10. schôdza

Ďakujem. Práve rečnil poslanec, kvôli ktorému sa viac-menej tento zákon predkladá, čiže to je lex Matovič. Potvrdil, že je aj dobrý, ale aj dosť drsný rečník, ale i tak, a teraz sa obracam, samozrejme, najmä k tým, čo by tento zákon chceli schváliť, ale i tak jeho slová sú slovami. Vaše zákony, vážená koalícia, prechádzajú bez ťažkostí, vaša moc je uplatňovaná, tá sa nezastaví ani pred tričkami, ani pred nejakým transparentom, ani pred nejakou rétorikou.
Takže vlastne prečo lex Matovič? Však v podstate v politike slová, opakujem, ostávajú tam, kde môžu dosiahnuť slová. Jedinou odpoveďou je to, že obávate sa naozaj predsa len verejnosti. Obávate sa, že tu odznievajú slová, ktoré môžu strhnúť verejnú mienku na stranu opozície. Obávate sa, že robíte alebo budete robiť aj veci, ktoré by verejnosť neodobrila, a ak sa v parlamente dostatočne jasne, áno, možno niekedy aj s vizuálnymi pomôckami, odprezentujú, verejná mienka sa obráti proti vám. Na jednej strane je to dobrá známka, že máte strach pred verejnou mienkou, na druhej strane treba povedať, že strach nebol nikdy dobrým radcom a nepomohol v slovenskej politike nikomu, kto si myslel, že tuná všetko prevalcuje zo strachu a vonku si to nikto nevšimne.
Všimne, tu sa dá valcovať, ale vonku ľudia si o tom urobia názor a to slobodné slovo, áno, niekedy aj drsné, si vypočujete stokrát drsnejšie.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec, žijete vo veľmi zvláštnom svete, na ktorý si, samozrejme, postupom času zvykáme a učíme sa normálne fungovať v tomto parlamente.
Viete, vážení kolegovia, ktorí aj teda tak tlieskate veľmi, máme naozaj v tom čl. 19 ústavy napísané niečo o ochrane osobnosti. Parlament by malo byť miestom, kde naozaj príde reprezentácia 5 mil. ľudí, kde pravdepodobne každý normálny človek môže očakávať, že bude bezpečný, že ho nikto nebude fyzicky napádať a že ho nebude napádať slovne a že bude držať elementárny štandard ľudskej komunikácie.
Pán Matovič, ja, každý z nás nejako sa snaží počúvať toho druhého, ale vy principiálne nepočúvate nikoho. Vy žiadny dialóg nepotrebujete, vy ste mierou všetkých vecí. Vy netušíte o rokovacích poriadkoch absolútne nič, ja vás podozrievam, že ste neprečítali ani tento. Ale ten Kresák, ten Číž a tí iní prečítali desiatky rokovacích poriadkov, videli rokovanie parlamentov inde, sledujú Európsky parlament. Toto je druhé čítanie, pán Matovič, ste preukázali absolútne nespôsobilosť odborne hovoriť o rokovacom poriadku. Porušili ste zas demonštratívne rokovací poriadok, lebo v druhom čítaní sa už nevedú mítingové reči, má sa hovoriť k jednotlivým inštitútom. Dourážali ste každého, koho ste videli a podobne.
Jediné hodnoty, ktoré zdokonaľujete, je bezočivosť a neokrôchanosť, pán poslanec. Znovu ste to predviedli. A možno aj niektorí iní by sme mali porozmýšľať o tom, či sa nekompromitujeme, keď takéto konanie správame, aké drsné správanie? Surové, bezočivé urážanie politických súperov.
Predsa politická kultúra nie je vec, ktorá nemá byť chránenou hodnotou v tomto parlamente a pre každého z nás by malo byť cťou, keď rokujem s politickým súperom, aby som sa k nemu správal ako človek a rešpektoval ústavné právo na to, že máme právo na dôstojnosť, na fungovanie normálne. To diskutovať o veciach, ktoré tu hovoril pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Matovič veľmi správne poukázal na to, že táto novela netrestá iba opozíciu, ale aj časť koalície, preto by som pánovi predkladateľovi odporučil, aby si vypočul takúto radu. Naozaj by bolo nespravodlivé, keby pán Číž musel zaplatiť 2-tisíc eur za to, že si dá jeden cukrík, ktorý obsahuje iba dve kalórie, preto možno by stálo za zváženie, keby ste do tejto novely ešte dali nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré nastavia povedzme v kalóriách alebo v kilojouloch, koľko energie si môžu poslanci dopriať v rokovacej sále, aby to bolo férové a spravodlivé. Naozaj 2-tisíc eur za 2 kalórie, to je naozaj vysoká cena.

Je niekedy ťažké vystúpiť s takými titánmi slova a reči, ako bol pán poslanec Číž, a preto by som si na tvoje vystúpenie, Igor, dovolil zareagovať asi na tú najpodstatnejšiu vec, ktorú som počul, a to bolo, že si sa pýtal, kto je arbitrom. A ja mám totižto pocit, že v strane SNS hneď po voľbách zabudli, kto je arbitrom tohto pléna, a zabudli na to, že do tohoto pléna ich môžu dostať a môžu vyhodnotiť ich správanie len a len voliči.
Ja som v jednej debate zažil pána Pašku z SNS, ktorý hovoril, že on sa medzi volebnými obdobiami zodpovedá iba 6-tisíc svojim vlastným členom strany, a snažil som sa mu tam vysvetliť, že to je strašný omyl, pán Paška, vy sa celým svojím správaním, konaním, svojimi návrhmi zákonov a tým, čo robíte v pléne parlamentu a spoločnosti, vždy od prvého do posledného okamihu zodpovedáte voličom.
A myslím si, že veľmi dobre, tvrdo, jasne si ukázal, že ten, kto si chce toto arbitrovstvo, toto rozhodcovstvo zobrať a chce si ho zobrať predseda parlamentu, sa absolútne a strašne mýli, pretože na konci dňa volič bude musieť vyhodnotiť, či sa vydali v tejto ambícii správnym alebo nesprávnym smerom.
Keďže pri SNS ako koaličnom partnerovi SMER-u sa vydali nesprávnym smerom a často si sa pýtal, prečo kryjú Kaliňáka, prečo im nevadí bývanie premiéra v byte daňového podvodníka, je jasné, že, a dúfam, že volič to vyhodnotí správne a už ich sem do Národnej rady nepošlú.

Ďakujem za slovo. Ja by som to tak zhrnula, že čo nám vlastne prekáža na tejto novele rokovacieho poriadku. Spôsob prípravy daného zákona, to, že je vytvorená len preto, lebo vám vadia prejavy opozície. To, že chcete menej pracovať v zmysle menej počúvať, menej počúvať debaty v parlamente. A predtým som hovorila, že preto, lebo to chce pán predseda. Hovorila som o privlastnení si aj celej Národnej rady a teraz by som to možno zmenila na to, že, lebo sa hanbíte za členov vlády, ktorí kryjú dépeháčkarov. Proste prekrývate kauzy a je vám to trápne, že sa o tom rozpráva v Národnej rade. To je hlavný dôvod, prečo meníte rokovací poriadok. Zapchať ústa a čo najmenej toho od opozície počuť.
Len si uvedomte, keby ste prestali s takýmto krytím, keby ste reagovali na výzvy, na to, aby sa naozaj a skutočne vyšetrovali veci, nič také by sa nerobilo. Uvidíte, sami by ste videli, ako by sa zmenila kultúra v parlamente. Takže vaším nekonaním sa deje to, čo sa naozaj deje.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Matovičovi, ktorý veľmi výstižne zhrnul, prečo by naši koaliční kolegovia mali zobrať túto novelu a hodiť ju rovno do koša.
A ešte keď hovoril o obmedzení prejavu a skrátení slova, tak som si tak pre zaujímavosť pozrela, že koľkokrát vystúpili alebo ako sa zapájajú do diskusie naši koaliční kolegovia. A predstavte si, že medzi nami sedia kolegovia v parlamente, ktorí za celé to obdobie, za tých osem rokov, pardon, osem mesiacov, nepovedali jediného slova. Oni sa nezapojili do rozpravy, oni nepovedali jedinú faktickú poznámku, len stláčajú tie gombíky. Človek sa potom pýta, načo títo ľudia tu v parlamente vlastne sedia? A niekedy sa mi stáva, že tuto sa objaví niekto na tých stoličkách, sa pýtam, že kde sa ten človek vlastne vzal, lebo nikdy som ho nepočula nič povedať ani v rozprave, ani faktická pripomienka, nič.
Pán kolega Číž hovoril aj o hrubianskych spôsoboch, ja budem reagovať aj na to, čo hovoril pán Matovič. Ale tu, tu, kto tu vnáša hrubé spôsoby, kto nás, kto navrhuje opozičným poslancom zvieracie kazajky? Kto sa pýta, či opozičného poslanca otec v detstve bil? Kto nazýva opozičné poslankyne, že sú hysterické? Kto tu hovorí, pred chvíľou kolegyňa zo SMER-u, že klamem?
Kolegovia, vstúpte si do svedomia.

Ďakujem všetkým za konštruktívne poznámky alebo faktické poznámky.
A špeciálne by som si dovolil, teda ako samostatnú kapitolu, reagovať na pána poslanca Číža, ktorý teda sa cítil dotknutý a hovoril teda, že som ho veľmi urazil tým, že som ho spomenul v súvislosti s Tic Tacom. A hovoril teda, že som pošliapal jeho ústavné právo na ochranu osobnosti a nejako nerešpektujem elementárny štandard ľudskej komunikácie.
Naozaj, pán kolega Číž, sa vám hlboko ospravedlňujem, že som použil vaše meno a priezvisko s príkladom toho, že si môžete dať v tejto rokovacej sále z akéhokoľvek dôvodu jeden Tic Tac do úst a že som si vás teda dovolil akýmkoľvek spôsobom spomenúť v tejto rozprave.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, v bieloruskom parlamente raz prebiehala veľmi vzrušená a zúrivá debata, kde opoziční poslanci kritizovali prezidenta Lukašenka za to, že vďaka jeho hospodárskej politike je v krajine veľmi vysoká inflácia. Rozčúlený prezident Lukašenko túto debatu najskôr nervózne počúval, potom prišiel, vzal si slovo, prišiel ku kecpultu a povedal: "Vadí vám vysoká inflácia. Dobre, tak ju zakážme zákonom! Schváľme to!"
A toto presne sa mi zdá, že chcete urobiť týmto zákonom. Chcete zakázať niečo, čo sa zakázať nedá. Vy chcete zákonom zakázať Igora Matoviča. Ale to sa nedá urobiť zákonom a nedá sa to urobiť ani zákazom.
Keď Igor Matovič zaparkoval auto s nápisom "Fico chráni zlodejov" vedľa parlamentu, tak ste zakázali parkovať vedľa parlamentu. A tým ste neurobili zle Igorovi Matovičovi, urobili ste tým zle zamestnancom Národnej rady, ktorí proste teraz nemôžu vedľa parlamentu rokovať, á, nemôžu vedľa parlamentu parkovať.
Keď ste si nedokázali poradiť normálnym spôsobom s Igorom Matovičom v rokovacej sále, tak tu máme zákon, ktorým chcete zakázať Igora Matoviča takýmto spôsobom. Igor Matovič má transparent, zakážme ho zákonom. Mobily? Zakážme zákonom. Vadí nám niečo iné v rokovacej sále? Zakážme to zákonom. Ešte aj grafy, ešte aj tie chcete zakázať zákonom.
Ale toto je spôsob a proste systém riešenia problému na úrovni Lukašenka. Takto sa to vyriešiť nedá. V skutočnosti prikladáte šašovi oveľa väčší význam a dôležitosť, než si zaslúži. Hlina tu už nie je a vy nie ste schopní zvládnuť ani jediného parlamentného šaša inak, ako zakazovať ho zákonom? Viete, ako sa má riešiť šašo? Ignorovaním. Šaša najviac deptá, ak si ho nevšímate. Šašo zúfalo túži po pozornosti. Šašo nevie zaujať svojím programom alebo nejakými víziami budúcnosti. Preto sa snaží zaujať kostýmom alebo sa snaží zaujať tým, že uráža a nadáva, ostatným.
Parlamentný bard František Mikloško raz povedal takúto politickú poučku: "Keď niekto nevie zaujať inak, musí vedieť aspoň dobre uraziť." Takýchto ľudí tu máme ale viac.
Prečo šašovia neustále prekračujú tie hranice toho, čo by seriózny a normálny človek neprekročil? No preto, že jednoducho chcú vzbudiť aspoň trochu pozornosti. A mnoho z nás v tomto parlamente im, bohužiaľ, neustále skáče na lep.
Bol by vôbec Igor Matovič v parlamente, ak by dokázal byť premiér Fico aspoň trošku zdržanlivý a nezačal by mu prikladať dva mesiace pred voľbami takú pozornosť, že pritom s veľkou pravdepodobnosťou porušil zákon? A ja sa veľmi, veľmi budem zaujímať o to, ako bude vyšetrované porušovanie daňového tajomstva v tomto prípade. Bol by tu vôbec pán Matovič? Veď pán premiér Fico vzkriesil politickú mŕtvolu, vdýchol jej život a dnes ho tu máte. Vy ste si ho sem dopratali! Nie my sme ho sem dostali! Vy ste ho sem dopratali a teraz to chcete riešiť zákonom.
Múdry sa učí na vlastných chybách, iní sa učia aspoň na chybách iných. Ale prečo znovu robíte tú istú chybu, že dávate zvýšenú pozornosť niečomu, čo sa má riešiť úplne iným spôsobom?
Hovoríte, že týmto zákonom chcete riešiť a zvýšiť úroveň a kultúru rokovania v parlamente. Lenže úroveň a kultúra rokovania v parlamente sa nedá nastaviť zákonom. Táto úroveň závisí od ľudí, od vás, odo mňa, od každého z nás, kto tu sedí.
Dámy a páni, asi poznáte Archimedov zákon. Dovoľte, aby som vám teraz predstavil Krajniakov fyzikálny zákon, ktorý znie takto: "Úroveň a kultúra rokovania parlamentu je nadľahčovaná úrovňou politikov, ktorí do tohto rokovania vstupujú. Je priamoúmerná úrovni týchto politikov." A ako platnosť každého fyzikálneho zákona je treba dokázať, tak dovoľte teraz, aby som tento svoj zákon dokázal viacerými výrokmi.
Ak do parlamentu vstupuje na rokovanie minister Kažimír, ktorý je za SMER, spolu s ním debatujú napríklad poslanec Burian alebo poslanec Mihál, aká je úroveň a kultúra rokovania tohto parlamentu? Vysoká, bezproblémová. Možno to trošku naťahujú niekedy. Pre nás, ktorí sa v tejto odbornej problematike až tak nevyznáme, ale to je asi tak všetko, čo im môžme vytknúť.
Ak do parlamentného rokovania vstupujú napríklad ministri pán Gajdoš za SMER, pardon, za SNS, pán Drucker za SMER alebo pán Sólymos za MOST, aká je úroveň rokovania tohto parlamentu? Vysoká, vecná, kultúrna, bezproblémová.
Ak do rokovania parlamentu vstupuje ako podpredseda vedením parlamentu pán kolega Hrnčiar, aká je úroveň rokovania tohto parlamentu? Zase vysoká, zase bezproblémová.
Ale čo sa stane, ak do parlamentu vstúpi a do rokovania takisto pán premiér Fico, minister Kaliňák alebo pán predseda Danko? Nedejú sa tu náhodou také isté veci, ako sme videli pred chvíľou pri vystúpení kolegu Matoviča?
Nemali by sme sa zamyslieť aj nad týmto, že možno naozaj tí ľudia, ktorí sú hlavným aktérom toho rokovania, nejakým spôsobom ovplyvňujú tú atmosféru, ktorá tu je? A vymenoval som dostatok vládnych politikov a činiteľov na to, aby ste vedeli, že to nechcem robiť účelovo.
Pán premiér Fico, pán minister Kaliňák a pán Danko sú ako urán, plutónium a vodík. Ak vstúpia do tejto sály, rovnako ako pán Matovič, tak tu hrozí výbuch. Alebo Výboh? Výbuch. Každopádne, ak sú dnu v rokovacej sále, úroveň rokovania, ako hovoria priatelia Rusi, "pádajet a pádajet".
Tak sa pýtam, dámy a páni, ako toto chceme vyriešiť zákonom? Ja mám taký malý konštruktívny návrh. Vy skúste umravniť tých svojich, ktorých je len pár, ktorí tu robia zlú atmosféru, my skúsime ako opozícia umravniť tých svojich. A som si istý, že úroveň a kultúra rokovania tohto zákonodarného zboru sa prudko zvýši. A prestaňme sa zaoberať takýmito hlúposťami, lebo za to si nás ľudia neplatia.
A teraz dovoľte, aby som prešiel k druhej časti môjho vystúpenia, kde chcem na niekoľkých príkladoch ukázať, ako absurdné riešenie je zakazovať niektoré veci zákonom. Asi sme každý videli slávnu rozprávku Pyšná princezná, kde sa tiež niektoré veci zakazovali zákonom. Napríklad v tomto kráľovstve bolo zakázané spievať, a to je vec, na ktorú ste v rokovacom poriadku zabudli. Obmedzili ste vizuálne pomôcky, hovoríte o mobiloch, hovoríte o ďalších veciach, grafoch a tak, ale spievať sa tu bude dať ďalej. Akým spôsobom, ak chcete zabrániť tomu, aby táto snemovňa nebola nútená z opozičnej strany, aby sme nepoužívali, povedal by som, neštandardné nástroje na upozornenie na niektoré vypuklé problémy, ako chcete takýmto spôsobom vyriešiť zákonom, keď neustále obmedzujete ten priestor, aby normálny, slušný človek v tejto snemovni mohol vystúpiť?
Ja vám sľubujem, keďže ste na to zabudli, že akonáhle táto verzia rokovacieho poriadku prejde, tak v každom mojom vystúpení vám aspoň krátko zaspievam, samozrejme, vždy vecne a k téme, aby som neporušoval rokovací poriadok.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Krajniak, zväčša nezvyknem reagovať negatívne na opozičných kolegov, aj keď je opozícia a opozícia.
Naše hnutie nazývate politickou mŕtvolou a hovoríte, že nemáme program. Program máme, 140-stranový program, ktorý sme konzultovali aj s odborníkmi, na rozdiel od niektorých politických strán. A vaše hnutie dokonca z nášho programu okopírovalo viaceré návrhy zákonov, ktoré podáva do parlamentu.
A na rozdiel od vás nás, ktorých nazývate šašami alebo politickou mŕtvolou, tak nikto z nás, ktorí sme tu za OĽANO - NOVA, nikto z nás nepašoval ani striebro, ani sa s nikým nestretával, ani nechodil na žiadne oslavy s pánom Bašternákom. Čiže toto je ten rozdiel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak skúste si získať takých 160-tisíc preferenčných hlasov a ešte ich zvýšiť, pán kolega Krajniak, ešte ich zvýšiť spred minulých volieb o pár, o nejakých 10-tisíc viac, ako to urobil kolega Matovič, ako koľkí ľudia mu dali dôveru.
Nuž, nazývať šašovstvom to, že sa niekto nebojí a hovoriť pravdu sa mi zdá trošku primitívne.
Ďakujem.