10. schôdza

Pár slov k téme, ktorá možno väčšine ľudí v tejto krajine úplne jasná nie je a po tom, čo tu predstúpili niektorí opoziční poslanci, nemám pochybnosť, že im je ešte menej jasná.
Po prvé, áno, tento odvod bol zavedený v čase vrcholiaceho konsolidačného úsilia a mal časovo obmedzený limit. To znamená, priamo v legislatíve bolo napísané, kedy končí, končí. Pokiaľ tento zákon nebude prijatý, tak končí uplatňovanie tohto odvodu de facto ultimom tohto roku. Má charakter odvodu, ktorý sa ročne zúčtuje.
Dámy a páni, môžte tu mať neuveriteľné obavy o budúcnosť tejto krajiny, ale tento test, tento odvod prešiel testom aj v Európskej komisii. Samozrejme, že ťaháme sa za prsty s veľmi nebezpečnými hráčmi, bohatými subjektami, ktorí majú na právnych zástupcov, na audítorov, vedia si svoje lobistické záujmy presadiť. Ináč mám trochu pocit, že si ich presadzujú aj v tejto váženej snemovni, lebo ináč hlavne vaše vyjadrenia sú veľmi EPH friendly. Ako hovorím, EPH friendly a viem, o čom hovorím. Takže riešte si svoje náklonnosti v prospech toho alebo iného biznisu alebo tej-ktorej skupiny investičnej, akým spôsobom chcete.
Ja chcem len povedať, že dostal som úlohu, som minister tejto vlády, vláda má v programovom vyhlásení vlády jasne napísané, čo chce s týmto typom odvodu robiť. To znamená, ideme úplne otvorene do legislatívneho procesu, ktorý je proste novou etapou, hej? V tom ten sľub, ktorý bol spojený s minulým volebným obdobím, je za nami a teraz je tu nová koalícia, ktorá sa dohodla na istom type politík.
Jedným z tých typov politík, budeme sa aj o chvíľu mu venovať pri dani z príjmov, je aj zníženie sadzby o 1 percento. Pán Mihál, máte pravdu, len máme, máme tu vyše 200, niekoľko stotisíc právnických osôb, ktoré práve platia dane a všetkým týmto sa znižuje sadzba.
Ak chceme nazvať tento zákon akýmsi spôsobom progresívneho zdaňovania, aj to môžme, áno, je to, toto je jeden zo spôsobov, ako progresívne v podstate zdaňovať právnické osoby, a ak chcete hovoriť o selektívnosti, aj to pripúšťam, ale tá smeruje v oblasti regulácií, to znamená všade, kde je regulátor zo zákona, z hľadiska európskej transpozície, z hľadiska národných špecialít a špecifík, tak všade, kde regulátor je a vykonáva sa nejaká regulovaná činnosť, tak nastáva vlastne možnosť, nastáva možnosť klasifikovania sa na platenie takéhoto odvodu.
Pravdou aj je, že meníme spôsob platenia tohto odvodu a robíme to na základe požiadaviek práve tých subjektov, ktoré spomínate. Takže ja sa nenechám tu chytiť do pasce z hľadiska jedného sporu, konkrétneho, ale; a nebudem hovoriť ani o jednom konkrétnom právnom spore, len poviem, že z nás chlpy nepôjdu jednoducho, hej, a budeme sa brániť zubami-nechtami. A to aj robíme. A to je proste úplne legitímne. A nepovažujem za úplne normálne, aby sa niekto, kto podniká so štátnou firmou, sa správal takýmto spôsobom, ako sa správa z hľadiska toho právneho konania. To je všetko, čo k tomu chcem povedať, lebo nechcem ohrozovať našu pozíciu pri právnom spore.
Ale, pán Mihál, toto opatrenie nie je dočasné. To znamená, my nateraz v zákone už priamo hovoríme, že tento odvod – kývete hlavou – áno, je v legislatíve už natrvalo, áno, ale sadzba vyklesáva do tej pôvodnej sadzby vlastne počas tohto volebného obdobia, hej? Takže z tohto pohľadu si myslím, že to už je otvorená hra a nie je tu nejaká hra na prísľuby. Samozrejme, v rámci predvolebnej kampane nepochybujem, že niečo zaznie, i keď toto nie je taká veľmi oblasť, ktorá by asi možno aj vám nosila volebné úspechy. Pretože ak hovoríte, ak sa pýtate, komu berieme a komu dávame, no tak napríklad vo vyvážení a v doplnení so zákonom o dani z príjmov, ktorý má, so sebou nesie negatívnu doložku, naozaj znižuje sa sadzba dane z príjmu právnických osôb pre všetky subjekty o jeden percentuálny bod. Naozaj to má dopad na verejné financie 140 miliónov eur a sú tam aj ďalšie veci z hľadiska živnostníkov a podobne. Takže tým, ak chcete hovoriť robinhoodovským jazykom, tým dávame a berieme obmedzenému počtu firiem, ktoré naozaj pôsobia v prostredí, kde sa z podstaty dosahuje jednoduchší zisk. Je to, je to proste tak. Je to tak z hľadiska typu biznisu, ktorý robíte. Pozrite si na Ebitdu. Pozrite sa na Ebitdu napríklad týchto firiem. Pozrite sa na Ebitdy telekomunikačných operátorov. Pozrite sa na európske iniciatívy, ktoré smerujú k znižovaniu nákladov alebo poplatkov pri roamingu alebo proste podobne a podobných veciach.
Áno, sme v oblasti, je tu progresívny biznis, zmenil náš život a je neuveriteľným zdrojom zisku. A nielen u nás, vo všetkých krajinách sú telekomunikační operátori, okrem toho mám vám spomínať mexického pána Slima, hej, ktorý patrí, možno je to, tuším, najbohatší človek na zemeguli alebo v prvej trojke alebo päťke určite je. Tak je to typ biznisu, ktorý so sebou nesie extra marže, opakujem moje mediálne vyjadrenie.
Z tohto pohľadu sa naozaj snažíme, bez mučenia priznávam, o selektívny typ dodatočného odvodu, ktorý má charakter odvodu z podnikania v regulovanom odvetví. Prešiel testom v Európskej komisii. Teraz podľa mňa odstraňujeme aj možné výčitky, ktoré tu boli, lebo naozaj sa pán Jurzyca mýlil, ak hovoril o tom, že sa platí aj z neregulovanej činnosti. A prvý, bude sa platiť od prvého eura vlastne fakturácie regulovaných činností, ale na konci dňa ho bude platiť len firma, ktorá má ten treshold alebo ten limit hospodárskeho výsledku troch miliónov.
Chcem povedať, že nastavenie aj platenia zo základne hospodárskeho výsledku a nie daňového základu má tiež svoj úmysel, pretože u väčšiny týchto firiem ide o nadnárodné firmy, kde sú nájomní manažéri, môžme to tak nazvať, ktorí sú priamo zväčša zainteresovaní práve na hospodárskom výsledku a na Ebitde, hej? Čiže úplne prirodzene, a preto ho nazývame, tento príjem, ako stabilný, pretože motivácie, manipulácie s tou základňou sú minimálne, pretože by si tie kapre vypúšťali vlastný rybník. To znamená, ak je odmeňovanie v takýchto nadnárodných firmách naozaj naviazané na typ parametru, fiškálneho parametru, ktorý nazývame EBITDA, napríklad hospodársky výsledok po slovensky, ak chcete, tak k tej manipulácii dochádza oveľa s menšou pravdepodobnosťou, ako je to pri daňových základoch, kde transferové oceňovanie alebo podobné záležitosti naozaj sú realitou a musíme s nimi denno-denne bojovať.
A posledná vec snáď ešte, že či konsolidácia pokračuje alebo nepokračuje. Konsolidácia pokračuje. Pokračuje do cieľa vyrovnaného hospodárenia, ktoré je jasne naznačené či v programe stability, alebo v navrhovanom rozpočte, a my by sme v roku 2019 mali na základe tejto, tohto, projekcie aj vďaka tomuto, takémuto jednému z druhov príjmov dosiahnuť vyrovnané a prebytkové hospodárenie v roku 2019. Čiže konsolidácia neskončila. Verejné financie sú, samozrejme, už asi tretím rokom v oveľa lepšom stave, sú pod hranicou troch percent. Tento rok skončíme, dúfam, pod dvoma percentami, sú na to vytvorené dobré podmienky a budúcoročný deficit je naplánovaný a vnímam to aj ako realisticky dosiahnuteľný, tento výsledok, na úrovni 1,3 percent. Čiže to je konsolidácia. To znamená, tá cesta stále, stále neskončila.
A to je asi všetko, čo by som k tomu povedal. Ale základnou odpoveďou, je to robinhoodovské – komu sa berie a komu sa dáva. Myslím si, že z návrhu tohto zákona je to úplne jasné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som už vlastne v predchádzajúcom bode začal hovoriť aj o tomto zákone, ale zbehnime si tie základné charakteristiky. Zákon o dani z príjmu je každoročne evergreenom a snáď s výnimkou minulého predvolebného roku, keď sme doňho naozaj premyslene nevstupovali. Pevne verím, že aj z hľadiska ďalších úprav v najbližších rokoch sa budeme môcť dostať k tomu, aby sme novelizovali túto normu menej ako štyrikrát počas tohto volebného obdobia, bol by som naozaj rád. A aj aby sme, ak k tej novele pristúpime, aby sme ju mohli schvaľovať a predkladať vám najneskôr niekedy v lete a nie takto k ultimu roku, lebo ja uznávam každoročnú kritiku nedostatočného času tzv. legisvakácie.
Vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmu má zase, musí byť v podstate prijímaný rok pred finančným rokom, ktorého sa zase týka, tak množstvo z tých vecí zase, prirodzene, podnikatelia majú čas celý rok sa tomu nejak prispôsobiť. Ale opakujem, z hľadiska plánu by som bol rád, keby prvé čítanie takejto novely zákona bolo niekedy v júni, v júli, hej, aby sme to mohli potom v septembri uzavrieť a v prípade vstupov do informačných systémov účtovných firiem a podobne, aby sme mali dostatok času. Teraz priznávam sebakriticky, že to opäť raz robíme v podstate z hľadiska účinnosti na poslednú chvíľu, ale tentokrát je to, má dôvody, tie dôvody sú politický cyklus a voľby.
Takže návrh a princípy zmien, ktoré sú v zákone a ktoré určite máte, vážení, hlavne opoziční poslanci, mikroskopom zmapované, ten kľúčový evergreen tak isto vyplýva z programového vyhlásenia vlády, to znamená zníženie daňového zaťaženia prostredníctvom zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 % od 1. januára budúceho roku. Prvýkrát sa reálne toto, samozrejme, uplatní za zdaňovacie obdobie až v roku 2018, keď firmy budú platiť dane za výsledky svojho hospodárenia v roku 2017.
V ďalšom zvyšujeme maximálny limit uplatňovania paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov, maximálne do výšky 20-tisíc eur, to sú naozaj závažné parametrické zmeny.
No a ešte snáď taká menšia vec, zavedenie daňovej podpory poskytnutia materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, kde poskytnuté dary budú daňovým výdavkom.
Ďalšou významnou zmenou je, návrh zákona zavádza zdanenie podielov na zisku, tzv. daň z dividend a iných podielov pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov, to určite vašu pozornosť láka. Zdanenie týchto príjmov sa prevažne bude vzťahovať na fyzické osoby, teda na fyzické osoby. A opakujem, mediálne sľuby už za sebou máme, stále musím opakovať, že túto daň platia, týka sa fyzických osôb, vlastníkov a poberateľov dividend a podielov. Sadzba je navrhnutá na úroveň 7 %, je to sadzba najnižšia v Európe a druhá najnižšia je v Grécku na úrovni 10 %, vo všetkých iných krajinách sú tie sadzby ďaleko, dvojnásobné v podstate.
V prípade, že podiely na zisku budú vyplatené alebo prijaté vo vzťahu k nezmluvnému štátu, použije sa v rámci boja proti daňovým únikom jednotná sadzba dane 35 percent. To je zase trend, ktorý vyplýva z tlaku na automatickú výmenu informácií a potláčanie aj proste fungovania daňových rajov, tento princíp tu je. Dobre. A pri podieloch zo zisku vykázaných zo zdaňovacieho obdobia do konca tohto roku ostáva zachovaný súčasný právny stav. To znamená, bude tam niekoľko režimov de facto s tým, že režim do roku, do konca roku 2003 navrhujeme zjednodušiť v podstate podľa týchto podmienok, lebo to je tiež taký atavizmus tam zastaralý vlastne do roku, do konca roku 2003. Môžu byť na to rôzne názory, ale mali sme za to, aby sme tam, kde fungovala dividenda, aby to bola jedna sadzba, hej, a tam, kde fungoval odvod, aby zostal odvod, a tam, kde nebolo nič, tak aby zostalo to v podstate, to je roky 2004 až 2011, tuším. Takže z tohto pohľadu dúfam, že výhrady k retroaktivite nebudú, lebo, myslím si, že prakticky nemôžu byť.
Z dôvodu boja proti daňovým únikom je tu ešte, v oblasti transferového oceňovania sa sprísňujú sankcie u tých daňovníkov, ktorí účelovo znižujú základ dane a vyhýbajú sa daňovým povinnostiam, napríklad vytvárajú umelé štruktúry a schránkové firmy, takže... Zároveň u týchto daňovníkov dochádza aj k zmierneniu vyšších sankcií, ak uznajú svoje pochybenie a včas zaplatia rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote. To je prístup aj sankčný, ktorý sme začali minulý rok uplatňovať, lebo naším cieľom nie je vyrubovať sankcie a mať nezaplatené stovky miliónov, to je pravda, ak za to celé obdobie máme v skrini obrovské čiastky nezaplatených sankcií, či už za odvody, alebo dane, a naším cieľom je reálne vybrať čo najviac na základe platnej legislatívy a zvyšovať ďalej efektivitu výberu.
Toľko, dámy a páni, na úvod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem sa teda vyjadriť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov a o zmene a doplnení zákona o zdravotnom poistení a svoje vystúpenie, ktoré bude pravdepodobne trošku rozsiahlejšie, rozdelím na niekoľko častí. Budem hovoriť o znížení sadzby dane právnických osôb na 21 percent. Budem hovoriť o zavedení zdanenia podielov na zisku a súčasnom zrušení zdravotných odvodov. Budem hovoriť o zvýšení paušálnych výdavkov pre samostatne zárobkovo činné osoby, a hoci do tejto témy nevidím, ale budem sa snažiť čo-to povedať aj k sprísneniu pravidiel pri tzv. transferovom oceňovaní.
Začnem znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa navrhuje z 22 % na 21 percent. Samozrejme, každé zníženie daní treba privítať, a preto vítam aj zníženie sadzby dane právnických osôb o to jedno percento. Bolo by čudné, keby som sa z toho netešil. Chcem však v rámci určitých kritických poznámok povedať, že netešme sa až tak veľmi a neglorifikujme určite pána ministra financií za toto zníženie sadzby dane na 21 %, pretože takto štyri roky dozadu bola vlastne v zákone sadzba dane pre právnické osoby 19 % a to, že teda od roku 2017 bude 21, je stále o 2 percentuálne body viac, ako to bolo v nedávnej minulosti, to po prvé. A po druhé, keď budeme teda analyzovať výšku daňového zaťaženia právnických osôb na Slovensku, tak prídeme k jednoznačnému záveru, že to daňové zaťaženie právnických osôb na Slovensku je z hľadiska konkurencieschopnosti a porovnania s inými krajinami, či už V4, alebo okruhu európskych krajín, jedno z najvyšších, jedno z najvyšších. Tých 21 %, tým sa skutočne nemôžeme chváliť a žiadneho investora sem lákať tým, že viete čo, ale u nás je len 21-percentná sadzba dane, pretože to sa nám vysmeje.
Pokiaľ teda ide, že sa má urobiť takýto ústupok právnickým osobám pri zdaňovaní, fajn, ale, pán minister, určite by bol vítanejší návrh na okamžité zrušenie tých daňových licencií alebo dane zo straty, volajme to, ako chceme. To je to, čo potrebujú podnikatelia v prvom rade. Keď už teda máte urobiť ústupok v prospech právnických osôb, zamestnávateľov, tak vítanejší by bol krok, ktorý by znamenal okamžité zrušenie daňových licencií. Pravdepodobne dáme tento pozmeňovací návrh v druhom čítaní, aby sa daňové licencie vypustili zo zákona, ale teda je, pozmeňovací návrh je niečo iné ako poslanecký návrh, ktorý sme my podávali, podávala ho dokonca aj strana SNS, ako som si všimol, bol medzitým stiahnutý z procesu, ale to nevylučuje to, že v rámci poslaneckej aktivity, iniciatívy, nemôžeme dať pozmeňovací návrh k vládnemu zákonu, a myslím si, že to tak aj urobíme. Čiže ešte raz chcem povedať, významnejšou pomocou pre právnické osoby by bolo zrušenie daňových licencií.
Ďalej pripomínam z hľadiska tých procesov minulých rokov, minulých štyroch rokov, že pokiaľ ide o právnické osoby, tak tu nejde len o to, aká je v zákone napísaná sadzba dane, 19, 21, 22 percent. Tu ide o to, akým spôsobom sa stanovuje základ dane. A pripomínam tým, ktorí si už nepamätajú a zabudli, že v minulom volebnom období pán minister urobil významné zmeny, napríklad pokiaľ ide o odpisovanie. Pripomeniem napríklad, že budovy nevýrobného charakteru, napríklad povedzme ubytovacie zariadenia a reštaurácie a ja neviem čo všetko ďalšie, kancelárske budovy, tak tam išla odpisová sadzba, tam sa vlastne zdvojnásobila, pretože tá doba odpisovania z 20 rokov sa predĺžila na 40. A keď si predstavíte, že niekto si postavil dajme tomu budovu kancelársku v miliónovej hodnote, no tak si asi viete predstaviť, čo to pre neho znamená z hľadiska toho cash flow pri posudzovaní svojich daňových povinností. Jednoducho ten odpis mu klesol na polovicu, zisk, naopak, z tohto pohľadu stúpol a či už tá daň je 19-, 21- alebo 22-percentná, to je pre neho detail, pretože preňho je dôležité, že mu stúpol základ dane. Jasné, o ďalších dvadsať rokov sa mu to premietne do toho, že mu ten základ dane klesne, hej, o tom sa môžeme baviť koldookola.
Pozícia SaS, pokiaľ ide o odpisovú politiku, je taká, že v konečnom dôsledku treba to daňové, ten daňový výdavok z pohľadu odpisov nechať na podnikateľa a urobiť úplnú liberalizáciu tejto daňovo odpisovej politiky. Ale to je, samozrejme, z pohľadu dnešného stavu taká chiméra, že asi o nej je zbytočné hovoriť.
Došlo aj k ďalším zmenám, povedzme to lízingové odpisovanie, nemá význam sa k tomu vracať, skrátka len pripomínam, že za uplynulé štyri roky sa skomplikovali podmienky, aj pokiaľ ide o daňové výdavky, a to významným spôsobom. Čiže ten akýsi ústupok na 21 % z 22 to ani zďaleka nemôže vyvážiť. Dobre.
Téma číslo 2. Podiely na zisku a ich zdanenie so súčasným rušením zdravotných odvodov. Tak to, čo máme vlastne teraz v zákone v rámci prvého čítania, je už určite zrozumiteľnejšie a prijateľnejšie ako to, čo bolo v tom predchádzajúcom procese, už len z pohľadu, že najprv ste navrhovali, a to bolo celé zvláštne, lebo najprv ste navrhovali 10 %, pokiaľ si dobre pamätám, úplne na začiatku, úplne na začiatku. Potom v rámci MPK a tak ďalej, týchto procesov, sa to zrazu zdvihlo na 15, záhadným spôsobom, ťažko povedať prečo, to viete vy najlepšie. A teraz po nepochybne ťažkých rokovaniach s koaličnými partnermi a s Klubom 500 sa tá sadzba zrazu znížila o viac než polovicu na 7 percent. To sú pre mňa z hľadiska toho, že dobre, poctivo vedenej komunikácie so všetkými, ktorých sa to týka, v pripomienkovom konaní, v procese prípravy zákona na tripartite, ako je to dôkaz toho, že sa teda poriadne diskutovalo, a na druhej strane tie skoky, 10, 15, 7, sú dosť dramatické aj na to, že to postavíme do polohy dobrej komunikácie a počúvania pripomienok svojich oponentov. To je zvláštne.
V každom prípade oceňujem, oceňujem tie ďalšie technikálie, ktoré by si možno bežne človek nevšimol, ale skutočne tam pôvodne bola navrhnutá retroaktivita z pohľadu zdaňovania dividend. Dnes je to v upratanejšej podobe, zrozumiteľnej podobe a už by sa tomu temer nič nedalo vyčítať, ale ja predsa len nejakú tú jednu-dve poznámky k tomuto mať budem a možno to bude pre vás, pán minister, námet, ako by sa dal zákon zlepšiť, aby nedošlo k určitým nespravodlivostiam.
A hneď sa k tomu za chvíľku dostanem. No, aby sme sa do toho dostali všetci, lebo nie každý je odborník na daňové záležitosti alebo dokonca na zdravotné poistenie tajuplné, tak pokúsim sa teda vysvetliť, o čom sa vlastne teraz bavíme, aká je tá súčasná situácia, ktorá je v návrhu zákona. Takže dnes je stav, kedy sa z dividend platí daň len v prípade, že ide o teraz vyplatené dividendy ešte spred roka 2004. Čiže napríklad nejaká firma – z finančných dôvodov povedzme – si nevyplatila dividendy za rok 2003 doteraz vôbec, urobila by to teraz. Tí jednotliví spoločníci, akcionári to musia priznať v daňovom priznaní, § 8, platia z toho daň obvyklým spôsobom, či už 19 alebo 25 %, ako fyzické osoby.
Čo je tam ešte nešťastné, je diskusia, či sa z toho majú platiť 14-percentné zdravotné odvody alebo nemajú, lebo na jednej strane majú, na druhej nemajú. Tí, ktorí sa vyznajú, tak ich neplatia a vedia, že sú na to judikáty súdov, že sa to platiť nemá. Tí, ktorí sa zľaknú, tak to zdravotnej poisťovni dajú a tak ďalej. Ťažká debata, nechcem sa k tomuto vracať.
Dividendy za rok 2004 až 2010 nepodliehajú ani zdravotným odvodom, ani dani a tak to aj zostane po týchto zmenách. To je správne, pretože inak by šlo o retroaktivitu. A ďalej dividendy za rok 2011 a naposledy uzatvorený rok máme 2015 zatiaľ, ja to takto poviem, tak tam máme zdravotné odvody. Je to, bohužiaľ, rozdelené do dvoch období ešte v rámci tých zdravotných odvodov. Inak sa platí za roky 2011 a ´12, inak za roky ´13, ´14, ´15. Do detailov nepôjdem, ale sú to teda stále zdravotné odvody a zdravotné odvody sa budú platiť aj z tých dividend, ktoré ešte len v budúcnosti vyplatené budú a budú za rok 2016 a budú vyplatené niekedy po roku 2016. Čiže aj keby tie zdravotné, teda pardon, aj keby tie dividendy za rok 2016 boli vyplatené povedzme v roku 2020, lebo predtým nebudú na to peniaze na vyplatenie, tak sa stále donekonečna budú z tohto platiť zdravotné odvody v zmysle v tom čase platného zákona o zdravotnom poistení.
Čiže ešte raz, to, čo už vyplatené bolo, prípadne bude za roky 2011 až ´15, podlieha a naďalej bude podliehať zdravotným odvodom. To, čo bude v budúcnosti vyplatené za rok 2016, bude podliehať zdravotným odvodom. A pozor, ak už sa dostaneme v čase do roku 2018, kedy budú urobené uzávierky za rok 2017 a budú sa vyplácať dividendy za rok 2017, tak tam prvýkrát nastúpi mechanizmus podľa zákona o dani z príjmov, čiže daň z dividend. Či už to bude zrážková 7, 35 a tak ďalej, i k tomu sa dostanem. Čiže tam začne fungovať daň z dividend.
A teraz prvá moja výhrada k tomu, ako to je teda teraz nastavené, je táto. V zákone o zdravotnom poistení všetci vieme, že dnes je maximálny vymeriavací základ, či už mesačný, alebo ročný. Konkrétne za rok 2016, teraz, je to 51 480 eur, na budúci rok to malo byť 52 980 eur. Čiže pokiaľ napríklad v tomto roku si niekto vyplatil tie dividendy za rok 2011 až ´15 dajme tomu v sume 100-tisíc eur, tak zdravotné poistenie platí najviac zo sumy 51 480. Ak tam mal ešte aj nejaké iné príjmy, ktoré mu do toho vstupujú, tak v podstate ešte z menšej sumy sa platili tie zdravotné odvody, 14 percent.
No, pán minister, ruku na srdce, ako to bude s tým maximálnym vymeriavacím základom v zdravotných odvodoch od budúceho roka? Vy o tom viete podľa mňa najviac a nechcem sa dotknúť pána ministra zdravotníctva Druckera, ale on je v tomto zrejme len vykonávateľ vašich rozhodnutí. Čiže rád by som sa spýtal, ale bol by som rád, keby ste mi teda férovo odpovedali, či budú pre budúci rok, teda s účinnosťou od 1. januára 2017, zrušené maximálne základy na zdravotné odvody. Teraz nebudeme riešiť, že či to bude cez pozmeňovací návrh, cez spoločnú správu výborov alebo ako technicky, ale chcem sa teda spýtať a chcel by som jasnú odpoveď, či od 1. 1. 2017 bude zrušený strop pri zdravotných odvodoch. No, túto mi odpoviete.
Ak tá odpoveď bude taká, respektíve ak ten skutok sa stane a budú zrušené maximálne základy pri zdravotných odvodoch, tak sa vlastne stane to, že pokiaľ si niekto vyplatí dividendy za rok 2011 a ´15 až na budúci rok, a teda stále sa z toho budú platiť zdravotné odvody, ale ak to bude vyplatené až na budúci rok, čiže v roku 2017, a už bude zrušený maximálny základ, tak dôjde k tomu, že pokiaľ by to bola spomínaná suma 100-tisíc eur dajme tomu, tak z celej sumy 100-tisíc eur ten príjemca zaplatí zdravotné odvody.
Čiže ak naozaj uvažujete o zrušení maximálneho základu na zdravotné odvody; dobre, ste minister, ste vláda, vládnete, ja to asi nezmením, ale poprosím vás, aspoň zvážte, zvážte, aby sa nejakou, teda už keď, nejakou špeciálnou výnimkou netýkal ten zrušený strop, respektíve aby tam zostal stále strop, pokiaľ ide o dodatočné doplatenie dividend za roky ´11, ´12, ´13, ´14, ´15.
A pozor, to vlastne bude, aj pokiaľ ide, problém bude, aj pokiaľ ide o dividendy za rok 2016, ktorý teraz pomaly končí. Ak tie dividendy, ony nemôžu byť vyplatené teraz, ony môžu byť vyplatené najskôr až po účtovnej uzávierke niekedy možno v apríli budúceho roka. Čiže zase, ak dividendy za rok 2016 presiahnu strop a ten bude zrušený, tak to by znamenalo, že sa tie dividendy zodvodnia v plnej výške. Čiže vlastne mali by sme situáciu, kedy máme 14-percentné vysoké percento, ktoré bolo ako-tak kompenzované tým inštitútom maximálneho základu, ale ak sa ten stratí, tak ten príjemca dividendy skrátka bude platiť vysokých 14 % z neobmedzeného základu. Lebo viete, 7 %, na druhej strane ale pri dani ten základ obmedzený nie je, čiže tomu rozumieme a akceptujeme to, keď už to takto má byť, ale pri tých zdravotných 14-percentných odvodoch by to bolo asi dosť nespravodlivé voči príjemcom tých starších dividend vyplatených až po 1. 1. 2017. Čiže na toto som chcel upozorniť ako na prvé.
A druhá vec, na ktorú chcem upozorniť pri týchto technikáliách možno pre niekoho, bavíme sa celý čas, tá diskusia, či naša vzájomná, v médiách, novinári to analyzujú, bavíme sa o tom, že dividendu dostane spoločník v eseročke, akcionár v akciovke, no povedzme člen družstva v družstve, čiže spolumajiteľ tej obchodnej spoločnosti, družstva a podobne, a bavíme sa o tom teda, že bude zaťažený daňou z dividend 7 %, čo nie je až tak veľa, dobre, nie je to až tak veľa. Ale pozor, sú tu aj firmy, ktoré na počudovanie majú také to sociálne srdiečko tí majitelia, že časť toho zisku vyplácajú aj svojim zamestnancom. Hej, čiže nie sú to ani akcionári, ani spoločníci, sú to bežní zamestnanci. Firma hospodári dobre, so ziskom a tí zamestnanci sú napríklad motivovaní tým, že čosi z toho zisku sa vyplatí aj im.
Prosím vás, pozrite sa na to, čo to vlastne bude znamenať, keď po novom bude mať niekedy v roku 2018 zamestnanec vyplatený podiel na zisku. Čo sa stane? Vstúpi mu to do zdaniteľného príjmu tak ako každý iný bežný príjem, ako jeho mzda alebo nejaká odmena, to je na prvé počutie v poriadku, jasné. Lenže to vlastne bude znamenať, že nieže bude mať 7-percentnú daň z dividendy aj on, lebo tá 7-percentná daň z dividendy je nastavená len pre tých majiteľov. On zaplatí daň tak ako z každého svojho iného príjmu vo výške 19, potenciálne 25 % ako klasická závislá činnosť, ako zamestnanec. Čiže tam bude minimálne 19-percentná, keď nie vyššia daň, to po prvé. A po druhé, odvody. Veď tento príjem všetok mu vstúpi do základu na sociálne aj zdravotné poistenie. Čiže v prípade, že v budúcnosti bude vyplatený podiel na zisku zamestnancovi, tak sa naozaj nebavme o tom, že ho to bude stáť 7 % a dosť. Jeho to bude stáť 19 %, keď to poviem zjednodušene, na dani a zároveň to jeho bude stáť na sociálnych, zdravotných odvodoch a zamestnávateľa, samozrejme, na tých odvodoch tiež. Čiže ten vyplatený podiel na zisku zaťažíme jednak klasickou, relatívne vysokou daňou a zároveň aj povinne odvodmi.
Urobte to, ako chcete, len chcem na toto upozorniť, pretože som zatiaľ nezaregistroval jedinú poznámku v tejto veci. Tak neviem, či sa na to zabudlo, alebo či je to takto programovo nastavené. Ak to takto zostane, tak tá nejaká motivačná snaha alebo dohoda so zamestnávateľom, že dostaneš aj ty podiel na zisku, keď dobre pracuješ a firma bude v zisku, no kto by to už potom len robil, hej? Ako vyplatiť podiel na zisku spoločníkovi s tým, že 7-percentná daň z dividend, to sa dá akceptovať. Ale vyplatiť podiel na zisku bežnému zamestnancovi, to budú robiť iba najväčší blázni. Takže poprosím o zamyslenie sa nad týmto aspektom.
Ďalej, ešte stále sme pri téme daň z dividend, daň z dividend. Pozor, pod tým slovom "dividendy" zjednodušujeme a zakrývame všeličo. Okrem iného aj to, čo sa volá v oficiálnej reči daňovníkov, účtovníkov podiel na likvidačnom zostatku. O čo ide? S tým asi neurobíte nič, len chcem to ako jednoducho povedať. Dnes, keď máme zatiaľ teda zdravotné odvody z tých podielov na zisku, je v zákone o zdravotnom poistení napísané a platí to takto od 1. januára 2016, že zdravotné odvody sa neplatia z likvidačného zostatku.
Čo to je likvidačný zostatok? Máte nejakú firmu, rušíte ju, dávate ju do likvidácie. Povedzme váš majetkový vklad na začiatku bol dajme tomu 6-tisíc eur do nejakej eseročky, tá firma sa likviduje, vyplatí sa vám na konci likvidácie povedzme 10-tisíc eur. Čiže 10-tisíc dostanete, 6-tisíc ste dali niekedy na začiatku, dá sa povedať, že 4-tisíc je akýsi váš nejaký profit alebo zisk z toho celého procesu. No tak z tohto sa dnes žiadne zdravotné odvody neplatia, lebo nám funguje novela účinná od 1. januára 2016. Predtým sa tie zdravotné odvody platili, už sa neplatia. Vy ale zavádzate daň aj z tohto likvidačného zostatku, čiže keď sa vrátim k tomu príkladu, 10-tisíc sa vyplatí ako likvidačný zostatok, 6-tisíc bol ten úvodný majetkový vklad, tak 4-tisíc je ten akýsi profit, tak z toho, ten, 4-tisíc, to bude základ dane z toho 7 percent. Robíte to tým spôsobom, aby nedošlo k retroaktivite, čo kvitujem, lebo pôvodne to takto nebolo a bolo to úplne zle. Robíte to tým spôsobom, že pokiaľ ten proces likvidácie začne od 1. 1. 2017, tak vtedy sa z toho likvidačného zostatku bude platiť daň. Pokiaľ si niekto švihne a tú likvidáciu spustí ešte pred 1. 1. 2017, tak mu tú daň odpustíte a zdravotné odvody sa teda neplatia.
Čiže ja chcem z tohto miesta, písal som to v článku niekde v HN-kách, chcem z tohto miesta upozorniť všetkých podnikateľov, ktorí uvažujú o likvidácii svojej firmy s tým, že tam zostane nejaký likvidačný zostatok, aby pri tomto nastavení zákona neváhali a ten proces likvidácie spustili ešte v tomto roku, čiže pred 1. 1. 2017. Ak ten proces začnú teraz, tak z toho likvidačného zostatku ešte daň platiť nebudú a neplatia z neho ani zdravotné odvody. Ak ale zaváhajú a ten proces likvidácie spustia až po Silvestri, po Novom roku, tak z toho likvidačného zostatku budú platiť tú 7-percentnú daň.
Podobný problém, ale v inak, samozrejme, v inom možno pohľade, máme pri podiele na výnose pozemkových spoločenstiev, ľudovo povedané urbariátov, či už spoločenstvo majiteľov pôdy alebo lesa. Pokiaľ doteraz dostali podiel na výnose, tak podľa zákona o zdravotnom poistení z tohto podielu na výnose žiadne zdravotné odvody neplatili. Ak im to však bude vyplatené po novom, prvýkrát za rok 2017 niekedy v roku 2018, tak potenciálne daň z toho podielu na výnose platiť budú vo výške tých 7 % s tým, že ste tam v rámci pripomienkového konania zapracovali hranicu 500 eur. Čiže pozor si treba dať, pokiaľ niekto dostane sumu do 500 eur, nepocíti žiadne zavedenie zdanenia, ale pokiaľ to bude nad 500, tak z tej sumy nad 500 eur bude platiť 7 %, pričom ak má niekto tú svoju majetkovú účasť vo viacerých spoločenstvách, tak sa tá hranica 500 eur posudzuje za každé osobitne. Čiže v mene týchto ľudí - zo severného, východného Slovenska najmä - vám ďakujem, že ste urobili ten ústupok a zaviedli tú 500-eurovú hranicu, pretože mám za to, že pre väčšinu z nich to tým pádom nebude znamenať zdanenie toho ich výnosu. Ak ale niekto tú hranicu 500 eur prekročí, musí počítať s tým, že ho zaťažíte tou 7-percentnou daňou. Tak.
Ďalej, k paušálnym výdavkom. Ja som skoro z nôh spadol, keď som to niekedy pred tromi či kedy týždňami počul prvýkrát, že sa idú zvýšiť paušálne výdavky zo 40 na 60 % a zároveň zvýšiť strop z 12-krát 420 eur na 20-tisíc eur. Neveril som normálne tomu. A keď som si to teda pozrel viackrát, tak naozaj. Vy ste to takto teda pekne, pekne upravili. Takto to prišlo do parlamentu, čiže viem si predstaviť, že z hľadiska komunikácie so živnostníkmi sa vám to bude veľmi pekne prezentovať, veď sme vám zvýšili paušálne výdavky na 60 % a strop z 5 040 na 20-tisíc, pozrite, aká sme vláda, ako na vás myslíme. To všetko sedí, len si treba uvedomiť, že pre koho toto opatrenie vlastne prinesie prospech.
Vám to hovoriť nemusím, vaši ľudia si to stokrát v mojich článkoch prečítali, takže viete, čo budem hovoriť teraz. Toto prinesie fakticky prospech tým živnostníkom, resp. samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí majú, pre zjednodušenie, hrubý príjem v rozmedzí od tých cca 900 až tisíc eur mesačne po cca 4-tisíc eur príjem v hrubom mesačne. Viac nie, pretože keby mal niekto vyšší príjem, tak sa stáva platiteľom DPH plus-mínus, zaokrúhlene, zjednodušene, a tým pádom paušálne výdavky využívať nemôže. Takže pre neho, jeho tieto správy obchádzajú.
A prečo to nie je zaujímavé pre tých, ktorí zarábajú menej ako tisíc eur? No, keď si to spočítate, ja som to tu už niekedy tuším rátal, skúsim to urobiť z hlavy len tak letmo. Keď si predstavíte človeka, ktorý má 900 eur mesačne v hrubom, vyfakturuje ako živnostník, tak pri 40 % paušálnych výdavkov mu zostane 60 % ako daňový základ z tej sumy, čiže podľa dnešného zákona jeho základ dane je 540 eur. Pri zdanení tých 540, ja to hovorím v reči mesačných príjmov pre zjednodušenie. Samozrejme, mal by som to hovoriť z pohľadu daňového priznania v ročnom obraze, ale jednoduchšie sa to vysvetľuje, keď to preklopím do podoby mesačného príjmu. Pri 540 eurách základu dane si ďalej odpočíta niečo vyše 200, na budúci rok 208 eur, ktoré musí platiť, či sa mu to páči alebo nie, na zdravotných a sociálnych odvodoch, samozrejme, s výnimkou tých, ktorí ešte sociálne odvody neplatili, alebo s výnimkou tých, ktorí majú nejaké úľavy pri zdravotnom poistení. Vidíte toto, ako sa toto komplikovane vysvetľuje, pretože máme v každom zákone, ktoré sú štyri, kľúčové zákony, máme v každom zákone milión rôznych výnimiek a statusov a potom niečo niekomu vysvetľujte. Takže zjednodušujem, lebo inak to tu ani za tri hodiny nevysvetlím.
Čiže odpočíta si 200 a niečo eur na odvodoch, ktoré musí platiť a zostane mu približne 330, 340 eur, a to si vlastne pokryje odpočítateľnou položkou, ktorá je 317 eur, možno tam ešte nejaké eurko zostane. Čiže fakticky žiadnu daň neplatí alebo len pár centov. Keď takémuto živnostníkovi poviete, že sa mu zvyšujú paušálne výdavky na 60 %, tak on vlastne zistí, že keď doteraz platil, doteraz daň neplatil vôbec alebo to boli 3-4 eurá v prepočte mesačne, tak aj keď si zaráta tých 60 presunutých paušálnych výdavkov, on je vlastne v tej nulovej dani už teraz. Čiže ako to povedať na nejakom príklade. To ako keby ste chceli, ako keby ste chceli dať pomocné kolieska na bicykel, aby sa to dieťa neskotúľalo, aby vydržalo, Petrovi Saganovi a hovorili by ste mu, že ako ste mu významne pomohli získať tituly na Tour de France. Čiže tieto pomocné kolieska ten živnostník, ktorý má príjem do 900 eur, jednoducho nevyužije, to zvýšenie paušálnych výdavkov, lebo jednoducho nemá ako. Tá matematika nepustí. Toto začína zaujímať až toho, kto má príjem cez tých 900, a najviac to bude zaujímať toho, kto má 1 600 eur, pretože ten zistí, že mu vlastne to zvýšenie paušálnych výdavkov pozitívne zníži nielen dane, ale aj odvody. Tam ten efekt bude najvyšší.
Čiže jasné, zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 % je vynikajúca vec, ale v praxi to využije koľko živnostníkov, koľko samostatne zárobkovo činných osôb? Tí klasickí remeselníci, klasický remeselník, ktorý kupuje tovar a nejako ho zhodnotí svojou prácou, ten paušálne výdavky nevyužíva ani teraz, pretože má pomerne vysoký obrat z hľadiska tých nákupov, vysoké výdavky, lebo tam má ten tovar, spotrebuje veľa energie a podobne. Takí živnostníci, ktorým ten tovar možno nenakupujú, tak zas obvykle majú príjem nízky. Veď stačí sa pozrieť, akú máme štruktúru samostatne zárobkovo činných osôb prihlásených v Sociálnej poisťovni. Ja nepoznám tie čísla z daňových priznaní, ale poznám, ako to je v Sociálnej poisťovni.
V Sociálnej poisťovni máme okolo 200-, 210-tisíc prihlásených SZČO a z nich 85 %, čiže okolo 175-tisíc a niečo, 175-tisíc platí tie minimálne odvody. Čiže to sú presne tí, o ktorých som vlastne pred chvíľkou hovoril. Čiže tým to zvýšenie paušálnych výdavkov, temer žiadnemu z nich to nepomôže alebo len veľmi symbolicky. Tých, práve naopak, každoročne deprimuje každoročné zvyšovanie tých povinných minimálnych odvodov, ktoré ich čaká aj teraz. Bude to o 5,90 mesačne. Nie je to nejaká závratná suma, ale nech mi nikto nehovorí, že ste týmto živnostníkom niečo vylepšili, pretože tým ste nevylepšili nič. Tí skrátka z hľadiska tohto mechanizmu budú platiť na budúci rok v súčte o vyše 70 eur vyššie odvody a zvýšenie paušálnych výdavkov sa ich nijako nedotkne, či pozitívne, či negatívne. Nijako. A tých je 185-tisíc. Čiže tí vás určite chváliť nebudú, lebo nebudú mať za čo.
Pochváli vás možno 15-, 20-tisícová vrstva, ktorí majú ten naozaj slušný príjem cez ani nie možno cez živnosti, ale cez rôzne tzv. slobodné povolania alebo najmä to budú umelci, autori. Mimochodom, tu som v konflikte záujmov, pretože čas mojich príjmov ide cez autorské honoráre a veru ja si to pochvaľujem. Ja by som ministra Kažimíra hneď volil, keby som nebol v SaS-ke, pretože zrejme mne to dobre padne, na úžitok, tento konflikt záujmov, ale teda k veci. K veci. Toto pomôže najmä, najmä tým, ktorí nemajú nejaké materiálové vstupy, energie a podobne, kde ten ich príjem spočíva v ich duševnej práci, vysokej pridanej hodnote. Taký notár, advokát, hej, čiže to sú tie povolania, slobodné povolania, ako sa to zvykne volať. Lekári, dajme tomu alebo časť z nich, ktorým toto opatrenie výrazne pomôže.
Čiže toto ste si vymysleli dobre, pretože to sú mienkotvorní ľudia. Ja si viem predstaviť takého mienkotvorného novinára, ktorý to robí, tie články, tú kritiku Ficovej vlády na báze tzv. voľnej nohy, ako zmierni svoj tón, keď si spočíta, ej, táto vláda mu vlastne ušetrí tisíc alebo 2-tisíc eur na daniach a odvodoch. Ja na jeho mieste neviem, neviem, či by som v tej kritike a Bašternák a podobne pokračoval, hej? Možnože, možnože ani nie. Čiže toto ste trafili klinec po hlavičke. Tak ako sa vám to nepodarilo pri tých minimálnych dôchodkoch, tak pri paušálnych výdavkoch ste trafili klinec po hlavičke, pretože vylepšujete príjmovú situáciu práve tých nadštandardne zarábajúcich, a ja to poviem teda ešte raz, mienkotvorných SZČO, ktorí sa tým radi pochvália vo svojom okolí. Dobre, ale tých teda nie je veľa. 180-tisíc živnostníkov sa každoročne teší 1. januára zo zvyšovania odvodov. Budú sa tešiť aj teraz.
No a v závere prejdem k téme, ktorá teda nie je môj chlebík, ale mám našťastie dobrých asistentov, ktorí mi tu napísali podklady k transferovému oceňovaniu. A zase, ako to povedať. Transferové oceňovanie je niečo, čo ste prijali v rámci boja proti daňovým únikom, čo sa dá akceptovať. Na druhej strane to znamená veľmi zvýšenú byrokraciu a rôzne ďalšie byrokratické povinnosti, ktoré musia dotknutí podnikatelia absolvovať na to, aby rešpektovali zákon a rešpektovali ten systém transferového oceňovania, a vy ste vlastne urobili teraz veľmi dôležitú zmenu v tom, že medzi okruh osôb, kedy je potrebné používať tento mechanizmus, ste zahrnuli aj blízke osoby. To znamená, že, to znamená, že omnoho vo väčšom merítku budú musieť sa podnikatelia trápiť s problémom transferového oceňovania oproti súčasnému, už aj tak kritickému stavu.
A je to aj technický problém, keď už na to príde. Kto je to blízka osoba? Kto je to ten príbuzný v priamom rade, súrodenec? Je to aj môj nevlastný brat? Je aj on tým súrodencom? Manžel, manželka, to je jasné. Manžel, manželka, buď sme s mojou manželkou zosobášení, alebo nie sme, ale je tu ešte pojem iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktoré sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. To znamená, moja partnerka, keď nie sme zosobášení, ale žijeme v spoločnej domácnosti je mne blízka osoba alebo nie je mne blízka osoba? Čiže toto už ani tak nie je o nejakom daňovom práve a o nejakých postupoch pri účtovaní. Toto je už o skúmaní rodokmeňa a o posudzovaní z hľadiska Občianskeho zákonníka, či, s prepáčením, moja babka, teda moja sesternica z druhého kolena, ktorá občas sa u nás zastaví na návšteve, či náhodou nie je blízka osoba.
Takže pokiaľ sa bavíme napríklad o princípe zrozumiteľnosti a právnej jednoznačnosti, tak tuto budú v praxi problémy. Ako urobili ste to. Vy ste experti, vy ste špička, pokiaľ ide o tieto veci a vy tomu rozumiete dobre. Ja sa nehádam. Ale bežný podnikateľ alebo bežný účtovník, ktorý má posúdiť pojem "blízka osoba", nie vždy tou špičkou je. Čiže toto bude v praxi problém. Toto bude v praxi problém. Jednoducho urobili ste to tak, bojujeme proti daňovým únikom, tak teda bojujme, len aby sme pri tom boji nezabili seba samých.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Jozef, za to, že si ten nekoncepčný guláš, ktorý sa skrýva v jednom jedinom návrhu obsahujúcom mnohé body, rozobral na skrutky a podskrutky, ešte sa dá povedať.
Ja by som sa chcel zamerať na daň zo zisku. Keď ju SMER zdvíhal v roku 2012, dlhodobých 19 % na 23, tak padali aj také veci akože, aby sme sa niečím priblížili škandinávskym krajinám. No, pozrime sa na to, ako to v škandinávskych krajinách, aj keď tu by som podotkol, že k tým škandinávskym krajinám by sme sa mohli približovať hlavne nízkou mierou korupcie. To by bol ten najideálnejší prípad. Takže pozrime sa, aká je daň zo zisku v škandinávskych krajinách. Najvyššia je v Nórsku, tam je až 25 %, avšak je treba povedať, že Nórsko je krajina, ktorá žije z ropy, zemného plynu a rybolovu, čiže veľmi špecifická krajina. Potom máme Švédsko, kde je 22 %, potom máme Dánsko, kde je takisto 22 %, čiže v čase, keď ste dávali 23 %, tak ste to hodne nadstreľovali nad škandinávske krajiny. A vo Fínsku je 20 %, vo Fínsku je 20 %. Čiže aj po tom údajnom znížení na 21 % budeme mať stále vyššiu daň zo zisku, ako je tomu vo Fínsku.
Čiže tá koncepcia SMER-u nie je ani len koncepcia nejakých škandinávskych krajín. Už vôbec nie nejaká ucelená koncepcia. Je to koncepcia v podstate bez koncepcie a jednoducho tá koncepcia, ktorú napríklad my ako SaS prinášame pre Slovensko, je proste jednoznačná, spraviť nás jednoznačne konkurencieschopnými, aby ľudia a firmy prichádzali sem, aby tomu nebolo naopak.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, strana MOST – HÍD dokáže spolupracovať a uzatvárať kompromisy, a preto dokážeme presadiť pozitívne zmeny. Vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorým sa mení aj zákon o zdravotnom poistení, bude pozitívnym impulzom pre rozvoj slovenskej ekonomiky, podnikateľského prostredia a rast životnej úrovne. Na zníženej sadzbe dane z príjmu právnických osôb a vyšších paušálnych výdavkoch zarobí v prvom polroku platnosti tejto novely podnikateľský sektor na Slovensku 159 miliónov eur. To sú peniaze, ktoré štátna kasa spúšťa podnikateľom, ktorí tieto peniaze budú mať na to, na čo potrebujú, na investície, na rozvoj. Strana MOST – HÍD ako pravicová strana vo vládnej koalícii presadzuje nižšie dane pre firmy aj pre živnostníkov, presadzujeme aj zrušenie daňových licencií. S touto novelou zákona prichádza aj zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré presadili pán Sulík a pán Michál (pozn. red.: správne malo byť "Mihál") v roku 2011. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne sa vyjadrila k jednotlivým opatreniam novely tohto zákona.
Nahradenie 14-percentného zdravotného odvodu z dividend 7-percentnou zrážkovou daňou z dividend je krok k väčšej štandardnosti nášho daňového systému. Odvody boli nespravodlivé a nefunkčné, pretože doliehali viac na malých podnikateľov ako na skutočne bohatých podnikateľov, pretože tam bol strop. Bol to aj ako prvok neúčinný. Však vieme a ukázalo sa aj celkovo nízkym výnosom na úrovni niekoľko miliónov eur ročne.
Podľa dôvodovej správy predkladanej novely zákona sa v roku 2018 očakáva znížený výnos do zdravotného poistenia z dividend len o 5,6 milióna eur, avšak na dani z príjmov vyberanej zrážkou sa očakáva zvýšený výber o 56 miliónov eur. Desaťkrát vyšší výnos pri polovičnej sadzbe. Ak sa nemýlim, nikde na svete okrem Slovenska neexistovala takáto forma zdanenia dividend. Daň bude mať len polovičnú sadzbu, ale bez stropu. Čiže ju budú platiť aj veľkí podnikatelia vo väčšej miere. Na druhej strane ale menším podnikateľom sa uľaví.
Daňový úrad bude vedieť lepšie vymáhať daň ako zdravotná poisťovňa, ide teda aj o krok proti daňovým únikom. Takáto forma zdanenia dividend je bežná vo vyspelých ekonomikách, pretože bohatí podnikatelia majú príjmy z dividend a platia nižšie percento ako zamestnanci. Znižujeme sadzbu teda zo 14 % na 7. Daň z dividend na úrovni 7 % bude jedna z najnižších vôbec a podľa môjho názoru práve preto nehrozí odchod podnikov do zahraničia, kde sú dividendy zdanené ešte vyššou sadzbou. Napríklad Poľsko má 19 % alebo susedné Česko 15 percent. Pôvodný návrh ministerstva financií bol 15 %, s čím sme nesúhlasili a presadili sme nižšiu sadzbu. Bolo pre nás podstatné, aby nešlo o zvýšenie zaťaženia bežných podnikateľov a nebola ohrozená konkurencieschopnosť Slovenska.
Zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % a zvýšenie ich stropu z 5 040 eur na 20-tisíc eur odbremení živnostníkov. Paušálne výdavky si môžu od príjmov odrátať živnostníci, ktorí nevedú účtovníctvo a nepreukazujú žiadne reálne výdavky, čo im znižuje daňový základ. Tí živnostníci, ktorí nevedú účtovníctvo, budú platiť menej na dani z príjmu a odvodoch, pretože sa im zníži základ a vymeriavací základ pre platenie odvodov. Podľa odhadov ministerstva financií toto opatrenie sa pozitívne dotkne viac ako 60-tisíc ľudí.
Uvediem pár príkladov. Živnostník s ročným príjmom 15-tisíc eur týmto opatrením ušetrí 1 500 eur. Živnostník, ktorý má ročný príjem 20-tisíc eur, týmto opatrením ušetrí 3-tisíc eur. Živnostník s ročným príjmom 25-tisíc eur týmto opatrením ušetrí 4-tisíc eur. Zároveň sa tým rozšíri počet živnostníkov, ktorí nebudú musieť viesť účtovníctvo, pretože pre nich paušálne výdavky budú výhodnejšie. Ide o návrat do stavu pred rokom 2011, keď si mohli remeselní, ale len remeselní živnostníci uplatniť paušál 60 percent. Toto ustanovenie pritom teraz platí nielen na remeselníkov, ale na všetkých živnostníkov.
A dovoľte mi ešte k zníženiu sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent. Podľa môjho názoru to podporí rast investícií, rast ekonomiky a rast životnej úrovne. Firmy budú mať viac peňazí na reinvestovanie zisku, čo z dlhodobého hľadiska podporí ekonomický rast a rast životnej úrovne. Aj ja, tak ako pán Mihál, by som osobne bola rada, keby sme mohli ešte viac znížiť sadzbu dane z príjmu pre právnické osoby, pretože tá je na Slovensku stále vyššia ako pred chvíľkou spomínané dane v Poľsku a Česku, pretože nízka sadzba dane z príjmu právnických osôb podľa OECD prospieva k ekonomickému rastu a investíciám. V každom prípade však som za to, že to, čo ideme schváliť, je podstatne lepšie ako doterajší stav, pretože nielen znižujeme sadzby, ale aj preto, lebo odstraňujeme neštandardný spôsob zdanenia dividend cez zdravotné poistenie s vysokým stropom.
Dámy, páni, navrhované opatrenia budú mať pozitívny dopad na ekonomiku Slovenska. Kritikom našej politiky by som chcela odpovedať argumentom, že v najbližších rokoch predpokladá Inštitút finančnej politiky ministerstva financií vysoký ekonomický rast a rast zamestnanosti. Slovensko má byť aj v tomto, aj v budúcom roku najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne V4 a jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európskej únii. Zdrojom rastu by mal byť tak export, ako aj investícia a spotreba domácností. V tomto roku by naša ekonomika mala rásť o 3,6 %, v budúcom roku o 3,5 percenta. A tuto mi dovoľte pripomenúť, že keď sa porovnávame s Českom, Česko by malo v tomto roku a v budúcom roku rásť o 2,5 až 2,7 %, Poľsko 3,2 až 3,4 %, Maďarsko 2,2 až 2,5 percenta. Čiže Slovensko bude najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v tomto regióne.
Očakávaný rast zamestnanosti v tomto roku na úrovni 2,1 % je takisto vysoký. Miera zamestnanosti by tento rok mohla dosiahnuť približne 69 %, čo by bola historicky najvyššia miera zamestnanosti v ére samostatného Slovenska. Najvyššia miera bola zatiaľ 68,8 % v roku 2008. Miera nezamestnanosti by mala tiež klesnúť v tomto roku na 9,8 % a v budúcom roku by mala atakovať historické minimá okolo 8,5 percenta. Najnižšia bola v roku 2008 na úrovni 9,6 % a vo štvrtom kvartáli roka 2008 bola prechodne dokonca len 8,7 percenta. Takže na Slovensku sa v niektorých ohľadoch darí lepšie ako niektorým bohatým krajinám západnej Európy. Už dnes máme napríklad nižšiu mieru nezamestnanosti ako v Španielsku. Španielsko má 19,6 % alebo Taliansko 11,4 %, Francúzsko 10,3 percenta.
A s čím nie sme spokojní a s čím nie som spokojná ja a na čo by sme sa mali sústrediť v budúcnosti, je nielen vysoký rast HDP, ale aj vysoký rast miezd, ktoré za úrovňou západnej Európy stále výrazne zaostávajú. Tak isto by sme sa mali snažiť o to, aby Slovensko nebolo len destináciou investícií do automobilového priemyslu, ale aby sa rozvíjali služby, veda, výskum. Za štátmi západnej Európy zaostávame v kvalite vzdelávania, zdravotníctva, sociálnych služieb. Preto by sme mali v tejto krajine čoraz viac sa baviť o potrebných reformách v týchto oblastiach.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa, to úplne chápem, že obhajujete tento vládny návrh. Ste členkou vládnej koalície. Nezabudla ste však si kopnúť do pána Sulíka a pána Mihála, že oni sú zodpovední za to, že boli zavedené zdravotné odvody z dividend, ale zabudla ste zrejme na jednu vec, že aj členovia vašej strany, ktorí tu sedia, konkrétne aj pán podpredseda Bugár vtedy hlasoval tiež za túto novelu zákona. A teraz, že ste na druhej strane, to je v poriadku. Ale nemuseli by ste takto akože navidomoči vlastne kopať do bývalých koaličných partnerov.
Ďakujem.

Čo bolo, bolo, boli aj iné časy, ale tie sa pominuli. A vtedy to bolo vlastne tak, že to zavedenie zdravotných odvodov z dividend bolo prijaté ako jedna z tých prvých fáz zavádzania odvodového bonusu. A keby bolo keby, čo bolo, bolo a keby bolo keby a kde bolo, tam bolo, skrátka sa to celé vyvinulo tak, že odvodový bonus sa nezaviedol, ale zdravotné odvody z dividend, bohužiaľ, zostali. Takže ten náš celkový plán, ktorý mal skončiť zavedením odvodového bonusu a celkovým plošným znížením daní, odvodov, zvýšením čistých príjmov – či už starých, mladých, bohatých, chudobných, pracujúcich, alebo podnikajúcich – skončil, bohužiaľ, príliš skoro a predčasne a dopadlo to takto. Keby sa ten čas dal vrátiť, asi by sme niektoré veci urobili inak.
V každom prípade ešte taká malá matematická hádanka. Aké boli zdravotné odvody v roku 2011, keď bol maximálny základ 28-tisíc eur a sadzba tých zdravotných odvodov z dividend bola 10 percent? A aké sú tie zdravotné odvody teraz, po vláde Roberta Fica, kedy je maximálny základ 51 480 eur a sadzba je 14 percent? Odpoviem si sám. Vtedy to bolo maximálne 2 800 eur, teraz je to 7 200 eur, čiže dvaapolkrát viac, ako to bolo za "Michála". To znamená, že dvaapolnásobne sa zvýšili tie zdravotné odvody a za to už nemôžem ani ja, ani Sulík, ale za to môže napríklad minister financií Kažimír a ďalší členovia vlády Roberta Fica.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, myslím si, že dobre ste zhrnuli ten obsah toho zákona, a som rád, že sa tu vydvihli aj pozitíva. Ja osobne určite pozitívne vnímam ten pokles z 22 na 21 percent. Mali sme tu diskusiu, pán kolega Rajtár odišiel. Ja si pamätám, keď sme tu v roku 2012 sa tu s pánom Sulíkom bavili o tom, že koľko sa vyberie na dani, že keď stúpne daň z 19 na 23 %, či sa vyberie viac alebo menej. Počúvali sme tu prednášku o tom, Lafferovej krivke, ktorú poznáme všetci, jak sa vyberie menej. Realita je presne opačná, páni, čiže asi potom tá teória nebola úplne správna. Myslím, že ten pokles je pozitívny.
Čo sa týka daní z dividend, myslím si, že 7 % je veľmi príjemná sadzba oproti ostatným sadzbám, ktoré sú okolo. A nemám vôbec obavu, že by nám nejakí tí majitelia utekali s tými ziskami nejak brutálne do zahraničia, aby to tam zdaňovali nejakými inými sadzbami. Je jasné, že niekde sú aj nulové, ale myslím si, že 7 % je celkom príjemná sadzba a že dividendy sa budú zdaňovať na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za všetky pripomienky. Pán Mihál, nemala som vôbec záujem kopnúť, ale uviedla som fakt, ktorý naozaj bol v roku 2011 za vašej éry.
Ďakujem veľmi pekne.