10. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Jurzyca. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne.
Aj na pôde parlamentu sme už narazili na stanoviská, ktorými sa bránia sily, ktoré nechcú konsolidovať verejné financie. A momentálne v ostatných mesiacoch majú spoločného menovateľa v tom, že hovoria, prečo by sme si nepožičali, keď si požičiame za mínusové úroky. Za mínusové úroky. A fakt, a fakt, že momentálne si niektoré štáty a občas aj Slovensko požičiavajú za mínusové úroky. To znamená, že vracajú menej nominálne, než si požičali. A preto vraj si môžeme požičiavať viac a vraj je to aj zdravé si v takých časoch požičiavať viac, ako keby to takto malo zostať, ako keby nehrozila žiadna kríza. A tie krízy, vieme o tom, že môžu prísť z rôznych dôvodov, či pre vysoké dlhy, a nedávno varoval Medzinárodný menový fond, že svetový dlh je na rekordnej úrovni, alebo v dôsledku nejakých migračných pohybov, alebo v iných a iných dôsledkoch. A také časy a nevieme, opakujem, nevieme, čo ich spôsobí, na také časy platí, že jediným dobrým liekom proti kríze, o ktorej nevieme, odkiaľ príde, je mať nízky verejný dlh.
Vrátim sa k tomu prvému bodu. Veľa ľudí verí, že tie časy so zápornými úrokmi sú tu a budú dlho pretrvávať. A ešte aj podporujú kroky týmto smerom, napríklad aj Európskej centrálnej banky, ktorá znižuje úrokové miery, a aj iné kroky, ktoré spôsobujú tento jav. On nie je až taký plytký, že všetko zlo spôsobila Európska centrálna banka alebo Bank of Japan alebo ďalšie.
Ono je to tak, že v súčasnosti naozaj existuje prebytok úverov, prebytok kapitálu na trhu, a preto jeho ceny, teda úroky sú také nízke. A ten prebytok má svoje príčiny, napríklad štáty, mnohé štáty vrátane nášho a ich politici veľmi radi podporujú rôznymi formami sporenie. Tam dajú dotáciu za sporenie, tam dajú stopercentnú záruku a tak ďalej a tak ďalej. A tie peniaze sa nakumulujú, je ich potom veľa, úrokové miery klesajú.
A teraz, kto verí tomu, že sa blížime do sveta, kde si požičiam, požičiam si 100-tisíc eur a o rok vrátim 90. No môže taký svet existovať? A kto by robil? Kto by robil? A už to vidíme dnes, že netýka sa to až tak Slovenska, ale Európskej únie áno, že Európska centrálna banka a banky tlačia peniaze a už ich nevedia ani umiestniť, pretože nie je záujem, taký prebytok kapitálu je.
Čiže my neveríme tomu, že ten stav s mínusovými úrokovými mierami že môže trvať dlho. Sme si istí, že sa ten trend zastaví a že úroky sa dostanú do plusov. A to v kombinácii napríklad s tými problémami, ktoré som menoval, alebo s tým, že nás obídu suroviny z Ruska, a teda nebudeme profitovať na nich, alebo s tým, že sa OPEC s Ruskom dohodne a ceny ropy narastú, alebo s tým, že demografický vývoj sa môže zahýbať ešte aj k negatívnemu koncu z hľadiska udržateľnosti verejných financií. V takých prípa; pre také prípady potrebujeme nízky verejný dlh.
A teraz prejdem k tomu, čo to vlastne navrhujeme, lebo uznávam, že je to napísané, ten zákon, tak dosť matematicky, vo forme, tak ako my ekonómovia radi hovoríme, že právnici dávajú do zákonov niekedy také časti textu, ktoré znejú ako právnický hlavolam. Tak toto je taký právnický hlavolam, uznávam. Takže veľmi krátko popíšem, čo je podstata.
Čiže ten problém, tomu som sa venoval dlhšie, naozaj máme neudržateľné verejné financie, nerátajme s tým, že navždy si budeme požičiavať za mínusové úroky. Raz tie problémy prídu. Ešte tak nebolo, aby neprišli, a teda buďme pripravení. My sa na ten problém nepripravujeme znižovaním dlhu udržateľným spôsobom. Nehovorím to len ja, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá to má kvalitne prerátané. Za ostatné dva roky teda sme znižovali dlh jednorazovými opatreniami. To znamená, napríklad tým, že si vláda brala peniaze z druhého piliera, z peňazí odložených na horšie časy. Toto nechceme. My chceme, aby naozaj konsolidovala. Teraz.
V zákone aj dnes je to seriózne napísané, tak, že môže vláda minúť, zvýšiť výdavky na budúci rok o 1 %, viac nie, aj to 1 % je podmienené tým, že bude mať väčšie príjmy. Lenže keď si uloží časť peňazí do všeobecnej, do tej VPS-ky, do Všeobecnej pokladničnej správy na špeciálny účet, tak tam to neplatí. To si odloží peniaze akože na horšie časy a aj keď sú lepšie časy, tak tie peniaze minie, pričom minie ich do rezortov, kde sme si už dopredu povedali, koľko teda potrebujeme. Zvykli sme si na to, prediskutovali sme to a zrazu v dobrých časoch tam pridáme namiesto toho, aby sme časť tých peňazí využili na zníženie dlhu. Toto je jeden z tých trikov.
Čiže my hovoríme v tom zákone: urobme si čistú bilanciu, urobme si bilanciu mimo eurofondov, mimo VPS-ky, len za dopravu, školstvo a tak ďalej a tak ďalej. Povedzme si, koľko hasičských áut treba kúpiť, koľko treba dať učiteľom, koľko lekárom na budúci rok a to držme. To je osobitné číslo, ktoré by sa vyrátalo, a sledujme vývoj toho čísla a nehovorme, že by sa to číslo nemohlo zväčšiť.
Môže sa podľa tohto zákona zväčšiť alebo zvýšiť v dvoch prípadoch. Že narastú príjmy verejných financií a že narastie hrubý domáci produkt. A my hovoríme, že ak narastú príjmy verejných financií o tri percentuálne body, tak o jeden bod sa môžu zvýšiť výdavky na budúci rok, a ak narastie hrubý domáci produkt o tri percentuálne body, o jeden percentuálny bod tiež sa môžu zvýšiť výdavky. Čiže veríme, že tá konsolidácia by bola tvrdšia, než je dnes.
Pravda je, že ten zákon sa týka len štátneho rozpočtu, že sa netýka štátnych podnikov a ostatných organizácii vo verejnej správe. Dobre, je to prvý krok, uznávame, buď by sme takéto veci, ak by bola vôľa, takéto veci môžeme prediskutovať v druhom čítaní a nebudeme sa brániť pozmeňujúcim návrhom. Nuž alebo – ak to neprejde, máme čo robiť s kolegami spolupredkladateľmi najbližšieho pol roka a o šesť mesiacov predložiť komplexnejší zákon s nulovými možnosťami priesaku alebo obchádzania zo strany ministerstva financií.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, toto bol výklad všímavého ekonóma a ja som ideálne testovacie publikum ako všímavý neekonóm. A tak som si za ostatné dva dni všimol pri prezentácii Radka Kuruca, štátneho tajomníka ministerstva financií vo výbore pre európske záležitosti a vo výbore pre zahraničné veci, ako s takou polohrdosťou okrem iného pri prezentácii povedal, že keby sme neplatili úroky zo zaťatých sekier, teda z dlhov, ktoré sme robili celé desaťročia, tak už dnes nemáme mínusový rozpočet. No to je presne to, o čom hovoril Eugen Jurzyca, že sme proste brali ako krava na rohy a teraz to treba splácať. Nikto nám to neodpára, tie úroky neboli nulové ani mínusové, tie sú také, že ich treba platiť. A tu sme presne u toho, že predstavte si rodinu, ktorej sa darí dobre a úroky sú nízke, požičia si, začne nosiť obleky Huga Bossa, jesť kaviár, fajčiť hrubé cigary a voziť sa na Jaguari. A potom zdroj výživy, otec rodiny povedzme alebo aj matka, jeden z nich ochorie, druhý príde o prácu. Neexistuje nikoho, kto ti pomôže, jak sa hovorí, pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. To znamená, potom sa odrazu ukáže, že tie nízke úroky boli síce fajn, ale tie peniaze treba zaplatiť. A o tomto podľa mňa je to v rodinnej kalkulácii, to, čo hovorí Eugen Jurzyca, že vlastne aj nízke alebo mínusové úroky, ktoré sú úplne negarantované, ale to, že sa raz bude musieť tá sekera vytiahnuť a zaplatiť, je isté ako smrť. A v tomto zmysle treba Jurzycu počúvať.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne.
Ja by som len k tomuto veľmi dobrému vystúpeniu uviedol na aktuálnu tému to, že dnes vyšla správa, že v Čechách bol potvrdený prebytkový rozpočet, že Česká republika vďaka tomu si naozaj, ak si požičiava, tak si požičiava za negatívny úrok. A je to všetko dôsledok toho, že nech si už kto myslí, čo chce o tých jednotlivých politických hráčoch, ktorí tam sú, ale jedno je isté, že vedia spravovať ekonomiku. A to, bohužiaľ, u nás nie je, u nás panuje hlavne to, ukradni, čo sa dá. Pán Babiš povedal napríklad o zdravotníctve toto: Najprv prestaňte kradnúť v zdravotníctve a potom vám dám viac peňazí. To podľa mňa by mohlo platiť aj u nás.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem.
Ja by som len nadviazal na to, čo povedal kolega Jurzyca a vlastne poďakoval, lebo naozaj sme v časoch, kedy možno si tak hladkáme brucho a máme pocit, že jak sa nám dobre darí, ale naozaj tie časy môžu byť za rohom, kedy sa to môže ľahko zvrtnúť práve tým, že to táto nová doba, v úvodzovkách nová doba, kedy sa tlačia peniaze a vyslovene sa natláčajú ľuďom, môže sa zvrtnúť akokoľvek a my naozaj musíme začať myslieť hospodárne. A ja chápem, že je dnes ľavicová vláda, má na to iný pohľad, ale práve preto som rád, že aj o tomto sa hovorí, lebo toto je kľúčová téma.
Ona možno niekedy pôsobí tak veľmi vzdialene, lebo máme pocit, že je to vysoko odborná, ale tak ako kolega Jurzyca to tu vysvetlil, veľmi jednoducho a úplne názorne, tak tak ako aj kolega Osuský doplnil, že v tom rodinnom rozpočte tomu úplne rozumieme, čiže to neni žiadna nejaká veľká veda, je to proste o tom, že potrebujeme sa správať zodpovedne a potrebujeme sa správať hospodárne a nenechať sa uchlácholiť nejakou dobrou dobou, nenechať sa uchlácholiť tým, že však nevadí, respektíve my znižujeme dlh tým, lebo nám rastie HDP a percentuálne ho znižujeme, ale v absolútnych hodnotách nám to stále rastie. Čiže my si nemôžme pred týmto zakrývať oči a naozaj potrebujeme smerovať k hospodárnemu správaniu tejto krajiny, a hlavne na základe príkladov, ktoré vidíme aj v Európe, že sa to dá, že to nie je nič nereálne, nedosiahnuteľné, že treba pristupovať k tomu zodpovedne, poctivo. A tá konsolidácia výdavkov je súčasťou dobrého hospodárenia, nemôžme sa tváriť, že tak dobre, teraz zamerajme sa vždy len na príjmy. Proste to musí ísť ruka v ruke.
Takže ja som rád aj za tú výzvu, že ak teda by to náhodou neprešlo, presne to je tá naša výzva, že pôjdeme ďalej a budeme sa snažiť urobiť všetko pre to, aby táto krajina mala dobré hospodárenie, aby mohla spravovať aj s pozitívnym rozpočtom.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Samozrejme, chcem poďakovať za všetky tri faktické poznámky, pánov Osuského, Baránika a Hegera. Osobitne chcem vyzdvihnúť tie faktické ale pre nasledujúcu vec. Ten verejný dlh pred krízou sme mali asi polovičný oproti tomu dnešnému. Asi polovičný. Dnes nikto nehovorí o tom, že by sme sa vrátili na tú úroveň, ktorá tu bola, ktorá tu už raz bola, len hovoríme o tom, či ho vôbec troška znížiť. Takto to je politicky, to je veľká odvaha a práca, ktorá neprináša veľa ovocia v politike, snažiť sa znížiť dlh, pretože musíte chodiť po krajine a hovoriť, áno, zníženie dlhu. Keby sme dlh zvyšovali, keby sme dlh zvyšovali, tak by sme mohli dať viac na výstavbu diaľnic, škôl, nemocníc, ale my myslíme na budúce generácie a nechceme sa zadlžovať. Ťažká práce je to, naozaj nie až tak sa vypláca ako populizmus, ktorý je za tým zvyšovaním dlhu, ale v konečnom dôsledku potom tie konce sú také, ako sme videli u Grécka. Pretože sa tam nenašli v gréckych parlamentoch v histórii ľudia ako Osuský, Baránik a Heger, ktorí verejne dokážu podporovať takýto projekt a také ciele, ktoré zabezpečia dlho dlhodobý úspech Slovenska. A krátkodobo si ich treba vyhádať a mať odvahu prísť aj s nepríjemnou alebo nie veľmi populárnou informáciou.
Ďakujem ešte raz.