10. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja som chcela len veľmi krátko uviesť na pravú mieru. Neviem, či som sa zle vyjadrila, ja som nepovedala, že neexistujú reštrukturalizácie, kde by bola miera uspokojenia nad 5 percent. Ja som povedala, že ľudia, s ktorými som komunikovala, a nebolo ich veľa, boli to možno štyria, piati, tí mi hovorili svoje skúsenosti zo svojej praxe, čiže nejaký vyseknutý pohľad na vec. Takže len pre poriadok.
Ďakujem pekne.

Ja by som; ďakujem. Ja by som chcel uviesť k tomu, čo hovoril kolega Krajniak o tom, že ako vznikajú tie problémy, ktoré sa aj tento zákon snaží riešiť a ktoré ich poslanecký klub sa snaží riešiť takzvanými exekučnými amnestiami. A ešte o tom, dnes, si myslím, bude reč, že dôvodom toho, že tieto problémy v takejto obrovskej miere existujú, je to, že nefungujú niektoré základné funkcie štátu, nefunguje polícia, nefungujú súdy, a preto sme sa dostali tam, kde sme. A, samozrejme, ja môžem vyjadriť pochybnosť o tom, či také riešenie, ako pán poslanec Krajniak navrhuje, či je realistické vzhľadom na to, aké právne pomery tu panujú a aj vzhľadom na to, aké sú reálne práva tých, ktorých sa to dotýka. Ale niekedy si hovorím, že vyriešiť tento problém nie je ľahké a bude treba urobiť niečo veľmi novátorské.
Ďakujem.

Pán kolega Pčolinský, len ako poznámka, ja v zásade v istom zmysle chápem pani ministerku Žitňanskú v tom, že ona rieši tú časť problému, ktorú má takpovediac v rezorte, a ten problém je ďaleko väčší. Ja som sa snažil akurát vo svojom vystúpení poukázať na to, že aj v tej jej rezortnej časti problému sa podľa môjho názoru dá urobiť viacej.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, osobne vítam tento návrh zákona, prináša veľa potrebných zmien. Ako vládna koalícia sme dlžní voči občanom istým spôsobom v exekúciách poupratovať. Život je zložitý a Slovák zďaleka nemá príjmy, respektíve životné istoty na úrovni priemeru Európskej únie a ekonomicky najsilnejších štátov ani nehovorím. S priemernou mzdou sme na chvoste v Európskej únii, minimálna mzda takisto, o dôchodkoch je zbytočné hovoriť a argumentovať tu s nejakými číslami.
Takáto situácia vedie k zadlžovaniu ľudí, hlavne tých sociálne najslabších, ktorí potom logicky majú problém dlžoby splácať. Že je to otázka aktuálna, o tom svedčia rastúce počty exekúcií. Kým v roku 2008 počet došlých žiadostí o exekúcie bolo 396-tisíc, zhodovať s počtom vybavených žiadostí a z nevybavených zostávalo zhruba 1,5 milióna, v roku 2016 je to už horší vo všetkých ukazovateľoch, počet vybavených žiadostí je o 30-tisíc menší ako počet došlých a počet nevybavených žiadostí narástol na 3,3 milióna.
Samostatné počty exekúcií sú jedna stránka veci. Ale tieto čísla majú aj svoju štruktúru, poukazujú na ďalšie problémy v tejto oblasti. Napríklad okolo 40-tisíc ľudí pod exekúciou evidovaných je na úrade práce. Aký majú motív títo ľudia pracovať? Nechcú zarábať na splácanie dlhov, radšej sa nezamestnajú. Samozrejme, že takto dostávajú sa na sociálne dno a výrazne je aj väčší počet exekvovaných dôchodcov. Oproti januáru tohto roku je ich v súčasnosti o 2 500 tisíca viac. Je to dosť dôvodov, aby sme sa s touto problematikou systematicky zaoberali.
V súčasnosti je na Slovensku exekúcia takpovediac veľká čierna diera, do ktorej keď niekto spadne, je, len veľmi ťažko sa z nej vyhrabeme. A aby nevznikol omyl, ja netvrdím, že dlhy netreba splácať a odpúšťať ich, no súčasný mechanizmus vymáhania dlhov by mal viesť k bezodkladnému uspokojeniu veriteľa, teda k splateniu dlhu a nemal by dlžníka zničiť, respektíve dlhým konaním a predlžovaním jeho problémov.
Čo teda náš systém v exekúcii potrebuje, to sú jasné pravidlá a rýchlejšie konanie. A myslím si, že tento zákon to rieši čiastočne. Veľa myšlienok v navrhovanej novele naozaj vedie k tomuto cieľu a v rýchlosti sa niektorých aj dotknem.
Zriadenie jedného, jediného exekučného súdu by mal, naozaj mohlo znamenať urýchlené konanie. Osobne si najviac na tomto návrhu novely zákona cením to, že zavádza prehľadné pravidlá pre účastníkov jednak centrálnou evidenciou, v ktorej bude zverejnený aktuálny stav exekúcie a jej účastník bude môcť kontroly... (reakcia spravodajkyne) aha, pardon, pardon. (Reakcia spravodajkyne.) Áno, pardon. Pardon. (Reakcia predsedajúceho.) Nasleduje na ten ďalší, áno. Prosím? (Reakcia spravodajkyne.) Nie, pardon.

Haló, haló, vecne, nie vtipne, vecne. Napriek tomu pán Muňko má pravdu. Slovensko je dneska jedna veľká exekučná diera a ja som rád, že pán Muňko k tomu vystupuje, lebo určite mi dá za pravdu, že Sociálna poisťovňa dvakrát, myslím, vyhlásila generálny pardon a my vlastne v tom návrhu exekučnej amnestie, my sme nechceli nič iné, len generálny pardon na sociálnu, zdravotnú, daňový úrad. Vyriešilo by to viac ako pol milióna exekučných konaní. Vyriešilo by to to, čo pán Muňko takisto spomínal, že ľudia nemajú žiadnu motiváciu sa zaradiť do pracovného procesu a robiť na dlhy a robiť, vlastne dostávať životné minimum.
Čiže, pani ministerka, ešte raz, ten návrh vášho zákona nie je zlý, len my tvrdíme, že nerieši ten najväčší problém. Rieši tú žabu na tom slonovi. Čiže fakt, naozaj by bolo dobré, ak by sme sa tomuto venovali trošku viac a ja by som veľmi privítal, keby ste prišli s iniciatívou, ktorá by vyriešila komplexne ten obrovský počet exekúcií, ktorý tu je, lebo zaťažuje to jednak sociálny systém, bohužiaľ to deformuje aj pracovný trh, pretože mnoho z týchto ľudí pracuje načierno, lebo nemajú žiadnu motiváciu robiť oficiálne a nehovoríme o tom, že sú v čertovom kole, zo začarovaného kruhu ktorého sa nevedia dostať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
A chcem sa poďakovať, dámy a páni, naozaj dobrej a vecnej diskusii. A chcem rovno na úvod teraz v rámci prvého čítania potvrdiť absolútnu otvorenosť k ďalším diskusiám o tomto návrhu zákona a pripravenosť, keď sa dohodneme, na zmenách, ktoré budeme považovať za vylepšenie, tak myslím si, že nič nebráni tomu, že sa na tých vylepšeniach dohodnúť môžeme. To je v zásade aj generálna odpoveď pani poslankyni Kiššovej.
Pán poslanec Krajniak položil niekoľko otázok vo svojom vystúpení a viackrát sa tu ako keby dostali do debaty exekúcie. Aj keď je ten návrh zákona o exekúciách nasledujúcim v rade, ono, samozrejme, tie dve témy súvisia veľmi úzko a nie náhodou tie návrhy zákonov predkladáme paralelne, pretože naozaj to má svoj súvis. A ja si myslím, že tá debata, ako vyriešiť toho 3,6 milióna exekúcií, ktoré sú momentálne na súdoch, vy ste povedali, pán poslanec Pčolinský, nejaké číslo, ktoré sa týka fyzických osôb. Skôr sa obávam, že nikto dnes z nás nedisponuje skutočne reálnym číslom, koľko fyzických osôb je pod exekúciami, pretože tie počty exekúcií, každá exekúcia je vedená zvlášť. To znamená, nevieme dnes odčítať počty fyzických osôb, voči ktorým sú vedené exekúcie, pretože voči jednej fyzickej osobe môže byť vedených aj niekoľko exekúcií a pravdepodobne to aj tak je a budeme o tom hovoriť pri ďalšom návrhu zákona.
Predsa len pán poslanec Krajniak sa ma pýtal na nejaké dáta. Nedisponujeme dátami. Ťažko sa odhaduje niečo dopredu. Pracovali sme s dátami, ktoré nám môžu niečo indikovať, a síce poznáme dáta, ktoré sa týkajú dvoch zraniteľných skupín. Jednou zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní a druhá zraniteľná skupina sú dôchodcovia. A k tomu máme dáta z ústredia práce, že pokiaľ ide o nezamestnaných, tak oni nám povedali číslo, okolo 40-tisíc sú pod exekúciami nezamestnaní. To je dát.., to je jedno číslo, ktoré viem povedať. A druhé číslo, približné, ktoré viem povedať, že okolo 60-tisíc dôchodcov má exekúciu na dôchodok. To sme dostali zo Sociálnej poisťovne zhruba takéto číslo, čo už samo osebe niečo indikuje, že to sú asi zraniteľné skupiny, ktoré môžu prichádzať do úvahy, ak sa pýtame na číslo.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o otázku pána poslanca Krajniaka pri splátkovom kalendári na tú výšku 30 %, tu chcem poukázať, a pardon, teraz si zoberiem dikciu zákona so sebou... (ministerka išla na miesto navrhovateľa po podklady), tu chcem poukázať na § 166b návrhu zákona, ktorý hovorí o pohľadávkach vylúčených z uspokojenia. A pohľadávky, ktoré sú pri oddlžení vylúčené z uspokojenia, tak je to práve príslušenstvo, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky, príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, pohľadávky zo zmenky, zmluvné pokuty. Čiže sú časti pohľadávok, najmä príslušenstvo a sankcie, ktoré vylučujeme z uspokojenia v rámci oddlženia, neviem, či je to dostatočná odpoveď na tú otázku, ale považujem to za dôležité povedať, môžme sa, samozrejme, na to v rámci diskusie pozrieť a ešte sa na tú tému porozprávať.
V reštrukturalizácii, tiež odpovedám pánovi poslancovi Krajniakovi, tých 50 % v návrhu zákona, pokiaľ ide o rozsah uspokojenia pohľadávky, nie je stanovené v návrhu zákona plošne, musím to upresniť. Ak to nezaznelo, hovoríme o tomto limite pre nezabezpečené pohľadávky, čiže pre iné typy veriteľov, ktorí majú zabezpečené svoje pohľadávky, tí sú v inom režime. Máme za to, že tú zákonnú ochranu treba dať tým, ktorí majú nezabezpečené pohľadávky, čo sú spravidla tí malí alebo tí, ktorí majú pohľadávky z obchodného styku, ale nie sú dostatočne silní, aby si mohli vymôcť voči dlžníkovi zabezpečenie. Tá suma je, samozrejme, na diskusiu.
Ale jednu poznámku k tomu chcem povedať. Reštrukturalizácia nie je jedno jediné riešenie na situáciu, keď je dlžník v úpadku, stále tu máme situáciu konkurzu a, samozrejme, konkurz nemusí byť a priori likvidačný, koniec koncov naša právna úprava umožňuje aj predaj podniku v rámci konkurzu. Umožňuje, nevyužíva sa to a prečo by sa to využívalo, keď máme také komfortné podmienky na reštrukturalizáciu, pochopiteľne.
Čiže ja si od tej novej právnej úpravy sľubujem aj to, že sa trošku budú aj dlžníci motivovať. Za prvé, že majú nejak nastavené podmienky a musia dopredu počítať s tým, že ak chcú ísť do procesu reštrukturalizácie, tak tie kritériá sú nastavené po novom, a teda musia na reštrukturalizáciu asi pamätať skôr, respektíve ju musia inak dizajnovať. Možno sa s tými bankami dohodnúť na financovaní práve pre splnenie záväzkov voči nezabezpečeným veriteľom. A na druhej strane, áno, stále je tu ten priestor konkurzu, ktorý sa dá využívať iným spôsobom, akým sa využíva dnes.
Toľko v rámci odpovedí na otázky, ktoré padli v rámci diskusie. Ešte raz sa chcem za ne poďakovať a ešte raz chcem deklarovať naozaj otvorenosť na ďalšie diskusie v rámci druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som skoro povedala, že pokračujeme v téme, pretože na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok. Aj tento návrh vecne vychádza z programového vyhlásenia vlády a cieľom je, aby týmto aj programové vyhlásenie bolo naplnené.
Dámy a páni, aj dnes sme hovorili veľa o exekúciách a o exekúciách sa naozaj hovorí a píše veľa a exekúcia vo všeobecnom vnímaní je považovaná za zlo. A platí pritom, že ale bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva, a preto sa snažíme urobiť v tom systéme poriadok. Účelom návrhu zákona je zmena súčasnej právnej úpravy vo viacerých parametroch vedenia exekučných konaní s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému a zefektívniť vymáhanie pohľadávok. A keď hovorím v tejto súvislosti o udržateľnosti systému, tak myslím udržateľnosť systému, celého systému vymáhania práva, to znamená vrátane súdneho systému ako takého.
Právnou úpravou kladieme väčšie nároky na exekútora a dávame do vyrovnanejšieho vzťahu záujem veriteľa a ochranu dlžníka. Z praxe poznáme situácie, že ľudia musia zaplatiť neúmerne veľa v porovnaní s dlhom, kvôli ktorému exekúcia vznikla. Rovnako poznáme situácie, že od dlžníka sa ale nedarí vymôcť splatenie dlhu napriek tomu, že si užíva majetok a z toho vyplývajúci komfort.
Na tento účel sa snažíme stanoviť jasné pravidlá, od pravidiel pre návrh na vykonanie exekúcie, jej vedenie či odklad a zastavenie exekúcie. Úprava vytvára podmienky na jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zavádza nové procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.
Jedným z kľúčových bodov návrhu je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike s výlučnou kauzálnou príslušnosťou na vybavovanie exekučnej agendy. Toto opatrenie zabezpečí úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných vecí a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Zároveň odbremenením ostatných súdov od administratívnej agendy spojenej s exekučnými konaniami zabezpečíme, že súdy sa budú môcť venovať predovšetkým na to, na čo sú určené, a to je rozhodovanie sporov. V konečnom dôsledku si sľubujeme, samozrejme, zlepšenie prístupu spravodlivosti pre všetkých.
Na tomto mieste aj v nadväznosti na tú predchádzajúcu diskusiu si dovolím uviesť, ako vyzerá súčasný stav vybavovania exekučnej agendy na súdoch, pretože myslím si, že práve to poznanie existujúceho stavu ako keby pomôže tomu, aby tie zmeny, ktoré predkladáme, sa stali zrozumiteľnejšími. V prvom rade, to číslo som už spomínala, na všetkých všeobecných súdoch na Slovensku nám dnes leží zhruba 3,6 milióna exekučných spisov v nejakom štádiu konania. A ja som použila to slovo "leží" 3,6 milióna exekučných spisov možno práve preto, pretože mnohé tieto exekučné spisy spočívajú na súdoch roky, a o ich zastavenie nemá nikto záujem. A pritom pohľadávka sa nevymáha. Na základe informácie, ktoré máme zozbierané zo súdov, sa možno domnievať, že možno až 70 % týchto exekúcií, ktoré dnes sú na súdoch, sú vlastne prípady, ktoré spĺňajú kritériá na zastavenie konania. Robili sme prieskum na niektorých súdoch a toto nám z toho vychádza.
Zároveň tento stav predstavuje pomerne veľkú záťaž pre celý súdny systém, pretože exekúciami sa dnes zaoberá v nejakom pomere, aj keď len v desatinovom pomere, dokopy podľa výkazov sudcov 350 sudcov z 1 300, to je abnormálna situácia, a zhruba 600 vyšších súdnych úradníkov z 900, ktorých máme v systéme. Hovorím, nie plnou svojou kapacitou, v nejakej časti, aj keď v malej časti, ale má to svoje dopady. Toto považujeme za skutočnosť, ktorá pre fungovanie systému ako takého je dlhodobo neudržateľná.
A ešte k tomu doložím aj iné čísla, ktoré poukazujú na to, že ten súčasný stav dospel aj do štádia veľmi deformovaného trhu, ak to tak môžem nazvať, pretože keď pracujeme s číslami za rok 2015, kedy napadlo na súdy niečo vyše 500-tisíc nových exekučných prípadov, tak z týchto vyše 500-tisíc prípadov piati exekútori si rozdelili 26 % týchto prípadov, keď berieme deviatich najväčších, tak deviati exekútori dokopy zhruba 33 % zo všetkých týchto prípadov. Máme približne 330 exekútorov a na základe čísel z roku 2015 môžem povedať, že deväť exekútorov berie zhruba tretinu trhu. Toto je prostredie, v ktorom sa hýbeme. A v rámci tohto prostredia naším cieľom bolo urobiť jednu zásadnú vec, a síce posilniť zodpovednosť exekútorov za vedenie exekučného konania a preniesť na neho časť rozhodnutí, ktoré je treba v exekučnom konaní robiť, najmä rozhodnutia o zastavení exekúcie, s tým, aby súd pôsobil ako odvolacia inštitúcia, aby sme udržali rozhodovanie súdov na jednom pracovisku.
Vychádzali sme z toho, že pri týchto deformáciách nemôžeme tieto kompetencie alebo túto verejnú moc preniesť na exekútorov bez toho, aby sme pretrhli väzbu medzi veriteľom a exekútorom. Preto sme dospeli k záveru, že naše ciele vieme naplniť len vtedy, keď zavedieme náhodné prideľovanie súdnych prípadov na princípe krajov. Zároveň nám tento systém umožní ďalšiu dôležitú vec, a síce spájať exekúcie vedené proti jednému dlžníkovi u jedného exekútora, čo môže priniesť aj úspory v systéme, aj posilniť právnu istotu dlžníka.
Okrem toho návrh zákona zavádza princíp paušálnych nákladov, ktoré budú určené vyhláškou. To znamená, že náklady vedenia exekúcie budú predvídateľnejšie aj pre dlžníka, ale aj pre veriteľa v prípadoch neúspešných exekúcií.
S posilňovaním zodpovednosti exekútorov na nich zároveň kladieme aj vyššie požiadavky. Do náhodného výberu budú môcť byť zaradení iba tí, ktorí budú spĺňať personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a nesmú mať dlhy voči oprávneným, lebo, žiaľ, aj takých exekútorov máme. Preto navrhujeme, že dlhy voči oprávneným budú závažným disciplinárnym previnením, kde minister spravodlivosti bude môcť okamžite pozastaviť výkon funkcie exekútora a pokiaľ sa takéhoto konania exekútor dopustí opakovane, je to dôvod na odvolanie exekútora z funkcie.
Návrh tiež rieši otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Navrhujeme, aby sa v priebehu troch rokov v prípade fyzickej osoby alebo jeden a pol roka v prípade právnickej osoby, ak sa v takomto období nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť. Jednoduchší bude aj odklad exekúcie, povinný bude mať právo raz za exekúciu požiadať o odklad, je na ňom, kedy si tento odklad vyberie, ale bude tak môcť urobiť len raz, a to na tri mesiace. Rozhodovať o tom bude exekútor bez súhlasu oprávneného. Ďalšia možnosť je, že namiesto odkladu môže povinne využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať blokovaný majetok.
Transparentným a aktuálnym informačným zdrojom o prebiehajúcich exekúciách by mal byť centrálny register exekúcií, ten už existuje, ale rozširujeme obsah informácií, ktoré majú byť z centrálneho registra informácií zistiteľné, a pre oprávneného bude prístupná informácia o aktuálnom stave vymoženia nároku. Súčasne sa budú po dobu trvania exekúcie na webovom sídle ministerstva spravodlivosti zverejňovať všetky poverenia na vykonanie exekúcie, čo má nepopierateľný význam pre tretie osoby, ktoré sú povinné súdnemu exekútorovi poskytnúť súčinnosť, aby si overil oprávnenosť požiadavky exekútora.
Ja, dámy a páni, tento návrh, ktorý predkladám, považujem za zásadnú a dôležitú zmenu. Zásadnú a dôležitú zmenu pre fungovanie celého súdneho systému a zásadnú a dôležitú zmenu pre fungovanie systému exekúcií a pre nastavenie efektívneho, ale zároveň aj spravodlivého systému, ktorý nastaví v exekučnom konaní fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň aj zefektívni vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov.
Je to ťažký návrh zákona, ja opäť aj v tomto prípade, chcem deklarovať absolútnu otvorenosť aj v rámci druhého čítania diskutovať, vysvetľovať, keď treba, tak nájsť alebo hľadať aj cesty vylepšenia tohto návrhu. Ale opakujem, je pre nás a pre fungovanie systému vymáhateľnosti práva podľa mojej mienky v tomto čase absolútne kľúčový a bez vyriešenia tejto témy sa nedokážeme pohnúť ďalej. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona. Súčasne v súlade s čl. 6 zákona, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu mi dovoľte učiniť vyhlásenie vzhľadom k tomu, že v rámci právnej praxe tento zákon je veľmi často využívaný, ale na druhej strane skúsenosti z tejto oblasti nevyhnutne určite pomôžu aj skvalitniť legislatívny proces.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona, ktorý je rozsiahly, je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu a dovoľte mi, aby som sa do nej prihlásil ako prvý.

Ďakujem pekne.
Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na úvod filozoficky začal k tomuto návrhu zákona. Prejdem postupne k jednotlivým konkrétnostiam.
V prvom rade, otázka pre nás v prvom rade spočíva v tom, aké postavenie exekútora chceme, aby mal mať. Na jednej strane, a dneska je postavenie exekútorov také, že fungujú v rámci komerčného práva, fungujú samostatne, fungujú na základe, vykonávajú, samozrejme, štátnu moc a nútený výkon rozhodnutia, inými slovami exekúciu, ale súčasne sú subjektami, ktoré svojím spôsobom vykonávajú, týmto spôsobom z hľadiska ich príjmov a príjmovej stránky podnikateľskú činnosť. Alebo na druhej strane je to súdny komisár, kde sa vyžaduje prísna a tvrdá regulácia zo strany štátu a, samozrejme, aj obmedzené a primerane regulované spôsoby ich činnosti vrátane aj príjmovej stránky.
Dámy a páni, exekúcie ako také sú nepochybne súčasťou právneho štátu a potrebujeme ich, aj keď exekútor možno ako politik je jeden z tých najmenej obľúbenejších v našej spoločnosti. Ak si hovoríme o vymožiteľnosti práva, všetci chceme, aby sme sa dostali k rozsudku. To je ten základ, o ktorom sa tu v parlamente naozaj najčastejšie hovorí, aby sme sa dostali k rozsudku rýchlo a aby rozsudok bol spravodlivo. Ale nemôžeme zabúdať na prípady, keď je vydaný rozsudok, ale tá druhá strana, ktorá je ním zaviazaná, odmieta na základe; právoplatne rozhodnuté veci na základe vydaného rozsudku plniť. Načo nám je rozsudok, keď tá druhá strana, ktorá prehrala, ho nemieni rešpektovať?
Práve kvôli tomu je nevyhnutný aj výkon rozhodnutia a štát sa dávnejšie rozhodol, že pri peňažných pohľadávkach to pôjde formou exekúcie, výkon rozhodnutia, ktorý je nútený a vykonáva tú spravodlivosť, ktorá už bola daná na základe právoplatne rozhodnutej veci. Či sa nám to teda páči, alebo nie, exekúcie na Slovensku vo všeobecnosti musia byť.
Musíme si ale aj povedať, že veľké množstvo vecí, ktoré sa na Slovensku v rámci exekúcií dejú, tak vychádzajú nie veľmi zo spravodlivých rozsudkov a nie veľmi z procesu, ktorý bol zákonný pri nachádzaní rozhodnutia súdu. Potom už len exekútori svojou časťou pridávajú tej nespravodlivosti a máme dosť veľké množstvo exekučných konaní, ktoré nemusíme považovať za férové. Ja by som sa tejto snemovni chcel možno s odstupom dvanástich mesiacov poďakovať za veľmi razantné zmeny, ktoré sme urobili v spotrebiteľských, v spotrebiteľskom práve a v oblasti ochrany spotrebiteľa, kde sme sa snažili pomôcť ľuďom, voči ktorým sú uplatnené nároky zo zmenky, ktorá je už zakázaná, dávno, niekoľko rokov zakázaná v spotrebiteľských vzťahoch, bez ohľadu na to niekto si drzo dovoľuje prísť na slovenské súdy so zmenkami proti spotrebiteľom cez Českú republiku, tieto vymáhať v súdnom konaní, súdy, bohužiaľ, vydali rozsudky, aké vydali, a exekútori ich vymáhali.
Vo veľkom množstve prípadov sme pomáhali spotrebiteľom, a to je o znižovaní tých nespravodlivých exekúcií, ktoré sme robili, a myslím si, že v tomto trende treba nastúpiť. Chcem povedať len toľko, že nemôžeme svet vidieť len čierno-bielo. Exekúcie, pokiaľ chceme vymožiteľnosť práva, musia byť, ale tie exekúcie musia byť spravodlivé, nárok, ktorý je priznaný súdom, musí byť zákonný, musíme veriť tomu rozhodnutiu, príslušenstvo primerané. A tam ešte máme možno a do budúcnosti aj množstvo vecí, kde vidíme rezervy, a musíme v tom pokračovať.
Inými slovami, máme záujem na tom, aby exekučné konania ako druhé štádium občianskeho súdneho konania, kde po zisťovacom konaní musí prísť výkon rozhodnutia, pokiaľ ho niekto dobrovoľne neplní, musí byť rýchle, férové, spravodlivé a musí fungovať. V tejto veci môžem povedať, že ak ide o odborný názor, tak v prvom rade je asi záujem každého, aby exekúcie boli efektívne, aby boli vykonané, aby exekútori pracovali naplno.
Máme dneska, a to môžem s ohľadom na návštevu ústavnoprávneho výboru, ktorá skončila včera v Českej republike, trošku viacej exekútorských úradov ako napr. v Čechách. Poviem to porovnanie. V Čechách je cca 150 exekútorov a dvojnásobná populácia, to znamená na celú Českú republiku je 150 exekútorských úradov. Na Slovensku máme možno 250 exekútorských úradov a polovičnú populáciu. To znamená, že tri-, štyrikrát väčší nápad vecí je na jeden exekútorský úrad v Českej republike oproti Slovensku.
Ja osobne poviem a stotožňujem sa s pani ministerkou v tom, že nepovažujem za dobré, keď na rozhodnutí exekútorského úradu, ktoré pošle povinnému, nájdete spisovú značku ex 80000/2016, aby jeden exekútor mal 80-tisíc exekučných vecí, to sa mi zdá už veľa. Aby stihol obslúžiť toľko exekučných vecí tak, že sa postaví zo stoličky a ide hľadať, šetriť majetok povinnému, už sa mi to zdá ako fabrika a veľkovýroba. Nehovoriac o tom, že si spomeniem aj na nášho bývalého kolegu pána poslanca Hlinu, ktorý tu menoval konkrétnych exekútorov, a ja ich menovať nebudem, ale kto si pamätá tú rozpravu z našich kolegov, tak určite mi dá za pravdu, že to už budí dojem takého systémového oberania ľudí o peniaze. Ale ten systém, bohužiaľ, začína pri porušovaní spotrebiteľských práv, pri uplatňovaní nezákonných nárokov a, bohužiaľ, pri ich priznávaní zo strany súdov a končí pri exekúciách, kde je istina tisíc eur a vymáhaný nárok 5-tisíc aj s príslušenstvom. Veľké množstvo zmien, ktoré sme urobili bolo účinných až tak, že niektoré zo spoločností, ktoré možno povedať, že dajú 100 a pýtajú naspäť 200 za rok, odišli zo Slovenska. Môžme im zamávať, ale s radosťou.
Dámy a páni, ak vidíme exekúcie, treba vidieť exekúcie tam, kde vymáhame nárok oprávneného, ktorý si ho zaslúžil, mal ho priznaný súdom, ale odlíšme aj tie, kde tie nároky sú neférové, to vás chcem poprosiť, lebo exekúcie ako také pre vymožiteľnosť práva musia byť. Teraz máme nejakých 250 exekútorských úradov a plus-mínus niekto s ich prácou môže byť spokojný. Hovorím, zdá sa mi veľa nápad vecí 80-tisíc, ale keď som dostal napr. v Čechách otázku, koľko považujem exekučných vecí za primeraný nápad na jeden exekútorský úrad, aby to neprekročilo určitú hranicu, nedokážem, priznám sa, nedokážem kvalifikovane odpovedať. Dneska táto právna úprava prináša veľmi vážnu zmenu, a to je, že zaniká právo oprávneného vybrať si exekútora.
Právo oprávneného pri súkromných pohľadávkach, pri verejných pohľadávkach, samozrejme, sa to mení tým, že peňažné pohľadávky, blokácie bude robiť Sociálna poisťovňa napr. sama, to je dobrý prvý krok a už nebudú pochybnosti o korupcii a tak, ďalších negatívnych veciach. Ale pri súkromných pohľadávkach ten veriteľ, ktorý si vyberá exekútora, mal právo vybrať si ho a súčasne tým, že niekoho oslovoval, jedno asi z jeho rozhodnutí bolo, že si vyberal kvalitu. Vedel, že niekto vstane zo stoličky, pôjde za povinným, častokrát aj pri ohrození vlastného života, ten exekútor zasahuje, hľadá hnuteľný, nehnuteľný majetok, a toto právo svojím spôsobom sa oprávneným berie, ktorí oprávnení sú v tomto prípade najväčším lakmusovým papierikom. Chcem povedať, že v tejto jednej časti po odbornej stránke mám iný názor s pani ministerkou, napriek tomu, že poviem, že mi vadí nápad exekučných vecí 80-tisíc a podobne na jeden úrad, čo už považujem za maximálne neprimerané.
Na druhej strane ale exekútor, pokiaľ bude mať istý prídel roboty a bude vedieť, že aj keď nejakým spôsobom, aj keď nejakým spôsobom neurobí nič, ale tá robota bude ďalej prichádzať, tak je to veľká zmena, ktorá vytvára riziko, že aj tí nekvalitní exekútori zostanú v systéme.
Chcem povedať, že chápem, prečo pani ministerka urobila túto zmenu, a dovolím si ju vysvetliť a poviem, že aj má právo ju urobiť. A túto zmenu budem pravdepodobne naozaj rešpektovať, pretože ten systém, ktorý je zavedený, napriek tomu, že túto jednu vážnu vec berie, čo mi je veľmi, veľmi ľúto, lebo to je záruka kvality rýchleho vymáhania pohľadávok, že si oprávnení mohli vybrať svojho exekútora. Tá zmena je vynútená koncepčnou zmenou, ktorú pani ministerka v tomto návrhu zákona urobila.
Exekútor podľa tohto tým, že rozhoduje niektoré veci, musí byť nestranný a musí byť tým pádom prideľovaný súdom a inak ako náhodným výberom sa to už nedá. To je asi jeden z tých základných dôvodov, prečo tento pokus v zásade veľmi razantnej zmeny som ochotný strpieť a naozaj len čas ukáže. Chcem len zdvihnúť prst v tom, že aby nás situácia nedonútila vrátiť sa k ďalšiemu; spätne k pôvodnému systému.
Chcem veľmi poďakovať za konštruktívnu diskusiu s pani ministerkou, pretože my sme na odbornej úrovni, verím, že debatovali už niekoľkokrát a množstvo, množstvo pripomienok, ktoré tento systém – alebo rizík – môže prinášať, pani ministerka v zákone odstránila.
V žiadnom prípade, a to exekútori musia počuť, keď už budú mať pridelenú robotu, ak toto musíme strpieť, ako zákonodarca takéto niečo schváliť v záujme systému odbremenenia súdov, nemôžu, nemôžu mať predstavu, že od oprávnených, ak majú garantovanú prácu, dostanú aj preddavky pri finančných plneniach. Jednoducho to nejde, že niekto dostane prácu a súčasne aj peniaze vopred a stále ale tento zákon neupúšťa systém, že exekútor funguje na základe obchodných vzťahov zo štátne, s verejnou mocou. Pozor na to!
Inými slovami, som veľmi rád, že predkladaný návrh zákona nepočíta s preddavkami, ale na druhej strane musíme si aj povedať, akým spôsobom budú exekútori vyčíslovať trovy, aby to nebolo neprimerané. A poukazujem aj na dopady starých exekučných vecí, ktoré budeme ešte musieť v rámci legislatívneho procesu riešiť.
Rád by som v tejto súvislosti poukázal na jedno rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré teraz budem parafrázovať, môžem ho dodať neskôr, ktoré sa práve zaoberalo postavením exekútora. Ústavný súd v Českej republike, ktorý nám môže byť akurát len príkladom, ale verím, že dobrým, vyslovil názor, že exekútor je – napriek tomu, že narába so štátnou mocou – podnikateľským subjektom v zmysle tom, že pri úspešnej aj neúspešnej exekúcii nesie obchodné riziko úspešnej aj neúspešnej nevybavenej veci. To znamená, inými slovami povedané, že pokiaľ je exekútor neúspešný pri vymáhaní z hľadiska jeho nákladov v konkrétnej exekučnej veci, čo sa stáva, pretože máte množstvo firiem, ktoré nám niekde uniknú, množstvo povinných, ktorí, fyzických osôb, sú zrazu, bohužiaľ, bez majetku, bez domova, a v týchto prípadoch exekúcia úspešná nie je.
Ústavný súd Českej republiky povedal, že jeho náklady, náklady exekútora v tejto exekučnej veci si znáša exekútor sám vzhľadom k tomu, že je to riziko jeho činnosti, ktoré je kryté odmenou pri úspešných exekučných veciach. Inými slovami, a chcem tu teraz polemizovať, veľmi sa sťažujú na to kolegovia exekútori z Českej republiky, že im toto rozhodnutie Ústavného súdu trošku skočilo do úsmevu v tom zmysle, že nedá sa len argumentovať praktikou, že mám 100-tisíc vecí vo svojom úrade a teraz vy ich musíte zaplatiť, všetky náklady. Nie, ty si exekútor, ktorý dneska funguje na základe aj obchodnoprávnych vzťahov, tvoja odmena je definovaná tak.
A teraz si treba položiť otázku, akým spôsobom vyvažovať tvoje trovy pri neúspešných veciach. Toto je vec, o ktorej radi budeme v ďalšom legislatívnom procese diskutovať, pretože nesprávne nastavené trovy by znamenali veľký, veľkú záťaž na rozpočet, ale aj záťaž na účastníkov konania. My si musíme povedať, ako toho exekútora vidíme, či je súdny komisár, alebo funguje na základe obchodnoprávnych vzťahov, tak ako dnes.
Vymožiteľnosť práva, dámy a páni, prosím, nezabúdajme, že exekúcia, aj keď sa nám nepáči, vo väčšine prípadov, tam, kde sú právoplatné rozhodnuté veci a ak ich považujeme za spravodlivé, je nevyhnutná. A musíme aj vychovávať občanov k tomu, aby boli zodpovední. Pacta sunt servanda, zmluvy sa musia plniť. Keď si požičiaš, musíš vrátiť. Štát a každý ťa musí ochrániť pred tým, aby neprišiel úžerník a nepýtal od teba 200 %, 300 %, viacej. A to je naša úloha, to je úloha súdov a, samozrejme, aj určitých postupov na preskúmavanie rozhodnutí, či už odvolacie konanie, alebo potom samotné námietky v exekúcii. A v tomto prípade treba vidieť, že chceme, aby súčasne občania boli aj zodpovední, ale na druhej strane musíme, musíme nastaviť ten systém tak, aby nebolo, neboli exekučné konania príliš zaťažujúce súdy, a na druhej strane ale nemôžeme ich všetky zhodiť zo stola.
V tomto ohľade verím, že budeme diskutovať ešte o dĺžke exekučného konania v prípade jeho neúspešnosti, akým spôsobom, akým spôsobom zastaviť exekúciu, keď je exekúcia neúspešná z dôvodu, že nie je možné nájsť majetok. Preto, lebo môže existovať veľké množstvo príkladov, veľké množstvo príkladov takých, kde napríklad fyzické osoby, teraz vyjmeme právnické osoby, kde je to napríklad navrhnuté 18 mesiacov, a rád by som, keď už musí byť nejaká lehota na zastavenie exekúcie, aj o jej dĺžke polemizoval, ale napríklad aj pri fyzických osobách. Študent prvého ročníka, druhého ročníka vysokej školy ide načierno v električke, veľa takých prípadov je, dostane pokutu. Začne exekučné konanie, ale to exekučné konanie je úspešné až po piatich rokoch, keď doštuduje školu a on sa zobudí, keď sa zamestná, že prvú výplatu dá na veci, respektíve dá na svoje hriechy z minulosti. To je o jeho, to je naozaj o jeho zodpovednosti, zodpovednosti každého občana. Tá exekúcia ho dobehne. Pretože dneska by sme asi ťažko povedali, že každá exekúcia, ale malá exekúcia, keď sa neoplatí, nech sa nevymáha. Potom by nám behali asi v električkách len čierni pasažieri. Asi to cestovné napríklad platiť treba, aj keď teraz nie som ten, ktorý by toto obhajoval.
A napríklad sú také prípady, alebo žena ide, matka a otec na rodičovskú dovolenku a po troch rokoch sa niekto zamestná a vráti do systému a znova má mzdu. A vtedy začne byť účinná exekúcia a vtedy začína byť úspešná, možno čiastočne. Ja len chcem povedať, že niekedy to, ako sa kolegovia exekútori v Českej republike, s ktorými sme mali veľkú polemiku včera v Prahe, vyjadrili, zaparkovaná exekúcia, ktorá im vadí. Zaparkovaná, lebo to musia evidovať, vtedy má napríklad význam, lebo ten človek sa vráti do nejakého perspektívneho života, hovorím o fyzických osobách, s právnickými osobami je to už asi stratené po istom čase, sa vráti do normálneho života fyzická osoba a zobudí sa, že ja mám hriech z minulosti a musím ho vrátiť. Aby sme boli aj občania zodpovední a aby sme nielen na základe individuálnej represie, ale aj generálnej prevencie vo vzťahu k ostatným ukázali, že porušíš, tá sankcia alebo tá pohľadávka ťa neskôr dobehne.
A tu by som veľmi rád polemizoval a možno v ďalšom legislatívnom procese hovoril o dĺžke exekučného konania vo vzťahu k fyzickým osobám, aby sme to až tak veľmi nezjednodušovali. Hoci veľmi dobre chápem, veľmi dobre chápem cieľ ministerstva a pani ministerky v tom, že máme veľa, poviem český termín opäť, zaparkovaných exekúcií, s ktorými sa nič nedeje. Tam možno sú ešte také nuansy, čo keď je exekúcia druhá, tretia v poradí, vtedy nie je úspešná. Ale pri prvej exekúcii v poradí sa napríklad vykonávajú zrážky mzdy, sú príjmy a musíme si povedať, čo tá naša druhá, tretia, štvrtá exekúcia, ktorá čaká tri roky, kým sa tá prvá úspešne dokončí. A vo vzťahu k tomuto, vo vzťahu k tomuto legislatívnemu návrhu, ktorý verím, že budeme môcť prelúskať ešte v druhom čítaní aj v pléne a aj na ústavnoprávnom výbore.
Dámy a páni, inými slovami, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, je to, tento návrh zákona je veľmi zaujímavý námet, ktorý bude vyskúšaný v tomto volebnom období. A napriek mojej odbornej polemike v jednej časti, a to v časti prerozdeľovania vecí, ktoré už som povedal, že z technického hľadiska chápem, prečo bola urobená, si myslím, že máme možnosť posunúť veci trošičku ďalej. Chcem len povedať, že veľmi držím palce, aby sa tento právny názor pani ministerky osvedčil v praxi a aby som ja po určitom čase a skúsenostiach mohol povedať, že pani ministerka mala pravdu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Rád by som reagoval a beriem vystúpenie pána predsedu Madeja ako v podstate súčasť prezentácie tohto návrhu zákona. To, čo mám na srdci, by nevydalo na vystúpenie v rozprave, tak to hovorím len vo faktickej.
Pokiaľ ide o náhodné prideľovanie, tak dá sa povedať, že je to rozumný návrh, ale pravda je aj tá, že aj doterajší systém by mohol oveľa lepšie fungovať, keby prideľovanie, ktoré má na starosti súd, prebiehalo v súlade s tým, že by súd vedel, komu prideľuje, ako je ten-ktorý exekútor vyťažený. To sa nedeje, a preto je v tom takýto extrémny neporiadok.
Pokiaľ ide o nekvalitných exekútorov, tam by som apeloval veľmi na ministerstvo, aby vyvinulo tlak na exekútorskú komoru, pretože to je vecou exekútorskej komory, aby si dohliadla, že exekútori konajú riadne. To si komory, ako aj advokátska, tak aj exekútorská, vymienili, že to ako ony fungujú, do toho nikoho nič. Tak to predsa nesmie byť.
Pokiaľ ide o to, ako celkovo fungujú, ste povedali, nespravodlivé rozsudky, samozrejme, tu hovoríme o základnom zlyhávaní funkcií štátu. Takže to všetci vieme a to si myslíme, že je ťažší oriešok. Ale vo všeobecnosti oceňujeme tento návrh a myslíme si, že ho budeme chcieť podporiť.
Ďakujem.