10. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ma ako, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som zaujal pár poznámok k uvedenému návrhu zákona, ktorý považujeme v našom klube za zbytočný.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 24 ods. 1 zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery. Podľa dnes platného zákona na splnenie podmienok pre registráciu cirkví a náboženských skupín je predovšetkým potrebné čestné vyhlásenie najmenej 20-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, a o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti, je potrebné, aby poznali základné články viery, učenia svojej cirkvi, a taktiež tam musia byť uvedené mená a priezviská, trvalý pobyt a rodné čísla.
Predkladateľ zákona uvádza ako dôvod na zmenu legislatívy eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie získanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Identický cieľ stanovili predkladatelia novely zákona, ktorý zaviedol sprísnené podmienky registrácie v roku 2007. Čiže podobná novela už, už bola schválená v roku 2007. Vzhľadom k tomu, že v tom období od toho roku 2007 doteraz nepribudlo k tým osemnástim registrovaným cirkvám, nepribudla žiadna nová cirkev alebo registrovaná skupina, tak zdá sa, že predložená novela je zbytočná.
Takže nazdávame sa, že predkladanie legislatívnych zmien by malo byť realizované vtedy, keď je taká potreba, keď sa ukazuje, že občania majú nejaký problém, že reagujeme na niečo, čo sa deje v spoločnosti, a preto predkladáme nejaké sprísnenie alebo nejakú zmenu. Zdá sa nám plytvanie, ak dávame novely zákonov, ktoré neriešia nič.
Takže veľmi radi budeme pozorne počúvať rozpravu a v podstate aj vaše argumenty, že čo tým, čo touto novelou vlastne chcete dosiahnuť. Slovenská legislatívna úprava je dostatočne prísna aj v porovnaní s inými krajinami. V čase prijímania zákona v roku 2007 platili v okolitých krajinách oveľa mäkšie pravidlá. V Poľsku bolo v čase prijímania zákona potrebných na registráciu cirkvi najmenej 100 členov, v Česku zas fungovala dvojstupňová registrácia, na získanie právnej subjektivity cirkvi stačilo 300 podpisov, na získanie ďalších práv, ktoré umožňujú výkon špecializovaných činností, ako napríklad sobášiť alebo zriaďovať školy, cirkev získa až potom, ak je registrovaná aspoň 10 rokov, zverejňuje nepretržite výročné správy o činnosti a plní si riadne záväzky voči štátu a tretím osobám a je bezúhonná.
Čiže na záver len tak sumarizačne. Naozaj potrebovali by sme detailnejšiu argumentáciu príčiny predloženia uvedeného zákona a, samozrejme, ak sa stotožníme s týmito argumentami, nemáme problém ako klub podporiť rozumné zmeny.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Podľa mňa sa veľmi dobre pýtaš, aké sú motívy našich poslaneckých kolegov, ktorí predložili zamýšľanú úpravu zákona. A asi nebudem ďaleko od pravdy, ak ten motív bude hrať vo veľmi úbohom politickom marketingu.
Totižto pravdepodobne majú kolegovia na mysli to, že treba vystrašiť obyvateľstvo možnou hrozbou registrácie islamskej, tak ak to nazvem, islamskej komunity, a na toto a len iba na toto im slúži to, že arbitrárne od stola bez diskusie zdvíhajú číslo pri registrácií z 20-tisíc na 50-tisíc. Veľmi dobre si uviedol príklad českého modelu.
Čiže ak by bola aspoň nejaká minimálna diskusia vznikla, ak by tu nešlo len o úbohý politický marketing, tak by sme sa možno zamysleli nad spôsobmi registrácie, pozreli si svoju vlastnú históriu v tejto oblasti, že od zavedenia 20-tisícovej hranice, ktorá tiež bola stanovená arbitrárne, nám nevznikla jedna jediná cirkev na, na Slovensku, a ak by sme zaviedli ten dvojstupňový model, tak, ktorý vysvetlím následne v rozprave, tak urobíme pre túto tému omnoho viacej, pretože by sme na jednej strane mali bariéru proti možnému zneužívaniu, na druhej strane by sme nebránili tomu, že ľudia, ktorí sa chcú organizovať aj takýmto spôsobom, sa de facto arbitrárne od zeleného stola zbavujú tejto možnosti. Čiže chcú vystrašiť ľudí, že bojujú proti islam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že čo si tam uviedol vo svojej rozprave, a myslím si, že áno, mali by sme to mať lepšie nejakým spôsobom zdôvodnené.
Doplním iba jednu vec, a síce, že keď bolo v pôvodnom zákone z roku ’91, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra, bolo v prílohe daných, koľko je cirkví na Slovensku, ktoré vznikali aj na základe súhlasu štátu, nie iba tým, že poukázali 20-tisíc, a keď som si pozrel do štatistiky, koľko asi tých cirkví z tých 15, ktoré sú tam uvedené ako v tom pôvodnom návrhu, koľko je nad 20-tisíc, tak vychádza mi 3 až 4 cirkvi, že takto mohli, nie sú to, všecko tých 14 je mimo tých 20-tisíc, to znamená, so súhlasom štátu akože vznikli a sú, áno, oficiálne u nás evidované. Takže zdá sa mi, že tá argumentácia by tu mala byť na mieste, že prečo prakticky sa niečo takéto zavádza, zvyšovanie tej kvóty. Myslím si, že 20-tisíc je už tiež dosť veľká akože cifra, ktorá tu funguje.
My keď sme mali na vznik strany potrebovať minimálne 10-tisíc a sme mali vyzbierať 13-tisíc podpisov a vyzbierali sme 13-tisíc, tiež to bola určitá práca, ktorú sme museli teda zvládnuť za určitý čas, a myslím si, že tých 20-tisíc je tiež dostatočne veľká, a to ešte nehovorím, že prakticky tí nejakí mini momentálne už ani, ani sa asi momentálne vznikať, že by takto nejakým spôsobom boli, takže beriem tak, že áno, asi trošku lepšie zdôvodnenie, ako povedal kolega, že zbytočné zákony zbytočne tu prijímať alebo novely, takže asi tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dobré ráno prajem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorého účelom, účelom predloženého tohto návrhu je zabezpečiť úplnú transpozíciu delegovanej smernice Komisie Európskej únie 2015/863 z 31. marca 2015, ktorou sa mení príloha 2 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/65, pokiaľ ide o zoznam obmedzovaných látok.
Návrh zabezpečuje úplnú transpozíciu delegovanej európskej smernice z marca minulého roka, ktorá mení zoznam nebezpečných látok, konkrétne ho rozšíri o štyri. Ich používanie v elektrických a elektronických zariadeniach môže mať počas postupov nakladania s elektroodpadom negatívny vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie aj na recykláciu.
Návrh zákona ďalej obsahuje prechodné ustanovenia stanovené v súlade s predmetnou smernicou. Tie sa vzťahujú najmä na zdravotnícke pomôcky, monitorovacie, kontrolné prístroje.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 195 z 12. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 192), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti , Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanovisko: Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 77 zo 4. októbra 2016 s vládnym návrhom zákona súhlasil, odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti s vládnym návrhom súhlasil, takisto ho odporučil schváliť. Výbor Národnej rady pre životné prostredie uznesením č. 29 zo 4. októbra 2016 takisto s vládnym návrhom súhlasil a odporúča ho schváliť s pripomienkou.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy nasledovne: o bode spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 192), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Citovaným uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, iba krátko, iba jednu vetu, možnože dve vety.
Nestáva sa to - aspoň doteraz v mojej praxi - veľmi často, aby sa okamžite zareagovalo na pripomienky nášho odboru legislatívy Národnej rady, ktorú vypracúvavajú ku každému zákonu, a to je v tej časti B, kde hovoria aj k tomu nejaké v podstate veci, a som veľmi rád, že v tomto prípade pri tomto zákone sa okamžite reagovalo a toto vás bude pozmeňujúcim návrhom, to, čo náš odbor legislatívy pripomienkoval k vecnosti daného zákona, sa prijalo na výbore a tým pádom myslím, že tak by to malo byť aj v budúcnosti. Nie iba tie časti C, kde sú legislatívnotechnické úpravy, ale pokiaľ ide o dobrú vec a podstatu veci, tak chcem veriť, že to bude tak aj nabudúce.
Takže doplnilo sa tam, že tieto nebezpečné výrobky sa vzťahujú aj na hračky, aj na výrobky určené na starostlivosť o dieťa. Tak myslím si, že je to taká podstatná zmena, ktorú náš odbor akože postihol a ju tam zapracoval.
Takže ďakujem pekne, pán minister, že takýmto spôsobom aj naši členovia výboru zareagovali, a dúfam, že aj do budúcna budeme sa zaoberať takýmito výhradami v časti B a prijmeme ich okamžite, pokiaľ budú spôsobilé na zlepšenie zákona.
Ďakujem pekne. A končím tak ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
Návrh odstraňuje nedostatočnú transpozíciu európskej smernice o odpade. V zákone sú doplnené osobitné kritériá, ktoré sa musia splniť v záujme dosiahnutia stavu konca odpadu. Zároveň sú v ňom doplnené ustanovenia týkajúce sa udeľovania súhlasov, hlavne čo sa týka zneškodňovania a zhodnocovania odpadov či nakladania s nebezpečnými odpadmi. Predkladaný návrh rovnako súvisí s potrebou plnenia všeobecnej ex ante kondiciniality v oblasti odpadového hospodárstva. V súlade s čl. 19 nariadenia Európskej únie 1303/2013 sú členské štáty povinné splniť tieto všeobecné podmienky najneskôr do 30. decembra tohto roka, inak im hrozí pozastavenie platieb na dotknuté operačné programy.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 196 z 12. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 78 zo 4. októbra 2016 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 30 zo 4. októbra 2016 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy nasledovne: o bode spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 39 z 11. októbra 2016.
V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prihlásila som sa do rozpravy k tomuto bodu programu napriek tomu, že nebudem hovoriť o zmenách, ktoré vláda v súvislosti s týmto zákonom do parlamentu prináša. Chcem len využiť možnosť, že máme otvorený zákon o odpadoch, a chcem hovoriť o probléme, ktorý považujem za mimoriadne závažný a ďaleko dôležitejší ako ten, ktorý je tu predložený. To sú zmeny, ktoré sú účinné od 1. 7. tohto roku, súvisiace s obalmi a neobalenými výrobkami. K 1. 7. tohto roku totiž nadobudli účinnosť ustanovenia, ktoré definujú, kto je výrobca obalu. Výrobcom obalu je podľa týchto ustanovení každý, kto zo zahraničia dováža nejaký výrobok a ten je zabalený v nejakom obale, alebo je ním každý, kto svoj výrobok alebo nejaký tovar do akéhokoľvek obalu zabalí a tento posúva v tom obchodnom procese ďalej.
Zároveň definuje, kto je výrobcom neobalového výrobku. Výrobcom neobalového výrobku je zase každý, kto si napríklad vytlačí vizitky, kto napríklad vytlačí nejaký reklamný plagát, leták, je ním akákoľvek účtovníčka, živnostníčka, ktorá si napríklad pre účely svojho podnikania kúpi tlačiareň a počítač a tie vybalí z nejakej krabice, už vygenerovala nejaký odpad v podobe obalu. To znamená, že, že takouto definíciou sa do tejto skupiny zahrnulo vyše 560-tisíc subjektov, ktorým zákon definuje nie malé povinnosti. Sú to teda všetky firmy malé, veľké, stredné, jednoosobové a sú to dokonca aj živnostníci. Títo majú, samozrejme, v súvislosti s týmto isté povinnosti, a to je registrovať sa na ministerstve životného prostredia, je to povinnosť mať uzavretú zmluvu s odpadovou spoločnosťou, to sú tzv. OZV-čky, čiže organizácie zodpovednosti výrobcov, a majú povinnosť posielať mesačne relatívne komplikované hlásenia, a to bez ohľadu na množstvo, ktoré produkujú. To znamená, aj keď je to že kilo ročne, aj napriek tomu majú povinnosť mesačne takéto komplikované hlásenia posielať.
Inými slovami, ak to zhrniem, to bolo veľmi zovšeobecnené, tak od 1. 7. sa tu spustila jedna obrovská byrokratická mašinéria, ktorá je spojená aj s finančnými nákladmi, s finančnou záťažou podnikateľov, a nielen podnikateľov, pretože tieto povinnosti nemajú len podnikatelia, ale majú ich aj neziskové organizácie, štátne inštitúcie a podobne. A ja naozaj nevidím v blízkej histórii nejakú, nejaký podobný, podobnú byrokratickú mašinériu, možno ešte pracovná zdravotná služba bola svojím charakterom podobný nezmysel a podobná byrokratická aj finančná záťaž, ale toto naozaj, naozaj je ako unikát.
Som presvedčená, že od účinnosti týchto ustanovení sa tu dosiahol nevykonateľný stav, dosiahol sa stav právnej neistoty, dosiahlo sa predraženie všetkých tovarov a služieb, ktoré sú v niečom zabalené. A dokonca som presvedčená, že samotné plnenie tohto zákona generuje nemalý odpad. Už len v súvislosti s plnením si týchto povinností sa tu začalo generovať veľké množstvo odpadu, a to už nehovorím o tom, že za neplnenie týchto povinností sú stanovené veľké pokuty.
Ak som hovorila o nevykonateľnom stave, chcem to trošku vysvetliť. Ak vyše 560-tisíc spoločností má takúto povinnosť, povinnosť registračnú, povinnosť uzavrieť zmluvu, a tých spoločností, tých OZV-čiek je podľa mojich informácií 11, tak ak by týchto 560-tisíc zmlúv bolo potrebné každú z nich len hodinu sprocesovať, a to veľmi dobre vieme, že keď nejaká spoločnosť uzatvára zmluvu s inou spoločnosťou, tak to trvá minimálne hodinu, ale ak by pri konzervatívnom odhade to trvalo hodinu, tak v týchto 11 firmách, ak by sa v každej z nich len traja ľudia venovali len uzatváraniu zmlúv a robili by to osem hodín denne a robili by to 260 pracovných dní v roku, tak každému z nich by to trvalo 8 rokov. A toto jednoducho nie je vykonateľné. Dnes za pár mesiacov prechodného obdobia, ktoré ministerstvo na túto povinnosť dáva, jednoducho nie je vykonateľné.
Ak som hovorila o stave právnej neistoty, hovorila som o tom, že pre mnohých je táto definícia nejasná. Mnoho týchto podnikateľov si vôbec nevie predstaviť, že oni sú výrobcovia nejakého obalu, pretože oni naozaj reálne nie sú. Navyše nebola k tomuto spustená žiadna informačná kampaň napriek tomu, že to postihlo tak strašne veľké množstvo ľudí, tak strašne veľké množstvo foriem, žiadna informačná kampaň, mnohí ani netušia, že takú povinnosť majú. Ďalej nezrozumiteľné usmernenia zo strany ministerstva, toto všetko jednoducho vytvára akýsi, akýsi právny stav neistoty a to naozaj nie je dobré.
Ak som hovorila o tom, že to spôsobí predraženie tovarov, tak zrejme sa zhodneme na tom, že náklady spojené s týmito povinnosťami sa premietnu do výrobkov, premietnu sa do cien výrobkov. A kým v minulosti túto povinnosť malo niekoľko jednotiek spoločnosti, ak dnes ju má 560-tisíc spoločností, tak už len táto administratíva, už len s týmto spojené transakcie, či už bankové, alebo, alebo akékoľvek iné potrebné, jednoducho predražia celý ten proces a to sa celé premietne do cien výrobkov. A toto nie je treba vôbec marginalizovať.
Ak som hovorila o tom, že samotná povinnosť zákona generuje veľký odpad, tak som tým myslela, že už len 560-tisíc zmlúv, ktoré treba vytlačiť v dvoch origináloch, je 560-tisíc krát možno 2-3 strany vytlačeného papiera. Ak som hovorila o tom, že tieto spoločnosti majú povinnosť sa registrovať, tá registračná povinnosť je v papierovej forme, ak sa nemýlim, ak sa mýlim, pán minister, opravte ma, podľa mojich informácií je to, je to tá povinnosť papierová, to je len zase 560-tisíc papierov. A toto, samozrejme, generuje veľký odpad.
Ak som hovorila o tých obrovských pokutách, tak len pre ilustráciu, ak sa spoločnosť nezaregistruje na ministerstve, tak pokuty začínajú pri sume 1 200 eur a končia pri 120-tisíc, toto nie je maličkosť pre malého živnostníka, ktorý aj keby dostal povedzme tú minimálnu sumu, nie je to maličkosť pre malého živnostníka, ak za nezaregistrovanie sa dostane takúto pokutu.
Toto všetko považuje za obrovský problém a z tohto dôvodu som aj zvolala zasadnutie hospodárskeho výboru, ktoré sa malo uskutočniť včera, a pozvala som naňho, na toto zasadnutie, pána ministra, pretože som chcela, aby nás informoval o tom, aká je aktuálna situácia, o tom, koľko je k dnešnému dňu - ten zákon platí štvrť roka, teda účinnosť týchto ustanovení platí štvrť roka -, koľko je na ministerstve evidovaných registrácií, či a resp. aká je spätná väzba od tých OZV-čiek, aké problémy evidujú, ako sa s nimi plánujú popasovať, či v tomto smere plánujú nejaké, nejaké zmeny legislatívne, či sa uplatňujú kontroly, či sa vykonávajú kontroly, aká tam je úspešnosť. Jednoducho, aby nás informoval o tom, aký stav v tomto je a čo sa s ním plánuje robiť.
Jednoducho si myslím, že hospodársky výbor má mať takúto informáciu, pretože toto sú naozaj nie malé dopady na podnikateľské prostredie, a chcela som, aby sme sa o tom teda v kľude pobavili a aby sme možno našli spoločné riešenie, ako s tou situáciou ďalej pohnúť. Bohužiaľ, sa toto stretnutie nepodarilo, zasadnutie výboru, pretože pán minister nás na poslednú chvíľu informoval, že na toto zasadnutie nepríde. A ja preto využívam tento priestor, aby som poukázala na to, že, pán minister, tá situácia je naozaj vážna, tam vonku je 560-tisíc spoločností, z ktorých, ja vám garantujem, 90 % ani netuší, že podľa takéhoto zákona má nejakú povinnosť. To znamená, 90, možno 95 % spoločností je dneska v stave, že nedodržiava zákon a ani o tom netuší. Netušia, že majú povinnosť sa niekde registrovať, netušia, že majú povinnosť mať nejakú zmluvu so spoločnosťou, s odpadovou spoločnosťou, netušia, že majú povinnosti poslať nejaké mesačné výkazy, a netušia, aké pokuty im hrozia.
Ja chcem veriť, že možno už aj vzhľadom na našu diskusiu spred piatich minút už aj vy chápete, čo tento zákon prináša, a chcem byť optimista, chcem veriť, že v krátkej dobe príde novela tohto zákona, a mám teda veľmi čerstvú informáciu, že sa takéto niečo plánuje a že príde novela sem nielen taká, akou je táto, a teda s drobnosťami, ale taká, ktorá naozaj bude riešiť problematický stav a ktorá pomôže podnikateľom, ktorí dnes naozaj sú týmto doslova, doslova pribití.
No kým tu táto novela nie je a dnes na stole nie je, nie je fér nechať tento stav len tak, pretože dnes je stav, že okolo 550-tisíc spoločností nedodržiava zákon. Podľa mojej informácie neoverenej máme registrovaných okolo 12-tisíc týchto spoločností a zvyšné nie sú. To znamená, približne 550-tisíc spoločností dnes nedodržiava zákon. A toto, dúfam, nie je želaný stav, hoci sú tu isté šumy, že nebudú udeľované pokuty. No ale vy, pán minister, nemáte kompetenciu rozhodnúť o tom, že pokuty neplatia. Pokuty boli riadne schválené týmto parlamentom, a preto sú platné. Nech je to akokoľvek nelogické, nespravodlivé, nekorektné, tak jednoducho je to platné. To je totižto parlamentná demokracia. A ak toto demokraticky zvolené plénum čokoľvek schváli, tak nemá nikto kompetenciu povedať o tom, že to neplatí. Jediný, kto môže povedať o tom, že to neplatí, je opäť toto plénum, a to formou, že nejaký ten zákon zmení.
A preto si dovolím povedať, že vy, pán minister, máte, máte tú kompetenciu priniesť sem návrh zákona, napríklad aby pokuty neplatili, aby sa znížili, aby sa zredukovali, ale nemáte kompetenciu povedať, že nebudú platiť, a preto som aj zvolala ten mimoriadny hospodársky výbor, pretože na ňom som vás chcela práve o toto poprosiť, aby ste sem s takouto novelou prišli. Keďže ste mi tú možnosť nedali, využívam to, že je zákon otvorený a prinášame aj s kolegyňou pani poslankyňou Annou Zemanovou dva pozmeňujúce návrhy, z ktorých jeden rieši to, aby sa dočasne neuplatňovali tie kritické ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 58 vo vzťahu k tým subjektom, ktorým tieto povinnosti pribudli od 1. 7. 2016. Ak by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, druhým je dočasné zrušenie pokút za neplnenie týchto povinností. O tom bude informovať bližšie pani poslankyňa Zemanová.
A chcem len povedať jednu poznámočku, nepovažujeme toto za dobré, vyšpičkované, priezračné, krištáľovo čisté riešenie, považujeme to za akýsi bypass tohto stavu, ktorý tu dnes máme, a nie je zatiaľ dôvodný optimizmus na to, že by ten stav bol v blízkej dobe zmenený.
A teraz mi dovoľte, prosím, prečítať pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovorila.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. (tlač 193).
Článok I sa dopĺňa novelizačným bodom 4, ktorý znie: 4. za § 135a sa vkladá § 135b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 135b
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2017
Ustanovenia § 51 (pozn. red.: správne "58") ods. 1, 2 a 4 sa v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 neuplatňujú vo vzťahu k tým právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom, ktorí povinnosti uvedené v § 58 ods. 1, 2 a 4 nemali pred 1. júlom 2016. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti."
Odôvodnenie som v krátkosti vysvetlila, to uvedené v pozmeňujúcom návrhu znie: Predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje dočasné neuplatňovanie § 58 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 79/2015 Z. z. Dôvodom navrhnutej zmeny je viacero aplikačných problémov, na ktoré sa pri tvorbe zákona zjavne opomenulo a na odstránenie týchto bude potrebné komplexnejšie legislatívne prenastavenie viacerých parametrov zákona. V dôsledku toho sa v medziobdobí, ktoré sa odhaduje do konca kalendárneho roka 2018, navrhuje dočasné neuplatňovanie nižšie uvedených ustanovení zákona vo vzťahu k tým subjektom, ktorým tieto povinnosti pribudli od 1. júla 2016.
Takže toľko jeden z týchto pozmeňujúcich návrhov.
Dovoľte mi ešte jednu krátku poznámočku. Pár minút pred mojím vystúpením som dostala avizované, že sa teda pripravuje, a pokiaľ sa stihne, tak aj bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý by mal rušiť celý § 58. Ak tomu tak bude a ak bude takýto pozmeňujúci návrh predložený, tak ho určite veľmi rada podporím.
Ďakujem veľmi pekne.