10. schôdza

Ďakujem.
Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Shahzad.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia... (Rečníčka si odkašľala.) Pardon.
Hneď na začiatok by som vás, pán minister, chcela poprosiť, aby ste nič z toho, čo tu teraz budem hovoriť, brali osobne. Isto tušíte, že nebudem obhajovať vás, pretože – bez urážky – vy vyzeráte, že vám sa darí dobre. Budem obhajovať predovšetkým opatrovateľov, ktorí to šťastie nemajú a ktorí žijú zo dňa na deň len preto, že im osud priniesol do cesty oveľa viac prekážok.
Tento zákon, ktorý, ktorým sa momentálne zaoberáme, rieši niekoľko vecí, ale teda rieši predovšetkým opatrovateľov. Ak sa vyjadrím napríklad k darom, ktoré môžu získať osoby odkázané na pomoc, a teda spôsob alebo teda tieto dary, ktoré sa nebudú zahrňovať do príjmov pre tieto osoby, v tomto bode nastal istý posun, ktorý môže byť v prospech zdravotne postihnutých. Aj keď uvidíme, že čo ukáže prax, či to nebude opäť len na posudzovaní samotných úradníkov, ktorí občas nekonajú v prospech ľudí so zdravotným postihnutím.
Ja sa v mojom príspevku teda budem venovať predovšetkým opatrovateľom. Podľa mňa; ešte teda, aby som pripomenula, neviem, či na balkóne sú nejakí opatrovatelia, ale ak tu dnes nie sú, tak určite preto, že sa starajú o svojich príbuzných, lebo ich služba je 24-hodinová. Podľa mňa tento príjem, príjem opatrovateľov alebo teda príspevok, je jediný druh príjmu v tejto krajine, ktorý sa systematicky znižuje. Je to hlavne v dôsledku valorizácie dôchodkov. Ono sa to zdá, že je to možno len pár eur, ale tie sú pri takto nízko nastavených príspevkoch na opatrovanie veľmi podstatné. Ľudia o ne prichádzajú a takéto znižovanie má aj psychologický efekt. Asi len málokto z vás by chcel vykonávať prácu, kde sa odmena znižuje. Žiaľ, neobstojí tu argument, že príspevok vychádza zo zákona o rodine, a teda bol vytvorený pôvodne len pre rodinných príslušníkov, ktorým, v podstate je to ich povinnosť, aby sa o svojich blízkych starali.
Máme tuná sociálnu vládu. Naozaj sa táto vláda nevie postarať aj o týchto ľudí, nielen o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj o tých, ktorí sa o nich starajú, tak, aby dostali primeranú odmenu?
Ako tu už kolegyňa povedala, táto odmena je nastavená nízko. Je fajn, že sa ten príspevok zvyšuje, aj keď zvyšuje sa nie pre všetkých. Suma 27 eur, teda maximálna hranica tohto príspevku, nevypovedá o tom, koľko takýchto ľudí naozaj tento príspevok dostane. Totižto z asi 34-tisíc poberateľov opatrovateľského príspevku, teda ľudí v produktívnom veku, malo priemerný príspevok za rok 2015 vo výške 172 eur približne. To znamená, to nie je tých spomínaných 220, ktorá bola maximálna výška. Áno, viem, že zvyšuje sa aj tá ochranná hranica tohto príjmu z 1,4-násobku na 1,7-násobok, čo pre tých šťastnejších môže znamenať, že sa im zvýši príspevok aj o 60 eur. Spolu to vyzerá ako naozaj pekná suma, tých 90 eur, ale ten príspevok sa zvýši tým, ktorým sa ten príspevok doteraz skracoval. To znamená, že oni nedostávali maximálnu výšku príspevku, dostávali menšiu časť a teraz vďaka tomu, že sa tá ochranná hranica zvyšuje, ho možno dostávať budú.
Ja som si urobila taký malý prieskum medzi opatrovateľmi a myslím, že odpovedalo mi celkom slušný počet opatrovateľov z celého Slovenska, rovnomerne rozložený, a pýtala som sa ich na aj niekoľko otázok, pýtala som sa ich na názor, pýtala som sa ich na skúsenosti a chcela som vedieť, ako to naozaj opatrovatelia vnímajú. Štatistika hovorí, že tu máme asi 22-tisíc opatrovateľov, ktorí poberajú nejaký druh dôchodkovej dávky. Títo ľudia, ktorí poberajú nejaký, napríklad starobný dôchodok alebo nejaký iný dôchodok, týmto sa ten príspevok kráti a kráti sa im v podstate na polovicu. Je absurdné, keď majú za starostlivosť o blízkeho aj takíto ľudia menší príspevok len preto, že sú poberateľmi inej dávky, ktorú získali z úplne iného dôvodu. Ak predsa starobný dôchodca odpracoval celý život alebo teda pracoval celý život a za to dostáva dôchodok, nemal by byť jeho príspevok krátený, pretože on vlastne pracuje, on si vlastne možno aj privyrába, takže ja sa vôbec nestotožňujem s tým, aby sa krátili príspevky z tohto titulu.
Ja rozumiem tomu, že možno máte pocit, že niektorí tieto príspevky zneužívajú a naozaj si prilepšujú rodinný rozpočet. Ale predsa to nemôže byť na úkor týchto ľudí a mal by byť vypracovaný taký systém, predovšetkým na úradoch, ktorý zneužívanie týchto príspevkov včas odhalia.
Väčšina týchto poberateľov sú, samozrejme, ženy, ktoré sa starajú o svojho rodinného príslušníka. V mojom prieskume som nenašla nikoho, kto sa stará o niekoho cudzieho. Opatrujú nielen deti teda, ale aj dospelých, ktorí už sú povedzme poberateľom invalidných dôchodkov, a tento pomer mi vyšiel zhruba 40 ku 60. Tretina odkázaných osôb, ktoré mi odpovedali na moje otázky, teda tretina opatrovateľov priznala, že teda navštevuje ich príbuzný zariadenie do 20 hodín. Niektorí by navštevovali zariadenie možno aj viac, ale rodinný rozpočet nepustí. Ak by mali krátený príspevok z tohto titulu, že musia chodiť; že teda chodia do zariadenia viac ako 20 hodín, jednoducho to už finančne nezvládajú. A tak aj títo ľudia, ktorí by chceli chodiť alebo teda osoby odkázané na pomoc, chceli by chodiť do rôznych zariadení, či už školských, alebo iných, viac ako 20 hodín, sú jednoducho finančnou situáciou v rodine odkázané alebo teda donútené od takejto možnosti upustiť.
Nad 20 hodín do zariadenia, z môjho prieskumu vyšlo, chodí asi 11 percent. V 80 percentách opatrovatelia nemajú iný druh príjmu a ani ho nikdy nemali. Jedným z dôvodov, prečo títo ľudia nepracujú; a musím povedať, že pani kolegyňa Vaľová mi nahrala tým, že povedala, že nie je to náhrada príjmu, ale je to len príspevok. Jedným z dôvodov, prečo teda nepracujú, môže byť napríklad poistenie, ktoré v prípade, akonáhle začnú pracovať a možno si privyrobia pár eur; čo, na čo mi ľudia povedali, že môžu si privyrobiť možno 30, možno 50, možno 100 eur, ale určite nie viac, nemajú potom hradené to poistenie, proste to poistenie im zaniká a vlastne hradí sa im len z toho príjmu. Ďalším dôvodom, prečo tento príjem nemajú, je napríklad, ak sa starajú o nezaopatrené deti, tak ten príspevok, ktorý je navyše, je to 50 eur, ktorý dostávajú, sa im takisto odníma. To znamená, oni sú už v mínuse 50 eur a musia si zarobiť viac ako 50 euro. Čo sa im v mnohých prípadoch nepodarí.
Ešte chcem podotknúť, že tí, ktorí poberajú maximálny príspevok teraz, tých 220 eur, tí dostanú ten príspevok zvýšený o 27 eur, ale nebudú ho mať zvýšený o viac, pretože tá hranica príjmu, tú pravdepodobne neprekročia ani potom, ak sa teda nezmenia podmienky v rodine.
Skúmala som aj to, že koľkým týmto opatrovateľom sa príspevok zvýšil za posledné obdobie a koľkým sa znížil, a teda hlavne dôvody. Z môjho prieskumu vyplynulo, že sa zvýšil deviatim percentám a zvýšil sa z dôvodu, že v minulosti im tento príspevok bol krátený. To znamená, buď nedostávali príspevok na to nezaopatrené dieťa, alebo teda v minulosti mali príjem, ktorý im ten príspevok znižoval, a teraz ho už nemajú, tak sa im príspevok zvýšil. Z tých, čo mi odpovedali, 57 % sa príspevok nemení. Mali ho proste po poslednom zvýšení stále ten istý. To je viac ako polovica. Je to preto, že sa starajú väčšinou o deti alebo potom ich blízki majú nízke dôchodky, a teda valorizácia sa ich nedotýka. 28 percentám sa príspevok znížil. Priemerne mi to vyšlo o 17 eur, z dôvodu valorizácie to bolo väčšinou okolo 7 eur, sa im znížil.
Chcela by som len pripomenúť, že do tohoto príjmu, na základe ktorých sa vypočítava príspevok na opatrovanie, sa bere aj napríklad príjem vysokoškolákov, pretože sú to nezaopatrené deti, a tí, ak získajú nejaké ďalšie alebo teda ak majú nejakú brigádu, ktorú, ktorou si chcú vylepšiť sami tú situáciu, tak nepomáhajú tým rodine, pretože príspevok sa im znižuje, príspevok na opatrovanie sa potom tým opatrovateľom znižuje.
Príspevok sa kráti aj v prípade výživného. To znamená, že ak je matka alebo možno aj otec, ak sa sami starajú o tohoto príbuzného a majú teda priznané výživné, nedostávajú v mnohých prípadoch ani príspevok na opatrovanie napriek tomu, že sa reálne o toho príbuzného starajú.
Ďalej som sa pýtala na to, že či mali niekedy možnosť získať príjem, a teda aj či niekedy boli nútení tento príjem odmietnuť. 33 % z nich mi odpovedalo, že áno, príjem odmietli a dôvody boli rôzne. Samozrejme, veľmi praktický dôvod je, že jednoducho nestíhajú pracovať popri tom, ako sa starajú o svojho blízkeho, že im to zaberá naozaj veľa času, že naozaj tá práca je náročná, alebo a potom ďalšie dôvody boli, že sa im to nedalo zladiť s ostatnými členmi rodiny. Pretože, samozrejme, pokiaľ pracujú a ak by museli niekam dochádzať, že ak to nie je, že pracujú z domu, tak sa o toho príbuzného musí niekto postarať.
Medzi ďalšími dôvodmi boli napríklad aj prílišná administratívna záťaž. Je to už to spomínané sociálne poistenie, lebo automaticky sa odhlasujete, znovu sa musíte vy niekde prihlasovať, musíte nahlasovať všetky tieto zmeny, ktoré sa v súvislosti s prácou dejú, čiže treba tam, treba pravidelne hlásiť na úrad práce príjem a skúma sa predovšetkým prekročenie hranice dvojnásobku životného minima. Dvojnásobok životného minima je strašne nízka hranica, do ktorej tieto rodiny príjem môžu mať. To znamená, že ak hovoríme o tom, že príspevok nie je náhrada príjmu, tak nemajú tieto rodiny veľa príležitostí na to, aby si ten svoj príjem vylepšili.
Musím vám povedať aj osobnú skúsenosť, keď som ja riešila na úrade práce svoje veci, tiež som stretla, stretla som sa so spôsobom, akým sa vybavujú títo ľudia. A teda keď sa prišla mladá žena, ktorá vyzerala, že má teda, sa stará o nejaké malé deti, prišla informovať, že potrebuje sa starať o svoju mamu, tak pracovníčka jej medzi dverami hneď povedala, že vlastne zárobok jej môže byť aj vo výške jedného eura, dvoch eur. Záleží to od príjmu. Čiže to bola prvá informácia, ktorú táto žena dostala.
V tejto súvislosti musím povedať, že znie až absurdne, že presne táto, v tomto duchu je v zákone aj jedno ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ak príjem alebo ak výška peňažného príspevku za opatrovanie nie je najmenej 3 eurá 32, čo teda zákon pripúšťa, že môže byť až v takejto zúfalej výške, tak sa vyplatí v mesiaci, v ktorom suma peňažného príspevku takúto sumu dosiahne. Myslím si, že je nedôstojné, ak opatrovatelia, ktorí vykonávajú naozaj všetky činnosti ako aj iní opatrovatelia, dostávajú takto zúfalé nízke príspevky len vďaka tomu, že majú nejaký príjem v rodine, ktorý vôbec nenahrádza príjem toho opatrovateľa. Opatrovateľ sa vzdáva svojho príjmu preto a svojej, nielen príjmu, ale aj svojej kariéry často preto, aby sa obetoval pre svojho blízkeho.
Musím ďalej povedať, že je tu stále aj veľká skupina ľudí, ktorí majú opatrovateľský príspevok vo výške 0 eur. A znovu narážame na fakt, ktorý sa odvíja od zisťovaniu príjmu v rodine. Mňa osobne dosť zaráža aj spôsob, akým sa vôbec tieto príspevky niekedy odnímajú, pretože, ako vieme, príspevky sa viažu na životné minimum, tie sa zisťujú podľa životného minima, ktoré sa schvaľuje k 1. júlu, a vlastne od tohoto obdobia, čiže od 1. júla dochádza k zmene. Lenže keď nastane zmena 1. júla, úrady na to nevedia ani zareagovať včas. Majú vydať rozhodnutie, ktoré má platiť vlastne od 1. júla, ale môžu to robiť reálne až niekedy v júli, v auguste, podľa mňa nezriedka sa stáva, to sa týka všeobecne kompenzácií, že sa tieto rozhodnutia robia v septembri aj októbri. Ale príspevok sa znižuje od 1. júla. Väčšinou teda hovoríme o znížení. To znamená, že pre mnohých môže byť šok, keď zrazu zistia, že im neprišli peniaze, a potom zisťujú prečo. Títo ľudia naozaj niekedy nevedia odhadnúť, že či ten ich príjem už presiahol tú hranicu, kedy sa im ten príspevok odníma, a preto tú informáciu by potrebovali dostať včas.
Čo sa týka administratívnej záťaže, musím ešte podotknúť ďalšiu vec, ktorou sa opäť nikto nezaoberá a je tu už niekoľko rokov. Ak opatrovateľ sa stará o nezaopatrené dieťa a z tohto nezaopatreného dieťaťa sa stáva zaopatrené, to znamená, že je mu priznaný invalidný dôchodok, tento opatrovateľ prestáva byť poistencom štátu a teraz pozor, v tej chvíli sa stáva poistencom štátu. Toto mi príde ako úplný nezmysel hlavne z toho dôvodu, že v praxi to znamená, že tým, že prestáva byť poistencom štátu, tak sa automaticky preruší poistenie, ale nové poistenie vzniká, až keď si to ten opatrovateľ nahlási. To mi príde strašne absurdné a ja úplne chápem, že tomu tí ľudia nerozumejú, pretože podľa mňa tomu nerozumie nikto z vás. A tak sa stáva, že mnohí opatrovatelia prišli o niekoľko rokov dôchodkového poistenia len preto, že neboli od tohoto momentu nahlásení na Sociálnej poisťovni. Žiaľ, opatrovateľ naozaj nemá šancu zistiť, že nie je poistencom štátu, že nemal zabezpečené vôbec poistenie, ak ho na to niekto neupozorní. Pre neho sa podmienky, žiadne podmienky v podstate nemenia, ak teda nie je mu priznaný nový, nová výška príspevku opatrovateľského alebo niečo v tomto duchu.
Čiže ja si myslím, že treba riešiť omnoho viacej vecí, čo sa týka opatrovateľských príspevkov ako len výšku príspevku. Tam je strašne veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú výšku opatrovateľského príspevku a ktoré ovplyvňujú to, akým spôsobom je tento príspevok priznávaný. Zdá sa mi v mnohých prípadoch, že tento príspevok, ani nemyslím si, že je to len zdanie, myslím si, že je to fakt, že príspevok na opatrovanie je jeden z najzložitejších príspevkov v zákone o kompenzáciách, a myslím si tiež, že je nielen jeden z najkomplikovanejších, ale aj jeden z najnespravodlivejších príspevkov. Opatrovateľský príspevok totižto vôbec nerieši to, o koho sa staráte, koľko času alebo teda koľko námahy, možno koľko činností musíte pri tom vykonávať, ale rieši vyslovene len finančnú situáciu v rodine. A je veľký rozdiel, či sa staráte o človeka, ktorý je napríklad na umelej pľúcnej ventilácii, alebo či sa staráte o človeka, ktorý pár krokov prejde.
Musím povedať, že ja som neni až tak zasvätená do opatrovateľských príspevkov ako napríklad možno tí, ktorí ich priznávajú a ktorí sa s nimi dennodenne zaoberajú, a každý deň nachádzam nejaké úskalia tohto príspevku. Ja by som chcela zdôrazniť, že pri každom zo sociálnych zákonov by sa v prvom rade malo myslieť na tých, ktorí hľadajú východisko z núdze, to sú teda v tomto prípade zdravotne postihnutí a ich rodiny, pretože sú v nepriaznivej životnej situácii, a až potom by sa malo hľadieť na tých, ktorí systém zneužívajú. Bohužiaľ, v našich zákonoch to často býva opačne.
A ja teda len dúfam, pán minister, že; ja viem, že je to predovšetkým v tomto prípade o peniazoch, lebo tí, tá hranica toho príjmu pre tých opatrovateľov je naozaj strašne nízka a naozaj sú zväzovaní zo všetkých možných strán; že sa ešte budete snažiť a hľadať spôsob, ako by bol ten váš rozpočet pre tieto skupiny ľudí navýšený. V mnohých prípadoch je to totižto len hra čísel, ktorá vás nepustí, ale potom, žiaľ, je strašný problém, ako môžu títo ľudia existovať.
Ja by som chcela na záver povedať už len toľko, že nielen ľudia so zdravotným postihnutím, pre ktorých vlastne je ten príspevok určený a ktorí vlastne ho, alebo teda opatrovatelia ho dostávajú v dôsledku toho zdravotného postihnutia blízkeho človeka , ale aj tí samotní opatrovatelia sa v tomto prípade veľmi ľahko dostávajú do siete chudoby a tým, že nemajú čas riešiť seba, že sa nestarajú, že neriešia svoje zdravotné problémy a že nemajú možnosť žiť dôstojne z takýchto príspevkov, tak sa takisto môžu v blízkej dobe stať poberateľmi sociálnych dávok, možno rovnakých, možno invalidných dôchodkov, možno iných príspevkov a narastie vám počet tých, ktorí budú sociálnu pomoc potrebovať. Aj preto by sa malo naozaj veľmi dôsledne zvážiť, či takýto príspevok a jeho výška je dostatočná.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, samozrejme, ako som predtým spomenula, určite každý, kto opatruje, alebo celý život tá matka, ktorá sa stará o svoje dieťa, vždy si zaslúži určite viac a viac. Musím ale stále hovoriť o tom rozpočte. A ak ste spomínali, že sú také nízke príspevky, no musíme zase povedať, že nie je to dobrá správa, že je deflácia, ale zase je to dobrá správa pre všetkých aj tých, ktorí poberajú príspevky aj dôchodky, pretože ak je od roku 2014 deflácia, tak je to, samozrejme, že ten poberateľ alebo ten, ktorý bral príspevok, alebo dôchodca, alebo ktokoľvek si môže kúpiť oveľa viac, pretože nie je inflácia, ale tým pádom, samozrejme, aj tie príspevky sú takýmto spôsobom, nejakým spôsobom valorizované alebo sú zvyšované.
Tu by som vás trošku poopravila, že nie z 200 na 227 zvyšujeme, ale zvyšujeme z 220,51 na 247,61. A chcela by som vás aj poopraviť, ako ste hovorila, lebo ja som sa už potom strácala v tých vašich prieskumoch, lebo možno by ste mali robiť prieskum na väčšine vzorky, nieže spýtať sa jednej pani alebo jedného človeka. 22-tisíc ste spomínali, že je opatrovateľov. No dotkne sa tento príspevok v budúcom roku 33 450 osôb. Takže tie čísla možno máme nejaké rozdielne.
A chcela by som povedať, že riešime pri tomto príspevku nielen zvyšovanie príspevku na opatrovanie, ale aj ochranu príjmu opatrovaného, kde zvyšujeme z 1,4 na 1,7 životného minima. Čiže aj tohto sa tento zákon dotýka. A ak rozprávate o tom, že ako sa nejaká pani správala na úrade alebo že opatrovatelia si neriešia svoj zdravotný stav, viete, tak na ten úrad sa treba ísť sťažovať a verím, že tí opatrovatelia majú aj dodnes bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je daná v Ústave Slovenskej republiky, takže verím tomu, že majú možnosť sa starať o svoj zdravotný stav.

Reakcia na faktickú poznámku pani poslankyňa Shahzad.

Ja som teda nehovorila o tom, koľko ten príspevok sa zvyšuje teraz, takže nehovorila som ani o 200 eurách. Áno, viem, že 220 sa zvyšuje o 27 eur, ale to je maximálne hranica. A neverím tomu, že tých 34-tisíc, o ktorých hovoríte, alebo 33-tisíc, neviem, koľko ste to povedali teraz presne číslo, sú, predpokladám, opatrovatelia v produktívnom veku. To je to číslo, o ktorom ste hovorili. A nemyslím si, že sa im zvýši o tú maximálnu sumu. Áno, zvýši sa im príspevok, ale nezvýši sa im o maximálnu sumu. To znamená, že ak niekto presahuje ten príjem, tak sa im príspevok zvýši možno o pár eur. Lebo tá priemerná výška opatrovateľského príspevku za rok 2015 bola 172 eur. Takže nehovorte, že sa im zvýši o tých 27.
A čo sa týka tých mojich prieskumov, nebol to jeden človek, ktorý mi na to odpovedal. Bolo to 140 opatrovateľov. Myslím si, že to je slušné číslo, ktoré som získala možno za dva dni. Takže nespochybňujte, prosím vás, to, čo si myslia opatrovatelia. Nespochybňujte to, akým spôsobom naozaj je tento príspevok riešený. Bohužiaľ, je to problém, je to problém peňazí, áno, ja viem, ale ten problém majú hlavne tí ľudia, ktorí tie peniaze nemajú. Ja viem, že vás rozpočet nepustí. Je mi to úplne jasné. Ale naozaj treba ten systém nastaviť tak, aby si mohli, aby, keď ten príspevok je taký nízky, aby si mohli naozaj aspoň privyrobiť.
Ďakujem.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči. (Hluk v sále.)
Poprosím vás, keby ste diskutovali počas prestávky alebo mimo rokovacej sály.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak aj ja by som si dovolila zopár slov k návrhu zákona, k novele zákona o kompenzáciách. Samozrejme, vítam to, že vláda sa rozhodla riešiť aspoň niektoré problémy skupiny osôb so zdravotným postihnutím aj formou úpravy zákona o kompenzáciách.
Také hlavné veci, ktoré sa riešia v tomto zákone, môžeme povedať, že sú tri: zvýšenie ochrany príjmu, zvýšenie opatrovateľského príspevku a odstránenie lehoty dvanásť rokov, kedy bola, ktorá bola určená preto, že tí opatrovatelia boli dôchodkovo poistení alebo boli poistencami štátu. Som veľmi rada, že k tomuto dochádza vo všetkých troch prípadoch, ktoré som vymenovala. A na druhej strane; zopakujem. Berem to ako pozitívum, to, čo vláda pripravila. Na druhej strane pozrime sa aj na tie nie dobré veci, ktoré stále nefungujú a ktorých sa zatiaľ táto vládna novela nijakým spôsobom nedotýka.
Pán minister, ešte jedna vec, na ktorú stále zabúdam, keď som s vami, aj som to už, neviem, niekde spomenula, stále nám vyčítate, že riešime nesprávnym spôsobom niektoré veci. Hej, teraz nechcem hovoriť o tej medializácii, ale poslala som vám list zhruba možnože už aj tri týždne budú, týkalo sa práve riešenia jednej matky, ktorá má dcéru ZŤP, ktorej bolo odobraté dieťa. Nedostala som doteraz odpoveď žiadnu. Tak vás prosím. (Reakcia ministra.) Ďakujem pekne. Ale aj toto možno poukazuje na to, že niektoré veci sa naozaj neriešia dostatočne rýchlo, lebo v tomto prípade ide o každý deň tej matky, ktorá prišla o svoje dieťa.
Asi každý rozumie tomu, ak sa hovorí, že situácia rodín, ktoré majú človeka so zdravotne ťažkým postihom a ktorí sa o neho starajú, je vo veľkom prípade veľmi zlá. Množstvo rodín sa dostáva do stavu chudoby, sú ohrození chudobou a obzvlášť ak ide o rodiča, ktorý je samoživiteľom. Sami viete, že častokrát aj práve príchod zdravotne postihnutého člena domácnosti nezvládnu. Nemajú silu stále premáhať nepriazeň životného osudu a spôsobuje aj toto práve rozpad rodín. A teda tá situácia sa aj z tohto dôvodu častokrát zhoršuje. Preto si myslím, že je veľmi nutné zaoberať sa aj možno spravodlivejším posudzovaním. Hovorila o tom aj kolegyňa Silvia Shahzad. V tomto prípade mám na mysli samotné posudzovanie osôb so zdravotným postihnutím, ktoré možno nazvať aj šikanóznym, pretože viete, že existujú štyri spôsoby posudzovania, a budem veľmi očakávať veľkú zmenu zákona, ktorý bude naozaj komplexne riešiť aj tento spôsob šikany na občanoch.
Častokrát sa však stáva, že aj tie jednotlivé spôsoby posudzovania nie sú veľmi objektívne. Takže budem očakávať, akým spôsobom sa vláda vysporiada jednak s nejakým združeným posudzovaním, aj s tým, aby to posudzovanie samotné bolo čo najobjektívnejšie. Už dnes by som mohla spomenúť niekoľko prípadov, kedy z pohľadu nielen tých, ktorí žiadajú o posúdenie, ale aj z pohľadu ľudí, ktorí prípady poznajú, vnímajú tieto posudzovania za naozaj neobjektívne a poškodzujúce práve človeka alebo rodinu, ktorej by mali pomôcť.
Tu by som hneď pripomenula, že na začiatku predchádzajúceho volebného obdobia sme práve už s vami, pán minister, umožnili žiadať o preukaz ZŤP aj deťom do troch rokov. Je to nenárokovateľné, je to finančne nejako nenáročné, keďže sa jedná o deti do troch rokov, a už máme kopu informácií o tom, že ani tie preukazy ZŤP, možno ani to parkovanie pre invalidov alebo teda pre osoby ZŤP, ak majú dieťa do troch rokov, nie a nie dostať od úradov, ktoré majú toto oprávnenie. Takže aj z tohto dôvodu apelujem opäť na vás, aby ste sa touto otázkou posudzovania veľmi vážne zaoberali.
Ak by som prešla k samotnému zákonu, mňa osobne najviac v tejto chvíli potešilo práve zrušenie toho obmedzenia dvanásť rokov poistenia štátu, o ktorom sa už v podstate dva roky dozadu hovorilo. Možnože si pamätáte aj viacerí, kolegyne, kolegovia, náš výbor pre sociálne veci, na výbore pre sociálne veci sa zúčastnila skupina rodičov alebo teda boli to všetko matky, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, a tam nám vyjadrovali svoju beznádej, ako už naozaj nevládzu, a práve najväčší problém bol finančný problém. Báli sa toho, že už práve prichádza to obdobie, prichádza stále obdobie, kedy im tých 12 rokov poistenia končilo a boli veľmi otrasené, že vlastne akým spôsobom budú žiť v budúcnosti, akým spôsobom bude s nimi nakladané, keď prídu do dôchodkového veku. Takže veľmi kvitujem, že túto obmedzujúcu podmienku sa rozhodlo ministerstvo zrušiť. Škoda, že ju rušíte až teraz, pretože tie, proste už dva roky, takmer dva roky tieto matky mohli kľudnejšie spávať, bez strachu, že čo bude s nimi, keď dosiahnu dôchodkový vek. Ale, pánboh zaplať aj za to, že prichádzate s tým dnes. Len zopakujem. Už sme to tu mohli mať. Už sa o tom rozprávalo niekoľkokrát na výbore. Dokonca vaši poslanci to veľmi podporovali. Škoda, že sa čakalo. Niektoré veci sa podľa mňa môžete zamerať aj na urýchlenie.
Čo sa týka zvýšenia opatrovateľského. Opäť téma, ktorá rozviruje túto spoločnosť a nie je tu človeka, ktorý by povedal, že opatrovateľom netreba dvíhať príspevky. Je to super, aj keď sa mi to zdá veľmi málo ambiciózne. Áno, už som tu počula, že predsa len veľa financií to stojí, že musíte nájsť tie dostatočné zdroje. Preto ma zarazilo, keď som si čítala pri analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, že kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v rozpočte na roky 2017 až 2019 zabezpečené krytie týchto výdavkov. Navýšenie rozpočtu výdavkov kapitoly bude predmetom rokovaní v procese tvorby rozpočtu. Nemala som možnosť zúčastniť sa, pozrieť sa ešte teda, ako vyzerá rozpočet. Moja otázka je: Už sa to podarilo vyrokovať, že je to tam? Je to kryté. Dobre, ďakujem za odpoveď. Takže môžu sa tešiť všetci opatrovatelia, že tých sľubovaných takmer 30 miliónov na rok 2017 je krytých v rozpočte. Peniaze sú nájdené.
Táto zmena sa dotkne zhruba 33-tisíc poberateľov. Vieme, že minimálna suma navýšenia je 27 euro. Kolegyňa Shahzad tuná viackrát hovorila alebo dlhší čas sa venovala práve tomu, že aj keď sa zvyšuje ochrana príjmu, ešte stále považujem aj ja za veľmi nespravodlivé, že aj keď dôjde k navýšeniu v skutočnosti, vo väčšine prípadov nie k takému výbornému, ako by sme si priali. Ale každopádne ten princíp váh by bolo veľmi dobré prehodnotiť možnože na práve rôzne prípady, o ktorých hovorila aj kolegyňa Shahzad. Je podľa mňa naozaj veľmi nespravodlivé, ak systém, ktorý na jednej strane dáva príspevky na opatrovanie, na druhej strane nedovoľuje rodine vymaniť sa naozaj z tej najväčšej núdze.
Hovorila som na začiatku, že častokrát opatrovanie takéhoto člena rodiny vedie k zhoršeniu vzťahov v rodine až k rozpadom rodín. Proste touto situáciou sú postihnutí aj ďalší členovia rodiny, ako súrodenci, blízka rodina, ktorí sa snažia všemožne danej rodine pomáhať, ale vlastne všetko im to ide do mínusu zatiaľ.
Pri tejto príležitosti znova sa prekleniem do novely zákona, ktorá hovorí o daroch pre zdravotne postihnutých, a pripomeniem, že vlastne v rovnakom čase sme prišli s novelou jak vláda, tak aj my, už vlastne v našom poradí, v našom podaní už druhýkrát, na zrušenie toho chorého obmedzenia príjmov pre rodiny so zdravotným postihnutím. S vašimi úradníkmi sme si vlastne pred schôdzou aj prešli body, ktoré sú rozdielne, alebo teda akým spôsobom to riešite vo vládnej novele, akým spôsobom riešime zmenu započítavania darov v našej novele, a musím povedať, že je to naozaj veľmi podobné. Možnože jedine by som sa pristavila pri tej, pri obmedzení, teraz neviem paragraf, ale v písmenku, odstavci a), kde máte stanovenú výšku darov, pri ktorých sa neurčuje účel na 12-násobok životného minima. Beriem, že je výborné, že nezisťujete účel. Na druhej strane znova to spôsobí u tých, ktorí naozaj nezneužívajú takýto inštitút, starosť odkladania si všetkých, ja neviem, bločkov, náležitostí, aby ste vedeli posúdiť, koľko v skutočnosti naozaj ten človek získal.
Ja vám poviem takú vec, že naozaj veríte tomu, že tí ľudia, ktorí podporujú takéto rodiny, že by tie rodiny podporovali, aj keby vedeli, že sa im žije nad úroveň? Že by to bola forma, ktorú by dokázali práve tie rodiny s deťmi alebo s príbuznými ťažko zdravotne postihnutých vo veľkej miere zneužívať? Obávam sa, že toto je úplne zbytočné pravidlo, ktoré ste práve pri odstránení tohto opatrenia zaviedli. Myslím si, že aj bez toho, bez nutnosti preukazovania sumy alebo teda vyhodnocovania sumy 12-násobku životného minima, by to mohlo existovať, pokiaľ by bolo jasne preukázateľné, že tento príspevok alebo ten dar od ľudí, či fyzických, či právnických osôb, ide na účely zlepšenia zdravotného alebo sociálneho vylúčenia alebo stavu samotnej rodiny, ktorá tento príspevok dostáva.
Takže vlastne všetko, ktoré v novele, čo sa v novele nachádza, veľmi vítam zvlášť preto, lebo o tomto sa tu hovorí už niekoľko rokov. Som rada, že vláda konečne nabrala odvahu a prijala opatrenia, ktoré v malej miere zlepšia život. Len podotýkam, ja chcem veriť, že nezostanete len pri tomto. Celý zákon o kompenzáciách je nastavený veľmi, na jednej strane hovoríte aj vy, aj ľudia z ministerstva, že až príliš solidárne, ale na druhej strane vieme, že častokrát sa používajú tieto kompenzácie veľmi neobjektívne. Budem rada, ak sa nájde mechanizmus, ktorý pomôže zabezpečiť využívanie kompenzácií v čo najobjektívnejšej forme. Budem rada, ak nespravodlivosti, o ktorých sme sa možno v priebehu posledných dvoch mesiacoch dočítali v rôznych správach, v rôznych článkoch, sa už nebudú diať.
A možno posledné, čo by som chcela v tejto súvislosti povedať a vyzvať aj vládu, nebol by spôsob vytvárania, teraz sa to volá opatrovateľský príspevok, nebolo by lepšie, keby sa takýto príspevok už, keby nebol takýto príspevok príspevkom, ale by sme hľadali spôsob, ako vytvoriť z opatrovania skutočné zamestnanie? Skutočné zamestnanie aj pre blízkych, blízke osoby. Teda nielen pre, cez, nielen cez obce, samosprávy, tak ako je to dnes, skrátka 24-hodinová starostlivosť, podobne ako je to pri náhradnej starostlivosti o deti, môže vytvoriť nejaký podobný inštitút s tým, aby ľudia, ktorí sa 24 hodín starajú o svojich príbuzných, mali možnosť čerpať dovolenky, dovolenku. Teraz ale nemusíte mi odpovedať na to, že veď existuje už odľahčovacia služba, lebo vieme, že nie vždy funguje, nie všade funguje, že veľmi ťažká je tá dostupnosť k nej, ale proste aby mali, aby sa našla aj iná možnosť čerpania dovolenky a možno aj nemocenských dávok.
Tu by som možno opäť premostila k návrhu zákona, ktorý sme predkladali na minulú schôdzu, kde sme žiadali práve pre opatrovateľov aj osobných asistentov o zmenu v prístupe k dobrovoľnému poisteniu, kde vieme, že teraz sa môžu dobrovoľne pripoistiť ľudia len balíkom, celým balíkom. A práve v prípade osobných asistentov aj opatrovateľov by bolo veľmi potrebné a veľmi vhodné, aby sa dala možnosť vybrať si z tohto balíka poistenie, napríklad nemocenské poistenie, prípadne poistenie v nezamestnanosti. Takže otázka je, že či vláda aspoň bude zvažovať zmenu koncepcie alebo prístupu práve k opatrovateľom v tom, že by sa z daného príspevku stal pracovný pomer.
Keď sme sa o tom bavili s vašimi zamestnancami ministerstva, oponovali, že veď ale im sa aj tak príspevky na dôchodkové poistenie rátajú z priemernej mzdy. Áno, však ide naozaj o veľmi ťažkú prácu a berem, že toto je možnože to plus, ktoré by malo, malo vyvážiť to, že nemajú nárok na dovolenku, to, že nemajú nemocenské. Len toto je, toto všetko je pre nich hudba budúcnosti, ktorú beriem, ale predsa len dávam tú otázku, že tá zmena konceptu, že či by nebola aj v danej chvíli lepšia pre opatrovateľov, tým, že by sa nemuseli báť, že čo sa stane s nimi, tak ako sa to deje v týchto prípadoch, že ak im opatrovaný zomrie a oni budú vystavení tomu, že proste po tých iks rokoch, ktoré venovali službe najbližšiemu, sa nebudú vedieť hneď uplatniť. Oni sú vlastne vtedy postavení hneď na holičky a proste v tej ťažkej životnej situácii ešte musia riešiť aj to, že ani len to poistenie v nezamestnanosti nemali, a teda ani nárok na príspevok od štátu ako nezamestnaní.
To by bolo zhruba všetko, čo sa týka novely a možnože aj toho rámcovania, širšieho rámcovania toho, čo, čím sa vláda mohla zaoberať a zatiaľ nezaoberala. Ja stále verím, že toto je len prvý krok a budú nasledovať ďalšie kroky, ktoré reálne zvýšia nielen sumu príspevku na opatrovanie, ale zvýšia aj a zlepšia situáciu rodín, ktoré sa o ťažko zdravotne postihnutého, o ťažko zdravotne postihnutého starajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

Ďakujem.
Pani kolegyňa Jurinová hovorila o spravodlivejšom posudzovaní príspevku, a tak ja by som k tomuto mala ešte jednu pripomienku. Napríklad, nemyslíte si, pán minister, že by sa malo, mal automaticky príspevok, ktorý sa kráti z dôvodu dochádzania do školského zariadenia, vyplácať počas mesiacov júl a august v plnej výške automaticky? Pretože je v tomto prípade evidentné, že títo opatrovatelia sa starajú alebo teda že tie osoby odkázané na pomoc do toho zariadenia nedochádzajú, to znamená, že nie je tam splnená táto podmienka, že navštevujú zariadenie viac ako 20 hodín, a teda mali by, mali by ten príspevok dostávať.
Ešte by som chcela spomenúť to poistenie, o ktorom tu hovorila kolegyňa. Aj pani Vaľová povedala, že zdravotnú starostlivosť tí opatrovatelia zabezpečenú majú, že tam problém nie je. Ale problém je v prípade, ak už ďalej sa nemôžu starať o toho blízkeho príbuzného práve z dôvodu tých svojich zdravotných problémov a nemajú zabezpečený vlastný príjem, pretože neboli nemocensky poistení. A toto je problém. Takže preto tam je dôležité aj to nemocenské poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti.
A tiež by som ešte chcela tiež zdôrazniť to, že tí opatrovatelia budú mať vyššie dôchodky, ale ten príjem potrebujú už teraz.