ani v určitom momente nezaplatí, neznamená to, že by tá pokuta ako taká zanikla a že by sa potom s ňou nedalo nič nedalo robiť. Treba si to pozrieť, dávam do pozornosti teda tento inštitút.
Zároveň ja osobne tento návrh zákona nepodporím z toho dôvodu, že s viacerými ustanoveniami nesúhlasím. V prvom si dovolím podotknúť, že je nemysliteľné aby 14-ročný mladistvý, resp. dieťa ešte malo poznať všetky možné priestupky a konania, za ktoré môže byť priestupkovo zodpovedné a zvlášť, keď ešte úradne nemá ani vydaný občiansky preukaz, ktorý sa vydáva od 15. roku veku a zároveň nemôže ani voľne pracovať, nakoľko pracovnoprávna subjektivita je až od 15. roku veku. Čiže myslím si, že v tomto prípade verejnoprospešné práce pri 14-ročných sú nežiaduce, nonsens. Dokonca zároveň platí aj zákaz detskej práce ako takej, až na pár výnimiek, ktoré súvisia s jeho vzdelávaním alebo so vzdelávaním toho mladistvého.
Čiže ja som toho názoru, že tento návrh ako taký nie je dobre urobený, a vôbec nesúhlasím so znížením priestupkovej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov a argument, že je tak urobená trestnoprávna zodpovednosť vôbec neobstojí, lebo trestnoprávna zodpovednosť má svoje určité špecifiká, a ja som tie špecifiká práve tej priestupkovej zodpovednosti povedal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, počuli sme od predkladateľa, ale aj následne od rečníka, pána kolegu Novotného, asi ako funguje prax a chápem teda, že naše zákony nepoznajú pojem faktická imunita. To, čo aj pán Martvoň teraz predniesol je teória, zrejmá tá teória taká bude, ale ten reálny život je iný a práve na to sme my tu, aby sme prispôsobovali pravidlá, ktoré sa volajú zákony k reálnemu životu. Tento problém, ktorý bol popísaný, takto určite existuje a my z SaS si myslíme, že to čo tu kolega Kaník predložil, je v zásade dobré riešenie. Chcel by som aj povedať, že je to dosť podobné s jedným z riešení, ktoré sme predstavili ako 30 riešení rómskej problematiky.
Nechcem zachádzať do detailov, ale ja by som chcel povedať, že v zásade my tento návrh podporíme, aký by mal prejsť do druhého čítania, tak budeme chcieť na odbornej úrovni rokovať o prípadných vylepšeniach. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Som tak pozorne počúval tuná kolegu teraz ako to rozprával, no tak som aj taký plný rozpakov, pretože potlačenie imunity chudobu nevyrieši, aj keď budeme zavádzať možno tieto tresty od tých 14-ročných detí. Ja viem, že je to veľakrát problém práve v tých komunitách a spoločnostiach alebo v obciach, kde v blízkosti žijú práve Rómovia a je to mierené naozaj týmto ako smerom. Veľakrát je to obťažujúce a veľmi ťažko ako riešiteľné. No obávam sa, že ani takýto trest alebo to zníženie alebo odstránenie tej imunity nevyrieši tento problém.
Tu treba riešiť problém chudoby iným spôsobom a nie zavádzaním ako trestov. Je mi to ľúto, že teraz takto to reagujem tuná, ale tak som to pochopil ako v tejto chvíli, hej. A oháňať sa tým, že zákon platí pre všetkých, no ja si dovolím povedať, že v tejto našej krajine zákon neplatí pre všetkých, a to je zvláštne, hej. Tí, ktorí sú chudobní a najchudobnejší, tak tých zákon postihuje najprísnejšie. A vždycky do dôsledku a excelentne potrestať. A tí, ktorí naozaj robia veľké prešľapy spoločenské aj rozkrádajú, aj túto republiku, im sa nestane nič. Kde je tá rovnosť tých zákonov?
A čo sa týka tej imunity, ktorá bola ako spomenutá, že sme si zrušili poslanci imunitu na tieto veci, no nechcem otvárať túto otázku teraz, lebo na to nemám ako čas, ale vznikla by z toho veľká, veľká polemika. Tak radšej sa zdržím poznámok tuná. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Len naozaj veľmi telegraficky.
Pán poslanec Martvoň, áno, poznám ten zákon aj jeho ďalšie možnosti, ale uisťujem vás, že prax funguje tak, že ak máte životné minimum a nezaplatíte pokutu ani škodu, tak možno exekvovať váš majetok. Títo ľudia nemajú žiadny majetok. Nemáte čo exekvovať. A keď mi neveríte, treba sa opýtať reálne v praxi, ako to funguje napríklad na policajnej stanici v obci Sačurov. Opýtajte sa reálne, aké sú možnosti riešiť tento priestupok. Žiadne. Oni to nezaplatia, lebo veľmi dobre vedia, že to nemusia zaplatiť, pretože keď máte životné minimum a bývate v čiernej stavbe v chatrči pätnásti, neni čo exekvovať. Čiže máte faktickú priestupkovú imunitu.
Pozrite sa, ja som o tom presvedčený, že 14-ročný mladý človek, 14-ročný mladý človek vie, že kradnúť sa nemá. Nepresvedčíte ma, že nevie odhadnúť váhu činu, ktorý koná. Ja to učím svoje deti, ktoré chodia do materskej školy, že kradnúť sa nemá. Ja si myslím, že 14-ročný mladý človek dobre vie, že kradnúť sa nemá.
A k pánovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že nie je ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona riešiť chudobu na Slovensku. Ambíciou je navodiť určitú spravodlivosť, že ak niekto niečo ukradne alebo spôsobí vedome nejakú škodu, tak túto škodu, ak nevie zaplatiť, mal by ju odpracovať. A myslím, že si veriaci tak ako ja, chudoba neospravedlňuje krádež. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko zaujmem k tým, ktorí sa zapojili do diskusie a reagovali. Zareagujem aj ja.
Pán poslanec Martvoň, no, to, čo ste povedali, to naozaj spoza katedry na právnickej fakulte alebo možno z internátu v Mlynskej doline môže takto vyzerať, ale naozaj nie tam, kde sa to deje. Je to naozaj, na to netreba mať ani právnické vzdelanie, aby každý vedel, že tam, kde exekúciou nemôžete nič exekvovať, tak nikdy v živote nemôžte nastoliť pokutu. Nikdy nemôžte aplikovať trest. A v praxi to potom znamená, že posielame jasný signál tým, ktorí majú sklon páchať priestupkovú trestnú činnosť alebo priestupkovú činnosť. Jednoducho len to tak robte ďalej, ste nepostihnuteľní!
Veľmi pekne to opísal kolega Novotný, ako to vyzerá, ako sa s tým ľudia dnes a denne stretávajú, ako sú tým perzekvovaní a šikanovaní v daných obciach, ako ťažko sa im žije, ako strácajú dôveru v to, že žijú v právnom štáte, že sa tu môže niekto dovolať spravodlivosti, ako je to voda na mlyn rôznym krátkozrakým a skratkovitým riešeniam a nárastu extrémizmu. Keď sa nevieme postarať prostredníctvom zákonov o bezpečnosť, zdravie a majetok občanov, tak je to jednoducho voda na mlyn tým, ktorým sľubujú pevnú ruku a silnú ruku. To snáď vieme všetci. Tak sa tu nehrajme na nejaké školometské naozaj riešenia a nepresviedčajme sa o tom, že situácia je iná. Choďte sa tam pozrieť, pán poslanec! Choďte sa porozprávať s tými ľuďmi! Asi ste tam nikdy neboli. Ale ja chodím medzi ľudí, stretávam sa s tým a viem aká je situácia.
Keď poviete, že 14-ročný človek nemôže pochopiť celú škálu priestupkov. No a trestný čin ako už môže pochopiť, že spáchal trestný čin? Veď to naozaj nemá logiku. Keby to bolo naopak postavené, ako povedal kolega Novotný, tak istá logika by sa tam mohla hľadať, aj keď ja by som ju tiež nevidel, ale jednoducho naozaj to, že zbiť niekoho sa nesmie, že kradnúť sa nesmie, že spôsobovať škodu sa nesmie to netreba učiť deti? A hovoril som aj o tom, že tieto priestupky páchajú často maloletí. To znamená, mladší ako 14-roční. Čítal som to, tú štatistiku, reálnu štatistiku, že 1 110 priestupkov, myslím, že som to prečítal, bolo spáchaných za zhruba rok, maloletými. A že sú zneužívaní, že oni sú využívaní na to ako nástroj, že ich tam posielajú buď kamaráti, buď rodičia na páchanie priestupkovej trestnej činnosti. A vy sa na to chcete prizerať? Vy chcete, aby takýto, takéto tlupy a výrastkovia terorizovali slušných občanov? Čo tu obhajujete, pán poslanec? Naozaj by som rád videl, ako sa postavíte zoči-voči tým ľuďom, ktorí sa s tým denne stretávajú, ako im budete vysvetľovať, jak ich chránite.
Veľmi pekne by som chcel poďakovať pánovi Sulíkovi a SaS za podporu tohto zákona, lebo naozaj je to vec, ktorú treba riešiť.
Pánovi poslancovi Kuffovi: pán poslanec, naozaj tento zákon si ani len náhodou nekladie za cieľ potlačenie chudoby. Vy ste povedali, že potlačenie imunity nevyrieši chudobu. No veď ale to ani nikto z nás netvrdí. Ale naozaj zákon v normálnej spoločnosti, ktorá to má v ústave zapísané, ktorá hovorí o sebe, že je právnym štátom, predsa musí platiť pre všetkých. A keď sa pácha zlo, tak keď ho netrestáme, tak podporujeme zlo. Keď nepotierame zlo, tak sme jeho spolupáchatelia. Jednoducho je to tak. Ospravedlňovanie zla, či už je to násilná, alebo teda správne je to v priestupkovom zákone priestupky voči spolunažívaniu alebo majetková priestupková činnosť je zlo. A keď to nebudeme trestať, tak sa stávame jeho spolupáchateľmi, sa budeme na to prizerať. A určite nepomáhame tým, ktorí sú chudobní. Určite im nepomáhame. Pomáhame tým, ktorí sú zlí. A je jedno či je zlý človek chudobný, alebo bohatý. Ale jednoducho na všetkých musí platiť rovnaký meter.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ja by som vás veľmi poprosil o podporu tohto zákona. A v druhom čítaní, ešte sa vrátim, pán poslanec Martvoň, keď vám vadí 14 rokov, to je naozaj pre mňa kozmetická záležitosť tohto zákona a jedná sa len o zosúladenie s právnym stavom v Trestnom zákone a vôbec by mi nevadilo, keby ste navrhli, že z akýchkoľvek dôvodov nech tam zostane 15 rokov, lebo nemajú občiansky preukaz a nemusia pracovať. Ale to, čo by som navrhol do toho zákona, je prenesenie zodpovednosti za páchania priestupkov maloletých, to znamená, v tomto prípade by to bolo pod 15 rokov, na ich rodičov. A máme to vyriešené. Takisto to máme vyriešené ako všetko ostatné. Veď to sú logické a zdravé veci, ale ešte musím podotknúť jednu vec, aby som na ňu nezabudol. Váš pán minister, pán minister vnútra Kaliňák, sa vyjadril v médiách, čítal som to, že navrhne zníženie zodpovednosti za páchanie priestupkov na 14 rokov, že na tom už pracujú na ministerstve vnútra. Tak buď klamali noviny, alebo neviem čítať, ale jednoducho takto to bolo napísané.
Takže, vážené dámy, vážení páni, pomôžme občanom, ktorí trpia, ktorí sa spoliehajú, že tento štát ich má ochrániť. A prizeranie sa a pasivita je veľkou škodou a je opovrhovanie s týmito slušnými občanmi, ktorí trpia, že na nich sa páchajú, pácha drobná kriminalita a veľmi im to strpčuje život. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Takže v mene ministerstva hospodárstva predkladám v druhom čítaní vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štátne hmotné rezervy sú upravené zákonom č. 82/1994 o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.
Skúsenosti s aplikáciou tohto zákona v posledných rokoch však ukazujú, že viaceré ustanovenia v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Štátna, teda Správa štátnych hmotných rezerv sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní podľa možnosti čo najefektívnejšie hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami s ohľadom na úlohy a ciele, ktoré majú štátne hmotné rezervy plniť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Zároveň chcem poďakovať a súhlasím s návrhom spoločnej správy, tak ako bola vyhotovená gestorským výborom. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Na základe uznesenia výboru č. 92 zo 7. novembra 2012, ktorý ma poveril ako spravodajcu predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, podávam túto spoločnú správu, tlač 268a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. novembra 2012 č. 325 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. novembra 2012 č. 117, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením zo 7. novembra 2012 č. 91 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. novembra č. 90.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 7. novembra 2012 č. 92.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.