10. schôdza

Ďakujem.
Veľmi dobre, Ondrej. A súhlasím aj s tvojou podporou návrhu zákona, ktorý predkladá pani Remišová v sále.
Mám dve také poznámky. Jedna sa týka toho zverejňovania údajov a zmlúv dozadu. Argument, ktorý zatiaľ neodznel, je, že keby sme mali 20-ročnú históriu zverejňovania zmlúv, tak môžme robiť štatistické časové rady a vidieť, ako sa hýbu ceny cétečiek, čohokoľvek iného. Viem napríklad, že v Spojených štátoch sa ľahko človek dostane k takýmto časovým radom, ktoré sa týkajú miest rôznych profesií. U nás také oficiálne dáta poriadne zverejňované nie sú, a teda sa stáva, že sú diskusie o tom, koho vlastne potrebuje trh práce, či manuálnych pracovníkov, alebo duševných a tak ďalej a tak ďalej. Nemáme tie dáta. To isté platí pre nákup cez verejné obstarávanie. Vedeli by sme lepšie rozhodovať, keby sme tie dlhodobé dáta mali.
Druhá poznámka sa týka toho, že postupne mám pocit, že už v niektorých zákonoch, ktoré výborne, že zvyšujú transparentnosť, ale ako by sme už troška narážali na to, že niektoré už prinášajú aj viac byrokracie, tak len hovorím, že dávajme pozor, no.
Ďakujem pekne.

Poslankyňa Remišová.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Dostálovi, ktorý zhrnul aj ďalšie nedostatky, ktoré máme v koncepte otvoreného vládnutia. A my sme sa tak zaviazali vo volebnom programe, že tieto jednotlivé nedostatky budeme postupne odstraňovať, tak budem veľmi rada, keď to budeme robiť spolu.
A je to aj výzva pre pani ministerku Žitňanskú, ktorá aj schránkovým zákonom chcela zúžiť priestor pre korupciu a vytvoriť väčšiu transparentnosť, aby takéto pripomienky sa zapracovali možno aj do vládneho návrhu infozákona.
Ďakujem.

Reakcia na faktické, pán poslanec Dostál.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja súhlasím s tým, že môže sa zdať, že pridávanie nových povinností zverejňovať ďalšie a ďalšie veci je vnímané ako ďalšia byrokracia, ale v konečnom dôsledku som presvedčený, že to uľahčuje fungovanie nielen občanom, odborníkom, ľuďom, ktorí sa chcú dopátrať k nejakým informáciám, či už štatistického, alebo iného charakteru, alebo chcú tie informácie nejakým spôsobom spracovávať a využívať, ale umožňuje a zlepšuje to aj fungovanie samotnej verejnej správy a tých dotknutých úradov. A možno nielen tým, že sú pod väčšou kontrolou a musia si dávať viacej pozor, ale aj z hľadiska nejakého dobromyseľného výkonu.
Keď si, kolega Jurzyca, spomenul ceny cétečiek, no tak nie všetci chcú vymýšľať nejaké divné schémy pri kúpe cétečiek, ktorých výsledkom je, že sa cétečká kupujú za predraženú cenu. Ale nepochybujem o tom, že mnohí to robia úprimne a snažia sa, snažia sa nakúpiť čo najlepšie cétečko za čo najlepšiu cenu. A ak by mali napríklad tento typ informácií, prehľad o cenách cétečiek, ktoré boli nakupované v predchádzajúcom období inými inštitúciami, tak by im to mohlo zjednodušiť situáciu a pomôcť to aj samotným úradom. A podobne je to aj v iných prípadoch.
Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne.
Ako jeden z predkladateľov infozákona z tých čias, keď infozákon vznikal, spolu s Jánom Langošom som veľmi rád, že pani poslankyňa Remišová dnes prichádza s novelou, ktorá dôležitým spôsobom posunie účinnosť tohto infozákona. Jednoducho podpora a sponzoring zo strany štátu a verejných inštitúcií sú už celé roky, najmä ten spomínaný TIPOS, to bolo hniezdo neustálych afér, aj je, sú celé roky doslova dierou do trezoru, v ktorej by mali byť chránené verejné financie. Predstavte si, že máte trezor na všetky tie miliardy štátneho rozpočtu, ale celé desiatky rokov nechávate zozadu také malé, väčšie dvierka, ktorými sa dlhou rukou môže ktokoľvek načiahnuť. Nevidíme to v štátnom rozpočte, nemôžeme robiť poslanecké prieskumy. Nemôžme zistiť, čo sa s týmito peniazmi deje. A ide o veľké milióny eur.
Je to skutočne zákon, ktorý ide v duchu protikorupčných sľubov ministerky spravodlivosti. Ide v duchu protikorupčnej rétoriky vládneho vyhlásenia. Ja ho budem naozaj považovať za istý lakmusový papierik pokryteckosti alebo nepokryteckosti protikorupčných opatrení tejto vládnej garnitúry.
Schránky sú pekná vec, ale toto mieri k zaužívanej diere, veľkej potkanej diere do nášho spoločného trezoru, z ktorej kŕmi svojich ľudí nejedna vláda. A ja v tejto chvíli pripomeniem jeden príbeh, ktorý by som chcel adresovať všetkým poslancom, ale najmä poslancom vládnej koalície.
Vo vládach, v prvej vláde Mikuláša Dzurindu na konci, keď tá vláda končila, ja som tu sedel v parlamente, si pamätám, ako pán Dzurinda medzi bilanciu svojej vlády pripísal prijatie infozákona, revolučného zákona. Skutočne to bola jedna revolúcia. My sme po rôznych pokusoch na Slovensku, lebo boli tu pokusy, napríklad že sa oslobodí ten, kto korumpoval. Potom sa to zrušilo. Proste hľadali sa, niekedy naozaj aj úprimne, spôsoby, ako treba obmedziť túto čoraz rastúcejšiu korupciu. Lebo začiatkom 90. rokov ešte naozaj tá bezohľadnosť nebola taká ako koncom 90. rokov. Už išlo o každú korunu. Ľudia sa vrhali na tie štátne inštitúcie na sklonku Mečiarovej vlády a štát si požičiaval za 40 % úvery. A politici Mečiarovej inštitúcie drancovali rôznymi tunelmi, áno, práve aj cez TIPOS napríklad a cez rôzne granty, ktoré sa nezverejňovali.
Vláda si to pripísala ako revolučný prelom, ale nebola to jej vôľa. Vláda dokonca nám na ten zákon nedala odporúčanie, nedala odporúčanie. Bola to vôľa poslancov, ktorí si uvedomovali, že hoci podporujú postmečiarovskú garnitúru, že táto garnitúra nerobí všetko dobre. Hovorím to k poslancom vládnej koalície. My sme mali tú silu predkladať zákony, ktoré svietili na prsty Dzurindovej prvej vláde. V druhej vláde som už poslancom nebol, ako viete ani pán Langoš, a o tej by som si netrúfal hovoriť. Ale o tej prvej môžem dosvedčiť. Vystupoval som ako člen koalície proti jej korupcii, keď sa prejavovala jej korupcia. Isteže sa to nepáčilo a malo to svoje dôsledky, ale ja som si tu plnil tú povinnosť a ten poslanecký sľub, ktorý som dal voličom. A rovnako Ján Langoš. Prijatie infozákona nám pán minister financií neodporučil. Pán minister, pán premiér neodporučil. Ale dokázali sme presvedčiť poslancov vtedajších vládnucich strán, pravicových strán, že nie je možné sa ďalej pozerať takémuto predstieranému zápasu s korupciou.
Vážení poslanci, infozákon funguje, máme ho. Nie raz boli špekulácie, že mu nejak zakrútime krkom alebo ho vykastrujeme, ale, chvalabohu, občianska spoločnosť, ktorá si dobre pamätá ten zápas, lebo len vďaka tomu nakoniec sa našla podpora a vďaka tomu nakoniec vláda nezasiahla nejakou, straníckym príkazom a poslanci dostali viac-menej právo a šancu podporiť infozákon. Mimochodom, podobne vznikal aj zákon o pamäti národa. Tak isto bez vôle a proti vôli vtedajšej vládnucej koalície.
V každom prípade infozákon teda máme, funguje. Je pre vás všetkých, ktorí dnes tvoríte vládnu koalíciu, pripomienkou toho, že poctivý poslanec, ktorý si dodržuje sľub, predovšetkým dbá na to, aby bol ochránený štát, verejný majetok. To sme sľubovali, nie stranícky záujem. A keď ste takí, chráňte infozákon a podporte poslancov, ktorí teraz sa pokúšajú cez infozákon zalepiť túto zadnú dieru v tom veľkom trezore s našimi peniazmi. Totiž práve objavom infozákona bolo to, že nie rôznymi inými trikmi v zákonoch obmedzíme korupciu, ale jednou vynikajúcou metódou je informovanosť, otvorené vládnutie. Odvtedy sa o to otvorené vládnutie bojuje.
Ten infozákon bol vtedy prvou hviezdičkou, prvým svetlom na konci tunela, lebo aj po tom páde Mečiarovej garnitúry, keď sme videli, že časť toho hnojiska zostala, kdekomu sa hodilo v tom hnojisku, v tých mútnych vodách sa dobre lovilo. Aj z tej koalície, ktorá vznikla po Mečiarovi. Infozákon rozháňal tie mútne vody. Dával občanovi šancu pýtať sa svojich predstaviteľov, ako napríklad hospodária s peniazmi daňových poplatníkov. Až na to, na tieto nadácie a granty a to míňanie, ktoré teraz chce zastaviť pani poslankyňa Remišová. Skutočne sa stavia do tej rady, ktorá tuná celé tie roky usiluje o otvorené vládnutie.
A chcem povedať, že ak by táto vládna koalícia aspoň v tejto jednej veci nezaváhala, nezlyhala, tak by priniesla pozitívny vietor do úsilia tej slovenskej loďky, ktorá sa plaví kamsi od totality k slušnej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi poslancovi Budajovi, ktorý pripomenul, že kde vlastne ten náš zápas za otvorenú spoločnosť začal. Niekde tam veľmi dávno, kedy to bolo úsilie odvážnej skupiny poslancov napriek tomu, že si to neželala vládna moc.
A myslím si a chcem teda povedať, že mnohé kauzy, pripomínam, že len zverejňovanie zmlúv by nestačilo. Pretože často sa tu chválime, že zverejňovanie zmlúv je tým najväčším výdobytkom, ktoré sa nám podarilo v boji proti korupcii. Nie. To by nestačilo, keby sme nemali možnosť pýtať si informácie aj podľa infozákona. V najväčších kauzách, ktorým som sa venovala, ako ten dôkazový materiál bol často získaný z informácií podľa infozákona.
A ešte veľmi pekne pomenoval, áno, je to presne potkania diera, ktorá slúži na odmeňovanie rôznych spriaznených alebo lojálnych postáv a postavičiek alebo firiem. A často počujeme hlavne o predstaviteľoch štátnych firiem, napríklad pri kauze kompa to bola Vodohospodárska výstavba, kedy pán riaditeľ bohorovne tvrdil, že však to nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu. Toto je tiež to zvrátené, že štátne firmy, ktoré stopercentne hospodária s našimi spoločnými peniazmi, si dovolia hovoriť, že však to nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, že sú to verejné peniaze, aj keď pochádzajú napríklad z platieb za elektrinu, alebo keď pochádzajú z ich obchodnej činnosti. Čiže toto je ďalšia veľká oblasť, ktorej by sme sa mali venovať.
Čiže ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj tým odvážnym poslancom, ktorí ten infozákon, ktorý my tu teraz sa snažíme zlepšovať, že ho presadili.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.