10. schôdza

Ďakujem. Ďalšia otázka. Pán poslanec Baška už dostal odpoveď. Sedemnástka, pani poslankyňa Shahzad nie je prítomná. Pán Baška už dostal. Ďalšie dve otázky preskakujeme.
Otázka číslo 20, pýta sa pani poslankyňa Gaborčáková, je prítomná, ministra zdravotníctva Tomáša Druckera:
"Budú zdravotné poisťovne vytvárať zvlášť limity pre ošetrovanie pacientov - dlžníkov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ambíciou vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v súčasnosti treba pozrieť tlač 245, je exaktnejšia definícia stavu, kedy poistenec nie je považovaný za neplatiča poistného, a teda má nárok na plnú zdravotnú starostlivosť. To znamená, jasne sa definuje, že občan, ktorý sa dostal do stavu neplatiča nie vlastnou vinou alebo občan, ktorý už nemá možnosť tento stav ovplyvniť, ako napríklad osoba, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, a teda osobitný právny predpis mu zakazuje svoje dlhy voči zdravotnej poisťovni vyrovnať prednostne, nebude mať obmedzené právo na poskytnutie plánovanej, teda odkladnej zdravotnej starostlivosti. Rovnako to bude platiť aj pre tých občanov, ktorí svoj dlh uhrádzajú formou splátok na základe zdravotnou poisťovňou schváleného splátkového kalendára, ak ide o dlžné poistené vymáhané v exekučnom konaní, ak má s exekútorom dohodnutý splátkový kalendár, a taktiež je to v prípade osôb, ktorým bola súdom nariadená liečba, a v prípade premlčania dlhu, ak poistenec vzniesol námietku premlčania, je taktiež nárok na poskytnutie plnej zdravotnej starostlivosti.
Zároveň sa minimálna suma na zaradenie do zoznamu dlžníkov zvyšuje zo súčasných 10 eur na 100 eur a splátkový kalendár po vyhodnotení pripomienok nebude obmedzený maximálnou dobou plácania, doteraz to bolo 9 mesiacov, t. j. zdravotná poisťovňa bude môcť stanoviť aj dlhšiu dobu splácania. V súčasnosti nárok na všetku zdravotnú starostlivosť mali iba tí dlžníci, ktorí mali so zdravotnou poisťovňou dohodnutý splátkový kalendár a riadne ho platili.
Právna úprava v časti úhrady zdravotnej starostlivosti za dlžníka ostáva rovnaká. Zmenila sa iba definícia dlžníka v zmysle ustanovenia § 25a návrhu zákona.
Podľa návrhu zákona zdravotná poisťovňa nemá možnosť žiadať úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú dlžníkovi priamo od dlžníka. Zároveň dlžník nemá nárok na úhradu inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa preto v zmysle navrhovanej úpravy musí postupovať tak, že zdravotnú starostlivosť poskytnutú dlžníkovi poskytovateľovi neuhradí. Úmyslom zákona je primárne to, aby si dlžník zaplatil dlh na poistnom. Zoznam dlžníkov je verejný a informácia v ňom uvedená je ľahko dohľadateľná.
Poskytovateľ má v každom prípade nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti, avšak v prípade dlžníka nie od zdravotnej poisťovne, ale priamo od dlžníka. V dnešnej dobe už existujú technické riešenia, ktoré umožňujú prepojenie informačných systémov na úrovni dodávateľov softvérových riešení pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní, ktoré online pri zadaní rodného čísla umožňujú kontrolu zoznamu dlžníkov. Poskytovateľ má zároveň povinnosť informovať vopred pacienta o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti, preto musí disponovať informáciou o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Zistenie skutočnosti, či pacient je dlžníkom, tak poskytovateľa nijako významnejšie nezaťažuje. Uvedené tiež vyplýva z § 9 ods. 2, podľa ktorého má dlžník nárok na úhradu iba neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Všetku ostatnú zdravotnú starostlivosť musí poistenec podľa § 25a, teda dlžník, uhradiť priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
V prípade nesúhlasu lekára s posúdením zdravotnej starostlivosti ako nie neodkladnej zo strany zdravotnej poisťovni je možné obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má kompetenciu posudzovať postup zdravotnej poisťovne.
Neodkladná zdravotná starostlivosť je definovaná v zákone č. 576/2004 Z. z. Zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa podľa § 2 zákona č. 578/2004 Z. z. podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, disponuje odbornou spôsobilosťou, ktorá mu umožňuje posúdiť akútnosť zdravotného stavu pacientov.
Doplním, že včera sme v rámci úvodného slova diskusie k prvému čítaniu tohto zákona o tom hovorili. Aj pani poslankyňa Grausová dala k tomu v podstate pripomienku a sme o tom hovorili. A v tom kontexte zhruba, čo som teraz čítal, že rozumiem tým niektorým pripomienkam, ale mnohé, mnohé sa v podstate priblížili k tomu, aby, aby netrpel tým tak veľmi lekár, ale pokiaľ by sme umožnili, aby poistenec si neplatil poistné, na konci dňa by s tým trpel v podstate celý systém a niekto by to na konci dňa takisto musel zaplatiť.
Dúfam, že som uspokojil túto otázku.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, chcete položiť, nech sa páči, doplňujúcu otázku.

Ja sa chcem opýtať, problém je s bezdomovcami, ktorým nie je poskytnutá akútna starostlivosť, ale keďže potrebujú následnú starostlivosť a dostávajú sa do nízkoprahových služieb, napríklad do útulku, tam už následne by sme ich nemali prijať, lebo majú teda tie zdravotné problémy.
Ako z toho, čo ste čítali, teda to vidíte?

Tak ako som, ako som prešiel, ja chápem, že veľakrát je to eticko-humánny problém alebo otázka, keď vám príde pacient, ktorému poskytnete neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a vy viete, že tam sú ďalšie a ďalšie ochorenia, ktoré by bolo treba dosiahnuť, aby sa neopakovalo povedzme poskytovanie takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Môžme na to otvoriť nejakú diskusiu, ale nemali by sme prinášať také riešenia, ktoré vytvoria priestor na špekuláciu a nezodpovednosť zo strany platiteľov poistného. To znamená, motivovať ich k tomu, aby prestali platiť si poistné, pretože aj tak si nájdu spôsob, ako tú zdravotnú starostlivosť, im bude poskytnutá.

Ďakujem. Otázka č. 23, položil pán poslanec Ján Marosz ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi a znie:
"Začiatkom októbra zverejnil útvar ministerstva financií Hodnoty za peniaze záverečnú správu k revízii výdavkov na dopravu. Správa obsahuje viaceré opatrenia, ktoré by zvýšili efektivitu v rezorte dopravy. Získali by sme transparentné dáta a informácie o financovaní projektov a občan by ušetril množstvo hodín stratených v zle organizovanej doprave. Prosím o vyjadrenie, či existuje konkrétny plán so zodpovednými a termínmi, ale bez zbytočných investícií sme získali benefity z uvedenej správy."
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán poslanec. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja si uvedomuje potenciál, ktorý môže projekt Hodnoty za peniaze priniesť Slovensku. Veď posudzovanie výstavby bratislavského obchvatu D4/R7 tímom na Inštitúte finančnej politiky celý tento projekt prakticky odštartovalo a tým pádom sa dá povedať, že ministerstvo dopravy je s projektom hodnoty za peniaze od jeho úplného začiatku.
Rezort dopravy aj v posledných mesiacoch úzko spolupracoval s tímom Hodnoty za peniaze a v kooperácii vznikala aj správa, na ktorú sa odvolávate. Ak si tento dokument pozorne preštudujete, tak v ňom nájdete aj veľmi konkrétne úlohy, ktoré sme s tímom ministerstva financií definovali a ktoré majú potenciál preskúmať možné spôsoby zefektívnenia využitia peňazí, peňazí, ktoré v rezorte máme. V zmysle rozhodnutia vlády budú tieto úvahy do 30. 11. 2016 rozpracované do tzv. cestovnej mapy, kde bude jasne definovaná zodpovednosť za ďalší postup, ako aj časový plán, dokedy by sa mali tieto úlohy zrealizovať.
Treba si totiž uvedomiť, že v tomto prípade musí byť preskúmané a analyzované veľké množstvo dát a súvislostí. Treba preto detailne dohodnúť postup, kto, kedy a ako bude tieto dáta analyzovať, aby sme výstupy mali k dispozícii čo najskôr. Verím, že výsledky práce expertov budeme vedieť prezentovať v čo najkratšom čase a následne aplikovať do praxe, pretože, ako ste správne povedali, pozitívny výstup z týchto analýz malo potenciál nielen šetriť peniaze daňových poplatníkov, ale aj zlepšiť každodenné cestovanie pre veľké množstvo ľudí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak. Ďakujem, pán minister.
Ďalšia otázka, č. 24, pán poslanec Fecko nie je prítomný, prepadáva. Pán poslanec Gröhling nie je tu. Ani ďalšie dve otázky. Ja myslím, že dostal odpoveď.
Otázka č. 27, pán poslanec Jurzyca ministrovi financií Petrovi Kažímírovi. Otázka znie:
"Vážený pán minister, zmluva na nákup CT prístrojov pre nemocnice v Trstenej a Liptovskom Mikuláši predpokladala presun veľkej časti splátok do budúcnosti. Zmluva teda zvyšuje budúci verejný dlh. Má ministerstvo financií presné informácie o takýchto zmluvách uzavretých samosprávou?"
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene pána ministra financií, ktorého dnes zastupujem, vám poďakoval za položenú otázku, a zároveň mi dovoľte prečítať odpoveď pána ministra Petra Kažimíra.
"Návrhy zmlúv uzatvárame v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov subjekty verejnej správy vrátane samosprávy ministerstvu financií nepredkladajú. Záväzky vyplývajúce z dodávateľsko-odberateľských vzťahov" vyplývajú, "vplývajú na dlh verejnej správy a ministerstvo financií disponuje údajmi predkladaných subjektami verejnej správy vrátane samosprávy uvádzaných vo finančných a účtovných výkazoch na pravidelnej báze. Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy, pričom je pri ich používaní povinný zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia."
Ďakujem pekne.

Pán poslanec nechce doplňujúcu otázku.
Dvadsaťosmička, pán Gröhling. Nie je prítomný. Pán poslanec Dostál nie je prítomný.
Tridsiatka, pán poslanec Jurzyca opäť ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Otázka znie:
"Vážený pán minister, podľa materiálu ministerstva školstva Učiace sa Slovensko sa výsledky celoplošných testovaní nepoužívajú na účely hodnotenia kvality škôl a ani sa nezverejňujú. Nie je to v rozpore s cieľmi projektu Hodnota za peniaze?"