10. schôdza

11.10.2016 - 27.10.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

26.10.2016 o 11:35 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:30

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Kollár, povedali ste, že cirkvi môžu na Slovensku slobodne pôsobiť, no nie je to celkom pravda. Aby cirkev mohla pôsobiť ako cirkev, teda aby mala právnu subjektivitu, tak musí byť zaregistrovaná ako cirkev a podmienkou toho, aby bola zaregistrovaná ako cirkev, je práve tých v súčasnosti 20-tisíc čestných vyhlásení alebo tých 50-tisíc, ako to navrhuje SNS, alebo tých 100-tisíc, ako to uvažujete vy. Čiže áno, cirkev môže ako neformálne spoločenstvo, ako povedzme občianske združenie, ale rozhodne nemôže pôsobiť ako cirkev, pokiaľ nie je registrovaná ako cirkev.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.10.2016 o 11:30 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:31

Silvia Shahzad
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Kollár, je fajn, že ste svoju rétoriku jemne zmiernili, ale nesúhlasím s vami, že tento zákon je logický. Práve ste to aj odôvodnili tým, že možno takéto skupiny recesistické môžu nájsť cestu, pretože zákon sa mení len v jednom čísle, a tým pádom sa nemení nič a môže sa stať, že vás s tou pastafariánskou alebo aj rastafariánskou, rôzne formy boli, s touto formou náboženstva niekto predbehne a založí si alebo teda bude sa pokúšať o takúto registráciu. Takže ak máte tento záujem, urobte to čo najskôr.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.10.2016 o 11:31 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:32

Ján Marosz
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Kollár, chcel by som len upresniť, že hovoríte o cirkvách, ale islam teda podľa Wikipédie je skôr monoteistické, abrahámovské náboženstvo, takže asi ten pojem cirkev nie je vhodný používať na islam.
Po druhé, myslím si, že problémom Slovenska sú skôr kamaráti z vašich fotiek ako nejakí imaginárni moslimovia, ktorých je tu strašne málo a robia naozaj dobrú robotu ako lekári, ako odborníci. Mnohí z nich študovali v Martine a podobne.
Ako príklad toho, že akí sme my Slováci stále xenofóbni, a to možno aj pán podpredseda Bugár by mohol počúvať, že teda ako si vážime menšiny. Konkrétne máme pri Žiline závod Kia a Kórejci, ktorí tu prídu ako investori, ktorí zamestnávajú našich ľudí, tak aby si vybavili vôbec svoje povolenia na pobyt, tak musia vojsť do budovy starých zruinovaných kasární. Sú na jednej chodbe, kde sú zatýkaní aj zločinci, čiže je to ako keby jeden útvar a čakajú tam neraz s malými deťmi v hrozných podmienkach bez vody aj celý deň, aby napr. si vybavili povolenie na pobyt. Nehovoriac o tom, že ako funguje cudzinecká polícia v Bratislave a tak ďalej. Čiže tu máme obrovský priestor ukázať dobrú vôľu vo vzťahu k ľuďom zvonku, ale správame sa k nim ako štát v podstate neúctivo, macošsky.
A čo je taký vrchol, ako čerešnička na torte, že je tam v tom hnusnom prostredí taký plagát nejakej kórejskej alebo ázijskej ženy a napísané pod tým, že I fell like Slovak. Čiže my sami ako štát si robíme takýmto prístupom k cudzincom hanbu a na tomto by sme mali pracovať, nie na takýchto iných témach.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.10.2016 o 11:32 hod.

Mgr.

Ján Marosz

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:34

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pani poslankyni Grausovej.
Pán poslanec Pčolinský, ďakujem, ani ja tu nechcem no go zóny.
Pán poslanec Budaj, ďakujem za vaše vystúpenie, za vašu faktickú. Cez to všetko si myslím, že ľudí zastupujú politici, sú ich volení, proste sú volení ľuďmi a my ich tu máme zastupovať.
Pán Laurenčík, zákon o extrémizme, tak je to ten zákon o extrémizme, kde jasne je obmedzenie slobody slova, prejavu a sympatií.
Pani Shahzad, 20-tisíc podpisov nazbieram kedykoľvek, ale 50 sa mi už nepodarí a keby to bolo 100-tisíc, už si ani srandu z toho nemôžem robiť.
Pán poslanec Marosz, určite myslíte takých kamarátov, ako má aj Rišo Sulík, že? Ďalej, alebo ste spomínali lekárov. Myslíte toho z Dubaja, čo tu načierno operoval bez anestézie a spôsobil utrpenie a zdravotné poškodenie ženám? Takže ďakujem velice pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.10.2016 o 11:34 hod.

Mgr.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 11:35

Stanislav Drobný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem krátko hovoriť, lebo predrečníci už povedali viac-menej všetko, čo sa dá, takže ja len v krátkosti.
Navrhovaná zmena tohto zákona zvyšuje počet veriacich, ktorých musí náboženský subjekt dokladovať za účelom registrácie. Registráciou sa konkrétna cirkev stáva štátom uznávanou cirkvou, čo jej prináša hlavne finančné príspevky od štátu. V súčasnosti mnohí veriaci nemajú štátom uznanú svoju cirkev, ale to im nebráni slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Slovensko totiž nie je Saudská Arábia. Na Slovensku preto môžeme stretnúť veriacich rôznych náboženstiev, pôsobia tu napr. skupiny uznávajúce predkresťanských, slovanských, germánskych či keltských bohov, občas môžme stretnúť budhistu a zväčšuje sa komunita moslimov. Funguje to zatiaľ v pohode vedľa seba. Prenasledovanie či zločiny z dôvodu odlišného náboženstva nie sú na Slovensku na programe dňa. Toto však veľmi rýchlo môže byť minulosťou. Ak ponecháme súčasné, príliš benevolentné podmienky na uznanie cirkvi štátom, poľahky sa nám stane, že štát uzná a finančne bude podporovať skupinu ľudí, ktorí sú, obrazne povedané, extrémne výbušnej povahy. Rôznymi formami, čo, žiaľ, vidíme v západnej časti Únie, často aj násilím, budú presadzovať svoje fundamentalistické videnie sveta, snažiť sa zrušiť práva žien a podobne. Z pozície štátom uznávanej cirkvi v prípade to budú mať oveľa jednoduchšie ako za súčasného stavu.
Jedným zo spôsobov ochrany pred týmto rizikom je aj táto novela zákona, v ktorej sa navrhuje, aby sa zvýšila hranica registrovaných členov cirkvi z 20- na 50-tisíc. Niekomu by sa mohlo zdať číslo 50-tisíc veľké, ale v tejto súvislosti nie je. Hovoríme predovšetkým o finančných príspevkoch od štátu. Napríklad 50-tisíc získaných hlasov v parlamentných voľbách pre politickú stranu je stále málo na to, aby politická strana získala od štátu príspevok na svoju činnosť. Z tohto pohľadu sa hranica 50-tisíc javí ako optimálna. Podľa môjho názoru by do budúcna toto číslo podmieňujúce registráciu cirkvi mohlo byť omnoho väčšie a vyššie. Opäť pripomínam, že registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože vyznávať svoju vieru môže slobodne aj člen neregistrovanej cirkvi.
Ďakujem za slovo, za pozornosť.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.10.2016 o 11:35 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:40

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Návrh predkladá skupina opozičných poslancov a v podstate ním napĺňa programové vyhlásenie súčasnej vlády. V programovom vyhlásení vlády sa totiž uvádza, že vláda presadí predĺženie lehoty zverejňovania, povinne zverejňovaných zmlúv z 5 na 10 rokov.
Pred pár rokmi bolo zavedené do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda upravené aj v Občianskom zákonníku, že niektoré zmluvy, ktoré uzatvára verejný sektor, alebo teda skoro všetky s výnimkou niektorých vybraných typov je potrebné najprv zverejniť na internete a až potom môžu nadobudnúť platnosť a účinnosť. Toto je podľa môjho názoru jedna z najlepších vecí, ktoré sa podarilo presadiť v období vlády Ivety Radičovej. A jedna z vecí, ktorá sa tam doplnila neskôr, bolo, že sa tie zmluvy zverejňujú po celú dobu plnenia, ktoré vyplýva z príslušnej zmluvy, ale najmenej na obdobie piatich rokov.
Podľa môjho názoru, keďže sa tie zmluvy zverejňujú na internete, tak nie je žiadny dôvod, aby neboli zverejnené natrvalo. Ale uznávam, že je pokrok aj to, ak budú zverejňované nie 5 rokov, ale minimálne 10 rokov, tak ako to navrhuje súčasná vláda alebo ako zamýšľa súčasná vláda.
Je tam však drobný problém spočívajúci v skutočnosti, že tá päťročná lehota, kedy bolo prvýkrát zavedené zverejňovanie zmlúv na 5 rokov, uplynie už teraz 31. decembra. A pokiaľ teda nezmeníme zákon o slobodnom prístupe k informáciám teraz a nenadobudne účinnosť predĺženie lehoty z 5 na 10 rokov najneskôr od 1. januára, tak tie prvé zmluvy, ktoré boli zverejnené päť rokov dozadu, budú môcť byť z internetu stiahnuté. A tak sa tak bude môcť diať až do doby, kým vláda nepríde s väčšou novelou zákona o slobodnom prístupe, ktorá bude informovať až toto, aj toto opatrenie.
Čiže aby sme zabránili tomu, že vznikne niekoľkomesačné obdobie, počas ktorého bude môcť povinne zverejňované zmluvy sťahovať z internetu, a aby sme teda naplnili to, čo je zmyslom deklarovaného záväzku z programového vyhlásenia vlády, prichádzame s touto novelou, ktorá obsahuje v podstate iba tento jeden bod z hľadiska obsahu, aby sa predĺžila lehota povinne zverejňovaných zmlúv, objednávok a faktúr z 5 na 10 rokov od 1. januára.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.10.2016 o 11:40 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 11:45

Jozef Lukáč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

26.10.2016 o 11:45 hod.

Mgr.

Jozef Lukáč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:51

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, nestihla som dobehnúť z jedného rokovania.
Dovoľte mi predstaviť novelu zákona o kompenzáciách, o peňažných príspevkoch na kompenzácie, ktorý rieši; prepáčte, máme tu dva zákony rovnakého názvu a teraz sa neviem zorientovať, ktorý, ktorý to práve... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, bude zákon č. 447/2008 Z. z.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ten druhý, áno, oni sú dva, dva naraz. Dobre. Už som sa zorientovala. Ďakujem pekne.
Takže týmto návrhom zákona sa snažíme vylepšiť situáciu opatrovateľov, opatrovateľov v domácom prostredí. Ide teda o neformálnych opatrovateľov, ktorí sa starajú o svojich blízkych rodinných príslušníkov, čo je ošetrené v zákone 447/2008. Viem, že na tejto schôdzi rovnako vláda predstavila niečo podobné. Ich zámerom, zámerom vlády bolo zdvihnúť opatrovateľský príspevok v konečnej sume maximálne o 27,1 euro. My, pokiaľ sme sledovali aj prípravu, aj to, aj sme sa rozprávali s opatrovateľmi, ktorí túto činnosť neformálne vykonávajú, zistili sme, že rodiny, ktoré opatrujú svojich blízkych príbuzných, sa dostávajú veľmi často na hranicu chudoby, mnohí sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Preto sme sa pozreli najmä, sme sa na túto oblasť pozreli práve z pohľadu celkovej stabilizácie rodiny.
Sme presvedčení o tom, že zvýšenie príspevku, tak ako ho navrhuje vláda, je veľmi nízke, nezodpovedá požiadavkám rodín, ktoré istým spôsobom len šetria financie štátu. Preto si myslíme, že vhodným riešením – zatiaľ – je navýšiť túto výšku opatrovateľského príspevku na sumu čistej minimálnej mzdy. Podľa nás je to veľmi korektné vzhľadom k tomu, že už niekoľko iks rokov sa tento príspevok na opatrovanie nezvyšoval, respektíve tým, že je naviazaný na životné minimum, sa jeho výška zvyšovala veľmi málo a nepatrne. A tým, že sa zároveň ochrana príjmu niekoľko rokov, myslím, že od roku 2010 žiadnym spôsobom nehýbala, tak ak viete, ako tento príspevok na opatrovanie funguje, je zabezpečený systém váh, kde ak vám valorizujú invalidný dôchodok automaticky vám klesá opatrovateľský príspevok.
Pri tejto príležitosti by som upozornila aj na nespravodlivé nastavenie tohto systému, pretože práve takýmto spôsobom, nastavením tých váh medzi navyšovaním invalidného dôchodku a zároveň znižovaním, ak prekročíte tú hranicu ochrany príjmu, znižovaním opatrovateľského príspevku sa títo opatrovatelia cítia veľmi dotknutí. Preto rovnako navrhujeme zvýšenie ochrany príjmu na úroveň 1,8-násobku životného minima, čo bude zahŕňať tých, ktorí dostávajú invalidné dôchodky v priemernej výške.
Vláda sa vo svojom vládnom návrhu rozhodla zvýšiť ochranu príjmu takisto, ale o niečo nižšie, a to sa nám zdá nespravodlivé, lebo zahŕňa to opäť oveľa menšiu skupinu poberateľov invalidných dôchodkov.
Ak hovorím o tom, že pokladám za nespravodlivé nastavenie systému váh v zákone o kompenzáciách, tak aj z toho dôvodu je nutné zastabilizovať ochranu príjmu na vyššej hodnote, ako je priemerná hodnota invalidného dôchodku. Tá je dnes stanovená na 353 euro, plus-mínus. Takže náš návrh je ambicióznejší, ako predstavila vláda, a podľa mňa oveľa spravodlivejší.
Toto by som však, aj keby sa podarilo nastaviť výšku opatrovateľského príspevku na hranicu, ktorú požadujeme, to znamená na výšku minimálnej mzdy, čistej minimálnej mzdy, to je okolo 355 euro, stále si myslím, že ten boj opatrovateľov so štátom by nemal byť zastavený, keby sa to aj podarilo, práve preto, lebo mali by sme mať ďalšiu víziu, ktorá v tomto zákone nie je postrehnutá. Ale bolo by, alebo veľmi by sme privítali, keby štát začal uvažovať aj vzhľadom k tomu, že seniorov nám bude pribúdať. Kolegyňa má presné číslo, ja ich naozaj v tej rýchlosti som si nestihla vyhľadať, ale ak pôjdeme štatisticky, uvidíte, akým rapídnym spôsobom nám narastá počet seniorov. A Slovensko bude riešiť problém starostlivosti o seniorov. Nielen o seniorov, samozrejme, aj zdravotne postihnutých. To je tiež veľká skupina ľudí, ale prioritne nám bude narastať najmä skupina seniorov, ktorá aj cez zákon o sociálnych službách vieme, že nie je dostatočne poriešená.
Ale vráťme sa k zákonu o kompenzáciách, ktorý rieši naozaj neformálnu starostlivosť, to znamená opatrovateľov, ktorí sa starajú o svojich domácich príbuzných. Tým, že títo opatrovatelia sanujú v mnohom aj ústavné právo občanov o dôstojnú starostlivosť, o dôstojný život, štát by mal vzhľadom k tomu, že ak by ich práve títo opatrovatelia dávali do ústavnej starostlivosti, vieme, že tá ústavná starostlivosť vyjde štát drahšie. Tak preto by sa nemal štát pozerať na domácich neformálnych opatrovateľov ako na bremeno, ale na niečo pozitívne, čo šetrí do budúcnosti finančné prostriedky. A aj z tohoto dôvodu by sme mali uvažovať tým smerom, že hľadať formy, akými by mohli práve títo domáci opatrovatelia, formy, akými by sa mohli stať zamestnanými.
Verím, že je možno nájsť, lebo niečo podobné, tak ako alternatívne, vieme, že existuje aj pracovný pomer pre náhradných rodičov, ktorí takisto majú v starostlivosti deti, v 24-hodinovej starostlivosti.
Každopádne, keď ešte sa pozriem na zákon, ktorý sme predkladali na minulej schôdzi, títo opatrovatelia sú vylúčení aj z možnosti zabezpečiť si okrem dôchodkového poistenia, kde sú vlastne, kde je za nich platiteľ štát, sú ochudobnení o možnosť priplácať si na nemocenskú a rovnako aj na nezamestnanecké. Toto všetko nemôžu práve preto, lebo je vytvorený balík dobrovoľného poistenia a zákon nedovoľuje rozdeliť si a vybrať si z toho hrozienka. Takže tu je aj výzva opäť na vládu a na koaličných poslancov, aby zvážili možnosť pre skupinu opatrovateľov a osobných asistentov, možnosť vybrať si z balíka dobrovoľného poistenia doplácanie na práve tie služby, na tie dávky, ktoré by v budúcnosti im mohli veľmi pomôcť. Ale to som naozaj vlastne premostila aj k inému zákonu, ktorý bol predstavovaný na minulej schôdzi.
Takže zopakujem summa summarum, cieľom tejto novely zákona o službách, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je zvýšiť výšku opatrovného na čistú minimálnu mzdu, to je suma okolo 355 euro. A rovnako zvýšiť ochranu príjmu na 1,8-násobku životného minima, čo by zahŕňalo poberateľov invalidných dôchod..., 1,8 životného minima, čo by zahŕňalo poberateľov invalidného dôchodku, ktorí dosahujú priemerný alebo dostávajú priemerný invalidný dôchodok, čo je 353 euro.
Ďakujem pekne a verím, že tento návrh zákona bude úspešný.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.10.2016 o 11:51 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:01

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 276. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 279 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem. Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.10.2016 o 12:01 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 12:03

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pekné poludnie. Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som možno povedala skôr k otázkam dovnútra, prečo sme sa rozhodli podať tento návrh zákona, ktorý si myslíme, že by možno pomohol jednak vyriešiť situáciu, ktorá nastane v našom štáte priebežne do roku 2019, lebo naozaj oproti minulosti je tu situácia diametrálne odlišná oproti minulosti, kedy do zariadení sociálnych služieb vstupovali chodiaci starí ľudia, mali nejaký ten svoj dôchodok, kde si v kľude vyplatili za sociálnu službu a ešte im niečo aj ostalo.
V súčasnosti sa sociálne služby boria s príspevkom na prijímateľa sociálnej služby do takej miery, že naozaj dôchodky, ktoré v minulosti ľudia, ktorí pracovali pre tento štát, majú tak nízke, že mnohokrát si nedokážu zaplatiť ani sociálnu službu, ktorá sa im poskytuje v zariadení. Nehovoriac o tom, prečo navrhujeme formálnym, teda neformálnym opatrovateľom, domácim opatrovateľom zvýšiť príspevok za opatrovanie.
Musíme zmeniť celkovo filozofiu a systém nastavenia starostlivosti dlhodobej v našom štáte. Na jednej strane sú tu nákladné zariadenia sociálnych služieb, na druhej strane sú tu ľudia ako domáci, zadefinovaní ako domáci opatrovatelia, ktorí v súčasnosti berú príspevok za opatrovanie ako kompenzáciu. Naozaj, z pohľadu štátu ide teda len o kompenzáciu straty príjmu, čo v súčasnosti už naozaj nie je namieste s tým, že minimálna mzda sa zvyšuje a naozaj ten príspevok za opatrovanie, kde jeden člen domácnosti úplne stráca nárok na to, aby šiel do práce, lebo niekto sa musí o toho človeka starať, je najvyšší 220 euro a vládnym zákonom sa o niečo viac zvýši.
Počet opatrovaných za rok 2015 bolo v Slovenskej republike 58 139. Ide o nemalé číslo, ktoré ak by sme prepočítali na zariadenia sociálnych služieb, tak išlo by o vznik 1 453 zariadení. Prečo 1 453? Ľudia, ktorí sú na príspevku za opatrovanie, sú spravidla ľudia odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, a teda patria do piateho a šiesteho stupňa odkázanosti, a tomu zodpovedajú typy sociálnych služieb, ako je špecializované zariadenie, zariadenie pre seniorov alebo domovy sociálnych služieb.
Zákon o sociálnych službách hovorí, že najviac v takýchto zariadeniach môže byť prijímateľov 40 v jednej budove. Tým pádom, ak by naozaj sme neriešili aj neformálnych opatrovateľov, čiže tých domácich, museli by sme vytvoriť 1 453 nových zariadení, ktoré, už tie, čo existujú teraz na trhu, majú mnohokrát problém s udržateľnosťou, čo sa týka príspevkov.
Možno veľa čísel, ale chcem povedať aj, že v roku 2015 sme mali podľa Infostatu 995 752 ľudí nad 62 rokov a v roku 2019 ich bude 1 125 212 ľudí. Naozaj my už počas tohto volebného obdobia tejto vlády musíme myslieť, že nám do systému pribudne veľa seniorov. A ktorých ja vidím ako kritických, sú ľudia nad 80 rokov. V roku 2015 ich bolo 167 410 a v roku 2019 ich bude 178 624. Sú to ľudia, ktorí majú značne zdravotné problémy a v sociálnych službách to vyzerá tak, že mnohokrát sú hospitalizovaní tí ľudia nad 80 rokov.
Ja už som to často vravela, že potom sa zodpovednosť za preležaniny prenáša z nemocníc na sociálne služby a dookola, ale v podstate trpiteľom je ten človek, ktorý naozaj je ležiaci a bezvládny. A systém, ktorý je nastavený dnes v zariadeniach, sociálnych službách, neumožňuje vhodným spôsobom si teda zaplatiť aj sestry ako zdravotný personál, ktorý idú podľa rokov odrobených, majú stanovené presné mzdy. Čiže naozaj máme problém s tým, ako sa o týchto ľudí postarať.
Nehovoriac o tom, že keď som si prechádzala aj riziko ľudí, tzv. vigilikov, to znamená v bdelej kóme, ktorí sa dožívajú možno od mesiaca, ale aj roka, aj dva podľa toho, akú starostlivosť im zdravotnú poskytujete, tak naozaj posledné štyri roky nám narastá ľudí v bdelej kóme, ktorých si presúvame medzi zdravotníckym zariadením a sociálnymi zariadeniami.
Je potrebné naozaj systematicky riešiť túto problematiku a práve preto, keď sa o tohto človeka dokážu postarať doma, treba tých neformálnych opatrovateľov podporiť a to aj z toho dôvodu, že v zariadení sociálnych služieb máme dnes 29 419 ľudí, to je polovica z počtu opatrovaných v našom štáte. To znamená, ak by naozaj títo ľudia prišli do systému, sociálny systém by bol neudržateľný v rámci sociálnych služieb, lebo naozaj tých peňazí by sme nemali veľa. Preto je lacnejšou alternatívou podporiť neformálnych opatrovateľov na výšku minimálnej mzdy. Tam, ako kolegyňa hovorila, tam môžme ísť v jednej podobe smerom, ako je to pri náhradných rodičoch, alebo môžme využiť, ak s tým nie je stotožnená vláda, môžme ísť aj iným systémom a ten som vlastne vysvetľovala aj pánu ministrovi práce, sociálnych vecí, rodiny.
Ja si ale osobne myslím, že celkove je potrebné prekopať posudzovanie, nastaviť odkázanosť, a to štátnou dávkou, aby sa rodina rozhodla, či teda ostane s tým opatrovaným doma, alebo sa ten príspevok za odkázanosť posunie do sociálnych služieb.
Naozaj neformálni opatrovatelia sa dostávajú častokrát na hranicu chudoby. Za tie roky, čo sa starajú o svojich zdravotne ťažko postihnutých členov rodiny, nevykonávajú pracovnú činnosť. Naozaj ten dôchodok sa potom vypočítaval, samozrejme, nižší, ako keby mali možnosť tieto peniažky si zarobiť v zamestnaniach nie s minimálnou mzdou. Posledné roky je to naozaj vypočítavané z priemerného zárobku, ale nebolo tomu v minulosti tak, a preto tí prví dôchodci, ktorí sa starajú o člena domácnosti a dneska sa dostávajú do starobného dôchodku, tak títo majú nízke dôchodky. A potom sa pretransformovali ich dôchodky na minimálne dôchodky. Samotný ten starobný dôchodca sa stará o svojho syna, štyridsaťročného downíka, a naozaj dostáva za to 90 euro, lebo teda poberá inú akú dôchodkovú dávku.
Preto je naozaj potrebné, ak pôjdeme tým systémom, čo som hovorila pánovi ministrovi, tam je naozaj potrebné prekopať celé posudzovanie, odkázanosť. Pokiaľ by sme išli tým systémom, že by to mohlo mať nejakú formu pracovného pomeru, tam možno nebude až tak dôležité odkázanosť a teda ďalšie náležitosti potrebné práve pri posudzovaní.
Toto je moja obhajoba, prečo teda tento náš návrh zákona predkladáme. Nebudeme končiť s týmito vecami, lebo naozaj tí ľudia sa cítia ukrivdení. Čísla hovoria za seba. Či je to táto vláda, či to bude budúca vláda, problémy narastajúceho starnúceho obyvateľstva, časté hospitalizácie po osemdesiatom roku veku života ľudí, pribúdajúci vigilici, schizofrenici nám naozaj vystupujú do takých čísel, že budeme musieť otvoriť celkovo debatu k dlhodobej starostlivosti.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.10.2016 o 12:03 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video