10. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
12.10.2016 o 10:25 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložil pozmeňujúci návrh, ktorý rieši podobný problém, ako sa svojimi pozmeňujúcimi návrhmi pokúšajú riešiť kolegovia Jurzyca a Beblavý. Návrh som odovzdal, takže dávam aj pani spoločnej spravodajkyni, aj pánu ministrovi. A dovoľte mi ho na úvod predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 178.
Znenie návrhu: V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťa čiarka a slová "pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepoužijú".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona zavádza pre návrh štátneho rozpočtu výnimku z povinnosti uskutočniť pripomienkové konanie v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov. Návrh je odôvodňovaný špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte a tým, že príprava zákona prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektmi verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania. V rámci pripomienkového konania však možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona majú nielen subjekty verejnej správy, ale aj verejnosť. Schválením návrhu zákona v predloženej podobe by bolo verejnosti upreté právo vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte pred jeho schválením vo vláde. To nemožno ospravedlniť špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte. Práve naopak, vzhľadom k dôležitosti zákona o štátnom rozpočte by verejnosť mala mať právo sa k nemu vyjadriť.
Zákon o tvorbe právnych predpisov navyše nepripúšťa možnosť vynechania pripomienkového konania na základe úpravy v osobitnom právnom predpise, ale iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ako sa uvádza v § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov. Žiadne takéto mimoriadne okolnosti však v rámci bežnej prípravy návrhu zákona o štátnom rozpočte obvykle nevznikajú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje zachovať právo verejnosti vyjadriť sa v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte a predmetnú výnimku z návrhu zákona vypustiť.
Návrh predkladám v mene skupiny osemnástich poslancov a zároveň, pani spravodajkyňa, si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže bod 2 sa týka rovnakého ustanovenia a teda legislatívno-technicky ho opravuje, že odkaz na zákon o tvorbe právnych predpisov nemá byť priamo súčasťou textu zákona, ale má byť v poznámke pod čiarou ako odkaz. Čiže v prípade, že by bola vôľa vyhovieť môjmu návrhu, tak tento návrh zo spoločnej správy by nemal byť schválený, pretože tam by potom dochádzalo ku kolízii.
Už sám pán minister v úvodnom slove poukázal na absurdnú situáciu, ktorá nastala v júli tohto roku, keď návrh zákona o štátnom rozpočte bol zverejnený bez čísiel, čiže nebolo v ňom nič. Nesledoval som, koľkokrát sa to stalo v minulosti. Tentokrát sa to stalo. Pán minister hovoril o komikoch, ktorí si z toho robili srandu. Či už komikoch v politike alebo mimo politiky. Neviem, koho tým myslel. Ja som na to tiež poukázal a nepovažujem sa za komika, ale myslím si, že to bolo dostatočne absurdné a smiešne samo osebe, že si z toho srandu robiť rozhodne treba nebolo.
Keď som na to poukázal, tak som sa stretol s obhajobou, že vlastne zákon nebol porušený, lebo veď návrh rozpočtu verejnej správy je niečo iné ako návrh zákona o štátnom rozpočte a teda je to v poriadku. Ale štátny rozpočet je súčasťou rozpočtu verejnej správy a štátny rozpočet sa schvaľuje formou zákona o štátnom rozpočte. Čiže táto obhajoba je veľmi chabá a je to iba také slovičkárenie, v zásade sa nič nestalo. Ale áno, stalo sa.
Teraz platí právna úprava, ktorá požaduje, aby návrh rozpočtu verejnej správy bol zverejnený do 15. 8., a zároveň vyžaduje, aby sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý v podstate je súčasťou rozpočtu verejnej správy, uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa má právo vyjadriť aj verejnosť. Nie je celkom pravda, že toto je nejaká nová povinnosť. Povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte tu existovala aj v minulosti. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcom rokom je, že v predchádzajúcich rokoch bola táto povinnosť stanovená v legislatívnych pravidlách vlády. Teraz je táto povinnosť stanovená priamo v zákone, konkrétne v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Avšak to, že niečo je stanovené len v legislatívnych pravidlách vlády schválených uznesením vlády, neznamená, že to nie je záväzné pre štátne orgány a že štátne orgány nemajú postupovať v súlade s týmito pravidlami.
Čiže ak sa tak v minulosti nedialo, tak isto to bolo porušením nejakých pravidiel. Nebolo to priamo porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov, bolo to porušenie legislatívnych pravidiel vlády.
Čo navrhlo ministerstvo financií a teraz vláda na to, aby ošetrila túto absurdnú situáciu, že je zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte a miesto čísiel sú v ňom bodky? No navrhuje zrušiť obe ustanovenia alebo oba body, ktorá tam môžu spôsobovať problémy z hľadiska nedodržania termínov. A teda navrhuje úplne vypustiť ten termín 15. augusta a navrhuje zároveň zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Chcem povedať, že to neberiem nejako konfrontačne, a myslím si, že ten zámer urobiť niečo s týmto problémom, sám osebe nie je zlý. Ak je v zákone stanovená nejaká povinnosť štátnemu orgánu a štátny orgán nie je evidentne schopný túto povinnosť splniť, respektíve je ju schopný plniť iba spôsobom, ktorý je zjavne absurdný, pretože zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu bez čísiel nič iné ako absurdita nie je, tak v tom prípade je podľa môjho názoru lepšie, ak sa táto povinnosť, ktorá je stanovená zákonom, v zákone nejakým spôsobom upraví, zmení alebo vypustí, ako by malo byť v zákone napísané niečo, čo vieme, že sa nebude dodržiavať.
Druhá vec je ale, či jediným možným riešením je túto povinnosť úplne zrušiť. Čiže zrušiť termín 15. augusta a zároveň aj zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie. Domnievam sa, že vo vzťahu k ani jednému z týchto ustanovení nie je potrebný až takýto radikálny posun oproti súčasnému stavu. Pokiaľ ide o zrušenie termínu 15. augusta, k tomu sa vyjadrovali kolegovia Jurzyca aj Beblavý, aj predložili pozmeňujúce návrhy. Podobne ako oni sa domnievam, že nie je potrebné ten termín rušiť. Ak ministerstvo financií nie je schopné dodržať termín 15. augusta, posuňme to na, posuňme to na 15. septembra.
Môj pozmeňujúci návrh rieši ten druhý problém a navrhuje zachovať medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tomuto zákonu. Je to aj v tom odôvodnení, ale skúsim to povedať ešte jasnejšie. Podľa môjho názoru, ak Národná rada schváli ten návrh zákona tak, ako je predložený, tak v tomto ustanovení nastane rozpor so zákonom o tvorbe právnych predpisov, pretože zákon o tvorbe právnych predpisov jasne hovorí, v akej situácii možno buď skrátiť alebo vynechať medzirezortné pripomienkové konanie. Taká situácia bežne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu nenastáva, hoci môže nastať.
Ak schválime ten návrh tak, ako je predložený, tak v podstate to bude nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov. Pretože zákon o tvorbe právnych predpisov nehovorí o tom, že medzirezortné pripomienkové konanie sa uskutoční v prípade, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Žiadne takéto otvorené dvere v zákone o tvorbe právnych predpisov neexistujú. A ak je naozaj vôľa zrušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočtu, tak by sa to malo spraviť priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či už že sa tam určí, že k zákonu o štátnom rozpočte nie je potrebné medzirezortné pripomienkové konanie, alebo teda že sa tam dá ustanovenie, ak osobitný predpis nestanoví inak, a v tom prípade bude legitímne alebo aspoň nie právne sporné, ak v zákone o rozpočtových pravidlách by bolo takéto ustanovenie. Čiže namietam aj možno ústavnú spornosť, pretože nepriama novela je ústavne sporná.
Plne sa podpisujem pod to, čo tu povedal kolega Beblavý o možnosti verejnosti vyjadriť sa. Ak k akémukoľvek inému aj čisto technickému návrhu zákona má možnosť verejnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak je úplne namieste, aby k najdôležitejšiemu, ale prinajmenšom k jednému z najdôležitejších zákonov roka, ktorým zákon o štátnom rozpočte je, verejnosť mala toto právo zachované. Ak nie, tak to bude opäť absurdné, rovnako absurdné ako ten zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bol predložený bez čísel.
Čiže prihováram sa za to, aby boli akceptované pozmeňujúce návrhy v oboch bodoch, ktoré sú tu sporné a ktoré namietame. V jednom prípade teda buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu alebo pána poslanca Beblavého, ktorý sa týka termínu posunu z 15. augusta na 15. september, nie úplného zrušenia. Ale myslím si, že aby právo verejnosti bolo zachované, právo vyjadrovať sa k návrhom zákona mnou, vrátane zákona o štátnom rozpočte, tak je potrebné schváliť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som práve predložil ja. Ale samozrejme, že schválenie aspoň jedného z týchto návrhov budem vnímať ako posun pozitívnym smerom. A keď moje vystúpenie vychádzalo v podstate z apelu na potrebu dodržiavať pravidlá, tak si dovolím požiadať o to, aby sme pravidlá dodržiavali aj v rámci legislatívneho procesu a nerobili trvalé pravidlo z toho, čo je v zákone o rokovacom poriadku napísané ako výnimka.
A teda chcem požiadať pani spoločnú spravodajkyňu, aby v súlade s § 83 ods. 4 nedala hlasovať o návrhoch, ktoré tu dnes zazneli, ihneď alebo po pár hodinách, ale tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, až po 48 hodinách.
Verím, že sa tým vytvorí priestor na to, aby prípadne aj ministerstvo financií, aj poslanci vládnej koalície mohli zvážiť, či neprijať niektorý z tých návrhov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré podľa môjho názoru majú logiku a sú racionálne a nenarúšajú ten základný zámer, s ktorým ministerstvo financií a vláda prišli, keď navrhli upraviť predmetné ustanovenie.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
10:14
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.
Písomne sa do rozpravy ešte prihlásili pán poslanec Miroslav Beblavý a pán poslanec Ondrej Dostál.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
10:16
Vystúpenie v rozprave 10:16
Miroslav BeblavýSlovensko naozaj patrí ku krajinám, kde sa po schválení vládou návrh rozpočtu verejnej správy už výraznejšie nemení, resp. ak sa mení, tak sa mení len preto, že samotná vláda sa tak ešte dodatočne rozhodla medzi jeho predložením do Národnej rady a samotným schválením. To znamená, že v okamihu jeho schválenia vládou ho môžeme považovať za viac-menej finálny. Koniec koncov poviem jeden príklad, na to sa odvolával aj dnes už exminister školstva Juraj Draxler minulý rok, počas tohto roku, počas štrajku učiteľov, keď sa sťažovali a teda potom aj štrajkovali, tak povedal, že prišli neskoro, lebo keď už bol schválený štátny rozpočet aj v Národnej rade, tak už sa s tým veľmi nedá, s tými mzdami, nič robiť, že mali byť aktívni dávno predtým.
To len potvrdzuje, že naozaj tie reálne rozhodnutia o tom, kam pôjdu naše dane a koľko sa ich bude vyberať, sa robia pred tým, než vláda ten rozpočet schváli. Zároveň my máme na Slovensku systém, ktorý nie je unikátny, ale je v rámci aj vyspelých krajín jeden z najlepších, a to je možnosť verejnosti, musia byť u nás, byť verejné, a zároveň všetky tieto materiály je možné pripomienkovať. Je teda, ak sa k nim dokonca verejnosť vyjadrí hromadnou pripomienkou, je s nimi predkladateľ povinný rokovať.
Takže aj ten najmenej podstatný vládny materiál, ten, najtechnickejšia novela zákona musí prejsť týmto procesom. Podľa pravidiel by napr. každý zákon mal byť, pokiaľ nie je nejaký osobitný režim, tri týždne v pripomienkovom konaní a je ho možné pripomienkovať a o tých pripomienkach verejnosti je nevyhnutné rokovať. To sa týka naozaj akejkoľvek drobnosti. Na druhej strane máme rozpočet, ktorý nazýva sa všeobecne zákonom roka, a málokto spochybňuje, že z tých zákonov alebo materiálov, ktoré tu prijmeme tento rok, je to asi ten najdôležitejší, lebo naozaj určuje, kam potečú peniaze počas celého budúceho roka, a k tomuto materiálu je, naopak, tá verejná debata najmenšia.
Vláda argumentuje, teda pán štátny tajomník na výbore argumentoval, že verejnosť má možnosť sa dozvedieť aj pripomienkovať program stability, ktorý vláda posiela do Bruselu, kde sa nejaké základné makroekonomické ciele ustanovujú. Z hľadiska verejnosti však musím povedať, že jedna vec sú makroekonomické ukazovatele, tie najdôležitejšie, vrátane potom teda aj deficitu odhadovanej výšky príjmov, výdavkov a tie sa teda navyše menia, podľa prognóz, ako to vidíme najmä v posledných rokoch, ale pre verejnosť sú ešte zaujímavejšie často tie konkrétne veci. Koľko a kam pôjde a čo sa z toho môže urobiť, resp. od koho sa akou formou čo vyberie. A to program stability obsahuje buď vôbec, alebo veľmi rámcovo, lebo to ani nie je teda jeho úlohou. Za tých okolností možno naozaj konštatovať, že vstup verejnosti do procesu tvorby verejného rozpočtu, možnosť ho vôbec reálne pripomienkovať je veľmi obmedzená. Bolo to aj tak doteraz, ako to spomenuli rečníci, viac-menej obchádzaním zákona, lebo ako bolo už spomenuté, keďže každý zákon musí prejsť pripomienkovým konaním, musí ním prejsť aj návrh zákona o štátnom rozpočte, čo riešilo ministerstvo financií za tejto vlády, ale myslím si, že aj za viacerých minulých, aby som bol spravodlivý, tým, že sa zverejnil návrh zákona s tzv. vybodkovanými číslami. To znamená, že text tam bol, čísla tam neboli, samozrejme, výpovedná hodnota toho dokumentu úplne nulová. To je, ako keby ste zverejnili novelu zákona dane z príjmu a napísali tam, že daň z príjmu bude tri bodky percent, tak pripomienkovať taký zákon, by asi tiež veľmi význam nemalo. Samozrejme tým pádom ani pripomienky neprichádzajú.
Pán minister navrhuje alebo vláda na jeho návrh navrhuje, aby sa tento proces zrušil, aby neplatilo štandardné pripomienkové konanie pre rozpočet. Návrh zákona o štátnom rozpočte ani teda ten materiál, návrh rozpočtu verejnej správy, čo za určitých okolností možno pochopiť. Len to, čo k tomu chýba, je to B, lebo ak to dneska zrušíme, ako teda sa to navrhuje, tak vlastne akákoľvek možnosť verejnosti čo i len s dostatočným predstihom poznať, môcť sa vyjadriť, viesť spoločenskú verejnú, mediálnu diskusiu k návrhu pred tým, než je vládou schválená, sa stráca. Ak mám povedať príklad z tohto roka, ak sa nemýlim, pán minister, opravte ma, že návrh rozpočtu bol schválený, a teraz už si nepamätám, či 24 alebo 48 hodín pred jeho schválením vládou, ale viac to nebolo určite. To znamená, že reálna možnosť verejnosti vrátane od, ja neviem, mimovládnych organizácií, stavovských združení, ale aj úplne teda občanov akéhokoľvek združenia a spôsobu, k nemu, čo i len ho spracovať, viesť o ňom verejnú diskusiu cez médiá, keď už sme hovorili o nejakých formálnych pripomienkach, tým bola prakticky znemožnená. Kým, by som povedal, kým sa verejnosť spamätala, zákon bol schválený a teda bude nám predložený na ďalšiu schôdzu.
Za tých okolností je podľa mňa dôležité, aby sme ten čas nejakým spôsobom natiahli. Pán Jurzyca navrhol, ak som to čítal správne, aby musela vláda schváliť návrh rozpočtu do 15. septembra, vzhľadom na to, že do 15. októbra má byť v Národnej rade. Ja ten návrh podporím, zjavne však teda nie je vôľa ho tu schváliť.
Preto mi dovoľte predložiť návrh jemne odlišný, ktorý dáva vláde o niečo väčšiu flexibilitu, a ten návrh hovorí, že návrh rozpočtu verejnej správy zverejní ministerstvo financií na svojom webovom sídli 15. septembra. Čo to znamená? Že ministerstvo financií by do 15. septembra muselo vedieť, aký chce rozpočet a nemusela by ho ešte vláda schváliť. To znamená, bol by tam ten mesačný rozdiel oproti dnešku, čo v kontexte aj toho, že sa koná tripartita a niektoré ďalšie veci, by umožňovalo dostatočnú verejnú diskusiu. Pokiaľ to chápem správne z rokovania výboru, námietka teda ministerstva financií je, že vzhľadom na harmonogram prác na štátnom rozpočte, vrátane rôznych prognóz a analýz, to nie je technicky možné. Tam chcem povedať dve veci. Prvá vec je, že vždy je dôležité povedať si, že čo je cieľ a čo je prostriedok, a prostriedky sa dajú upravovať, odvíjať od cieľa. Ak si povieme, že to, aby verejnosť mohla poznať a aby mohla ísť teda na normálnu verejnú diskusiu o návrhu rozpočtu ešte v bode, keď ho reálne možno ešte ovplyvniť, na rozdiel od situácie, ktorá nastala po jeho schválení vládou, keď už reálne veľmi ťažko možno ovplyvniť, tak to je podľa mňa ten cieľ, ktorému sa určite dajú prispôsobiť aj dátumy. Či sa do rozpočtu berie júnová dépeháčka alebo júlová dépeháčka, je niečo, čo si myslím, že sa vždy dá o tom diskutovať. A navyše v prípade, že by za tých nasledujúcich niekoľko dní prišla dôležitá informácia, vždy je ten návrh, aspoň v tom mojom návrhu je ho možné ešte aj upraviť nejakým spôsobom. To znamená, že, čo koniec koncov a tu ešte budem sa snažiť byť férový, je aj zmysel tohto návrhu, pretože samozrejme tá možnosť verejnej diskusie má najväčší zmysel vtedy, ak by mohlo dôjsť aj k zmene. To znamená, že preto aj navrhujem, aby sa ten návrh zverejnil do 15. septembra ako návrh ministra financií, ku ktorému potom ešte teda je tridsať dní na jeho prípadnú modifikáciu, vrátane prípadných aj makroekonomických modifikácií, ak nejaké vyplynú.
Takže z tohto dôvodu by som chcel požiadať kolegov všetkých politických strán o jeho podporu a dovoľte mi ho na záver aj prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I, v čl. I v bode 6, v zátvorke § 14 ods. 3, koniec zátvorky, sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Návrh rozpočtu verejnej správy zverejní ministerstvo financií na svojom webovom sídle do 15. septembra bežného roka.".
Odôvodnenie tam je, ale myslím, že ešte rozsiahlejšie som ho predniesol, takže asi ho neni nevyhnutné znovu opakovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
12.10.2016 o 10:16 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi tiež predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý bude ideovo veľmi blízky tomu, čo už predniesol pán poslanec Jurzyca, len to rieši trošku iné, možno prijateľnejšie, možno nie. Ale dovoľte mi ešte pred tým, než ho prednesiem, sa predsa len vrátiť k tomu, že prečo. Pán Jurzyca to už načal, ja budem pokračovať.
Slovensko naozaj patrí ku krajinám, kde sa po schválení vládou návrh rozpočtu verejnej správy už výraznejšie nemení, resp. ak sa mení, tak sa mení len preto, že samotná vláda sa tak ešte dodatočne rozhodla medzi jeho predložením do Národnej rady a samotným schválením. To znamená, že v okamihu jeho schválenia vládou ho môžeme považovať za viac-menej finálny. Koniec koncov poviem jeden príklad, na to sa odvolával aj dnes už exminister školstva Juraj Draxler minulý rok, počas tohto roku, počas štrajku učiteľov, keď sa sťažovali a teda potom aj štrajkovali, tak povedal, že prišli neskoro, lebo keď už bol schválený štátny rozpočet aj v Národnej rade, tak už sa s tým veľmi nedá, s tými mzdami, nič robiť, že mali byť aktívni dávno predtým.
To len potvrdzuje, že naozaj tie reálne rozhodnutia o tom, kam pôjdu naše dane a koľko sa ich bude vyberať, sa robia pred tým, než vláda ten rozpočet schváli. Zároveň my máme na Slovensku systém, ktorý nie je unikátny, ale je v rámci aj vyspelých krajín jeden z najlepších, a to je možnosť verejnosti, musia byť u nás, byť verejné, a zároveň všetky tieto materiály je možné pripomienkovať. Je teda, ak sa k nim dokonca verejnosť vyjadrí hromadnou pripomienkou, je s nimi predkladateľ povinný rokovať.
Takže aj ten najmenej podstatný vládny materiál, ten, najtechnickejšia novela zákona musí prejsť týmto procesom. Podľa pravidiel by napr. každý zákon mal byť, pokiaľ nie je nejaký osobitný režim, tri týždne v pripomienkovom konaní a je ho možné pripomienkovať a o tých pripomienkach verejnosti je nevyhnutné rokovať. To sa týka naozaj akejkoľvek drobnosti. Na druhej strane máme rozpočet, ktorý nazýva sa všeobecne zákonom roka, a málokto spochybňuje, že z tých zákonov alebo materiálov, ktoré tu prijmeme tento rok, je to asi ten najdôležitejší, lebo naozaj určuje, kam potečú peniaze počas celého budúceho roka, a k tomuto materiálu je, naopak, tá verejná debata najmenšia.
Vláda argumentuje, teda pán štátny tajomník na výbore argumentoval, že verejnosť má možnosť sa dozvedieť aj pripomienkovať program stability, ktorý vláda posiela do Bruselu, kde sa nejaké základné makroekonomické ciele ustanovujú. Z hľadiska verejnosti však musím povedať, že jedna vec sú makroekonomické ukazovatele, tie najdôležitejšie, vrátane potom teda aj deficitu odhadovanej výšky príjmov, výdavkov a tie sa teda navyše menia, podľa prognóz, ako to vidíme najmä v posledných rokoch, ale pre verejnosť sú ešte zaujímavejšie často tie konkrétne veci. Koľko a kam pôjde a čo sa z toho môže urobiť, resp. od koho sa akou formou čo vyberie. A to program stability obsahuje buď vôbec, alebo veľmi rámcovo, lebo to ani nie je teda jeho úlohou. Za tých okolností možno naozaj konštatovať, že vstup verejnosti do procesu tvorby verejného rozpočtu, možnosť ho vôbec reálne pripomienkovať je veľmi obmedzená. Bolo to aj tak doteraz, ako to spomenuli rečníci, viac-menej obchádzaním zákona, lebo ako bolo už spomenuté, keďže každý zákon musí prejsť pripomienkovým konaním, musí ním prejsť aj návrh zákona o štátnom rozpočte, čo riešilo ministerstvo financií za tejto vlády, ale myslím si, že aj za viacerých minulých, aby som bol spravodlivý, tým, že sa zverejnil návrh zákona s tzv. vybodkovanými číslami. To znamená, že text tam bol, čísla tam neboli, samozrejme, výpovedná hodnota toho dokumentu úplne nulová. To je, ako keby ste zverejnili novelu zákona dane z príjmu a napísali tam, že daň z príjmu bude tri bodky percent, tak pripomienkovať taký zákon, by asi tiež veľmi význam nemalo. Samozrejme tým pádom ani pripomienky neprichádzajú.
Pán minister navrhuje alebo vláda na jeho návrh navrhuje, aby sa tento proces zrušil, aby neplatilo štandardné pripomienkové konanie pre rozpočet. Návrh zákona o štátnom rozpočte ani teda ten materiál, návrh rozpočtu verejnej správy, čo za určitých okolností možno pochopiť. Len to, čo k tomu chýba, je to B, lebo ak to dneska zrušíme, ako teda sa to navrhuje, tak vlastne akákoľvek možnosť verejnosti čo i len s dostatočným predstihom poznať, môcť sa vyjadriť, viesť spoločenskú verejnú, mediálnu diskusiu k návrhu pred tým, než je vládou schválená, sa stráca. Ak mám povedať príklad z tohto roka, ak sa nemýlim, pán minister, opravte ma, že návrh rozpočtu bol schválený, a teraz už si nepamätám, či 24 alebo 48 hodín pred jeho schválením vládou, ale viac to nebolo určite. To znamená, že reálna možnosť verejnosti vrátane od, ja neviem, mimovládnych organizácií, stavovských združení, ale aj úplne teda občanov akéhokoľvek združenia a spôsobu, k nemu, čo i len ho spracovať, viesť o ňom verejnú diskusiu cez médiá, keď už sme hovorili o nejakých formálnych pripomienkach, tým bola prakticky znemožnená. Kým, by som povedal, kým sa verejnosť spamätala, zákon bol schválený a teda bude nám predložený na ďalšiu schôdzu.
Za tých okolností je podľa mňa dôležité, aby sme ten čas nejakým spôsobom natiahli. Pán Jurzyca navrhol, ak som to čítal správne, aby musela vláda schváliť návrh rozpočtu do 15. septembra, vzhľadom na to, že do 15. októbra má byť v Národnej rade. Ja ten návrh podporím, zjavne však teda nie je vôľa ho tu schváliť.
Preto mi dovoľte predložiť návrh jemne odlišný, ktorý dáva vláde o niečo väčšiu flexibilitu, a ten návrh hovorí, že návrh rozpočtu verejnej správy zverejní ministerstvo financií na svojom webovom sídli 15. septembra. Čo to znamená? Že ministerstvo financií by do 15. septembra muselo vedieť, aký chce rozpočet a nemusela by ho ešte vláda schváliť. To znamená, bol by tam ten mesačný rozdiel oproti dnešku, čo v kontexte aj toho, že sa koná tripartita a niektoré ďalšie veci, by umožňovalo dostatočnú verejnú diskusiu. Pokiaľ to chápem správne z rokovania výboru, námietka teda ministerstva financií je, že vzhľadom na harmonogram prác na štátnom rozpočte, vrátane rôznych prognóz a analýz, to nie je technicky možné. Tam chcem povedať dve veci. Prvá vec je, že vždy je dôležité povedať si, že čo je cieľ a čo je prostriedok, a prostriedky sa dajú upravovať, odvíjať od cieľa. Ak si povieme, že to, aby verejnosť mohla poznať a aby mohla ísť teda na normálnu verejnú diskusiu o návrhu rozpočtu ešte v bode, keď ho reálne možno ešte ovplyvniť, na rozdiel od situácie, ktorá nastala po jeho schválení vládou, keď už reálne veľmi ťažko možno ovplyvniť, tak to je podľa mňa ten cieľ, ktorému sa určite dajú prispôsobiť aj dátumy. Či sa do rozpočtu berie júnová dépeháčka alebo júlová dépeháčka, je niečo, čo si myslím, že sa vždy dá o tom diskutovať. A navyše v prípade, že by za tých nasledujúcich niekoľko dní prišla dôležitá informácia, vždy je ten návrh, aspoň v tom mojom návrhu je ho možné ešte aj upraviť nejakým spôsobom. To znamená, že, čo koniec koncov a tu ešte budem sa snažiť byť férový, je aj zmysel tohto návrhu, pretože samozrejme tá možnosť verejnej diskusie má najväčší zmysel vtedy, ak by mohlo dôjsť aj k zmene. To znamená, že preto aj navrhujem, aby sa ten návrh zverejnil do 15. septembra ako návrh ministra financií, ku ktorému potom ešte teda je tridsať dní na jeho prípadnú modifikáciu, vrátane prípadných aj makroekonomických modifikácií, ak nejaké vyplynú.
Takže z tohto dôvodu by som chcel požiadať kolegov všetkých politických strán o jeho podporu a dovoľte mi ho na záver aj prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I, v čl. I v bode 6, v zátvorke § 14 ods. 3, koniec zátvorky, sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Návrh rozpočtu verejnej správy zverejní ministerstvo financií na svojom webovom sídle do 15. septembra bežného roka.".
Odôvodnenie tam je, ale myslím, že ešte rozsiahlejšie som ho predniesol, takže asi ho neni nevyhnutné znovu opakovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:16
Pán poslanec Jurzyca s faktickou poznámkou, nech sa páči.
Pán poslanec Jurzyca s faktickou poznámkou, nech sa páči.
Ďakujeme, pán poslanec.
Pán poslanec Jurzyca s faktickou poznámkou, nech sa páči.
Rozpracované
10:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:24
Eugen JurzycaĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.10.2016 o 10:24 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem. Naozaj len faktická. Ten návrh, ktorý ja predkladám, nepredpokladá do 15. septembra schválenie vládou, ale len to, že ministerstvo predloží do 15. septembra návrh vláde.
Ďakujem.
Rozpracované
10:24
Ďakujem. A pýtam sa pána Beblavého, či chce zareagovať. Áno, je tomu tak, nech sa páči.
Rozpracované
10:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:25
Miroslav BeblavýĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.10.2016 o 10:25 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Áno, chcem len, pán kolega, nesprávne som interpretoval váš návrh, máte pravdu. Neúplne to mení ten argument, ktorý som použil, to je ten, že ak je raz návrh predložený vláde ministrom financií, tak samozrejme vláda ešte môže vykonávať zmeny, tento návrh znamená, že ešte je to stále návrh ministra financií, ktorý sa politicky ľahšie modifikuje, ale súhlasím teda s tým, že tie návrhy sú veľmi podobné, A nemyslím si, teda ak je dobrá vôľa, myslím si, že aspoň jeden z nich by mohol byť podporený určite.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:25
Vstup predsedajúceho 10:25
Lucia Ďuriš NicholsonováUvidíme ktorý.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.
Uvidíme ktorý.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.
Vstup predsedajúceho
12.10.2016 o 10:25 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
61,
Uvidíme ktorý.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.
Rozpracované
10:25
Vystúpenie v rozprave 10:25
Ondrej DostálPozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja...
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 178.
Znenie návrhu: V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťa čiarka a slová "pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepoužijú".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona zavádza pre návrh štátneho rozpočtu výnimku z povinnosti uskutočniť pripomienkové konanie v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov. Návrh je odôvodňovaný špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte a tým, že príprava zákona prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektmi verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania. V rámci pripomienkového konania však možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona majú nielen subjekty verejnej správy, ale aj verejnosť. Schválením návrhu zákona v predloženej podobe by bolo verejnosti upreté právo vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte pred jeho schválením vo vláde. To nemožno ospravedlniť špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte. Práve naopak, vzhľadom k dôležitosti zákona o štátnom rozpočte by verejnosť mala mať právo sa k nemu vyjadriť.
Zákon o tvorbe právnych predpisov navyše nepripúšťa možnosť vynechania pripomienkového konania na základe úpravy v osobitnom právnom predpise, ale iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ako sa uvádza v § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov. Žiadne takéto mimoriadne okolnosti však v rámci bežnej prípravy návrhu zákona o štátnom rozpočte obvykle nevznikajú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje zachovať právo verejnosti vyjadriť sa v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte a predmetnú výnimku z návrhu zákona vypustiť.
Návrh predkladám v mene skupiny osemnástich poslancov a zároveň, pani spravodajkyňa, si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže bod 2 sa týka rovnakého ustanovenia a teda legislatívno-technicky ho opravuje, že odkaz na zákon o tvorbe právnych predpisov nemá byť priamo súčasťou textu zákona, ale má byť v poznámke pod čiarou ako odkaz. Čiže v prípade, že by bola vôľa vyhovieť môjmu návrhu, tak tento návrh zo spoločnej správy by nemal byť schválený, pretože tam by potom dochádzalo ku kolízii.
Už sám pán minister v úvodnom slove poukázal na absurdnú situáciu, ktorá nastala v júli tohto roku, keď návrh zákona o štátnom rozpočte bol zverejnený bez čísiel, čiže nebolo v ňom nič. Nesledoval som, koľkokrát sa to stalo v minulosti. Tentokrát sa to stalo. Pán minister hovoril o komikoch, ktorí si z toho robili srandu. Či už komikoch v politike alebo mimo politiky. Neviem, koho tým myslel. Ja som na to tiež poukázal a nepovažujem sa za komika, ale myslím si, že to bolo dostatočne absurdné a smiešne samo osebe, že si z toho srandu robiť rozhodne treba nebolo.
Keď som na to poukázal, tak som sa stretol s obhajobou, že vlastne zákon nebol porušený, lebo veď návrh rozpočtu verejnej správy je niečo iné ako návrh zákona o štátnom rozpočte a teda je to v poriadku. Ale štátny rozpočet je súčasťou rozpočtu verejnej správy a štátny rozpočet sa schvaľuje formou zákona o štátnom rozpočte. Čiže táto obhajoba je veľmi chabá a je to iba také slovičkárenie, v zásade sa nič nestalo. Ale áno, stalo sa.
Teraz platí právna úprava, ktorá požaduje, aby návrh rozpočtu verejnej správy bol zverejnený do 15. 8., a zároveň vyžaduje, aby sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý v podstate je súčasťou rozpočtu verejnej správy, uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa má právo vyjadriť aj verejnosť. Nie je celkom pravda, že toto je nejaká nová povinnosť. Povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte tu existovala aj v minulosti. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcom rokom je, že v predchádzajúcich rokoch bola táto povinnosť stanovená v legislatívnych pravidlách vlády. Teraz je táto povinnosť stanovená priamo v zákone, konkrétne v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Avšak to, že niečo je stanovené len v legislatívnych pravidlách vlády schválených uznesením vlády, neznamená, že to nie je záväzné pre štátne orgány a že štátne orgány nemajú postupovať v súlade s týmito pravidlami.
Čiže ak sa tak v minulosti nedialo, tak isto to bolo porušením nejakých pravidiel. Nebolo to priamo porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov, bolo to porušenie legislatívnych pravidiel vlády.
Čo navrhlo ministerstvo financií a teraz vláda na to, aby ošetrila túto absurdnú situáciu, že je zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte a miesto čísiel sú v ňom bodky? No navrhuje zrušiť obe ustanovenia alebo oba body, ktorá tam môžu spôsobovať problémy z hľadiska nedodržania termínov. A teda navrhuje úplne vypustiť ten termín 15. augusta a navrhuje zároveň zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Chcem povedať, že to neberiem nejako konfrontačne, a myslím si, že ten zámer urobiť niečo s týmto problémom, sám osebe nie je zlý. Ak je v zákone stanovená nejaká povinnosť štátnemu orgánu a štátny orgán nie je evidentne schopný túto povinnosť splniť, respektíve je ju schopný plniť iba spôsobom, ktorý je zjavne absurdný, pretože zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu bez čísiel nič iné ako absurdita nie je, tak v tom prípade je podľa môjho názoru lepšie, ak sa táto povinnosť, ktorá je stanovená zákonom, v zákone nejakým spôsobom upraví, zmení alebo vypustí, ako by malo byť v zákone napísané niečo, čo vieme, že sa nebude dodržiavať.
Druhá vec je ale, či jediným možným riešením je túto povinnosť úplne zrušiť. Čiže zrušiť termín 15. augusta a zároveň aj zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie. Domnievam sa, že vo vzťahu k ani jednému z týchto ustanovení nie je potrebný až takýto radikálny posun oproti súčasnému stavu. Pokiaľ ide o zrušenie termínu 15. augusta, k tomu sa vyjadrovali kolegovia Jurzyca aj Beblavý, aj predložili pozmeňujúce návrhy. Podobne ako oni sa domnievam, že nie je potrebné ten termín rušiť. Ak ministerstvo financií nie je schopné dodržať termín 15. augusta, posuňme to na, posuňme to na 15. septembra.
Môj pozmeňujúci návrh rieši ten druhý problém a navrhuje zachovať medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tomuto zákonu. Je to aj v tom odôvodnení, ale skúsim to povedať ešte jasnejšie. Podľa môjho názoru, ak Národná rada schváli ten návrh zákona tak, ako je predložený, tak v tomto ustanovení nastane rozpor so zákonom o tvorbe právnych predpisov, pretože zákon o tvorbe právnych predpisov jasne hovorí, v akej situácii možno buď skrátiť alebo vynechať medzirezortné pripomienkové konanie. Taká situácia bežne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu nenastáva, hoci môže nastať.
Ak schválime ten návrh tak, ako je predložený, tak v podstate to bude nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov. Pretože zákon o tvorbe právnych predpisov nehovorí o tom, že medzirezortné pripomienkové konanie sa uskutoční v prípade, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Žiadne takéto otvorené dvere v zákone o tvorbe právnych predpisov neexistujú. A ak je naozaj vôľa zrušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočtu, tak by sa to malo spraviť priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či už že sa tam určí, že k zákonu o štátnom rozpočte nie je potrebné medzirezortné pripomienkové konanie, alebo teda že sa tam dá ustanovenie, ak osobitný predpis nestanoví inak, a v tom prípade bude legitímne alebo aspoň nie právne sporné, ak v zákone o rozpočtových pravidlách by bolo takéto ustanovenie. Čiže namietam aj možno ústavnú spornosť, pretože nepriama novela je ústavne sporná.
Plne sa podpisujem pod to, čo tu povedal kolega Beblavý o možnosti verejnosti vyjadriť sa. Ak k akémukoľvek inému aj čisto technickému návrhu zákona má možnosť verejnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak je úplne namieste, aby k najdôležitejšiemu, ale prinajmenšom k jednému z najdôležitejších zákonov roka, ktorým zákon o štátnom rozpočte je, verejnosť mala toto právo zachované. Ak nie, tak to bude opäť absurdné, rovnako absurdné ako ten zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bol predložený bez čísel.
Čiže prihováram sa za to, aby boli akceptované pozmeňujúce návrhy v oboch bodoch, ktoré sú tu sporné a ktoré namietame. V jednom prípade teda buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu alebo pána poslanca Beblavého, ktorý sa týka termínu posunu z 15. augusta na 15. september, nie úplného zrušenia. Ale myslím si, že aby právo verejnosti bolo zachované, právo vyjadrovať sa k návrhom zákona mnou, vrátane zákona o štátnom rozpočte, tak je potrebné schváliť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som práve predložil ja. Ale samozrejme, že schválenie aspoň jedného z týchto návrhov budem vnímať ako posun pozitívnym smerom. A keď moje vystúpenie vychádzalo v podstate z apelu na potrebu dodržiavať pravidlá, tak si dovolím požiadať o to, aby sme pravidlá dodržiavali aj v rámci legislatívneho procesu a nerobili trvalé pravidlo z toho, čo je v zákone o rokovacom poriadku napísané ako výnimka.
A teda chcem požiadať pani spoločnú spravodajkyňu, aby v súlade s § 83 ods. 4 nedala hlasovať o návrhoch, ktoré tu dnes zazneli, ihneď alebo po pár hodinách, ale tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, až po 48 hodinách.
Verím, že sa tým vytvorí priestor na to, aby prípadne aj ministerstvo financií, aj poslanci vládnej koalície mohli zvážiť, či neprijať niektorý z tých návrhov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré podľa môjho názoru majú logiku a sú racionálne a nenarúšajú ten základný zámer, s ktorým ministerstvo financií a vláda prišli, keď navrhli upraviť predmetné ustanovenie.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
12.10.2016 o 10:25 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložil pozmeňujúci návrh, ktorý rieši podobný problém, ako sa svojimi pozmeňujúcimi návrhmi pokúšajú riešiť kolegovia Jurzyca a Beblavý. Návrh som odovzdal, takže dávam aj pani spoločnej spravodajkyni, aj pánu ministrovi. A dovoľte mi ho na úvod predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 178.
Znenie návrhu: V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťa čiarka a slová "pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepoužijú".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona zavádza pre návrh štátneho rozpočtu výnimku z povinnosti uskutočniť pripomienkové konanie v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov. Návrh je odôvodňovaný špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte a tým, že príprava zákona prebieha v rámci rozpočtového procesu pri rokovaniach s jednotlivými subjektmi verejnej správy, pričom tento proces ďaleko presahuje obdobie riadneho pripomienkového konania. V rámci pripomienkového konania však možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona majú nielen subjekty verejnej správy, ale aj verejnosť. Schválením návrhu zákona v predloženej podobe by bolo verejnosti upreté právo vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte pred jeho schválením vo vláde. To nemožno ospravedlniť špecifickým charakterom zákona o štátnom rozpočte. Práve naopak, vzhľadom k dôležitosti zákona o štátnom rozpočte by verejnosť mala mať právo sa k nemu vyjadriť.
Zákon o tvorbe právnych predpisov navyše nepripúšťa možnosť vynechania pripomienkového konania na základe úpravy v osobitnom právnom predpise, ale iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ako sa uvádza v § 27 zákona o tvorbe právnych predpisov. Žiadne takéto mimoriadne okolnosti však v rámci bežnej prípravy návrhu zákona o štátnom rozpočte obvykle nevznikajú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje zachovať právo verejnosti vyjadriť sa v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte a predmetnú výnimku z návrhu zákona vypustiť.
Návrh predkladám v mene skupiny osemnástich poslancov a zároveň, pani spravodajkyňa, si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Keďže bod 2 sa týka rovnakého ustanovenia a teda legislatívno-technicky ho opravuje, že odkaz na zákon o tvorbe právnych predpisov nemá byť priamo súčasťou textu zákona, ale má byť v poznámke pod čiarou ako odkaz. Čiže v prípade, že by bola vôľa vyhovieť môjmu návrhu, tak tento návrh zo spoločnej správy by nemal byť schválený, pretože tam by potom dochádzalo ku kolízii.
Už sám pán minister v úvodnom slove poukázal na absurdnú situáciu, ktorá nastala v júli tohto roku, keď návrh zákona o štátnom rozpočte bol zverejnený bez čísiel, čiže nebolo v ňom nič. Nesledoval som, koľkokrát sa to stalo v minulosti. Tentokrát sa to stalo. Pán minister hovoril o komikoch, ktorí si z toho robili srandu. Či už komikoch v politike alebo mimo politiky. Neviem, koho tým myslel. Ja som na to tiež poukázal a nepovažujem sa za komika, ale myslím si, že to bolo dostatočne absurdné a smiešne samo osebe, že si z toho srandu robiť rozhodne treba nebolo.
Keď som na to poukázal, tak som sa stretol s obhajobou, že vlastne zákon nebol porušený, lebo veď návrh rozpočtu verejnej správy je niečo iné ako návrh zákona o štátnom rozpočte a teda je to v poriadku. Ale štátny rozpočet je súčasťou rozpočtu verejnej správy a štátny rozpočet sa schvaľuje formou zákona o štátnom rozpočte. Čiže táto obhajoba je veľmi chabá a je to iba také slovičkárenie, v zásade sa nič nestalo. Ale áno, stalo sa.
Teraz platí právna úprava, ktorá požaduje, aby návrh rozpočtu verejnej správy bol zverejnený do 15. 8., a zároveň vyžaduje, aby sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý v podstate je súčasťou rozpočtu verejnej správy, uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa má právo vyjadriť aj verejnosť. Nie je celkom pravda, že toto je nejaká nová povinnosť. Povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte tu existovala aj v minulosti. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcom rokom je, že v predchádzajúcich rokoch bola táto povinnosť stanovená v legislatívnych pravidlách vlády. Teraz je táto povinnosť stanovená priamo v zákone, konkrétne v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Avšak to, že niečo je stanovené len v legislatívnych pravidlách vlády schválených uznesením vlády, neznamená, že to nie je záväzné pre štátne orgány a že štátne orgány nemajú postupovať v súlade s týmito pravidlami.
Čiže ak sa tak v minulosti nedialo, tak isto to bolo porušením nejakých pravidiel. Nebolo to priamo porušenie zákona o tvorbe právnych predpisov, bolo to porušenie legislatívnych pravidiel vlády.
Čo navrhlo ministerstvo financií a teraz vláda na to, aby ošetrila túto absurdnú situáciu, že je zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte a miesto čísiel sú v ňom bodky? No navrhuje zrušiť obe ustanovenia alebo oba body, ktorá tam môžu spôsobovať problémy z hľadiska nedodržania termínov. A teda navrhuje úplne vypustiť ten termín 15. augusta a navrhuje zároveň zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Chcem povedať, že to neberiem nejako konfrontačne, a myslím si, že ten zámer urobiť niečo s týmto problémom, sám osebe nie je zlý. Ak je v zákone stanovená nejaká povinnosť štátnemu orgánu a štátny orgán nie je evidentne schopný túto povinnosť splniť, respektíve je ju schopný plniť iba spôsobom, ktorý je zjavne absurdný, pretože zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu bez čísiel nič iné ako absurdita nie je, tak v tom prípade je podľa môjho názoru lepšie, ak sa táto povinnosť, ktorá je stanovená zákonom, v zákone nejakým spôsobom upraví, zmení alebo vypustí, ako by malo byť v zákone napísané niečo, čo vieme, že sa nebude dodržiavať.
Druhá vec je ale, či jediným možným riešením je túto povinnosť úplne zrušiť. Čiže zrušiť termín 15. augusta a zároveň aj zrušiť povinnosť uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie. Domnievam sa, že vo vzťahu k ani jednému z týchto ustanovení nie je potrebný až takýto radikálny posun oproti súčasnému stavu. Pokiaľ ide o zrušenie termínu 15. augusta, k tomu sa vyjadrovali kolegovia Jurzyca aj Beblavý, aj predložili pozmeňujúce návrhy. Podobne ako oni sa domnievam, že nie je potrebné ten termín rušiť. Ak ministerstvo financií nie je schopné dodržať termín 15. augusta, posuňme to na, posuňme to na 15. septembra.
Môj pozmeňujúci návrh rieši ten druhý problém a navrhuje zachovať medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tomuto zákonu. Je to aj v tom odôvodnení, ale skúsim to povedať ešte jasnejšie. Podľa môjho názoru, ak Národná rada schváli ten návrh zákona tak, ako je predložený, tak v tomto ustanovení nastane rozpor so zákonom o tvorbe právnych predpisov, pretože zákon o tvorbe právnych predpisov jasne hovorí, v akej situácii možno buď skrátiť alebo vynechať medzirezortné pripomienkové konanie. Taká situácia bežne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu nenastáva, hoci môže nastať.
Ak schválime ten návrh tak, ako je predložený, tak v podstate to bude nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov. Pretože zákon o tvorbe právnych predpisov nehovorí o tom, že medzirezortné pripomienkové konanie sa uskutoční v prípade, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Žiadne takéto otvorené dvere v zákone o tvorbe právnych predpisov neexistujú. A ak je naozaj vôľa zrušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o štátnom rozpočtu, tak by sa to malo spraviť priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či už že sa tam určí, že k zákonu o štátnom rozpočte nie je potrebné medzirezortné pripomienkové konanie, alebo teda že sa tam dá ustanovenie, ak osobitný predpis nestanoví inak, a v tom prípade bude legitímne alebo aspoň nie právne sporné, ak v zákone o rozpočtových pravidlách by bolo takéto ustanovenie. Čiže namietam aj možno ústavnú spornosť, pretože nepriama novela je ústavne sporná.
Plne sa podpisujem pod to, čo tu povedal kolega Beblavý o možnosti verejnosti vyjadriť sa. Ak k akémukoľvek inému aj čisto technickému návrhu zákona má možnosť verejnosť vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak je úplne namieste, aby k najdôležitejšiemu, ale prinajmenšom k jednému z najdôležitejších zákonov roka, ktorým zákon o štátnom rozpočte je, verejnosť mala toto právo zachované. Ak nie, tak to bude opäť absurdné, rovnako absurdné ako ten zverejnený návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bol predložený bez čísel.
Čiže prihováram sa za to, aby boli akceptované pozmeňujúce návrhy v oboch bodoch, ktoré sú tu sporné a ktoré namietame. V jednom prípade teda buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Jurzycu alebo pána poslanca Beblavého, ktorý sa týka termínu posunu z 15. augusta na 15. september, nie úplného zrušenia. Ale myslím si, že aby právo verejnosti bolo zachované, právo vyjadrovať sa k návrhom zákona mnou, vrátane zákona o štátnom rozpočte, tak je potrebné schváliť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som práve predložil ja. Ale samozrejme, že schválenie aspoň jedného z týchto návrhov budem vnímať ako posun pozitívnym smerom. A keď moje vystúpenie vychádzalo v podstate z apelu na potrebu dodržiavať pravidlá, tak si dovolím požiadať o to, aby sme pravidlá dodržiavali aj v rámci legislatívneho procesu a nerobili trvalé pravidlo z toho, čo je v zákone o rokovacom poriadku napísané ako výnimka.
A teda chcem požiadať pani spoločnú spravodajkyňu, aby v súlade s § 83 ods. 4 nedala hlasovať o návrhoch, ktoré tu dnes zazneli, ihneď alebo po pár hodinách, ale tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, až po 48 hodinách.
Verím, že sa tým vytvorí priestor na to, aby prípadne aj ministerstvo financií, aj poslanci vládnej koalície mohli zvážiť, či neprijať niektorý z tých návrhov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré podľa môjho názoru majú logiku a sú racionálne a nenarúšajú ten základný zámer, s ktorým ministerstvo financií a vláda prišli, keď navrhli upraviť predmetné ustanovenie.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
10:25
Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.
Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.
Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
10:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:40
Eduard HegerVystúpenie s faktickou poznámkou
12.10.2016 o 10:40 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán kolega, ja tiež by som sa chcel prikloniť k podpore alebo teda apelovať na podporu práve na pozmeňujúce návrhy aj teda pána Jurzycu. Lebo tiež si myslím, že tá transparentnosť je veľmi dôležitá. A práve aj to, že ten rozpočet je zverejňovaný a dokonca ten návrh, že je predkladaný vláde, je to zodpovednosť, myslím, že rezortu financií. A preto nie je dôvod, aby tam termín nebol stanovený, lebo nie je to niečo, čo je ad hoc, ale je to dopredu plánované. A predpokladám, že ten čas na to, aby bol schválený v Národnej rade, aj tak potrebujete ho mať pripravený skôr. Čiže preto sa silne prikláňam tiež na podporu týchto pozmeňujúcich návrhoch. A taktiež je to aj signál voči práve tej odbornej verejnosti, ako bolo povedané kolegami, že sme demokratický štát, že tu je ten dialóg medzi vládou a verejnosťou a že vláda počúva to, čo verejnosť hovorí, pretože naozaj tieto treťosektorové organizácie zastupujú mnohokrát a mnohí počet ľudí, takže majú veľmi legitímny hlas aj mandát od ľudí. A je dôležité, aby vláda na to reagovala, reflektovala, a preto je potrebné, aby nemusela táto verejnosť reagovať z večera do rána v nejakej krízovej pohotovosti, ale aby si to mohla včas preštudovať, prediskutovať, pretože sú to fakt veľmi závažné čísla, ktoré je potrebné podrobiť tej takej kvalifikovanej diskusii. Tak len toľko na podporu. Vďaka.
Rozpracované
