10. schôdza

Pán poslanec Kollár, povedali ste, že cirkvi môžu na Slovensku slobodne pôsobiť, no nie je to celkom pravda. Aby cirkev mohla pôsobiť ako cirkev, teda aby mala právnu subjektivitu, tak musí byť zaregistrovaná ako cirkev a podmienkou toho, aby bola zaregistrovaná ako cirkev, je práve tých v súčasnosti 20-tisíc čestných vyhlásení alebo tých 50-tisíc, ako to navrhuje SNS, alebo tých 100-tisíc, ako to uvažujete vy. Čiže áno, cirkev môže ako neformálne spoločenstvo, ako povedzme občianske združenie, ale rozhodne nemôže pôsobiť ako cirkev, pokiaľ nie je registrovaná ako cirkev.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Silvia Shahzad.

Pán Kollár, je fajn, že ste svoju rétoriku jemne zmiernili, ale nesúhlasím s vami, že tento zákon je logický. Práve ste to aj odôvodnili tým, že možno takéto skupiny recesistické môžu nájsť cestu, pretože zákon sa mení len v jednom čísle, a tým pádom sa nemení nič a môže sa stať, že vás s tou pastafariánskou alebo aj rastafariánskou, rôzne formy boli, s touto formou náboženstva niekto predbehne a založí si alebo teda bude sa pokúšať o takúto registráciu. Takže ak máte tento záujem, urobte to čo najskôr.
Ďakujem.

Pán poslanec Ján Marosz.

Pán Kollár, chcel by som len upresniť, že hovoríte o cirkvách, ale islam teda podľa Wikipédie je skôr monoteistické, abrahámovské náboženstvo, takže asi ten pojem cirkev nie je vhodný používať na islam.
Po druhé, myslím si, že problémom Slovenska sú skôr kamaráti z vašich fotiek ako nejakí imaginárni moslimovia, ktorých je tu strašne málo a robia naozaj dobrú robotu ako lekári, ako odborníci. Mnohí z nich študovali v Martine a podobne.
Ako príklad toho, že akí sme my Slováci stále xenofóbni, a to možno aj pán podpredseda Bugár by mohol počúvať, že teda ako si vážime menšiny. Konkrétne máme pri Žiline závod Kia a Kórejci, ktorí tu prídu ako investori, ktorí zamestnávajú našich ľudí, tak aby si vybavili vôbec svoje povolenia na pobyt, tak musia vojsť do budovy starých zruinovaných kasární. Sú na jednej chodbe, kde sú zatýkaní aj zločinci, čiže je to ako keby jeden útvar a čakajú tam neraz s malými deťmi v hrozných podmienkach bez vody aj celý deň, aby napr. si vybavili povolenie na pobyt. Nehovoriac o tom, že ako funguje cudzinecká polícia v Bratislave a tak ďalej. Čiže tu máme obrovský priestor ukázať dobrú vôľu vo vzťahu k ľuďom zvonku, ale správame sa k nim ako štát v podstate neúctivo, macošsky.
A čo je taký vrchol, ako čerešnička na torte, že je tam v tom hnusnom prostredí taký plagát nejakej kórejskej alebo ázijskej ženy a napísané pod tým, že I fell like Slovak. Čiže my sami ako štát si robíme takýmto prístupom k cudzincom hanbu a na tomto by sme mali pracovať, nie na takýchto iných témach.

S reakciami, s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Boris Kollár.

Ďakujem pekne pani poslankyni Grausovej.
Pán poslanec Pčolinský, ďakujem, ani ja tu nechcem no go zóny.
Pán poslanec Budaj, ďakujem za vaše vystúpenie, za vašu faktickú. Cez to všetko si myslím, že ľudí zastupujú politici, sú ich volení, proste sú volení ľuďmi a my ich tu máme zastupovať.
Pán Laurenčík, zákon o extrémizme, tak je to ten zákon o extrémizme, kde jasne je obmedzenie slobody slova, prejavu a sympatií.
Pani Shahzad, 20-tisíc podpisov nazbieram kedykoľvek, ale 50 sa mi už nepodarí a keby to bolo 100-tisíc, už si ani srandu z toho nemôžem robiť.
Pán poslanec Marosz, určite myslíte takých kamarátov, ako má aj Rišo Sulík, že? Ďalej, alebo ste spomínali lekárov. Myslíte toho z Dubaja, čo tu načierno operoval bez anestézie a spôsobil utrpenie a zdravotné poškodenie ženám? Takže ďakujem velice pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Stanislav Drobný.

Ďakujem za slovo.
Vážený predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem krátko hovoriť, lebo predrečníci už povedali viac-menej všetko, čo sa dá, takže ja len v krátkosti.
Navrhovaná zmena tohto zákona zvyšuje počet veriacich, ktorých musí náboženský subjekt dokladovať za účelom registrácie. Registráciou sa konkrétna cirkev stáva štátom uznávanou cirkvou, čo jej prináša hlavne finančné príspevky od štátu. V súčasnosti mnohí veriaci nemajú štátom uznanú svoju cirkev, ale to im nebráni slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Slovensko totiž nie je Saudská Arábia. Na Slovensku preto môžeme stretnúť veriacich rôznych náboženstiev, pôsobia tu napr. skupiny uznávajúce predkresťanských, slovanských, germánskych či keltských bohov, občas môžme stretnúť budhistu a zväčšuje sa komunita moslimov. Funguje to zatiaľ v pohode vedľa seba. Prenasledovanie či zločiny z dôvodu odlišného náboženstva nie sú na Slovensku na programe dňa. Toto však veľmi rýchlo môže byť minulosťou. Ak ponecháme súčasné, príliš benevolentné podmienky na uznanie cirkvi štátom, poľahky sa nám stane, že štát uzná a finančne bude podporovať skupinu ľudí, ktorí sú, obrazne povedané, extrémne výbušnej povahy. Rôznymi formami, čo, žiaľ, vidíme v západnej časti Únie, často aj násilím, budú presadzovať svoje fundamentalistické videnie sveta, snažiť sa zrušiť práva žien a podobne. Z pozície štátom uznávanej cirkvi v prípade to budú mať oveľa jednoduchšie ako za súčasného stavu.
Jedným zo spôsobov ochrany pred týmto rizikom je aj táto novela zákona, v ktorej sa navrhuje, aby sa zvýšila hranica registrovaných členov cirkvi z 20- na 50-tisíc. Niekomu by sa mohlo zdať číslo 50-tisíc veľké, ale v tejto súvislosti nie je. Hovoríme predovšetkým o finančných príspevkoch od štátu. Napríklad 50-tisíc získaných hlasov v parlamentných voľbách pre politickú stranu je stále málo na to, aby politická strana získala od štátu príspevok na svoju činnosť. Z tohto pohľadu sa hranica 50-tisíc javí ako optimálna. Podľa môjho názoru by do budúcna toto číslo podmieňujúce registráciu cirkvi mohlo byť omnoho väčšie a vyššie. Opäť pripomínam, že registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože vyznávať svoju vieru môže slobodne aj člen neregistrovanej cirkvi.
Ďakujem za slovo, za pozornosť.

Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka. Pán poslanec bol posledným prihláseným do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Ďakujem.
Chce sa vyjadriť v rozprave pán spravodajca? Nie, ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 238, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 262.
Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby návrh zákona uviedla. (Reakcie z pléna.)
Vzhľadom na to, že tu nie je pani poslankyňa, presúvam tento bod na prerokovanie na záver schôdze.
Následne pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 282, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 285.
Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.