10. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Rajtár.

Ďakujem za slovo a ďakujem za všetky konštruktívne pripomienky.
A pánovi Hrnkovi, k pánovi poslancovi Hrnkovi toľko, že mal jeden výrok pravdivý, keď povedal, že neoverené veci a lži sú obrazom koalície, s tým súhlasím. A potom druhýkrát zavádzal, pretože ja som hovoril o návrhu Daniela Lipšica, ktorý sme tu mali na jar v tomto volebnom období, kedy skrátka opozícia navrhovala vyšetrovacie výbory a vládna koalícia takúto možnosť zmietla zo stola. Absolútne som nehovoril o nejakých 90. rokoch v časoch HZDS a aké peripetie mali s vyšetrovacími výbormi v tom čase. Ten návrh opozičný na vyšetrovacie výbory bol takým spôsobom, že to bol ústavný zákon, to znamená, že by sa to zapracovalo do ústavy, nebol by to iba nejaký zákon, ktorý by, dajme tomu, odporoval ústave. Čiže tento zákon by rozhodne protiústavný nebol.
Takže aj týmto chcem opäť vyzvať parlament, aby sme prijali možnosť vyšetrovacích výborov a zároveň, aby sme teda opravili rokovací poriadok všade tam, kde je to reálne, reálne potrebné, a aby sme sa nezaoberali horalkami a tričkami.
Ďakujem.

Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči, pani poslankyňa.

Dobrý deň, pani predsedajúca, milí kolegovia a kolegyne. Ja som sa rozhodla tiež vstúpiť do rozpravy o rokovacom poriadku, keďže vždy hlásam to, čo zažívam vo svojom profesionálnom živote roky rokúce, tak možno na podporu aj ľudí so zdravotným znevýhodnením. A chcem povedať, že naozaj je potrebné si, sa zamyslieť nad tým, že nie každý možno vedie politický boj, nie každý možno sa chce zviditeľniť. Ja sa nepotrebujem zviditeľňovať, ja som šťastná z práce, ktorú vykonávam roky rokúce. Ale čo ma mrzí, možno aj ten taký rozkol s našou kolegyňou Silviou Shahzad, kedy sa možno, možno si myslíme, že jej ide o nejaký politický profit, a preto som sa ja odvážila teda vystúpiť k rokovaciemu poriadku a k veciam, ktoré možno z môjho pohľadu tiež nie sú demokratické a možno proeurópske, a dnes naozaj sa musíme sa približovať ľudom so zdravotným znevýhodnením.
Práve preto som si dovolila poukázať na také dva aspekty, a to § 27 a teda aj časové obmedzenie v súvislosti na zdravotne znevýhodnených ľudí. Paragraf 27 ods. 7 hovorí: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese." Ja chcem poukázať na ľudí, ktorí majú spazmy a ktorí raz sa môžu dostať aj do parlamentu, lebo mnohí z nich už dostali aj Nobelove ceny a naozaj nedokážu sa vyjadrovať možno ani v pozvoľnom prednese, pretože im to zdravotný stav neumožňuje. "Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie." Tu by som chcela poukázať na to, že zákaz používania mobilných telefónov, iných technických zariadení, napríklad na telefonovanie, vyhotovenie fotografií, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Rada by som spomenúť zdravotne znevýhodnených ľudí, či už zrakovo alebo sluchovo. Tento rok kandidoval za poslanca Národnej rady aj človek so zrakovým znevýhodnením a s tým by mal obrovský problém. Neviem si predstaviť, ako by tento človek fungoval. Viete dobre, že v rámci kompenzačných pomôcok sú rôzne práve obrazovo-zvukové prezentácie so zvukovou kartou, a naozaj na to, že možno pozeráme na tú politiku takým okom a sme tu uzavretí a za všetkým vidíme politiku, môžete naozaj vyzerať pre ľudí z vonku a možno aj z Európy ako takej ako nejakí sedláci. Naozaj je potrebné dať priestor možno naozaj aj tým hendikepovaným práve cez zvukové záznamy. A keď príde taký človek do parlamentu, potom to budeme meniť? Veď to bude na hanbu. Naozaj možno tam zakomponovať aj to, že zvukový záznam je potrebné umožniť človeku, ktorý má hendikep, keď už myslíte, že to vidíme všetci politicky.
S používaním pomôcok súvisí aj nahrávka a ja si dovolím teraz povedať, možno na ďalšie zamyslenie. Súhlas na nahrávku možno získať viacerými spôsobmi. Najlepším je priamy súhlas nahrávanej osoby, ale súhlas môžeme získať aj nepriamo. Ak napríklad nahrávaná osoba vojde do miestnosti, ktorá je monitorovaná kamerou, a o tejto skutočnosti je osoba vopred informovaná. Taká osoba má za to, že súhlasí s vyhotovením nahrávky svojej osoby. A ako je to s naším plénom? Vstupujeme a musíme si byť naozaj vedomí toho, že ako sa správam, ako ma môžu zachytiť kamery. A naozaj zbytočné obmedzenie, aby zase zvonku naozaj tá Európa a ten vyspelý demokratický svet nevidel nás ako ľudí, ktorí, napríklad tá koalícia udupáva nejakým spôsobom a ubližuje jej. Naozaj skúsme sa pozerať na to tak nestranne a už keď vstupujeme na nejakú verejnú pôdu a sme nejakí verejní činitelia, musíme si naozaj uvedomiť, že sme viac pod kamerami, že naozaj môžu na nás vyťahovať rôzne veci. A preto nechajme na tom, nech ten človek, ktorý sa tak nespráva, nech si to niekto všimne. Ale nie možno ísť s tým nedemokratickým spôsobom a obmedzovať aj práva iných ľudí.
Tiež sa dotknem spomínaného časového obmedzenia rozpravy. Ja mám za to, že naozaj niekedy aj ja sama, keď som na medzinárodných konferenciách alebo odborných konferenciách, mám problém s dodržaním času. Ale dobre, pokiaľ sa to takto stanoví, tak fajn, zase vidím problém v ľuďoch, ktorí možno nebudú mať taký priestor za 30 minút, napríklad mám zase na mysli tých ľudí so spazmami. Alebo aj Silvia, keď si všimnete, keď Silvia ide, dosť dlho jej trvá, dokiaľ vyskladá myšlienky, dokiaľ povie, lebo ľudia s hendikepom majú naozaj reálny problém sa ináč vyjadrovať ako my. A preto si myslím, že opäť nepozerajme na to politicky, ale pozerajme na to ako ľudia, ktorí naozaj nielen hlásia, že v ich krajine sa uplatňujú práva a práva chránených záujmov ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale práve tento rokovací poriadok by mal byť nastavený tak, aby sme nevyzerali navonok, že naozaj sme nedemokratickí, že jedna strana ubližuje tej druhej a v konečnom dôsledku možno obmedzíme tú cieľovú skupinu, ktorá aj tak celý život bojuje s problémami.
Takže môj záver je, aby naozaj tento rokovací poriadok nebol o politických bojoch, ale o tom, aby sme ostali hlavne ľuďmi, ľuďmi, ktorí pozerajú na tých najzraniteľnejších.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Suchánek. Nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne a poslanci. Ja sa budem venovať tomu, prečo prišlo k tak prekopne rýchlej potrebe upravovať rokovací poriadok a aj spôsobu, ako tento návrh vznikol. Už to tu zaznelo, že účelom nového rokovacieho poriadku je urobiť poriadok s opozíciou v parlamente. A to je jednoznačný krok proti demokracií a proti slobode slova. Václav Havel povedal: "Prirodzenou nevýhodou demokracie je, že tým, ktorí to s ňou myslia poctivo, nesmierne zväzuje ruky, zatiaľ čo tým, ktorí ju neberú vážne, umožňuje takmer všetko." Myslím, že tento citát sa veľmi hodí na to, čo sa tu deje. Keby predsedovi parlamentu záležalo na tom, aby sme mali kvalitný a dobrý rokovací poriadok, tak by ustanovil demokraticky pracovnú skupinu, v ktorej by boli zastúpené všetky parlamentné strany a odborníci. Tí by potom mohli vypracovať návrh, o ktorom by sa tu rokovalo. Takýto rokovací poriadok by mal predpoklad byť kvalitným a bol by to taký rokovací poriadok, ktorý by každý nasledujúci predseda parlamentu nemusel meniť. Ja som presvedčený, že pánovi Dankovi nejde o kvalitný rokovací poriadok, ale je to poriadok, ale, resp. ide mu o poriadok, ktorý obmedzí demokraciu a slobodu slova. Obmedzení budú poslanci opozície a v podstate aj ľudia, ktorí dali hlas týmto poslancom. Je to nedemokratické správanie sa väčšiny aj predsedu parlamentu. Je to ignorácia opozície, je to ignorácia ich voličov a je to ignorácia demokratického parlamentarizmu. To by si mal predseda parlamentu uvedomiť. Keďže sa predseda parlamentu pán Danko nedokáže správať ako demokrat a nectí si slobodu slova, tak ani nedokáže porozumieť tomu, čo od neho žiada opozícia a ľudia, ktorí uznávajú slobodu slova.
Pri svojom inauguračnom prejave predseda Danko povedal, že demokracia je o rešpektovaní väčšiny. Vtedy som si na chvíľu naivne myslel, že je to len omylom popletený význam slov. Veľmi skoro som ale pochopil, že nešlo o nevinné skomolenie významu, čo sa jemu teda stáva častejšie, ale že je to jeho vnímanie demokracie, teda znásilnenie demokracie na Dankov spôsob. To všetko svedčí len o jednom, pánovi Dankovi nejde o kvalitný rokovací poriadok, nejde mu o slušný a demokratický parlament, ide mu o jeho píár. Predseda parlamentu pán Danko chcel navodiť dojem, že rokovací poriadok je najväčším problémom Slovenska, a pri tomto zastieracom manévri sa stáva hrobárom parlamentnej demokracie na Slovensku.
Pán Danko nie je v Národnej rade ani jedno celé funkčné obdobie a už má potrebu veľkých zmien a odstraňuje nedostatky rokovacieho poriadku, ktorý ešte ani sám stopercentne neovláda. Rokovací poriadok má zabezpečiť pravidlá rokovania v Národnej rade, a to tak, aby garantoval poslancovi slobodný výkon mandátu. Takýto rokovací poriadok ale nemá slúžiť len aktuálnym poslancom, teda poslancom aktuálnej koaličnej väčšiny. Rokovací poriadok má slúžiť 150 poslancom, teda aj poslancom z radov opozície. Rokovací poriadok má byť funkčný a efektívny k funkčným a efektívnym predpisom v ďalších alebo v tomto aj v ďalších volebných obdobiach. Ovšem môže sa takým stať, ak bude prijatý za takýchto podmienok? Tvrdím, že nemôže byť dobrým, ak nebol prijatý konsenzom, teda demokraticky s ohľadom na slobodu slova a prejavu. Predseda parlamentu nemá byť len jedným z členov koalície, on má byť predsedom celého parlamentu, teda všetkých poslancov, aj tých opozičných. Mal by preto hájiť práva aj tých opozičných, teda menšiny. A ako sám deklaruje, on ešte na to nedozrel a bojím sa, že ani nemá na to, aby to niekedy dokázal pochopiť.
A na záver by som ešte povedal, že ak veríte v slobodu prejavu, veríte v slobodu prejavu pre názory, ktoré nechcete. Napríklad Stalin a Hitler boli diktátori, ktorí podporovali slobodu prejavu, ale iba pre tie názory, ktoré chceli a potrebovali. Ale ak podporujete slobodu prejavu tú ozajstnú, znamená to, že podporujete slobodu prejavu práve pre tie názory, ktorými opovrhujete.
Ďakujem.

Ďakujeme aj my, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Na prejave pána kolegu Suchánka ma zaujalo to, že naozaj máme problémy v Národnej rade s rôznymi zákonmi, že prichádzajú veľmi často aj v priebehu jedného volebného obdobia novelizácie, novelizácie a že sa znova musí, znova novelizovať zákon. V prípade rokovacieho poriadku toto nebezpečenstvo, že sa bude novelizovať a že každý nejaký predseda ďalší alebo v prípade ďalšia vládna koalícia bude musieť meniť rokovací poriadok, je veľmi nežiaduce, pretože parlament potrebuje určitú stabilitu. Hovorili sme o demokracii. Demokracia nie je o tom, že presadím nasilu názor väčšiny, to bola veľká časť príhovoru môjho kolegu, ale o tom, že sa snažím argumentami rozumne presvedčiť, snažím sa získať si dôveru a dosiahnuť konsenzus. Myslím si, že meniť rokovací poriadok bez konsenzu nie je dobrá cesta a povedie to k tomu, že znova sa bude musieť novelizovať novelizácia. V zásade to vidíme aj na tom, že koaliční kolegovia z MOST-u vlastne prichádzajú v podstate, de facto s novelizáciou. Samozrejme, že to nemôžu tak priznať a je to v druhom čítaní, ale musia to zmeniť, pretože neboli prizvaní na začiatku k tomu, aby sa táto vec urobila poriadne.
Takže prihováram sa za to, aby naozaj tento zákon sa nelámal cez koleno, aby sa neprijímal napriek silnému odporu, ale aby sa hľadala dohoda, hľadal konsenzus, aby rokovací poriadok mohol byť niečo stabilného, niečo, čo nevyvoláva emócie, čo nevyvoláva spory, ale niečo, čo pomáha všetkým poslancom bez ohľadu na to, či sú vládni, opoziční, či sú teraz v takej zostave, vláda, alebo v inej, ale aby to bolo niečo, čo bude platiť dlhodobo a stabilne.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem. Ďakujem za toto vystúpenie. Mňa zaujala tá myšlienka o slobode prejavu v parlamente. Musíme si uvedomiť, že v dnešných časoch existuje obrovská záplava informácií v kyberpriestore, ale aj inde. Médiá na nás vrhajú rôznorodé informácie rôznorodej kvality. Avšak informácie, ktoré zaznejú v tejto snemovni, majú špecifickú povahu, pretože sú chránené ústavou, a tiež preto, že sú slobodné úplne. Tak a to znamená, že by mali byť slobodné, pokiaľ ide o čas potreby na ich vyjadrenie. A v tom práve si myslím, že je tá záludnosť tohto návrhu, ktorým sa má skracovať čas stanovený na vyjadrenie týchto informácií, že špecifická povaha informácií, ktoré zaznejú v tejto snemovni, je tým nejako narušovaná, obmedzovaná. Súhlasím úplne s tým, že ak sme naozaj demokrati, tak musíme počúvať informácie, ako príjemné, tak i nepríjemné pre vládnucu koalíciu.
Ďakujem.