10. schôdza

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, aj keď opäť sa niektoré nevyhli istým urážkam alebo pochybovaniu, ale taký je tento parlament.
Veľmi v skratke. Pán kolega Budaj a pán kolega Sopko. Pán kolega Sopko to skoro vystihol, ja som v podstate sa venoval tej forme prejavu tým, keď som ozaj upozornil na to, že parlament môže si to upraviť. A, samozrejme, je na rozhodnutí väčšiny ako. Môže. Môže, nemusí. Ale môže, keď sa rozhodne a cíti tú potrebu, tak je to v jeho kompetencii, neni sa o čom baviť.
Pán kolega Marosz, vy ste ma asi nepočúvali, keď ste vyslovili tú otázku ohľadom tých kritérií na tých sudcov. A tam sa hneď dostanem ku kolegovi Viskupičovi, ktorý, samozrejme, pošpiní rovnako ako kolega Matovič veľmi rýchlo a exaktne. Iba pripomeniem, že neni prvý, ktorý fabuluje zasa. Už jeho kolega, priateľ Matovič hneď po voľbách obviňoval kolegu Šebeja a mňa, verejne vyhlasoval, že sme dohodnutí, že sme kúpení, že kolega Šebej bude veľvyslancom Spojených štátov, ja že budem sudcom Ústavného sudu, že to bol politický deal. Len ako ste zabudli, páni bratia, na to, že napríklad o sudcoch rozhoduje aj o veľvyslancoch prezident Slovenskej republiky v konečnom dôsledku. To neni vec takejto dohody. Ale samozrejme, samozrejme, veľmi ľahko sa hodí niečo do pľacu, veľmi ľahko sa povie a, paradoxne, ešte ideme tak ďaleko, že človekovi, ktorý sprísni kritéria, ktorý otvára transparentnosť, že toho človeka, teda mňa ako predkladateľa, upodozrievate, že si robím nejaké výhody pre seba. Keby ste sa troška počúvali, tak by ste sa asi už mali hanbiť za tieto prejavy.
Ďakujem pekne.

Pánom poslancom, pánom poslancom Kresákom sme vyčerpali zoznam prihlásených do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie je tomu tak.
Pani spravodajkyňa? Áno. Nech sa páči.

Pán poslanec, asi máte tu okuliare. Dobre? Tak. Nech sa páči.
Dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa krátko zhodnotila rozpravu k tomuto návrhu zákona. Naozaj rozprava bola veľmi bohatá, emotívna v niektorých prípadoch. V rozprave vystúpilo 10 písomne prihlásených poslancov a 24 ústne prihlásených poslancov. Mnohí páni poslanci podali návrhy, aby sa zákon stiahol z rokovania Národnej rady. Tu len chcem upozorniť, že o týchto návrhoch nie je možné dať hlasovať, pretože nespĺňajú a nie sú to návrhmi podľa § 83 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu. Tým návrhy pánov poslancov, ktorí žiadali stiahnutie tohto zákona, považujem za výzvu voči predkladateľom návrhu zákona, a preto, ako som povedala, o týchto návrhoch hlasovať nedám, ale boli predložené v rozprave takéto návrhy.
Pani poslankyňa Blahová a Viskupič podali návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu a páni poslanci Viskupič a Simon podali návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. O týchto procedurálnych návrhoch, ak bude hlasovanie, dám hlasovať.
Ďalej v rozprave páni poslanci Blahová, Dostál podali pozmeňujúci návrh, predniesla ho pani poslankyňa Blahová. A pozmeňujúce návrhy predniesli v rozprave páni poslanci Gál, Bernaťák a pán poslanec Kresák.
Navrhujem, aby sme o predloženom návrhu zákona hlasovali o 17. hodine vzhľadom k tomu, že všetky pozmeňujúce návrhy a ten, hlavne ten veľký, ktorý predložil pán poslanec Gál, bol predložený ešte minulý týždeň v piatok. Pozmeňujúce návrhy boli zverejnené, takže myslím si, že všetci páni poslanci sa mohli s nimi oboznámiť, ale v súlade so zákonom o rokovacom poriadku dám hlasovať aj o skrátení lehoty. Ale navrhujem, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali dnes o sedemnástej hodine.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne, pani spravodajkyňa.
Týmto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračovať budeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery.
Máte to pod tlačou 273.
Poprosím pána poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Karola Farkašovského, nech sa páči, zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcu.
Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Miroslav Sopko, ktorému týmto odovzdávam slovo. A podľa zoznamu prihlásených sa pripraví pán poslanec Viskupič.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.)

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k predmetnej novele a v úvode, aj keď som to už spomínal aj včera, mi dovoľte zopakovať takú myšlienku, pretože každý ten zákon, každý ten návrh zákona by mal mať toho svojho ducha. Ducha zákonov, o ktorom už písal svojho času Montesquieu, ktorý by mal – a každá takáto zmena zákona by mala byť vyvolaná ušľachtilosťou ľudského rozumu, zabrániť zmätkom medzi princípmi, ktoré majú ľudí spravovať. A pri naštudovaní si tohto zákona priznávam určitú zmätenosť a verím, že dostanem odpovede na moje otázky, pretože pri minulej rozprave som sa akosi k nim nedostal.
V dôvodovej správe k predkladanej novele zákona nájdeme tieto argumenty: "Cieľom predloženého návrhu zákona je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu" a predkladaný návrh neznamená obmedzenie náboženskej slobody.
Tak teraz niekoľko argumentov, ktoré dokazujú, že dané tvrdenia predkladateľov sú prinajmenšom diskutabilné. Náboženské slobody, ktoré podľa predkladateľov žiadnym spôsobom neutrpia danou novelou, môžeme jednoducho porovnať s danou problematikou v iných krajinách. Takých, s ktorými verím, že sa porovnávať chceme, ale aj s takými, s ktorými by sme sa hádam ani porovnávať nemali. No napriek tomu je mi rovnosť príležitostí v tejto oblasti ďaleko dostupnejšia, čo je pre mňa osobne veľmi smutné zistenie.
Prvým príkladom, ktorý tu už bol spomínaný predrečníkom pánom Maroszom, bude Česká republika, teda krajina, s ktorou sa porovnávame aj v mnohých oblastiach neustále. Kým v Českej republike pri dvojnásobne vyššom počte obyvateľov bola stanovená podmienka, že ministerstvo kultúry Českej republiky zaregistruje tie cirkvi alebo náboženské spoločnosti, ktoré preukážu, že sa k nim hlási najmenej 10-tisíc dospelých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Českej republiky, to je ten § 1 v zákone 161/1992 Zb., Slovenská republika vo svojej právnej norme stanovila podmienku, že cirkev alebo náboženská spoločnosť môžu podať návrh na registráciu, ak preukážu, že sa k nim hlási najmenej 20-tisíc plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a touto novelou sa táto hranica dokonca zvýši na 50-tisíc.
Prísne pravidlá registrácie navyše ešte umocňuje fakt, že v Slovenskej republike je podmienkou registrácie, aby podpísaní členovia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti mali pobyt na území Slovenskej republiky a boli občanmi Slovenskej republiky. Rovnosť príležitostí v tomto smere je narušená aj tým, že podmienky členstva v cirkvi či v náboženskej spoločnosti žiadajúcej o uznanie sú v skutočnosti veľmi problematické a fakticky nemožné. Dôvodom tohto konštatovania je primárne to, že štátom neuznané cirkvi nemajú povinnosť a častokrát ani možnosť evidovať zoznam ľudí, ktorí sa hlásia k danému náboženstvu, cirkvi alebo spoločenstvu. Špecificky to platí napríklad o islame. Konvertovanie na islam totiž nepodlieha žiadnemu krstu, a tak o ňom ani neexistuje, respektíve nemusí existovať žiaden relevantný doklad. Tým fakticky dali do rúk úradníkov, ktorí budú posudzovať podpisové hárky, vysokú mieru svojej vôle pri rozhodovaní, ktoré z podpisov spĺňajú a ktoré, naopak, nespĺňajú náležitosti potrebné k uznaniu ich právoplatnosti. Možnosť vyškrtnúť kohokoľvek je až priveľmi veľká.
Diskriminačný charakter zákona, ktorý je cielene mierený voči určitým skupinám, dokazuje aj fakt, že tesne pred účinnosťou zákona č. 201/2007 Z. z., ktorý stanovoval vtedy minimálny počet registrovaných členov na 20-tisíc, akceptovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky registráciu bahájskeho spoločenstva, bolo to v apríli 2007, ku ktorému sa dnes hlási len 1 065 veriacich, pred tým cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní v októbri 2006, ku ktorému sa v roku 2011 hlásilo 972 veriacich a v neposlednom rade aj novoapoštolskú cirkev, september 2001, mám tu údaj, ku ktorému sa podľa ostatného sčítania ľudu prihlásilo len 166 veriacich.
Dôkazom nezmyselnosti zvýšenia minimálneho počtu registrovaných členov je aj fakt, že už súčasná právna úprava je v tomto smere až neprimerane prísna v porovnaní s inými krajinami. Prísny charakter už aktuálneho platného zákona je zjavný aj z pohľadu počtu povinných predpisov; teda pardon; podpisov, ktoré musia sprevádzať každú žiadosť o registráciu. Tento sa vymyká štandardom mnohých štátov Európskej únie, pretože väčšina krajín Európskej únie nevyžaduje žiadny proces registrácie. Je dokonca prísnejší, než sú podobné právne normy v niektorých iných režimoch, napríklad v Bielorusku.
Bielorusko je v medziach akceptácie nových cirkví a náboženských spoločností omnoho otvorenejšie než Slovenská republika. V Bielorusku je síce stanovená imperatívna podmienka štátnej registrácie náboženských spoločností, ktorá sa po roku 2002 sprísnila, napriek tomu súčasná právna norma vyžaduje iniciatívu a podpis najmenej 20 občanov, ktorí dosiahli vek 18 rokov, majú trvalý pobyt na území jednej alebo niekoľkých obcí.
Ďalším takým príkladom môže byť Ukrajina, ktorá je v akceptovaní nových cirkví a náboženských spoločností ešte liberálnejšou krajinou než Bielorusko. K získaniu štátneho uznania, respektíve právnej subjektivity je potrebná registrácia, o ktorú požiada 10 zakladajúcich členov.
Diskutabilnosť a prísnosť už súčasnej právnej novely, nehovoriac ešte o sprísnení touto novelou, podporujú ešte aj reakcie niektorých zahraničných aj domácich inštitúcií. Každoročná správa ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických o miere slobody vierovyznania vo svete, ktorá vo svete opakovane konštatuje, že zákon o registrácii cirkví v mnohých prípadoch znevýhodňuje menšie náboženské spoločnosti, to je ten religious freedom report, ale z domácich inštitúcií sa voči zákonu č. 201 vyslovila i Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá svoju námietku o prípadnej protiústavnosti zákona predložila aj na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky a ten ju posudzoval až dva roky.
Predkladatelia argumentujú, že cieľom predloženého návrhu zákona je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu. Otázka znie, zneužila doposiaľ nejaká cirkev alebo náboženská spoločnosť tento príspevok? Existuje nejaký príklad o takomto zneužití? Reakciou na čo je vlastne táto predkladaná novela? Čo je skutočným zámerom tejto novely?
V závere mi dovoľte také menšie konštatovanie, že sloboda vierovyznania sa nevzťahuje len na možnosť prihlásiť sa k nejakej viere a v súkromí ju praktizovať. Skutočná sloboda vierovyznania zahŕňa všetky aspekty života v konkrétnej náboženskej komunite s možnosťou realizácie a splnenia všetkých atribútov, ktoré sú spojené s praktizovaním viery a nevymykajú sa morálke, respektíve vymedzujú práva a slobodu iných.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Na vaše vystúpenie zareagujú dve panie poslankyne s faktickými poznámkami.
Ako prvá pani poslankyňa Grausová. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Chcem povedať, že predsa nikto neobmedzuje v tomto zákone náboženskú slobodu, ide len o štátne príspevky. Neodoberie sa, neodoberú sa príspevky tým, ktorí ich už mali priznané. Napríklad svedkovia Jehovovi dobrovoľne neprijímajú dotácie od štátu.
Čo sa týka islamu, ktorý pán poslanec spomínal, myslím, že by sme si mali vziať vzor z islamských štátov, ako tam sú podporovaní kresťania. Pokiaľ viem, tak sú tam vešaní, križovaní, vraždení a tak ďalej. Myslím, že to všetci viete. A ešte mi odpovedzte na otázku, ako je to s podporovaním kresťanských komunít napríklad v štáte Izrael, ktorý je vaším vzorom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
No, Slovenská národná strana opakovane tvrdí, že novelu chce sprísniť len preto, aby sa ňou zabránilo registrácii špekulatívnych cirkví. Predseda strany je súčasne predseda parlamentu. Andrej Danko však ešte začiatkom roka 2015 a taktiež v kampani pred voľbami 2016 tvrdil, že chce v budúcnosti podobnou novelou zabrániť registrácii islamu. Čiže je úplne jasné ako, o čo ide. Je tu zreteľne vidieť, že skutočným zámerom navrhovateľov je len obyčajný lacný politický marketing s podtónom vytvárania strachu – čo sa mu zrejme aj evidentne darí – pred niečím, čo nemá v našej krajine opodstatnenie.
Ďakujem.

S reakciou na faktické pán poslanec Sopko. Nech sa páči.