10. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 233).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

178.
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona preto, aby som skôr vyzval pani ministerku, aby sa zamyslela nad tým, čo tu poviem, a možno poopravila vládny návrh zákona tak, aby naozaj slúžil v prospech občanov a podnikateľov na území Slovenskej republiky, a nie proti nim. Pritom dovoľte, aby som vyjadril svoj, svoje znepokojenie nad tým, že ministerstvo a jeho úradníci, nie pani ministerka, som o tom presvedčený, sa snažia riešiť problém znižovania plytvania potravinami tam, kde sa plytvá najmenej.
Kolegyne, kolegovia, plytvať v obchode. Ako plytvá obchod? Niekto kúpi v obchode tovar naviac? Každý obchodník sa snaží kúpiť len toľko, čo dokáže predať. Tam toho plytvania veľa neni. Takže plytvanie potravinami je v prvom rade v domácnostiach a nie v obchodných reťazcoch, a nie v obchode. Toľko k úvodnému slovu pani ministerky.
Doba minimálnej trvanlivosti. Bavíme sa o tovare, ktorý má trvanlivosť rok, dva, tri. To sú konzervy. Chcem verejne sa pýtať, prečo obchod nie je schopný predať tovar, ktorý má lehotu na predanie rok alebo až tri v prípade konzerv, ktoré stanovuje samotný výrobca. Tento dátum nie je stanovený z ľubovôle niekoho. Výrobca povedal, že do tohto dátumu garantuje, že ten tovar je zdravotne nezávadný a je konzumovateľný. Akonáhle chceme dať charite priestor, ktorý má aj dnes, tak sa pýtam, prečo nie je dostatočný priestor tri roky alebo rok na to, aby obchod mohol tento tovar v lehote spotreby posunúť charitatívnym organizáciám za posledný týždeň, aby ho rozpredal..., rozdistribuovali tým, ktorí sú na to odkázaní. No, akonáhle posunieme, že po tomto dátume je možné dostať tovar, ktorý je legálne po svojej životnosti, medzi ľudí, tak vytvárame dve kategórie aj medzi občanmi. Občanov druhej kategórie, ktorí môžu dostať tovar, ktorý môže zdraviu uškodiť.
A teraz k tomu systému, ktoré ministerstvo vymyslelo a napísalo len preto, aby si mohlo dať jednu fajku, tak ako pán premiér zvykol, že túto úlohu sme splnili. Úloha bude splnená, ale účel nie, pretože nepomôže občanom a nevie..., nerozdistribuuje tovar, ktorý by sme takýmto spôsobom rozdistribuovať chceli, a to z toho dôvodu, že všetky charitatívne organizácie, ktoré sa do tohto budú chcieť zapojiť, sa stanú potravinárskymi podnikmi. To znamená, že musia spĺňať aj tie najprísnejšie kritériá na skladovanie, na mrazené veci a na ostatné, ostatné chladiarenské zariadenia, distribučné vozidlá, a keď ich nesplnia, tak ich štátna správa, pekne krásne bude ich pokutovať.
Dnes to funguje tak, že keď to obchody majú, tak to posunú charite a charita to priamo zoberie a rozdistribuuje v ten deň ešte v čase garantovanom, teda v čase spotrebiteľskom.
Keď sa bavíme o ročnom termíne, nevidím dôvod, prečo posledné tri týždne ten obchod nemôže povedať, tak ako máme legálne zapracované do tohto zákona, zapracované, že môže umiestniť na osobitnom pulte a má zákazníkov upozorniť, že tento tovar je na konci svojej doby trvanlivosti, a teda viac-menej to predáva lacnejšie. Je to bežné všade na svete. Funguje to aj na Slovensku. Ak chodíte do tých obchodných reťazcov, tak všade máte taký pult, že zvýhodnené a sú tam vyložené rôzne druhy výrobkov. Pokiaľ sa obchodu nepodarí ani tu predať, tak nikto mu nebráni dnes, aby tento tovar posunul charite a rozdistribuoval v čase ešte, kým je ten tovar v garancii, ak by som tak povedal.
Ak to urobíme tak, že po dátume, po ktorú výrobca garantuje trvanlivosť, teda bezpečnostné parametre výrobku, bavíme sa o potravinách, tak bude musieť to urobiť charitatívna organizácia, ktorá to dostane. Kolegyne, kolegovia, to znamená, že charitatívna organizácia z každej jednej šarže výrobku musí zobrať vzorku, musí ju odniesť do laboratória a musí ho zatestovať, musí za to zaplatiť a potom ho rozdistribuuje. Z vlastnej skúsenosti viem, že charitatívne organizácie na Slovensku nebudú vedieť splniť ani to, že sú potravinárskou prevádzkou, a nebudú vedieť splniť ani kritérium, že na svoje vlastné náklady zanalyzuje výrobok a rozdistribuujú ho. Preto musím povedať, že, pani ministerka, to, čo vám úradníci sem napísali, je síce pekne..., dobré, dá sa odfajknúť, úloha splnená, ale účel sa nesplnil.
Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste apelovali na svojich zamestnancov, úradníkov, aby prehodnotili celý tento proces a možnože zjednodušili, aby..., alebo daňovo ešte viac zvýhodnili bezplatné rozdanie týchto potravín, ale v čase minimálnej dobe trvanlivosti. Nie zo srandy niekto vymyslí alebo výrobca, že je to konzumovateľné tri roky od dátumu výroby.
Tento zákon nerieši, že tie konzervy sa budú distribuovať koľko po dobe minimálnej trvanlivosti. Deň, týždeň, mesiac, päť rokov, koľko? To tam nie je vôbec povedané. Pričom chcem upozorniť na to, že aj v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku existuje trestný..., teda trestný skutok, ktorý je na toto napojené, a týmto spôsobom, ako je to tu nadefinované, tak vytvárame dve kategórie, ktoré sa nedajú zlúčiť, a budeme mať na trhu v kolobehu tovary, ktoré sú v lehote a po lehote a obidve budú legálne rozdistribuované. Pričom musím povedať, že šetrenie s potravinami nie je treba riešiť v obchode, ale v domác..., teda skôr pri domácnostiach. A to je o vzdelávaní tých ľudí, aby nekupovali to, čo potom nespotrebujú a vyhadzujú.
Teraz poďme k tomu návrhu ďalšiemu. Odovzdávanie vzoriek Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Kolegyne, kolegovia, toto je veľmi nebezpečný precedens. Každý podnik na Slovensku, každý závod a každá prevádzka je povinná mať, potravinárska, bavíme sa o potravinárskych prevádzkach, potrebuje mať takzvané HCCP, to znamená systém kontroly kvality a bezpečnosti. Sám si podnikateľ platí, kontroluje sám seba, aby garantoval, že jeho výroba je bezpečná. Zoberie si vzorku, odnesie do akreditovaného laboratória, tam mu zistia, že je tam nejaká chyba, zaplatí si ju sám. Laboratórium je povinné ho poslať k Štátnej veterinárnej potravinovej správe, aby tá prišla podnikateľa pokutovať na základe výsledku, ktorý si on sám objednal. To všetko na území Slovenskej republiky.
Pani ministerka, tak, ako vám to napísali, tak to veľké "H" nebude fungovať. A poviem aj prečo. Väčšina tých akreditovaných laboratórií na Slovensku sú z nadnárodných koncernov. Keď to niekto chce obísť, tak neobjedná si rozbor v akreditovanom laboratóriu na území Slovenskej republiky, ale v Maďarsku, v Hamburgu v Nemecku, hocikde vo svete. Urobia mu ho na Slovensku a certifikát pošlú z inej krajiny a tento zákon je obídený par excellence.
Pýtam sa, prečo ho tam chceme dávať, keď vieme, že to nebude fungovať. Naviac, keď si to on robí sám. Potom po tomto kroku príde, že každá reštaurácia svoje HCCP, stery zo steny bude musieť nahlasovať hygiene a akonáhle náhodou tam nájde nejakú chybu, že dezinfekčný roztok, ktorý mu predali, nie je tých parametrov ktorých má byť, on za to síce nemôže, ale zistil si to sám, na vlastné náklady a štát mu ešte za to dá aj pokutu. Tak toto, k tomuto musím povedať ja osobne, že neviem to inakšie nazvať, len za štátne buzerovanie podnikateľov na území Slovenskej republiky.
Ďalší bod, bod 7 predloženej, predloženého návrhu. Pomoc malým výrobcom, aby nemuseli označovať, a teda ak budem presnejší, aby neuvádzali výživové, výživové hodnoty na baleniach. To, čo je tu napísané, musím povedať, že ide ďaleko, ďaleko nad rámec legislatívy Európskej únie. Preto by som, pani ministerka, veľmi láskavo vás chcela poprosiť, keď už nič iné, ale tento bod určite vypustite z tohto návrhu.
Slovenská republika má vynotifikované, čo sa považuje za malého výrobcu, ktorý môže dávať tovar na trh. Sú to stanovené v limitoch výrobcov, koľko môžete umiestňovať na trh, po kade sa považuje niekto za malého výrobcu. Nie je nijako definované, že za malého výrobcu sa považuje ten, ktorý má zamestnancov do pätnásť a obrat do 700-tisíc euro. Poviem vám jeden príklad.
Poľnohospodárske družstvo má 25 zamestnancov. Preto, aby si privylepšil, tak si urobí na sala..., pri salaši, má dve salaše, tak si urobí spracovňu ovčieho syra, teda ovčieho mlieka na ovčí hrudkový syr a bude ho predávať. Má štyroch bačov, má tam troch ľudí, celkový obrat firmy je väčší, počet zamestnancov je väčší a dodáva sotva tak pre malý región nejaký ten syr. Tohto, tohto výrobcu vy už, vy už, paradoxne, podľa tohto návrhu budete nútiť, že musí uvádzať výživové hodnoty na baleniach, to, čo dneska nemusí. Bavíme sa o slovenských podnikateľoch, slovenských poľnohospodároch, o tých, ktorí sa snažia urobiť niečo na domáci trh, predaj konečnému spotrebiteľovi. To je ten systém.
Preto vás chcem láskavo poprosiť, aby ste tento bod z tohto návrhu vypustili. Naviac, nemá to oporu ani v legislatíve Európskej únie, lebo legislatíva Európskej únie od nás toto nevyžaduje, lebo my máme odnotifikované množstevné obmedzenia, že kto sa považuje za malého. Preto hovorím, že u nás sa tento, toto opatrenie nedá presne uviesť, pretože u nás poľnohospodárske podniky majú široké portfólio hospodárenia. Aj súkromne hospodáriaci roľníci majú široké pole portfólia. Robia obilie, robia nejaký, nejaký ten výrobok, niečo sa snažia uvádzať na ten miestny trh, aby sme naozaj podporili, že nie donesieme zo Španielska paradajky, ale dáme to slovenské paradajky, ktoré sa tu vyprodukujú, alebo vajíčka. Nechápem, prečo to ministerstvo týmto spôsobom chce zrušiť.
Ďalší. Bod 9 samotného návrhu. Tiež nechápem, prečo ministerstvo chce zaviesť, zabezpečiť oddelenú prepravu nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich ich bezpečnosť a kvalitu. Chápem, že malý farmár, teda osobitne ich uskladňujeme. Ale keď je to zabalené a my ho prepravujeme v tom istom aute do toho istého obchodu alebo k tomu zákazníkovi, tak vy dnes týmto návrhom poviete, že nemôže ísť jedno auto, pôjdu dve. Alebo to auto bude musieť byť špeciálne upravené, ktoré je ekonomicky náročné. To znamená, že žiadna distribučná spoločnosť, ktorá robí pre obchodné siete, že dnes naložia na jednu paletu alebo naložia dve palety v chladiacom voze, vyndú, zastanú, v obchode vyložia dve palety, pri ďalšom zase dve palety. Dneska to urobí jedno auto. Do budúcna podľa vášho návrhu to budú dve autá, dvaja ľudia a výsledok bude, že potraviny budú drahšie. A to treba úprimne povedať. Aj mýto treba zaplatiť, aj auto treba zaplatiť, aj ľudí treba zaplatiť. Nechápem, prečo takýmito opatreniami, ktoré vieme, že povedú k povýšeniu ceny potravín, prečo ich chceme takýmto spôsobom uvádzať? Nechápem.
Keď už ministerstvo na jednej strane chráni spotrebiteľov a urobí všetko preto, aby sme ich chránili, tak nechápem, prečo na druhej strane im berie právo informácie. Pretože v bode desať návrhu, ktorý chce vypustiť § 12 ods. 1 písm. l), ktorý doteraz zabezpečil, že nebalené výrobky museli mať označenie zloženia. Chleba, z akej múky sa vyrobilo? Voľne vyložený nebalený tovar, musela tam byť etiketa, že z tohto je to vyrobené. Nechápem, pani ministerka, prečo vaši ľudia hovoria, že teraz už zákazník túto informáciu nemusí mať. Teraz ju má, prídem, pozriem, vidím. Takisto môžte mať aj mäsové výrobky, ktoré máte na pultoch, v chladiarenských zariadeniach, máte tam malú etiketu, je tam, je tam zloženie. Vy hovoríte, že to tam už nebude musieť byť.
Hneď v ďalšom bode, bode 11 uvádzate, že nebude musieť byť zloženie výrobku, ale bude musieť byť uvedený len alergén. To znamená, že keď slovenský spotrebiteľ si príde kúpiť párky, tak sa dozvie, či tam je lepok, alebo neni tam lepok. Ale to, že či tam je 70 alebo 40 % mäsa, alebo 5 % mäsa, to už sa nemusí dozvedieť podľa vás. Nechápem, prečo chceme ísť týmto spôsobom. To je čiste rozhodnutie Slovenskej republiky a nemá to nič spoločné s Európskou úniou.
Chápem, že keď ministerstvo príde s návrhom do parlamentu, tak je dobré, keď je dosť rozsiahle. Ale, pani ministerka, bod 22 § 28. Uvádzate v samotnom návrhu, ja to síce mám vytlačené vo väčšom, sú to tri strany a z toho predmetom zmeny, alebo ktoré by mali byť zmenené, sú dva maličké body. Všetko ostatné je v súčasnom platnom zákone a aj zostáva. Len ho zopakujeme. V tom zákone č. 152/1995 Z. z. už je taký guláš, že sa čudujem kolegyni Žitňanskej, že pri tomto návrhu už v predchádzajúcom období povedala, že tento zákon by už mal byť úplne novelizovaný, teda vydaný nový zákon a nie novelizácia zákona, lebo už pomaly sa v tom nevyzná ani divá sviňa.
Tento bod hovorí o pokutách. Pričom takú maličkosť naozaj. Váš návrh má osem strán, naozaj tí úradníci sú preťažení a nemôžu, nemôžu si všimnúť, že písm. l) § 28 hovorí o pokutovaní, keď neoznačuje krájané výrobky alebo potraviny predávané na hmotnosť údajom o ich zložení a dátume spotreby. Zloženie v bode 11 vypúšťate, ale v pokutách ich tam nechávate. Tak ich nebude musieť označiť, ale keď ho nebude mať označené, tak ho za to pokutujete. To je komplikovaná novela.
No. A teraz... Chápem, že lobing obchodných sietí je veľký. Dnes výhovorka obchodných reťazcov, kolegyne a kolegovia, dajte si tú námahu a pozrite sa, čím sa bránia obchodné reťazce na Slovensku, keď príde Štátna veterinárna potravinová správa urobiť kontrolu. Na regáli sa nachádza tovar po dobe spotreby, je tam uložený, nemalo by to tam byť, ale je tam. Ich reakcia, osobné zlyhanie predavača alebo tej konkrétnej fyzickej osoby. Pani ministerka v bode 23 zavádza, teda ďalší bod § 29 ods. 1 písm. e) znie, sú to tresty, teda postihy voči fyzickým osobám, predavačkám: "Umiestnim na trh potraviny nesprávne označené, neoznačené, klamlivo označené alebo ich ponúkam na spotrebu klamlivým spôsobom." Akonáhle toto bude v zákone, tak trúfam si povedať, že veľké pokuty pre obchody nebudú môcť byť, pretože obchod povie, že ne-ne, to ten človiečik, ktorý tam robí za minimálnu mzdu, tak tomu dajte, naparte 4-tisíc, lebo on urobil chybu, ale nie obchod. Ja len chcem poukázať na to, ako sa bude dať tie vysoké pokuty, ktoré dnes máme, miliónové pokuty v zákone, ako sa bude dať ďalej obchádzať.
K ostatným drobnostiam ani nebudem sa vyjadrovať. Myslím si, že pomerne dosť dobre som rozobral.
Snáď ešte jedna taká pripomienka. Pani ministerka, kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pracujú a kontrolujú, dbajú na bezpečnosť potravín každého obyvateľa v tejto krajine mesačne za zhruba 500-600 euro. Ja chápem, že od úradníkov za 500-600 eur nie je možné alebo ťažko je možné očakávať, že sa postavia odborne, fundovane k tým najekonomicky silnejším obchodným reťazcom na Slovenku, a preto sa nedarí skutočne dotiahnuť veci do konca, to znamená, štátna správa udelí pokutu, ale za tri roky na súde to prehrá, resp. tá výška pokuty sa natoľko skresá, že to nefunguje. Keď na tom chceme niečo zmeniť, tak, trúfam si povedať, že, po skúsenostiach, nie je to výška sankcie v zákone, nie je to ani ďalšie paragrafové znenie, ale je to finančné ohodnotenie tých pracovníkov, ktorí to robia.
Chcem poukázať, ako pán minister Kaliňák je veľakrát spomínaný v tomto parlamente v negatívnom zmysle, ja poviem jeho jeden pozitívny za tie roky. Nech mu je uznané, že urobil veľa preto, aby policajti dostali slušne zaplatené. Keď niekto má slušne zaplatené, tak od neho môžeme očakávať aj slušný výkon. Keď na týchto úradoch robia vysokokvalifikovaní ľudia, ale podhodnotení, tak nemajú ani najmenší záujem doťahovať veci do konca alebo pracovať tak, aby naozaj tie veci sa dali dotiahnuť do konca. A pokiaľ veci sa budú riešiť tak, ako to sedliacky rozum káže, a nie buzerovaním ako v týchto prípadoch, na ktoré som sa snažil poukázať, že veci síce poriešime, ale fungovať to nebude, tak myslím si, že by bolo lepšie v tom rezorte.
Pani ministerka, som pripravený, pokiaľ budete mať záujem, tie moje poznámky vám..., pomôcť, pomôcť v prerobení tohto návrhu zákona tak, aby v praxi nielen sa niečo uviedlo do praxe, ale aby to aj fungovalo.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon, tiež by som sa chcel vyjadriť k tej možnosti umiestňovania potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, a teda možnosť umiestniť to bezodplatne prevodom subjektu, v podstate charitatívnej organizácii. V pohľadoch na túto vec myslím si, že zdieľame podobné východiská, ale ja dochádzam k úplne opačným záverom.
Môžeme, môžme toto interpretovať tak, že tu vznikajú nejaké dve kategórie obyvateľov. Jedna, o ktorej zdravie dbáme tým, že im môžeme predať potraviny iba do dátumu minimálnej trvanlivosti, a druhá, ktorá, ktorá..., sú klienti tých charitatívnych organizácií, ktorí budú môcť konzumovať potraviny aj po dátume minimálnej trvanlivosti. To riešenie, o ktorom si hovoril ty, že by ešte pred uplynutím tej minimálnej doby trvanlivosti by mali obchodné subjekty ponúkať možnosť tým charitatívnym organizáciám, ale druhá možnosť je, že ak je to dobré pre klientov charitatívnych organizácií, prečo by to nemalo byť dobré aj pre bežných konzumentov. Samozrejme, že informácia o tom, že už je to po dobe minimálnej trvanlivosti, by mala byť uvedená, a klient alebo zákazník by mal mať možnosť sám sa rozhodnúť, samozrejme, za predpokladu zdravotnej nezávadnosti, či si kúpi aj potravinu po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Čiže ja by som šiel opačným smerom, ako si ty navrhol, a teda keď je to dobré pre charitu, tak by to malo byť dobré, ak to je zdravotne nezávadné, aj pre bežného konzumenta.

Ďakujem pekne. Kolega Dostál, musím povedať, že áno, ale základná pointa je v tom, že tá charitatívna organizácia bude musieť garantovať podľa ostatných právnych predpisov Slovenskej republiky zdravotnú nezávadnosť, nezávadnosť aj po dobe minimálnej trvanlivosti na svoje vlastné náklady.
A keďže oni sú tak chudobní ako kostolná myš, takže oni na to peniaze nedajú, tak celý systém fungovať nebude.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani ministerka, pán spravodajca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby aj ja som trošku prispel k tomuto prekladanému, k tejto predkladanej novele o zákona o potravinách. Myslím si, že za mojej éry, som tu teda šiesty rok, asi štyrikrát sme to preberali, tak sa mi aspoň zdá a ja som sa pri prvom pozmeňovacom návrhu, ktorý tu bol, k zákone o potravinách doslova zhrozil, že koľko tam vecí chýbalo, čo sa týka sankcií tých, ktorí uvádzajú nejaké na trh nejaké potraviny, ktoré boli, majú nejaký problém. A vtedy aj pán minister Jahnátek povedal, že áno, pán Fecko, i on sa zhrozil. Takže mal som to, že vylepšuje ten zákon o potravinách, a myslím si, že tak by to malo byť, že vlastne každá novela by mala niečo zlepšiť, lebo ináč zbytočne ju predkladáme. Pán Zsolt Simon, myslím, že ako skúsený matador v poľnohospodárstve, bol aj minister, samozrejme, ide do toho už trošku hlbšie ako ja, ale pokúsim sa tiež dať pani ministerke niekoľko podnetov, možnože sa ujmú, možnože nie, to máme v druhom čítaní.
V prvom čítaní prakticky dávame, či taký nápad, či vôbec je potrebné sa tým zaoberať, alebo nie. Ja si myslím, že áno. O potravinách stále budeme mať čo vylepšovať. Tento zákon je, dá sa povedať, nikdy nebude dokonalý, lebo stále tu budeme mať tú nejakú potravinovú bázu, ktorá bude treba možnože nejakým spôsobom zosúlaďovať.
K tej možnosti dávať po minimálnej trvanlivosti charitám, mne sa to páči, poviem otvorene, proste ja to beriem, že áno, musíme nejakým spôsobom nájsť, ako, to už potom vyladí či už vykonávacia vyhláška, alebo niečo iné, to je niečo druhé. Ale viac-menej súhlasím aj s kolegom Dostálom, myslím, že aj poslanci strany SaS v minulom volebnom období takéto niečo predkladali a neprešlo to. Takže som rád, že ministerstvo si to vzalo za svoje a viac-menej oprášilo poslanecké návrhy vtedajšej opozície.
Chcel by som sa vyjadriť k jednému bodu a to je bod 12: "§ 12a sa vypúšťa." Jednoduchá veta, ktorá hovorí o vypustení celého, by som povedal, celej pasáže v zákone, a musím povedať, že to bolo jediné víťazstvo, ktoré sme vybojovali, pán Matovič u pána Jahnátka, že prakticky tento § 12a sa dostal do novely zákona o potravinách v minulom volebnom období, a týka sa prakticky toho, aby boli zverejňované údaje, koľko slovenských výrobkov v danom reťazci majú vo svojom portfóliu, koľko vlastne sa predá tých slovenských výrobkov. Áno, podľa všetkého Európska komisia mala iný na to názor, takže beriem že, samozrejme, musíme to nejako zladiť, a preto som sa chcel opýtať pani ministerky, lebo stále myslím, že bojujeme za to, aby tých slovenských bolo čo najviac, aby sme vedeli, koľko ich tam máme, v tej sieti, ktoré tie distribučné podniky a tí prevádzkovatelia, aký pomer a podiel tam ich majú, či majú nejaké náhradné riešenie, ako to chce riešiť, či sme to nehodili cez palubu a povedali, že nič sa s tým nedá robiť, pretože zdá sa mi, že v iných krajinách sa týmto zaoberajú podľa mňa trošku precíznejšie.
A keď som si uvedomil, že ako napríklad to riešia Poliaci, nie v tom duchu, ako... Konkrétne mi to pripadalo, že oni si povedia, áno, je nejaká norma, no dobre, niekedy ju splníme a funguje tak proste, že ide. Nechcem navádzať na nejaké kulehy, ale musím povedať jedno, že keď už niečo rušíme, že nie je to v súlade s Európskou komisiou, tak cez je nejaký názor, tak mali by sme mať aj nejakú náhradu, takže chcel by som sa opýtať pani ministerky, budete mať možnosť nejako vysvetliť, čo chceme urobiť, aby náš občan vedel, že keď pôjde do Lidlu alebo Tesca, akým spôsobom ten slovenský výrobok u nich môže nájsť alebo nemôže, aby to bolo hlásené, jak to bolo teraz každý polrok, že musel hlásiť. Takže to je jedna vec. Druhá vec, čo ma zaujala, niečo už mi vzal Zsolt Simon z toho, takže nebudem sa opakovať, lebo to je zbytočné, ako povedal, že je to celá pasáž, asi dve-tri strany, ktoré viac-menej nemuseli byť, ale dobre, bolo to aj minule spomínané, že dávame jednovetové pozmeňujúce návrhy, takže dobre, beriem, ministerka dala to tak, aby to bolo úplne dobre, je tam celý paragraf.
Ale poďme na ďalšie, a síce poďme na zákon o veterinárnej starostlivosti, a síce § 54 ods. 14, to je v bode 4, kde sa píše, že prakticky musíme na účely centrálneho vedenia registra zvierat, podľa § 19 dotknutá fyzická osoba poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe poverenej ministerstvom tieto údaje: v pôvodnom znení zákona je, že meno a priezvisko, a ďalej je tam za b) dátum narodenia. Teraz to ideme meniť na rodné číslo. Chcel by som vedieť, prečo to meníme, pretože o odsek vyššie máme takisto určitú takúto pasáž, kde dávame dátum narodenia na zverejnenie zoznamov veterinárnej správe tieto údaje poskytuje, a tam už to rodné číslo nevyžadujeme a rodné číslo je veľmi háklivý údaj. Ani na katastri pri liste vlastníctva nemáte, máte iba dátum narodenia a to je akože verejný údaj, takže beriem, že tu v týchto veciach by som tiež chcel zdôvodnenie, prečo tam musí byť rodné číslo, či to vyplýva z nejakých smerníc alebo z niečoho iného EÚ. Takže to by som chcel teda na vysvetlenie, prípadne v druhom čítaní, aby sa to opravilo, keď bude tam nejaký nezhod, alebo to potom dať aj u tých, aj u, ale zdôvodním to, prečo viac-menej sú tam dávaní, a osobné údaje, takže tamto, na to sú ľudia veľmi hákliví, takže aby to nemalo potom nejaký iný zmysel, resp. aby to potom zbytočne neburcovalo nejaké petície, sťažnosti a neviem čo na náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, lebo to by som bol nerád.
A ešte by som sa pristavil asi znovu pri tom zákone o veterinárnej starostlivosti. Tam píšeme, že prakticky ideme, že bod 2, že primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa je aj usmrtenie inváznych nepôvodných druhov zvierat podľa osobitného predpisu. Tam máme ten zákon, neviem, či už bol prijatý, alebo nebol, neviem, či sa niečo o tom dalo by tu polemizovať, aký to je vlastne ten zákon, lebo zatiaľ si nespomínam, aby sme tam niečo boli dávali, takže či to má ministerstvo pripravené alebo nejak tak, lebo zatiaľ neviem, že by sme tam niečo o tých zvieratách takto ako riešili. Takže to by som tiež rád nejakým spôsobom pripomenul, resp. dal si vysvetliť.
A ešte som chcel niečo poprosiť, pani ministerka, a to všeobecne, lebo musím povedať, že hlavne u tých pozemkových nejakých, v oblastiach, ktoré, ja sa v prvom rade venujem v tom poľnohospodárstve, mne chýbajú vykonávajúce predpisy. Ja z asi dvadsať rokov pracovníka pozemkového úradu som ja zaznamenal jeden vykonávajúci predpis, to bol zákon o katastri, kde sme mali vykonávajúcu vyhlášku. Ostatné neboli žiadne vykonávajúce vyhlášky ani predpisy, boli iba metodické pokyny a s metodickým pokynom na súde, viete, čo si môžte. Takže viete, takto že bol by som rád, keby aj možno v tomto zákone o potravinách bola aj vykonávajúca vyhláška, prípadne v ďalších, ktoré budete prijímať alebo navrhovať, aby sme tým ľudom, ktorí budú vykonávať v prvom a v druhom stupni, tento zákon do praxe uvádzať, aby sme im roztvorili ruky, ako majú pracovať, lebo to je veľký, myslím, že kameň úrazu v našom rezorte pôdohospodárstva na Slovensku ako taký za tých 27 rokov.
Toľko zhruba z mojej strany, držím palce, keď ma niečo ešte napadne, dám v druhom čítaní, by sme dali ešte nejaký pozmeňujúci návrh, že, pán Dušan, takže asi tak. A chcem veriť, že všetkými návrhami, ktoré prídete, pani ministerka, tu do pléna budete zlepšovať a zjednodušovať život našim poľnohospodárom, našim občanom, a držím vám v tom palce.
Takže ďakujem veľmi pekne, a končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fecko, tiež ste sa dotkli tej témy umiestňovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti na trh a pripomenuli ste, že aj opozícia v minulosti prišla s podobou iniciatívou.
Rozdiel je práve v tom, či by tie potraviny mali byť, malo byť možné umiestňovať iba bezodplatne charitatívnym organizáciám, alebo malo by byť umožnené obchodu, aby aj takéto potraviny, samozrejme, za predpokladu, že sú bezpečné zo zdravotného hľadiska, a za predpokladu, že spotrebiteľ bude informovaný o tom, že ide o potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, bolo možné aj predávať a ponechať to na rozhodnutí spotrebiteľa, či takúto potravinu si kúpi alebo nekúpi, a chcel by som teda využiť túto príležitosť aj na to, aby som sa spýtal pani ministerky, že prečo aj túto možnosť nezakomponovali do návrhu zákona, resp. či v prípade, že by zo strany poslancov bola iniciatíva, aby návrh zákona bol doplnený práve v tomto smere, teda aj možnosť predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, že ako by sa k tomu ministerstvo postavilo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, nedá sa iba povedať, áno, súhlasím, aby sme sa to pani ministerky spýtali, keď bude vedieť odpovedať, nech sa páči, budem veľmi rád, aj keď zodpovedá na túto otázku, takže ďakujem pekne.

Takže ďakujem veľmi pekne. Tých dotazov tu bolo hodne, škoda, že Simon Zsolt odišiel, lebo ja myslím, že on mal najviac pripomienok k tomuto zákonu.
Ja prv než začnem odpovedať, tak by som povedala všeobecný princíp prečo. Pretože vyhadzujeme 40 % potravín. To je dôvod, prečo sme zákon o potravinách chceli novelizovať. A druhým nemalým dôvodom bolo to, že Európska komisia nám naozaj vytkla to zverejňovanie percentuálneho podielu na obratoch, našich potravín. Sme hádam posledná krajina členská s Poľskom, Poliaci pripravujú tento zákon, ktorá takýto zákon o možnosti darovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti nemala.
Ale je potrebné povedať možnože pre laikov. Máme dva dátumy, máme dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Musím pripomenúť, že dátum minimálnej trvanlivosti sa týka trvanlivých, suchých potravín s nízkou aktivitou vody. Čiže zvyčajne ide o múky, cestoviny, ktoré, samozrejme, po dátume minimálnej trvanlivosti môžu mať zmenené senzorické vlastnosti. Nič viac. Bezpečné sú rovnako. My jedine chránime spotrebiteľa toho, ktorý chce naozaj bezchybnú potravinu, chce ju mať na pulte a za ňu zaplatí, aby naozaj po tomto dátume minimálnej trvanlivosti sa tam neobjavila. Toto je jediný dôvod.
To, čo Simon tu spomínal, Zsolt, že nebudú bezpečné. Práve naopak, všetky procesy aj po darovaní potravín po dátume minimálnej trvanlivosti budú v gescii orgánu úrodnej, úradnej kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Čiže tam naozaj ten proces je zabezpečený. My si môžeme byť istí, že riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je človek na správnom mieste. Vykonáva nielen tieto kontroly, ale aj iné kontroly, takže ja mám za to, že tento proces, tento proces bude bezchybný.
Ostatné veci, čo mal pán poslanec Simon Zsolt, snáď, snáď len jedno, kde sa tak rozhorčoval, že budú musieť tí, ktorí vyrábajú potraviny a robia si tzv. HCCP skúšky, a že príde na to a že je tam nejaká nezrovnalosť a musia nahlásiť Štátnej veterinárnej potravinovej správe, je to nie kvôli tým, ktorí vyrábajú, ale tí, ktorí to budú konzumovať. Čiže toto je základný principiálny dôvod, prečo v tomto zákone chceme toto tam mať, aby sme ochránili spotrebiteľa. Lebo ak v procese, aj keď sám zistíš, že ten výrobok je nezávadný, ktorý potravinársky nejaký podnik urobil alebo, ja neviem, spracovateľský podnik a potravinová správa, všeobecný, by som povedala, úrad nemá o tom vedomosť, nemá zákon ani možnosť na to a vidieť, že či tá potravina, ktorá naozaj sa deklarovala ako závadná alebo zistili, že je závadná, hoci to zaplatil súkromník, nemá na to možnosť a dosah, aby, akoby stiahla túto potravinu z trhu. Čiže toto je naozaj kvôli bezpečnosti a ochrane spotrebiteľa.
Ja si myslím, že ešte budeme môcť diskutovať, ak sa posunie tento zákon do druhého čítania aj v jednotlivých, v jednotlivých, v jednotlivých výboroch. Takže určite niektoré nezrovnalosti, ktoré, ktoré sú tam, budeme sa snažiť vydiskutovať. Ak budú tie návrhy akceptovateľné, samozrejme, prečo nie, my sme otvorení každej, každej jednej dobrej pripomienke. A nemyslím si, že by tento zákon mal niekoho poškodiť, práve naopak, darovať potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám, už ako som spomínala to, čo povedal Simon Zsolt, že práve človek si musí uvedomiť, že koľko spotrebuje. Samozrejme, ministerstvo robí aj takéto osvetové činnosti, že učíme deti, čo majú jesť, ako majú jesť. Potravina čerstvá je lepšia ako trvanlivá a nemá sa dlho skladovať. Takže tých, tých aktivít, ktoré robí ministerstvo pôdohospodárstva na to, aby sme nerobili toľko potravinového odpadu, sa začína stále viac a viac. Takže z našej, to je z mojej strany...
Ešte, ešte snáď Martinovi to rodné číslo. Martin sa pýtal na to rodné číslo. Ostatné my si, si myslím, že si vieme povedať na tých parlamentných výboroch. Rodné číslo mám len v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Centrálna evidencia hospodárskych zvierat slúži ako podklad pre možnosť výplaty na tzv. živočíšne platby a iný identifikátor nemáme. Dochádza k veľkým podvodom cez dátumy narodenia. My to nevieme skontrolovať. Čiže jedine fyzická osoba, ak tam má rodné číslo, vieme skontrolovať, že naozaj ide o tú fyzickú osobu, ktorá tam je. Samozrejme, my pri každom jednom, ak sa budú vkladať údaje, budeme žiadať, že súhlasí s tým, že to rodné číslo tam bude. Zverejňovať ho ďalej nebudeme. Bude to slúžiť len pri kontrole vyplácania špeciálnych typov platieb na zvieratá. Práve preto to nemá štátna veterinárna správa, ale má to len centrálna evidencia hospodárskych zvierat, ktorá slúži ako podklad pre platobnú agentúru na vyplácanie niektorých typov platieb. Čiže to je, to je, myslím si, že dosť závažné odôvodnenie. Ak by ste potrebovali, povieme, k akým podvodom tam došlo, napr. s dátumami narodenia u fyzických osôb. Práve preto chceme rodné číslo, aby k tomu nedochádzalo.
Takže z mojej strany asi, možnože nie k uspokojeniu všetkých, ale ja predpokladám, že budeme mať na to dostatočný priestor. Ja sa ešte porozprávam určite možnože aj s pánom Feckom, aj s pánom Simonom Zsoltom. Pozriem si, kde sme, samozrejme, je možné, že pri tom predkladaní sa urobili nejaké prešmyky a chyby, ale sme otvorení, aby sme tieto, tieto zo zákona odstránili a išli v takej podobe, aby bol prijateľný teda pre všetkých.
Ďakujem veľmi pekne.