10. schôdza

Ďakujem, Gábor, a keďže ty si taký známy priblížením, možno aj metaforami a nejakým symbolickým vyjadrením, ten meter a jeho lepenie alebo narovnávanie je podľa mňa veľmi dobrá metafora. Keďže tak, ako som ja spomínal v piatok, rokovanie o zmene rokovacieho poriadku zle začalo, zle pokračuje a mám obavu, že aj zle skončí, a to hlavne z tej príčiny, že už úplne na začiatku si stanovili, že budú veľmi nevyvážené pravidlá medzi vládou, medzi koaličnými poslancami, respektíve tí, ktorí sú zvolení do funkcie, napríklad predseda Národnej rady, a opozičnými poslancami. A ten meter naozaj, ja to podpisujem, sa im nepodarí vylepšiť žiadnym pozmeňovacím návrhom, preto mnohé výzvy, aby bol tento návrh stiahnutý a prepracovaný a začať to úplne odznova, padá na úrodnú pôdu.
A druhá vec, áno, podpisujem aj to, čo si hovoril úplne na záver, je, že obráťme pozornosť tohto pléna na významnejšie a dôležitejšie problémy, ktoré trápia občanov a ľudí na Slovensku, pretože táto debata z nášho pohľadu zašla už tam, kde ani predkladatelia asi nechceli. My sme si dnes pripli symbolicky na saká to, že niekto má záujem pochovať slobodu slova a pochovať demokraciu. Preto naše trikolóry majú z jednej časti čiernu farbu, pretože náhubkový zákon, ktorý sa snažia pripraviť, je pochovávanie rovností šancí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Gáborovi za obraz. Je evidentné, že vládni poslanci sa veľmi obávajú týchto obrazov. No ono nenadarmo sa hovorí, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť. Dokonca sa obávajú až tak, že, že ten zákaz vizuálov – transparentné letáky, plagáty – sú na prvom mieste v tej vete a zbrane sú až štvrté či piate. (Vyslovené s pobavením.) Až takýto strach pred obrazom, zdá sa mi to naozaj až smiešne, ale naozaj je pravdou, že ukázať obraz, ukázať transparent, ukázať leták, ukázať meter, ako si to teraz urobil, je naozaj za-pa-mä-to-va-teľné, zapamätateľné, asi preto taký obrovský strach. Takže zase nezabudnem na tento meter, čo, ktorý si ukázal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Už by som len doplnil, doplnil kolegyňu Anku Verešovú myšlienkou, že najsilnejšou zbraňou každého politika by mal byť jeho mozog. Tak dúfajme, že nám nezakážu nosiť túto zbraň do pléna. (Potlesk.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som povedal stručne, tak od srdca, nakoľko si myslím, že problémom celého slovenského parlamentu nie je príliš veľa rozprávania, ale práve naopak, príliš malá aktivita poslancov. Vyjadrím sa ako ten, ktorý ešte donedávna našu prácu sledoval z tej druhej strany, a takisto ako člen tretieho sektora, kde v Občianskom združení Proti korupcii sme dennodenne riešili problémy, ktoré sú spôsobené práve aj týmto nastavením, ako parlament funguje. Za ten týždeň som si urobil taký, taký svoj obraz a skúsim ho trošku tak, tak popísať a zároveň dať do súvisu s návrhom na obmedzenie možnosti rozprávať v parlamente viac ako 20 minút.
Účasť na hlasovaniach je veľmi, samozrejme, dôležitá. Stretávajú sa tu poslanci o jedenástej, o piatej a potom sa ako také stádo ovečiek alebo ako nejakých vtáčikov rozpŕchnu a vždy tu ostane nejaký človek, ktorý, ktorý rozpráva, rozpráva k veci, rozpráva k téme, a napriek tomu málokto ho počúva. Našťastie, občania majú možnosť sa k týmto informáciám rečníkov dostať. Takže keď tak porovnávam komunikáciu v tomto parlamente a napríklad vo firme, kde som pracoval a kde sa naozaj išlo po efektivite, tak zásadný rozdiel je to, že v parlamente sa síce veľa rozpráva, ale málo sa počúva. A toto vidím ako veľkú nevýhodu demokracie ako takej, lebo parlament má byť miestom, kde volení zástupcovia, možnože tí najlepší z najlepších, prídu, navzájom komunikujú, rozprávajú, počúvajú sa a hľadajú najlepšie riešenia pre občanov. A každý, už to tu zaznelo ikskrát, vidí, koľko tých nakopených a neriešených problémov počas dlhej vlády Roberta Fica na Slovensku je.
A teraz namiesto toho, aby sme konkrétne ponúkli zdravotným sestrám, akým spôsobom ideme riešiť ich problémy, namiesto toho, aby sme zefektívnili školstvo a lámali si hlavu nad tým, že naozaj tí učitelia, ktorí sú na tých uliciach, že čo všetko by bolo potrebné, aby dosiahli, namiesto toho, aby sme im legislatívne pomáhali, tak je tu taký stroj na rôzne úpravy, novelizácie a zároveň veľakrát nástroj rečnenia jednotlivcov, ktorí sa možnože aj radi počúvajú, ale na druhej strane neprinášajú konkrétne zlepšenia a riešenia v prospech občanov tejto krajiny. A toto ma veľmi trápi, že je tu veľa ľudí, ktorí, síce každý z nich niečo vie povedať, pekne rozpráva, ale je tu málo ľudí, ktorí reálne aj týchto rečníkov počúvajú a snažia sa vytiahnuť z tých príhovorov to, čo je dôležité pre zlepšovanie procesov v štáte, pre úpravu legislatívy a podobne.
A teda poviem asi takto, že problémom nie je to, že niekto veľa rozpráva, ale problémom je také to veľké ticho. Nazývam to naozaj veľké ticho, lebo keď je ticho v štáte, tak my, síce občan má taký pocit, že všetky veci fungujú, ale keďže to ticho už tu trvá druhé volebné obdobie, v tomto tichu sa darí tej obrovskej korupcii, ktorá nás trápi.
A musím povedať tak, že aj z regiónu to vidím, že tá korupcia, ktorá je neriešená na najvyšších pozíciách v štáte, sa odráža a dehonestuje úradníkov aj na tej nižšej úrovni. Prečo by sa nejaký prednosta okresného úradu mal snažiť byť nekorupčný, čestný a správny, zodpovedne si vykonávať svoje poslanie, keď vidí, že máme tu vysmiateho ministra vnútra, ktorý chodí po programových konferenciách a ponúka, ponúka ľuďom svoj úsmev a svoje výhovorky a stále opakuje to isté, však on nezasahuje do vyšetrovania, nezasahuje do vyšetrovania? Tomu už hádam neverí naozaj nikto v tejto krajine. Čiže zodpovedná strana, ako som si myslel, že SNS je, tak isto zodpovedná strana, ako som si myslel, že MOST -– HÍD je, by mala mať toto ako základný fókus odstrániť túto najhrubšiu korupciu, ktorá tu je. A my namiesto toho, aby sme túto korupciu riešili, tak dávame, zalepujeme opozícii ústa, aby bola ticho, a robíme to preto, aby nám tu nejakí Matovičovia, aby nám tu nejakí, ako to nazývajú, šašovia nevyhadzovali stále pred oči naše hriechy. Zdá sa, ako kebyže v to leto to bolo naozaj priveľa, že dokázali týždeň čo týždeň dať dohromady tisícku ľudí, ktorí poukazovali na obrovskú korupciu v tomto štáte. A namiesto toho, aby na jeseň parlament prijal nejaké zásadné opatrenia, aby zasadali mimoriadne koaličné rady, aby prokurátor predstúpil pred ľudí a povedal všetky kroky, ktorými zlepšuje stav Slovenska v oblasti boja proti korupcii, tak my ideme ako taký parný valec, schvaľujeme kozmetické úpravy zákonov, ale podstatu, ktorá trápi občanov tohto štátu, neriešime.
A verte, že corumpare znamená mravná skazenosť. Neviem, či ste vedeli, že korupcia je z takéhoto latinského slova, jednoducho je to aj o etike, aj o morálke. Keď vstúpite do parlamentu, máte tam napísané, že "Sláva národa hodná je obetí". Pýtam sa, kde je strana SNS, aké obete prináša pre to, aby bolo menej korupcie na Slovensku? A pýtal som sa to aj na mítingu, znova sa pýtam: koľkokrát Béla Bugár predstúpil pred občanov a povedal, že: stretol som sa s Robertom Ficom na koaličnej rade, znovu sme trvali na tom, aby Kaliňák bol z funkcie odvolaný? Ja nemám ten pocit. Zdá sa, že moc je zneužívaná práve tým spôsobom, že zapcháva ústa opozícii, aby nekričali, a zároveň ponúka občanom takéto ticho. A zase títo vládni politici začnú sa aktivizovať svojimi verbálnymi prejavmi a marketingom až pred samotnými parlamentnými voľbami.
A naozaj súhlasím s tým, čo bolo aj predo mnou povedané. Aj vo firme, kde som pracoval, jednoducho ľudia vstávajú, chodia na nočné, sme krajina, kde naozaj tých, tých nočných je strašne veľa, ľudia majú rozbitý biorytmus a za to, aby zarobili svoj základný príjem, sú ochotní obetovať vlastné pohodlie, sú odtrhnutí od svojich rodín, a dá sa povedať, že vo výsledku zarobia málo. A mohli by aj viac. Samozrejme, aby ľudia zarobili viac, aby sa tu zefektívnil pracovný trh, aby naozaj zamestnávatelia si vážili prácu ľudí, je potrebné, aby fungovali základné pravidlá hry. A tu chcem zdôrazniť, že tieto pravidlá nebudú fungovať, ak tento štát bude mravne skazený. Ak korupcia bude neustále zásadným a základným problémom v tejto krajine. Dokonca už aj na Ukrajine útvar podobný ako Národná kriminálna agentúra zatýka ľudí a jednoducho idú aj po politikoch, idú po korupcii ako takej. U nás nič. Ani malé ryby. Takže je také naozaj na pozastavenie a na to, aby vládna koalícia, ktorá nie je tvorená len stranou SMER, ale aj ďalšími stranami, aby jej členovia sa postavili, aby jej lídri hlavne sa postavili pred občanov a dokázali im vysvetliť, že o čo tu vlastne ide.
Ináč, veľmi ma trápi, že za problém je označovaná opozícia so svojimi nejakými prejavmi, ktoré sa koalícii nepáčia, a pritom už pomaly osem rokov tu vládne strana, ktorá je zodpovedná za to, v akom stave sa nachádza bežný človek v tomto štáte. A môžeme si teraz premaľovať stranícke vizuály, ako chceme. Jednoducho verím, že každému jednému občanovi Slovenskej republiky je úplne zrejmé, že ktorí politici nás permanentne a neustále klamú a ktorí politici nám hovoria pravdu a snažia sa reálne robiť pre ich dobro.
A ešte čo poviem. Chcem povedať aj týmto politikom, ktorí ťažia z toho, že sú pri moci, každý jeden alebo mnohí z nich z tejto korupcie potichučky si nastavujú svoje osobné biznisy a cez tretie, štvrté, desiate strany ich peniaze tečú kdesi do daňových rajov a stávajú sa z nich bohatí ľudia. Chcem len povedať, trošku tak citovať slová Mariána Kolníka, ktorý je lektorom Franklin Covey, ktorý sa rozprával aj s Rezešom a inými privatizérmi aj na Slovensku, ktorí na konci svojej kariéry trpko ľutovali svoje rozhodnutie pre takýto spôsob života. Keďže sa správate korupčne, ste teda vnútorne mravne skazení a táto mravná skazenosť zasahuje celé vaše bytie, zasahuje vašu dušu ako takú, a keď urobíte kompromis v tom, že však to nebola až taká krádež, však to robíme všetko v rámci zákona, postupne sa toto vaše svedomie otupuje a dokáže, tak ako sa správate vo vzťahu k vlastnému svedomiu, potom začnete robiť kompromisy vo vzťahu možno k svojmu partnerovi, manželovi, manželke, okoliu a už sa to jednoducho s vami vezie. A myslíte si, že vy máte nejaký väčší žalúdok, ako máme my, ktorí nemáme nič? Alebo že to, že budete sa kdesi opaľovať na nejakých drahých dovolenkách alebo na svojich jachtách, že budete mať viac šťastia vo svojom živote? Som presvedčený, že je to obrovský omyl, každý z nás má rovnakú štartovaciu pozíciu, nahí sme prišli na tento svet a nahí z tohto sveta aj odídeme. A je úplne jedno, koľko peňazí budeme mať na svojom bankovom konte. A verte mi, že korupcia nepomôže ani vašim deťom, lebo skorumpovaný politik, skorumpovaný človek nedokáže dávať hodnoty lásky, dôvery a čestnosti, spravodlivosti svojim deťom.
Takže vyzývam všetkých ľudí aj tejto vládnej koalície, aby sa zamysleli trošku, že čo so svojím vlastným životom chcú robiť, aby naozaj sa trošku uzobrali, zamysleli a povedali si, tak dobre, tak ustúpime, nezapcháme tej opozícii ústa a sadneme si za jeden rokovací stôl a to, čo je nevyhnutné, to pustíme, ale tie sporné opatrenia, ktoré naozaj spôsobujú ťažkosti v komunikácii, vo vyjadrovaní, v slobode vyjadrovania, tak odstránime. Takže prosím, aby sme trošku v súvislostiach rozmýšľali aj o tomto návrhu zákona, aby sme k tomu pristúpili zodpovedne v prospech všetkých občanov Slovenska, lebo naozaj ľudia majú dosť toho, že každý sa zaoberá v tomto parlamente ako keby sám sebou. A naozaj problémom nášho parlamentu nie je to, že sa tu veľa rozpráva, dlho rozpráva, ale skôr že nevznikajú tie najlepšie riešenia, ktoré by boli potrebné pre ľudí. A nezabudnite, corumpare znamená mravná skazenosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Marosz, apelovali ste na koaličných partnerov SMER-u, prečo mlčia. No ja by som ich mlčanie prirovnal k slovenskému porekadlu alebo maďarskému, že keď sa primiešate medzi žito, zožerú vás svine. Toto sa stalo. Nie odbornosť, nie slušnosť sa zmenila, korupcia, klientelizmus, nie charakter vplýval na odstránenie korupcie a klientelizmu, ale presne naopak. Nič iné sa nestalo, treba to pomenovať tak, ako je. Keď sa pomiešali a dostali sa do žita, tak ich zožrali jednoducho svine podľa slovenského porekadla.
Ďakujem.

Pán kolega Marosz, ďakujem za vaše vystúpenie, i keď musím povedať, že nesúhlasím s jednou z premís toho vystúpenia, a to je tá, že tí, ktorí robia také návrhy, ako je ten, o ktorom diskutujeme, že sa trápia starosťami bežných ľudí tak ako vy alebo vaši kolegovia. Nie, týmto ľuďom je to jedno, oni majú iný hodnotový rebríček, a preto je zbytočné apelovať na ich svedomie alebo na ich nejaký zmysel pre mravnosť. Jednoducho musíme vychádzať z toho, že tu sa jedná o ľudí, ktorým sú osudy bežných ľudí úplne ukradnuté.
Ďakujem.

Áno, corumpare je slovo, ktoré sa z latinčiny prekladá ako pokaziť, skaziť, skazenosť a v našich zemepisných šírkach je to tak, ako si povedal, mravná skazenosť. Myslím si, že si ako asi ten najnovší človek v tomto pléne dostatočne jasne poukázal na to, že sa zaoberáme tým, čo netrápi ľudí, a zaoberáme sa tým nie na základe iniciatívy opozície a zaoberáme sa s tým, že sme to dostali ako nadiktovanú tému z vládnej väčšiny. A vládna väčšina nemala ani toľko slušnosti, aby sa pri tak dôležitom zákone pre potreby rokovania pléna a definovania parametrov politického zápasu, troška samoobmedzila, čo sa od slušnej väčšiny očakáva, keďže ak pracujeme s demokratickými pravidlami, tak asi súhlasíme s tým, že bude uplatňovaná vôľa väčšiny pri zachovávaní práv menšín. Ak chceme definovať dobré a dlhodobo nemeniteľné práva, ale aj povinnosti, tak by sme sa mohli, alebo väčšina by sa mohla samoobmedziť a povedala si, toto neprijmeme, ak za to nezahlasuje 120, 130 poslancov. Nie, nestalo sa tak. A preto mne napadá aj iný obľúbený latinský výrok, znie: festina lente. A znamená, ponáhľaj sa pomaly. Rišo Vašečka povedal, že toto nie je rozumný, uvážený, ani dobrý návrh, pretože má v sebe znaky splašenosti. Ak by sa boli ponáhľali pomaly, nemali by sme tu tento splašený návrh zákona rokovacieho poriadku.

Ďakujem za faktické pripomienky. Ja by som, pán Baránik, povedal, že som naozaj presvedčený, že svedomie, nejaký ten najhlbší hlas, ktorý sa ozýva v každom jednom, je prítomný v každom jednom z nás, ktorí sme v tejto snemovni. Je veľmi ale druhá vec, že ako s tým narábame, lebo niekto si môže neustále oblbovať tu svoje vlastné svedomie tým, že však sme v súlade so zákonmi. Keď to tak zjednodušene poviem, tak sa tu kradne v súlade so zákonmi. Tie neskutočne predražené zákazky, ktoré sú, sú len preto, že vieme, že si to môžeme dovoliť a si to preto aj dovoľujeme.
A ďakujem aj za pripomienky pána Viskupiča. Verím tomu, že sloboda slova bude naozaj umožnená. Pripomeniem, že v Maďarsku z večera do rána v súlade so zákonom a s odôvodnením, že denník nevedel hospodáriť, zrušili noviny, prepustili redaktorov a podobne. Ja sa naozaj obávam, že na Slovensku pomaličky sa stáva to, čo hrozí, je teda prítomné aj v Poľsku a v Maďarsku už úplne, že nám je ohrozená demokracia ako taká. A toto, ja chodím teda do Maďarska a viem, že Maďari si vážia, že na Slovensku tá demokracia ešte je zachovaná a trošku nám ju aj závidia. Ja sa obávam ale, že salámovou metódou táto demokracia bude stále viac obmedzovaná. A toto môže byť taký začiatok konca demokracie na Slovensku.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem za slovo a som veľmi rád a potešený, že je tu aj hlavný predkladateľ tohto zákona, pán predseda Národnej rady Danko a mám tú česť mať svoj príspevok v jeho prítomnosti.
Novela rokovacieho poriadku, o ktorej dnes rokujeme, získala mnoho prívlastkov. Ten taký najviac používaný, náhubkový zákon, alebo zákon, ktorým sa konečne urobí poriadok s opozíciou, lex Matovič a mnohé iné. Dovoľte mi, aby som v mojom príspevku sa vyjadril k jednej časti navrhovanej zmeny rokovacieho poriadku, a to konkrétne k tej časti, kde sa hovorí o vnášaní materiálov, ktoré majú súvis s politickými stranami. Budem citovať novelizačný bod 14: "V § 32 odsek 3 sa vkladajú nové odseky 4, 5, ktoré znejú: "(4) Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.". Čo to znamená ďalej? Je to napomenutie, vykázanie, pokuta.
Zo strany koalície prevláda názor, že nie je prospešné a vhodné, aby sa do pléna nosili akékoľvek predmety s väzbou na tú či onú politickú stranu, čo podľa môjho názoru, je nesprávne. Rovnako ako vrcholoví športovci nosia znak svojho športového klubu alebo krajiny na hrudi, ako zamestnanci firmy nosia propagačné predmety v pracovnom, ale aj v mimopracovnom čase, tak aj politici nosia predmety, ktoré sú späté s ich povolaním a prácou. Samozrejme, že dôvody môžu byť rôzne.
No jedným z najlogickejších a najzákladnejších dôvodov je preukázanie príslušnosti k určitej skupine ľudí, klubu, občianskemu združeniu, myšlienkovému smeru, atď., na ktorý je daný nositeľ hrdý. Nie je to len akási sprevádzajúca póza. Reprezentovanie nosením, v mojom prípade napr. straníckych odznakov, označuje presvedčenie, politický program a stranu, ktorá ho presadzuje, háji a napĺňa. Označuje vytýčené hodnoty, názory a ciele, ktoré sú stelesnené v samotnom poslancovi, aby ich obhajoval, plnil a tým nesklamal voličov, ktorí mu prejavili dôveru. Ako som už naznačil, tento akt nie je netradičný ani v súkromnom sektore, kde spokojní zamestnanci bez hanby ukazujú, akej spoločnosti venujú svoj pracovný čas.
Druhým odôvodnením, ktoré mi napadá, je samotná existencia demokracie. Demokraciu môžeme definovať mimo iného ako systém plurality názorov so slobodou prejavu. A práve názory sa dajú prejaviť neverbálnou cestou, napr. nosením spomínaných zakázaných materiálov. Zákaz takéhoto nosenia by teda podľa môjho úsudku predstavoval obmedzujúci zásah do základných slobôd, ktorými sa pýši každá vyspelá spoločnosť, teda aj Slovenská republika. Žijeme vo svete trhovej, otvorenej ekonomiky, v ktorej sa vo veľkom počte využívajú reklamné predmety. Obklopujú nás nespočetné množstvá letákov, žurnálov, písacích pomôcok a mnohých ďalších predmetov od výmyslu sveta. Nie je teda výnimkou, že aj politická strana produkuje podobné materiály slúžiace na jej propagáciu nielen v predvolebnom období alebo v čase vykonávania mandátov, ktoré, ako som už spomenul, sú vo vyspelej spoločnosti voľne šíriteľné a zverejniteľné. Okrem reklamnej funkcie spomínané predmety mnohokrát predstavujú aj bezprostredné potreby poslanca spojené s úplným a správnym výkonom mandátu, napr. program strany vydaný ako brožúrka. Naša strana vydala nejaké takéto materiály, ktoré bežne v pléne používam, keď chcem hodnotiť nejaký názor poslanca z inej strany, ako my vlastne, ako my sme sformulovali naše programové hodnoty a ako by som trebárs mohol zareagovať na daného poslanca vo faktickej poznámke. Je preto nepochopiteľné, že sa stretávame s návrhom zamedziť túto možnosť v sále parlamentu.
Na mieste, ktoré, ako sme sa od samotného pána predsedu dopočuli, ktoré má byť akýmsi zrkadlom a chrámom Slovenska, obmedzenie akejkoľvek základnej slobody občana je neprípustné a rozhodne nevykreslí pekný obraz na zrkadle či, povedzme, na stene chrámu. V neposlednom rade považujem v súčasnosti prerokovávanie tejto neopodstatnenej témy za plytvanie drahocenným časom rokovacieho dňa, ako aj celej tejto schôdze. Je to mrhanie časom, ktorý mohol byť venovaný aktuálnym otázkam, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky, aby sa z nášho pomyselného chrámu nedostávali k občanom zbytočné slová, ale aj skutky. Aby z tohto chrámu vychádzali zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré nezvyšujú dane, odvody, rôzne poplatky, aby sme nehádzali polená pod nohy podnikateľom.
Nakoľko nesúhlasím s navrhovanou novelou tohto zákona ani s väčšinou pozmeňovacích návrhov prednesených v rozprave v pléne, tak túto novelu zákona nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady Danko, vážený pán predkladateľ, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, no myslel som si, že budem mať kúsok viac času na to, aby som sa pripravil, ale dovoľte, aby som vystúpil k tomuto rokovaciemu poriadku.
Prečo je dneska takáto veľká diskusia o rokovacom poriadku? Bola aj na minulej schôdzi. Si kladiem neustále túto otázku. No preto, lebo sa bavíme o demokratických princípoch, ktoré majú platiť v tejto krajine. Bavíme sa o tom, že kde má prebiehať politický boj? Politický boj má prebiehať, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, tu v parlamente alebo na uliciach? Ktorá je pre vás lepšia? Ja osobne si myslím, že do politickej kultúry patrí, aby sa politická diskusia viedla v parlamente. Preto sme dostali všetci mandát od našich voličov, aby sme sedeli tu, v tejto Národnej rade a tak ako sme dostali mandát, tak sa zostaví vláda a vládna koalícia a máme viesť korektnú politickú diskusiu aj na nepríjemné témy.
Ja si myslím, že rokovací poriadok je len zástupný problém od toho, aby sme odviedli pozornosť. A vyšiel kedy? Vyšiel vtedy, keď opozícia otvárala korupčné škandály vládnej koalície. Teda pomenujme, nie ani tak vládnej koalície, ako vládneho SMER-u, ktorú koaliční partneri zdedili, ale musia sa s tým vysporiadať. Je to pre nich nepríjemné, ja to chápem. Ja som mal možnosť dvakrát sedieť vo vláde, byť aj v opozícii a viem, aké to je si sadnúť tu na stoličku, ktorá je vyhradená pre ministrov a čeliť kritike, ktorá mnohokrát ide z lavíc opozície, pretože je úlohou opozície poukazovať na to, čo považuje za zlé. Ale tu zjavne táto vládna koalícia to nechce.
Pri všetkých ostatných témach a musím povedať, že na tejto schôdzi sme mali rad ťažkých zákonov, pretože dane, sociálny systém, rozpočet na budúci rok, nie je ľahká téma a dneska, doteraz sme mali tieto témy na pretrase. Ale keď, tak ako som už dneska uviedol, päť a pol rokovacieho dňa, 44 hodín sme rokovali a prebrali sme 54 bodov. To je v priemere na 1 bod, nepočítam rokovací poriadok, sme prebrali za 48 minút. Kolegyne, kolegovia, ruku na srdce, je to veľa? Je to taká veľká diskusia k jednému bodu, ktorý prejde a bude platiť pre každého občana v tejto krajine? Táto právna norma je tak veľa, 48 hodín diskutovať k nejakému zákonu? No nie, som o tom presvedčený, že nie.
Ale tam, kde sa zasekne parlament a kde dlho diskutujeme, to je práve, to sú témy, ktoré sa týkajú demokracie v tejto krajine, korupcie a smerovania krajiny. Ale vy túto diskusiu odmietate. Ja by som bol nesmierne nerád, keby tá diskusia z obmedzenia v parlamente sa presunula na ulice. Je to nebezpečná hra, povedal som už aj pri prvom čítaní, poviem to aj teraz. To, že ako tento návrh uzrel svetlo sveta a dostal sa do lavíc parlamentu, odzrkadľuje aj to, že aj pri prvom čítaní, aj teraz v druhom čítaní na tejto schôdzi za predkladateľa sedí takmer výhradne pán kolega Bernaťák. Neviem, či je to preto, že ostatní sa za to hanbia a odmietajú ho vystriedať? Možno.
Ale teraz poďme trošku k tým praktickejším veciam, na ktoré by som chcel poukázať. Pri parlamentnej demokracii, kde vláda je podriadená parlamentu a nie naopak, by rokovací poriadok mohol už dostatočne reagovať alebo reflektovať na niektoré anomálie, ktoré sa vyskytujú v parlamente. Trebárs pán premiér by nemal vystupovať mimo rozpravy, alebo tak, aby bolo poslancom znemožnené reagovať naňho vo faktických pripomienkach. Čoho sme svedkami? Pán premiér príde, mimo rozpravu vystúpi, poslanci nemajú umožnenú faktickú pripomienku, otočí sa a odíde. Tomu sa hovorí parlamentná kontrola? Tomu sa hovorí, že vláda je podriadená parlamentu? To je výsmech parlamentu. Vláda nám ukazuje, že nie vláda je podriadená parlamentu, ale parlament je podriadený vláde.
Ďalší dôkaz, prečo si to dovolím vysloviť, je, že vládni poslanci sa v minimálnej miere zapájajú do rozpravy k akémukoľvek bodu, ktoré idú, pretože tie prechádzajú automaticky. Tam neplatí, či je to pravda, či je dobré, či je to zlé, tam platí, keď tu páni, ktorí sedia a vedú schôdzu, ukážu palcom hore, tak vládna mašinéria hlasuje za, keď ukážu vodorovne, tak sa zdržia, keď palcom dole, tak sú proti. To nie je o diskusii v parlamente. To je o tom, že vládni poslanci sú mašinériou, ako v minulom volebnom období povedali, že Kolesíkovia, ktorí sú tu od toho, aby stláčali gombík, ktorý im ukážu. Ale, prosím, to nepatrí do tohto parlamentu.
Trebárs ďalší moment, ktorý mi vadí, ktorý sa nerieši týmto rokovacím poriadkom, je, že pri odvolávaní ministra, minister nesedí v sále, nemá povinnosť sedieť v tejto sále. Ale opozícia, keď si pozbiera potrebný počet podpisov na to, aby zvolala mimoriadnu schôdzu, tak to nerobí len z rozmaru, ale ju robí preto, lebo chce poukázať na niektoré problémy, nešvár, ktorý sa rieši v pôsobnosti jednotlivých ministrov, a za to nesú politickú zodpovednosť. Nie trestnoprávnu, nie hmotnoprávnu, ale politickú zodpovednosť . A patrilo by sa, keď vláda je podriadená a minister je podriadený parlamentu, aby ten minister tu sedel. Ale niekoľkokrát sme mali možnosť už zúčastniť sa aj v tomto volebnom období pri odvolávaní, kde tomu tak nebolo, kde minister vlády ukazuje, že kašle zvysoka na parlament a on nie je podriadený parlamentu, ale v parlamente sú poslanci, ktorí skáču tak, ako si to vláda želá. A to je zle. To opäť je o tom, že aký má charakter táto krajina. A mám s tým vážny problém.
Rovnako by som povedal aj pri odvolávaní premiéra. Prečo tu nesedí premiér, prečo tu nemá povinnosť sedieť premiér a aspoň jedna tretina vlády? Však keď padá premiér, padá celá vláda. Prečo parlament nezaviaže, že keď darmo poslanci pozbierajú ten podpis, tak tu majú sedieť? Ako nerád, ale musím povedať, že keď odvolávali Ivetu Radičovú, bola tu veľká kritika, ako nežná dáma čelila tu kritike, mnohokrát z vlastnej skúsenosti a z vlastného poznania viem, že znášala to neľahko, ale aj tak tu sedela a trpela to, čo dostala od opozície, vtedy od SMER-u a od jeho ďalších partnerov. Ale vydržala to. Vláda nám, nech prídem s akýmkoľvek návrhom, ukazuje, že ona to nemusí robiť. Nikto tu nesedí, sedia tu len predstavitelia vládnej koalície, ktorí sú členmi parlamentu, a preto, lebo pre nich je to nepríjemné sa vyrovnať s tým, že nesú zodpovednosť za škandály niekoho iného, máme tu dneska na stole rokovací poriadok a máme ho riešiť.
Apropo, kolega Gál predniesol, že ministri môžu niekoľkokrát vystúpiť dvadsiatimi minútami, lebo budú mať na to právo. Majú obmedzenie 20 minút, ale môžu niekoľkokrát. Kde je tu rovnoprávnosť? Kde je tu možnosť reagovania?
A teraz pár takých odborných vecí ešte. Lebo tieto, ktoré som spomenul, boli politické. A teraz odborné. Veľakrát sa dostane vysvetlenia poslancom, prečo ten-ktorý návrh zákona dostávame na stôl. Odpoveď zo strany vlády a jeho úradníkov je: lebo Brusel. Ale ani v jednom jedinom prípade nemajú poslanci možnosť dostať akýkoľvek písomný dôkaz o tom, že tomu tak je. Trebárs aj v režime vyhradenom, že sa môžu na to pozrieť, nahliadnuť. Keď existuje nejaký "pajlot", ktorý u nás, prišiel a upozorňuje, že niečo Slovenská republika má odstrániť, a na to v dôvodovej správe sa to uvádza, tak sa pýtam, prečo je to problém, aby poslanci naozaj mohli dostať takýto dôkaz. Ikskrát za svoju kariéru som sa dostal do situácia, kde úradníci niečo chceli presadiť a napísali, lebo to od nás chce Brusel, lebo nám hrozí infringement, lebo nám hrozí konanie. Ale dajme si ruku na srdce, ktorý z vás toto vie v plnej miere posúdiť, či tomu tak je alebo či tomu tak neni? A keď to vláda predloží a donesie sem, tak si kladiem otázku, prečo nie je možné predložiť k tomu aj patričný dôkaz, že tomu tak je? Lebo osobne si myslím, že keď to predložia, tak nebol by problém ani v opozícii za takýto návrh zahlasovať, pretože nikto ani v opozícii nechce, aby bolo konanie začaté voči Slovenskej republike, keď sme niečo nedodržali, k čomu sme sa medzinárodnou zmluvou zaviazali.
Za ďalšie by som povedal, nemáme doriešené absolútne ale možnosť notifikácie alebo predkladania návrhov, ktoré podliehajú z titulu prístupovej zmluvy k Európskej únii, povinnosti notifikácie. Vláda notifikovať zmeny zákonov dokáže, pretože tam na to máme vymyslený systém. Ale pri notifikácii, teda pri zákonoch, ktoré podliehajú notifikácii, poslanci už túto možnosť nemajú. Pretože poslanec predloží poslanecký návrh a ten už nejde na notifikáciu. A mnohokrát paradoxne z toho nám môže hroziť infringement. Už v tomto volebnom období sme riešili jeden takýto návrh, ktorý mal ísť na notifikáciu, nešiel, Brusel nás na to upozornil a teraz sme ho mali, na minulej schôdzi sme to riešili, alebo, pardon, na tejto schôdzi sme to riešili, budeme to riešiť ešte aj na budúcej.
Prečo sa nemyslí na to, že v tých prípadoch, kde je povinnosť notifikácie medzi druhým a tretím čítaním, zámerne hovorím medzi druhým a tretím čítaním, teda vtedy, keď prejdú pozmeňujúce návrhy poslancov k nejakému návrhu zákona, prečo nie je prerušené rokovanie na povinnú notifikáciu a po notifikácii by sa pokračovalo v treťom čítaní? Pretože po notifikácii už v danom návrhu zákona nie je možné vykonať alebo by sa nemala vykonať žiadna meritórna zmena.
Mali sme tu vládny návrh zákona o odpadoch. Bol na notifikácii. A na akej notifikácii bol, ako sa to spravilo? Tak, že dneska nevstúpil do, poriadne pol roka do platnosti a notifikujeme, teda meníme preto, lebo sme to neurobili tak, ako sme to mali urobiť.
Tak, kolegyne, kolegovia, toto sú názorné príklady, ktoré podľa mňa by mal tento rokovací poriadok riešiť. To áno. Ale to, že kto tu koľko má rečniť, prosím pekne, to asi nie. Lebo to uberá a snaží sa vytlačiť politickú diskusiu, či už na tému korupcie, klientelizmu alebo o smerovaní tejto krajiny, snaží sa vytlačiť z tejto miestnosti na ulicu. A to by som chcel každého varovať.
A preto dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. A keď ten návrh zákona, teda keď to prepracujú a donesú v tomto zmysle na pôdu Národnej rady, som presvedčený, že by sme tu dostali oveľa širší priestor. A verte mi, možnože aj opozícia by sa vzdala rozsahu vystúpenia, keby naozaj parlament sa správal ako parlament a nie ako poskok vlády a robil to, čo vláda rozkazuje, a naozaj platila parlamentná demokracia, že vláda je podriadená parlamentu, a nie naopak.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)