10. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o podpore malého a stredného podnikania a o zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 181 z 8. septembra 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona výbory, ktorým bol určený, prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 53 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, podnikateľské prostredie na Slovensku si po dvoch obdobiach vlády Roberta Fica skutočne zaslúži zvýšenú pozornosť. Niet pochýb aj o tom, že si zaslúži opatrenia na jeho zlepšenie, resp. na jeho podporu. Boli to totiž vlády, počas ktorých sa podnikateľom len nakladalo, počas ktorých podnikateľom pribúdali mnohé povinnosti, vznikali rôzne nové alebo sa zvyšovali existujúce poplatky alebo skryté dane. Bolo to obdobie počas... Boli to teda vlády, počas ktorých sa stalo napríklad neplatičstvo vládou chráneným prvkom v podnikaní, samozrejme, nie pre všetkých, ale len pre tých, ktorých si vláda vybrala, a mohla by som pokračovať. No vo všeobecnosti určite platí, že podnikateľské prostredie sa počas týchto období určite zhoršovalo. Možno aj preto som mala od tohto zákona veľké očakávania a o to viacej som možno z jeho obsahu sklamaná.
Celá podpora, o ktorej sa v tomto zákone hovorí, sa týka dotácií a rôznych iných foriem, či už priamej, alebo nepriamej podpory malých a stredných podnikateľov. Teda opäť princíp, že jedným ideme brať, aby sme druhým, tým, ktorých si my na ministerstve vyberieme, aby sme týmto mohli z toho spoločného vyzbieraného dať. Mnohí podnikatelia sa na to možno aj tešia, pretože možno nestrácajú nádej, že sa aj im z toho ujde, mnohí na druhej strane vyčkávajú na to, ako bude vyzerať aplikačná prax, a mnohí, ktorí už aké-také skúsenosti s tým, ako sa u nás na Slovensku rozdáva a ako to funguje, tak tí sú častokrát skeptickejší. Mnohí totižto už vedia, že ako to vyzerá, keď štát niečo rozdáva, keď pán minister alebo úradníci rozhodujú o tom, kto dostane, keď úradníci stanovujú podmienky, za akých sa niekto môže o niečo uchádzať, akým spôsobom sa formy pomoci schvaľujú a akým spôsobom ministerstvá vyberajú tých, ktorých podporia.
Ale bez ohľadu na tento proces, o ktorom som presvedčená, že bude opäť len zdrojom pre korupciu a klientelizmus, kde bude opäť fungovať mechanizmus, že naši ľudia a potom tí ostatní, tak som presvedčená, že napriek tomuto mimoriadne negatívnemu prvku je to aj veľmi neefektívna a nie zdravá podpora podnikania, a poviem aj, prečo si to myslím.
Po prvé deformuje podnikateľské prostredie, likviduje konkurenciu, buduje nezdravú odkázanosť firiem na štáte a v neposlednom rade prerozdeľovanie stojí peniaze, a to nielen teda peniaze súvisiace s administratívou toho prerozdeľovania, ale stojí to aj peniaze, ktoré sa častokrát na tej ceste stratia.
Vrátim sa k tomu, že deformuje takýto spôsob selektívneho rozdávania podnikateľské prostredie a likviduje konkurenciu. Pri rozdávaní totiž funguje, že ak jednému niečo dám, tak bezpodmienečne musím niekomu inému zobrať. A podpory tohto typu nie sú o ničom inom, len o tom, že štát mnohým berie cez dane, poplatky, skryté dane a podobne, aby niektorým mohol na druhej strane dať. Samozrejme, nie všetkým, lebo sú isté možnosti, isté limity, a preto teda nie všetkým. A to nie je všetko. Takýmto prerozdeľovaním sa vytvára nezdravá konkurencia, kde, samozrejme, tí, ktorí dostávajú, získavajú voči tým, ktorí nedostávajú, ale sa na to skladajú, veľkú konkurenčnú výhodu. A môžem to povedať na nejakom veľmi jednoduchom príklade.
Ak budete mať v nejakom meste nejakú malú pekáreň a táto dostane dotáciu alebo nejakú, nejakú formu pomoci od štátu a druhá pekáreň na inej ulici v tomto istom meste, tú podporu nedostane, tak jednoducho tá, ktorá tú podporu nedostane, bude veľmi ťažko konkurovať tej, ktorú, ktorá finančnú podporu dostala či už cenou produktu, alebo nejakými inými možnosťami. Toto, samozrejme, neplatí, len pokiaľ sa jedná o dve spoločnosti s rovnakým predmetom podnikania. Mohlo by sa zdať, že, že len v takomto prípade je tá konkurencia deformovaná a nezdravo štátom vytvorená.
Ono sa to môže stať aj v prípade, že sa jedná o dve rôzne firmy s rôznym predmetom podnikania, pretože stále sú tu isté trhy, na ktorých tieto firmy spoločne fungujú. Napríklad je to trh pracovnej pozície. Aj keď sa jedná o dve firmy, ktoré, z ktorých každá má v predmete podnikania niečo iné, stále je tu jeden trh s pracovnou silou, a ak jedna spoločnosť je štátom podporovaná, dotovaná, dostáva nejaké výhody, zvýhodnenia, pomoc rôznej formy, tak jednoducho aj na tomto poli bude ťahať za dlhší povraz, ako tá, ktorá túto pomoc nedostane.
Čo sa týka budovania nezdravej odkázanosti firiem na štáte, toto robí vláda Roberta Fica na každom kroku. Nerobí plošné pozitívne opatrenia pre všetkých, ale na viacerých frontoch selektívne rozdáva. A tých, ktorým rozdáva, tých si vyberá, samozrejme. Buduje si tak závislosť a odkázanosť ľudí na ich rozhodnutiach. Takáto filozofia zrejme prináša nejaké politické ovocie a politické pozitíva. Odkázaní a závislí ľudia alebo spoločnosti bývajú obyčajne manipulovateľní, častokrát aj poslušní, no nemá to nič spoločné s budovaním demokratickej, slobodnej a hlavne zdravej spoločnosti.
Keď som hovorila o tom, že prerozdeľovanie stojí peniaze, a teda nielen administratívne, ale aj tie, ktoré sa po ceste stratia, tak, bohužiaľ, toto je na Slovensku už takou všade prítomnou realitou, že ak štát niečo prerozdeľuje, tak je to jednoducho veľmi, veľmi drahé.
Dámy a páni, ja som presvedčená, že ak by tu bol úprimný záujem podporiť podnikateľov a podporiť malé a stredné podniky, tak existuje spôsob ďaleko efektívnejší, jednoduchší, spravodlivejší a dokonca bez týchto negatívnych efektov, ktoré som spomínala.
Čo sa týka spravodlivosti, dá sa dosiahnuť napríklad nárokovateľnosťou. Stopercentná nárokovateľnosť podpory, resp. pomoci je pri všetkých plošných opatreniach, rovnakých pre všetkých. Teda nie významná pomoc pre niekoho konkrétneho, ale pre všetkých rovnaká. Možno nižšia, ale rovnaká. Napríklad keby tu existovala úprimná snaha pomôcť podnikateľskému prostrediu, tak by mohla byť napríklad vo forme zníženia daňového a odvodového zaťaženia, možno nie tak veľkého, v menšej miere, ale pre všetkých rovnako.
Pán minister, ak chcete pomôcť podnikateľskému prostrediu, dá sa to, a teda nielen vy, pán minister, ale celkovo vaša vládna koalícia, pretože mnohé opatrenia sú na rôznych rezortoch, dá sa zjednodušiť zamestnávanie pre všetkých zmenami v Zákonníku práce. Mohli by ste zrušiť mnohé nezmyselné povinnosti, ktoré podnikateľov, hlavne tých malých a stredných, trápia, znížením byrokracie, znížením rôznej finančnej záťaže. Mohli by ste napríklad zrušiť pracovnú zdravotnú službu pre I. a II. kategóriu. Mohli by ste zrušiť koncesionárske poplatky. Mohli by ste zrušiť povinné preškoľovania vodičov alebo znížiť registračné poplatky na registráciu áut.
Jednoducho všetky povinnosti, ktoré štát podnikateľovi dáva, kde štát svojimi nariadeniami núti podnikateľov, aby si kupovali služby od iných podnikateľov, a tieto im nič neprinášajú. A mohli by ste sa napríklad zamyslieť aj nad bariérami vstupu do podnikania v podobe rôznych povinných licencií, ktoré stoja nielen peniaze, ale často sú aj bariérou, pretože, pretože tie licencie jednoducho treba získať, a nie vždy sú opodstatnené, naozaj nie vždy. Mohli by ste sa napríklad zamyslieť, či zákon, ktorý hovorí, resp. povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch, či prispeli k podpore podnikateľského prostredia, či skutočne sú vykonateľné, či sú zmysluplné, či prinesú nejakú pridanú hodnotu spoločnosti. Ak budeme nútiť každého jedného podnikateľa, ktorý či už dovezie niečo zo zahraničia v nejakom obale, alebo svoj produkt do nejakého obalu, ktorého reálnym výrobcom on nie je, len ho zabalí do kúpeného obalu, sa v zmysle zákona o odpadoch stáva výrobcom a súvisia s tým nejaké nie celkom malé povinnosti. Tu si dovolím povedať, že toto je úplne krásny, exemplárny prípad toho, ako sme práve nepodporili podnikateľov. Naopak, my sme im týmto strašne, strašne naložili a naložili sme vyše pol milióna podnikateľským subjektom nezmyselnú a nevykonateľnú povinnosť.
Veľký priestor je napríklad v zlepšení služieb úradov. Nech úradníci prestanú podnikateľov šikanovať či už rôznymi nezmyselnými pokutami za drobnosti, alebo tým, že od nich duplicitne vyžadujú mnohé doklady a potvrdenia, napríklad výpis z obchodného registra. Aj v tomto zákone uvádzate, že ak chce podnikateľ požiadať o nejakú podporu, tak súčasťou alebo teda náležitosťou takejto žiadosti je výpis z obchodného registra. Veď štát disponuje týmto registrom, štát si vie bez toho, aby ukladal toto podnikateľovi, vie si tento výpis získať vo vlastnej réžii.
Som presvedčená, že mnohí podnikatelia nepotrebujú dotácie vlády, ale stačilo by im, aby im štát napríklad len vrátil ich vlastné peniaze na vratkách DPH, ktoré im častokrát v priebehu, v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou celé mesiace - a niektorým, bohužiaľ, až roky - štát nevráti a znemožňuje im teda disponovať so svojimi vlastnými peniazmi.
Veľký priestor na podporu malého a stredného podnikania je aj v zvýšení právnej istoty. My tu máme množstvo nejasných zákonov, množstvo nevykonateľných povinností, už jednu som spomenula, tá o tých odpadoch, obaloch. Zákony sa prijímajú ako na páse. Veď tu pod rukami podnikateľov vzniká neuveriteľné množstvo povinností, každú chvíľu nejaký. Tu tiež ak by sme mali úprimný záujem podporiť podnikateľov, tak spravme to napríklad tým, že, že budeme zákony, ktoré im prinesú nejaké povinnosti, prijímať s účinnosťou od 1. 1. To nehovorím ani možno o vymožiteľnosti práva, ktoré je na Slovensku veľmi veľké a jednoducho je tiež veľkým polenom pre podnikateľov.
Sú to mnohé ďalšie opatrenia, ktoré by som mohla vymenovať a všetko sú to opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a sú preňho kľúčové. Dôsledok by bol, že podnikatelia budú odbremenení od byrokracie, budú mať viac času venovať sa svojmu podnikaniu, rozvoju svojich firiem, odmeneniu svojich zamestnancov a tomu všetkému, čomu sa venovať chcú a prečo svoje podnikanie zakladali. Znížila by sa im tak finančná záťaž, zostalo by im viac peňazí na to, aby sa rozhodli oni sami, do čoho investujú, či to budú školenia, alebo to budú workshopy, alebo to budú stáže, alebo vznik nových pracovných miest. Jednoducho toto by sme asi mali nechať na nich.
Aby som to na záver zhrnula, som presvedčená, že malí a strední podnikatelia potrebujú niečo úplne iné ako nový zákon s dotáciami a schémami pomoci. Potrebujú, aby ich štát jednoducho nechal na pokoji. Potrebujú, aby každú chvíľu niečo nereguloval, aby im každú chvíľu nevymýšľal nové povinnosti a poplatky, aby im, aby ich svojimi zásahmi nelikvidoval a nelikvidoval prirodzenú konkurenciu, ktorá má šancu vzniknúť, ak nebude štát stále niečo regulovať. Aby im jednoducho každú chvíľku nehádzal nejaké polená pod nohy.
Na to, aby sa prijali opatrenia na podporu podnikania, nestačí zákon, tak to nazvať, ale treba spraviť reálne opatrenia, o ktorých veľmi dobre vieme, že na podnikateľské prostredie by mali pozitívny vplyv, a ktoré, dnes vieme, že mu naozaj škodia. Nie kompenzovať nepriaznivé podnikateľské prostredie selektívnou pomocou od vlády. Na Slovensku potrebujeme také podnikateľské prostredie, kde majú šancu aj bez vládnej pomoci vznikať životaschopné firmy, kde existuje právna istota, kde existuje vymožiteľnosť práva a kde štát nelikviduje konkurenciu svojimi zásahmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, plne s vami súhlasím a myslím si, že oveľa lepšie je zavedenie nárokovateľnosti podpory a podpory ako takej pre každého, než pre vybraných ľudí. Mali sme to možnosť vidieť vtedy, keď pre vybrané veľké spoločnosti štát dával investičné stimuly, odpúšťal im dane, a pritom sú to mnohokrát zahraniční investori alebo vybraní blízki vládnym, vládnej koalícii, ale nepomáhajú tým, ktorým by mali, jednoduchým podnikateľom.
Jeden príklad za všetky, že máte pravdu a funguje to. V pôdohospodárstve, ktorému sa venujem, do roku 2003 dotácie sa prideľovali rovnakým spôsobom, prvá veta bola, že na dotácie nie je právny nárok. V roku 2003 sme zmenili zákon a zaviedli sme povinnosť časť dotácií poskytovať farmárom a postupovať podľa zákona o správnom konaní, to znamená, že rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné súdom, či postupoval správny orgán správne, alebo nie. To znamená, že nárokovateľné, splníš, máš. Od roku 2003 sme to uviedli do platnosti, je to v platnosti od roku 2004 a, čuduj sa svet, všetci poľnohospodári v tejto krajine od roku 2004 sa stali kredibilnými pre banky, pretože ich podnikanie bolo stabilné a vypočítateľné, i keď modernizačné dotácie dnes ešte mnohokrát fungujú podľa toho, či máte dobré tričko alebo lepšiu konexiu.

Ďakujem. Americký prezident Ronald Reagan o pohľade vlády na ekonomiku povedal, že, môžeme ho zhrnúť do pár krátkych fáz: "Keď sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, zaveď na to regulácie, ak sa to prestane hýbať, začni to dotovať."
Súčasná slovenská vláda doviedla tento pohľad vlád, ktorý je všeobecne rozšírený, k dokonalosti, že všetky tri fázy dokáže postihnúť v jednom. V jednej chvíli dokáže zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie a snažiť sa ždímať z ľudí a z podnikateľských subjektov viac a viac peňazí, v tom istom momente dokáže zavádzať nové a nové regulácie a popritom dokáže dotovať či už tých veľkých, svojich vlastných, alebo takto symbolicky aj predsa len selektívne aj nejakých malých a stredných podnikateľov. Súhlasím aj s pánom poslancom Simonom, že ak má byť nejaká podpora, tak je lepšie, aby bola nárokovateľná ako nenárokovateľná, ale ak som dobre porozumel obsahu vystúpenia pani poslankyne Kiššovej, tak skôr sa zhodneme v tom, že najlepšia forma podpory podnikateľského prostredia je žiadna selektívna podpora, žiadne dotácie pre vybrané subjekty ani dotácie všeobecne, pretože dotácie takisto poškodzujú podnikateľské prostredie, či už sú len pre vybrané subjekty, alebo pre všetky subjekty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No nemám sa čo sporiť, chcem veľmi pekne poďakovať za faktické poznámky.
Možno by som len doplnila to, čo hovoril kolega Dostál, že keď niečo prestane fungovať, tak to štát začne dotovať, tak na Slovensku funguje ešte tak, že keď niečo prestane fungovať, tak do toho vstúpi štát a má pocit, že to bude potom fungovať lepšie, to, bohužiaľ, celkom pravda nie je, pretože štát na, na množstve príkladov ukázal, ako nevie fungovať lepšie ako súkromný sektor.
A čo sa týka tej nárokovateľnosti, tej 100 % nárokovateľnosti, tým som nemala na mysli to, že teraz povedzme, že každý bude mať na tú podporu nárok, tým som myslela taký možno obrazný pohľad na tú 100 % nárokovateľnosť, že ak jednoducho znížime dane, tak budú nárokovateľné v 100 %, to znamená pre každého. A to, samozrejme, bol príklad pre..., ktorý by platil v prípade rovnej dane, nie v prípade progresívnej dane, ale tým som chcela povedať, že akékoľvek opatrenie by malo jednoducho platiť plošne.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len tak stručne, pretože kolegyňa Kiššová toho už veľa povedala, ja by som možno ešte do toho doplnil, rozšíril ten obraz a položil viacero otázok, ktoré by som bol rád, keby ste, pán minister, potom aj na to reagovali, pretože myslím, že kolegyňa Kiššová vyjadrila, aby to nevyznelo tak, že rečnícky, ale teda určite by ma zaujímali vaše odpovede aj na to, čo hovorila ona, aj na to možno, čo ešte poviem ja.
Ja by som možno začal tak, že, že vítam, aj čo počujem, alebo z podnikateľského prostredia, práve z malých a stredných podnikov, že vítajú tento krok, že sa tu ide zadefinovať pojem malé a stredné podnikanie v takom širšom rozsahu, dokonca tuto z vašej dôvodovej správy alebo doložky vplyvov je tu napísané, že je tu aj taká ambícia, a práve pomenovať jednotlivé opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, dokonca je tu ambícia zákona, tiež snaha o explicitné presadzovanie princípu najskôr myslieť v malom práve v slovenskom právnom prostredí. Ja by som možno tomu len tak vytkol, že, úprimne, je to vašej vláde trošku ťažko uveriteľné, pretože štýl politiky, ktorý ste doteraz razili, bol, bol iný a nebolo tu vidieť nejakú snahu pomôcť práve tým malým, takže ak to je úprimné a naozaj to bude aj nasledovať kroky, praktické kroky, tak to, myslím si, že určite privítajú mnohí. A práve preto, že vidím, že aj počet malých a stredných podnikov je 531 063, ako píšete aj v tej, v vplyve na podnikateľské prostredie, kde mikropodnikov je práve 515 236, čo je ten najväčší, najväčší objem.
Ja by som možno práve k tej podpore alebo forme podpory povedal, že vadí mi tam to isté, čo hovorila aj pani Kiššová, že to nie je jasne definované, resp. bude o tom rozhodovať nejaká komisia, a privítal by som, keby tento zákon dokázal vytvoriť nejaké taxatívne parametre, na základe ktorých, keď ten mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik splní, tak automaticky túto podporu dostane, lebo myslím si, že je to práve to motivačné a odstraňuje to práve aj to, čo hovorila kolegyňa Kiššová, odstraňuje to ten rozmer toho, že je deformované potom to podnikateľské prostredie, keď jeden pomoc dostáva a iný pomoc nedostáva, lebo už to potom neni tá zdravá konkurencia, ktorá na podnikateľskom prostredí musí pôsobiť na to, aby sa zdravo vyvíjalo. Takže ak by tam bolo zavedené práve takéto taxatívne vymedzenie kritérií, ktoré automaticky splnením dostane každý, tak by tento krok podpory, si myslím, že bol vítaný a určite by odstránil práve ten prvok deformácie.
Na druhej strane súhlasím so všetkým, čo pani Kiššová povedala práve o tom, že, že je tu mnoho iných oblastí, ktoré v prospech podnikateľov treba rozvíjať, možno nie priamo z vášho rezortu, ale určite, ak možno môžeme apelovať, tak v rámci kolegiality s pánom ministrom Kažimírom alebo v rámci vlády, tak určite budeme radi, ak sa budete zasadzovať a ak tento úmysel podpory malých a stredných podnikov vychádza od vás a budete sa zasadzovať aj z hľadiska opatrenia riešení na vláde, tak to bude len vítané.
Čo by som k tomu chcel povedať, ešte by ma teda zaujímalo aj to, čo pani Kiššová otvorila, a práve ten zákon o odpadoch, pretože to je taká nová vec, ktorá vytvorila veľa chaosu, veľa problémov práve malým podnikom, tak by som, možno by ma zaujímalo pri tejto príležitosti, keď už to bolo otvorené, že ako s tým idete jednať alebo čo sa v tom ide podniknúť.
To je, myslím, všetko, čo som k tomuto chcel ešte doplniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nemal som v pôvode, pôvodne v pláne vystúpiť záverečnou rečou, pretože si myslím, že ten zákon, ktorý sme priniesli do Národnej rady a prešiel aj vládou a máme ho aj v programovom vyhlásení vlády, je dobrý, je potrebný pre malé a stredné podnikanie, nebol tu takýto zákon doteraz a naozaj vytvorí rámcové podmienky na to, aby sme vedeli podporiť malé a stredné podnikanie.
A keď vytvárame možnosti podpory, tak si nechám urobiť prepis z tejto rozpravy, ktorá tu zaznela, a budem citovať pani predsedníčku výboru, hospodárskeho výboru o tom, aké nezdravé je dotovať malé a stredné podniky, a budem o tom rozprávať, akú to máme predsedníčku hospodárskeho výboru, a čo opozícia, akým spôsobom chce podporiť malé a stredné podniky, ktoré už roky žiadajú o podporu a pri každej príležitosti pri stretnutiach, či s vládou, alebo s poslancami Národnej rady, hovoria o tom, že aby sme ich podporili pri štarte, pri rozbehu podniku a podobne, takže vytvárame na to rámec. My nehovoríme o konkrétnych schémach, o konkrétnych možnostiach prideľovania podpory, máme možnosti čerpania fondov Európskej únie, vytvárame na to podmienky, bola tu aj ex ante kondicionalita, preto tento zákon.
Zároveň chcem povedať, že každý poslanec, ktorý má mandát, má aj k dispozícii legislatívnu iniciatívu, a pokiaľ takýto zákon príde do Národnej rady, pred tým je rokovaný vo výboroch, pani predsedníčka výboru, pán poslanec Heger, v prípade, že ste mali nejaké pripomienky, resp. sa vám tento zákon nepáči, mohli ste prísť a na výbore navrhnúť pozmeňovací návrh. Ale k tomuto bodu nebola na výbore žiadna diskusia ani pozmeňujúci návrh. Ani v rámci rozpravy nebola diskusia, že by sa vám niečo nepáčilo alebo že by sa vám niečo páčilo, preto považujem toto vaše vystúpenie len ako takú povinnú politickú jazdu, ktorá mala tu nejak, aby ste sa aj vyjadrili, však jasné, poslanci výboru za opozíciu by sa mali vyjadriť k takémuto zákonu, no, to vystúpenie bolo slabé a myslím si, že ten zákon je pripravený, je dobrý a dlho očakávaný malým a stredným, s malými a strednými podnikateľmi, chcel by som len upozorniť pani predsedníčku výboru, hospodárskeho výboru, že Slovensko za posledných 5 rokov urobilo výrazný posun v hodnotení podnikateľského prostredia a zo 44. miesta v hodnotení Doing Business postúpilo na aktuálne 29. miesto.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládnym návrhom zákona sa upravuje najmä členstvo v orgánoch zdravotných poisťovní v záujme umožnenia širšieho zastúpenia odborníkov v týchto orgánoch. Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu byť členom orgánov zdravotných poisťovní v záujme umožnenia teda širšieho zastúpenia odborníkov v týchto orgánoch. Upúšťa sa zároveň aj od vyžadovania predchádzajúceho súhlasu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade osôb, na ktorých už takýto predchádzajúci súhlas úradu bol daný, ak spĺňajú zároveň podmienky podľa tohto zákona. Odstraňuje sa prílišná tvrdosť podmienok odbornej spôsobilosti na obsadenie funkcií v orgánoch zdravotných poisťovní rozdelením požiadaviek na odbornú spôsobilosť v závislosti od vykonávanej činnosti členov orgánov zdravotných poisťovní.
Návrh zákona tiež upravuje poskytovanie informácií o finančnej situácii fyzických a právnických osôb zdravotnou poisťovňou bezpečnostným orgánom na účely vykonávania bezpečnostných previerok. Tento návrh zákona je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a zároveň možní aj týmto spôsobom splniť si záväzok obsadenia členov parlamentnej opozície v Dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh, vládny návrh zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca k predmetnému vládnemu návrhu zákona konštatoval, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Tieto výbory predložený návrh zákona v stanovenej lehote prerokovali.
Ústavnoprávny výbor súhlasí s vládnym návrhom zákona, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s jednou zmenou tento návrh.
Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi uvedených výborov v zákonnej lehote k pridelenému, k pridelenému zákonu.
Štvrtá časť spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 11. októbra tohto roku a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s odporúčanými, pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 5 uvedených v štvrtej časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 22 z 11. októbra 2016, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Toľko z mojej strany.
Vážená pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, chcel by som pre záznam uviesť, že dnes pri hlasovaní č. 12 ma hlasovacie zariadenie vykazuje ako neprítomného, bola to tlač 287, a chcel som hlasovať "za".
Ďakujem.